15.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 296/22

(1)

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP) predstavujú harmonizované hodnoty inflácie požadované Komisiou a Európskou centrálnou bankou, aby mohli vykonávať svoje funkcie podľa článku 121 Zmluvy o ES. Úlohou HICP je zabezpečiť medzinárodné porovnanie inflácie spotrebiteľských cien. Slúžia ako dôležité ukazovatele na riadenie peňažnej politiky.

(2)

HICP tvoria viac-menej úplný koncepčný rámec. Značný pokrok sa dosiahol v oblasti harmonizácie metód po prijatí počiatočných vykonávacích opatrení, ale pretrváva problém s porovnateľnosťou, pokiaľ ide o postupy v súvislosti s výberom vzorky, nahradením a nastavením kvality a agregáciou.

(3)

Existujúci rámec HICP vymedzuje HICP ako príslušný index Laspeyresovho typu s premenlivou silou peňazí s cieľom získať tovar a služby na účely priameho uspokojenia potrieb zákazníkov. Toto vymedzenie odráža súčasné chápanie spotrebiteľskej inflácie v Európskej únii, a najmä v eurozóne.

(4)

HICP sa vzťahuje na ceny všetkých produktov zakúpených spotrebiteľmi pri snahe zachovať spotrebiteľské štruktúry, t. j. produkty vymedzené podľa základných výdavkových kategórií (váh). Tieto kategórie pozostávajú z explicitne stanovených spotrebiteľských segmentov líšiacich sa podľa účelu spotreby. Súbor všetkých ponúk produktov v štatistickej populácii možno vyčerpávajúco rozdeliť do spotrebiteľských segmentov. Spotrebiteľské segmenty sú relatívne časovo stále, hoci ponuky produktov zahŕňajúce spotrebiteľský segment sa menia podľa vývoja na trhoch.

(5)

Pojem spotrebiteľské segmenty podľa účelu je preto kľúčový pre výber vzorky a význam zmeny kvality a nastavenia kvality. Dvojznačnosť tohto pojmu sa však týka úrovne agregácie, na akej je vymedzený a používaný.

(6)

Spektrum ponúk produktov sa časom mení zmenou produktov alebo ich nahradením maloobchodníkmi a výrobcami. HICP si vyžaduje zastúpenie všetkých v súčasnosti dostupných ponúk produktov v rámci spotrebiteľských segmentov podľa účelu vybraných v referenčnom období s cieľom zmerať ich vplyv na infláciu. To sa vzťahuje najmä na nové modely alebo škály predtým existujúcich produktov.

(7)

Zmena kvality sa takto týka stupňa, v akom dostupné produkty slúžia účelu spotrebiteľského segmentu, ku ktorému patria. Zmena kvality by sa mala hodnotiť podľa referencie na špecifikáciu konkrétnych produktov v rámci spotrebiteľského segmentu.

(8)

V záujme riešenia týchto problémov je na zaistenie porovnateľnosti HICP a zachovanie ich spoľahlivosti a relevantnosti v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 2494/95 potrebných niekoľko vysvetlení a zmien a doplnení nariadenia Komisie (ES) č. 1749/96 z 9. septembra 1996 o počiatočných vykonávacích opatreniach nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (3).

(9)

Je preto potrebné ďalej špecifikovať účely a vymedzenie HICP s cieľom objasniť, kde určujú aktuálne postupy výberu vzorky, nahradenia a nastavenia kvality, a stanoviť požadované zastúpenie HICP a jeho formu a stanoviť ďalšie minimálne normy v súvislosti s postupmi výberu vzorky, nahradenia a nastavenia kvality a agregácie.

(10)

Osobitne je potrebné stanoviť jasný štatistický cieľ na účely výberu vzorky, nahradenia a nastavenia kvality a zabezpečiť, aby sa opatrenia HICP priblížili k cieľu so značne malou neistotou alebo chybou z hľadiska odchýlky a rozptylu. Musí sa vziať do úvahy kompromis medzi objektívnosťou a presnosťou.

(11)

S cieľom bližšie špecifikovať cieľovú populáciu HICP a vyriešiť otázku „fixity“ a koša HICP pojem „spotrebiteľské segmenty podľa účelu“ ponúka možné riešenie, keďže môže vniesť potrebnú fixitu do indexu Laspeyresovho typu a dať pojmu vo svete vyvíjajúcich sa trhov zmysel.

(12)

Je potrebné zabezpečiť, aby boli spotrebiteľské segmenty v referenčnom období vybrané tak, aby predstavovali celú škálu populácie transakcií a aby náhrady zachovali zastúpenie súčasných ponúk produktov v rámci spotrebiteľských segmentov už zastúpených v HICP. Zastúpenie výdavkov konečnej spotreby domácností podľa účelu spotreby by malo odrážať dynamickú povahu vyvíjajúcich sa trhov.

(13)

Musí sa zabezpečiť, aby posudky členských štátov o tom, či vzniká zmena kvality, boli založené na dôkaze rozdielov v cene určujúcej vlastnosti, ktoré sú relevantné pre príslušné účely spotreby. Na dosiahnutie tohto cieľa by mala Komisia (Eurostat) vyvinúť podľa jednotlivých prípadov osobitné normy týkajúce sa nastavenia kvality.

(14)

Okrem toho je nevyhnutné rozšíriť vymedzenie základných agregátov a ďalej harmonizovať postupy agregácie a nahradenia v rámci základných agregátov.

(15)

Do úvahy sa zobrala zásada efektívnosti nákladov v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 2494/95.

(16)

Nariadenie (ES) č. 1749/96 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistické programy zriadeného rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (4),

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.

Vkladá sa tento článok 2a:

„Článok 2a

Zásady

1.   Kompilované HICP je štatistika výberového zisťovania, ktorá predstavuje priemernú zmenu cien v cieľovej populácii medzi kalendárnym mesiacom súčasného indexu a obdobím, s ktorým sa porovnáva.

2.   Súbor všetkých transakcií v štatistickej populácii možno vyčerpávajúco rozdeliť do podskupín zodpovedajúcich ponukám produktov, ku ktorým tieto transakcie prináležia. Sú klasifikované podľa štvormiestnych kategórií a podkategórií uvedených v prílohe Ia, ktoré sú odvodené od medzinárodnej klasifikácie COICOP a budú známe ako COICOP/HICP (klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu prispôsobená potrebám HICP).

3.   HICP sa vypočíta podľa vzorca, ktorý je konzistentný so vzorcom Laspeyresovho typu.

4.   Spotrebiteľské segmenty tvoria stále objekty v indexovom koši, ktoré sa majú v rámci HICP dodržať.

5.   Ceny používané v HICP sú nákupné ceny, ktoré vynakladajú domácnosti na nákup individuálnych tovarov alebo služieb pri peňažných transakciách.

6.   Tam, kde boli tovary a služby dostupné pre spotrebiteľov bezplatne a následne je účtovaná skutočná cena, potom zmena z nulovej ceny na skutočnú cenu a naopak by mala byť braná do úvahy v HICP.

7.   HICP poskytuje meradlo čistej zmeny v cene bez zmeny kvality. Má:

8.   Pokiaľ ide o zmenu kvality, úsudok sa zakladá na náležitom dôkaze rozdielu medzi špecifikáciou náhradnej ponuky produktov a ponukou produktov, ktorú nahradila vo vzorke; to znamená rozdiel v dôležitých vlastnostiach produktov určujúcich cenu v rámci ponúk produktov, napr. značka, materiál alebo vyhotovenie, ktoré sú relevantné pre príslušný spotrebiteľský účel.

Pri komplexnej ročnej alebo menej častej revízii vzorky HICP zmena kvality nevzniká. Jej začlenenie sa robí vytvorením vhodných reťazcov. Revízie vzorky HICP neodstraňujú potrebu bezodkladne zaviesť náhradné ponuky produktov medzi dvoma revíziami.

9.   Zastúpenie základnej skupiny produktov alebo základného agregátu sa vymedzuje výdavkovou váhou, ktorá je s ním spojená. Iné váhy sa môžu v rámci základných agregátov použiť len v prípade, že sa zabezpečí reprezentatívnosť indexu.

10.   ‚Spoľahlivosť‘ sa posudzuje podľa ‚presnosti‘, ktorá sa vzťahuje na rozsah chýb vyplývajúcich z výberu vzorky a ‚reprezentatívnosť‘, ktorá súvisí s chýbajúcou odchýlkou.“

3.

V druhom odseku článku 4 sa slová „článku 2 písm. b)“ nahrádzajú slovami „článku 2 ods. 5“.

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Minimálne normy pre nahradenie a nastavenie kvality

1.   Metódy nastavenia kvality sa hodnotia takto:

2.   Normy týkajúce sa hodnotenia metód nastavenia kvality tvorí a vydáva Komisia (Eurostat) po konzultácii s Výborom pre štatistické programy (VŠP), posudzujúc každý jednotlivý prípad a s náležitým zreteľom na aspekty efektívnosti nákladov a kontext, v ktorom sa uplatňujú.

Hodnotenie metód nastavenia kvality nebráni prijatiu vykonávacích opatrení v súvislosti s týmto predmetom v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2494/95.

3.   Metódy A a B sa považujú za vhodné metódy nastavenia kvality. HICP, pre ktoré sa urobia vhodné nastavenia kvality, sa považujú za porovnateľné. Ceteris paribus metódy A majú prednosť pred metódami B.

4.   Ak neexistujú celoštátne vhodné odhady, členské štáty použijú odhady založené na informáciách poskytnutých Komisiou (Eurostatom), ak sú tieto k dispozícii a sú relevantné.

5.   V žiadnom prípade by sa zmena kvality nemala odhadovať ako celkový rozdiel v cene medzi dvoma ponukami produktov, pokiaľ sa to nedá odôvodniť ako vhodný odhad.

6.   Ak nie sú k dispozícii žiadne vhodné odhady, cenové zmeny sa odhadnú ako rozdiel medzi náhradnou cenou a cenou ponuky produktov, ktorú nahradila.

7.   Náhradné ponuky produktov: