4.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/55

(1)

Komisia dostala 2. decembra 2005 podnet, ktorý CEFIC (Európska rada pre chemický priemysel) (ďalej len „navrhovateľ“) podala v mene výrobcov zastupujúcich prevažnú časť celkovej výroby pentaerytritolu v Spoločenstve, v tomto prípade viac ako 50 %.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu pentaerytritolu z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“), Ukrajiny, Ruska, Turecka a Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“) a o ujme z toho vyplývajúcej, ktoré Komisia posúdila ako dostatočné zdôvodnenie začatia konania.

(3)

Konanie sa začalo 17. januára 2006 uverejnením oznámenia o začatí (2) v Úradnom vestníku Európskej únie.

(4)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľovi, výrobcom v Spoločenstve, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom, používateľom, dodávateľom a známym dotknutým združeniam a zástupcom dotknutých vyvážajúcich krajín. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej podobe a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Výrobcovia, ktorí podali podnet, iní výrobcovia zo Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, používatelia a dodávatelia oznámili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o vypočutie požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR a na Ukrajine požiadať o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) alebo o individuálny prístup (ďalej len „IP“), ak si to želajú, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym a ukrajinským orgánom a vyvážajúcim výrobcom v týchto dvoch krajinách, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka. Jedna spoločnosť v ČĽR požiadala o THP podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IP v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňa podmienky pre THP. Jeden ukrajinský výrobca požiadal len o IP.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že pri prešetrovaní vývozcov/výrobcov v ČĽR sa môže použiť výber vzoriek. Keďže však len jedna spoločnosť spolupracovala a prejavila súhlas so zaradením do vzorky, výber vzoriek sa nevyžadoval.

(8)

Všetkým známym dotknutým stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa ohlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, boli zaslané dotazníky. Vyplnené dotazníky prišli od troch výrobcov zo Spoločenstva, z ktorých jeden má dva výrobné závody, od troch neprepojených dovozcov, piatich používateľov, jedného dodávateľa, jedného vyvážajúceho výrobcu v ČĽR, jedného vyvážajúceho výrobcu v Turecku, jedného vyvážajúceho výrobcu na Ukrajine a od jedného výrobcu, ktorý súhlasil so spoluprácou, v možnej analogickej krajine – Čile.

(9)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zisťovanie dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Spoločenstva, a vykonala kontroly v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a na Ukrajine, ktorým by nemusel byť udelený THP, overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z možnej analogickej krajiny, v tomto prípade Čile, sa uskutočnilo v priestoroch tejto spoločnosti:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. januára do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov dôležitých pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2002 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušný výrobok je pentaerytritol (ďalej len „penta“) zaradený pod kód KN 2905 42 00. Je to biela kryštalická tuhá látka bez zápachu, ktorá sa vyrába z formaldehydu a acetaldehydu a je vo svete najpoužívanejším polyolom na výrobu alkydových živíc. Hlavné používané suroviny sú metanol, ktorý sa používa na výrobu formaldehydu, acetaldehyd a hydroxid sodný.

(13)

Alkydové živice, ktoré sa používajú hlavne na nátery, tvoria približne 60 % – 70 % koncového použitia príslušného výrobku. Medzi ďalšie spôsoby použitia patria syntetické mazadlá pre chladiace kompresory, kalafúnové živice používané v lepidlách ako fixačné zložky a tetranitrát pentaerytritolu (PETN).

(14)

Vo svete sa vyrábajú tri hlavné triedy, z ktorých najbežnejšie vyrábaná je trieda penta mono. Ďalšie dve triedy sú technická a nitračná trieda. Trieda závisí od stupňa čistoty, ktorý je vymedzený ako obsah mono- a di-pentaerytritolu. Napríklad trieda penta mono má obsah monopentaerytritolu 98 % v porovnaní s 87 % v technickej triede. Prešetrovanie ukázalo, že výrobný proces pre najbežnejšie triedy penta je vo veľkej miere rovnaký a zistilo sa, že potom aj výrobné náklady sú zhodné pre všetky triedy. Okrem toho sa zistilo, že všetky triedy majú rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a v zásade sa používajú na tie isté účely.

(15)

Triedy penta mono a penta technický sa v niektorých prípadoch dodávajú v mikromletej forme a to znamená, že výrobok sa po vyrobení spracúva mletím. Po chemickej stráne je mikromletý penta presne ten istý výrobok, ale vzhľadom na mletie má trochu vyššie náklady a predajnú cenu.

(16)

Turecký vyvážajúci výrobca argumentoval proti používaniu len jedného typu penta, ktorý je kombináciou troch rôznych tried: mono, technickej a nitračnej triedy. Žiadal, aby sa najmä mikromletý penta považoval za iný typ. Táto požiadavka sa mohla prijať a mikromletý penta, ktorý predstavuje veľmi malú časť produkcie výrobného odvetvia Spoločenstva a ktorý, ako sa zistilo, sa do Spoločenstva nevyváža zo žiadnej z dotknutých krajín, nebol zahrnutý do škály výrobkov v rámci tohto prešetrovania. Usúdilo sa však, že neexistuje žiadny dôvod rozdeliť tri vyrábané triedy do troch rôznych typov, lebo ich náklady a ceny sú rovnaké. Je tiež potrebné zdôrazniť, že penta je vo veľkej miere tovar, ktorý koncový spotrebiteľ chápe ako jeden a ten istý výrobok. Preto bola táto požiadavka zamietnutá a bol zachovaný jediný typ.

(17)

Na základe fyzikálnych, chemických a technických vlastností, výrobného procesu a zameniteľnosti rôznych typov výrobku z pohľadu používateľa všetky triedy penta predstavujú na účely konania jediný výrobok.

(18)

Zistilo sa, že príslušný výrobok a penta vyrobený a predávaný na domácom trhu dotknutých krajín a na domácom trhu v Japonsku, o ktorom sa na začiatku uvažovalo, že bude slúžiť ako analogická krajina, ako aj penta, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, majú rovnaké základné chemické a fyzikálne vlastnosti a spôsoby použitia.

(19)

Preto sa urobil predbežný záver, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

Všeobecná metodika je opísaná ďalej. V následnej prezentácii zistení o dumpingu za dotknuté krajiny sa teda uvádza len opis problémov špecifických pre každú vyvážajúcu krajinu.

(21)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa u každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu najprv skúmalo, či domáci predaj penta je reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % z celkového objemu predaja tohto výrobcu na vývoz do Spoločenstva.

(22)

Komisia následne skúmala, či by sa domáci predaj penta, predávaný na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách, mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia zistením podielu ziskového predaja nezávislým spotrebiteľom tohto výrobku. V prípadoch, keď objem predaja penta, ktorý sa predáva za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa výrobným nákladom alebo vyššiu, predstavoval viac ako 80 % z celkového objemu predaja a keď sa vážená priemerná cena rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer z cien celkového domáceho predaja realizovaných počas OP, bez ohľadu na to, či tento predaj bol ziskový, alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskového predaja penta predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja daného výrobku alebo keď vážená priemerná cena bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer iba zo ziskového predaja, ak tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja penta.

(23)

V prípadoch, keď objem ziskového predaja penta predstavoval menej ako 10 % z celkového objemu predaja tohto výrobku, usúdilo sa, že výrobok sa predával v množstve nepostačujúcom na to, aby domáca cena poskytla správny základ na stanovenie normálnej hodnoty. Keď sa domáce ceny penta, ktorý predal výrobca, nedali použiť na zistenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda.

(24)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia normálna hodnota sa vypočítala na základe vlastných výrobných nákladov každého výrobcu a pripočítaním primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a zisku.

(25)

Komisia preto skúmala, či vzniknuté PVA výdavky a realizovaný zisk každého dotknutého výrobcu na domácom trhu predstavujú spoľahlivé údaje.

(26)

Skutočné domáce PVA výdavky sa považovali za spoľahlivé, keď sa domáci objem predaja za dotknutú spoločnosť mohol považovať za reprezentatívny, ako je to vymedzené v článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáce ziskové rozpätie sa stanovilo na základe domáceho predaja uskutočneného pri bežnom obchodovaní.

(27)

Vo všetkých prípadoch, keď sa tieto podmienky nesplnili, Komisia skúmala, či by sa mohli použiť údaje od iných vývozcov alebo výrobcov na domácom trhu krajiny pôvodu v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Keď boli k dispozícii spoľahlivé údaje len za jedného vyvážajúceho výrobcu, nebolo možné zistiť žiadny priemer podľa ustanovenia článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia a skúmalo sa, či sú splnené podmienky článku 2 ods. 6 písm. b), t. j. použitie údajov súvisiacich s výrobou a predajom tej istej všeobecnej kategórie výrobkov za príslušného vývozcu alebo výrobcu. Keď tieto údaje neboli k dispozícii alebo ich výrobca neposkytol, PVA výdavky a zisky sa zistili v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, t. j. na základe nejakej inej vhodnej metódy.

(28)

Vo všetkých prípadoch, keď sa príslušný výrobok na predaj vyvážal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, vývozná cena sa zistila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, menovite na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(29)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe ceny zo závodu (ex-works). Na účely zabezpečenia správneho porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonala príslušná korekcia vo forme úprav týkajúcich sa rozdielov ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za primerané, presné a podložené overenými dôkazmi.

(30)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie za každého vyvážajúceho výrobcu zistilo na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(31)

Vyplnený dotazník zaslal jediný známy vyvážajúci výrobca.

(32)

Výrobca mal celkový reprezentatívny predaj podobného výrobku na domácom trhu a každý predaj sa mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní.

(33)

Okrem toho sa zistilo, že domáce ceny sa značne líšili podľa mesiaca, v ktorom predaj prebehol.

(34)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a ak sa má správne zohľadniť normálna hodnota pre príslušný výrobok počas OP, považovalo sa za správne v tomto konkrétnom prípade stanoviť mesačnú normálnu hodnotu pre príslušný výrobok.

(35)

Pre každý mesiac sa domáce ceny považovali za vhodný základ na zistenie normálnej hodnoty. Normálna hodnota teda vychádzala zo skutočných cien, ktoré zaplatili alebo majú zaplatiť nezávislí zákazníci na domácom trhu v Turecku v každom mesiaci počas OP.

(36)

Vo všetkých prípadoch sa príslušný výrobok predal nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozná cena sa následne zistila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, menovite na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(37)

V snahe zabezpečiť správne porovnanie vzhľadom na zmeny normálnej hodnoty počas OP považovalo sa za vhodné stanoviť váženú priemernú vývoznú cenu za mesiac počas OP.

(38)

Vykonali sa úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, nakládku a úvery, ako aj na zľavy, provízie a rabaty.

(39)

Zistilo sa, že vykázané náklady na poistenie, poskytnuté rabaty a poplatky za balenie sa mierne líšia od údajov vedených v účtovníctve vyvážajúceho výrobcu. Výška úprav sa preto zodpovedajúcim spôsobom skorigovala.

(40)

Prešetrovaním sa ďalej ukázalo, že vyvážajúci výrobca zaplatil značnú sumu za poradenské služby. Spoločnosť tvrdila, že takéto poplatky nie sú dôvodom na úpravu, a preto by sa nemali odpočítať od vývoznej ceny ani od domácej predajnej ceny. Zistilo sa však, že tento výdavok mal vplyv na náklady a ceny príslušného výrobku, a teda ovplyvnil aj porovnateľnosť cien. Príslušná suma sa teda rozdelila podľa množstva na príslušné predaje (domáci predaj, predaj v ES a predaj tretím krajinám) a odpočítala sa od predajných cien ako úprava v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(41)

Pokiaľ ide o náklady na úvery, zistilo sa, že v nahlásenej úrokovej sadzbe za OP sa nezohľadňujú skutočné krátkodobé náklady na financovanie, ktoré spoločnosti vznikajú. Náklady na úvery sa teda zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(42)

Keďže existuje jasný model vývozných cien, ktorý sa mení podľa časového obdobia, usúdilo sa, že tento prvok by sa mal zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia. Z tohto dôvodu sa v prípade príslušného výrobku raz mesačne porovnala vážená priemerná vývozná cena a vážená priemerná normálna hodnota.

(43)

Na základe uvedeného dumpingové rozpätie zistené u spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, vyjadrené ako percento čistej frankoceny CIF na hranici Spoločenstva, bolo nižšie ako hranica de minimis stanovená v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(44)

Je potrebné poznamenať, že dumpingové rozpätie by tiež bolo de minimis, keby sa porovnala vážená priemerná normálna hodnota s jednotlivými vývoznými transakciami. Takéto porovnanie sa však nepovažovalo za vhodné. I keď tu skutočne existoval model vývozných cien, ktoré sa v každom mesiaci výrazne líšili (medzi jednotlivými mesiacmi v OP sa dal zistiť rozdiel až do 20 % vývoznej ceny, pričom výrazne nižšia úroveň rozdielov bola od mája do októbra 2005), mesačné normálne hodnoty sa vyvíjali rovnako. Tento vývoj bol spôsobený tým, že hlavné suroviny, ktoré predstavujú významný podiel výrobných nákladov príslušného výrobku, sa vyvíjali takisto. Takže v metóde opísanej v odôvodnení 42 sa zohľadňuje plná výška existujúceho dumpingu.

(45)

Keďže sa ukázalo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavuje celý turecký vývoz príslušného výrobku do Spoločenstva, nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý vyvážajúci výrobca nespolupracoval.

(46)

V dôsledku toho by sa konanie vzhľadom na Turecko malo ukončiť, ako je ustanovené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(47)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia v prešetrovaní antidumpingu v súvislosti s dovozom s pôvodom v ČĽR a na Ukrajine sa základná hodnota stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá predpísané v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(48)

Len na pripomenutie v krátkosti uvádzame v súhrnnej forme kritériá na udelenie THP:

(49)

Jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR požiadal o THP podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vrátil vyplnený formulár žiadosti o THP pre vyvážajúcich výrobcov v stanovenej lehote. Komisia vyhľadala a v priestoroch tejto spoločnosti overila všetky potrebné informácie predložené v jej žiadosti o THP, ktoré považovala za potrebné.

(50)

Prešetrovanie ukázalo, že žiadosť o THP pre túto spoločnosť sa musí zamietnuť, lebo spoločnosť nespĺňa požiadavky uvedených kritérií jeden, dva a tri.

(51)

Keďže hlavní akcionári sú podniky vo vlastníctve štátu a riaditelia, ktorých títo akcionári ustanovili, držia neúmerný a kontrolný počet pozícií v správnej rade, zistilo sa, že štát môže vyvinúť významný vplyv na obchodné rozhodovanie spoločnosti pri každodennom riadení, ako aj pri rozdeľovaní zisku, vydávaní nových akcií, zvyšovaní kapitálu, zmenách a doplneniach stanov a likvidácii spoločnosti a že takéto rozhodnutia sa teda nerobili ako reakcia na signály trhu.

(52)

Okrem toho účty spoločnosti neboli obrazom skutočnej finančnej situácie, lebo spoločnosť neodôvodnene urobila niektoré prerozdelenia v súvislosti s odpismi investičného majetku, čo predstavuje porušenie IAS 1-13. Toto spolu so skutočnosťou, že audítori spoločnosti nevzniesli žiadne výhrady ani nepodali žiadne vysvetlenia k zisteným postupom, znamenalo jasné porušenie medzinárodných účtovných noriem.

(53)

Pokiaľ ide o ocenenie prvých aktív, spoločnosť nevedela vysvetliť, na akom základe sa takéto ocenenie robilo. Nakoniec spoločnosť nedokázala poskytnúť žiadny dôkaz o platbe nájomného za úradnú budovu. Obidva tieto nedostatky ukázali, že tu existujú významné narušenia prenesené z predchádzajúceho netrhového hospodárskeho systému.

(54)

Po porade s poradným výborom sa priamo dotknutým stranám dala možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam. Žiadne pripomienky však neprišli. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež dostalo možnosť vyjadriť sa a súhlasilo s rozhodnutím o THP.

(55)

Na základe uvedeného sa urobil záver, že čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi by sa THP nemal poskytnúť.

(56)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa zisťuje celoštátne clo, pokiaľ také existuje, pre krajiny, ktoré pod tento článok spadajú, s výnimkou tých prípadov, keď spoločnosti vedia preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia pre získanie individuálneho prístupu.

(57)

Čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému sa nemohol udeliť THP, tiež požadoval IP v prípade, že nedostane THP. Ako je však uvedené v odôvodnení 51, zistilo sa, že štát cestou svojich zástupcov v správnej rade spoločnosti významným spôsobom ovplyvňuje ceny a množstvo vývozu, ako aj podmienky a termíny predaja, a to v takej miere, že ich nemožno považovať za tvorené slobodne. Okrem toho také zasahovanie štátu, ktoré sa týka každodenného riadenia spoločnosti, znamená, že riziko obchádzania nemožno vylúčiť, ak by tento vývozca dostal individuálnu colnú sadzbu.

(58)

V dôsledku toho, a keďže sa zistilo, že čínsky vyvážajúci výrobca nespĺňa všetky požiadavky na udelenie IP v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia, IP sa musel zamietnuť.

(59)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca na Ukrajine, ktorý nepožadoval THP, žiadal len IP. Na Ukrajine však nie je žiadny iný známy výrobca penta, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že vývoz penta z Ukrajiny do Spoločenstva, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobca nahlásil, sa rovnal množstvu, ktoré uviedol Eurostat. Preto sa nepovažovalo za potrebné zisťovať, či by sa tomuto vyvážajúcemu výrobcovi mal poskytnúť IP, keďže jediné celoštátne clo by sa uložilo v každom prípade.

(60)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebol poskytnutý THP, musí stanoviť na základe cien alebo vypočítanej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(61)

V oznámení o začatí konania sa Komisia zmienila o svojom zámere použiť Japonsko ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a Ukrajinu a zainteresované strany dostali výzvu, aby sa k tomu vyjadrili. Žiadna zo zainteresovaných strán nevzniesla žiadne námietky proti tomuto návrhu.

(62)

Komisia kontaktovala známeho výrobcu penta v Japonsku a požiadala ho o spoluprácu v tomto konaní. Žiadna spolupráca sa však nenadviazala.

(63)

Najprv sa nerobil žiadny výber krajín dotknutých týmto konaním, keďže neexistovala žiadna spolupráca alebo preto, že ich domáci trh mohol byť narušený uplatňovaním dumpingu. Preto sa Komisia snažila získať na spoluprácu všetkých ostatných známych výrobcov v Čile, na Taiwane, v Brazílii a Kórejskej republike, ktoré sú ďalšími krajinami, kde sa penta vyrába.

(64)

So spoluprácou súhlasil len výrobca v Čile. I keď v Čile bol len jeden výrobca, čilský domáci trh s penta čelil počas OP významnej hospodárskej súťaži vzhľadom na dovoz z Číny, Taiwanu, USA, Švédska a Kórejskej republiky, keďže v Čile nie sú zavedené žiadne kvóty ani iné kvantitatívne obmedzenia dovozu.

(65)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k predbežnému záveru, že Čile je najprimeranejšia a najvhodnejšia analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(66)

Tomuto výrobcovi bol teda zaslaný dotazník s požiadavkou na dodanie informácií o domácich predajných cenách a výrobných nákladoch podobného výrobku a údaje, ktoré predložil vo vyplnenom dotazníku, boli na mieste overené.

(67)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že turecký spolupracujúci vyvážajúci výrobca nepraktizuje žiadny dumping. Neexistovali žiadne zjavné narušenia tureckého trhu s penta a výrobný proces a suroviny, ktoré turecký výrobca používa, sa väčšmi podobajú tým, ktoré používajú čínski a ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia.

(68)

Preto sa dospelo k záveru, že Turecko by sa mohlo považovať za vhodnú analogickú krajinu na účely tohto konania.

(69)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým sa neudelil THP, sa stanovila na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine.

(70)

Normálna hodnota sa stanovila tak, ako je opísané v odôvodneniach 32 až 35.

(71)

Celý vývoz čínskych a ukrajinských výrobcov na predaj do Spoločenstva sa dodával priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, a preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(72)

Keďže sa zistilo, že priemerná normálna hodnota za celé OP nie je reprezentatívna pre dôvody vysvetlené v odôvodneniach 33 až 37, stanovili sa mesačné priemerné vývozné ceny.

(73)

Vykonali sa úpravy vzhľadom na náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a na pomocné náklady, poplatky za balenie, úverové a bankové poplatky tam, kde to bolo vhodné a opodstatnené.

(74)

Pre každého vyvážajúceho výrobcu, ktorý nedostal THP, sa priemerná normálna hodnota stanovená pre analogickú krajinu porovnala s mesačnou váženou priemernou vývoznou cenou do Spoločenstva, ako sa to ustanovuje v článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(75)

V prípade ČĽR objem penta, ktorý vyviezol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, predstavoval podľa údajov Eurostatu oveľa menej ako 70 % z celkového objemu penta dovezeného počas OP z tejto krajiny. Za nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa dumpingové rozpätie muselo stanoviť na základe známych skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Preto sa považovalo za potrebné stanoviť dumpingové rozpätie spolupracujúceho výrobcu na základe transakcií s najvyšším dumpingom. Tento prístup sa tiež považoval za potrebný preto, aby sa zabránilo udeleniu príplatku za odmietnutie spolupráce, a vzhľadom na to, že neexistujú žiadne náznaky, že by nespolupracujúca strana uplatňovala nižšiu úroveň dumpingu.

(76)

Preto sa vypočítalo dumpingové rozpätie za celú krajinu, pričom sa ako váhový koeficient použila hodnota CIF obidvoch skupín vývozcov, t. j. spolupracujúcich a nespolupracujúcich.

(77)

V prípade Ukrajiny, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 59, sa pre vysokú úroveň spolupráce považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie za celú krajinu na tej istej úrovni, ako sa zistila u spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(78)

Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(79)

Žiadny z výrobcov v Rusku a Spojených štátoch amerických pri tomto prešetrovaní nespolupracoval. V dôsledku toho, a keďže neexistuje žiadny iný vhodnejší základ, dumpingové rozpätie za celú krajinu sa predbežne stanovilo na základe známych skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe údajov z podnetu.

(80)

Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je takéto:

(81)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že podobný výrobok vyrába v Spoločenstve päť výrobcov, z ktorých jeden má dve výrobné miesta. Podnet bol podaný v mene dvoch z týchto výrobcov. Po začatí konania sa tretí výrobca rozhodol podporiť konanie a pri prešetrovaní plne spolupracoval. Ostatní dvaja výrobcovia, ktorí poskytli všeobecné údaje o výrobe a predaji, vyjadrili konaniu svoju podporu.

(82)

Objem výroby v Spoločenstve na účely článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa teda predbežne vypočítal spočítaním objemu výroby troch spolupracujúcich výrobcov zo Spoločenstva a objemu výroby dvoch ďalších výrobcov podľa údajov, ktoré poskytli. Podľa tohto výpočtu celková výroba podobného výrobku v Spoločenstve dosiahla v OP 115 609 ton.

(83)

Výroba troch výrobcov zo Spoločenstva, ktorí v plnej miere spolupracovali pri prešetrovaní, predstavuje 94 % výroby podobného výrobku v Spoločenstve. Preto sa posudzujú tak, že tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(84)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemu predaja známych výrobcov v Spoločenstve, ku ktorému sa pripočíta dovoz zo všetkých tretích krajín na základe príslušného kódu KN podľa Eurostatu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že len jeden z dvoch výrobcov zo Spoločenstva, ktorí neboli navrhovateľmi, poskytol údaje o predaji za celé posudzované obdobie. Predaj druhého výrobcu sa nebral do úvahy, lebo poskytol údaje len za OP. Keďže tento objem predaja bol nízky, jeho nezohľadnenie nemá vplyv na celkový obraz. Ako vidieť z ďalšej tabuľky, spotreba príslušného výrobku a podobného výrobku v Spoločenstve sa v posudzovanom období znížila o 12 %. V rokoch 2003 a 2004 bol dopyt stabilný, zatiaľ čo v OP klesol o 9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(85)

Komisia posudzovala, či by sa účinky dovozu penta s pôvodom v ČĽR, USA, Turecku, Rusku a na Ukrajine mali posudzovať kumulatívne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia. Pripomíname, že sa nezistilo, že by sa dovoz z Turecka bol uskutočňoval za dumpingové ceny, a preto by sa konanie v súvislosti s dovozom z tejto krajiny malo ukončiť.

(86)

Priemerné dumpingové rozpätie stanovené na každú zo štyroch zostávajúcich krajín po vypustení Turecka je vyššie ako hranica de minimis, ako je vymedzená v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a objem dovozu z každej z týchto krajín je nezanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, pričom ich príslušné podiely na trhu v OP dosahujú 1,8 % pre ČĽR, 1,5 % pre Rusko, 3,7 % pre Ukrajinu a 1,9 % pre USA.

(87)

Objem dovozu z ČĽR, Ruska a Ukrajiny sa v posudzovanom období výrazne zvýšil a podobný je aj vývoj cien, čo je jasné podhodnotenie cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(88)

Ako sa už uviedlo, zistilo sa, že príslušný výrobok dovážaný z dotknutých krajín a podobný výrobok, ktorý vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, majú rovnaké technické, fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby konečného použitia. Okrem toho všetky výrobky sa predávajú prostredníctvom podobných predajných kanálov rovnakým zákazníkom, a teda sú navzájom konkurenčné.

(89)

Zistilo sa, že dovoz z USA nespôsoboval podhodnotenie cien vo výrobnom odvetví Spoločenstva (pozri odôvodnenie 141). V skutočnosti sa ukázalo, že cenové správanie vývozcov z USA je celkom iné ako cenové správanie vývozcov v ostatných dotknutých krajinách. USA sa skutočne podarilo zvýšiť svoj podiel na trhu Spoločenstva za vyššie ceny, ako sú ceny ostatných troch krajín. Možno to vysvetliť tým, že jeden vyvážajúci výrobca v USA bol veľmi úspešný v rôznych trhových segmentoch, kde možno získať vyššie ceny. Za týchto okolností sa usúdilo, že kumulatívne posudzovanie dovozu z USA s dumpingovým dovozom z ČĽR, Ruska a Ukrajiny nie je vhodné vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovozom z USA a dumpingovým dovozom z troch dotknutých krajín na jednej strane a podobným výrobkom Spoločenstva na strane druhej.

(90)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že podmienky, ktorými sa odôvodňuje kumulácia dovozu penta pochádzajúceho z ČĽR, Ruska a Ukrajiny, sú splnené.

(91)

Objem dovozu z ČĽR, Ruska a Ukrajiny, ktorý sa čerpal z údajov Eurostatu, sa v OP výrazne zvýšil z 1 235 ton v roku 2002 na 5 136 ton. Ich celkový podiel na trhu sa v tom istom období trvale zvyšoval z 1 % na 7 %. Toto je potrebné vnímať v podmienkach klesajúcej spotreby.

(92)

Informácie o cenách týkajúce sa celkového dovozu z troch dotknutých krajín sa čerpali z údajov Eurostatu. Ďalšia tabuľka obsahuje údaje o vývoji priemerných dovozných cien z ČĽR, Ruska a Ukrajiny. V priebehu posudzovaného obdobia tieto ceny klesli o 13 %.

(93)

Na stanovenie podhodnotenia ceny Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušnými predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva boli ceny pre nezávislých zákazníkov upravené v prípade potreby na úroveň cien zo závodu (ex-works), t. j. bez nákladov na dopravu v Spoločenstve a po odpočítaní zliav a rabatov. Tieto ceny sa porovnávali s dovoznými cenami z troch dotknutých krajín. Pokiaľ ide o Rusko, keďže nebola žiadna spolupráca, vážená priemerná vývozná cena sa čerpala z údajov Eurostatu. Pre ČĽR a Ukrajinu sa porovnanie robilo voči vývozným cenám, ktoré účtovali spolupracujúci výrobcovia, po odpočítaní zliav, a ak bolo potrebné, po úprave na ceny CIF na hranici Spoločenstva, s príslušnou korekciou o náklady na colné odbavenie a náklady vynaložené po dovoze. V obidvoch prípadoch sa ceny považovali za reprezentatívne, pretože na Ukrajine je len jeden výrobca penta, a pokiaľ ide o ČĽR, vývoz spolupracujúceho výrobcu predstavuje asi polovicu všetkého penta vyvážaného z ČĽR do ES.

(94)

Toto porovnanie ukázalo, že počas OP vážené priemerné rozpätia podhodnotenia boli 11,3 % za ČĽR, 6,2 % za Ukrajinu a 11,9 % za Rusko.

(95)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva zahŕňalo aj analýzu všetkých ekonomických činiteľov a indexov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia.

(96)

Medzi rokom 2002 a OP sa výroba znížila o 3 %. Zvýšenie v roku 2004 bolo výsledkom nárastu výrobnej kapacity u jedného výrobcu. Vývoj objemu výroby bol takýto:

(97)

Výrobná kapacita sa zistila na základe menovitej kapacity výrobných jednotiek vo výrobnom odvetví Spoločenstva s prihliadnutím na prerušenia výroby. V priebehu posudzovaného obdobia výrobná kapacita vzrástla o 6 %. K tomuto nárastu došlo najmä v roku 2004 a bol dôsledkom úspešného odstránenia nedostatkov u jedného výrobcu na jednej strane a reorganizácie u toho istého výrobcu na strane druhej.

(98)

V dôsledku zníženia objemu výroby a mierneho nárastu kapacity využitie kapacity kleslo z 95 % v roku 2002 na 87 % v OP.

(99)

Zásoby sa v posudzovanom období viac ako zdvojnásobili, čo bolo odrazom rastúcich ťažkostí, ktoré malo výrobné odvetvie Spoločenstva s predajom svojich výrobkov na trhu Spoločenstva.

(100)

Predaj penta výrobným odvetvím Spoločenstva nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva trvale klesal zo 64 663 ton v roku 2002 na 54 543 ton v OP, t. j. o 16 %. Zníženie objemu predaja bolo teda výraznejšie ako zníženie spotreby Spoločenstva, ktorá, ako bolo uvedené, klesla v tom istom období o 12 %. Výrobné odvetvie teda utrpelo stratu podielu na trhu vo výške 3 percentuálnych bodov. Podiel na trhu klesol zo 78 % v roku 2002 na 75 % v OP.

(101)

Priemerné predajné ceny neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa v posudzovanom období znížili o 11 %. V období od roku 2002 do roku 2003 došlo k miernemu nárastu cien, po ktorom ceny znova klesli a dosiahli rekordne nízku úroveň počas OP, a to 1 040 EUR/tona.

(102)

Pokles cien v posudzovanom období by sa mal vnímať v súvislosti s pokusmi výrobného odvetvia Spoločenstva konkurovať dumpingovému dovozu. Súčasné cenové úrovne sú však neudržateľné, lebo výrobné odvetvie Spoločenstva je nútené predávať pod cenu, aby sa udržalo na trhu.

(103)

V priebehu posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva prudko klesla z 12,6 % v roku 2002 na – 11,5 % v OP. V roku 2004 sa výrobnému odvetviu Spoločenstva predsa len podarilo dosiahnuť malý zisk, ale situácia sa výrazne zmenila v OP, keď výrobné odvetvie začalo byť stratové. Hlavnou príčinou tohto vývoja je to, že zvýšenie cien surovín, najmä metanolu, ktoré predstavujú približne 25 % z výrobných nákladov, sa nemohlo preniesť na koncových zákazníkov pre nízku cenovú úroveň dovozu z dotknutých krajín.

(104)

Peňažný tok sa v priebehu posudzovaného obdobia tiež zhoršil súbežne s poklesom ziskovosti a v OP sa zmenil na záporný. Zníženie absolútnej úrovne peňažného toku na konci obdobia je dôsledkom poklesu objemu výroby a predaja.

(105)

Investície vykázali v posudzovanom období pozitívny vývoj. Hlavné investície sa však uskutočnili v roku 2003, keď výrobné odvetvie Spoločenstva bolo ešte ziskové. Investície v OP sa týkali odstránenia nedostatkov u jedného výrobcu a modernizácie výrobného zariadenia pre splnenie environmentálnych požiadaviek u druhého výrobcu.

(106)

Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku bola v OP záporná a v posudzovanom období výrazne klesla, v čom sa prejavil uvedený záporný vývoj ziskovosti.

(107)

Neexistovali žiadne náznaky, že by výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré sa skladá z veľkých spoločností vyrábajúcich aj iné výrobky, narážalo na problémy so zvyšovaním kapitálu pre svoje činnosti, a preto sa urobil záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva je schopné zvyšovať kapitál pre svoje činnosti počas posudzovaného obdobia.

(108)

Vývoj zamestnanosti, produktivity a miezd bol takýto:

(109)

V posudzovanom období sa počet zamestnancov zvýšil o 3 %. Bol to dôsledok reorganizácie u jedného výrobcu v Spoločenstve, ktorého výsledkom bolo vnútorné prerozdelenie personálu zamestnaného vo výrobe penta, i keď celkový počet osôb zamestnaných v spoločnosti zostal rovnaký. V dôsledku mierneho nárastu počtu zamestnancov a klesajúceho objemu výroby produktivita vykazuje v posudzovanom období záporný trend.

(110)

Priemerná výška mzdy na zamestnanca sa zvýšila v posudzovanom období o 4 %, čo bolo menej ako nárast inflácie v tom istom období.

(111)

Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva sa v posudzovanom období znížila o 12 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 16 % a súbežne sa objem dovozu z ČĽR, Ruska a Ukrajiny zvýšil o vyše 300 % a objem dovozu z USA o vyše 700 %. To viedlo k strate podielu na trhu pre výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu, zatiaľ čo dotknutým krajinám sa dovozom podarilo ich podiel zvýšiť.

(112)

Dumpingové rozpätia pre ČĽR, Rusko, Ukrajinu a USA sú uvedené v oddiele o dumpingu. Tieto rozpätia jasne presahujú hranicu de minimis. Okrem toho vzhľadom na ceny a dumpingový dovoz vplyv skutočného dumpingového rozpätia sa nemôže považovať za zanedbateľný.

(113)

Spoločenstvo sa nezotavuje z účinkov dumpingu ani subvencovania v minulosti, keďže predtým sa nerobilo žiadne prešetrovanie.

(114)

Z analýzy ukazovateľov ujmy vyplýva, že situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa výrazne zhoršila po roku 2002 a najnižšiu úroveň dosiahla v OP, keď výrobné odvetvie vykázalo stratu 11,5 %.

(115)

V súvislosti s klesajúcou spotrebou počas posudzovaného obdobia sa výroba Spoločenstva znížila o 3 % a využitie kapacity v tom istom období o 8 %. Predaj na trhu Spoločenstva klesol o 16 % v objemovom vyjadrení a o 25 % v hodnotovom vyjadrení. Tento vývoj sa odráža aj vo zvýšení zásob, ktoré v posudzovanom období vzrástli takmer dvojnásobne. To viedlo k poklesu podielu na trhu zo 78 % v roku 2002 na 75 % v OP. Priemerné jednotkové ceny sa v posudzovanom období znížili o 11 % a neprejavil sa v nich nárast nákladov na suroviny v tom istom období. Aby nestratilo svoj podiel na trhu a udržalo výrobu v chode, výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo inú možnosť, ako dodržiavať výšku cien nastavenú uskutočňovaním dumpingového dovozu. To viedlo k významnému zníženiu ziskovosti v OP.

(116)

Väčšina ďalších ukazovateľov ujmy tiež potvrdzuje nepriaznivý stav priemyselného odvetvia Spoločenstva. Návratnosť investícií a peňažné toky boli záporné a produktivita sa znižovala. Investície však vykazovali pozitívny trend. Investície realizované v OP, ktoré bolo pre výrobné odvetvie Spoločenstva rokom strát, však v skutočnosti išli na odstránenie nedostatkov a modernizáciu strojového vybavenia, tak aby zodpovedalo environmentálnym požiadavkám, a nie do nových výrobných zariadení. Mierny nárast počtu zamestnancov bol dôsledkom reorganizácie u jedného výrobcu a nezahŕňal získavanie nového personálu u tohto výrobcu v čase, keď sa hospodárska situácia zhoršovala.

(117)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno urobiť záver, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo významnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(118)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v takej miere, že sa táto ujma môže klasifikovať ako značná. Skúmali sa aj iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli byť v tom istom čase poškodzujúce pre výrobné odvetvie Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(119)

Pripomína sa, že pokiaľ ide o Turecko, ktorého podiel na trhu v OP dosiahol 8,6 %, zistené dumpingové rozpätie bolo nižšie ako hranica de minimis. Preto sa dovoz z Turecka nebral do úvahy pri analýze vplyvu dumpingového dovozu na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Spoločný podiel ostatných štyroch krajín na trhu počas OP dosiahol 9 %.

(120)

Objem dovozu z ČĽR, Ruska a Ukrajiny výrazne vzrástol v priebehu posudzovaného obdobia, a to v absolútnom vyjadrení aj podľa podielu na trhu. V skutočnosti v roku 2002 bol objem takmer zanedbateľný vo výške iba 1 235 ton, zatiaľ čo v posudzovanom období sa zvýšil o 316 % a v OP dosiahol 5 136 ton. Ich spoločný podiel na trhu v tom istom období stúpol z 1 % na 7 %. Vážené priemerné dovozné ceny sa znížili o 13 %, čo malo za následok jasné podhodnotenie počas OP. Významný nárast objemu dovozu z týchto troch dotknutých krajín a prírastok ich podielu na trhu v posudzovanom období za ceny, ktoré zostali značne pod úrovňou cien výrobného odvetvia Spoločenstva, sa teda zhodoval so zjavným zhoršovaním celkovej finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v tom istom období.

(121)

Výrobné odvetvie Spoločenstva argumentovalo tým, že aj pri malom podiele na trhu sa dumpingovým dovozom podarilo spôsobiť na trhu závažný rozvrat v dôsledku charakteru takéhoto obchodovania. Penta je tovar a najnižšia kótovaná cena na trhu vo veľkej miere určuje trhovú cenu, ktorej sa iní výrobcovia musia prispôsobiť, ak si chcú udržať objednávky. Dokazuje to klesajúci trend predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období, zatiaľ čo ceny hlavnej suroviny, metanolu, stúpali. Výrobné odvetvie Spoločenstva trvá na tom, že nie je schopné preniesť toto zvýšenie cien suroviny na svojich zákazníkov pre veľký cenový tlak dumpingového dovozu. Viedlo to k prudkému poklesu ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku.

(122)

Keď sa však pozrieme na vývoj podrobnejšie, ukazuje sa, že k značnému zhoršeniu finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva došlo počas OP. V rokoch pred OP dovoz z ČĽR, Ruska a Ukrajiny výrazne vzrástol z 1 235 ton v roku 2002 na 4 752 ton v roku 2004, t. j. o 285 %, zatiaľ čo ceny z týchto krajín sa v tom istom období znížili o 9 %. Vplyv tohto nárastu dovozu na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva však nebol dramatický, t. j. zatiaľ čo objem predaja klesol o 9 % a ceny o 1 %, úroveň zisku dosiahnutá v roku 2004 zostala v primeranej výške (5,7 %). V OP sa pokles predaja výrobného odvetvia Spoločenstva o 7 % zhodoval s ďalším nárastom dovozu z dotknutých krajín o 8 %, čo bol pomerne malý nárast v porovnaní s nárastom v predchádzajúcich dvoch rokoch. Až v OP však výrobné odvetvie Spoločenstva zaznamenalo obrovský pokles svojej ziskovosti, keď táto klesla na – 11,5 % a došlo k dramatickému zhoršeniu jeho finančnej situácie.

(123)

Na základe uvedených aspektov sa ukazuje, že keď vezmeme posudzované obdobie ako celok, existuje tu nejaký vzájomný vzťah medzi vývojom dumpingového dovozu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Zdá sa však, že iba dumpingovými dovozmi sa nedá vysvetliť prudký pokles ziskovosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva v OP. Nemožno preto urobiť taký záver, že by dumpingový dovoz zohrával kľúčovú úlohu v situácii ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva, ktorá vyvrcholila v OP.

(124)

Spotreba penta v Spoločenstve sa v posudzovanom období znížila o 12 %. Zdá sa, že tento klesajúci trend sa viaže na znížený dopyt po alkydových živiciach v odvetví výroby náterových látok, ktorá predstavuje okolo 70 % koncového využitia penta na trhu Spoločenstva. Návšteva u priemyselného používateľa penta, ktorý vyrába alkydové živice na výrobu náterových látok, ukázala, že v budúcnosti sa očakáva ešte výraznejší pokles dopytu po alkydoch v dôsledku nastávajúcich zmien v právnych predpisoch pre životné prostredie, ktorými sa uložia obmedzenia na emisie prchavých organických zlúčenín (ďalej len „POZ“) z náterových farieb používaných v architektonických i priemyselných aplikáciách. Keďže alkydové živice nie sú z hľadiska POZ také vhodné ako iné technológie, predpokladá sa, že ich použitie v náterových farbách bude klesať.

(125)

Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 16 % v objemovom vyjadrení a o tri percentuálne body vzhľadom na podiel na trhu, zo 78 % v roku 2002 na 75 % v OP. Objem dovozu z ČĽR, Ruska a Ukrajiny sa v posudzovanom období zvýšil o 316 %, čo viedlo k zvýšeniu ich podielu na trhu z 1 % na 7 %, čím prevzali celý podiel na trhu, ktorý stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva. Klesajúcim dopytom po penta v Spoločenstve sa teda nevysvetľuje zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období.

(126)

Ročný vývoj spotreby však ukazuje, že pokles spotreby bol oveľa prudší v období od roku 2004 do OP, keď klesla o 9 % v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V skutočnosti v rokoch 2003 a 2004 spotreba zostala na stabilnej úrovni, zatiaľ čo v rokoch 2002 a 2003 sa zvýšila o 3 %. Ak sa teda pokles spotreby zhoduje s obdobím, v ktorom výrobné odvetvie Spoločenstva začalo byť stratové, nemožno vylúčiť, že klesajúci dopyt po penta na trhu Spoločenstva mal vplyv na stav ujmy vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(127)

Dovoz z iných tretích krajín (piatich najväčších) bol takýto:

(128)

Podľa Eurostatu a informácií zhromaždených pri prešetrovaní hlavné tretie krajiny, z ktorých sa penta dováža, sú Čile, India a Taiwan. Keď sa k dovozu z iných tretích krajín pripočíta dovoz z Turecka, celkový objem dovážaný z iných tretích krajín sa zvýšil o 12 % z 8 586 ton v roku 2002 na 9 636 ton v OP. To zodpovedá zvýšeniu ich spoločnému podielu na trhu z 10 % na 13 %. Úroveň cien dovozu z tretích krajín zostala oveľa vyššia ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva v posudzovanom období. Dovozom z iných tretích krajín, ktoré konkurujú dumpingovému dovozu, sa podarilo zvýšiť podiel týchto krajín na trhu o tri percentuálne body za ceny, ktoré boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(129)

Je však potrebné poznamenať, že dovoz z iných tretích krajín sledoval iný trend v porovnaní s trendom dumpingového dovozu v tom zmysle, že dovoz z iných tretích krajín dosiahol svoju špičkovú úroveň v roku 2004, zatiaľ čo v OP, ktoré bolo rokom strát pre výrobné odvetvie Spoločenstva, sa dovoz z tretích krajín znova znížil o 22 % v porovnaní s prechádzajúcim rokom. Ich priemerné ceny v tom istom období tiež klesli o 11 % a ich podiel na trhu sa znížil o dva percentuálne body. Zdalo by sa, že to naznačuje, že od roku 2004 aj výrobcovia v iných tretích krajinách boli zasiahnutí nízkymi trhovými cenami. Ich ceny však zostali vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva aj počas OP.

(130)

Skúmalo sa aj to, či vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva do krajín, ktoré nie sú členmi ES, mohol prispieť k ujme, ktorú odvetvie v posudzovanom období utrpelo. Vývoz neprepojeným zákazníkom v krajinách, ktoré nie sú členmi ES, predstavoval takmer polovicu predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období. Objem vývozu sa v období od roku 2002 do OP zvýšil o 3 %, pričom priemerné vývozné ceny klesli o 7 %.

(131)

I keby vývozný predaj mierne vzrástol v objemovom vyjadrení, skutočnosť, že priemerné vývozné ceny boli nižšie ako priemerné predajné ceny na trhu Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, a okrem toho boli nižšie ako jednotkové výrobné náklady, mala určite záporný vplyv na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, i keby to nemalo priamy vplyv na ziskovosť na trhu Spoločenstva. Preto nemožno vylúčiť, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola tiež nepriamo spôsobená nepriaznivým vývojom ziskovosti na vývozných trhoch, pretože to ovplyvnilo napríklad schopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva realizovať nové investície alebo zamestnať nový personál.

(132)

Objem predaja výrobcu zo Spoločenstva, ktorý nepatril medzi navrhovateľov, ale poskytol údaje za celé dotknuté obdobie, sa znížil ešte prudšie ako objem predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Preto sa zdá, že tento výrobca je v podobnej situácii ako výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí boli navrhovateľmi. Je teda zrejmé, že tento výrobca neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(133)

Ceny hlavnej suroviny, metanolu, sa v posudzovanom období značne zvýšili. Podľa štatistických údajov uverejnených na internetovej stránke Methanexu, najväčšieho svetového výrobcu a predajcu metanolu, európska zmluvná cena vzrástla zo 125 EUR/tona v januári 2002 na 235 EUR/tona v decembri 2005. To prispelo k 10 % zvýšeniu jednotkových výrobných nákladov v posudzovanom období a následne k poklesu ziskovosti, keďže jednotkové predajné ceny sa v tom istom období znížili o 13 %.

(134)

Nemožno sa domnievať, že rastúce ceny suroviny ako také mali poškodzujúci účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva. Nepriaznivý vývoj ziskovosti bol skôr spôsobený tým, že výrobcovia zo Spoločenstva neboli schopní preniesť tieto vyššie náklady na surovinu na svojich zákazníkov zvýšením svojich predajných cien pre nízku úroveň cien na trhu Spoločenstva. Ale zatiaľ čo ceny metanolu vzrástli v posudzovanom období o 88 %, počas OP bolo zvýšenie len 2 %. Preto i keď trhová cena penta bola v OP nízka, súbežný vývoj ceny hlavnej suroviny, metanolu, nevysvetľuje, prečo výrobné odvetvie Spoločenstva v OP začalo byť veľmi stratové.

(135)

Údaje, ktoré sú k dispozícii, naznačujú, že i pri malom podiele na trhu dumpingový dovoz z ČĽR, Ruska a Ukrajiny vytvoril cenový tlak ma ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Ani podrobnejšou analýzou sa však nezistila dôležitá príčinná väzba medzi zhoršením finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva a vývojom dumpingového dovozu.

(136)

K významnému poklesu ziskovosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva a zhoršeniu jeho celkovej finančnej situácie došlo v období od roku 2004 do OP, keď objem dumpingového dovozu vzrástol len o 8 % v porovnaní so zvýšením o 285 % počas predchádzajúcich troch rokov, keď výrobné odvetvie Spoločenstva bolo ešte ziskové. Okrem toho pokles v dopyte po penta na trhu Spoločenstva sa zhodoval so zhoršovaním finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Ukazuje sa tiež, že zvýšenie ceny hlavnej suroviny, metanolu, bolo v OP oveľa menej zreteľné v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, a teda sa ním nedá vysvetliť náhly a dramatický pokles ziskovosti v OP.

(137)

Skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva vyváža takmer polovicu svojej výroby za ceny nižšie ako náklady, sa musí považovať za ďalší faktor, ktorý prispel k celkovej nepriaznivej situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva, i keď táto nemá priamy vplyv na ziskovosť na trhu Spoločenstva.

(138)

Nemožno preto urobiť záver, že samotný dumpingový dovoz spôsobil značnú ujmu. V skutočnosti skúmanie iných faktorov v súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia ukázalo, že ujmu možno pripísať aj zníženiu spotreby, vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ako aj dovozom z iných tretích krajín.

(139)

Objem dovozu z USA sa zvýšil zo 169 ton v roku 2002 na 1 355 ton v OP. To viedlo v tom istom období k nárastu podielu na trhu z 0,2 % na 1,9 %.

(140)

Priemerné dovozné ceny z USA sa v posudzovanom období znížili, ale boli vyššie ako ceny, ktoré účtovali výrobcovia v ČĽR, Rusku a na Ukrajine:

(141)

Cenové podhodnotenie sa stanovilo tak, ako sa opisuje v odôvodnení 93. Vážené priemerné rozpätie podhodnotenia pre USA bolo – 19,5 % v OP, t. j. priemerná dovozná cena bola značne vyššia ako cena, ktorú účtovalo výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Ako sa vysvetľuje ďalej, dovoz z USA nevyvolal ani žiadne stlačenie cien.

(142)

Súbežne s rastom dovozu z USA výrobné odvetvie Spoločenstva zaregistrovalo okrem iného zníženie svojho predaja, podielu na trhu a cien v posudzovanom období, čo viedlo k záveru uvedenému v odôvodnení 117, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu. Treba však poznamenať, že ceny dovozu z USA nespôsobili podhodnotenie cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ale v skutočnosti ich ceny boli značne vyššie ako ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Okrem toho sa urobilo ďalšie porovnanie cien dovozu z USA s nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku, ktorý predáva výrobné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa zistila úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva tak, aby zohľadňovala rozpätie zisku, ktoré by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť, keby neexistoval poškodzujúci dumping. Toto porovnanie ukázalo, že úroveň predaja pod cenu bola de minimis. Na základe toho sa urobil záver, že tento dovoz neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(143)

Vzhľadom na neexistenciu príčinnej väzby medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, by sa súčasné antidumpingové konanie malo ukončiť v súlade s článkom 9 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(144)

Navrhovateľ a všetky ostatné zainteresované strany boli informované o najdôležitejších skutočnostiach, na základe ktorých Komisia toto konanie ukončí. Navrhovatelia následne oznámili svoje stanoviská, ktoré však neboli takého charakteru, že by mohlo dôjsť k zmene uvedených záverov,