—

Režim III ZFM je režim existujúcej pomoci (a nie novej pomoci), ktorý Komisia schválila rozhodnutiami z rokov 2007 a 2013. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď Komisiu oslobodil od povinnosti podrobiť režim III ZFM konaniu o preskúmaní existujúcej pomoci podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ a článkov 21 až 23 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

—

Požiadavka, aby zisky plynuli z činností fakticky a fyzicky vykonávaných na Madeire, nesmie byť vykladaná v tom zmysle, že možno zohľadniť len dodatočné náklady spoločností zaregistrovaných v oblasti ZFM súvisiace s odľahlosťou tejto oblasti, že daňové zvýhodnenia sa môžu vzťahovať len na zisky pochádzajúce z činností priamo zaťažených takýmito dodatočnými nákladmi a že sú vylúčené činnosti vykonávané mimo Madeiru spoločnosťami s licenciou v ZFM, ktoré vykonávajú činnosť na medzinárodnej úrovni.

—

Všeobecný súd pochybil, keď nevysvetlil koherenciu podaného výkladu pojmu „činnosti fakticky a fyzicky vykonávané v regióne“ v kontexte režimu verejných pomocí s medzinárodnými daňovými štandardmi OECD (a samotnej EÚ).

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely výkladu pojmu „činnosti fakticky a fyzicky vykonávané v regióne“ nezohľadnil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa miesta, kde sú sústredené hlavné záujmy spoločnosti. Všeobecný súd vyložil právne predpisy Únie nesprávne v rozpore so základnými zásadami práva Únie, konkrétne so slobodou usadiť sa a voľným pohybom osôb, služieb a kapitálu v zmysle článku 45 ZFEÚ a nasl. a s rozhodovacou praxou Komisie týkajúcou sa verejnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny.

—

Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že Komisia neuložila portugalským orgánom povinnosť použiť metodiku „ekvivalentu plného pracovného času“ (ETP) a „ročnej pracovnej jednotky“ (UTA). Napadnuté rozhodnutie a predbežné rozhodnutie začať konanie sú s týmto záverom v rozpore v každom ohľade.

—

Na účely výpočtu požiadavky režimu III ZFM týkajúcej sa vytvorenia alebo zachovania pracovných miest je napadnuté rozhodnutie postihnuté nesprávnym právnym posúdením, keďže je v ňom použitá metodika definície pracovných miest v „ETP“ a v „UTA“, keďže vo vzťahu k režimu ZFM je nutné uplatniť pojem „pracovné miesto“ tak, ako vyplýva z vnútroštátneho pracovného práva.

—

Napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o záver, že Komisia iba uviedla, že vnútroštátne orgány nepoužili metodiku umožňujúcu skontrolovať existenciu a trvalú povahu pracovných miest u príjemcov režimu III, pričom Komisia nekritickým uplatnením inštitútov ETP a UTA dospela k záveru, že údajne nebola splnená požiadavka na vytvorenie alebo zachovanie pracovných miest.

—

Všeobecný súd obrátil dôkazné bremeno, keďže Komisia mala preukázať, že portugalské orgány neboli schopné skontrolovať existenciu ani trvalú povahu vykázaných pracovných miest. Komisia bola povinná označiť spoločnosti s licenciami v ZFM, ktoré údajne zneužili prijatú pomoc.

—

Napadnutým rozsudkom bolo porušené právo Portugalskej republiky na účinnú procesnú obranu a všeobecné zásady práva Únie, a to zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a riadnej správy veci verejných.