Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Budúca štátna pomoc v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach

(2022/C 301/10)

Spravodajca: Guido MILANA (IT/SES), poslanec zastupiteľstva obce Olevano Romano

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

1.

víta nedávne nové návrhy Európskej komisie týkajúce na poskytovania štátnej pomoci v poľnohospodárstve, ktoré sa budú uplatňovať od 1. januára 2023;

2.

pripomína, že v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá podnikom, ktorá by narúšala hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pričom v uvedenom článku sa zároveň stanovuje niekoľko výnimiek;

3.

pripomína, že v prípade odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vidieckych oblastí Komisia posudzuje existenciu takéhoto narušenia, pričom pri svojej analýze vychádza z usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach, ktoré sa vzťahujú na programové obdobie 2014 – 2022;

4.

poukazuje na to, že v článku 81 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (1) o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje, že financovanie opatrení, na ktoré sa nevzťahuje príloha I ZFEÚ, sa musí realizovať prostredníctvom pravidiel štátnej pomoci;

5.

zdôrazňuje, že zosúladením oboch textov sa zabezpečuje, aby sa pravidlá štátnej pomoci uplatňovali počas rovnakého časového obdobia ako pravidlá rozvoja vidieka;

6.

konštatuje, že na tento účel Komisia v roku 2019 začala konzultáciu a že jej výsledky sa uvádzajú v pracovnom dokumente SWD(2021) 107 final (2);

7.

pripomína, že Európsky parlament a Rada EÚ medzičasom schválili nariadenia o novej spoločnej poľnohospodárskej politike, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (3), ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov a v ktorom sa zohľadnilo stanovisko Výboru regiónov na tému novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP);

8.

zdôrazňuje, že nové návrhy týkajúce sa poskytovania štátnej pomoci musia prihliadať na novú SPP a budú s ňou musieť byť aj naďalej v súlade;

9.

upozorňuje na to, že od poľnohospodárskych podnikov sa bude vyžadovať, aby vykonávali stratégie Zelenej dohody, najmä stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“;

10.

zdôrazňuje, že poľnohospodárskym a lesným podnikom, a to najmä menším podnikom, ktoré sa nachádzajú v strategických častiach území a zohrávajú úlohu pri ochrane a zachovaní územia, je nevyhnutné pomôcť pri zelenej transformácii;

11.

žiada Komisiu, aby pri dovážaných výrobkoch požadovala plnenie európskych výrobných noriem a reciprocitu alebo zrkadlové doložky, rovnako ako sa to vyžaduje od výrobcov z EÚ;

12.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila mieru kontrol na hraniciach a požadovala postupy, ako je ošetrenie dovážaných výrobkov chladom;

13.

pripomína, že sa už vyjadril k týmto dvom stratégiám vo svojom stanovisku na tému Biologicky rozmanité mestá a regióny po roku 2020 v kontexte 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite a budúcej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (4) a vo svojom stanovisku na tému Od výrobcu k spotrebiteľovi (z farmy na stôl): miestny a regionálny rozmer (5);

14.

vyzdvihuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne samosprávy pri definovaní a riadení niektorých postupov súvisiacich s náhradou určitých druhov pomoci, najmä pomoci súvisiacej s riadením rizík v poľnohospodárstve;

15.

pripomína, že regióny, provincie a obce sa nielen zúčastňujú na vypracúvaní národných strategických plánov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115, ale sú aj príjemcami intervencií v záujme rozvoja vidieka a v rámci iniciatívy LEADER prispievajú k vymedzeniu prístupu zdola nahor;

16.

konštatuje, že od roku 2014 do roku 2019 sa štátna pomoc poskytnutá v odvetví poľnohospodárstva na európskej úrovni znížila zo 7,6 miliardy na 6 miliárd, avšak počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19 sa zvýšila;

17.

poukazuje na to, že počas tohto obdobia sa výroba v poľnohospodárskych a agropotravinárskych podnikoch a v lesnom hospodárstve nikdy nezastavila a že tieto podniky zabezpečovali riadne zásobovanie tak, ako sa stanovuje v článku 39 ZFEÚ;

18.

zdôrazňuje, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou spôsobila nestabilitu na trhoch so surovinami a dodávok potravín;

19.

upozorňuje na úlohu, ktorú by v tomto ohľade mala zohrávať SPP pri zabezpečovaní sebestačnosti a zaisťovaní potravinovej bezpečnosti;

20.

pripomína, že toto zásobovanie bolo možné aj vďaka možnosti získať pomoc, ktorú Komisia stanovila ad hoc v reakcii na hospodársku krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19;

21.

ďalej konštatuje, že väčšina štátnej pomoci s výnimkou osobitnej pomoci v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 bola poskytnutá najmä v rámci plánov rozvoja vidieka, a najmä na opatrenia mimo cieľov uvedených v prílohe I k ZFEÚ (poľnohospodárske výrobky);

22.

konštatuje, že postup zahrnutia štátnej pomoci do programov rozvoja vidieka bol zložitý;

23.

poukazuje na to, že aj keď nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore z EPFRV na dosiahnutie cieľov rozvoja vidieka a usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 sú veľmi podobné, intervencie v záujme rozvoja vidieka sa nie vždy úplne zhodujú s intervenciami, na ktoré sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci;

24.

berie na vedomie skutočnosť, že z konzultácií, ktoré začala Komisia, vyplynulo, že niektoré aspekty súčasných pravidiel štátnej pomoci sú už zastarané;

25.

podčiarkuje, že cieľ zaistiť rovnaké podmienky pre všetky podniky Európskej únie zostáva jedným zo základných cieľov;

26.

konštatuje, že niektoré intervencie, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, by sa mali zachovať a mali by byť primerané;

27.

konštatuje, že pomoc v odvetví lesného hospodárstva sa využívala najmä na intervencie v záujme rozvoja vidieka a že vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú lesy, bude potrebné uľahčiť jej vykonávanie;

28.

považuje za nevyhnutné podporovať poľnohospodárske a lesné podniky v zelenej transformácii, a to najmä mikropodniky, miestnych drobných poľnohospodárov a miestne krátke potravinové dodávateľské reťazce, a to aj vzhľadom na vysoké ceny potravín a výrobné faktory, ako sú energia a hnojivá, ktoré ešte zhoršila vojna na Ukrajine, keďže uvedené subjekty by samy nedokázali zvládnuť tieto dôsledky. V tejto súvislosti víta oznámenie Európskej komisie „Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov;

29.

navrhuje zjednotiť kritériá týkajúce sa povinností v oblasti informovania a propagácie, najmä pokiaľ ide o lehoty na oznamovanie režimov pomoci, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o výnimkách;

30.

zdôrazňuje, že práve schválená reforma SPP vychádza zo zásady subsidiarity, a preto je dôležité, aby aj pravidlá štátnej pomoci dodržiavali túto zásadu bez toho, aby pritom poškodzovali hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi z rôznych členských štátov;

31.

považuje za nevyhnutné zachovať túto zásadu subsidiarity, najmä pokiaľ ide o úlohu miestnych samospráv, ktoré sú najbližšie k územným subjektom, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri riadení intervencií na miestnej úrovni.

Preto navrhuje:

Zjednodušenie

32.

nevyžadovať od členských štátov, aby každoročne zasielali oznámenia o udalostiach porovnateľných s prírodnými katastrofami alebo so škodami spôsobenými chorobami zvierat alebo rastlín alebo škodlivými organizmami. Keďže ich takto klasifikovali národné orgány, nevyžadujú sa pri nich ďalšie oznámenia Komisii;

33.

nezaväzovať členské štáty, aby zverejňovali informácie o jednotlivých príjemcoch pomoci nižšej ako 75 000 EUR na poľnohospodársku výrobu a nižšej ako 500 000 EUR na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov;

34.

nekomplikovať postupy týkajúce sa časti spoločného posudzovania notifikovanej pomoci;

35.

ustanoviť možnosť poskytnúť investičnú pomoc na základe nariadenia o skupinovej výnimke (6) aj v súvislosti s výrobkami z jedného odvetvia, najmä ak je určená na kompenzáciu následkov udalostí porovnateľných s prírodnými katastrofami alebo škôd spôsobených chorobami zvierat alebo rastlín alebo škodlivými organizmami;

36.

zaviesť tzv. „prístup jedného okienka“ pre oznamovanie štátnej pomoci v národných strategických plánoch uvedených v nariadení (EÚ) 2021/2115;

37.

vymedziť lex specialis pre uplatňovanie nariadenia o pomoci de minimis v poľnohospodárstve vzhľadom na veľké rozdiely medzi odvetvím poľnohospodárstva a ostatnými odvetviami. Požaduje sa najmä zvýšenie stropu de minimis na 50 000 EUR počas trojročného obdobia a stanovenie sumy (napr. 1 000 EUR), pod ktorou by sa nariadenie de minimis (veľmi malé sumy pomoci) neuplatňovalo;

38.

zmeniť nariadenie o pomoci de minimis v prípade odvetvia poľnohospodárstva tak, aby sa zjednodušilo, najmä aby sa odstránila požiadavka týkajúca sa kontroly jediného podniku;

39.

ponechať vymedzenie pojmu „podnik v ťažkostiach“ na členské štáty;

40.

zjednodušiť administratívne postupy pre pomoc poskytovanú miestnym samosprávam, najmä ak sú tieto príjemcami intervencií v súvislosti so štátnou pomocou. Predovšetkým sa požaduje, aby sa neposudzovali ako veľké podniky;

41.

stanoviť jednoduchšie postupy, aby orgány územnej samosprávy mohli v prvom rade zabezpečovať svoje potreby a riadiť núdzové situácie;

42.

zjednodušiť postupy poskytovania štátnej pomoci na reklamné a propagačné akcie, najmä NEPOVAŽOVAŤ za pomoc všeobecné inštitucionálne propagačné činnosti, ktoré neodkazujú na konkrétne značky a nenabádajú spotrebiteľov na kúpu výrobku;

43.

zjednodušené náklady sa v súčasnosti považujú za zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci len vtedy, ak sa na ne vzťahujú opatrenia pomoci, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov EÚ. Požaduje sa, aby sa využívalo zjednodušené vykazovanie nákladov bez ohľadu na prítomnosť európskeho spolufinancovania. Zdá sa, že neexistuje žiadne vhodné odôvodnenie naďalej využívať rozličné metódy výpočtu oprávnených nákladov podľa finančného zdroja pokrytia režimov pomoci;

Ekologizácia

44.

pomôcť poľnohospodárskym a lesným podnikom, najmä mikropodnikom, pri zelenej transformácii;

45.

zabezpečiť primeranú flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v prípade krízy (napr. v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine) stanovením primeraných a konzistentných stropov pomoci, aby poľnohospodári mohli naďalej vyrábať potraviny a spotrebitelia ich mohli nakupovať za spravodlivé maloobchodné ceny. Na tento účel sa musia zjednodušiť aj postupy vykonávania a poskytovania pomoci a zároveň sa musí znížiť administratívna záťaž, najmä pokiaľ ide o konečných príjemcov;

46.

zjednodušiť určité postupy poskytovania štátnej pomoci na investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o rozsah stimulačného účinku;

47.

zaviesť vyššiu mieru investícií pre poľnohospodárske malé a stredné podniky (MSP) investujúce do zelenej transformácie;

48.

vytvoriť ad hoc pomoc pre intervencie súvisiace s uhlíkovým poľnohospodárstvom, ktorou by sa odmeňovali poľnohospodári za vykonávanie tejto dôležitej úlohy;

49.

domnieva sa, že fragmentácia poľnohospodárskych podnikov je negatívnym faktorom znemožňujúcim pretrvanie na trhu a iniciovanie zelenej transformácie, do ktorej sa má poľnohospodárstvo zapojiť;

Územná súdržnosť

50.

považuje za nevyhnutné nanovo vymedziť pojem MSP v odvetví poľnohospodárstva prehodnotením definície mikropodniku uvedenej v článku 2 ods. 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 702/2014 s cieľom vytvoriť definíciu ad hoc pre odvetvie poľnohospodárstva vzhľadom na jeho špecifický charakter, a preto navrhuje vymedziť nový druh mikropodniku v poľnohospodárstve;

51.

podporovať malé a stredné poľnohospodárske a lesné podniky v horských a vnútrozemských oblastiach, ako aj v najvzdialenejších regiónoch, ktoré plnia úlohu ochrany a zachovania územia;

52.

udeľovať odmenu za zachovanie a ochranu biotopov malým a stredným poľnohospodárskym podnikom, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v bode 50 a ktoré sa nachádzajú v horských, vnútrozemských alebo znevýhodnených oblastiach vymedzených členskými štátmi v ich národných strategických plánoch;

53.

žiada tiež, aby podniky, ktoré sa nachádzajú vo vysokohorských oblastiach, mali možnosť kúpiť pôdu za sumu presahujúcu 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu, ako sa stanovuje v článku 73 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2021/2115, s cieľom umožniť pozemkové úpravy potrebné na to, aby boli tieto podniky ekonomicky aktívne a aby vykonávali úlohy ochrany a zachovania územia;

54.

umožniť odvetviu lesného hospodárstva uplatňovať postup oslobodenia od notifikačnej povinnosti aj v prípade intervencií stanovených v národných strategických plánov;

55.

takisto v prípade odvetvia lesného hospodárstva umožniť, aby sa intervencie v oblasti infraštruktúry automaticky NEPOVAŽOVALI za pomoc, ak sa týkajú neproduktívnych investícií;

56.

zmeniť súčasné pravidlá riadenia rizík, najmä znížením prahovej hodnoty pre škody pri vymedzení udalostí porovnateľných s prírodnými katastrofami na 20 %, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/2115;

57.

stanoviť zvýšenie prahovej hodnoty náhrady pre dotované poistenie a iné nástroje riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 76 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Táto prahová hodnota by mala byť kompatibilná so zachovaním súčasných nákladov poľnohospodárskych podnikov na poistenie;

58.

pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami by sa mala oslobodiť od notifikačnej povinnosti;

59.

umožniť, aby sa v prípade takýchto škôd poskytla náhrada za stratu príjmu, ako už bolo stanovené v prípade škôd, ktoré majú za následok stratu výrobných nástrojov;

60.

umožniť, aby sa okrem škôd spôsobených chránenými zvieratami stanovila aj náhrada za iné zvieratá, pričom za definíciu takýchto zvierat budú zodpovedať národné orgány a orgány miestnej a regionálnej samosprávy vzhľadom na rozdielny výskyt v jednotlivých krajinách;

61.

NEPOVAŽOVAŤ za pomoc inštitucionálne propagačné akcie, ktoré neodkazujú na konkrétne značky.

62.

mala by sa poskytnúť primeraná podpora na založenie podniku pre nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach, pričom by sa zosúladila maximálna pomoci s podobným stropom pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov (100 000 eur). Nie je dôvod na to, aby sa rozlišovalo spôsobom, ktorý znevýhodňuje diverzifikáciu v nepoľnohospodárskych podnikoch, keďže aj tak ide o veľmi malé sumy;

63.

s cieľom pomôcť MSP, ktoré využívajú projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo projekty operačných skupín, odporúča: — rozšíriť rozsah pôsobnosti na miestne samosprávy, miestne akčné skupiny, univerzity a iné subjekty bez ohľadu na ich veľkosť vzhľadom na značnú rôznorodosť týchto projektov, do ktorých sú zapojené mnohé rôzne spolupracujúce subjekty, — zvýšiť celkovú sumu maximálnej pomoci poskytnutej na projekt na 300 000 EUR v prípade participatívnych projektov miestneho rozvoja a 500 000 EUR v prípade projektov operačných skupín Európskeho inovačného partnerstva;

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(2)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie Evaluation of the instruments applicable to State aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 20.

(5)  Ú. v. EÚ C 37, 2.2.2021, s. 22.

(6)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s. 1).