—

zrušil i) rozhodnutie OLAF-u OCM (2021)22007 z 22. júla 2021; ii) rozhodnutie OLAF-u OCM (2021)2208 z 22. júla 2021; iii) rozhodnutie Komisie [č. Ares(2021)20233749] z 22. marca 2021 a iv) rozhodnutie Komisie [č. Ares(2021)1610971] z 3. marca 2021,

—

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť i) sumu 1 127,66 eura zadržanú bez individuálneho správneho rozhodnutia PMO o vymáhaní; ii) sumu 9 250,05 eura zadržanú za máj, jún, júl, august a september 2021; a iii) sumu 1 euro stanovenú ex aequo et bono ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel v dôsledku nezákonného vedenia vyšetrovania OF/2016/0928/A1 zo strany OLAF-u, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k odvolaniu žalobcu z funkcie,

—

uložil žalovaným povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 90 ods. 2 a článku 90a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie zo strany OLAF-u, keďže sťažnosť žalobcu z 23. marca 2021 bola na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej záverečná správa a odporúčania OLAF-u nepredstavujú akty s právnymi účinkami, zamietnutá ako neprípustná.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 90 ods. 2 a článku 90a vyššie uvedeného služobného poriadku zo strany OLAF-u z dôvodu zamietnutia sťažnosti žalobcu z 23. apríla 2021 ako neprípustnej. Žalobca tvrdí, že OLAF mal sťažnosť vyhlásiť za prípustnú, keďže OLAF je útvarom Komisie, a teda jej súčasťou, a mal sťažnosť žalobcu preskúmať.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 90 ods. 2 uvedeného služobného poriadku Komisiou v rozsahu, v akom Komisia vydala implicitné rozhodnutie, ktorým zamietla sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu Komisie z 22. marca 2021 (č. ARES(2021)2023374), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Komisie z 3. marca 2021 (č. ARES(2021)1610971).