1.

Článok 6 ods. 1 druhý pododsek smernice 2013/32/EÚ (1) upravuje prípad, keď sa žiadosti o medzinárodnú ochranu pod[ajú] iným orgánom, ktoré podľa vnútroštátneho práva nie sú príslušné pre ich registráciu, pričom v takom prípade členské štáty zabezpečia, aby sa registrácia uskutočnila najneskôr do šiestich pracovných dní od podania žiadosti.

Má sa toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že vyšetrovací sudcovia príslušní rozhodovať o zaistení cudzincov v súlade so španielskym právom sa považujú za jeden z týchto „iných orgánov“[, ktoré] síce nie sú príslušné na registráciu žiadosti o medzinárodnú ochranu, no žiadatelia pred nimi môžu vyjadriť vôľu podať takú žiadosť?

2.

Ak sa vyšetrovací sudca považuje za jeden z týchto orgánov[,] má sa článok 6 ods. 1 smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že tento sudca musí poučiť žiadateľa o tom, kde a ako možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, a že v prípade podania žiadosti musí upovedomiť orgán príslušný podľa vnútroštátneho práva na registráciu a posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu a príslušný správny orgán, aby bol žiadateľovi priznaný nárok na prijímacie opatrenia uvedené v článku 17 smernice 2013/33/EÚ (2)?

3.

Ma[jú] sa článok 26 smernice 2013/32/EÚ a článok 8 smernice 2013/33/EÚ vykladať v tom zmysle, že občana tretej krajiny nemožno zaistiť, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 3 smernice 2013/33/EÚ, lebo žiadateľ je odvtedy, ako urobí uvedené vyhlásenie pred vyšetrovacím sudcom, chránený zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia?