Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európska filantropia: nevyužitý potenciál

(prieskumné stanovisko na žiadosť rumunského predsedníctva Rady EÚ)

(2019/C 240/06)

Spravodajca: Petru Sorin DANDEA

Prieskumné stanovisko na žiadosť rumunského predsedníctva Rady EÚ	list z 20.9.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	24.4.2019
Prijaté v pléne	15.5.2019
Plenárne zasadnutie č.	543
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	132/5/15

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV plne oceňuje doplnkový a inovatívny prínos, ktorý môže mať filantropia pre sociálnu súdržnosť vďaka podpore spoločných hodnôt a zvyšovaniu odolnosti našej spoločnosti. Výbor odporúča, aby členské štáty uznali filantropiu za formu prejavu spoločenského záväzku a angažovanosti, aby pre ňu vytvárali priestor a spolupracovali s aktérmi v oblasti filantropie na primeraných legislatívnych aj nelegislatívnych iniciatívach.

1.2.

EHSV vyzýva členské štáty, aby vytvárali pre filantropiu vhodné prostredie v súlade so slobodami a základnými právami EÚ, ktoré by podporovalo filantropickú a občiansku činnosť, darcovstvo súkromných subjektov na verejnoprospešné účely a zakladanie dobročinných organizácií, a aby takisto zabezpečili, že bezpečnostné opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ budú primerané a založené na posúdení rizík a na dôkazoch, ale zároveň budú podporovať transparentnosť filantropickej činnosti.

1.3.

Sociálny štát a sociálne zabezpečenie sú európskou vymoženosťou, ktorú nám ostatné krajiny sveta závidia. Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali na základe daňovej spravodlivosti a efektívnych politík zamestnanosti posilniť sociálny štát, európsky sociálny model a systémy sociálnej ochrany. Tým sa posilní komplementárnosť a dobročinné organizácie budú môcť lepšie napĺňať skutočné potreby najzraniteľnejších osôb a riešiť problémy, ktoré verejné inštitúcie ani súkromný sektor nie sú schopné plne pokryť.

1.4.

Keďže voľný tok kapitálu je základom jednotného trhu EÚ, EHSV sa domnieva, že zabezpečenie právneho a praktického uplatňovania tejto základnej slobody spolu s nediskriminačnou zásadou uľahčovať cezhraničné dobročinné príspevky a investície by malo byť pre EÚ a jej členské štáty prioritou. Malo by sa uvažovať aj o nadnárodných právnych formách na uľahčenie zapájania do filantropických činností.

1.5.

EÚ by mohla posilniť dosah súkromných zdrojov na spoločné blaho zavedením finančných nástrojov, napríklad prostredníctvom programu InvestEU z roku 2018, ktoré by pôsobili ako katalyzátor spoločného poskytovania dobročinných príspevkov, stimulovali spoločné investície a ďalšie investície sociálnej povahy a zabezpečili záručné nástroje na zníženie finančných rizík v prípade investícií dobročinných organizácií súvisiacich s ich poslaním. Mala by takisto uľahčiť zapájanie sa do sociálnych inovácií.

2.   Úvod

2.1.

Filantropia vo veľkom aj malom meradle skvalitňuje životné podmienky pre ľudí v Európe aj po celom svete. Jednotlivci, rodiny, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a podniky po celej Európe prispievajú k spoločnému blahu a podieľajú sa na tejto rokmi preverenej tradícii, ktorá nás robí ľudskejšími a jasne dopĺňa úlohu štátu.

2.2.

Individuálne darcovstvo vo všetkých formách je pravdepodobne rovnako staré ako ľudská komunikácia a počiatky organizovaného darcovstva (napríklad vo forme nadácií) siahajú v mnohých európskych krajinách až do čias Rímskej ríše. Európa je však zároveň rozmanitý kontinent a filantropia je podmienená rozdielmi v oblasti histórie, kultúry, hospodárskych a politických podmienok a právneho rámca.

2.3.

V súčasnosti je filantropia jednou z foriem spoločenskej angažovanosti, angažovanosti v záujme verejného blaha, solidarity a aktívneho občianstva. Základom filantropie sú jednotlivci: tí môžu zo svojich súkromných zdrojov slobodne prispievať na verejnoprospešné účely, a to aj prostredníctvom podpory alebo zriaďovania dobročinných organizácií viazaných zásadami transparentnosti a zodpovednosti.

2.4.

Finančné toky dobročinnej povahy sú chránené slobodami stanovenými v Zmluve o EÚ. Charta základných práv EÚ a konkrétne právo združovať sa zabezpečujú občanom slobodu vytvárať a organizovať štruktúry na účely filantropie. Mnohé z nich podporujú hodnoty EÚ načrtnuté v článku 2 Zmluvy o EÚ, medzi ktoré patrí rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ľudské práva a zásady právneho štátu.

2.5.

Cieľom filantropie je vytvoriť spoločnosť zameranú na sociálnu súdržnosť, aktívne občianstvo, uspokojenie a rovnosť príležitostí. Toto sú pre našu spoločnosť dôležité hodnoty. Pramenia z pobúrenia nad nespravodlivosťou, zo starostlivosti o najzraniteľnejšie skupiny, zo súcitu, z ašpirácií na inovatívnu budúcnosť a zo zodpovednosti za zachovanie cenných prírodných a kultúrnych hodnôt. Mnohí jednotlivci a dobročinné organizácie motivovaní týmito hodnotami ponúkajú riešenia a reálne výsledky.

2.6.

Sektor filantropie v Európe pozostáva z rôznych druhov darcov a dobročinných subjektov. Aj keď neexistuje žiadna ucelená, aktuálna a komplexná štúdia o európskej filantropii, ktorá by pokrývala všetky členské štáty EÚ, určité informatívne údaje o tomto sektore k dispozícii sú. Z údajov zhromaždených Sieťou darcov a nadácií v Európe (DAFNE) v roku 2016 a analyzovaných Centrom USA pre nadácie vyplynulo, že v Európe existuje viac ako 147 000 registrovaných tzv. verejnoprospešných nadácií s celkovými ročnými výdavkami takmer 60 miliárd EUR. Tieto čísla vychádzajú z najnovších dostupných údajov z 24 európskych krajín vrátane 18 členských štátov EÚ. Štúdia uverejnená Európskou výskumnou sieťou pre filantropiu v roku 2017 (1) poskytla komplexný prehľad o dobročinných daroch domácností, obchodných spoločností, verejnoprospešných nadácií a charitatívnych lotérií v 20 európskych krajinách (v 19 členských štátoch EÚ a vo Švajčiarsku) na základe údajov z roku 2013. Odhaduje sa, že dobročinné príspevky v Európe (v týchto 20 krajinách) dosahujú ročne sumu najmenej 87,5 miliardy EUR (konzervatívny odhad).

3.   Úloha a prínos filantropie

3.1.

Filantropické iniciatívy riešia spoločenské problémy na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej aj medzinárodnej úrovni. Dobročinné príspevky sú zamerané na verejnoprospešné účely od podpory plurality názorov, inkluzívnych spoločností, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a migrantov, ľudských práv a právneho štátu až po financovanie výskumu a inovácií, environmentálne otázky, umenie a kultúru, projekty v oblasti sociálnej spravodlivosti, startupy a podniky sociálneho hospodárstva vo všetkých oblastiach relevantných pre EÚ.

3.2.

Vďaka svojej rozmanitej povahe umožňuje tento sektor zistiť potreby, zasiahnuť a poskytovať podporu v špecializovaných oblastiach, v ktorých je to pre trhové a štátne subjekty ťažšie (2). Filantropická činnosť často urýchľuje inovácie a nové nápady. Má výhodné postavenie, pokiaľ ide o objavovanie a skúšanie nových metód pri riešení spoločenských problémov. V oblasti filantropie sa veľa skúša, často úspešne, niekedy aj neúspešne, ale vždy to prináša poučenie a výmenu najlepších postupov.

3.3.

V mnohých prípadoch verejní aktéri (ako sú národné vlády a miestne orgány) a aktéri v oblasti filantropie partnersky spolupracujú a vzájomne sa dopĺňajú v činnostiach, ktoré pomáhajú udržiavať silu našej spoločnosti. Dosah filantropie bude väčší, ak ju podporia verejné orgány. EHSV si uvedomuje skutočnosť, že filantropia pomáha ľuďom, ale nie je súčasťou tzv. európskeho sociálneho modelu (sociálna ochrana na základe solidarity, verejné služby, sociálny dialóg) a nemôže ho nahrádzať. Takisto si uvedomuje, že filantropia nemusí najodkázanejším osobám postačovať. Odporúča, aby sa zachovali a rozvíjali systémy sociálnej ochrany na základe solidarity, a uznáva podporu, ktorú týmto skupinám obyvateľstva poskytujú dobročinné organizácie.

3.4.

Filantropia je otvorená pre všetkých – každý sa môže stať darcom. V Európe sa takto každoročne angažujú milióny darcov a investorov z radov súkromných osôb aj podnikov. V prvom rade ide o nadšenie, vďačnosť a odhodlanie, ktoré v súvislosti so spoločenskými otázkami dopĺňajú verejné opatrenia. Existuje mnoho spôsobov, ako môžu jednotlivci a organizácie vrátane podnikov prispievať na verejnoprospešné ciele – od dobročinných darov a príspevkov cez investície so sociálnym dosahom až po zriaďovanie darcami riadených fondov alebo zakladanie nezávislých súkromných dobročinných organizácií s dlhodobou víziou.

3.5.

Filantropická činnosť je nadnárodná, cezhraničná a európska: verejnoprospešné otázky (ako sú zmena klímy alebo zdravotné riziká) sa nekončia na hraniciach a Európania sú čoraz mobilnejší. Dobročinné organizácie a darcovia preto čoraz viac pôsobia cezhranične a napriek existencii právnych prekážok cezhraničnej filantropie spolupracujú s partnermi po celej Európe. Dobročinné subjekty zároveň odhodlane napĺňajú globálne hodnoty a iniciatívy, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja a dohoda o zmene klímy, a podporujú ich vykonávanie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

3.6.

Nadácie a ďalšie dobročinné organizácie môžu takisto pôsobiť ako iniciátori, ktorí združujú rôzne zainteresované strany potrebné na riešenie konkrétnych výziev.

3.7.

Vlády niektorých krajín zavádzajú alebo zvažujú prísnejšie pravidlá, ktorými by sa zmenšil priestor pre filantropickú činnosť, čo je sprevádzané aj čoraz negatívnejšou verejnou diskusiou o organizáciách občianskej spoločnosti (3). Pre vytváranie kultúry darcovstva však majú zásadný význam mechanizmy na stimulovanie filantropie a celkovo priaznivé prostredie. Obmedzenie priestoru na jej fungovanie môže viesť k zvýšeniu nedôvery verejnosti k dôležitej úlohe, ktorú občianska spoločnosť zohráva pri podpore rozvoja spoločnosti ako celku.

4.   Prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby bolo možné plne využiť potenciál filantropie v Európe

4.1.

Na to, aby bolo možné plne využiť potenciál filantropie, je na úrovni EÚ aj členských štátov potrebné priaznivé prostredie pre filantropiu a jej organizované formy. To zahŕňa priaznivú kultúru v spoločnosti a právne prostredie, ktoré stimuluje zapájanie sa do filantropických činností. Zo štúdie Oonagh Breenovej z roku 2018 s názvom Enlarging the Space for European Philanthropy (Rozšírenie priestoru pre európsku filantropiu) (4) vyplýva, že zatiaľ čo podniky môžu v rámci jednotného trhu EÚ voľne presúvať ziskové kapitálové toky cez hranice bez zbytočných obmedzení, neplatí to pre dobročinné organizácie a finančné toky dobročinnej povahy. Navyše, znepokojujúci vývoj v súvislosti so zavádzaním obmedzení financovania zo zahraničia v niektorých krajinách EÚ a ďalšie požiadavky v súvislosti s bezpečnosťou ešte viac zužujú ich operačný priestor.

4.2.

Organizovaná filantropia je kľúčovým partnerom v občianskom dialógu, ktorý treba dôraznejšie presadzovať (5). Filantropické organizácie a darcovia čoraz väčšmi pôsobia cezhranične a spolupracujú s rôznymi partnermi, ale narážajú pri tom na rôzne právne, administratívne a fiškálne prekážky: — Po prvé, keď chcú filantropické organizácie pôsobiť v inej krajine, v niektorých prípadoch sa predtým musia zaregistrovať. Ich právna subjektivita sa niekedy v zahraničí neuznáva. — Po druhé, vo väčšine krajín neexistujú zákonné ustanovenia o presune sídla dobročinných organizácií cez hranice, a preto tento proces sprevádza vysoká miera právnej neistoty. — Dobročinné subjekty sa nemôžu cezhranične zlučovať, ako to môžu obchodné spoločnosti. — Vlády by nemali obmedzovať stimuly na dary a sponzorstvo pre dobročinné organizácie, a to aj v cezhraničnom kontexte, najmä v prípade organizácií ponúkajúcich služby, ktoré trh alebo verejné orgány neposkytujú. — Existujú takisto fiškálne a administratívne prekážky, ktoré im bránia v práci, najmä v prípade cezhraničnej filantropie, keďže členské štáty zatiaľ neuplatňujú zásadu nediskriminácie rovnocenne a zmysluplne aj na cezhraničnú filantropiu (6).

4.3.

Okrem toho existujú aj obmedzenia financovania zo zahraničia, pričom financovanie filantropickej činnosti by podľa zásady voľného toku kapitálu v EÚ malo byť voľné, a bezpečnostné politiky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ niekedy v tejto oblasti obmedzujú priestor. Aj keď je bezpečnosť veľmi dôležitá a je vecou spoločného záujmu, je potrebné venovať pozornosť jej potenciálnym nežiaducim dôsledkom pre tento sektor. Politické opatrenia musia byť primerané a zodpovedať rizikám.

4.4.

Dobročinný sektor aktívne pôsobí aj v oblasti riešenia extrémizmu a poskytovania humanitárnej pomoci. Vedomosti a odborné poznatky z tohto sektora sú pri riešení týchto výziev veľkou devízou.

4.5.

Politické prostredie: na úrovni členských štátov, ale najmä na európskej úrovni je potrebné posilniť vnímanie doplnkovej úlohy filantropie voči verejným opatreniam. V európskych inštitúciách sa o filantropii stále diskutuje pomerne málo.

5.   Rast a potenciál filantropie

5.1.

Sektor filantropie rýchlo rastie. V uplynulom desaťročí sa zvýšil počet súkromných iniciatív zameraných na riešenie spoločenských problémov, ktoré vlády a hospodárske subjekty nedokážu bez ťažkostí riešiť samy, a tieto iniciatívy sa stali dôležitým základom našej spoločnosti. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, aký negatívny dosah majú obmedzené schopnosti vlád poskytovať občanom ochranu a sociálne služby. V tejto súvislosti je veľmi aktuálna otázka zlepšenia podmienok umožňujúcich rozkvet filantropie. Moderné európske dobročinné organizácie sú mladé. Počet verejnoprospešných nadácií sa za posledné dve až tri desaťročia rapídne zvýšil. Napríklad vo Francúzsku sa v rokoch 2001 – 2014 počet nadácií viac ako zdvojnásobil. V Belgicku zas viac ako polovica nadácií existujúcich v roku 2012 vznikla po roku 1995 a v poslednom desaťročí sa tento sektor výrazne rozrástol. V Španielsku bolo až vyše 70 % verejnoprospešných nadácií, ktoré fungovali v roku 2014, založených po roku 1994 (7).

5.2.

Objem dobročinných príspevkov a miera zapájania sa do dobročinnosti sa v rôznych európskych krajinách stabilne zvyšujú, najmä v priebehu niekoľkých posledných rokov. Prieskumy v oblasti filantropie vykazujú jej rast po celej Európe.

5.3.

Posilňuje sa komunitná angažovanosť aj filantropia na miestnej úrovni. Komunitné nadácie po celej Európe sú dnes veľmi dôležité z hľadiska sociálnej súdržnosti.

5.4.

Najmä mladá generácia sa odhodlane angažuje v prospech spoločného dobra a zapája sa do tejto oblasti novými spôsobmi. Výskumní pracovníci upozorňujú na globálne hnutie, nové hodnoty a pozitívny vplyv technologického rozvoja (kolektívne financovanie, sociálne médiá, globálne cezhraničné ciele, ale aj iniciatívy na skutočne miestnej úrovni). Kľúčové sú sociálne investície.

5.5.

Dôležitú úlohu v oblasti filantropie v Európe zohrávajú aj ženy. Do filantropie sa zapájajú čoraz viac. Ženy neraz prispievajú aktívnejšie a inkluzívnejšie, chcú sa stretnúť s ľuďmi, ku ktorým ich príspevky smerujú, partnersky spolupracovať a osobne sa zapojiť do veci, ktorú riešia. Ženy často prispievajú na riešenie zložitejších problémov, ako je rodovo motivované násilie alebo zdravie.

5.6.

Darcovstvo sa stáva aj súčasťou činnosti podnikového sektora. Zapájanie sa do filantropickej činnosti je dnes pevnou súčasťou stratégií podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti po celej Európe. Čoraz viac podnikov bez ohľadu na veľkosť venuje finančné prostriedky, výrobky, poznatky a čas na spoločné blaho.

5.7.

Osobitná pozornosť a podpora by sa mala venovať rastúcemu sektoru sociálneho hospodárstva, ktoré je oblasťou inovačnej filantropickej činnosti. Čoraz väčší počet ľudí a podnikateľov sa obracia k podnikateľským modelom sociálneho hospodárstva, ktoré sú kľúčovou hybnou silou trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja (8).

6.   Podpora filantropie v Európe

6.1.

Uznanie filantropie: uznať pridanú hodnotu, ktorú môže filantropia prinášať pre sociálnu súdržnosť posilňovaním spoločných hodnôt a zvyšovaním odolnosti spoločnosti. Podporovať filantropiu ako formu prejavu spoločenského záväzku. Spolupracovať s aktérmi v oblasti filantropie a vytvárať priestor pre legislatívnu a regulačnú podporu tejto formy spoločenskej angažovanosti.

6.2.

Poskytovať pre filantropiu priestor a chrániť ju: vyzvať členské štáty, aby vytvárali pre filantropiu priaznivé prostredie. Zaistiť, aby bezpečnostné opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ zodpovedali rizikám, boli primerané a založené na dôkazoch. Neodrádzať od filantropickej a občianskej činnosti. V kontexte fiškálnej spravodlivosti stimulovať súkromné príspevky na verejnoprospešné ciele.

6.3.

Uľahčovať cezhraničnú filantropiu: voľný tok kapitálu je základom jednotného trhu EÚ. Zabezpečiť zákonné a praktické uplatňovanie tejto základnej slobody spolu so zásadou nediskriminácie v záujme uľahčenia cezhraničnej filantropickej činnosti. Cezhraničné investície dobročinných organizácií majú kľúčový význam. Malo by sa uvažovať aj o nadnárodných právnych formách na uľahčenie zapájania do filantropických činností.

6.4.

Spoločné príspevky a spoločné investície pre verejné dobro a v prospech silnejšej občianskej spoločnosti: uľahčovať zapájanie sa do nástrojov sociálnych inovácií a nadväzovanie strategických partnerstiev s filantropickými aktérmi. EÚ by mohla využiť prínos súkromných investícií pre spoločné dobro zavedením finančných nástrojov, ktorými by sa uľahčilo spoločné poskytovanie príspevkov a stimulovali by sa spoločné investície dobročinných organizácií.

6.5.

Využívanie inovácií: dnes je pre filantropiu veľmi zaujímavá doba. Inovačné prístupy, ako sú sociálne investície, dlhopisy so sociálnym vplyvom, spoločensky prospešné investovanie a riziková filantropia, prinášajú prelomové výsledky a inšpirujú charitu v tradičnom ponímaní aj nové podnikové postupy. Nové technológie a sociálne médiá umožňujú rýchlo sa zapájať do nových iniciatív s reálnym dosahom. Využívanie dát a digitalizácie na dobročinné účely ponúka novú perspektívu pre filantropiu v celej Európe. V súčasnosti sa vytvára nová digitálna európska cezhraničná platforma na príspevky, ktorá umožní darcom z celej Európy podporovať organizácie po celej Európe. Verejné aj súkromné zainteresované strany by mali tieto iniciatívy podporovať a ďalej rozvíjať, aby filantropia mohla byť cielenejšia a mať väčší vplyv.

---

(1)  www.ernop.eu

(2)  Pozri napríklad prípad belgickej mimovládnej organizácie Kick Cancer, ktorá financuje výskum zameraný na vývoj liekov pre deti s rakovinou, https://kickcancer.org/?locale=en

(3)  Pozri štúdiu Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2018 o priestore občianskej spoločnosti, v ktorej sa uvádza, akým výzvam čelí občianska spoločnosť v jednotlivých krajinách EÚ, o. i. aj v oblasti filantropie https://fra.europa.eu/en/publication/2018/challenges-facing-civil-society-orgs-human-rights-eu

(4)  Štúdia Enlarging the space for European philanthropy (Rozšírenie priestoru pre európsku filantropiu).

(5)  EESC Liaison Group Action Plan for the implementation of Articles 11(1) and 11(2) TEU (Akčný plán kontaktnej skupiny EHSV na vykonávanie článku 11 ods. 1 a 2 ZEÚ).

(6)  Boosting cross-border philanthropy in Europe: towards a tax-effective environment (Podpora cezhraničnej filantropie v Európe: smerom k účinnému daňovému prostrediu), štúdia EFC/TGE, Hanna Surmatz a Ludwig Forrest, máj 2017.

(7)  http://www.fundaciones.org/EPORTAL_DOCS/GENERAL/AEF/DOC-cw585d042d56ecf/Aefsectorfundacional3erInforme3.pdf

(8)  Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe – závery Rady, 7. decembra 2015.