52018AR1019

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018AR1019 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018AR1019

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Príspevok miest a regiónov EÚ k 14. konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a k stratégii EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020

COR 2018/01019

Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, p. 24–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

21.12.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 461/24

(2018/C 461/04)

Spravodajca:	Roby BIWER (LU/SES), poslanec obecného zastupiteľstva, Bettembourg
Referenčný dokument:	list Fransa Timmermansa, podpredsedu Európskej komisie, apríl 2018

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

A. Súčasný stav plnenia cieľov v oblasti biodiverzity v Európe a vo svete

je znepokojený značnou stratou biodiverzity, ktorá sa neobmedzuje len na miznutie zvierat a druhov rastlín, no má nepriaznivý vplyv na budúcnosť, pokiaľ ide o hospodársku, environmentálnu a dokonca aj sociálnu oblasť;

podčiarkuje skutočnosť, že sa blížia termíny stanovené na splnenie cieľov dvoch dôležitých politických nástrojov na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, a to strategického plánu pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020 v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (strategický plán DBD) a príslušnej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

opakuje svoj názor, že hoci sa čiastočne dosiahol pozoruhodný pokrok, vedecké dôkazy poukazujú na to, že svet vo všeobecnosti, a najmä mnohé miestne a regionálne orgány, nesmerujú k splneniu všetkých globálnych cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a vykonávaniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Do roku 2020 však ešte možno dosiahnuť veľa a prípravná fáza globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 sa už začala realizovať;

zdôrazňuje, že strata biodiverzity v celosvetovom meradle, ako aj zanikanie ekosystémov a zhoršovanie podmienok v nich je najvážnejšou hrozbou pre našu planétu. v celkovom politickom kontexte v súvislosti s dosahovaním cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a obnova ekosystémov kľúčovým prvkom priamo prepojeným s bojom proti zmene klímy;

uznáva narastajúci vplyv individuálnych opatrení prijatých (resp. neprijatých) na miestnej úrovni, ktoré prispievajú k celosvetovej kríze v oblasti biodiverzity a odhaľujú nebezpečenstvo vytvárania „úzkych rámcov“ pri riešení každého prípadu súvisiaceho s biodiverzitou izolovane na miestnej úrovni, pričom sa zanedbáva jeho všeobecný vplyv, ako aj ostatné vonkajšie vplyvy, a zdôrazňuje, že je potrebný vyvážený mikro- a makrovýhľad;

tvrdí, že existujú dostatočné a vedecky preukázané dôkazy v súvislosti s tým, že je naliehavo potrebné, aby sa radikálnejšie, proaktívne a preventívne opatrenia na celosvetovej, regionálnej a miestnej úrovni zamerané na zastavenie straty biodiverzity a obnovu narušených ekosystémov prijali teraz a aby sa ich prijatie už neodďaľovalo (napr. z dôvodu formálneho hodnotenia pokroku v roku 2020);

zdôrazňuje, že politické ciele sú nekonzistentné, či už z horizontálneho alebo vertikálneho hľadiska, a v súvislosti s environmentálnymi témami sa často uplatňujú protichodné prístupy, napríklad vrátane poľnohospodárskej alebo energetickej politiky, v dôsledku čoho sa oslabuje pokrok dosiahnutý v rámci cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

si uvedomuje, že v dôsledku politík členských štátov EÚ v oblasti urbanizácie naďalej dochádza k fragmentácii krajiny a rozrastaniu miest, čo spôsobuje zánik ekosystémov a biodiverzity;

víta mnohostranné environmentálne dohody a ich uplatňovanie a rozvíjanie novej zastrešujúcej politiky a riadiacich rámcov podporujúcich cezhraničnú spoluprácu a vyzýva príslušné vnútroštátne a regionálne orgány, aby začali tieto nástroje uplatňovať s cieľom rozvíjať koherentné politické cezhraničné zásahy;

10.

potvrdzuje ničenie jednotlivých území sústavy Natura 2000 a doterajší rozsah nezákonného zabíjania a nezákonného odchytu vtáctva a ďalších druhov zvierat, a vyjadruje presvedčenie, že je potrebné na všetkých úrovniach vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania ustanovení smerníc o ochrane prírody prostredníctvom plánov v oblasti riadenia;

11.

vyslovuje znepokojenie nad pretrvávajúcim nezákonným obchodovaním s chránenými druhmi, narastajúcim počtom nepôvodných invazívnych druhov a nad neudržateľným používaním pesticídov, ako napríklad používanie neonikotinoidov, ktoré spôsobujú rozsiahly úbytok opeľovačov, vrátane populácií včiel;

12.

opakovane pripomína, že na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ je naliehavo potrebné podstatne zvýšiť úsilie zamerané na riešenie problémov súvisiacich s celosvetovou krízou v oblasti biodiverzity, a že sa musí prerušiť vzájomné prepojenie hospodárskeho rozvoja a straty biodiverzity a otázok, ktoré s ňou súvisia, vrátane následného zhoršeného fungovania ekosystémov a služieb;

13.

upozorňuje na nedostatočné finančné prostriedky a nástroje na uplatňovanie opatrení prijatých v oblasti biodiverzity a primeraného riadenia biodiverzity a na súvisiace finančné a hospodárske riziká v prípade nečinnosti, čo sa vyskytuje na všetkých úrovniach;

14.

zdôrazňuje, že sa treba zamerať na nedostatky v štruktúre riadenia na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ, na výzvy týkajúce sa vykonávania strategického plánu DBD a na zlepšovanie globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 s cieľom dosiahnuť účinné vykonávanie prostredníctvom konkrétnych stratégií;

15.

so znepokojením poukazuje na neexistujúce a/alebo nevhodné meranie, vykazovanie a overovanie mechanizmov, ktoré by mali prispieť k (dobrovoľnému) hodnoteniu pokroku dosiahnutého v rámci plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči prostredníctvom národných a regionálnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity;

16.

pokiaľ ide o budúcu fázu globálnych rámcov pre biodiverzitu po roku 2020, naliehavo žiada, aby sa všetky príslušné zainteresované strany včas zapojili do prípravných prác, a to na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

B. Opatrenia a zodpovednosti do roku 2020

17.

považuje za vhodné, aby sa 14. konferencia zmluvných strán Dohovoru o biodiverzite využila ako dobrá príležitosť na to, aby sa určilo, čo ešte možno v súčasnosti dosiahnuť do roku 2020 v snahe formulovať jasné a realizovateľné záväzky;

18.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o posledné dva roky plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

19.

vyzdvihuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne orgány a EÚ a jej členské štáty mali k dispozícii vhodný rámec pre viacúrovňové riadenie s cieľom prijímať koordinované opatrenia zamerané na pokračujúce plnenie cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a vykonávanie európskej stratégie pre biodiverzitu do roku 2020;

20.

podporuje rozhodnutie Európskej únie zakázať používanie pesticídov vo veľkom rozsahu, ako je napríklad používanie neonikotinoidov, vzhľadom na to, že predstavujú vážne nebezpečenstvo pre necieľový hmyz, ako sú opeľovače, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti s reprodukciou rastlín v lesoch, mestskou zeleňou a poľami, a sú teda životne dôležité pre svetovú produkciu potravín. Výbor zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o obmedzené používanie pesticídov – a to s náležitým zreteľom na existujúce rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti rozdelenia právomocí – vrátane a prostredníctvom iniciatív, ako sú napríklad iniciatívy Mestá bez pesticídov a Mestá vhodné pre včely;

21.

podporuje zvýšenie objemu zdrojov (právnych, finančných a ľudských) určených pre miestne a regionálne orgány, aby tie, ktoré chcú, mohli náležite vykonávať svoje bezprostredné právomoci v oblasti ochrany, plánovania, udržateľného využívania, riadenia, obnovy a monitorovania biodiverzity a ekosystémov vrátane miest so zvýšeným záujmom ochrany;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne orgány disponovali nástrojmi a mechanizmami umožňujúcimi prístup ku kvalitným informáciám o stave a tendenciách týkajúcich sa druhov, biotopov, ekosystémov a ich služieb;

23.

vyzýva členské štáty, aby stanovili integrovaný prístup k rozvoju a vykonávaniu národných, regionálnych a miestnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity podľa vzoru navrhovaného v stratégii v oblasti biodiverzity a usmernení akčného plánu sekretariátu DBD a ICLEI, pokiaľ ešte neexistuje, a zlepšili zapájanie miestnych a regionálnych orgánov do vypracúvania, revízie a vykonávania národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity s cieľom podporiť ich účinné vykonávanie a integráciu v rámci vertikálneho aj horizontálneho plánovania a odvetví, ktoré majú (pozitívny a negatívny) účinok na biodiverzitu;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov určených pre oblasť biodiverzity, najmä pokiaľ ide o investície do systému Natura 2000 prostredníctvom finančných nástrojov EÚ vrátane štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a takisto víta podporné nástroje, ako napr. eConservation, ktorý poskytuje databázu s cennými informáciami o možnostiach financovania biodiverzity zo strany verejných darcov;

25.

navrhuje, aby sa pri odstraňovaní škodlivých dotácií v rôznych oblastiach sektorových politík uplatňovali osvedčené postupy s cieľom zvýšiť koherentnosť opatrení EÚ prijímaných v oblasti ochrany biodiverzity a prehodnotili sa dotácie škodlivé pre životné prostredie v záujme toho, aby sa rozpočet EÚ viac orientoval na udržateľný rozvoj, pre ktorý treba prioritne vyčleniť osobitné finančné zdroje;

26.

víta úsilie vyvíjané v rámci programu EÚ Horizont 2020 na zintenzívnenie činností v oblasti výskumu a inovácie zameraných na skúmanie možných riešení inšpirovaných prírodou a ekologické a modré infraštruktúry s cieľom obnovy mestských oblastí a považuje to za dobrý základ pre zlepšenie vykonávania stratégie v oblasti biodiverzity v mestských a husto osídlených oblastiach vrátane obdobia od roku 2020 do roku 2030 a v nadväznosti na mestskú agendu EÚ. Zdôrazňuje však, že treba ďalej vykonávať smernice EÚ o prírode a naliehavo žiada, aby sa úsilie vynakladané v súvislosti s riešeniami inšpirovanými prírodou a ekologickými a modrými infraštruktúrami nepovažovali za náhradné opatrenia, ale za užitočné doplnenie, pokiaľ ide o dôrazné opatrenia zamerané na biodiverzitu a ekosystémové služby v prímestských a vidieckych oblastiach;

27.

vyzdvihuje skutočnosť, že finančné prostriedky z rôznych existujúcich finančných nástrojov by mali priamo spravovať príslušné a oprávnené miestne a regionálne orgány zodpovedné za zachovanie a obnovu biodiverzity a ekosystémov v súlade s cieľmi v oblasti biodiverzity z Aiči;

28.

žiada, aby sa posilnila úloha miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o predchádzanie nezákonnému obchodovaniu zavádzaním pravidiel verejného obstarávania zameraných na biodiverzitu, zastavilo sa šírenie inváznych nepôvodných druhov a aby sa vypracovali konkrétne spoločné rámce cezhraničnej činnosti v oblasti spolupráce podporujúce migráciu integrovaných druhov a riadenie biodiverzity, pričom zdôrazňuje úlohu existujúcich strategických sietí, ako je napríklad transeurópska sieť ekologických infraštruktúr (TEN-G), v oblasti poskytovania cezhraničnej ekologickej infraštruktúry a koridorov prostredníctvom riadenia na základe spolupráce a akčných plánov;

Kľúčová úloha miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní strategického plánu DBD a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity po roku 2020

29.

potvrdzuje a víta fakt, že sa v narastajúcej miere uznáva úloha miestnych a regionálnych orgánov na úrovni EÚ, pokiaľ ide o realizáciu európskej stratégie pre biodiverzitu;

30.

sa domnieva, že miestne a regionálne orgány by sa mali aktívne zapájať do tvorby a vykonávania politík zameraných na odstraňovanie kontraproduktívnych dotácií a uplatňovanie hľadiska biodiverzity v rôznych oblastiach sektorových politík vrátane poľnohospodárstva, ako aj rozvoja vidieka a miest (prostredníctvom príslušných fondov EÚ);

31.

povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby zintenzívnili svoju prácu, pokiaľ ide o zohľadňovanie biodiverzity v rámci využívania pôdy a mestského plánovania ako účinného nástroja na uľahčenie plnenia cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

32.

opätovne potvrdzuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o dobrovoľnú realizáciu programov na zvyšovanie povedomia a dobrovoľné prevádzkovanie platforiem zameraných na zdôrazňovanie významu ochrany a obnovy našej biodiverzity, ekosystémov a služieb, ktoré s nimi súvisia;

33.

povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby sa na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zapojili do procesov v oblasti normalizácie a osvedčovania zameraných na riadenie biodiverzity a ekosystémov a aby pritom využívali referenčné nástroje a podporili rozvoj koherentného riadenia v oblasti biodiverzity a riadiaceho rámca;

C. Smerom k účinnému a funkčnému globálnemu rámcu v oblasti biodiverzity po roku 2020

34.

víta uznesenie Európskeho parlamentu o akčnom pláne EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo, ktoré bolo prijaté ku koncu roka 2017 a v ktorom sa Komisia vyzýva, aby bezodkladne pristúpila k vypracovaniu ďalšej stratégie EÚ pre biodiverzitu v súlade s procesom prípravy globálneho rámca pre biodiverzitu;

35.

uznáva, že na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ treba opätovne posilniť politický záväzok riešiť otázky súvisiace s globálnou krízou v oblasti biodiverzity a stanoviť ambicióznejšie ciele na obdobie po Aiči od roku 2020 do roku 2030;

36.

očakáva, že na 15. konferencii zmluvných strán DBD sa prijmú príslušné záväzky a opätovne sa v celosvetovom meradle upozorní nielen na potrebu zastaviť stratu biodiverzity, ale aj na potrebu jej obnovy, ako aj na potrebu obnovy ekosystémov a stanoví sa ambiciózny a inkluzívny globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 až do roku 2030, prostredníctvom ktorého bude možné docieliť víziu do roku 2050 uvedenú v DBD o ostatných príslušných dohodách OSN;

37.

naliehavo žiada EÚ, aby sa stala zodpovedným lídrom globálneho prípravného procesu smerujúceho ku globálnemu rámcu pre biodiverzitu po roku 2020 a stanovila „vonkajšiu politiku v oblasti biodiverzity“ – alebo aby prispela ku globálnej vnútornej politike v oblasti biodiverzity – tým, že určí zodpovednosť EÚ ako globálneho lídra v oblasti biodiverzity;

38.

vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany DBD, aby posilnili a sformalizovali dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi (a s ostatnými nezmluvnými zainteresovanými stranami) a ich účasť na rozvoji a vykonávaní nového politického rámca;

39.

povzbudzuje EÚ, aby sa zapojila do medziregionálnej spolupráce s Afrikou, Južnou Amerikou, Áziou a najmä s Čínou, ako hostiteľom konferencie zmluvných strán DBD v roku 2020, s cieľom vyvinúť spoločné a koherentné prístupy, aby sa podporili spoločné ciele pri plnení „obnovených“ cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči a udržateľnom využívaní a riadení biodiverzity a ekosystémov v období od roku 2020 do roku 2030;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vízia do roku 2050 premietla do konkrétnych termínov a plánov, ktoré budú zahŕňať pragmatické odpovede zamerané na riešenia, o ktorých by sa mali viesť diskusie v rámci 14. konferencie zmluvných strán DBD;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, pričom všetky príslušné environmentálne dohody OSN, ako sú napr. ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, Parížska dohoda o zmene klímy a Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof, treba zosúladiť s „obnovenými“ cieľmi v oblasti biodiverzity z Aiči a zahrnúť ich do nich v záujme toho, aby sa zabránilo oddeleniu biodiverzity a ekosystémových služieb od sociálnych a hospodárskych cieľov, ktoré podporujú. Umožní sa tým, aby sa hodnoty v oblasti biodiverzity zahrnuli do ostatných sektorov, t. j. do politík a procesov plánovania, ako aj do cezhraničnej spolupráce;

42.

naliehavo žiada, aby sa zabezpečila koherentnosť politík prostredníctvom lepšej integrácie biodiverzity, a to najmä pokiaľ ide o cieľ č. 11 v oblasti udržateľného rozvoja (udržateľné mestá a komunity), cieľ č. 14 (život pod vodou) a cieľ č. 15 (život na pevnine), a aby sa v rámci rôznych nástrojov uplatňovali presnejšie a zosúladenejšie formulácie s cieľom zabrániť nejasnostiam, protirečeniam a duplicite;

43.

zdôrazňuje kľúčový význam viacúrovňovej spolupráce a vytvorenie efektívnej a operačnej viacúrovňovej štruktúry riadenia v globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 vrátane miestnych a regionálnych orgánov (na celosvetovej úrovni, ako aj na úrovni EÚ) v snahe prijímať koordinované opatrenia na plnenie „obnovených“ cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči;

44.

žiada, aby sa v novom globálnom rámci v oblasti biodiverzity po roku 2020 výslovne poukázalo na úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v rámci mechanizmu na monitorovanie, vykazovanie a overovanie na vnútroštátnej úrovni;

45.

podporuje vytvorenie koherentnej globálnej štruktúry riadenia v oblasti biodiverzity po roku 2020 a mechanizmus, ktorý bude uplatňovať zásadu horizontálnej aplikácie a vertikálneho zosúladenia a kooperatívne a integrované riadenie v spojitosti s merateľnými cieľmi a mechanizmami v oblasti vykazovania na všetkých úrovniach a pre všetky úrovne vrátane samospráv na nižšej ako národnej úrovni a v súlade s ostatnými medzinárodnými dohodami;

46.

odporúča, aby sa preskúmala možnosť podporiť systém dobrovoľných príspevkov na rôznych úrovniach, obdobne ako v prípade Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), kde boli zavedené národné, regionálne a miestne stanovené príspevky, ktoré sú v pomere k vnútroštátnym okolnostiam a sú minimálne rovnako odvážne a ambiciózne;

47.

opakovane pripomína, že pri zavádzaní časovo ohraničených a nových merateľných cieľoch zameraných na zastavenie straty a obnovu biodiverzity, prírody a ekosystémov, treba naďalej uplatňovať prístup, ktorý je podobný (a je v duchu) cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči, pričom treba odstraňovať aj invazívne nepôvodné druhy a brániť ich prenikaniu a v období od roku 2020 do roku 2030 účinne zastaviť nezákonné zabíjanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi;

48.

vyzýva EÚ, aby členským štátom EÚ a ostatným krajinám poskytovala strategické a trvalé usmernenia a poradenstvo, pokiaľ ide o ich úsilie riešiť otázky týkajúce sa hrozieb, a riadenie biodiverzity a ekosystémových služieb. Keďže je jasné, že stratu biodiverzity spôsobujú mnohé individuálne prípady a rozhodnutia, poradenstvo by malo zahŕňať zásady a kritériá hodnotenia účinku vyplývajúceho z globálnych cieľov v oblasti biodiverzity a v porovnaní s nimi, s cieľom zabrániť vytváraniu „úzkych rámcov“;

49.

sa domnieva, že prístup na základe koherentného monitorovania, vykazovania a overovania je veľmi dôležitý, pokiaľ ide o dosiahnutie pokroku v rámci globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 a periodické hodnotenie plnenia jeho dlhodobých cieľov. Toto hodnotenie musí byť komplexné a nápomocné a musí sa zameriavať na 1) zastavenie straty biodiverzity, 2) obnovu biodiverzity a ekosystémov, 3) udržateľné využívanie a riadenie biodiverzity a ekosystémov. To všetko sa má dosiahnuť predchádzaním šíreniu invazívnych nepôvodných druhov a ich odstraňovaním, zastavením nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovania s nimi a monitorovaním a overovaním ukazovateľov biodiverzity. Monitorovanie, vykazovanie a overovanie musí byť čo najobjektívnejšie a vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov, priraďovať kvantifikované vplyvy k politikám a opatreniam, pričom pokrok a výsledky musia byť viditeľné a taktiež sa musí určiť, či je potrebná náprava alebo či treba prijať ďalšie opatrenia;

50.

naliehavo žiada, aby sa na základe porovnania s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020 vykonávalo mapovanie a monitorovanie príspevkov vrátane regionálnych a miestnych príspevkov s cieľom umožniť sledovanie a periodické hodnotenie kolektívnych záväzkov;

51.

podporuje vytvorenie spoločnej databázy technických a vedeckých poznatkov spojených s biodiverzitou, vytvorenie porovnateľných metód zberu, definovanie spoločných pravidiel monitorovania a vytvorenie príslušných platforiem riadenia a šírenia údajov a poznatkov;

52.

nabáda na prehĺbenie poznatkov o zdrojoch a službách, ktoré poskytujú územia (životné prostredie, cestovný ruch, poľnohospodárstvo, remeslá, energetika, služby, sociálne hospodárstvo), s cieľom podporiť integráciu opatrení na zachovanie biodiverzity s plánovaním na rôznych úrovniach správy a s činnosťami v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja území;

53.

podporuje prehĺbenie a šírenie poznatkov o osvedčených postupoch v oblasti riadenia území sústavy Natura 2000 na európskej úrovni a podporu pravidelných dialógov s príslušnými riadiacimi orgánmi, ako aj zapojenie rôznych verejných a súkromných aktérov na danom území v oblasti biodiverzity;

54.

navrhuje, aby sa do rámca po roku 2020 zaviedli operačné konkrétne, merateľné, ambiciózne, realistické a časovo ohraničené (SMART) ciele, ktoré sa namiesto nemerateľných cieľov týkajúcich sa stavu budú sústreďovať na ciele zamerané na výsledky a orientované na tlaky, ktorých spôsob zadefinovania, ako aj jazyk, bude jasný a operačný a ktoré umožnia, aby sa dosiahnutý pokrok meral a vykazoval v porovnaní s cieľmi;

55.

v súvislosti s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020 uznáva, že sú potrebné presvedčivejšie a ľahšie komunikovateľné ciele, pričom treba aktualizovať a/alebo nahradiť aj časovo ohraničené ciele z Aiči vrátane týchto oblastí: 1) strategická oblasť B týkajúca sa zníženia priameho tlaku na biodiverzitu a podpory udržateľného využívania by mala zahŕňať udržateľné využívanie suchozemských druhov, ako aj populácie rýb a bezstavovcov a vodných rastlín uvedených v cieli č. 6; 2) v strategickej oblasti D týkajúcej sa dosiahnutia väčšieho prospechu z biodiverzity a ekosystémových služieb by sa okrem príspevkov uvedených v cieli č. 14, 15 a 16 mal uznať príspevok biodiverzity k ľudskému zdraviu a doplniť ďalšie ciele týkajúce sa týchto otázok, ako je využitie v oblasti lekárenstva, liečivé rastliny, výživa, mentálne zdravie a podpora zdravia atď., ako aj uznanie prepojenia biodiverzity, mieru a konfliktov, a migrácie osôb; 3) zvýšená pozornosť by sa mala venovať službám v spojitosti s pôdou, ako aj sladkej vode, šírym moriam a ich príslušnej biodiverzite a 4) opatrenia prijaté v oblasti ochrany prírody a ekosystémových služieb zamerané na zlepšenie životného prostredia v mestách a prímestských oblastiach, a to zároveň s ohľadom na zmenu klímy;

56.

podporuje senzibilizáciu miestnych komunít, pokiaľ ide o význam zohľadňovania biodiverzity ako jednej z príležitostí v hospodárskej, sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, ako aj pokiaľ ide o očakávania v oblasti sociálneho začlenenia, testovanie nových modelov miestnej spolupráce založených na šírení sociálnych a environmentálnych ustanovení, ktoré podporujú biodiverzitu;

57.

žiada, aby sa vypracovali spoločné ukazovatele v oblasti biodiverzity, ktoré by dopĺňali všetky príslušné medzinárodné rámce a boli by s nimi zosúladené, predovšetkým ciele udržateľného rozvoja v snahe zabrániť duplicite, podporovať efektívnu a integrovanú merateľnosť a vykonávanie a využiť zmenu spôsobenú transformáciou v záujme odstraňovania chudoby, podpory zmierňovania účinkov zmeny klímy a prispôsobovania a zvyšovania potravinovej odolnosti v miestnych spoločenstvách;

58.

žiada väčšiu kapacitu na rozvoj príležitostí – vrátane nevyhnutných finančných prostriedkov a inovatívnych aktivačných metód, ako je partnerské učenie – s cieľom posilniť technické poznatky a zručnosti v záujme zastavenia úbytku biodiverzity, obnovenia biodiverzity a ekosystémov, ako aj zabránenia šíreniu invazívnych nepôvodných druhov a nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovaniu s nimi na všetkých úrovniach, a do riadenia biodiverzity zapojiť domorodé a miestne spoločenstvá, expertov a pracovníkov (vrátane poľovníkov, rybárov, pastierov a lesníkov);

59.

navrhuje vytvoriť užšie partnerstvá a podporiť prijímanie kolektívnych opatrení všetkými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou s osobitným zreteľom na príspevky domorodých a miestnych spoločenstiev, žien, mladých ľudí a osôb, ktorých sa biodiverzita bezprostredne týka a riadia ju (vrátane poľovníkov, rybárov, pastierov a lesníkov) a na zastavenie nezákonného zabíjania voľne žijúcich druhov a obchodovania s nimi. VR opakovane zdôrazňuje, že v záujme účinného participatívneho postupu zahŕňajúceho zásady dobrého riadenia treba zvýšiť technickú pomoc a/alebo poradenstvo, tvorbu kapacít a právnych nástrojov (nielen, pokiaľ ide o miestne a regionálne orgány EÚ, ale aj oblasti tranzitu a pôvodu obchodovania s voľne žijúcimi druhmi);

60.

podporuje rozvoj medzinárodných noriem pre stratégie v oblasti biodiverzity a akčné plány a integrované riadenie a plánovanie, ako aj ďalšie nástroje týkajúce sa budúcej správy a mechanizmu riadenia s cieľom uľahčiť začlenenie a koherentnosť;

61.

uznáva význam modelov a scenárov v oblasti globálnej biodiverzity v záujme toho, aby sa prijímali informovanejšie a správne rozhodnutia v oblasti riadenia biodiverzity a rozvíjali sa inovatívne systémy zhromažďovania údajov alebo aby sa do existujúcich systémov dopĺňali údaje o biodiverzite;

62.

podporuje vytvorenie globálnej platformy na prenos poznatkov, monitorovanie a vykazovanie týkajúce sa vykonávania záväzkov štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zapájať miestne a regionálne orgány do výmeny a kumulovania najlepších postupov a podporiť monitorovanie, vykazovanie a overovanie;

63.

zdôrazňuje, že je potrebné globálne zvýšiť financovanie biodiverzity v EÚ aj v členských štátoch zamerané na špecifické miestne podmienky. Malo by zahŕňať vhodné poradenstvo s cieľom uľahčiť prístup a efektívne a účinné rozdelenie dostupných nástrojov financovania, ako aj pravidelné systematické hodnotenie výsledkov s cieľom zabrániť nežiadúcim účinkom a konfliktom medzi rôznymi politickými cieľmi;

64.

odporúča, aby sa preskúmali a využili výhody nových a inovatívnych možností financovania vrátane daňových stimulov, platieb za ekosystémové služby, regionálnych resp. celoštátnych lotérií, fondu vyhradeného pre biodiverzitu na úrovni EÚ a/alebo celosvetovej úrovni a kombinovaného financovania, ako aj súvisiacich štrukturálnych inovácií, ako sú verejno-súkromné partnerstvá v oblasti biodiverzity, súkromné/podnikové nadácie, nadácie podľa verejného práva a stimuly na prijímanie opatrení napr. prostredníctvom dobrovoľného označovania/osvedčovania;

65.

sa zaväzuje, že sa bude neustále a proaktívne angažovať v prípravnom procese globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, tak ako sa uvádza v tomto stanovisku.

V Bruseli 10. októbra 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

Top

Choose the experimental features you want to try