Piekļuve Eiropas Savienības tiesību aktiem
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">Vairāk par eksperimentālajām funkcijām</a>
Atlasiet eksperimentālās funkcijas, kuras vēlaties izmēģināt!
Vietne EUR-Lex
Piekļuve Eiropas Savienības tiesību aktiem

Šis dokuments ir izvilkums no tīmekļa vietnes EUR-Lex.

Jūs esat šeit
Lai meklētu precīzu frāzi, ielieciet to pēdiņās. Lai atrastu meklējamā vārda variācijas, pievienojiet zvaigznīti (*). (Piemēri: transp*, 32019R*) Ar jautājuma zīmi (?) varat meklējamā vārdā aizstāt vienu rakstzīmi, lai atrastu arī tā variācijas (ja ierakstīsiet ca?e, sistēma atradīs case, cane, care).
Padomi, kā meklēt
Jums vajag vairāk meklēšanas opciju? Izmantojiet šo: Detalizētā meklēšana

Dokuments 52016IP0321

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (2015/2280(INI))

Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018., 11./20. lpp. (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/11

P8_TA(2016)0321

Európska územná spolupráca – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (2015/2280(INI))

(2018/C 204/02)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (7),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (9),

—

so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (14),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (15),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júla 2015 s názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce ako nástroj na podporu a zlepšovanie územnej spolupráce v Európe,

—

so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v máji 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru regiónov z 2. septembra 2015 s názvom 25 rokov INTERREG: nový impulz pre cezhraničnú spoluprácu,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v decembri 2015 s názvom Územná vízia 2050: aká budúcnosť?,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. decembra 2015 s názvom Posilnenie cezhraničnej spolupráce: je potrebný lepší regulačný rámec?,

—

so zreteľom na podkladový dokument, ktorý pripravilo luxemburské predsedníctvo Rady, s názvom Pohľad späť na 25 rokov iniciatívy Interreg a príprava budúcej územnej spolupráce,

—

so zreteľom na závery Rady k téme 25 rokov iniciatívy Interreg: jej prínos k cieľom politiky súdržnosti,

—

so zreteľom na iniciatívu luxemburského predsedníctva za osobitné právne ustanovenia pre pohraničné regióny s cieľom reagovať na potreby a výzvy v týchto oblastiach s názvom Nástroj na prideľovanie a uplatňovanie špecifických ustanovení na zlepšenie cezhraničnej spolupráce (16),

—

so zreteľom na celoeurópsku verejnú konzultáciu Komisie, ktorá sa začala 21. septembra 2015 pri príležitosti Európskeho dňa spolupráce, o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce (17),

—

so zreteľom na výsledky úplne prvého prieskumu Eurobarometra zameraného na identifikovanie a zmapovanie postojov občanov žijúcich v pohraničných oblastiach v záujme dosiahnutia lepšie cielených intervencií EÚ, ktorý Komisia vykonala v roku 2015 (18),

—

so zreteľom na správu OECD z roku 2013 s názvom Regióny a inovácie: cezhraničná spolupráca,

—

so zreteľom na správu Výboru regiónov s názvom Správa o monitorovaní EZÚS za rok 2014 – uskutočňovanie stratégie Európa 2020 (19),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0202/2016),

A.

keďže v pohraničných regiónoch žije približne 38 % európskeho obyvateľstva a keďže EÚ čelí významnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na všetkých frontoch; keďže EÚ musí zahrnúť rodovú rovnosť ako hlavný prvok do všetkých politík a postupov Európskej územnej spolupráce;

B.

keďže celkovým cieľom Európskej územnej spolupráce je znížiť vplyv štátnych hraníc s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi, odstrániť zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému investovaniu a spolupráci, posilniť súdržnosť a presadzovať harmonický hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Únie ako celku;

C.

keďže Európska územná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti, pretože upevňuje územnú súdržnosť Únie;

D.

keďže členské štáty majú možnosť využívať Európsku územnú spoluprácu na riešenie výziev, ktoré prináša migračná kríza;

E.

keďže počet európskych občanov, ktorí naplno využívajú vnútorný trh EÚ a slobodu pohybu, je stále dosť nízky;

F.

keďže programy Európskej územnej spolupráce boli vypracované na základe zásad spoločného riadenia, viacúrovňového riadenia a partnerstva v rámci kolektívneho procesu, ktorý v záujme riešenia spoločných cezhraničných problémov a zjednodušenia výmeny osvedčených postupov združuje celú škálu európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov;

G.

keďže sa treba spoločne zamyslieť nad štruktúrou Európskej územnej spolupráce po roku 2020;

Európska pridaná hodnota Európskej územnej spolupráce, najlepšie postupy a prínos k cieľom stratégie Európa 2020

1.

 konštatuje, že Európska územná spolupráca sa stala jedným z dvoch rovnocenných cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 a bolo jej venované samostatné nariadenie; zdôrazňuje však, že rozpočet 10,1 miliardy EUR, ktorý bol na ňu vyčlenený, predstavuje iba 2,8 % rozpočtu politiky súdržnosti a nestačí na riešenie významných problémov, ktoré musí zvládnuť Európska územná spolupráca, ani neodráža vysokú úroveň jej európskej pridanej hodnoty; v tejto súvislosti pripomína sklamanie Európskeho parlamentu z výsledku rokovaní o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020, pokiaľ ide o zníženie rozpočtových prostriedkov na Európsku územnú spoluprácu; je presvedčený, že zvýšený rozpočet pre Európsku územnú spoluprácu v nasledujúcom programovom období posilní pridanú hodnotu politiky súdržnosti; požaduje, aby sa dôraznejšie uplatňoval článok 174 ZFEÚ o územnej súdržnosti, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti, oblasti zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní politiky súdržnosti venovali osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú zo zemepisného a demografického hľadiska najviac znevýhodnené;

2.

 poznamenáva, že Európska územná spolupráca bola v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 pretvorená tak, aby orientáciou na tematickú koncentráciu a výsledky dosiahla väčší vplyv, bez toho, aby bol dotknutý územný prístup, ktorý umožňuje pokračovanie regionálnych priorít; je presvedčený, že je potrebné naďalej venovať pozornosť špecifikám Európskej územnej spolupráce; žiada preto lepšie vyhodnotenie programov Európskej územnej spolupráce s cieľom preukázať ich vplyv a pridanú hodnotu;

3.

 uznáva, že cezhraničná spolupráca je kľúčovým nástrojom pri rozvoji pohraničných regiónov, ktoré sú považované za skutočné laboratóriá európskej integrácie; zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca v obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 sa vyznačovala jasnou orientáciou na strategickejšie zamerané priority a docielila najlepšie postupy v oblasti lepšej prepojiteľnosti a dostupnosti, prenosu znalostí a inovácií, posilňovania regionálnej identity, riešenia environmentálnych problémov, posilňovania inštitucionálnej kapacity, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, mobility práce, ako aj civilnej ochrany, vytvárania nových partnerstiev a upevňovania existujúcich partnerstiev;

4.

 uznáva, že nadnárodná spolupráca pomáha pri podpore výskumu, inovácií a znalostnej ekonomiky, prispôsobovaní sa zmene klímy a presadzovaní udržateľnej dopravy a mobility prostredníctvom nadnárodných prístupov a prispieva k posilňovaniu inštitucionálnej kapacity; zdôrazňuje, že integrovaný územný prístup a nadnárodná spolupráca sú mimoriadne dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä pokiaľ ide o vodu, biodiverzitu a energie;

5.

 uznáva, že medziregionálna spolupráca umožňuje mestám a regiónom spolupracovať na mnohých otázkach a témach, v rámci čoho dochádza k výmene skúseností a osvedčených postupov, čím sa zvyšuje efektívnosť mnohých regionálnych a miestnych politík; domnieva sa, že by sa mali riešiť výrazné rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a problémy metropolitných regiónov;

6.

 je presvedčený, že vďaka účinnej cezhraničnej a nadnárodnej spolupráci je geografická oblasť atraktívnejšia pre obchodné spoločnosti tým, že čo najefektívnejšie využíva miestny, regionálny a cezhraničný potenciál, ako aj ľudský kapitál s cieľom lepšie riešiť potreby a očakávania obchodných spoločností, ale aj zabrániť presídľovaniu spoločností do tretích krajín, vyľudňovaniu regiónov EÚ a väčšej miere nezamestnanosti;

7.

 je presvedčený, že Európska územná spolupráca ponúka výraznú európsku pridanú hodnotu, prispieva k mieru, stabilite a regionálnej integrácii, a to aj v rámci politiky rozširovania a susedstva, ako aj v celosvetovom meradle prostredníctvom šírenia osvedčených postupov; je presvedčený, že cezhraničná spolupráca môže v súvislosti s riadením migračnej krízy priniesť pridanú hodnotu;

8.

 poukazuje na to, že v období 2014 – 2020 sa asi 41 % rozpočtu EFRR vyčleneného na Európsku územnú spoluprácu (20) investuje do opatrení na zlepšenie životného prostredia, zatiaľ čo 27 % sa investuje do posilnenia inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií a 13 % pôjde na podporu inkluzívneho rastu prostredníctvom činností súvisiacich so zamestnanosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou, pričom 33 programov sa bude zameriavať na zlepšenie všeobecnej cezhraničnej prepojiteľnosti; ďalej poznamenáva, že 790 miliónov EUR sa vyčlení na posilnenie inštitucionálnej kapacity prostredníctvom vytvárania alebo posilňovania štruktúr spolupráce a zlepšovania efektívnosti verejných služieb;

9.

 zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby sa v rámci programov Interreg zabezpečila kvalitná spolupráca na úrovni projektov a aby sa uplatňoval nový typ hodnotenia, ktorý zohľadňuje osobitný charakter každého programu a prispieva k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov a riadiacich orgánov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby spolupracovali a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom vykonať posúdenia a vydať pokyny k tomu, ako koncepciu orientácie na výsledky prispôsobiť špecifikám Európskej územnej spolupráce; uznáva, že plnú pridanú hodnotu programov Európskej územnej spolupráce nemožno hodnotiť iba pomocou kvantitatívnych ukazovateľov, a vyzýva Komisiu, aby stanovila ďalšie kvalitatívne ukazovatele, ktoré by lepšie odrážali výsledky dosiahnuté v rámci územnej spolupráce;

10.

 so znepokojením berie na vedomie neskoré prijatie programov Interreg a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali úsilie v záujme ich účinného a úspešného vykonávania a odstránenia prekážok cezhraničnej spolupráce s cieľom predísť vážnym problémom, ktoré už boli zdôraznené v programovom období 2007 – 2013; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na urýchlenie vykonávania programov Európskej územnej spolupráce;

11.

 s poľutovaním si všíma nedostatok spoľahlivých cezhraničných údajov a dôkazov o účinnosti cezhraničnej integrácie v kontexte podávania správ o výkonnostnom rámci; preto vyzýva Komisiu, Eurostat a riadiace orgány, aby spolupracovali na stanovení spoločných hodnotiacich kritérií, spoločne koordinovali samostatnú databázu a vytyčovali metodiky cezhraničného poskytovania, využívania a výmeny spoľahlivých údajov; berie na vedomie existujúce problémy v súvislosti s vykonávaním integrovaných územných prístupov, ktoré vyplývajú z výrazne odlišnej miery oprávnenia regionálnych a miestnych orgánov členských štátov;

12.

 vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvárali vhodne štruktúrované monitorovacie systémy a hodnotiace plány s cieľom lepšie zhodnotiť dosiahnuté výsledky vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020 a územnú integráciu;

Prínos k územnej súdržnosti

13.

 zdôrazňuje, že Európska územná spolupráca predstavuje významný prínos k posilňovaniu cieľa územnej súdržnosti EÚ tým, že prepája rôzne odvetvové politiky na územnej úrovni; víta štúdiu Európskej siete monitorovacích centier územného plánovania a súdržnosti (ESPON) s názvom ET2050: scenáre územného vývoja a vízie pre Európu, ktorá môže slúžiť ako referenčný rámec pre ďalšie diskusie o príprave politiky súdržnosti po roku 2020;

14.

 pripomína význam integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré sa v rámci programov Interreg na obdobie 2014 – 2020 nerealizujú v dostatočnej miere, a nabáda členské štáty, aby ich využívali vo výraznejšej miere, pričom zdôrazňuje, že si to vyžiada výraznejšiu účasť regionálnych a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre príjemcov navrhli informačné programy a programy odbornej prípravy;

15.

 zastáva názor, že nové nástroje územného rozvoja, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, sa môžu premietnuť do investícií do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry, obnovy znevýhodnených mestských oblastí, tvorby pracovných miest a ostatných opatrení zameraných na zníženie izolácie migrantov a podporu ich začlenenia;

16.

 odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala projektom, ktoré sa snažia prispôsobiť lokality a regióny novej demografickej situácii a bojovať proti nerovnostiam, ktoré z nej vyplývajú, a to prostredníctvom: 1) prispôsobenia sociálnej a mobilnej infraštruktúry demografickým zmenám a migračným tokom; 2) vytvorenia osobitných tovarov a služieb zameraných na starnúce obyvateľstvo; 3) podpory pracovných príležitostí pre starších ľudí, ženy a migrantov, ktoré prispievajú k sociálnemu začleneniu; 4) rozšírených digitálnych prepojení a vytvorenia platforiem, ktoré umožňujú a podporujú účasť občanov z izolovanejších regiónov a ich interakciu s rôznymi správnymi, sociálnymi a politickými službami orgánov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej);

17.

 poukazuje na úlohu Európskej územnej spolupráce v ostrovných regiónoch, najvzdialenejších regiónoch, riedko osídlených regiónoch a horských a vidieckych oblastiach, kde predstavuje dôležitý nástroj posilňovania ich regionálnej spolupráce a integrácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť využívaniu fondov v týchto regiónoch vrátane regiónov, ktoré susedia s tretími krajinami, s cieľom zlepšiť vykonávanie cezhraničných projektov, ktoré sú financované z prostriedkov Európskej územnej spolupráce;

18.

 poukazuje na vzájomné dopĺňanie Európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri riešení spoločných výziev vo väčších funkčných oblastiach, ako aj na pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať makroregionálne stratégie v úsilí o riešenie spoločných problémov makroregiónov;

19.

 domnieva sa, že by sa malo vyvíjať úsilie o lepšiu koordináciu, synergiu a komplementárnosť cezhraničných a nadnárodných prvkov s cieľom zlepšiť spoluprácu a integráciu na širších strategických územiach; požaduje lepšiu koordináciu riadiacich orgánov a vykonávateľov makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu na posilnenie spolupráce, ako aj na opätovné posilnenie prepojení a súladu programov Európskej územnej spolupráce s vnútroštátnymi a regionálnymi programami počas ich vypracúvania s cieľom podporiť komplementaritu a predchádzať prekrývaniu;

20.

 konštatuje, že niektoré regióny sa boria so závažnými migračnými problémami, a preto nabáda na využívanie programov Interreg a ich urýchlené vykonávanie s cieľom reagovať, okrem iného, na výzvy súvisiace s riešením utečeneckej krízy a na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach vrátane tretích krajín, najmä prostredníctvom makroregionálnych stratégií;

Podpora výskumu a inovácií

21.

 vyzdvihuje výsledky dosiahnuté v oblasti výskumu a inovácií, ako sú spoločné výskumné projekty, spolupráca výskumných ústavov a spoločností, vytvorenie medzinárodných pohraničných univerzít, cezhraničných výskumných stredísk, cezhraničných školiacich stredísk, vytváranie cezhraničných klastrov a sietí spoločností, cezhraničné inkubátory a poradenské služby pre MSP, označovanie „špičkové technológie“ na prilákanie zahraničných investorov atď.; berie na vedomie dôležitú úlohu programov Interreg pri posilňovaní konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu regiónov prostredníctvom podpory synergií stratégií pre inteligentnú špecializáciu, spolupráce klastrov a rozvoja inovačných sietí; žiada Komisiu, aby predložila komplexný prehľad územnej spolupráce v rámci EFRR a ESF na základe spoločného strategického rámca (príloha I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013));

22.

 je si vedomý, že investície na posilnenie inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií predstavujú 27 % prostriedkov EFRR vyčlenených na programy cezhraničnej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (21); berie tiež na vedomie, že 35 % rozpočtu nadnárodných programov sa používa na podporu inteligentného rastu posilňovaním výskumu a inovácií;

23.

 zdôrazňuje potrebu sformovať cezhraničné prístupy k politike inovácií, napríklad spoločné výskumné programy a spoločné programy mobility, spoločné výskumné infraštruktúry, partnerstvá a siete spolupráce; upozorňuje na skutočnosť, že rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch brzdia spoločné úsilie o cezhraničné rozšírenie výskumu a inovácie;

24.

 naliehavo žiada, aby sa synergie a doplnkovosť programov a fondov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) atď. a ďalších fondov EÚ zameriavali na maximalizáciu kvantity, kvality a dosahu investícií do výskumu a inovácií; odporúča, aby miestne a regionálne orgány v plnej miere využili možnosti kombinovania týchto fondov na podporu MSP a projektov v oblasti výskumu a inovácie, prípadne vrátane cezhraničných projektov; vyzýva MSP, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúkajú tieto fondy, s cieľom prispieť k vykonávaniu týchto programov Európskej územnej spolupráce;

25.

 naliehavo požaduje, aby sa prijali cezhraničné stratégie inovácie a zároveň sa zaistila doplnkovosť s už existujúcimi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ako aj s ďalšími existujúcimi programami a stratégiami; nabáda na posúdenie potenciálu cezhraničných synergií a mobilizáciu rôznych zdrojov financovania;

26.

 domnieva sa, že finančné nástroje musia byť neoddeliteľnou súčasťou programov Európskej územnej spolupráce prostredníctvom dopĺňania grantov s cieľom podporovať prístup MSP k financovaniu, výskumu a inováciám; domnieva sa, že väčšia miera využívania finančných nástrojov by mohla pritiahnuť viac investícií na projekty Interreg, vytvárať nové pracovné miesta a umožniť dosiahnutie lepších výsledkov; pripomína zásadný význam iniciatív v oblasti technickej podpory a prispôsobenej odbornej prípravy pre dosiahnutie maximálneho prínosu využívania finančných nástrojov, dokonca aj v menej rozvinutých regiónoch;

Riadenie a koordinácia politiky

27.

 pripomína, že hoci je Európska územná spolupráca plnohodnotným cieľom politiky súdržnosti od programového obdobia 2007 – 2013, v šiestej správe o súdržnosti sa jej nevenuje dostatočná pozornosť; pripomína potenciál Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), a to nielen ako nástroja na podporu a presadzovanie Európskej územnej spolupráce a riadenie cezhraničných projektov, ale aj ako prostriedku, ktorý prispieva ku komplexnému integrovanému územnému rozvoju, a flexibilnej platformy pre viacúrovňové riadenie;

28.

 víta zjednodušené nariadenie o EZÚS (nariadenie (EÚ) č. 1302/2013) a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o uľahčenie vytvárania EZÚS; poukazuje však na to, že toto nariadenie nepostačuje na prekonanie všetkých existujúcich právnych prekážok cezhraničnej spolupráce; víta preto iniciatívu luxemburského predsedníctva, ktoré navrhlo osobitný právny nástroj pre pohraničné regióny, ktorý členským štátom dáva príležitosť dohodnúť sa na osobitných právnych ustanoveniach; víta iniciatívu Komisie vykonať do konca roka 2016 analýzu prekážok cezhraničnej spolupráce, ktorá sa bude venovať riešeniam a príkladom osvedčených postupov; žiada Komisiu, aby do tejto analýzy zahrnula štúdiu o potrebách pohraničných regiónov; so záujmom očakáva výsledky celoeurópskej verejnej konzultácie Komisie o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce, ktorá sa začala 21. septembra 2015; žiada Komisiu, aby vo svojej analýze zohľadnila odporúčania Európskeho parlamentu a výsledky verejnej konzultácie;

29.

 domnieva sa, že programy Interreg by mali pri dodržiavaní programových priorít a schválenej intervenčnej logiky a ako doplnok ďalších vhodných finančných prostriedkov podporovať reakcie na záležitosti týkajúce sa migrácie a azylu a rozvíjať účinné integračné politiky; žiada o využitie otvorenosti Komisie v záujme rýchleho preskúmania a schválenia zmien operačných programov na roky 2014 – 2020 v prípadoch, keď ich členské štáty požadujú, a výlučne s cieľom riešiť naliehavé otázky utečeneckej krízy;

30.

 zvažuje výraznejšie využívanie finančných nástrojov ako flexibilných mechanizmov, ktoré možno využívať spolu s grantmi; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu v prípade, že sa účinne uplatňujú, výrazne zvýšiť vplyv financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu jasných, konzistentných a cielených pravidiel týkajúcich sa finančných nástrojov s cieľom pomôcť zjednodušiť proces prípravy a realizácie pre správcov a príjemcov finančných prostriedkov; upozorňuje na príležitosť ťažiť zo špecifických odborných znalostí a know-how prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva a technickej pomoci od EIB;

31.

 zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 sa dostatočne neposúdilo prípadné vzájomné dopĺňanie programov Interreg a ďalších programov, ktoré financuje EÚ; žiada o vytvorenie vhodných koordinačných mechanizmov na zabezpečenie účinnej koordinácie, doplnkovosti a synergie medzi EŠIF a inými únijnými a vnútroštátnymi nástrojmi financovania, ako je Horizont 2020, ako aj s EFSI a EIB;

32.

 odporúča, aby sa do hodnotiacich plánov riadiacich orgánov zaradili priebežné hodnotenia zamerané na osobitné posúdenie účinnosti vzájomných synergií programov;

33.

 zdôrazňuje rastúci význam cezhraničných pracovných trhov s obrovskou dynamikou v oblasti tvorby bohatstva a pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali príležitosti, ktoré ponúkajú programy Interreg, na uľahčenie cezhraničnej pracovnej mobility, a to aj podporovaním zásady rovnakých príležitostí a poprípade aj úpravou administratívneho a sociálneho regulačného rámca, ako aj posilnením dialógu medzi všetkými úrovňami riadenia;

34.

 považuje za kľúčové zvýšiť súčinnosť a komplementaritu medzi programami Európskej územnej spolupráce a službami EURES, keďže zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v cezhraničných regiónoch s významnou mierou cezhraničného dochádzania; vyzýva členské štáty a regióny, aby v plnej miere využívali príležitosti, ktoré ponúkajú služby EURES v oblasti zamestnanosti a pracovnej mobility v celej EÚ;

35.

 je presvedčený, že pre rozvoj programov Interreg má mimoriadny význam zásada viacúrovňového riadenia, zásada partnerstva a skutočné vykonávanie európskeho kódexu správania;

Zjednodušenie

36.

 zdôrazňuje, že aj keď existuje samostatné nariadenie pre Európsku územnú spoluprácu, vykonávanie programov územnej spolupráce by sa malo ďalej zjednodušiť, a vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zjednodušenie1, aby zvážila opatrenia na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže prijímateľov ešte pred legislatívnym návrhom Európskej územnej spolupráce a plánovaním programov Interreg na obdobie po roku 2020;

37.

 vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zjednodušenie pravidiel podávania správ, vykonávanie auditov a poskytovania štátnej pomoci a aby zharmonizovala postupy; naliehavo žiada, aby sa vypracovali štandardné požiadavky pre všetky programy Interreg podľa jednotlivých zložiek;

38.

 vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia a vyhýbali sa pridávaniu povinností nad rámec požiadaviek (tzv. pozlacovaniu); naliehavo žiada, aby sa realizovala elektronická súdržnosť a zracionalizovali sa administratívne postupy;

39.

 zdôrazňuje, že sa musí rozšíriť a zjednodušiť úprava účasti občianskej spoločnosti a súkromných subjektov, a to vždy so zreteľom na potrebu transparentnosti a zodpovednosti; poukazuje na to, že vytváranie verejno-súkromných partnerstiev by mohlo ponúkať celý rad potenciálnych výhod, ale zahŕňa aj riziko konfliktu záujmov, ktorý by sa mohol primerane vyriešiť prostredníctvom nástrojov záväzného a nezáväzného práva; vyzýva Komisiu, aby včas poskytovala ucelené a jasné usmernenia k uplatňovaniu finančných nástrojov v programoch Európskej územnej spolupráce;

40.

 zdôrazňuje, že všetky zjednodušenia týkajúce sa programov rastu a zamestnanosti sa musia vzťahovať aj na programy Interreg;

41.

 zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť mechanizmy na monitorovanie príjemcov v rámci zjednodušujúcich opatrení;

42.

 domnieva sa, že prioritou by malo byť spojenie síl na mieste a posilnenie vzájomnej dôvery medzi subjektmi naprieč hranicami, pričom finančné nástroje môžu v tomto úsilí poskytnúť cennú pomoc;

Budúce odporúčania

43.

 domnieva sa, že Európska územná spolupráca preukázala svoju účinnosť a je potrebné ďalej rozvíjať jej potenciál; vyzdvihuje jej potenciál, ktorý siaha nad rámec regionálnej politiky, napr. v oblastiach jednotného trhu, digitálnej agendy, zamestnanosti, mobility, energetiky, výskumu, vzdelávania, kultúry, zdravia a životného prostredia, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zachovanie Európskej územnej spolupráce ako dôležitého nástroja, prisúdili jej výraznejšiu úlohu v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 a výrazne zvýšili je rozpočet;

44.

 domnieva sa, že by sa mala zachovať základná filozofia spolupráce a súčasná štruktúra Európskej územnej spolupráce vrátane súladu so zásadou hlavného prijímateľa, ako aj dôraz na cezhraničný aspekt; vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc zo skúseností svojej 25-ročnej histórie analyzovala možný vývoj súboru harmonizovaných kritérií, a to nielen na základe počtu obyvateľstva, ale aj na základe sociálno-ekonomických a územných špecifík;

45.

 zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci a nástroja európskeho susedstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osvedčené postupy, ktoré umožňujú zníženie administratívnej záťaže pre príjemcov programov Interreg, sa budú môcť uplatňovať aj na programy vykonávané na vonkajších hraniciach EÚ;

46.

 pripomína potenciál miestnej spolupráce medzi občanmi, ktorý ponúka tzv. fond malých projektov, v súvislosti so sumami na malé projekty a mikroprojekty na podporu občianskej angažovanosti, s osobitným zreteľom na malé projekty cezhraničnej spolupráce medzi susediacimi pohraničnými oblasťami; žiada, aby sa podporovalo financovanie takýchto projektov, a pripomína, že si to bude vyžadovať ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zjednodušenie a flexibilitu;

47.

 nabáda k tomu, aby sa spoločne stanovili stratégie pre pohraničné oblasti, a tak sa oživil integrovaný a udržateľný územný rozvoj, pričom by sa mali cezhranične vykonávať a šíriť integrované prístupy a harmonizovať administratívne postupy a právne ustanovenia; konštatuje, že je dôležité podporiť vyvážený územný rozvoj v regiónoch;

48.

 zastáva názor, že väčšia pozornosť by sa mala venovať podpore cezhraničnej spolupráce medzi horskými pohraničnými oblasťami s uprednostnením vidieckych oblastí;

49.

 zdôrazňuje, že kultúrna spolupráca by mala byť jedným z cieľov Európskej územnej spolupráce; domnieva sa preto, že by sa mala väčšmi podporiť spolupráca v oblasti kultúry a vzdelávania medzi cezhraničnými oblasťami, ktoré majú spoločné kultúrne a jazykové dedičstvo;

50.

 vyzýva regionálne a miestne orgány, aby zohrávali väčšiu, dôležitejšiu úlohu pri navrhovaní, riadení a vyhodnocovaní Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, so zreteľom na skutočnosť, že niektoré regióny už majú takéto právomoci;

51.

 vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu finančných nástrojov ako doplnku ku grantom; považuje za zásadné užšie spolupracovať s EIB na podpore MSP a mobilizácii finančných a technických poznatkov Komisie aj EIB ako katalyzátor pre investície; vyzýva Komisiu a EIB, aby zosúladili finančné nástroje s cieľmi územnej spolupráce;

52.

 vyzýva Komisiu, členské štáty, a riadiace orgány, aby zvážili návrh luxemburského predsedníctva na vytvorenie nového právneho nástroja pre politiku súdržnosti po roku 2020 na základe výsledkov hodnotení ex post, vykonávania programov na obdobie 2014 – 2020 a primeraného posúdenia vplyvu;

53.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v roku 2016 iniciovali štruktúrovanú diskusiu o budúcnosti Európskej územnej spolupráce po roku 2020 na úrovni EÚ a za účasti viacerých zainteresovaných strán s cieľom pripraviť politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že táto diskusia by sa v prvom rade mala zaoberať záležitosťami, ktoré sa týkajú štruktúry Európskej územnej spolupráce, postupu pre prideľovanie programových rozpočtov a tiež práce na nových mechanizmoch, aby sa zabezpečilo širšie uplatňovanie koncepcie orientácie na výsledky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Výborom regiónov a s príslušnými aktérmi občianskej spoločnosti a regionálnymi aktérmi;

54.

 žiada o územnú víziu EÚ založenú na Zelenej knihe o územnej súdržnosti (COM(2008)0616) a poznamenáva, že budúca Biela kniha o územnej súdržnosti by takisto mohla byť dôležitá pre nasledujúce programové obdobie po roku 2020;

Zvyšovanie informovanosti verejnosti a zviditeľňovanie

55.

 vyjadruje poľutovanie nad nízkou informovanosťou verejnosti o programoch Európskej územnej spolupráce a ich nedostatočnou viditeľnosťou a žiada, aby sa efektívnejšie informovalo o ich cieľoch, možnostiach, ktoré ponúkajú, a kanáloch, prostredníctvom ktorých sa projekty môžu realizovať, a následne o výsledkoch zavŕšených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvorili mechanizmus a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zvýšiť viditeľnosť a informovanosť; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov Európskej územnej spolupráce a obsiahlo o nich informovala;

56.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu, ktorú môže zohrávať EZÚS ako nástroj na účinnejšie napĺňanie miestnych potrieb v cezhraničných regiónoch;

57.

 uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne subjekty a podpora pri príprave projektov, a vyzýva riadiace orgány, aby posilnili existujúce propagačné nástroje, ako sú regionálne kontaktné miesta;

58.

 konštatuje, že dobrá spolupráca medzi Európskou komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi je nevyhnutná na zabezpečenie úspešného využívania finančných nástrojov na územný rozvoj a celú politiku súdržnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu skúseností a poznatkov medzi Európskou komisiou a EIB na jednej strane a miestnymi a regionálnymi orgánmi na strane druhej;

59.

 uznáva význam úlohy, ktorú zohráva územné (terénne) oživenie, šírenie informácií, zvyšovanie informovanosti na miestnej úrovni a podpora projektov, a preto vyzýva riadiace orgány, aby posilnili užitočné nástroje, ako sú územné kontaktné miesta;

60.

 požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou, riadiacimi orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom poskytnúť kritickú analýzu tematických výsledkov projektov s dôrazom tak na úspešné realizácie, ako aj na nedostatky, vydať odporúčania na obdobie po roku 2020 a zároveň zabezpečiť transparentnosť a blízkosť k občanom;

o

o o

61.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(4)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(5)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.

(6)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.

(7)  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.

(8)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(9)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.

(15)  Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(16)  http://www.dat.public.lu/eu-presidency/Events/Informal-Ministerial-Meetings-on-Territorial-Cohesion-and-Urban-Policy-_26-27-November-2015_-Luxembourg-City_/Material/IMM-Territorial-_LU-Presidency_---Input-Paper-Action-3.pdf

(17)  Tlačová správa Komisie IP/15/5686.

(18)  Flash Eurobarometer 422 – Cezhraničná spolupráca v EÚ.

(19)  http://cor.europa.eu/en/documentation/studies/Documents/EGTC_MonitoringReport_2014.pdf

(20)  Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.

(21)  Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Augša