Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52016IP0360

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (2015/2116(INI))

Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, p. 179–194 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/179

P8_TA(2016)0360

Uplatňovanie „smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (2015/2116(INI))

(2018/C 204/21)

Európsky parlament

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2 a 5, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 6, 8, 10, 19 a 153,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 20, 21, 23 a 26,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, ktorá bola prijatá v Rade Európy, a na sociálne a zamestnanecké práva, ktoré sú v nej zakotvené,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na záverečné pripomienky výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (október 2015),

—

so zreteľom na predbežnú správu osobitného spravodajcu OSN Hansa Bielefeldta o slobode náboženského vyznania a viery, ktorá bola predložená v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia č. 68/170 o slobode náboženského vyznania a viery,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

—

so zreteľom na smernicu o rodovej rovnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (2)),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica“) (3),

—

so zreteľom na usmernenia Rady EÚ z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (COM(2014)0002),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia (COM(2005)0224),

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva 2016,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladeniu zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii základných práv v Európskej únii (2013 – 2014) (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES) (15),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice 2000/78/ES so zreteľom na zásadu nediskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na hĺbkovú analýzu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní – hodnotenie jej vykonávania,

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Primerané úpravy a chránené dielne pre osoby so zdravotným postihnutím: náklady a výnosy investícií,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Diferencované zaobchádzanie s pracovníkmi vo veku do 25 rokov vzhľadom na ich prístup na trh práce,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám,

—

so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva k situácii v oblasti rovnoprávnosti v Európskej únii 10 rokov od počiatočného vykonávania smerníc o rovnakom zaobchádzaní,

—

so zreteľom na komparatívnu právnu analýzu Agentúry Európskej únie pre základné práva o ochrane pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0225/2016),

A.

keďže podľa ZEÚ je Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii;

B.

keďže v ZFEÚ sa stanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

C.

keďže všetkých 28 štátov transponovalo smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a napriek rozdielom v transpozícii a implementácii získalo cennú skúsenosť;

D.

keďže podľa smerníc o rovnakom zaobchádzaní sa zakazuje priama aj nepriama diskriminácia, ako aj obťažovanie a navádzanie na diskrimináciu;

E.

keďže Komisia vo svojej druhej správe o vykonávaní (COM(2014)0002) uviedla, že právne predpisy nestačia na to, aby sa dosiahla úplná rovnosť, a že je potrebné zvýšiť informovanosť o existujúcej ochrane, ako aj využitie finančných prostriedkov EÚ a posilniť vnútroštátne orgány pre rovnoprávnosť;

F.

keďže nediskriminácia v oblasti zamestnania a výkonu povolania je účinná iba vtedy, ak sa proti diskriminácii bojuje vo všetkých oblastiach života popri iných prekážkach, ktoré obmedzovaním slobody a rovnosti bránia plnému rozvoju človeka a bránia pracovníkom v tom, aby sa skutočne podieľali na politickej, sociálnej a hospodárskej organizácii svojich členských štátov;

G.

keďže Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo veci Römer (16) zdôraznil, že v samotnej smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní nie je stanovená zásada rovnakého zaobchádzania v oblasti zamestnania a povolania, ale poskytuje sa v nej všeobecný rámec pre boj proti diskriminácii z rôznych dôvodov;

H.

keďže napriek tomu, že vnímanie diskriminácie vzrástlo, mnohé obete si stále nie sú vedomé svojich práv alebo sa neodvážia prijať právne kroky proti diskriminačným praktikám z dôvodu rôznych faktorov, napríklad nedostatočnej dôvery v orgány členských štátov alebo zložitých a zdĺhavých právnych konaní;

I.

keďže dôkazy, ktoré zhromaždila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), dokazujú, že rasizmus, xenofóbia, homofóbia a transfóbia a súvisiace formy netolerancie sú veľmi rozšírené, a to i napriek opatreniam, ktoré prijali vlády a občianska spoločnosť v celej EÚ; keďže sociálna a politická atmosféra je čoraz tolerantnejšia voči extrémistickým, rasistickým a xenofóbnym programom, ktoré využívajú strach z nezamestnanosti, utečeneckú krízu, odcudzenie v dôsledku migračných tokov a obavy o bezpečnosť v súvislosti s terorizmom a inými geopolitickými výzvami, čo narušuje zzákladné hodnoty EÚ;

J.

keďže prieskum agentúry FRA o LGBT (17) a správa agentúry FRA s názvom Byť transrodovou osobou v Európe (18) poukazujú na pretrvávajúcu diskrimináciu osôb patriacim k LGBT, pokiaľ ide o prístup na trh práce a v rámci neho;

K.

keďže smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní stanovuje minimálne požiadavky, ale členské štáty smú stanoviť vyššiu úroveň ochrany vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch; keďže samotné právne predpisy nestačia na zabezpečenie plnej rovnosti a musia byť spojené s vhodnými politickými opatreniami;

L.

keďže ženy sú nezamestnanosťou postihnuté najviac a čelia negatívnej diskriminácii v oblasti zamestnania, najmä tehotné ženy a matky vrátane dojčiacich matiek;

M.

keďže smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sa vzťahuje na slobodu náboženského vyznania a viery, zdravotné postihnutie, vek a sexuálnu orientáciu, ale členské štáty sú na základe smernice o rasovej rovnosti takisto povinné bojovať proti diskriminácii z dôvodu rasy a etnickej príslušnosti v zamestnaní; keďže náboženské vyznanie sa niekedy využíva ako náhrada za rasu, pokiaľ ide o diskrimináciu v zamestnaní na základe skutočnej alebo vnímanej príslušnosti k určitému náboženskému vyznaniu;

N.

keďže miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v členských štátoch je výrazne pod 50 % v porovnaní s vyše 70 % celkovej populácie a miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím (18,3 %) je takmer dvakrát taká ako nezamestnanosť celkovej populácie (9,9 %); keďže priemery EÚ zkrývajú veľké rozdiely na úrovni jednotlivých krajín;

O.

keďže ženy majú obvykle primárnu zodpovednosť za starostlivosť o deti, starších, ďalšie závislé osoby, rodinu a domácnosť, a táto zodpovednosť je väčšia, ak majú deti so zdravotným postihnutím; keďže toto má priamy vplyv na prístup žien k pracovným miestam a na ich profesionálny rozvoj a môže negatívne ovplyvniť ich podmienky zamestnania, napr. preto, že ženy sú často na nedobrovoľnom čiastočnom úväzku alebo sú nútené do neistých foriem zamestnania, a všetky tieto faktory vytvárajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov;

P.

keďže rodiny s jedným rodičom, najmä slobodné matky, možno častejšie nájsť v radoch chudobných pracujúcich a všetky prijaté opatrenia by sa mali zameriavať na osamelých rodičov;

Q.

keďže široká škála zručností a schopností, ktoré ženy získavajú pri plnení rodinných povinností, obohacuje ich osobný a profesionálny rozvoj; preto by mali spoločnosť a zamestnávatelia tieto schopnosti uznávať;

R.

keďže Európska únia čelí zásadnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne ovplyvňuje ženy na pracovnom trhu a ich osobný život, pretože v ich prípade existuje väčšia pravdepodobnosť, že majú neisté pracovné miesto a že budú prepustené bez sociálneho zabezpečenia;

S.

keďže nedostatok skutočne účinnej rovnováhy medzi prácou a súkromným životom spôsobuje diskrimináciu pracujúcich rodičov;

T.

keďže Európsky parlament už prijal politické opatrenia, ako je napríklad smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach, a keďže takéto opatrenia majú potenciál pomôcť dosiahnuť väčšiu rovnosť žien v zamestnaní a zlepšiť prístup žien k vedúcim pozíciám; keďže právne predpisy sa musia považovať za kľúčový nástroj na dosiahnutie rodovej rovnosti, ale musia byť spojené s normatívnymi postupmi a kampaňami zameranými na presadzovanie rodovej rovnosti, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj vo verejnej mienke;

U.

keďže ženy sú stále obeťami viacnásobnej, priamej a nepriamej diskriminácie na pracovnom trhu napriek teoretickému uplatňovaniu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch; keďže existuje mnoho rôznych druhov nepriamej diskriminácie, na ktoré sa musí vzťahovať štandardná definícia, podľa ktorej dochádza k diskriminácii vtedy, keď sa v porovnateľných situáciách uplatňujú rôzne pravidlá alebo sa v rôznych situáciách uplatňuje rovnaké pravidlo; keďže ženy nie sú vždy upozorňované na svoje práva podľa existujúcich európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o rovnosti a diskriminácii, alebo pochybujú o účinnosti oznamovania prípadov diskriminácie; zdôrazňujúc preto význam informačných a usmerňovacích dokumentov, kampaní na zvýšenie povedomia a informačných portálov;

V.

keďže sociálnym nerovnostiam, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, možno čeliť len prostredníctvom politík zaručujúcich spravodlivejšie rozdelenie bohatstva na základe zvýšenia reálnych miezd, opatrení na podporu regulácie pracovného času a práce, najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a zaručenia univerzálneho bezplatného prístupu k vysokokvalitným verejným zdravotníckym a vzdelávacím službám;

W.

keďže takmer jeden z piatich mladých ľudí v EÚ si hľadá zamestnanie a keďže celkové finančné náklady na nezamestnanosť mladých ľudí dosahujú podľa odhadov 153 miliárd EUR ročne (19), a veľmi znepokojujúce sú aj dodatočné sociálne náklady;

X.

keďže údaje zo šiesteho európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound (20) potvrdzujú, že za posledných desať rokov bol pri znižovaní diskriminácie pracovníkov, ktorú nahlásili samotní pracovníci, dosiahnutý iba veľmi malý pokrok;

Y.

keďže z údajov zo šiesteho európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound vyplýva, že 7 % pracovníkov uviedlo, že boli diskriminovaní na základe aspoň jedného dôvodu, pričom bolo potvrdené, že pracovníci predložili dôkaz o diskriminácii z rôznych dôvodov;

Z.

keďže miera zamestnanosti žien so zdravotným postihnutím v EÚ (44 %) je podstatne nižšia v porovnaní s mierou zamestnanosti mužov so zdravotným postihnutím (52 %), keďže miera zamestnanosti žien vo vekovej skupine 55 – 65 rokov je v niektorých členských štátoch približne 30 % alebo nižšia, a rodové rozdiely v zamestnaní sú najvyššie (14,5 percentuálnych bodov (PB)) v porovnaní s rozdielmi v prípade strednej vekovej skupiny (30 – 54 roční 12,4 PB a mladšej vekovej skupiny (20 – 29 rokov) – 8,3 PB; zastávajúc názor, že dlhodobá nezamestnanosť je obzvlášť rozšírená medzi mladšími a staršími pracovníkmi, najmä ženami, a keďže bolo posúdené uplatňovanie a transpozícia smernice 2006/54/ES a Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2015 (21) uvádza svoje vážne pochybnosti týkajúce sa vykonávania ustanovení smernice o zavedení zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania;

AA.

keďže starší pracovníci sú naďalej často vystavovaní diskriminácii na základe veku, stereotypom a prekážkam; keďže diskriminácia na základe veku sa týka všetkých vekových skupín a keďže vzhľadom na jej dôsledky potrebuje humánna spoločnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť svoje sociálne a hospodárske ciele, skúsenosti, podnety a myšlienky všetkých generácií, pričom musí byť zároveň založená na zásade solidarity medzi generáciami;

1.

 víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty zahrnuli všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania z konkrétnych dôvodov diskriminácie do svojich ústav; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iba zopár členských štátov systematicky zabezpečuje, aby boli všetky právne texty v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, a ešte menej štátov ich systematicky implementuje (22) a že diskriminácia je naďalej súčasťou každodenného života mnohých Európanov;

2.

 dúfa, že všetky členské štáty odstránia prírodné, sociálne a hospodárske prekážky, ktoré bránia zásadnému vyjadreniu zásady rovnakého zaobchádzania a obmedzujú slobodu európskych občanov;

3.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncepcia ľudských práv ako všeobecne platných, nedeliteľných a navzájom súvisiacich práv zostáva ako právna zásada skôr teóriou, než že by sa uplatňovala v praxi, vzhľadom na to, že rôzne aspekty ľudskej identity sa v súčasných právnych nástrojoch EÚ riešia oddelene;

4.

 vyjadruje poľutovanie nad pribúdaním prípadov diskriminácie a obťažovania, a to aj na pracovisku, a najmä s ohľadom na rod, štátnu príslušnosť, sociálny pôvod, zdravotné postihnutie, diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, etnického pôvodu a náboženstva, najmä čo sa týka moslimských žien a LGBTI osôb; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky formy diskriminácie, najmä diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a diskriminácia LGBTI osôb, sú vo všeobecnosti nedostatočne oznamované; vyzýva preto Komisiu, aby sa pri monitorovaní vykonávania smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, osobitne zamerala na všetky druhy diskriminácie, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť LGBTI osôb o ich právach, napríklad prostredníctvom orgánov pre rovnosť, odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov;

5.

 zdôrazňuje, ako je dôležité, aby sa čo najrýchlejšie dosiahla dohoda, a vyzýva Radu, aby skončila s patovou situáciou a bezodkladne urýchlila prijatie horizontálnej antidiskriminačnej smernice EÚ, ktorú navrhla Komisia v roku 2008; domnieva sa, že podmienkou je zabezpečiť konsolidovaný a ucelený právny rámec EÚ proti diskriminácii, ktorý zároveň chráni pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania a viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie mimo zamestnania; poznamenáva, že by sa mal prijať rozsah pôsobnosti smernice bez zbytočného obmedzenia; domnieva sa, že konsolidácia legislatívneho rámca EÚ v boji proti trestným činom z nenávisti je tiež kľúčovým prvkom vzhľadom na skutočnosť, že k podobným trestným činom dochádza aj v pracovnom prostredí;

6.

 poukazuje na to, že podľa Agentúry EÚ pre základné práva všetky formy diskriminácie vrátane viacnásobnej a prelínajúcej sa diskriminácie do značnej miery bránia vo využívaní ľudského kapitálu a predstavujú prekážku pre kariérny rast; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia so zdravotným postihnutím sa často stávajú obeťami takýchto typov diskriminácie;

7.

 so znepokojením konštatuje neprítomnosť judikatúry, ktorá by vykladala nepriamu diskrimináciu v určitých členských štátoch, ako aj ťažkosti, ktoré spôsobuje jej vymedzenie pri transpozícii smernice v určitých členských štátoch; navrhuje, aby Komisia poskytovala členským štátom poradenstvo pri takýchto ťažkostiach pri výklade;

8.

 konštatuje, že nediskriminácia v zamestnaní a povolaní je účinná iba vtedy, ak sa proti diskriminácii komplexne bojuje vo všetkých oblastiach života, napríklad prostredníctvom podpory Spoločenstva, právnych predpisov a koordinačných nástrojov, akými sú stratégie a rámce na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ, vrátane možnosti zaviesť opatrenia pozitívnej diskriminácie;

Náboženské vyznanie a viera

9.

 poznamenáva, že zákaz diskriminácie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery bol transponovaný vo všetkých členských štátoch, aj keď smernica nevymedzuje samotné podmienky (23);

10.

 berie na vedomie prelínanie medzi diskrimináciou z dôvodu náboženského vyznania a viery, rasy a etnického pôvodu a domnieva sa, že niektoré skupiny patriace k náboženskej menšine sú obzvlášť postihnuté diskrimináciou na základe náboženského vyznania v zamestnaní, ako to vyplýva z vnútroštátneho a európskeho výskumu, najmä výskumu, ktorý vykonala Agentúra pre základné práva;

11.

 zastáva názor, že ochrana proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery v Európskej únii sa v súčasnosti uvádza v zákone o ľudských právach a v antidiskriminačnom zákone, a tieto dva sa vzájomne ovplyvňujú;

12.

 zdôrazňuje, že podľa štúdií patria medzi najviac diskriminované náboženské skupiny v oblasti zamestnanosti židia, sikhovia a moslimovia (a najmä ženy); odporúča prijatie európskych rámcov pre národné stratégie s cieľom bojovať proti antisemitizmu a islamofóbii;

13.

 uznáva rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)v oblasti nediskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery; víta úlohu, ktorú zohráva rozhodnutiami o výklade smernice, a s potešením a so záujmom očakáva budúce prvé rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v tejto veci; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s nízkym počtom prípadov, ktoré sa dostanú pred súd, čo je v rozpore s vysokým počtom prípadov diskriminácie vyplývajúcim z prieskumov viktimizácie, ktoré sa nedostávajú pred súd;

14.

 domnieva sa, že dôsledné uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov by sa malo považovať za kľúčový prvok stratégií na predchádzanie radikalizácii, keďže v kontexte rastúcej xenofóbie a islamofóbie by diskriminácia náboženských komunít vrátane utečencov a migrantov mohla prispieť k náboženskej radikalizácii, ovplyvniť úspešné začleňovanie do pracovného trhu a mať vplyv na ich prístup k spravodlivosti v súvislosti s ich pobytovým štatútom;

15.

 domnieva sa, že súdy by sa mali viac zamerať na zabezpečenie toho, aby tvrdenie o náboženskom presvedčení bolo vyslovené v dobrej viere namiesto posudzovania oprávnenosti alebo správnosti náboženského vyznania alebo viery;

16.

 domnieva sa, že na základe rozhodnutí vnútroštátnych súdov aj ESĽP je pri posudzovaní zásady nekonfesionálneho charakteru štátu na základe ustanovení článku 4 ods. 2 smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní týkajúcich sa étosu potrebná ďalšia harmonizácia;

17.

 na základe dostupnej judikatúry na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni vyjadruje presvedčenie, že v práve EÚ a vnútroštátnom práve by sa mala ustanoviť povinnosť primeraných úprav v prípade všetkých dôvodov diskriminácie – teda vrátane náboženského vyznania a viery –, pokiaľ to nebude predstavovať neprimeranú záťaž pre zamestnávateľov alebo poskytovateľov služieb;

18.

 vyzýva členské štáty, aby uznali základné právo na slobodu svedomia;

19.

 domnieva sa, že je potrebné zvážiť, že podľa tejto smernice sa v súlade s judikatúrou ESĽP poskytuje ochrana pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery zamestnávateľa;

20.

 vyjadruje presvedčenie, že všeobecná výnimka v článku 2 ods. 5 je široko koncipovaná a je potrebný pokrok v súvislosti s jej uplatňovaním, čo je mimoriadne dôležité v kontexte utečeneckej a migračnej krízy, a dúfa, že súdy posúdia jej hranice v súlade so zásadou proporcionality;

21.

 trvá na tom, že náboženská sloboda je dôležitou zásadou, ktorú by mali zamestnávatelia rešpektovať; zdôrazňuje však, že vykonávanie tejto zásady je otázkou subsidiarity;

Zdravotné postihnutie

22.

 zdôrazňuje, že „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ znamená každé rozlišovanie, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; konštatuje, že zahŕňa všetky formy diskriminácie, vrátane odmietnutia primeraných úprav (24);

23.

 povzbudzuje členské štáty k tomu, aby vykladali právo EÚ tak, aby sa poskytol základ pre pojem zdravotného postihnutia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, kombinujúc tie prvky, ktoré stanovujú rovnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a s odkazom na odmietnutie primeraných úprav ako formu diskriminácie podľa UNCRPD; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty stále uplatňujú právne predpisy, ktoré si vyžadujú minimálne 50 % invaliditu, a prijímajú len oficiálne lekárske potvrdenie;

24.

 poznamenáva, že samotná smernica 2000/78/ES neobsahuje žiadne vymedzenie pojmu zdravotného postihnutia; zdôrazňuje, že Európsky súdny dvor bol vyzvaný, aby nezávisle vymedzil pojem zdravotného postihnutia na účely veci Chacón Navas; pripomína, že aj v ďalších prípadoch bolo požiadané o objasnenie pojmu zdravotného postihnutia, ako aj významu, ktorý sa pripisuje primeranej úprave pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú musia zamestnávatelia poskytnúť podľa článku 5 smernice (HK Danmark C-335/11 a C-337/11);

25.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miera nezamestnanosti žien so zdravotným postihnutím je takmer 50 %, čo je údaj, ktorý upozorňuje na dvojakú diskrimináciu, ktorej čelia, čo im sťažuje plne sa zapájať do spoločnosti;

26.

 domnieva sa, že nevyliečiteľnú chorobu, ochorenie alebo fyzický stav, v prípade ktorých možno rozumne očakávať, že do maximálne 24 mesiacov odo dňa potvrdenia praktického lekára spôsobia smrť, možno považovať za zdravotné postihnutie, ak bránia účasti danej osoby na jej profesijnom živote;

27.

 zdôrazňuje, že zamestnávatelia sú povinní poskytnúť primeranú úpravu všetkým pracovníkom so zdravotným postihnutím, medzi ktorých môžu patriť aj pracovníci s nevyliečiteľným ochorením;

28.

 zdôrazňuje, že povaha niektorých nevyliečiteľných ochorení môže mať za následok kolísanie fyzického, mentálneho a psychického postihnutia, a že zamestnávatelia sú preto povinní pravidelne kontrolovať primeranú úpravu s cieľom zabezpečiť plnú podporu zamestnancov v ich úlohe;

29.

 zdôrazňuje význam ochrany pracovníkov so zdravotným postihnutím vrátane pracovníkov so smrteľným ochorením, a to pred akoukoľvek formou diskriminácie na pracovisku; zdôrazňuje najmä potrebu ochrany týchto pracovníkov pred nespravodlivou výpoveďou;

30.

 poznamenáva, že podľa dôkazov investície do primeranej úpravy pre ľudí so zdravotným postihnutím sú nákladovo výhodné a poskytujú návratnosť nielen z hľadiska sociálneho začlenenia, ale aj v podobe vyššej produktivity a nižšieho počtu absencií (25); vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty nezabezpečili primeranú úpravu;

31.

 zdôrazňuje význam práce pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osoby trpiace závažnými, chronickými alebo nevyliečiteľnými chorobami a zasadzuje sa za inkluzívne prístupy na trh práce, ktoré zaručia bezpečnosť a práva pre obe skupiny;

32.

 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že práva a služby súvisiace so zamestnaním vrátane primeranej úpravy v kontexte smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sú prenosné a v súlade so slobodou pohybu osôb so zdravotným postihnutím;

33.

 víta skutočnosť, že všetky členské štáty ponúkajú granty, dotácie alebo daňové úľavy zamestnávateľom, ktorí poskytnú primerané úpravy, a tým podnecujú zamestnávateľov k tomu, aby upravili a otvorili pracovný trh osobám so zdravotným postihnutím a zaručili, aby všetci požívali a uplatňovali všetky ľudské práva a základné slobody rovnako, ako iní ľudia; odporúča, aby členské štáty poskytli a Komisia podporila školenia pre národné, regionálne a miestne orgány o primeranej úprave, aby mohli ponúkať usmernenia pre primeranú úpravu a prevenciu vylúčenia konkrétnych zraniteľných skupín; vyzýva na dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú odborové zväzy a zamestnávatelia, s cieľom vymedziť usmernenia pre primeranú úpravu postupov, ktoré majú byť zavedené;

34.

 zdôrazňuje potrebu uznania sociálnych doložiek v postupoch verejného obstarávania ako potenciálneho nástroja na dosiahnutie cieľov sociálnej politiky; zastáva názor, že sociálne zodpovedné verejné obstarávanie by sa mohlo použiť ako nástroj na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a iných zraniteľných skupín na trh práce;

35.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rámce kvality pre stáže s cieľom zabezpečiť primeranú úpravu a dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím;

36.

 zdôrazňuje význam normy univerzálneho dizajnu pre verejné priestory a pracovné prostredie, ktorý berie do úvahy potreby ľudí so zdravotným postihnutím v súlade so všeobecnou pripomienkou komentárom o prístupnosti (26), ktorý prijal výbor OSN 11. apríla 2014, a upozorňuje na záväzky EÚ o prístupnosti s cieľom dosiahnuť trvalé zlepšenie pracovných podmienok pre všetkých európskych pracovníkov;

37.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inteligentné pracovné modely, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím umožňujú pracovať z domova a ktoré im poskytujú všetky súvisiace výhody z hľadiska kvality života a produktivity;

38.

 poznamenáva, že ľudia so zdravotným postihnutím vytvárajú cenný prínos pre spoločnosť ako celok, a vyzýva členské štáty, aby využívali štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, na prispôsobenie pracovísk a poskytnutie potrebnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím v práci, a zlepšili vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom zvýšiť zamestnanosť na otvorenom trhu práce a bojovať proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím; odkazuje na článkok 7 a článok 96 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach (27), ktoré podporujú rovnaké príležitosti, zákaz diskriminácie a začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím v rámci vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) vo všeobecnosti a operačných programov obzvlášť, a zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia ex ante sa posúdi primeranosť plánovaných opatrení na podporu rovnakých príležitostí a na predchádzanie diskriminácii; domnieva sa, že európske a národné financovanie by mohlo byť tiež smerované napríklad MSP, ktoré podnecujú pracovníkov k účasti na kurzom, ktoré im umožnia zostať v zamestnaní;

39.

 vyzýva členské štáty, aby znova preskúmali zamestnanecké poistné systémy s cieľom zabrániť diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím;

40.

 povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zvážili výhody zavedenia pozitívnych akčných opatrení, ako sú napríklad kvóty a pasívne politiky trhu práce, ako sú daňové úľavy a hotovostné stimuly, s aktívnymi politikami trhu práce – t. j. poradenstvo a usmernenie, odborná príprava a vzdelávanie a sprostredkovanie zamestnania – s cieľom podporiť zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím;

41.

 nabáda členské štáty, aby vypracovali a vykonali súhrnný rámec opatrení umožňujúcich prístup osôb so zdravotným postihnutím ku kvalitnému zamestnaniu vrátane napríklad možnosti využitia pokút ukladaných za nedosiahnutie súladu s antidiskriminačnými právnymi predpismi na financovanie zahrnutia do otvoreného pracovného trhu a iných opatrení v tejto oblasti;

42.

 nabáda členské štáty, aby priebežne poskytovali podporu zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky a zabezpečiť primeranú podporu vo všetkých fázach pracovného života: nábor, zamestnávanie a kariérny postup;

43.

 vyzýva všetky zúčastnené strany, aby venovali osobitnú pozornosť integrácii osôb s intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím a aby vypracovali komplexnú kampaň na zvýšenie povedomia o dohovore UNCRPD a na boj proti predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím, najmä osobám s psychosociálnymi poruchami, mentálnym postihnutím, osobám s poruchami autistického spektra a starších osôb so zdravotným postihnutím na pracovisku; žiada, aby sa všetky materiály týkajúce sa budovania kapacít, odbornej prípravy, zvyšovania povedomia, verejných vyhlásení a pod. uverejňovali v prístupných formátoch;

44.

 je znepokojený odkladom hodnotenia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 v polovici trvania; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala stratégiu na základe záverečných pripomienok k úvodnej správe Európskej únie prijatej 7. septembra 2015 výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zahrnula do tohto procesu zastupiteľské organizácie osôb so zdravotným postihnutím;

45.

 vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte nevyriešila vekové nerovnosti pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a stratégie v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila povedomie o právach osôb so zdravotným postihnutím a diskriminácii, ktorej čelia, a riešila ich;

Vek

46.

 zdôrazňuje dôležitý prínos, ktorý majú starší pracovníci pre spoločnosť a konkurencieschopnosť podnikov; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť starších ľudí, aby mohli odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti mladším pracovníkom v kontexte aktívneho starnutia, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vek je prvým dôvodom diskriminácie v zamestnaní; považuje za poľutovaniahodné, že starší ľudia sú stále často vystavení stereotypom a prekážkam na trhu práce a vyzýva na medzigeneračnú spravodlivosť založenú na solidarite, vzájomnom rešpekte, zodpovednosti a ochote starať sa o seba navzájom;

47.

 vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k zamestnaniu a začlenenie na trh práce všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich vek a aby uplatňovali opatrenia s cieľom chrániť všetkých pracovníkov na pracovisku, pokiaľ ide o odmeňovanie, odbornú prípravu, rozvoj kariéry, bezpečnosť a ochranu zdravia atď.;

48.

 poznamenáva, že jednostranné omladenie pracovnej sily nevedie k väčšej inovácii, ale predstavuje plytvanie skúsenosťami, znalosťami a zručnosťami;

49.

 vyzýva členské štáty, aby nabádali zamestnávateľov, aby zamestnávali mladých ľudí, ale zároveň zabezpečili a dodržiavali rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o odmeňovanie a sociálnu ochranu vrátane potrebnej odbornej prípravy súvisiacej s prácou;

50.

 so znepokojením konštatuje, že SDEÚ identifikuje solidaritu medzi generáciami ako jediný najdôležitejší legitímny zámer, pri ktorom je rozdielne zaobchádzanie na základe veku oprávnené (28); pretože tie členské štáty, ktoré vykazujú vyššiu mieru zamestnanosti starších pracovníkov, sú tiež tie, ktoré s ďaleko lepšími výsledkami privádzajú mladých ľudí na trh práce;

51.

 pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa politiky starnutia sa musia účinne vykonávať s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe veku a predchádzať jej;

52.

 poznamenáva, že vďaka vykonávaným politikám tvoria ľudia vo veku 55 – 64 rokov čoraz väčšiu skupinu pracovníkov vo všetkých členských štátoch EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že miera zamestnanosti v tejto skupine rastie príliš pomaly a v EÚ 28 stále dosahuje menej než 50 %; zdôrazňuje preto, že digitalizácia má podstatný dosah na trh práce tým, že vytvára nové pracovné príležitosti a pružnejšie pracovné podmienky, ako sú virtuálne dochádzanie alebo práca na diaľku, ktoré by mohli slúžiť ako účinný nástroj v boji proti vylúčeniu ľudí vo veku nad 50 rokov a osôb stredného veku bez kvalifikácie; v tomto kontexte zdôrazňuje, že neustále zlepšovanie digitálnych zručností zamestnancov cez ponúkanie možností ďalšieho vzdelávania a preškoľovania počas profesionálnej kariéry je predpokladom pre využívanie možností digitalizácie; je presvedčený, že príležitosti na budúce vytváranie pracovných miest na digitálnom trhu si budú vyžadovať ďalšie úsilie členských štátov s cieľom riešiť nesúlad zručností, najmä v prípade osôb vo veku nad 50 rokov;

53.

 zdôrazňuje, že pri opatreniach na boj proti diskriminácii na základe veku sa musí v zásade vyhýbať rozlišovaniu medzi deťmi a staršími osobami a že akákoľvek forma neoprávnenej diskriminácie sa musí primerane riešiť;

54.

 berie na vedomie, že najmä starší pracovníci majú neistejšie podmienky, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi skúmala narastajúci problém nezamestnanosti osôb vo veku nad 50 rokov a vyvinula účinné nástroje, ako sú napríklad odborná príprava a stimuly alebo dotácie pre zamestnávateľov, s cieľom znovu integrovať starších pracovníkov na trh práce a chrániť ich proti nespravodlivému prepusteniu;

55.

 zdôrazňuje potrebu zlepšenia digitálnych zručností pracujúcej populácie a zdôrazňuje, že digitalizácia prispeje k sociálnemu začleňovaniu a pomôže starším ľuďom dlhšie zotrvať na trhu práce prostredníctvom nadviazania užšej spolupráce medzi ľuďmi a strojmi; považuje za dôležité formovať vplyv digitálneho trhu na zamestnanosť sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom; zdôrazňuje, že mnohí zamestnávatelia neprijímajú starších pracovníkov z dôvodu stereotypov o chýbajúcich alebo zastaraných zručnostiach; žiada preto o začlenenie celoživotného vzdelávania a vzdelávania dospelých pre pracovníkov všetkých vekových kategórií do úvah o nadchádzajúcej európskej kvalifikačnej stratégii, ktorú ohlásila Komisia;

56.

 pripomína, že ľudské zdroje sú najdôležitejším zdrojom EÚ a členských štátov; zastáva názor, že elektronické zručnosti sú nevyhnutné pre starších pracovníkov vo veku nad 55 rokov s cieľom zabezpečiť ich ochranu pred vylúčením z trhu práce a uľahčiť im hľadanie nového zamestnania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie spájajúce vzdelávanie a prácu, a teda investovali do celoživotného vzdelávania a podporovali ho, a poskytovali prístupné, cenovo dostupné a ucelené programy odbornej prípravy a programy, ako aj rekvalifikácie pre rozvoj digitálnych a mäkkých zručností vrátane adaptácie na virtuálne prostredie (rozšírená realita), ktoré umožňujú starnúcej populácii lepšie sa prispôsobiť rastúcim nárokom na elektronické zručnosti v mnohých rôznych odvetviach; zdôrazňuje preto, že starší pracovníci vo veku nad 55 rokov, najmä ženy, by mali mať priebežný prístup k vzdelávaniu v oblasti IKT; nabáda tiež členské štáty a Komisiu, aby zaviedli stratégie na zníženie digitálnej priepasti a podporovali rovnaký prístup k novým informačným a komunikačným technológiám;

57.

 víta pracovný program európskych sociálnych partnerov na obdobie rokov 2015 –2017 zameraný na aktívne starnutie; vyzýva sociálnych partnerov, aby dôsledne riešili otázky spojené s diskrimináciou na základe veku, vzdelávaním dospelých, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj so zosúladením pracovného a súkromného života s cieľom vytvoriť európsky rámec, ktorý podporuje zamestnateľnosť a zdravie všetkých pracovníkov;

58.

 zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spoľahlivé štatistiky o situácii starších ľudí a demografických zmenách s cieľom vyvinúť lepšie cielené a účinné stratégie v oblasti aktívneho starnutia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber komplexných vysokokvalitných údajov o spoločenskom postavení starších ľudí, ich zdraví, právach a životnej úrovni;

59.

 poukazuje na to, že podpora prostredia priaznivého pre starších ľudí je nevyhnutným nástrojom na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré ponúkajú rovnaké príležitosti pre všetkých; víta v tejto súvislosti spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí európskemu kontextu;

60.

 víta kampaň Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie, ktorú vedie agentúra EÚ – OSHA; zdôrazňuje význam účinných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj stimulov pre spoločnosti, aby prijali preventívne metódy; žiada, aby boli v rámci kampane oslovené spoločnosti všetkých veľkostí;

61.

 vyzýva členské štáty, aby posilnili verejné dôchodkové systémy s cieľom zaručiť dôstojný príjem po odchode do dôchodku;

62.

 víta iniciatívu Komisie na vyváženie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje, že vyváženie pracovného a súkromného života je výzvou aj pre starších pracovníkov, keďže 18 % mužov a 22 % žien vo veku 55 až 64 rokov sa stará o rodinných príslušníkov vyžadujúcich starostlivosť, zatiaľ čo viac ako polovica starých rodičov poskytuje pravidelnú starostlivosť svojim vnúčatám; odporúča, aby nadchádzajúca iniciatíva o vyvážení pracovného a súkromného života plne zahŕňala opatrenia na podporu neformálnych opatrovateľov a starých rodičov v produktívnom veku, ako aj mladých rodičov;

63.

 vyzýva členské štáty, aby podporovali bezplatné, vysoko kvalitné verejné služby, ktoré poskytujú riadnu a nevyhnutnú pomoc a starostlivosť o deti, chorých a starších ľudí;

Sexuálna orientácia

64.

 poznamenáva, že vnútroštátne súdy a SDEÚ sa zaoberali iba obmedzeným počtom prípadov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

65.

 pripomína, že bez ohľadu na skutočnosť, že počet členských štátov, ktoré rozšírili zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie na všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje smernica o rasovej rovnosti, vzrástol z 10 štátov v roku 2010 na 13 v roku 2014, ochrana pred diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej príslušnosti je stále obmedzená (29);

66.

 pripomína, že rozsah ochrany pred diskrimináciou, ktorú majú k dispozícii transrodové osoby, je v mnohých členských štátoch neurčitý; žiada opatrenia na účinnú implementáciu vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica o rodovej rovnosti; poukazuje na to, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť právne vymedzenie pojmov s cieľom zabezpečiť, aby ochrana zahŕňala všetky transrodové osoby a nielen transrodové osoby, ktoré podstupujú alebo podstúpili zmenu pohlavia (30);

67.

 je znepokojený tým, že informovanosť o právach v oblasti diskriminácie a informovanosť o existencii orgánov a organizácií, ktoré poskytujú pomoc obetiam diskriminácie, je nízka, pričom vyššiu mieru informovanosti vykazuje skupina osôb LGBTI; zastáva názor, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány spoločne s organizáciami zainteresovaných strán by mali podstatne zintenzívniť činnosti na zvyšovanie informovanosti určené obetiam i zamestnávateľom, ako aj ostatným skupinám; poukazuje na to, že vnútroštátne organizácie pre osoby patriace k LGBTI sú v tomto úsilí kľúčovými partnermi;

68.

 žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vzájomné uznávanie partnerského stavu, manželských zväzkov a rodičovských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili osobitnú diskrimináciu, ktorej čelia intersexuálne osoby v zamestnaní, a aby preskúmali zákony a postupy s cieľom zabrániť diskriminácii intersexuálnych osôb;

Horizontálne aspekty a odporúčania

69.

 vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom právnej zrozumiteľnosti a istoty, pokiaľ ide o viacnásobnú diskrimináciu, čo je často dôsledkom nejednotnosti a rozdrobenosti predpisov a noriem v členských štátoch; berie na vedomie dôležitú prácu, ktorú vykonala európska sieť Equinet tým, že poskytla pomoc pri vypracúvaní spoločných noriem, a domnieva sa, že túto činnosť treba náležite podporiť;

70.

 vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica 2000/78/ES neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia o viacnásobnej diskriminácii, hoci sa v nej aspoň uvádza, že ženy sú často jej obeťami, okrem toho konštatuje, že kombinácia dvoch alebo viacerých foriem diskriminácie môže spôsobovať problémy vyplývajúce z rozdielov v zaručenej úrovni ochrany pre rôzne formy; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bojovali proti všetkým formám viacnásobnej diskriminácie s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania na trhu práce a v prístupe k zamestnaniu; odporúča, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a orgány presadzovania práva vrátane inšpektorov práce, vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti a organizácií občianskej spoločnosti zvýšili monitorovanie prelínania medzi rodovými a inými dôvodmi v prípade diskriminácie a v praxi;

71.

 zdôrazňuje, že nedostatok objektívnych, porovnateľných a rozčlenených údajov o rovnosti komplikuje preukazovanie diskriminácie, najmä nepriamej diskriminácie; poukazuje na to, že v článku 10 smernice 2000/78/ES sa stanovuje prenesenie dôkazného bremena a jeho zvrátenie, ak existujú skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zhromažďovali údaje v oblasti rovnosti v pôsobnosti tejto smernice, systematickým spôsobom a za účasti sociálnych partnerov, vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti a vnútroštátnych súdov;

72.

 naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali – a to aj v rámci národných správ a spoločných výročných správ o sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní – harmonizované a jednotné štatistiky určené na to, aby sa zaplnili všetky medzery pri zbere údajov o rovnosti; vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu na podporu takéhoto zberu údajov prostredníctvom odporúčania členským štátom a tým, že poverí Eurostat rozvojom konzultácií zameraných na zahrnutie rozčlenených údajov o všetkých dôvodoch diskriminácie do ukazovateľov európskych sociálnych prieskumov s konať a prijať praktické opatrenia proti všetkým formám diskriminácie, ktoré sa týkajú náboru a trhu práce;

73.

 odporúča, aby členské štáty pri zbere štatistických údajov o otázkach týkajúcich sa zamestnanosti zahrnuli do prieskumu práce voliteľné otázky na odhalenie prípadnej diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie;

74.

 zdôrazňuje, že legislatívny proces na všetkých úrovniach by mal zohľadniť byrokratickú záťaž pre mikropodniky a malé a stredné podniky a že by sa malo vykonať posúdenie primeranosti navrhnutých opatrení;

75.

 poznamenáva dôležitú úlohu vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti pri implementácii smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, keďže prispievajú k zvyšovaniu informovanosti a zhromažďovaniu údajov, spolupracujú so sociálnymi partnermi a s ostatnými zainteresovanými stranami, riešia nedostatočné oznamovanie a hrajú vedúcu úlohu pri zjednodušovaní a uľahčovaní podávania sťažností pre obete diskriminácie; žiada, aby sa posilnila úloha vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti, zabezpečila ich nestrannosť, rozvinuli ich činnosti a podporili ich kapacity, a to i prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných prostriedkov;

76.

 vyzýva členské štáty, aby preukázali väčší záväzok pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi ženami a mužmi v politikách zamestnanosti; vyzýva na aktívne využívanie rodového rozpočtovania, okrem iného prostredníctvom podpory výmeny osvedčených postupov zo strany Komisie, a na opatrenia, ktoré by podporili zamestnanosť žien za spravodlivých podmienok bez neistých foriem zamestnania, so zdravou rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a s celoživotným vzdelávaním, ako aj na opatrenia, ktorými sa znížia rozdiely v platoch a dôchodkoch a ktoré všeobecne zlepšia postavenie žien na trhu práce;

77.

 žiada členské štáty, aby vypracovali rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie ako nevyhnutné opatrenia na podporu rovnakého zaobchádzania;

78.

 zdôrazňuje, že politiky v oblasti rovnakého zaobchádzania by mali byť zamerané na riešenie problematiky stereotypov a úloh v mužských aj ženských povolaniach;

79.

 zdôrazňuje, že sociálni partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o informovanie pracovníkov aj zamestnávateľov a zvyšovanie ich povedomia o boji proti diskriminácii;

80.

 domnieva sa, že je potrebný ďalší dôraz na vyváženie konkurujúcich si práv, ako je sloboda náboženského vyznania a viery a sloboda prejavu v prípade obťažovania na tomto základe;

81.

 vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili vnútroštátne orgány inšpekcie práce poskytnutím finančných a ľudských zdrojov, ktoré im umožnia zachovať efektívnu prítomnosť na mieste, s cieľom bojovať proti neistým pracovným miestam, neregulovanému zamestnaniu a práci a mzdovej diskriminácii, najmä z hľadiska rovnosti mužov a žien;

82.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zosúladenie pracovného a súkromného života prostredníctvom konkrétnych opatrení, napríklad novými návrhmi týkajúcimi sa materskej dovolenky, aby sa zaručilo právo žien na návrat do práce po tehotenstve, ich právo na účinnú ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku a ich nároky v materstve, a aby prijali opatrenia na zabránenie nespravodlivému prepúšťaniu zamestnankýň počas tehotenstva atď., ako aj smernice o dovolenke pre opatrovateľov, a posilnením právnych predpisov o otcovskej dovolenke;

83.

 poznamenáva, že prístup k spravodlivosti je v mnohých prípadoch diskriminácie obmedzený; zdôrazňuje význam prístupu k informáciám pre obete diskriminácie; nazdáva sa, že vo všetkých fázach právneho procesu je potrebné, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na zabezpečenie a poskytovanie rozumnej, dostupnej a prístupnej právnej pomoci a poradenstva obetiam počas celého právneho procesu, vrátane osobného poradenstva a emocionálnej, osobnej a morálnej podpory zo strany orgánov pre otázky rovnosti alebo vhodných sprostredkovateľov; ďalej vyzýva členské štáty, aby bojovali proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, ktoré porušujú dôstojnosť človeka a/alebo vytvárajú útočné prostredie v práci;

84.

 domnieva sa, že mechanizmy podávania sťažností sa musia zlepšiť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom posilnenia vnútroštátnych orgánov pre rovnosť, aby sa zvýšil prístup k súdnym a mimosúdnym mechanizmom, ako aj zvýšením dôvery v orgány, poskytovaním právnej pomoci, právneho poradenstva a podpory a zjednodušením právnych postupov, ktoré sú často zdĺhavé a zložité; vyzýva členské štáty na vytvorenie platforiem, ktoré by mohli prijímať sťažnosti a poskytovať bezplatnú podporu pri právnych sporoch v prípadoch diskriminácie a obťažovania na pracovisku;

85.

 žiada, pokiaľ ide o prípady diskriminácie a/alebo mobbingu a/alebo prenasledovania na pracovisku, o prijatie pravidiel na ochranu oznamovateľov a ich súkromia;

86.

 pripomína, že riešenie súdnych sporov a zabezpečenie primeraného zastúpenia je v niektorých prípadoch stále problematické, a naliehavo žiada členské štáty, aby našli spôsob, ako pomôcť obetiam v tomto smere, a to i prostredníctvom oslobodenia od dane a jej zníženia, právnej pomoci a poradenstva zo strany špecializovaných MVO, atď. a zabezpečením zákonných opravných prostriedkov a primeraného zastúpenia; zdôrazňuje význam právneho postavenia MVO, ktoré majú oprávnený záujem o príslušné súdne a/alebo správne konania;

87.

 víta skutočnosť, že sankcie, ktoré zaručujú antidiskriminačné zákony členských štátov, sú všeobecne v súlade so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní; takisto poukazuje na dôležitú úlohu špecializovaných verejných antidiskriminačných orgánov pri riešení problémov súvisiacich so sankciami a s odvolaniami; je však znepokojený tým, že pokiaľ ide o sadzbu a výšku pridelených kompenzácií, vnútroštátne súdy majú tendenciu uplatňovať nižšiu sadzbu zákonom ustanovených sankcií (31); zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pozorne sledovala predpisy uplatniteľné na sankcie a odškodňovanie v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne právo nebude, ako informoval Súdny dvor, v prípadoch diskriminácie stanovovať čisto symbolické sankcie alebo vydávať len varovanie;

88.

 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tak málo jedincov z rómskej komunity je aktívnych na trhu práce; poukazuje na potrebu posilnenia úlohy MVO, ktoré sa zaoberajú touto etnickou menšinou, s cieľom podnietiť Rómov, aby sa zúčastňovali na trhu práce; takisto poukazuje na to, že MVO musia zohrávať dôležitú úlohu pri informovaní Rómov o ich právach alebo poskytovaní pomoci pri nahlasovaní prípadov diskriminácie, ktoré budú v zásade slúžiť na zlepšenie zberu údajov;

89.

 vyzýva členské štáty, aby využili možnosť vyplývajúcu z tejto smernice, a to prijímať pozitívne opatrenia v prípade skupín, ktoré trpia závažnou a štrukturálnou diskrimináciou, ako sú Rómovia;

90.

 víta skutočnosť, že drvivá väčšina členských štátov zvažuje určitú formu pozitívnych opatrení v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

91.

 zdôrazňuje potrebu šírenia príslušných rozhodnutí SDEÚ a výmeny rozhodnutí vnútroštátnych súdov v súlade s judikatúrou SDEÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ustanovení smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní;

92.

 zdôrazňuje význam zabezpečenia podpory pre neformálnych opatrovateľov prostredníctvom kombinácie pracovných a opatrovateľských povinností (napr. pružný pracovný čas, respitná starostlivosť) tak, aby títo opatrovatelia (prevažne ženy) mali možnosť poskytovať starostlivosť a byť obrovským prínosom pre ich rodiny a spoločnosť, a neboli za to prínos penalizovaní teraz ani v budúcnosti;

93.

 považuje za potrebné poskytovať vhodnú prípravu zamestnancom vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, orgánov presadzovania práva a inšpektorátov práce; vyjadruje presvedčenie, že rozhodujúci význam má odborná príprava pre všetky zainteresované strany, napr. sudcov, prokurátorov, právnikov a vyšetrovateľov, príslušníkov polície a väzenskej stráže v oblasti právnych predpisov v zamestnaní a v oblasti judikatúry, ako aj odborná príprava týkajúca sa kultúrneho chápania a nevedomej zaujatosti;

94.

 považuje za potrebné, aby Komisia poskytla súkromným spoločnostiam vrátane MSP a mikropodnikov modely rámcov pre rovnosť a rozmanitosť, ktoré možno neskôr opakovať a prispôsobiť podľa ich potrieb; vyzýva zúčastnené podniky, aby len neprijímali záväzky týkajúce sa dodržiavania rovnosti a rozmanitosti, okrem iného tým, že budú v tejto súvislosti každoročne predkladať svoje iniciatívy pomocou orgánov v oblasti rovnosti, ak si to želajú;

95.

 vyzýva zamestnávateľov, aby pre svojich zamestnancov vytvorili nediskriminačné pracovné prostredie prostredníctvom dodržiavania a vykonávania existujúcich a nediskriminačných smerníc založených na zásade rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie súvisiacich opatrení;

96.

 pripomína dôležitú úlohu MVO pri poskytovaní pomoci obetiam a zdôrazňuje, že pre osoby, ktoré sú obeťou diskriminácie, je často ľahšie obrátiť sa na MVO než na iné subjekty; preto žiada, aby sa poskytla podpora organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tejto oblasti;

97.

 žiada ľudské práva a občiansku výchovu, ktorá podporuje uvedomelosť a prijatie rôznorodosti a ktorá sa usiluje vytvoriť inkluzívne prostredie tým, že podporuje zmenu noriem a odstránenie urážajúcich označení;

98.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výuku o občianskych a ľudských právach na základných a stredných školách; (Občianska náuka a výuka ľudských práv u mladšej generácie sú piliermi vyspelejšej spoločnosti.);

99.

 považuje za potrebné, aby Komisia prijala európsky rámec pre národné stratégie na boj proti antisemitizmu, islamofóbii a iným formám rasizmu;

100.

 naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné systémy umožňujúce väzňom, ktorí si odpykali svoj trest, znovu sa začleniť na trh práce;

101.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu príslušným zainteresovaným stranám vrátane organizácií občianskej spoločnosti a orgánov pre otázky rovnosti na uľahčenie osvetových a vzdelávacích kampaní týkajúcich sa diskriminácie v zamestnaní; vyzýva súkromný sektor, aby zohral svoju úlohu pri vytváraní nediskriminačného pracovného prostredia;

102.

 vyzýva členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť výmenu najlepších postupov, ktoré pomáhajú bojovať proti diskriminácii v práci;

103.

 vyzýva organizácie sociálnych partnerov, aby rozvíjali interné povedomie o nerovnosti v zamestnaní a predložili návrhy na riešenie otázok na úrovni organizácie/spoločnosti, ako je odvetvové kolektívne vyjednávanie, odborná príprava a kampane zamerané na členov a pracovníkov;

104.

 vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zapájali sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a občiansku spoločnosť vrátane orgánov pre otázky rovnosti do účinného uplatňovania rovnosti v zamestnaní a povolaní s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie; takisto vyzýva členské štáty, aby zlepšili sociálny dialóg a výmenu skúseností a najlepších postupov;

o

o o

105.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(3)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.

(9)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 83.

(10)  Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.

(11)  Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.

(12)  Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s. 19.

(13)  Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.

(14)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.

(15)  Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 23.

(16)  Rozsudok z 10. mája 2011, Römer, C-147/08, Zb., EU:C:2011:286.

(17)  http://fra.europa.eu/en/publication/2014/eu-lgbt-survey-european-union-lesbian-gay-bisexual-and-transgender-survey-main

(18)  http://fra.europa.eu/en/publication/2014/being-trans-eu-comparative-analysis-eu-lgbt-survey-data

(19)  http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf

(20)  http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1568sk.pdf

(21)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.

(22)  EPRS, Smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní – hodnotenie jej implementácie.

(23)  Tamtiež.

(24)  Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, 13. decembra 2006, článok 2.

(25)  Európsky parlament, tematická sekcia A: hospodárska a vedecká politika, „Primerané úpravy a chránené dielne pre osoby so zdravotným postihnutím: náklady a výnosy investícií“.

(26)  Všeobecná pripomienka č. 2 (2014) k článku 9: dostupnosť https://documentsddsny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/033/13/PDF/G1403313.pdf?OpenElement

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.

(28)  Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Prílohy k spoločnej správe o uplatňovaní smernice o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES) (SWD(2014)0005).

(29)  Agentúra EÚ pre základné práva (2015), Ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ: komparatívna právna analýza.

(30)  Tamtiež.

(31)  EPRS, už citované.

Top