Odvolanie podané 25. júla 2017: Ori Martin SA proti uzneseniu Všeobecného súdu (druhá komora) z 1. júna 2017 vo veci T-797/16, Ori Martin/Súdny dvor Európskej únie

(Vec C-463/17 P)

(2017/C 392/16)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ori Martin SA (v zastúpení: G. Belotti, avvocato)

Ďalší účastník konania: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba, ktorú Všeobecný súd zamietol napadnutým uznesením, vychádzala z jediného žalobného dôvodu: porušenie článku 47 Charty zo strany Súdneho dvora (šiesta komora), konkrétne porušenie práva spoločnosti Ori na spravodlivý proces. Spoločnosť Ori sa totiž domnieva, že táto všeobecná právna zásada vyžaduje, aby podnik, ktorému sa ukladá konečná sankcia, pochopil, aká konkrétna skutočnosť sa mu vytýka, a to aj preto, aby sa zamedzilo opakovanému porušeniu. V danom prípade to tak nebolo, pričom spoločnosť Ori naďalej nepozná skutočný dôvod sankcie, ktorá jej bola uložená.

Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti Ori ako zjavne právne nedôvodnú na základe predpokladu, že žaloba o náhradu škody nebola založená na neprimeranej dĺžke trvania konania, čo by prípadne zakladalo porušenie článku 47 Charty, ale na údajnej nezákonnosti rozsudku. Všeobecný súd nerozhodol o otázke, či sa na porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého sa odvolateľka výslovne dovolávala, vzťahoval článok 47 Charty alebo nie. Aj v tejto súvislosti má toto odvolanie význam, ktorý z dôvodu otázok, z ktorých vychádza, prekračuje túto konkrétnu vec.

Spoločnosť Ori spochybňuje uznesenie Všeobecného súdu v rozsahu, v akom právo na spravodlivý proces vyjadrené právom byť oboznámený s dôvodmi uloženej sankcie, zakladá neodňateľné právo osôb, ktorým sú ukladané sankcie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorých v podstate trestná povaha je teraz uznaná ustálenou judikatúrou. Zásada účinnej súdnej ochrany práv priznaných jednotlivcom predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných všetkým členským štátom; táto zásada bola zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prevzatá v článku 47 Charty.

Spoločnosť Ori okrem toho zdôrazňuje relevantnosť nastolenej otázky vzhľadom na osobnú povahu zodpovednosti v oblasti hospodárskej súťaže, stanovenú v článku 23 nariadenia č. 1/2003, a skutočnosť, že právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže nepozná ani objektívnu zodpovednosť, ani zásadu culpa in vigilando.

V práve Únie teda nikto nemôže byť sankcionovaný bez zavinenia, ani z dôvodu nedostatku obozretnosti; žiadna zásada procesného práva stanovujúca prenesenie dôkazného bremena nemôže vyvrátiť tieto závery.