21.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/28

1.

víta oznámenie Európskej komisie na tému Digitalizácia európskeho priemyslu – Využiť výhody jednotného digitálneho trhu v plnej miere a balík podporných opatrení, ktoré sa v ňom navrhujú na využitie príležitostí vyplývajúcich zo stratégie jednotného digitálneho trhu. Vyhliadky na budúci hospodársky rast Európy a zamestnanosť, ale aj sociálna súdržnosť čoraz viac závisia od schopnosti pochopiť, prijať a využiť všetky aspekty inovačnej spoločnosti v regiónoch Európy;

2.

zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh EÚ zahŕňa 500 miliónov spotrebiteľov a je pre EÚ a jej členské štáty a regióny najsilnejším politickým nástrojom na podnecovanie inovácií, rastu a tvorby pracovných miest;

3.

poznamenáva, že prebieha pokračujúca priemyselná revolúcia, ktorej motorom sú nové generácie digitálnych technológií, ako sú tzv. veľké dáta (big data), ako aj nové a rozličné spôsoby využívania digitálnych technológií pre odvetvové a miestne otázky. Výzvou do budúcnosti je, aby európsky priemysel tieto príležitosti v digitálnej oblasti v plnej miere a rýchlo využil. Príležitosti pre podniky v tradičných aj netradičných odvetviach, najmä MSP, naplno prijať digitalizáciu ako prostriedok na posilnenie a poistenie svojej konkurencieschopnosti, ani nemožno dostatočne zdôrazniť;

4.

uznáva, že sektor IKT v EÚ sa dôležitou mierou podieľa na hospodárskej činnosti, pretože zamestnáva viac ako 6 miliónov ľudí a produkuje približne 4 % HDP. Podľa nedávnych štúdií by sa vďaka digitalizácii produktov a služieb, ak sa naplno využije, mohli v priebehu najbližších piatich rokov zvýšiť ročné príjmy tohto odvetvia v Európe o viac ako 110 miliárd EUR;

5.

súhlasí, že dvomi kľúčovými činiteľmi úspešného využitia všetkých výhod jednotného digitálneho trhu sú a) silná konkurencieschopnosť európskeho digitálneho odvetvia spolu s b) pripravenosťou súkromného aj verejného sektora prispôsobiť sa situácii integrovaním výsledných digitálnych inovácií do svojich činností a zabezpečiť tak vysokú kvalitu služieb pre všetkých občanov. Zdôrazňuje, že odstránenie regulačných prekážok, odstránenie byrokracie a modernizácia právnych predpisov EÚ sú taktiež kľúčovým faktorom;

6.

zdôrazňuje, že podniky všetkých veľkostí vo všetkých regiónoch a sektoroch môžu stavať na silných stránkach európskych IKT a vytvárať digitálne priemyselné platformy na účely vývoja digitálnych technológií od komponentov cez zariadenia až po softvéry, a to pre spotrebiteľské trhy aj pre webové a dátové platformy a súvisiace aplikácie a služby;

7.

zdôrazňuje, že stratégia jednotného digitálneho trhu, najmä pilier tzv. maximalizácie rastového potenciálu digitálneho hospodárstva, obsahuje všetky dôležité prostriedky na posilnenie digitalizácie priemyslu prostredníctvom opatrení v oblastiach ako dátové hospodárstvo, internet vecí, cloud computing, získavanie zručností a elektronická verejná správa. Konvergencia v oblasti mnohých ďalších technológií čoraz viac podnecuje zmeny v digitálnej oblasti, najmä v oblasti robotiky a umelej inteligencie a tiež v oblasti 3D tlače;

8.

nabáda na ďalšie investície do troch z prierezových zmluvných verejno-súkromných partnerstiev v rámci programu Horizont 2020 – Továrne budúcnosti, Udržateľný spracovateľský priemysel pomocou efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti (SPIRE) a Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (BBIJU);

9.

všíma si, že väčšina subjektov prijímajúcich rozhodnutia v odvetví má ťažkosti pri rozhodovaní, kedy, v akej miere a do ktorých technológií investovať. Približne 60 % veľkých priemyselných podnikov a viac ako 90 % MSP sa domnieva, že v oblasti digitálnych inovácií zaostávajú;

10.

zdôrazňuje, že v dôsledku rýchleho vývoja a rastúceho využívania digitálnych technológií je taktiež naliehavo potrebná modernizácia súčasného regulačného rámca, aby bolo možné udržať krok s nebývalou rýchlosťou inovácií;

11.

súhlasí, že by sa malo vynaložiť väčšie úsilie aj na uľahčenie koordinácie veľkých, ale často rozdrobených európskych iniciatív týkajúcich sa výskumu, vývoja a inovácie v ďalších dôležitých oblastiach digitálnych technológií;

12.

trvá na tom, že pre rozvoj internetu vecí a bezproblémový tok údajov vo všetkých regiónoch je nevyhnutné širšie pochopenie interoperability ako niečoho, čo má význam nielen pre verejnú správu, ale aj pre všetky sektory (napr. ako prostriedok na zabezpečenie toho, aby sloboda spotrebiteľov nebola ohrozená obmedzeniami proprietárnych systémov jednotlivých technologických podnikov). Jednoznačnými požiadavkami sú dostupnosť spoločných formátov, štandardov a špecifikácií;

13.

považuje za veľmi dôležité, aby sa program Európskej komisie REFIT týkajúci sa lepšej právnej regulácie zameral na prekážky v inováciách a na diskusiu o tom, ako ich možno odstrániť alebo zmierniť novým prístupom k regulácii, ako je to opísané v stratégii jednotného trhu. V tomto ohľade zdôrazňuje, že v rámci procesu REFIT sa miestne a regionálne orgány musia považovať za kľúčových partnerov a nie za zainteresované strany vzhľadom na to, že vykonávajú väčšinu rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ;

14.

žiada Komisiu, aby užšie spolupracovala s priemyselnými odvetviami a podnikmi všetkých veľkostí, so všetkými úrovňami vlády a zainteresovanými stranami pri zisťovaní regulačných prekážok a ich odstraňovaní v záujme digitalizácie európskeho priemyslu a zjednodušenia súčasných právnych predpisov;

15.

tvrdí, že pre digitalizáciu európskeho priemyslu je veľmi dôležité prostredie účinnej štandardizácie IKT, ktoré má pre jednotný digitálny trh kľúčový význam, lebo umožňuje bezproblémové prepojenie zariadení a služieb cez hranice a medzi jednotlivými technológiami. Úsilie v tejto oblasti je potrebné strategicky zamerať na päť prioritných oblastí štandardizácie – 5G, cloud computing, internet vecí, dátové technológie a kybernetickú bezpečnosť;

16.

zdôrazňuje, že prioritné normy IKT pre jednotný digitálny trh by mali byť zamerané na zabezpečenie primeranej návratnosti investícií s cieľom stimulovať globálny výskum, vývoj a inovácie a naštartovať trvalo udržateľný proces štandardizácie, pričom sa zároveň zabezpečí široká dostupnosť technológií na otvorenom a konkurencieschopnom trhu;

17.

všíma si, že v mnohých priemyselných odvetviach už tradičný cyklus vývoja, testovania a štandardizácie nevyhovuje rýchlemu vývoju a zložitým konvergovaným technológiám;

18.

poukazuje na to, že práca v digitalizovanom hospodárstve prinesie ešte väčší dôraz na nové zručnosti a schopnosti vrátane väčšej kreativity, kvalitnejšej komunikácie a väčšej prispôsobivosti, čo bude vyžadovať značné zlepšenie zručností pracovnej sily na všetkých úrovniach;

19.

zdôrazňuje, že ďalší vývoj internetu vecí a tzv. veľkých dát je pre všetky podniky a celú verejnosť veľkou výzvou aj z hľadiska dôvery a zabezpečenia;

20.

naliehavo žiada, aby sa v tejto oblasti vynaložilo všemožné úsilie na vytvorenie silných jasne zameraných partnerstiev na úrovni regiónov, štátov aj EÚ s cieľom podnietiť významné súkromné investície a dosiahnuť prelomový vplyv na konkurencieschopnosť prostredníctvom vývoja obchodne využiteľných produktov a služieb a zároveň dosiahnuť prínosné výmeny skúseností, poznatkov a nápadov medzi týmito partnerstvami, aby sa mohli využiť synergie a neznásobovalo sa úsilie, pričom by sa dokonca mohla vytvoriť sieť partnerstiev;

21.

nabáda, aby sa hlbšie preskúmala pridaná hodnota posilnenej spolupráce medzi vnútroštátnymi a regionálnymi tvorcami politík v oblasti inovácie s ohľadom na koncepciu inteligentnej špecializácie a medziregionálne iniciatívy na základe zásady zdola nahor;

22.

domnieva sa, že je potrebné podporovať investície zo súkromných aj verejných zdrojov vrátane väčších príspevkov od podnikov a inštitucionálnych subjektov, ako je Európska investičná banka (EIB – aj prostredníctvom Investičného plánu pre Európu/EFSI), a znovu potvrdiť význam synergií medzi programom Horizont 2020, iniciatívami Startup Europe a FIWARE, EŠIF a regionálnymi a vnútroštátnymi politickými nástrojmi vo vzťahu k širším cieľom konkurencieschopnosti a súdržnosti EÚ;

23.

berie na vedomie a víta plány Európskej komisie sústrediť investície v objeme 500 miliónov EUR z programu Horizont 2020 do plošného zavádzania centier digitálnych inovácií, pričom centrá digitálnej inovácie sa musia financovať z prostriedkov druhého piliera programu Horizont 2020 „Vedúce postavenie priemyslu“, a nie z rozpočtu pre ostatné časti programu Horizont 2020 a zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu výdatne prispievať k vzniku tejto formy kompetenčných stredísk a technologických jednotných kontaktných miest pre koncových používateľov z priemyselných odvetví. Poukazuje na to, že excelentná veda je naďalej rozhodujúcim kritériom pri výbere podporovaných programov a že treba náležite zohľadňovať dôležitú úlohu vysokých škôl pri odovzdávaní vedomostí a v inovačnom procese, aby sa mohol ďalej optimalizovať účinok plánovaných investícií v rámci programu Horizont 2020. Preto by sa mal spresniť a prípadne prehodnotiť najmä zamýšľaný účinok činností vo vzťahu k centrám digitálnych inovácií;

24.

opakovane zdôrazňuje, že je nutné naďalej zaručovať potrebné zdroje na digitálne investície ako základnú zložku výhľadovej politiky súdržnosti EÚ, podľa možnosti s výrazne vyššími investíciami ako podiel 14 miliárd EUR z EŠIF, ktorý bol využitý na túto oblasť v rokoch 2007 – 2013;

25.

poukazuje na to, že otvorenosť internetu a pôsobivý vzostup ponuky obsahu a služieb a dopyt po nich sú v súčasnosti hlavnými hnacími silami konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu, sociálneho rozvoja a inovácií v Európe. V dôsledku znevýhodnenia vplyvom pretrvávajúcej nedostatočnej infraštruktúry – najmä na vidieku, kde ju súkromní operátori nepovažujú za ziskovú – však mnohé miestne a regionálne orgány nie sú v súčasnosti stále schopné naplno využívať výhody tohto vývoja;

26.

žiada Európsku komisiu, aby takéto miestne a regionálne orgány podporovala pri ich činnostiach financovania, a to v prvom rade tým, že bude naďalej schvaľovať prioritné používanie EŠIF na zavedenie digitálnej infraštruktúry do všetkých európskych regiónov, a následne uznaním technologických prekážok pri projektoch digitálneho rozvoja vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach alebo v regiónoch, ktoré musia čeliť ďalším demografickým výzvam, ktoré by sa mali považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

27.

podobne ako Európsky parlament má naďalej obavy z možných dôsledkov rozhodnutia Európskej rady z februára 2013 znížiť rozpočet na digitálnu infraštruktúru a služby v rámci Nástroja na prepájanie Európy z 9,2 miliardy EUR len na 1 miliardu EUR, v dôsledku čoho musí Európska komisia od základu zmeniť svoje plány;

28.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu podporovať inováciu a konkurencieschopnosť prostredníctvom personalizovaných riešení na strane dopytu a ponuky vrátane zavádzania širokopásmového pripojenia, digitálneho hospodárstva, digitálnej integrácie a elektronickej verejnej správy. Navyše poskytujú aj vzdelávacie a výcvikové zariadenia, vykonávajú iniciatívy v oblasti financovania z EÚ a uľahčujú prospešnú spoluprácu a výmenu skúseností s inými verejnými orgánmi, a to aj cez hranice;

29.

víta príležitosti ponúkané prostredníctvom Európskej investičnej banky, ktorá sa zaviazala zvýšiť objem pôžičiek na širokopásmovú infraštruktúru na 2 miliardy EUR ročne, a ktorá výslovne zdôraznila význam úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri tomto druhu investícií zameraných na rast. Zdôrazňuje taktiež, že je dôležité podporovať iniciatívy na úrovni komunít, ako sú napr. komunitné podniky;

30.

naliehavo žiada, aby sa podporili aj nové investičné nástroje na urýchlenie spustenia infraštruktúry schopnej dosiahnuť ciele v oblasti rýchlosti širokopásmového pripojenia podľa Digitálnej agendy pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 a na urýchlenie plného rozmiestnenia siete 4G (pred zavedením novších technológií, ako je sieť 5G) pri súčasnom zachovaní technologickej neutrality, a aby sa umožnila účinná hospodárska súťaž medzi operátormi;

31.

upozorňuje, že miestne a regionálne orgány si môžu určiť ako prioritu poskytovanie digitálnych a podnikateľských zručností občanom, ktoré im umožnia plne využívať nové technológie, rozumieť problematike kybernetickej bezpečnosti a potrebe ochrany osobných údajov, zvýšiť svoju zamestnateľnosť a vytvoriť nové podnikateľské príležitosti, okrem iného aj prostredníctvom analýzy tzv. veľkých dát;

32.

domnieva sa, že elektronický obchod pre mnohé menšie podniky stále ostáva nevyužitou príležitosťou, najmä z dôvodu príliš vysokých nákladov: 65 % európskych používateľov internetu nakupuje online, ale na tento veľmi veľký dopyt reaguje len 16 % MSP, ktoré predávajú tovar online, a len menej ako polovica z nich predáva tovar online do zahraničia (7,5 %);

33.

vyzýva na stanovenie priorít v oblasti prekážok elektronického obchodu vyplývajúcich z problémov, ako je geografické blokovanie a neexistencia zabezpečeného systému platieb kreditnou kartou online. Pre potenciálnych maloobchodných predajcov online, najmä pre tých, ktorí sa zapájajú do cezhraničného predaja, to znamená zbytočné náklady, komplikácie a riziká vystavenia sa podvodom;

34.

zdôrazňuje význam akčného plánu Európskej komisie pre elektronickú verejnú správu na modernizáciu verejných služieb prostredníctvom digitalizácie – najmä význam prístupnosti verejných inštitúcií pre súkromné osoby a podniky pomocou elektronických prostriedkov bez ohľadu na fyzickú polohu – a preto zdôrazňuje, že podporuje rozvoj interoperabilných a viacjazyčných cezhraničných verejných služieb (najmä výmeny informácií) ako funkčného prostriedku na prekonávanie vnímanej periférnosti;

35.

poukazuje na to, že pokiaľ ide o využívanie potenciálu elektronickej verejnej správy na zabezpečovanie spoločenského prospechu, ako je znižovanie emisnej stopy, zjednodušenie podnikania, podpora cestovného ruchu alebo zvýrazňovanie kultúrneho dedičstva, často práve miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú vedúcu úlohu pri určovaní príležitostí a subjektov v oblasti IKT, výmene najlepších technologických postupov, prideľovaní prostriedkov na investície do nástrojov IKT, meraní pokroku a komunikovaní úspechu;

36.

konštatuje, že ak podniky zvýšia svoje digitálne zručnosti a využívanie digitálnych médií, budú mať aj vyššie požiadavky, pokiaľ ide o možnosť udržiavať svoje styky s úradmi prostredníctvom digitálnych riešení. Riadne fungujúca digitalizovaná verejná správa ponúka podnikom, organizáciám a súkromným osobám účinné elektronické služby a digitálne postupy, čím sa zlepšuje dostupnosť, uľahčuje sa vybavovanie a skracujú sa lehoty na riešenie záležitostí vo vzťahu k verejnému sektoru. Prostredníctvom narastajúcej miery digitalizácie budú mať verejné subjekty na vnútroštátnej, ako aj regionálnej a miestnej úrovni viac možností na uvoľnenie prostriedkov, v dôsledku čoho je možné venovať viac času stretnutiam so zákazníkmi a menej času administratíve a kontrole;

37.

zdôrazňuje, že interoperabilita elektronickej verejnej správy si vyžaduje nielen systémovú kompatibilitu, ale aj kapacitu verejnej správy pracovať v úzkej spolupráci s informačnými systémami, ako aj informovanie verejnosti o možnostiach, ktoré takéto systémy ponúkajú. Výbor regiónov preto navrhuje doplniť do programu ISA2 pre riešenia interoperability budovanie ľudských zdrojov v oblasti digitálnych aj jazykových zručností a zvyšovanie informovanosti na podporu modernizácie verejnej správy;

38.

víta navrhované opatrenia v oblasti vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami, ktorých cieľom je urýchliť dynamický a trvalo udržateľný rast vo všetkých hospodárskych sektoroch a vytvoriť nové pracovné miesta, ako aj zabezpečiť aktualizáciu právnych predpisov týkajúcich sa autorských práv, s prihliadnutím na digitálnu revolúciu a zmenu správania spotrebiteľov;

39.

uvedomuje si potenciál, ktorý môže vzniknúť spoluprácou medzi Európskym výborom regiónov a Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre výskum a inováciu (GR RTD) na platforme výmeny poznatkov ako prostriedku na podporu nových riešení výskumu a inovácií, inovatívnych produktov a najlepších postupov v reakcii na spoločenské zmeny, ktorým čelia miestne a regionálne orgány v Európe;

40.

zdôrazňuje, že niektoré z priorít Digitálnej agendy pre Európu – najmä riešenie digitálnej negramotnosti a nedostatočných zručností, ako aj nevyužitých príležitostí vyplývajúcich zo spoločenských zmien – sú základmi kvality života a sociálnej a hospodárskej činnosti, ktoré možno najlepšie riešiť na miestnej a regionálnej úrovni a podnietiť tak efektívnejšie a lepšie prispôsobené služby pre verejnosť aj miestne podniky;

41.

berie na vedomie, že pokiaľ ide o odborníkov v oblasti IKT, za posledné tri roky bolo v Európe vytvorených viac ako milión nových pracovných miest. Napriek tomu sa očakáva, že vplyvom rýchlo sa zvyšujúceho dopytu bude do roku 2020 v tomto sektore viac ako 800 000 neobsadených pracovných miest;

42.

naliehavo žiada ďalší rozvoj veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií vytvorenej Európskou komisiou ako celoeurópskej iniciatívy viacerých zainteresovaných strán na riešenie nerovnováhy medzi uvedeným nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a neobsadenými pracovnými miestami v oblasti IKT prostredníctvom ponuky vhodnej odbornej a učňovskej prípravy, stáží, opatrení na uľahčenie mobility a/alebo vykonávania aktivít na zvyšovanie informovanosti s cieľom nabádať mladých ľudí na štúdium a prípravu na kariéru v tomto sektore;

43.

pripomína, že práve na nižšej ako vnútroštátnej úrovni je možné získať najpresnejšie a najaktuálnejšie informácie o trhoch práce a miestne a regionálne orgány tu môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zisťovaní nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami podporou rozvoja primeraných programov odborného vzdelávania a stimulovaním investícií podľa miestneho dopytu;

44.

žiada, aby vzdelávacie inštitúcie vypracovali cielené a flexibilnejšie koncepcie odbornej prípravy v oblasti IKT. Pracovné miesta v budúcnosti si budú vyžadovať vhodnú kombináciu základných, softvérových a technických zručností, najmä v oblasti digitálnych technológií a obchodu, ktoré súčasný systém vzdelávania a odbornej prípravy ešte plne neposkytuje. Preto je potrebné, aby sa položili základy systému vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý bude klásť väčší dôraz na praktickú výučbu žiakov alebo študentov, ako na teoretické aspekty;

45.

berie na vedomie vytvorenie a význam programu pre nové zručnosti pre Európu Európskej komisie, ktorý poskytne komplexný rámec pre zamestnateľnosť vrátane potreby digitálnych a doplňujúcich kľúčových podporných zručností;

46.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby súčasťou komplexnej realizácie digitalizácie v hospodárstve a spoločnosti bolo poskytovanie digitálnej gramotnosti a zručností občanom, pracovníkom, študentom a uchádzačom o zamestnanie;

47.

opakovane poukazuje na význam európskej spolupráce v oblasti mládeže (2010 – 2018) a zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať súbor základných opatrení, na základe ktorých by každý členský štát zaručoval mladým žiakom, aby v rámci vzdelávacieho systému mali zabezpečený prístup k širokopásmovému internetu, čím by sa mladým ľuďom poskytla minimálna záruka, pokiaľ ide o kvalifikáciu a zručnosti v oblasti informatiky. Tento aspekt treba uplatňovať nielen počas obdobia povinnej školskej dochádzky, ale počas celého života prostredníctvom inovatívnych a zdokonaľovacích programov, ktoré budú zohľadňovať technický rozvoj;

48.

upozorňuje, že okrem hospodárskej perspektívy a perspektívy zamestnanosti narastajúci vplyv digitálnych technológií, najmä medzi mladými ľuďmi, nesmie ohrozovať základné ľudské zručnosti, ako je gramotnosť a osobné medziľudské vzťahy;

49.

konštatuje, že v súvislosti s udržateľnou realizáciou digitálnej agendy je potrebné poskytnúť regiónom EÚ ďalší priestor. Miestne a regionálne orgány patria medzi hlavných adresátov odporúčaní programu a musia sa považovať za dôležitých aktérov a partnerov pri jeho vykonávaní.