11.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/14

—

zrušil v celom rozsahu rozsudok, ktorý vydal Všeobecný súd Európskej únie 26. februára 2016 vo veci T-507/14, a vyhovel žalobným návrhom, ktoré v rámci prvostupňového konania uviedol odvolateľ vo svojej žalobe z 1. júla 2014, ako aj uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť v celom rozsahu trovy konania, ktoré vynaložil odvolateľ v rámci tohto konania,

—

subsidiárne zrušil v celom rozsahu rozsudok, ktorý vydal Všeobecný súd Európskej únie 26. februára 2016 vo veci T-507/14, a vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie, ako aj uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť v celom rozsahu trovy konania, ktoré vynaložil odvolateľ v rámci tohto konania.

—

bod 40, v ktorom je uvedené, že aktívne protiprávne konanie inštitúcií Únie je iba jedným z prvkov, ktoré sú potrebné na založenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie, keďže toto tvrdenie Všeobecného súdu je v rozpore s článkom 340 druhým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, EU:C:1992:217),

—

bod 47, v ktorom na rozdiel od ustanovení článku 36 a prílohy VII Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (ďalej len „akt o pristúpení“) boli záväzky, ktoré prijala Chorvátska republika vo vzťahu k Únii počas prístupových rokovaní s Úniou, nesprávne nazvané ako „zásady“, keďže v danom prípade nejde o zásady, ale o 11 konkrétnych záväzkov Chorvátska voči Únii, ktoré v celom rozsahu nadobudli platnosť 9. decembra 2011,

—

body 48 až 52, keďže článok 36 a príloha VII bod 1 aktu o pristúpení nadobudli platnosť 9. decembra 2011, zatiaľ čo stratégia pre reformu justície Chorvátskej republiky na obdobie od roku 2011 do roku 2015 z 15. decembra 2010 a revidovaný akčný plán chorvátskej vlády pre reformu justície z 20. mája 2010 boli účinné a platné, takže následné zrušenie týchto aktov Chorvátskom, ktoré predtým výslovne schválila Komisia v bode 3 svojej komplexnej monitorovacej správy týkajúcej sa Chorvátska z 10. októbra 2012, v ktorej bola Chorvátsku uložená povinnosť prijať novú právnu úpravu v oblasti núteného výkonu rozhodnutia, bolo v rozpore so všeobecnými zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, keďže pokiaľ ide o odvolateľa, zrušenie týchto aktov malo zjavný retroaktívny účinok, a keďže po 9. decembri 2011 Chorvátsko prijalo nie novú stratégiu pre reformu justície, ale výlučne stratégiu rozvoja súdneho systému na obdobie od roku 2013 do roku 2018, takže posledná stratégia pre reformu justície, ktorú prijalo Chorvátsko, bola presne tá, ktorá nadobudla účinnosť 9. decembra 2011 (pozri napríklad rozsudky z 30. januára 1974, Louwage/Komisia, 148/73, EU:C:1974:7, body 12 a 28; zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T-203/96, EU:T:1998:302, body 74 až 88, a zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, EU:C:1975:59, body 41 až 44), pričom uvádza, že Všeobecný súd tým, že v bode 53 napadnutého rozsudku uviedol, že „Nemožno… z toho vyvodiť, že všetky chorvátske orgány… mali právomoc zmeniť stratégiu pre reformu justície na obdobie od roku 2011 do roku 2015 a akčný plán na rok 2010. Vzhľadom na ustanovenia aktu o pristúpení, najmä vzhľadom na jeho článok 36 a prílohu VII, tieto orgány mali povinnosť dodržiavať nielen záväzok č. 1, ale aj všetky ostatné záväzky stanovené v uvedenej prílohe“, potvrdil dôvodnosť tohto návrhu odvolateľa na náhradu škody,

—

body 54 až 57 a body 59 až 63 týkajúce sa toho, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť podľa článku 36 aktu o pristúpení, a to dohliadať na to, aby si Chorvátsko plnilo svoj záväzok podľa prílohy VII bodu 3 aktu o pristúpení, teda naďalej zvyšovať efektívnosť justície, keďže z príloh žaloby vyplýva, že Komisia poskytla svoje monitorovacie tabuľky za obdobie od 1. septembra 2012 do 28. februára 2013, pričom do nich zadala nesprávne údaje pochádzajúce od chorvátskeho Ministerstva spravodlivosti v súvislosti s klesajúcim počtom neukončených sporových a exekučných konaní, ktoré sú vedené na chorvátskych mestských súdoch a obchodných súdoch, bez overenia alebo vzájomnej analýzy alebo pomocou výpočtov, čím sa dopustila závažnej nedbanlivosti vo vzťahu k dôležitosti vyhotovenia týchto tabuliek,

—

bod 68, keďže Komisia tým, že porušila svoju povinnosť podľa článku 36 ods. 1 a 2 aktu o pristúpení, a to dohliadať na to, aby si Chorvátsko plnilo svoj záväzok týkajúci sa začiatku činnosti súdnych vykonávateľov 1. januára 2012, tiež porušila svoju povinnosť dohliadať v súlade s článkom 17 ZEÚ na uplatňovanie Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky, ktorá je jednou zo základných zmlúv Únie,

—

body 69 až 82 z dôvodu, že následné zhodujúce sa a výslovné konania Komisie neboli nevyhnutné na účely založenia legitímnej dôvery odvolateľa po 9. decembri 2011, keďže v danom prípade legitímna dôvera odvolateľa bola založená v období, ktoré predchádzalo tomuto dátumu.