30.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 440/103

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Indii, najmä na uznesenie z 13. decembra 2012 o diskriminácii na základe kasty (1) a uznesenia o výročných správach o ľudských právach vo svete, najmä uznesenia z 18. apríla 2012 (2) a 13. decembra 2012 (3); so zreteľom na svoje mnohé predchádzajúce uznesenia odsudzujúce znásilnenia a sexuálne násilie v krajinách celého sveta,

—

so zreteľom na Spoločný akčný plán strategického partnerstva Indie a EÚ podpísaný v novembri 2005 a na tematický dialóg medzi EÚ a Indiou o ľudských právach,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie o Medzinárodnom dni boja za odstránenie násilia páchaného na ženách (25. novembra 2012),

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 10. októbra 2012 o Európskom a Svetovom dni proti trestu smrti,

—

so zreteľom na články 2 a 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 31. decembra 2012,

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele OSN,

—

so zreteľom na nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, najmä na Viedenskú deklaráciu a Akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF.157/23), správy osobitných spravodajcov vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách, všeobecné odporúčanie č. 19 prijaté Výborom pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) (11. schôdza, 1992), Deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Medzinárodný dohovor o odstránení rasovej diskriminácie (CERD) a jeho všeobecné odporúčanie XXIX jeho článku 1 ods. 1,

—

so zreteľom na odporúčania osobitných postupov OSN, zmluvných orgánov OSN a všeobecného pravidelného preskúmania o Indii, a najmä na odporúčania adresované Indii v správach Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z februára 2007 a októbra 2010,

—

so zreteľom na návrh zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie na základe práce a pôvodu,

—

so zreteľom na ústavu Indie a na indický trestný zákonník, najmä na jeho časť 376 o znásilnení,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 16. decembra 2012 bola 23-ročná žena skupinovo znásilnená a jej spoločník fyzicky napadnutý, keď sa na nich piati muži a jeden mladík vrhli v súkromnom autobuse v Dillí; keďže obeť utrpela také vážne zranenia, že tragicky zahynula 29. decembra 2012 v Singapúre;

B.

keďže to vyvolalo na mnohých miestach v Indii verejné pohoršenie a demonštranti zo všetkých spoločenských oblastí požadovali reformy práva, práce polície, ako aj všeobecnú zmenu postoja voči ženám; keďže sú tieto demonštrácie dôležitým krokom k ukončeniu mlčania v otázkach znásilnenia a sexuálneho násilia a tým tvoria začínajúcu zmenu;

C.

keďže piati muži a jeden neplnoletý boli v súvislosti s týmto prípadom zatknutí a momentálne sú podrobení zrýchlenému procesnému konaniu, so samostatným procesom pre mladistvého páchateľa;

D.

keďže indická polícia podala žalobu proti prevádzkovateľovi vysielania Zee News po tom, čo tento odvysielal rozhovor s priateľom obete, ktorý bol s ňou počas útoku 16. decembra 2012;

E.

keďže bolo po nedávnom útoku v Dillí podané množstvo informácií o ďalších prípadoch znásilnenia v národnej aj medzinárodnej tlači, okrem iných aj o prípade samovraždy dievčaťa v Pandžábe z 27. decembra 2012, ktorú spáchala po tom, čo bola skupinovo znásilnená, keďže polícia nebola ochotná prijať jej žalobu a zatknúť obvinených, ale namiesto toho jej navrhla sobáš s jedným z páchateľov, ako aj o prípade z 12. januára 2013 v Pandžábe, keď bola 29-ročná matka dvoch detí skupinovo znásilnená počas cesty autobusom za veľmi podobných okolností ako v prvom prípade, následne po čom polícia taktiež zatkla šiestich podozrivých, a tiež o prípade, kedy sa 16-ročné dievča, po tom, čo bolo znásilnené, upálilo;

F.

keďže bolo podľa indickej národnej kancelárie pre trestné činy v roku 2011 nahlásených viac ako 24 000 prípadov znásilnenia; keďže bolo v Dillí v roku 2012 hlásených viac ako 635 prípadov, z ktorých však iba jeden viedol k odsúdeniu;

G.

keďže indické ženské hnutie už dlho odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách v Indii, ako aj rodovú nerovnosť všeobecne, a vyzýva k politickému úsiliu na podporu ľudských práv žien;

H.

keďže sexuálne násilie páchané na ženách je rozšírený jav nielen v Indii, ale na celom svete a má korene v štrukturálnych rodových nerovnostiach, a keďže zároveň s krokmi proti násiliu páchanom na ženách sa musí zlepšiť postavenie a situácia žien a dievčat v spoločnosti, a to na všetkých úrovniach;

I.

keďže indickí sociológovia odhadujú, že veľké množstvo násilných a diskriminačných praktík malo v Indii za následok smrť takmer 2 miliónov žien a dievčat ročne, pričom sexuálne násilie bolo len jedným z nich a medzi ostatné patrili spory o veno, vraždy novorodencov ženského pohlavia, zanedbávanie detí, nerovnaký prístup k zdrojom a zdravotnej spravodlivosti, ako aj nedostatočná starostlivosť o staršie osoby;

J.

keďže ženy a dievčatá postihnuté diskrimináciou na základe príslušnosti ku kaste sú osobitne zraniteľné, pokiaľ ide o rôzne formy sexuálneho násilia, nútenú prostitúciu a prostitúciu ako súčasť rituálov, obchodovanie a domáce násilie a násilie ako formu trestu, keď sa snažia dosiahnuť spravodlivosť za spáchané zločiny, ako sa znovu ukázalo v známom prípade znásilnenia, ktoré 29. novembra 2011 spáchala skupina útočníkov v Pipili, keď orgány odmietli zaregistrovať tento prípad a dievčaťu, ktoré bolo obeťou znásilnenia, bolo riadne ošetrenie poskytnuté až po zásahu Najvyššieho súdu, hoci napokon podľahlo utŕženým zraneniam;

K.

keďže nadácia Thomson Reuters ohodnotila vo svojom prieskume krajín G20 za rok 2012 Indiu ako krajinu s najhoršími podmienkami pre ženy;

L.

keďže podľa Amnesty International dochádza v Indii k ohlásenému znásilneniu každých 21 minút, avšak mnohé znásilnenia sa neohlasujú, najmä v chudobnejších spoločenstvách, z dôvodu sociálnej stigmy spojenej s týmto trestným činom; keďže indická polícia vie údajne veľmi dobre o rozšírení tohto trestného činu, často však nerobí nič na ochranu týchto žien;

M.

keďže sexuálne násilie zanecháva na svojich obetiach ako dôsledok závažné zdravotné problémy, tak psychické, ako aj telesné vrátane sexuálne prenášaných chorôb, ako je AIDS; keďže mnohé obete znásilnenia sa stávajú opakovane obeťami, pretože ich vlastné rodiny a spoločenstvá ich zavrhli;

N.

keďže indické zákony o sexuálnom napadnutí boli predmetom kritiky zo strany národných a medzinárodných skupín pre ľudské práva za to, že sú zastarané, najmä z dôvodu veľmi úzkeho vymedzenia pojmu znásilnenie; keďže v Indii neexistujú služby pre obete sexuálnych útokov, ako vnímavá a okamžitá reakcia polície alebo prístup k zdravotnej starostlivosti, poradenstvo a iné podporné služby, pričom výsledkom sú reakcie ad hoc a nepredvídateľné reakcie, ktoré sú v mnohých prípadoch pre obete ponižujúce;

O.

keďže v dôsledku útoku v Dillí indická ústredná vláda zriadila trojčlennú komisiu, ktorá má preskúmať súčasné zákony, aby sa zabezpečila rýchlejšia spravodlivosť a posilnené sankcie v prípadoch závažnejších sexuálnych útokov;

P.

keďže v dôsledku nedávnych udalostí vysokí vládni úradníci oznámili, že budú presadzovať tvrdšie tresty za znásilnenie vrátane trestu smrti;

Q.

keďže v máji 2012 poslalo 90 organizácií občianskej spoločnosti a jednotlivcov indickému premiérovi Manmóhanovi Singhovi písomnou cestou naliehavú žiadosť o reformy, a to v reakcii na sexuálne útoky, a výzvu na väčšiu zodpovednosť zo strany polície;

R.

keďže EÚ sa zaviazala, že Indii poskytne 470 miliónov EUR na roky 2007 až 2013 na podporu programov indickej vlády v oblasti zdravia a vzdelávania;

S.

keďže v priebehu posledných dvoch desaťročí India zaznamenala výrazný pokrok v súvislosti so znižovaním chudoby, hoci v tomto smere treba vynaložiť ešte veľa úsilia, najmä pokiaľ ide o prekonanie rozdielov v príležitostiach v oblasti vzdelávania a v zdravotných a ekonomických vyhliadkach žien a zraniteľných skupín;

T.

keďže India je najväčšou demokratickou krajinou na svete a je tiež dôležitým politickým a hospodárskym partnerom EÚ, z čoho jej vyplývajú demokratické záväzky;

1.

vyjadruje úprimnú solidaritu s obeťami útoku v Dillí, ako aj s obeťami všetkých ďalších podobných útokov, či už zverejnených alebo nezverejnených médiami, a svoju sústrasť vyjadruje aj ich rodinám; dôrazne odsudzuje všetky formy sexuálneho násilia, ktoré je celosvetovým fenoménom postihujúcim mnohé krajiny;

2.

víta intenzívne prejavy solidarity v Indii, ako aj na medzinárodnej úrovni s obeťami znásilnenia a vyjadruje nádej, že hromadné demonštrácie urýchlia vykonávanie potrebných reforiem;

3.

očakáva, že India, ktorá je demokraciou a ktorá má významné vzťahy s EÚ, zabezpečí dodržiavanie demokratických zásad, základných práv a ľudských práv, najmä zásad právneho štátu a práv žien;

4.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sa mohlo vynaložiť viac úsilia na poskytnutie okamžitej pomoci obetiam útokov a že v tomto prípade, ako aj v ďalších podobných prípadoch neúcta voči ženám, nedostatočná lekárska pomoc, nedostatočný policajný dohľad nad dodržiavaním poriadku a neexistencia právnych opravných prostriedkov odrádzajú obete znásilnenia od toho, aby proti páchateľom znásilnenia podali žalobu;

5.

pripomína indickej vláde jej práva a povinnosti vyplývajúce z indickej ústavy, najmä jej povinnosť prestať s praktikami, ktoré poškodzujú dôstojnosť žien (článok 51 ods. A indickej ústavy);

6.

nabáda indický parlament, aby pokračoval v začleňovaní odporúčaní indickej Národnej komisie pre ženy (NCW), pokiaľ ide o to, akým spôsobom zmeniť a vykonávať indické právne predpisy s cieľom chrániť ženy pred takýmito trestnými činmi;

7.

víta oznámenie indickej vlády, že zriadi komisiu, ktorá bude vyšetrovať situáciu v oblasti verejnej bezpečnosti žien v Dillí, ako aj súdnu komoru, ktorá preskúma právny rámec Indie, pokiaľ ide o násilie páchané na ženách; s potešením očakáva urýchlené zverejnenie odporúčaní vyšetrovacieho výboru, ktorý zriadil J. S. Verma, sudca najvyššieho súdu, ktorý je v súčasnosti na dôchodku, ako aj jeho spoluprácu s Národnou komisiou pre ženy a indickým parlamentom s cieľom v plnom rozsahu vykonať opatrenia na prevenciu takýchto trestných činov v budúcnosti;

8.

víta zriadenie nového, rýchleho súdu, ktorý sa bude osobitne zaoberať sexuálnym násilím páchaným na ženách; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že súdny proces s obvinenými osobami nie je pre novinárov prístupný, že bez povolenia súdu je zakázané publikovanie alebo zverejnenie akýchkoľvek informácií súvisiacich s takýmto konaním, čo u širokej verejnosti vyvolalo znepokojenie; domnieva sa, že osoby uznané za vinné by mali byť potrestané primerane k závažnosti trestného činu, ktorý spáchali; opakuje však svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností;

9.

vyzýva indické orgány, aby v úzkej spolupráci so združeniami žien prijali zosúladené opatrenia proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti, a najmä proti sexuálnemu napádaniu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády jednotlivých štátov monitorovali prácu polície pri vyšetrovaní sexuálnych napadnutí tým, že uložia policajným úradníkom zodpovednosť za stíhanie páchateľov a zabezpečia dôstojné zaobchádzanie s obeťami;

10.

vyzýva indický parlament, aby zabezpečil zmenu a doplnenie (novely) trestného zákona tak, aby všetky formy sexuálneho napadnutia bez ohľadu na to, či pri nich došlo alebo nedošlo k penetrácii, boli ustanovené za trestné činy, čím sa zabezpečí, že všetky nové tresty budú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a aby zmenil a doplnil tento zákon tak, aby sa odstránila právna imunita a procesné prekážky v prípadoch, keď sú príslušníci policajného zboru alebo bezpečnostných síl obvinení zo sexuálneho napadnutia alebo porušenia iných ľudských práv;

11.

vyzýva EÚ a zastúpenia členských štátov v Indii, aby sa v prvom rade sústredili na programy zamerané na riešenie násilia páchaného na ženách, a to aj v oblasti vzdelávania, ako aj na programy, ktoré sa osobitne zameriavajú na ženy a dievčatá;

12.

vyzýva indické orgány, aby bezodkladne konali a zaviedli účinné opatrenia s cieľom zlepšiť konanie indických policajných síl pri vyšetrovaní znásilnení a sexuálnych napadnutí, vrátane zriadenia osobitných skupín v rámci každej policajnej jednotky; poznamenáva, že hlava indického štátu Dillí nemá vo svojej úradnej právomoci stanovenú zodpovednosť za policajné operácie; pripomína, že v iných väčších mestách sa vďaka priamemu podávaniu správ a riadeniu zabezpečilo dosiahnutie väčšej politickej zodpovednosti a modernizácie policajného dohľadu; poznamenáva, že je naliehavo nevyhnutné zabezpečiť odbornú prípravu policajného zboru, pokiaľ ide o bezpečnosť žien;

13.

vyzýva indickú vládu, aby vyšetrila prípady osôb zastávajúcich vyššie úradnícke funkcie, proti ktorým boli vznesené formálne obvinenia vo veci znásilnenia, ktoré sú stále otvorené;

14.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s indickými orgánmi s cieľom pomôcť im pri vývoji koordinovanej reakcie na násilie na základe pohlavia, najmä sexuálne napadnutie, vrátane vykonávania odporúčaní kampane OSN UNiTE to End Violence against Women (kampaň za ukončenie násilia na ženách); vyzýva Komisiu OSN pre postavenie žien, aby na svojom 57. zasadnutí, ktoré sa bude konať v marci 2013, prediskutovala a uznala skutočnosť, že násilie páchané na ženách má špecifickú formu, keď sa pretínajú pohlavie a príslušnosť ku kaste;

15.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozšíreným násilím páchaným na ženách a dievčatách z komunity Dalitov v Indii vrátane sexuálneho násilia zo strany mužov z vládnucich kást a nad mimoriadne vysokou úrovňou beztrestnosti, ktorá sa týka páchateľov v takýchto prípadoch; vyzýva indickú vládu, aby k všetkým prípadom sexuálneho násilia páchaného na ženách pristupovala rovnako a aby takéto prípady vyšetrovala a trestne stíhala rovnakým, spravodlivým, transparentným a rýchlym spôsobom;

16.

zdôrazňuje, že nikto by nemal byť podrobený manželstvu bez súhlasu alebo na základe nátlaku či donútenia; zdôrazňuje, že žiadna obeť by nemala byť nútená vydať sa za svojho útočníka a že obeti by sa mala poskytnúť dodatočná pomoc, aby sa zabránilo sociálnemu tlaku, aby tak urobila;

17.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, aby EÚ aj naďalej poskytovala cielenú odvetvovú pomoc v Indii v záujme splnenia miléniových rozvojových cieľov, v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca a v ďalšom dokumente o stratégii krajiny na obdobie po roku 2013; vyjadruje presvedčenie, že by to malo zahŕňať sociálnu odvetvovú podporu pre zdravie a vzdelávanie žien a najlepšie postupy v oblasti dobrej správy, rozhodovania a rozvoja vrátane metód zlepšenia poskytovania služieb s cieľom zaoberať sa otázkou chudoby, rodovými otázkami, inštitucionálnymi reformami a riadením verejného sektora;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam členských štátov, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, prezidentovi, vláde a parlamentu Indie, generálnemu tajomníkovi OSN, čelným predstaviteľom Podkomisie OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a Komisie OSN pre postavenie žien, generálnemu riaditeľovi OSN Ženy a osobitnému vyslancovi OSN pre oblasť násilia na ženách.