17.11.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/64

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Vytváranie únie kapitálových trhov“

[COM(2015) 63 final]

(2015/C 383/10)

Spravodajca:	Juan MENDOZA CASTRO
Pomocná spravodajkyňa:	Milena ANGELOVA

Európska komisia sa 9. marca 2015 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument:

„Zelená kniha – Vytváranie únie kapitálových trhov“

[COM(2015) 63 final].

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 18. júna 2015.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 509. plenárnom zasadnutí 1. a 2. júla 2015 (schôdza z 1. júla 2015) prijal 100 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor podporuje zelenú knihu o únii kapitálových trhov, očakáva návrhy Komisie týkajúce sa zmien, ktoré môžu byť potrebné v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tomto dokumente a vyjadruje presvedčenie, že navrhované opatrenia budú vychádzať z vyváženého zohľadnenia názorov, ktoré vyjadrili všetky zainteresované strany.

1.2.

Cieľom iniciatívy Komisie by malo byť vytvorenie podmienok pre efektívny, moderný sektor finančných služieb s primeranými predpismi, čo umožní spoločnostiam uchádzajúcim sa o investície, predovšetkým malým a stredným podnikom (MSP) a rýchlo rastúcim podnikom, prístup k poskytovateľom kapitálu.

1.3.

EHSV považuje kapitálové trhy za zdroje likvidity, kde môžu podniky získavať finančné prostriedky a obchodovať s finančnými nástrojmi, a dôrazne podporuje hlavný cieľ únie kapitálových trhov – prekonať súčasnú fragmentáciu trhov a tým umožniť kótovanie všetkých typov spoločností.

1.4.

Keďže únia kapitálových trhov je pre veľké spoločnosti do značnej miery už realitou, EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia, ktoré z nej umožnia profitovať aj MSP.

1.5.

Únia kapitálových trhov by mala dlhodobo zlepšiť financovanie hospodárstva využitím potenciálu na presadenie najlepších postupov správy a riadenia spoločností a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré budú zamerané nielen na hospodárske, ale aj na environmentálne a sociálne ciele.

1.6.

Osobitne by sa mali v budúcich rozhodnutiach týkajúcich sa únie kapitálových trhov zohľadniť špecifické potreby MSP. EHSV dôrazne odporúča prijať rozhodné a urýchlené opatrenia v týchto smeroch: — rozvoj kapitálových trhov, — vypracovanie jednotnej zjednodušenej normy pre kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na kótovanie MSP na regulovaných trhoch s finančnými nástrojmi, — zavedenie úverového ratingu podľa štandardizovanej transparentnej metodiky, — prijímanie zjednodušených štandardizovaných kritérií (modelu) na registráciu na regulovaných trhoch, vrátane podrobného strednodobého obchodného plánu, ktorý by popri finančných informáciách obsahoval plán investícií a rozvoja podnikania, — vytváranie väčšieho počtu investičných produktov šitých na mieru, pretože tieto by lepšie zodpovedali potrebám podnikov, — aktualizácia a zlúčenie definícií mikropodnikov, malých a stredných podnikov uvedených vo viacerých právnych predpisoch EÚ, aby lepšie zohľadňovali rôznorodosť MSP a rozdiely medzi členskými štátmi, — zavedenie definície nových rastúcich spoločností a spoločností s vysokým rastom a venovať osobitnú pozornosť potrebám takýchto spoločností na kapitálovom trhu, — vytvorenie jednotného európskeho modelu segmentácie búrz cenných papierov, ktorý bude rozlišovať medzi MSP podľa toho, akým typom emitenta sú, alebo vytváranie špecializovaných segmentov na jednotlivých vnútroštátnych regulovaných trhoch, — podpora posilňovania administratívnej kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľov a agentúr na finančnú reguláciu, — poskytnutie podmienok investorom, ktoré sú prinajmenšom porovnateľné, ak nie lepšie ako podmienky na medzinárodných trhoch.

1.7.

EHSV súhlasí s konštatovaním zo zelenej knihy, že veľmi malý podiel úspor domácností sa premieňa na investície produktívnejšie ako vládne dlhopisy alebo bankové vklady, osobitne v tomto období finančnej represie pre sporiteľov.

1.8.

EHSV zdôrazňuje význam tradičného bankovníctva pre stabilitu finančného systému. Uznáva význam dokončenia európskej bankovej únie.

1.9.

Udržateľná vysokokvalitná sekuritizácia si vyžaduje podporu základných štruktúr s krátkymi sprostredkovateľskými reťazcami.

1.10.

EHSV sa domnieva, že zelená kniha poskytuje komplexný prehľad súčasného stavu kapitálových trhov v Európe, ako aj opatrení potrebných na dosiahnutie únie kapitálových trhov.

2.   Obsah zelenej knihy

2.1.

V porovnaní s inými právomocami je v Európe financovanie kapitálovým trhu pomerne slabo rozvinuté. Európske akciové trhy, trhy s dlhopismi a iné trhy zohrávajú pri financovaní rastu menej dôležitú úlohu a európske podniky sú stále do veľkej miery závislé od bánk, čo vedie k zraniteľnosti našich hospodárstiev v prípade zhoršenia podmienok poskytovania bankových úverov.

2.2.

Dôvera investorov je takisto nedostatočná a európske úspory nie sú vždy využité najproduktívnejším spôsobom.

2.3.

Vytvorenie únie kapitálových trhov je kľúčovou iniciatívou v pracovnom programe Komisie.

2.4.

Takáto únia by zabezpečila väčšiu diverzifikáciu financovania hospodárstva a znížila by náklady na získavanie kapitálu, a to najmä pre MSP.

2.5.

Integrovanejšie kapitálové trhy, najmä v oblasti vlastného kapitálu, by posilnili kapacitu európskeho hospodárstva absorbovať výkyvy a umožnili by väčšie investície bez zvyšovania miery zadlženosti.

2.6.

Únia kapitálových trhov by mala zlepšiť tok kapitálu – prostredníctvom efektívnej trhovej infraštruktúry a sprostredkovateľov – od investorov k európskym investičným projektom, zlepšiť rozdelenie rizika a kapitálu v celej EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť odolnosť Európy voči budúcim výkyvom.

2.7.

Hlavné zásady únie kapitálových trhov sú tieto: mala by maximalizovať prínosy kapitálových trhov pre hospodárstvo, zamestnanosť a rast; mala by vytvoriť jednotný kapitálový trh pre všetkých 28 členských štátov; mala by byť postavená na pevných základoch finančnej stability; mala by zabezpečiť účinnú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov; a mala by pomôcť prilákať investície z celého sveta a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ.

3.   Všeobecné poznámky

3.1.

Výbor plne podporuje iniciatívu Komisie. Ak majú všetky členské štáty Európy prosperovať v energickej, znalostnej ekonomike, únia kapitálových trhov predstavuje potrebnú štrukturálnu reformu. Musí sa uvoľniť zablokovanie vývoja radu inovačných finančných produktov v celej EÚ, pretože to brzdí konkurencieschopné financovanie investícií, najmä pre malé a stredné spoločnosti, začínajúce podniky a pre dlhodobé infraštruktúrne produkty.

3.2.

Cieľom iniciatívy Komisie by malo byť vytvorenie podmienok pre efektívny, moderný sektor finančných služieb s primeranými, ale nie prebytočnými predpismi, čo umožní omnoho širší výber zdrojov investičného financovania, a tým vyrieši znepokojujúco nízku úroveň investícií.

3.3.

EHSV považuje kapitálové trhy za zdroje likvidity, kde môžu spoločnosti získať prostriedky a obchodovať s finančnými nástrojmi. EHSV sa na základe takéhoto východiskového bodu domnieva, že úniu kapitálových trhov už dosiahli veľké spoločnosti, a v rámci odpovede na otázky Komisie v zelenej knihe sa bude zameriavať najmä na opatrenia, ktoré umožnia aj MSP a rýchlo rastúcim podnikom ťažiť z tejto únie.

3.4.

Únia kapitálových trhov by mala dlhodobo zlepšiť financovanie hospodárstva využitím potenciálu na presadenie najlepších postupov správy a riadenia spoločností a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré budú zamerané nielen na hospodárske, ale aj na environmentálne a sociálne ciele.

3.5.

V zelenej knihe sa MSP považujú za cieľového emitenta. Preto by sa mali vo všetkých budúcich rozhodnutiach týkajúcich sa únie kapitálových trhov osobitne zohľadniť špecifické potreby malých a stredných podnikov, pokiaľ ide o dlhopisy a iné finančné nástroje s pevným výnosom, a to takto: — vhodný výber dôb splatnosti financovania, — štruktúra financovania a splácania, — náklady na financovanie vrátane nákladov súvisiacich so vstupom na príslušný trh, — obsah a štruktúra záruk a kolaterálu na prípravu príslušného investičného produktu. V záujme primeraného uspokojenia všetkých týchto potrieb je nevyhnutné vypracovať zjednodušené a štandardizované produkty a postupy pre účasť MSP na kapitálových trhoch.

3.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, európske orgány dohľadu a členské štáty, aby konali obozretne pri tvorbe a transpozícii budúcich právnych predpisov zameraných na dosiahnutie a fungovanie únie kapitálových trhov a zabezpečili tak, že európsky kapitálový trh poskytne investorom a emitentom podmienky, ktoré sú prinajmenšom porovnateľné, ak nie lepšie, než na medzinárodných trhoch.

3.7.

Účinná únia kapitálových trhov nie je možná bez zapojenia a prilákania občanov EÚ ako individuálnych investorov. EHSV súhlasí s konštatovaním zo zelenej knihy, že veľmi malý podiel úspor domácností sa premieňa na investície produktívnejšie ako vládne dlhopisy alebo bankové vklady, osobitne v tomto období finančnej represie pre sporiteľov.

3.8.

Je potrebné zdôrazniť význam tradičného bankovníctva pre stabilitu finančného systému.

3.9.

Udržateľný vysokokvalitný sekuritizovaný trh, o akom sa hovorí v zelenej knihe, si vyžaduje podporu základných štruktúr s krátkymi sprostredkovateľskými reťazcami na priame prepojenie dlžníkov a sporiteľov.

4.   Odpovede na otázky položené v zelenej knihe

4.1.    Priority pre včasné opatrenia

1.   Na aké ďalšie oblasti by sme sa mali – popri piatich prioritných oblastiach identifikovaných pre krátkodobé opatrenia – prednostne zameriavať?

Veľká časť navrhnutých opatrení je zameraná na primárne trhy. So zreteľom na špecifické charakteristiky MSP je potrebné preskúmať aj možnosti rozvoja sekundárneho trhu.

Predovšetkým je nevyhnutné navrhnúť jednotnú zjednodušenú normu pre kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na kótovanie MSP na regulovaných trhoch s finančnými nástrojmi. Mal by byť tiež vypracovaný mechanizmus na zvýšenie atraktívnosti obchodovaných MSP pre investorov, pričom treba zohľadniť obmedzené finančné a administratívne zdroje MSP.

Pri zachovaní hlavných zásad zohľadňovania záujmov investorov sa odporúča začať s niektorými konkrétnymi otázkami v smernici o prospekte s cieľom zmierniť administratívne a byrokratické požiadavky všade tam, kde je to možné, a preskúmať možnosti liberalizácie niektorých požiadaviek na sprístupňovanie informácií kladených na MSP:

—

skrátenie lehôt na zváženie prospektu pre emitentov, ktorí už majú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktorí urobili verejnú ponuku cenných papierov, pričom sú akciovými spoločnosťami alebo zaregistrovanými emitentmi. Lehoty sa môžu zodpovedajúco skrátiť na 7 dní. Na kótovanie MSP zjednodušeným spôsobom by sa mal vytvoriť osobitný postup, najmä ak sa s nimi má obchodovať na mimoburzových trhoch cenných papierov. Smernica by mala vnútroštátnym regulačným orgánom poskytovať väčšie právomoci v oblasti regulácie kótovania MSP,

—

podľa článku 14 ods. 2 smernice 2003/71/ES sa oznámenie verejnej ponuky a začiatok a koniec upisovania zverejnia v jednom denníku. Požiadavky na zverejnenie ohlásení resp. oznámení a samotného prospektu v papierovej podobe a v denníkoch by sa mali čoraz viac obmedzovať. Sprístupnenie informácií na internete, najmä prostredníctvom internetových stránok príslušného regulovaného trhu alebo spoločnosti, by sa malo stať hlavným prostriedkom komunikácie medzi emitentom a investorom. Môže sa však zaistiť určitá jednotnosť požiadaviek na sprístupňovanie informácií prostredníctvom internetu, a to prostredníctvom zjednotenie alebo osobitej stránky pre investorov. Investori by tak mohli rýchlejšie a jednoduchšie získať informácie o základných aspektoch verejne obchodovaných cenných papierov.

2.   Aké ďalšie kroky v oblasti dostupnosti a štandardizovania úverových informácií o MSP by mohli pomôcť prehĺbiť trh s financovaním pre MSP a začínajúce podniky a rozšíriť základňu investorov?

V tejto súvislosti by boli užitočné tieto opatrenia:

—	zavedenie úverového ratingu podľa štandardizovanej transparentnej metodiky,

—	prijímanie zjednodušených štandardizovaných kritérií (model) na registráciu na regulovaných trhoch spoločne s finančnými informáciami a podrobným strednodobým obchodným plánom investícií a rozvoja podnikania.

3.   Akým spôsobom možno podporiť európske dlhodobé investičné fondy (EDIF), aby sa podnietilo ich využívanie?

Najnaliehavejším opatrením je preskúmať regulačné požiadavky pre dôchodkové fondy a poisťovne v jednotlivých členských štátoch s cieľom liberalizovať v prípade potreby ich portfóliá, pokiaľ ide o možnosť investícií do EDIF. Dôchodkové fondy a poisťovne sa budú zaujímať o túto formu aktív a budú mať aj prostriedky na kapitalizáciu EDIF. V záujme zlepšenia tohto procesu bude vhodné vypracovať jednotný model hodnotenia rentability, ktorý bude pokrývať celý investičný reťazec.

4.   Mala by EÚ prijať nejaké opatrenia na podporu rozvoja trhov súkromného umiestňovania, okrem podpory trhom vedeného úsilia o dohodnuté spoločné štandardy?

Nie. Opatrenia EÚ by mohli byť potrebné, ak by toto úsilie vedené trhom neuspelo.

4.2.

Opatrenia na rozvoj a integráciu kapitálových trhov

5.   Aké ďalšie opatrenia by mohli pomôcť zlepšiť prístup k financovaniu a nasmerovať finančné prostriedky smerom k tým, ktorí ich potrebujú?

Všeobecne by sa prístup k finančným prostriedkom zlepšil, ak by bolo vytvorených viac individuálne prispôsobených investičných produktov, tie by totiž mali lepšie zodpovedať potrebám spoločností (napríklad pokiaľ ide o splatnosť, kolaterál a štruktúru platieb).

Regulačné orgány by mali tiež povoliť možnosť vydávania dlhových nástrojov, ktoré by ako určitý druh zmluvy s držiteľmi dlhopisov mali byť čo najpodobnejšie projektovému financovaniu a požičiavaniu podnikom zo strany bánk.

6.   Mali by sa prijať opatrenia na podporu väčšej likvidity na trhoch s podnikovými dlhopismi, ako napríklad štandardizácia? Ak áno, aké opatrenia sú potrebné? Môže ich dosiahnuť samotný trh alebo si vyžadujú regulačné opatrenia?

Áno, štandardizáciou sa zvýši likvidita na trhoch s podnikovými dlhopismi. V tomto prípade má význam prijímanie regulačných opatrení, ktoré boli prediskutované so všetkými zainteresovanými stranami a s ktorými tieto zainteresované strany súhlasili.

7.   Má EÚ prijať nejaké opatrenia – okrem podporovania trhu pri tvorbe usmernení –, aby uľahčila rozvoj štandardizovaných, transparentných a zodpovedných investícií v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločností, vrátane zelených dlhopisov?

Áno, kritériá štandardizácie by mali zahŕňať špecifické zásady týkajúce sa investícií v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločností. EHSV podporuje zelené dlhopisy, ako aj tzv. zelené hypotéky, úvery pre o. i. projekty na zvýšenie energetickej účinnosti a projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky z nich by mali patriť medzi možnosti investora. EHSV považuje za potrebné šíriť informácie a spustiť kampane na širokú podporu investícií v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločností a zverejniť príslušné najlepšie postupy, a to aj v úzkej spolupráci so združeniami podnikov a investorov a prostredníctvom sietí takýchto združení.

8.   Má význam vypracovať spoločný účtovný štandard na úrovni EÚ pre malé a stredné podniky kótované v mnohostranných obchodných systémoch? Mal by sa takýto štandard stať súčasťou rastových trhov MSP? Ak áno, za akých podmienok?

Súčasné európske vymedzenie MSP zahŕňa podniky veľmi rôznorodých veľkostí a neumožňuje diferenciáciu na základe odvetvia. EHSV podporuje štandardnú európsku definíciu mikropodnikov, malých a stredných podnikov a vyzýva na aktualizáciu a zlúčenie rôznych definícií uvedených vo viacerých právnych predpisoch EÚ, aby lepšie zohľadňovali rôznorodosť MSP a rozdiely medzi členskými štátmi (1). Navrhuje zaviesť definíciu nových rastúcich spoločností a spoločností s vysokým rastom a venovať osobitnú pozornosť potrebám takýchto spoločností na kapitálovom trhu. Bez toho budú mnohostranné obchodné systémy zahŕňať len obmedzený počet krajín a rastové trhy nebudú schopné prilákať mnohých cezhraničných investorov. Obsah takéhoto štandardu by mal byť v súlade s obmedzenou finančnou a administratívnou kapacitou MSP.

9.   Existujú prekážky pre vytvorenie náležite regulovaného kolektívneho financovania alebo partnerských platforiem (peer to peer platforms), a to aj na cezhraničnom základe? Ak áno, ako by sa k nim malo pristupovať?

Rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi sú významným dôvodom slabého rozvoja perspektívnych foriem investícií, ako je napríklad kolektívne financovanie. Preto sa odporúča, aby Komisia podporila harmonizáciu právnych predpisov.

4.3.    Rozvoj a diverzifikácia ponuky financovania

10.   Aké politické opatrenia by mohli podnietiť inštitucionálnych investorov, aby získavali a investovali väčšie sumy a smerovali ich do širšej škály aktív, a to najmä do dlhodobých projektov, MSP a do inovačných a rýchlo rastúcich začínajúcich podnikov?

V prvom rade sú potrebné zmeny predpisov pre portfólia inštitucionálnych investorov, pretože v mnohých členských štátoch nie sú pre nich takéto investície vôbec povolené.

11.   Aké kroky by sa mohli prijať na zníženie nákladov správcov fondov na zriadenie fondov a ich uvádzanie na trh v celej EÚ? Aké prekážky bránia fondom, aby využívali úspory z rozsahu?

Náklady nie sú neprimerane vysoké ani teraz a závisia predovšetkým od marketingových kanálov. Fondy, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom pobočiek bánk alebo iných finančných inštitúcií nemajú zvyčajne značné náklady a nečelia prekážkam, ktoré by im bránili využívať úspory z rozsahu. Fondy, ktoré sú ponúkané osobitne, majú vyššie náklady.

Materiály na získavanie finančných prostriedkov by mali byť zjednodušené a zjednotené, ako aj všetky registračné dokumenty na vstup na príslušný regulovaný trh.

Potrebný je jednotný európsky model segmentácie búrz cenných papierov, ktorý bude rozlišovať medzi MSP podľa toho, akým typom emitenta sú. Ten istý výsledok možno dosiahnuť vytvorením špecializovaných segmentov na príslušných vnútroštátnych regulovaných trhoch.

12.   Mala by sa práca na osobitnej úprave pre investície do infraštruktúry zamerať na určité jasne identifikovateľné podtriedy aktív? Ak áno, ktoré z nich by mala Komisia vnímať ako prioritu pri budúcich revíziách prudenciálnych predpisov, ako je CRD IV/CRR a Solventnosť II?

EHSV na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry navrhuje:

—	zaviesť komplexnejší proces verejného preskúmania infraštruktúry na zabezpečenie strategickejšej koordinácie plánovania,

—	zvýšiť zameranie vládneho a celoeurópskeho financovania na finančne neživotaschopné, avšak sociálne dôležité projekty [možno prostredníctvom (čiastočných) záruk na dosiahnutie ich životaschopnosti],

—	vypracovať zrozumiteľné usmernenie o financovaní infraštruktúry prostredníctvom bánk a kapitálových trhov,

—	zmeniť účtovný a regulačný prístup k projektom v oblasti infraštruktúry s cieľom zvýšiť ich atraktívnosť pre investorov,

—

vymedziť určité jasne identifikovateľné podtriedy projektov v oblasti infraštruktúry a prispôsobiť im prístup k investíciám v oblasti infraštruktúry. Zahŕňa to rôzne posudzovanie rizika pre každú podtriedu, čím sa zlepší predvídateľnosť, takže investície budú atraktívnejšie pre inštitucionálnych investorov,

—	zvýšiť používanie štruktúr, čo umožní retailovým investorom lepšiu účasť na nelikvidnom financovaní,

—	pretože v súčasných kapitálových požiadavkách smernice Solventnosť II sa nerozlišuje medzi dlhodobým podnikovým dlhom a dlhom v oblasti infraštruktúry, mala by sa zvážiť ich zmena,

—	zvýšenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti verejno-súkromných partnerstiev vyžadovaním prístupu verejnosti k úplným zmluvám a pravidelného informovania verejnosti o ich pomere medzi kvalitou a cenou.

13.   Posilnil by sa jednotný trh v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ak by sa zaviedol štandardizovaný produkt alebo ak by sa odstránili existujúce prekážky cezhraničného prístupu?

Áno, berúc do úvahy skutočnosť, že dôchodkové zabezpečenie a súvisiace filozofie sú v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné a cieľ stanovený EK v zelenej knihe, ktorým je dosiahnuť celoeurópsky dôchodkový systém.

14.   Mohli by zmeny nariadení o európskych fondoch rizikového kapitálu (EuVECA) a o európskych fondoch sociálneho podnikania (EuSEF) uľahčiť väčším správcom fondov EÚ spravovať tieto typy fondov? Aké ďalšie zmeny by sa mali prípadne urobiť, aby sa počet týchto typov fondov zvýšil?

Je možné, že takéto zmeny by zvýšili záujem väčších správcov fondov spravovať takéto fondy. Mohlo by to však viesť aj k prílišnej koncentrácií a ku konfliktom záujmov. Preto sa pred prijatím takéhoto opatrenia odporúča starostlivo preskúmať, či to je hlavná prekážka brániaca väčším správcom fondov spravovať tieto fondy.

15.   Akým spôsobom môže EÚ ďalej rozvíjať súkromný a rizikový kapitál ako alternatívny zdroj financovania pre hospodárstvo? Aké konkrétne opatrenia by mohli zvýšiť rozsah fondov rizikového kapitálu a zlepšiť možnosti vystúpenia pre investorov rizikového kapitálu?

Rozsah fondov súkromného kapitálu a rizikového kapitálu by mohol byť zvýšený vhodným uvoľnením obmedzení portfólií inštitucionálnych investorov, ako sú dôchodkové fondy, poisťovne a podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

16.   Existujú prekážky zvýšenia bankového aj nebankového bezpečného priameho poskytovania úverov podnikom, ktoré potrebujú financovanie?

Bankové poskytovanie úverov je po finančnej kríze viac obmedzené v dôsledku prísnejších požiadaviek na kapitálovú primeranosť a potreby znížiť expozíciu. Právne predpisy v mnohých členských štátoch nepovoľujú nebankové priame poskytovanie úverov. Poisťovne, dôchodkové fondy a ďalšie finančné inštitúcie v mnohých prípadoch nemôžu priamo poskytovať pôžičky nefinančným spoločnostiam.

17.   Ako možno zvýšiť cezhraničnú účasť retailových klientov na PKIPCP?

Cezhraničné investície si vyžadujú dobre vyvinutú investičnú kultúru, príslušné znalosti a znalosť cudzieho jazyka. Zvýšenie cezhraničnej účasti retailových klientov teda možno dosiahnuť len podporou využívania osobných finančných poradcov (konzultantov), ktorí môžu pomôcť retailovým investorom prijímať informované rozhodnutia v medzinárodnom prostredí.

18.   Ako môžu európske orgány dohľadu ďalej prispieť k zabezpečeniu ochrany spotrebiteľov a investorov?

Vo väčšine členských štátov majú vnútroštátne orgány pre ochranu spotrebiteľov v oblasti finančných služieb zvyčajne pomerne obmedzenú kapacitu. V niektorých prípadoch ani nie je jasné, či majú v tejto oblasti zákonné práva a o aké práva ide. Preto by mohlo byť užitočné, keby európske orgány dohľadu v tomto ohľade podporili posilňovanie administratívnej kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľov a agentúr na finančnú reguláciu.

19.   Aké politické opatrenia by mohli zvýšiť retailové investície? Čo iné by sa mohlo urobiť na posilnenie postavenia občanov EÚ a na ich ochranu pri prístupe na kapitálové trhy?

Povzbudzovanie členských štátov, aby vytvorili priaznivé podmienky pre burzových agentov a investičné spoločnosti na získanie prostriedkov pre nové projekty, ktoré umožnia daňové stimuly (ako napríklad odpis investície z dane z príjmu vedúci k úsporám domácností). Zvýšenie retailových investícií možno spoločne so zlepšením inštitucionálnej ochrany spotrebiteľov (ako je navrhnuté v odpovedi na predchádzajúcu otázku) stimulovať aj zavedením rôznych foriem finančného vzdelávania zameraného na neprofesionálnych investorov a sporiteľov a veľmi dobre regulované poradenské služby finančného plánovania pre jednotlivcov.

20.   Existujú na vnútroštátnej úrovni najlepšie postupy pre rozvoj jednoduchých a transparentných investičných produktov pre spotrebiteľov, o ktoré sa možno podeliť?

Osvedčené postupy ešte nie sú známe, pretože sa zatiaľ len formujú. Jedným z niekoľkých príkladov je proces akreditácie investičných produktov profesijnými združeniami v Spojenom kráľovstve (2). Vývoj takýchto produktov vo všeobecnosti nie je ľahkou úlohou, pretože investičné produkty môžu mať komplikovaný charakter, a pretože emitenti sa snažiť vyhovieť rôznym potrebám a odlíšiť svoje produkty od iných podobných produktov. Ďalší problém by mohol spočívať v tom, že ak by sa vláda snažila presadiť rozvoj takýchto produktov, mohlo by sa to považovať za intervenciu na trhu a obmedzenie hospodárskej súťaže. Preto by v tomto ohľade bolo produktívnejšie podporovať rozvoj finančného vzdelávania a finančných poradenských služieb pre jednotlivcov.

21.   Existujú dodatočné opatrenia v oblasti regulácie finančných služieb, ktoré by sa mohli prijať s cieľom zabezpečiť, aby EÚ bola medzinárodne konkurencieschopným a atraktívnym miestom na investovanie?

Konkurencieschopnosť by sa mala vnímať z porovnávacej perspektívy. Kapitálové trhy EÚ by teda mali investorom poskytnúť podmienky, ktoré sú prinajmenšom porovnateľné, ak nie lepšie ako podmienky na medzinárodných trhoch. To si vyžaduje opatrenia na zlepšenie ochrany investorov a prispôsobenie daňových štruktúr (so starostlivým preskúmaním prínosov a nákladov navrhnutej dane z finančných transakcií).

22.

Aké opatrenia možno prijať na uľahčenie prístupu podnikov EÚ k investorom a na kapitálové trhy v tretích krajinách?

Najlepšie je stimulovať spoluprácu s bankami, ktoré majú dobre rozvinutú sieť pobočiek v tretích krajinách.

4.4.    Zvýšená efektívnosť trhu – sprostredkovatelia, infraštruktúra a širší právny rámec

23.   Existujú mechanizmy na zlepšenie fungovania a efektívnosti trhov, okrem mechanizmov zahrnutých v tomto dokumente, najmä v oblastiach fungovania a likvidity akciového trhu a trhu s dlhopismi?

Medzi takéto mechanizmy by mohlo patriť:

—	zaistenie dlhodobej minimálnej likvidity trhu s finančnými nástrojmi vydanými MSP. To možno dosiahnuť motivovaním poskytovateľov likvidity alebo tvorcov trhu, aby kótovali finančné nástroje vydané MSP,

—	zvýšenie dôvery investorov v MSP zavedením osvedčených postupov správy a riadenia spoločností a zapojením hlavných finančných investorov do ich riadenia,

—	zvýšenie atraktívnosti MSP, napr. prostredníctvom možností pre podnikové záruky (alebo záruky od špecializovaných inštitúcií) pre emisie MSP, ktoré musia spĺňať určité kritériá,

—	zavedenie stimulov pre MSP kótované na regulovaných trhoch,

—	zavedenie stimulov pre investorov v emisiách kótovaných MSP.

24.   Existujú podľa vášho názoru oblasti, v ktorých je jednotný súbor pravidiel stále nedostatočne rozvinutý?

Prístupom jednotného súboru pravidiel, ktorý bol vypracovaný pre bankový sektor pomocou smernice CRD IV, smernice o systémoch ochrany vkladov a smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, sa vytvárajú rovnaké podmienky a podporuje sa dosiahnutie jednotného trhu. Rozšírenie tohto prístupu na nebankový finančný sektor by preto mohlo byť veľmi prospešné. Prístup podobný prístupu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by sa tiež mal zaviesť pre centrálne protistrany.

25.   Myslíte si, že právomoci európskych orgánov dohľadu na zabezpečenie dôsledného dohľadu sú dostatočné? Aké dodatočné opatrenia týkajúce sa dohľadu na úrovni EÚ by mohli významne prispieť k rozvoju únie kapitálových trhov?

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa zbližovania v oblasti dohľadu, EHSV:

—	súhlasí s potrebou nápravného opatrenia na zlepšenie fungovania európskeho systému finančného dohľadu (ESFS),

—	vyzýva na podporu opatrení na uľahčenie koordinácie medzi ESFS, novým jednotným mechanizmom dohľadu a jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií (SRM),

—	vyzýva na racionalizáciu regulačných funkcií inštitúcií ESFS s cieľom zjednodušiť regulačný rámec a zvýšiť transparentnosť a efektívnosť postupov,

—	žiada o vypracovanie strednodobej stratégie na dosiahnutie organizačnej a funkčnej konsolidácie na strane orgánov dohľadu (zvážením možnosti jedného sídla a prijatím modelu tzv. dvojitého vrcholu),

—	vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť štrukturálnejších riešení organizácie ESFS a mechanizmov financovania orgánov.

26.   Existujú, s prihliadnutím na skúsenosti z minulosti, cielené zmeny pravidiel vlastníctva cenných papierov, ktoré by mohli prispieť k integrovanejším kapitálovým trhom v rámci EÚ?

Vzájomné vzťahy medzi vkladovými inštitúciami by sa mali zlepšiť a takisto by sa mala zlepšiť bezpečnosť cezhraničného klíringu a zúčtovania.

27.   Aké opatrenia by sa mohli prijať na zlepšenie cezhraničného toku kolaterálu? Malo by sa pracovať na zlepšení právnej vymožiteľnosti kolaterálu a mechanizmov konečného čistého zúčtovania v cezhraničnom kontexte?

Treba uvítať opatrenia na vytvorenie jednotného európskeho registra cezhraničného kolaterálu alebo na prepojenie príslušných oddelení vnútroštátnych registrov. Bez vykonania takýchto opatrení zostanú cezhraničné investície naďalej obmedzené.

28.   Aké sú hlavné prekážky integrovaných kapitálových trhov vyplývajúce z práva obchodných spoločností vrátane správy a riadenia spoločností? Existujú cielené opatrenia, ktoré by mohli prispieť k prekonaniu týchto prekážok?

Najvážnejšími prekážkami pre úniu kapitálových trhov sú rozdiely v obchodnom práve, obchodných postupoch a modeloch správy a riadenia spoločností v jednotlivých členských štátoch. Na ich prekonanie bude potrebný dlhý čas a nebude to ľahké, je to však nevyhnutné. Bude si to vyžadovať starostlivé preskúmanie právomocí členských štátov.

29.   Aké konkrétne aspekty právnych predpisov o platobnej neschopnosti by bolo nutné zosúladiť, aby sa podporil vznik celoeurópskeho kapitálového trhu?

Právne predpisy o platobnej neschopnosti sú veľmi dôležité pre kapitálové trhy a, ako aj v prípade obchodného práva a správy a riadenia spoločností, mali by sa po dôkladnom preskúmaní harmonizovať, pretože inak existuje riziko, že investície sa presunú do krajín, kde sú práva investorov lepšie chránené. Dôkladne by sa mala zvážiť najmä možnosť nového začiatku.

30.   Ktoré prekážky v oblasti zdaňovania by sa mali riešiť prednostne s cieľom prispieť k integrovanejším kapitálovým trhom v rámci EÚ a k odolnejšej štruktúre financovania na úrovni spoločnosti, a prostredníctvom ktorých nástrojov?

Štruktúra systémov zdaňovania sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši a je veľmi citlivá na akékoľvek zmeny. V súčasnom stave sa daňová harmonizácia dosiahne veľmi ťažko a mala by sa považovať za konečnú fázu procesu.

31.   Ako môže EÚ čo najlepšie podporiť trh, aby rozvíjal nové technológie a obchodné modely v prospech integrovaných a efektívnych kapitálových trhov?

EÚ by sa mala zamerať na budovanie infraštruktúry jednotnej digitálnej siete, ktorá by mala zabezpečiť rýchlu, efektívnu a bezpečnú komunikáciu medzi trhmi, spoločnosťami a investormi (3), ako aj možnosť cezhraničnej účasti a účasti na diaľku na valnom zhromaždení akcionárov a na hlasovaní. Úsilie by malo byť zamerané aj na nájdenie spôsobov na zníženie pomerne vysokých nákladov na klíring a zúčtovanie pri cezhraničnom obchodovaní.

32.   Existujú iné otázky, ktoré nie sú uvedené v tejto zelenej knihe a ktoré si podľa vášho názoru vyžadujú opatrenia na dosiahnutie únie kapitálových trhov? Ak áno, o aké otázky ide a akú podobu by mohli mať takéto opatrenia?

Zelená kniha poskytuje komplexný prehľad súčasného stavu kapitálových trhov v Európe, ako aj opatrení potrebných na dosiahnutie únie kapitálových trhov. V tejto fáze je lepšie neotvárať ďalšie otázky, ale skôr lepšie naplánovať časový rozvrh vykonávania opatrení, o ktorých sa už rozhodlo, a vybrať niektoré dôležité taktické reformy, s ktorými sa začne: tie by mali byť konkrétne a mali by mať priamy a merateľný vplyv. Tým sa vytvorí hybná sila, ktorá uľahčí vykonávanie zložitejších reforiem v budúcnosti.

EHSV však konštatuje, že zelená kniha sa nezaoberá:

—	úverovým ratingom finančných nástrojov,

—	opatreniami súvisiacimi s problémom procyklického správania finančných produktov.

---

(1)  Vo všeobecnosti je spoločná definícia MSP uvedená v odporúčaniach EÚ 2003/361 dosť zastaraná a neodráža ani rozšírenie EÚ a ani hospodársku realitu v dôsledku krízy. Na účely zelenej knihy sa využíva definícia MSP uvedená v smernici 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi. Ďalšia definícia MSP je v smernici 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov.

(2)  Britské združenie poisťovateľov, britské združenie bankárov a združenie stavebných sporiteľní v rámci rokovaní s britským inštitútom pre štandardizáciu sa rozhodli vypracovať jednoduché finančné produkty, ktoré sú v súlade s dohodnutým súborom zásad uvedeným v Sergeantovej správe (marec, 2013).

(3)  Ako príklad osvedčeného postupu pozri nezávislý elektronický trh firemných úverov FINPOINT https://www.finpoint.co.uk/

---