6.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/77

1.1

EHSV víta návrh 7. environmentálneho akčného programu (7. EAP). Jeho prijatím Radou a Európskym parlamentom sa medzi rozhodujúcimi európskymi inštitúciami dosiahne zhoda v environmentálnej politike v tom, do akej miery je ekologická situácia ešte stále dramatická, že vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia vykazuje vážne nedostatky, že doterajšie prístupy k riešeniu existujúcich i budúcich problémov neboli postačujúce a v tom, čo je potrebné v environmentálnej politike do roku 2020 vykonať.

1.2

Návrh potvrdzuje mnohokrát vyjadrený postoj výboru, že dôvodom problémov týkajúcich sa životného prostredia nie je absencia dostatočných poznatkov alebo chýbajúce možnosti riešenia, ale nedostatočná politická vôľa konať.

1.3

Návrh 7. environmentálneho akčného programu sa však vo všeobecnosti i v detailoch vyznačuje skôr tým, že je málo konkrétny, než jasnosťou. Ak si niekto v nadpise programu stavia za cieľ „dobrý život v rámci možností našej planéty“, mal by aspoň v náznakoch opísať hranice, pokiaľ možno zaťažiť planétu a podrobne predstaviť prepojenie konkrétne naplánovaných politických aktivít s dosahmi na spoločenskú a hospodársku činnosť v Európe. Toto všetko sa žiaľ v 7. EAP nenachádza.

1.4

Preto je 7. EAP skôr správou o stave životného prostredia než skutočným strategickým politickým dokumentom alebo politicko-operačným akčným programom.

1.5

Podľa EHSV nezaujíma 7. EAP dosť jasné stanovisko k hospodárskym a spoločenským zmenám potrebným na dosiahnutie environmentálnych cieľov. EHSV pripomína, že Komisia už pri predložení hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“ zdôraznila, že potrebné zmeny je možné dosiahnuť len vtedy, keď sa okrem technologických zlepšení a zmeny správania výrobcov a spotrebiteľov nastúpi na cestu „výrazných zmien v energetických, priemyselných, poľnohospodárskych a dopravných systémoch“.

1.6

Siedmy environmentálny akčný program veľmi výstižne analyzuje slabé stránky uskutočňovania doterajších environmentálnych akčných programov, ale neponúka takmer žiadne návrhy, ako by sa tieto nedostatky dali zredukovať resp. vyriešiť. Takmer všetky požiadavky na pozitívny vývoj v oblasti prírody a životného prostredia vyšli od občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti sú podľa názoru EHSV ústrednými aktérmi pri vykonávaní 7. EAP. Ich úlohu v 7. EAP by bolo treba viac vyzdvihnúť a posilniť v podobe ďalšieho prioritného cieľa.

1.7

Úloha rozhodného 7. environmentálneho akčného programu by mala spočívať v tom, že oveľa jasnejšie opíše cestu od klasickej, environmentálnej politiky zameranej na sanačné technológie smerom k udržateľnému rozvoju. Na konci obdobia platnosti 7. EAP sa skončí aj obdobie, na ktoré bola vymedzená stratégia Európa 2020. EHSV už viackrát prízvukoval, že stratégia Európa 2020 nemôže nahradiť európsku stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá prostredníctvom dlhodobého plánovania a pri zohľadnení hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozmeru stanovuje ciele a stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Európe. Výbor žiada Radu a Európsky parlament, aby do 7. environmentálneho akčného programu zakotvili úlohu vypracovať novú zastrešujúcu stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, ako to požadovala Rada ministrov životného prostredia vo svojich záveroch z konferencie Organizácie spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. (Bod 3 Záverov o Rio+20: Výsledok summitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (UNCSD) v roku 2012 a nadviazanie naň; 3 194. zasadnutie Rady, životné prostredie; Luxemburg, 25. októbra 2012.) To by zvýšilo skutočný prínos 7. environmentálneho akčného programu.

2.1

Od začiatku sedemdesiatych rokov prispelo už medzitým šesť environmentálnych akčných programov (EAP) rozhodujúcim spôsobom k rozvoju a formovaniu politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Šiesty environmentálny akčný program sa skončil v júli 2012. Následne Rada a Európsky parlament požiadali Európsku komisiu, aby predložila nadväzujúci program.

2.2

Cieľom 7. EAP je podľa Komisie posilniť prínos politiky v oblasti životného prostredia k zachovaniu prírodného kapitálu, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a k ochrane ľudského zdravia.

2.3

Návrh zahŕňa zhodnotenie stavu z ekologického hľadiska, v rámci ktorého sa poukazuje najmä na problém postupného úbytku prírodného kapitálu, vrátane biodiverzity. Je v ňom tiež vyjadrené poľutovanie nad tým, že sa aj naďalej mrhá prírodnými zdrojmi v dôsledku ich neefektívneho využívania a že pretrváva znečistenie ovzdušia a vody, ako aj záťaž spôsobená nebezpečnými látkami.

2.4

Za podstatnú príčinu problémov sa považujú nedostatky v účinnom vykonávaní existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

2.5

Komisia prichádza k záveru, že „existujú dôkazy, že hranice možností našej planéty pre biodiverzitu, zmenu klímy a cyklus dusíka už boli prekročené“.

2.6

Siedmy EAP na túto skutočnosť odpovedá víziou do roku 2050 týkajúcou sa „dobrého života v rámci možností našej planéty“ a objasňuje rámec pre politiku životného prostredia do roku 2020, ktorý sa zameriava na deväť prioritných cieľov.

2.7

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa už predtým na želanie dánskeho predsedníctva Rady svojím prieskumným stanoviskom zapojil do diskusie o 7. EAP (1). Zdôraznil v ňom, že dôvodom existujúcich problémov v oblasti životného prostredia v Európe je nedostatočná politická vôľa konať. Podľa neho nie je jasné, v akom vzťahu by mal byť 7. EAP k stratégii Európa 2020 a k hlavnej iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a jej plánu. Výbor odporúčal oživiť stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, zvoliť na realizáciu orientovaný 7. EAP ako jej vykonávaciu environmentálnu stratégiu a začleniť do nej hlavnú iniciatívu „Európa efektívne využívajúca zdroje“ so všetkými jej jednotlivými iniciatívami a zabezpečiť úzke a koordinované zosúladenie zámerov environmentálnej a hospodárskej politiky.

3.1

Výbor vidí hlavný politický prínos 7. EAP v tom, že ho na rozdiel od existujúcich stratégií environmentálnej politiky, hlavných iniciatív a plánov Komisie schvaľuje Rada a Európsky parlament. Tým sa dosiahne určitý konsenzus v environmentálnej politike medzi rozhodujúcimi európskymi inštitúciami v tom, čo je nutné do roku 2020 vykonať.

3.2

Siedmy environmentálny akčný program teda tvorí referenčný bod pre budúce rozhodnutia politických činiteľov a inštitúcií tak na úrovni EÚ, ako aj v členských štátoch, pre ktoré EAP takisto platí.

3.3

EHSV víta predloženie 7. EAP aj preto, lebo Rada a Európsky parlament záväzným rozhodnutím o ňom dávajú spoločne jasne na vedomie, aká je ekologická situácia ešte stále dramatická, že vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia vykazuje vážne nedostatky a že mnohé z doterajších prístupov k riešeniu existujúcich i budúcich problémov neboli postačujúce.

3.4

Po obsahovej stránke program v podstate opakuje, čo už bolo stanovené v oznámeniach, stratégiách, hlavných iniciatívach a plánoch Komisie v oblasti životného prostredia, ktoré však rozhodnutím Rady a Európskeho parlamentu získavajú na politickom význame.

3.5

Návrh 7. environmentálneho akčného programu sa však vo všeobecnosti i v detailoch vyznačuje skôr tým, že je málo konkrétny, než tým, že by bol jasný. Ak si niekto v nadpise programu stavia za cieľ „dobrý život v rámci možností našej planéty“, mal by aspoň v náznakoch opísať hranice, pokiaľ možno zaťažiť planétu a podrobne predstaviť prepojenie konkrétne naplánovaných politických aktivít s dosahmi na spoločenskú a hospodársku činnosť v Európe. Toto všetko sa žiaľ v 7. EAP nenachádza.

3.6

Na tých miestach, kde je návrh konkrétnejší, chýba stanovenie konkrétnej zodpovednosti a kritérií preskúmavania, ktoré by umožnili kontrolovať dosahovanie cieľov a vykonávanie opatrení.

3.7

Preto je 7. EAP skôr správou o stave životného prostredia než skutočným strategickým politickým dokumentom alebo politicko-operačným akčným programom. To je pre EHSV sklamaním, pretože vo svojom prieskumnom stanovisku o 7. EAP, ale aj vo svojom prieskumnom stanovisku na tému „Hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ (2) už v roku 2004 presne takéto konkrétne a jasné hlavné programy požadoval.

3.8

Treba kriticky poznamenať, že nevyhnutne nutný výhľad environmentálnej politiky na obdobie po roku 2020 je príliš slabý. Už teraz sa v politike v oblasti energetiky a zmeny klímy jasne ukázalo, že časový horizont stanovovania cieľov do roku 2020 je príliš krátky. Zo 7. EAP nevyplýva, či sú ciele a opatrenia vytýčené na rok 2020 vhodné a postačujúce na realistické dosiahnutie vízie do roku 2050 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“. V tejto súvislosti by bolo potrebné aspoň indikatívne stanoviť ciele pre ďalšie etapy rokov 2030 a 2040 na ceste k uskutočneniu vízie v roku 2050. Časový horizont roku 2020 je okrem toho príliš krátky na vytvorenie bezpečnosti investícií pre dlhodobé investície do ekologického hospodárstva.

3.9

Harmonizáciu časového horizontu plánovania environmentálnej činnosti so stratégiou Európa 2020 a súvisiacimi hlavnými iniciatívami je v zásade treba privítať. Obdobie trvania sa navyše zhoduje s obdobím budúceho finančného výhľadu na roky 2014 – 2020, čo by bolo veľkou výhodou, keby sa vytvorila potrebná vzájomná prepojenosť. Jedna z deviatich opísaných priorít sa síce týka vyčlenenia potrebných investícií na opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia, avšak odkazy na strednodobé finančné plánovanie EÚ sú pri popise požiadaviek veľmi vágne – odhliadnuc od toho, že 7. EAP prichádza príliš neskoro na to, aby mal naň vplyv.

3.10

Výber deviatich prioritných cieľov v 7. EAP je dôvodom na kritiku. Napríklad „životné prostredie v mestách“ je odborná oblasť, ktorou sa už viackrát zaoberali predchádzajúce environmentálne akčné programy. Bez ohľadu na veľký význam „mestskej environmentálnej politiky“ je vplyv EÚ na túto oblasť relatívne malý. Tento vplyv je naproti tomu značne veľký v dopravnej politike, ktorej osobitný význam pre ochranu klímy Komisia opakovane zdôrazňuje. Napriek tomu sa návrh 7. EAP dopravnou politikou prakticky nezaoberá.

3.11

Podľa EHSV by bolo zmysluplné strategicky začleniť občiansku spoločnosť do EAP ako osobitný prioritný cieľ (pozri bod 4.4.9).

3.12

Aj zahraničná obchodná politika je pre európsku environmentálnu politiku a politiku trvalo udržateľného rozvoja natoľko dôležitá, že túto oblasť možno považovať za rovnako významnú ako „životné prostredie v mestách“ (3).

3.13

EHSV pripomína, že Komisia už pri predložení hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“ zdôraznila, že potrebné zmeny je možné dosiahnuť len vtedy, keď sa okrem technologických zlepšení a zmeny správania výrobcov a spotrebiteľov nastúpi na cestu „výrazných zmien v energetických, priemyselných, poľnohospodárskych a dopravných systémoch“. Je nepostačujúce, keď 7. EAP opakovane požaduje začlenenie požiadaviek ochrany životného prostredia do iných politík bez toho, aby predstavil nutné „výrazné zmeny“ určitých hospodárskych odvetví smerom k udržateľnému hospodáreniu a životnému štýlu.

3.14

Nie je využitá ani príležitosť bližšie opísať význam ochrany zdrojov a životného prostredia pre hospodársky rozvoj a vytváranie nových a pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. EHSV v tejto súvislosti poukazuje o. i. na svoje predchádzajúce stanoviská (4). Prepojenie medzi environmentálnou, sociálnou, rozvojovou a hospodárskou politikou – čiže podstatnými rozmermi udržateľnosti – je potrebné oveľa lepšie vyzdvihnúť.

3.15

Z toho je zrejmé, že významom a úlohou 7. EAP by malo byť oveľa jasnejšie opísať cestu od klasickej, environmentálnej politiky zameranej na sanačné technológie smerom k udržateľnému rozvoju. Na konci obdobia platnosti 7. EAP sa skončí aj obdobie, na ktoré bola vymedzená stratégia Európa 2020. EHSV už viackrát prízvukoval, že stratégia Európa 2020 nemôže nahradiť európsku stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá prostredníctvom dlhodobého plánovania a pri zohľadnení hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozmeru stanovuje ciele a stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Európe. Výbor žiada Radu a Európsky parlament, aby do 7. environmentálneho akčného programu zakotvili úlohu vypracovať novú zastrešujúcu stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, ako to požadovala Rada ministrov životného prostredia vo svojich záveroch z konferencie Organizácie spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20. (Bod 3 Záverov o Rio+20: Výsledok samitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (UNCSD) v roku 2012 a nadviazanie naň; 3 194. zasadnutie Rady, životné prostredie; Luxemburg, 25. októbra 2012). To by zvýšilo skutočný prínos 7. environmentálneho akčného programu.

4.2.1

Je potrebné v 7. EAP objasniť, že vykonávanie návrhov Komisie na ekologizáciu poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky má kľúčový význam pre zachovanie prírodného kapitálu.

4.2.2

V návrhu 7. EAP sa správne požaduje aj zlepšenie ochrany pôdy. Vývoj kontaminácie, degradácie a zaberania pôdy v Európe je naďalej znepokojujúci. Výbor zastáva názor, že na zvrátenie tohto negatívneho trendu je potrebné podniknúť legislatívne kroky na európskej úrovni. Rada by preto mala čo najskôr znovu otvoriť diskusiu o smernici o ochrane pôdy. Európska komisia by tiež mala prostredníctvom tematickej stratégie nabádať členské štáty, aby podnikli kroky na zníženie zaberania pôdy na dopravu a bytovú výstavbu a presadzovali ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

4.3.1

Komisia svojou hlavnou iniciatívou „Európa efektívne využívajúca zdroje“ zaradila účinné využívanie prírodných zdrojov medzi ústredné témy svojej politiky a v príslušnom pláne stanovila základné míľniky pre rok 2020. Je poľutovaniahodné, že ciele stanovené v bode 41 len nedostatočne odzrkadľujú dôležité míľniky.

4.3.2

Medzi ciele by sa malo zaradiť najmä (úplné) oddelenie hospodárskeho rastu od negatívnych vplyvov na životné prostredie, ako aj zámer dohodnúť sa do roku 2020 na ambicióznych cieľoch v oblasti účinného využívania zdrojov a na spoľahlivých ukazovateľoch, ktorými by sa verejné i súkromné rozhodovacie orgány riadili pri prechode na hospodárstvo účinne využívajúce zdroje (5). Okrem toho výbor pripomína svoju požiadavku využívať smernicu o ekodizajne, odstrániť z hospodárskeho cyklu výrobky, ktoré nie sú udržateľné a na tento účel uplatňovať túto smernicu nielen z hľadiska energetickej účinnosti, ale aj na zlepšenie aspektov účinného využívania materiálnych zdrojov (6).

4.4.1

Hodnotenie 6. EAP veľmi jasne ukázalo, že nedostatky v uplatňovaní existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia predstavujú najvážnejšiu prekážku nevyhnutného pokroku v ochrane životného prostredia. Preto treba privítať skutočnosť, že najvyššou prioritou 7. EAP je zlepšenie vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia na úrovni členských štátov.

4.4.2

Komisia už v minulosti požadovala, aby sa za jednu z hlavných priorít považovalo lepšie uplatňovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, avšak výraznejšie úspechy sa nedostavili. Treba preto vychádzať z toho, že existujú zásadné prekážky, ktoré nie je možné odstrániť iba pomocou navrhovaného lepšieho informovania o právnych predpisoch v oblasti životného prostredia, kontrolných mechanizmov a prístupu k súdom.

4.4.3

Rozhodujúce je skôr to, že v mnohých členských krajinách chýba politická vôľa pripísať rovnako vysokú politickú prioritu účinnému uplatňovaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia a v súlade s tým dať výkonnej správe k dispozícii dostatočný objem prostriedkov a kvalifikovaných odborníkov a v prípade konfliktov poskytnúť potrebnú politickú podporu.

4.4.4

Podobnosť s finančnou krízou sa doslova vnucuje. Tak ako bola finančná kríza vyvolaná neudržateľným zaobchádzaním s ekonomickými zdrojmi v dôsledku nedostatočného rešpektovania kritérií stability spoločnej meny stanovených Maastrichtskou zmluvou, príčinou environmentálnych problémov je nadmerné využívanie prírodných zdrojov, v tomto prípade pôdy, vody, ovzdušia, klímy, obmedzených minerálnych a fosílnych zdrojov.

4.4.5

Výbor by rád videl, keby sa na environmentálnu krízu reagovalo podobne, ako sa fiškálnym paktom a jeho opatreniami zakročilo proti finančnej kríze: jasnými požiadavkami, jasnými ukazovateľmi, kontrolou a sankciami. Nič z toho 7. EAP neponúka. Načrtnuté prístupy nie sú vhodné na odstránenie uvedených štrukturálnych nedostatkov v uplatňovaní. Navrhované ciele lepšieho uplatňovania právnych predpisov na rok 2020 sú celkom neurčité a neoveriteľné.

4.4.6

EHSV zastáva názor, že dodržiavanie právnych predpisov predpokladá účinnú kontrolu nezávislými orgánmi, ako aj vierohodnú pripravenosť v prípade potreby uvaliť resp. prijať sankcie. Výbor preto očakáva, že v 7. EAP sa stanoví rozšírenie záväzných kritérií pre účinné kontroly a dohľad členskými štátmi na všetky právne predpisy v oblasti životného prostredia a budovanie doplňujúcich kapacít na úrovni EÚ.

4.4.7

Okrem toho je zaradenie sledovania pokroku pri uskutočňovaní ekologických cieľov do procesu európskeho semestra – uvedené v bode 82 písm. f) – vhodné na zvýšenie pozornosti politického vedenia na úrovni EÚ a členských štátov. Komisia poukazuje aspoň na to, že pokračujúce zaťažovanie životného prostredia môže mať negatívny vplyv na makroekonomiku. Sternova správa o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien z roku 2006 a štúdia iniciatívy TEEB o ekonómii ekosystémov a biodiverzity to pôsobivo dokladujú.

4.4.8

Siedmy environmentálny akčný program by sa mal doplniť o opatrenia, ktoré budú stanovovať podnety na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Účinným prostriedkom na motivovanie dodržiavania právnych predpisov je najmä skutočnosť, že prideľovanie finančných prostriedkov EÚ členským štátom a súkromným právnickým osobám sa viaže na preukazovanie dodržiavania príslušných environmentálnych predpisov. EHSV aj naďalej pripisuje veľký význam tomu, aby sa prostredníctvom kooperatívnych stratégií a informovania o osvedčených riešeniach hospodárstvo motivovalo k spolupráci na zlepšovaní stavu životného prostredia.

4.4.9

Predpokladom účinného presadzovania ochrany životného prostredia je napokon aj aktívna úloha občianskej spoločnosti, v ktorej majú občania možnosť prevziať aktívnu úlohu ochrancov. Nástroje, ktoré to umožňujú, boli do európskeho práva týkajúceho sa životného prostredia zavedené na základe Aarhuského dohovoru, napr. slobodný prístup k environmentálnym informáciám, účasť organizácií občianskej spoločnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, ako aj prístup k súdom. Návrh 7. EAP sa o týchto nástrojoch zmieňuje, nezaoberá sa však úlohou občianskej spoločnosti pri presadzovaní práva v oblasti životného prostredia, ani podrobnejšími návrhmi. Takmer všetky požiadavky na pozitívny vývoj v oblasti prírody a životného prostredia vyšli od občianskej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti sú podľa názoru EHSV ústrednými aktérmi pri vykonávaní 7. EAP. Ich úlohu v 7. EAP by bolo treba viac vyzdvihnúť a posilniť v podobe osobitného prioritného cieľa. Zoznam opatrení by sa mal doplniť o opatrenia na podporu angažovanosti občianskej spoločnosti (napr. združenia miestnej Agendy 21 alebo podobné fóra), vytváranie partnerstiev a väčšie zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do poradných rád pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj.

4.5.1

Opatrenia na podporu investícií do politiky v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ako aj začlenenie nákladov na životné prostredie do stanovovania cien sú nevyhnutné pre zabezpečenie prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a účinne využívajúce zdroje. Preto treba privítať skutočnosť, že Komisia si vo svojom návrhu 7. EAP túto problematiku stanovila ako prioritný cieľ. Aj tu stanovené ciele na rok 2020 (bod 82 a) a b)) sú však veľmi neurčité a ako overiteľné meradlo úspechu nevhodné.

4.5.2

Znovu sa tu neurčito hovorí o odstránení dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, tak ako už napr. v stratégii trvalo udržateľného rozvoja z roku 2006, v ktorej sa sľubovalo predloženie príslušného zoznamu. Politike EÚ v oblasti životného prostredia hrozí, že sa stane nevierohodnou, ak po ohlasovaných opatreniach nenasleduje ich uskutočňovanie. Platí to aj pre často propagovanú zásadu internalizácie externých nákladov alebo zásadného posunu od zdaňovania práce k zdaňovaniu obmedzeného faktora životného prostredia.