27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/114

—

poukazuje na to, že nadmerná tematická koncentrácia obmedzuje strategický výber a vyzýva na väčšiu pružnosť s cieľom ďalej posilniť konkurencieschopnosť regiónov;

—

vyzýva Európsku komisiu, aby v dialógu s členskými štátmi a regiónmi na základe posúdenia jednotlivých prípadov umožnila určitú pružnosť, pokiaľ ide o obsah a rozsah jednotlivých investičných priorít;

—

víta spoločné ukazovatele, no domnieva sa, že je potrebná ich optimalizácia;

—

domnieva sa však, že musí byť možné využívať prostriedky z EFRR pružne a bez toho, aby sa uprednostňovali alebo diskriminovali určité druhy území, berúc pritom ohľad na všetky druhy vidieckych, prímestských a funkčných regiónov;

—

navrhuje, aby sa zabezpečilo lepšie prepojenie medzi Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi, a to prostredníctvom rozhraní a spojovacích bodov v oboch programoch;

—

zdôrazňuje, že zoznam miest, v ktorých sa majú uskutočniť opatrenia v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja, by mal mať iba orientačný charakter a mal by byť výsledkom partnerských diskusií s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami na základe výberového konania. Regióny musia mať možnosť podporovať ich pružne na základe operačného programu a jeho finančného rámca, a to v súlade s regionálnymi a miestnymi potrebami;

—

poukazuje na to, že podiel prostriedkov z EFRR na podporu trvalo udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja vo všeobecnosti, by mal byť výsledkom plánovania operačných programov;

—

poukazuje na doterajšie činnosti v rámci programu URBACT a žiada Európsku komisiu, aby zdôvodnila prínos tejto navrhovanej platformy mestského rozvoja;

—

navrhuje Európskej komisii, aby s ním užšie spolupracovala s cieľom zintenzívniť politický dialóg o koncepciách mestského rozvoja a spoluprácu mestských a vidieckych oblastí v Európe;

—

žiada, aby boli výzvy, ktorým čelia regióny v súvislosti s prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami, zohľadnené v operačných programoch vo väčšej miere, než sa stanovuje v článku 111 návrhu všeobecného nariadenia.

Spravodajca

Michael SCHNEIDER (DE/EĽS), štátny tajomník, splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006

COM (2011) 614 final

1.

víta návrh Komisie, ktorý je dobrým základom pre ďalšie rokovania o budúcej forme podpory z EFRR v Európe;

2.

domnieva sa, že sú ešte potrebné zmeny, aby sa zohľadnili požiadavky miestnych a regionálnych samospráv v Európskej únii;

3.

poukazuje v tejto súvislosti aj na svoje stanovisko k rámcovému nariadeniu (1), ako aj na predchádzajúce stanoviská k budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2013 (2);

4.

zdôrazňuje úlohy EFRR , stanovené v , podľa ktorých má EFRR vyrovnávaním regionálnych rozdielov posilňovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, a konštatuje, že aj budúce formy podpory z EFRR sa musia zameriavať na plnenie týchto cieľov. Poukazuje však na to, že medzi úlohy EFRR patrí podľa článku 174 a článku 176 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) aj znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v rôznych regiónoch a rozsahu, v akom zaostávajú najviac znevýhodnené regióny. V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny;

5.

zdôrazňuje tiež, že podpora z EFRR by sa mala v prvom rade zamerať na úlohu tohto fondu posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, pričom sa riadne zohľadní špecifická a jedinečná situácia najvzdialenejších regiónov, ktorá je zakotvená v článku 349 ZFEÚ;

6.

domnieva sa, že rozsah podpory z EFRR, stanovený v , je v zásade vhodný na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, a zároveň na to, aby prispieval k plneniu cieľov stratégie Európa 2020. Poukazuje však na to, že vzhľadom na vnútorné rozdiely v úrovni rozvoja môže byť aj v rozvinutejších oblastiach potrebné investovať do infraštruktúry, ktorá občanom poskytuje základné služby v oblasti ochrany životného prostredia, dopravy a informačných a komunikačných technológií (IKT);

7.

žiada preto, aby bolo v diskusii s členskými štátmi a regiónmi a bez ohľadu na nástroj „Spájame Európu“ konkrétne určené, kedy nie je možná podpora infraštruktúry, a aby boli tieto podmienky pružné. V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť výrobnú štruktúru každého regiónu;

8.

víta, že konkurencieschopnosť MSP je uvedená medzi investičnými prioritami (článok 5 návrhu nariadenia o EFRR), a zdôrazňuje, že táto otázka má veľký význam najmä v čase krízy, keď MSP zápasia s osobitnými ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k financovaniu a investíciám, ich úloha v oblasti zamestnanosti a inovácií je však absolútne nenahraditeľná pre súdržnosť a hospodársku obnovu. Zdôrazňuje však, že aj v budúcnosti musí byť možné poskytnúť investičnú pomoc aj veľkým podnikom. Tieto podniky majú významnú funkciu z hľadiska štrukturálnej politiky, napríklad ako partneri pri vytváraní priemyselných zoskupení, aby sa dosiahli ciele hlavnej iniciatívy „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, a v neposlednom rade aj ako zadávatelia zákaziek pre MSP;

9.

považuje rozhodne za potrebné objasniť vzťah medzi rozsahom podpory stanovenom v článku 3 a investičnými prioritami vymenovanými v článku 5, a žiada o spresnenie v tomto bode;

10.

domnieva sa, že vzhľadom na obmedzené verejné rozpočtové prostriedky by mohli iniciatívy súkromného hospodárstva zohrávať v budúcnosti čoraz väčšiu rolu, a preto by mal rozsah podpory z EFRR umožňovať podporu verejných aj súkromných výskumných a inovačných subjektov. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na úrovni EÚ podporoval spoločný výskum súkromných podnikov, univerzít a výskumných centier;

11.

domnieva sa, že vytváranie sietí, spolupráca a výmena skúseností medzi regiónmi, mestami a príslušnými sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi aktérmi, uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d) bod iv), si vyžaduje aj zapojenie aktérov z výskumnej a vedeckej sféry, čo treba upresniť;

12.

v zásade podporuje koncentráciu prostriedkov na jasné tematické ciele. Vhodnou úrovňou, na ktorej by sa malo rozhodovať o tejto koncentrácii prostriedkov sú však regionálne operačné programy. Preto výbor odmieta centralizované prideľovanie kvót a stanovovanie podielov prostriedkov pre jednotlivé fondy alebo investičné priority. Tematická koncentrácia rozpísaná v musí byť so zreteľom na zásadu subsidiarity stanovená v partnerstve Dohoda o partnerstve medzi členským štátom, regiónmi a Európskou komisiou, založená na dohode medzi členským štátom a miestnymi a regionálnymi samosprávami. Členské štáty, regióny a miestne samosprávy musia mať v rámci svojich právomocí v procese programovania možnosť samy sformulovať územné stratégie rozvoja a stanoviť si individuálne priority, pokiaľ ide o ciele stratégie Európa 2020, ako aj vzhľadom na svoje špecifické regionálno-politické potreby, a odôvodniť túto voľbu;

13.

je preto proti reštriktívnej koncentrácii prostriedkov EFRR na tematické ciele „posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií“, „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“ a „podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch“, a to predovšetkým v regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa v období 2007 – 2013 bol nižší než 75 % priemerného HDP EÚ s 25 členskými štátmi v referenčnom období;

14.

poukazuje na to, že koncentrácia na tieto tri ciele obmedzuje možnosti EFRR vo veľkej miere podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj jeho schopnosť zmenšovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely v Únii. Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je cieľom EFRR prispieť k odstraňovaniu hlavných regionálnych rozdielov v Únii. Hoci je vhodné využiť EFRR na podporu stratégie Európa 2020, nesmie to byť na úkor hlavného cieľa, ktorým je odstraňovanie regionálnych rozdielov. Koncentrácia na tieto tri ciele zároveň neumožňuje členským štátom a regiónom, aby v plnej miere dodržiavali článok 7 (podpora rovnosti) a článok 8 (trvalo udržateľný rozvoj a klimatické zmeny), pretože obmedzenie tematických cieľov neprispieva k ich plneniu. Nadmerná koncentrácia obmedzuje aj strategický výber, ktorý podlieha hodnoteniu ex ante a znehodnocuje proces takéhoto hodnotenia. Realizácia rozsiahlych programov na podporu udržateľného, integrovaného regionálneho hospodárskeho rozvoja si vyžaduje väčšiu pružnosť priamo v praxi a je nevyhnutným predpokladom ďalšieho posilňovania konkurencieschopnosti regiónov;

15.

opätovne odmieta prísne obmedzenie výdavkov na jednotlivé tematické ciele alebo ich skupiny. Značné rozdiely v potenciáli a potrebách jednotlivých regiónov, ktoré existujú aj medzi regiónmi patriacimi do rovnakej kategórie, sú nezlučiteľné s nediferencovaným posudzovaním významu tematických cieľov. Prínos politiky súdržnosti, ktorým je individuálne prispôsobenie regionálnych stratégií a stratégií územného rozvoja, sa úplne stratí tým, že sa centrálne stanovia kvóty výdavkov;

16.

konštatuje, že investičné priority , navrhnuté v , ktoré má EFRR v rámci jednotlivých tematických cieľov podporovať, pokrývajú dôležité oblasti možností podpory z tohto fondu. Je však nepochopiteľné, prečo Európska komisia nezahrnula medzi investičné priority určité investície, napríklad na preloženie dopravných tokov, ktoré jednoznačne podporujú dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020;

17.

víta prednostné investovanie do „prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo“ a poukazuje na to, že je to mimoriadne dôležité pre budúcnosť Európy. Výbor sa však domnieva, že percentuálny podiel prostriedkov EFRR venovaný na tento cieľ, ako to navrhuje Komisia, by sa mal určiť v partnerskej dohode uzatvorenej medzi Komisiou, príslušnými členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, čo by umožnilo, aby percentuálny podiel pridelených prostriedkov EFRR bol primerane prispôsobený rozličným členským štátom a regiónom;

18.

domnieva sa, že v tejto oblasti sú potrebné kroky najmä pokiaľ ide o investičné priority v rámci tematického cieľa „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“. Vzhľadom na význam tohto cieľa pre rast a zamestnanosť v Európe, ako aj vzhľadom na veľmi široký rozsah sľubných možností podpory, je práve tu potrebné výrazne rozšíriť investičné priority. Podľa názoru Výboru regiónov musí byť ťažiskom predovšetkým podpora produktívnych investícií na založenie, rozšírenie alebo diverzifikáciu podnikov, či zásadnú reštrukturalizáciu postupov na výrobu produktov a poskytovanie služieb, ktoré pomáhajú vytvárať a udržiavať stále pracovné miesta. Takéto investície do podnikov sú základným predpokladom na to, aby bola potrebná reštrukturalizácia v Európe úspešne zavŕšená a aby sa vôbec mohli dosiahnuť ciele v oblasti rastu a zamestnanosti. Obmedziť podporu podnikových investícií z EFRR len na investície súvisiace so zakladaním nových podnikov, ako to má zjavne v úmysle Európska komisia, by nezodpovedalo potrebám rozvoja v regiónoch a v Európe;

19.

ďalej žiada, aby podpora investícií do infraštruktúr súvisiacich s hospodárstvom, do rozvoja infraštruktúr cestovného ruchu, do rozvoja infraštruktúr odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania a do podnikateľských inkubátorov vo všetkých regiónoch patrila medzi tie investičné priority EFRR, ktoré môžu byť osobitne zohľadnené v rámci tematickej koncentrácie pri príprave operačných programov;

20.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby v dialógu s členskými štátmi a regiónmi na základe posúdenia jednotlivých prípadov umožnila určitú pružnosť, pokiaľ ide o obsah a rozsah jednotlivých investičných priorít. V jednotlivých členských štátoch by nemali byť stanovené jednotné priority EFRR, ale naopak, každý operačný program by mal mať možnosť určiť priority, ktoré sú relevantné;

21.

víta spoločné ukazovatele na meranie výsledkov podpory z EFRR v rámci cieľa „Investície pre rast a zamestnanosť“ stanovené v . V niektorých prípadoch je však potrebná ich optimalizácia. Napríklad počet nových produktov, ktoré boli na trh uvedené ako výsledok výskumno-vývojových projektov, sa dá len ťažko určiť, a ak aj áno, tak len s veľkým oneskorením. Tieto ukazovatele taktiež nie sú vhodné ani na celoeurópske posudzovania výkonnosti, napríklad ukazovateľ „odhadované zníženie presakovania v sieti na distribúciu vody“;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby v partnerskej diskusii s členskými štátmi a regiónmi ešte raz prehodnotila výpovednú hodnotu, jednoznačnosť a predovšetkým použiteľnosť týchto 43 spoločných ukazovateľov v praxi, a prípadne ich zjednodušila. Pre každý operačný program by mala existovať možnosť zvoliť tie ukazovatele, ktoré sú vhodné vzhľadom na jeho priority. Riadiace orgány a príjemcovia však nemôžu niesť zodpovednosť za nedosiahnuté výsledky, ak za ne priamo nezodpovedajú;

23.

víta skutočnosť, že EFRR má vo veľkej miere podporovať aj opatrenia v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja zamerané na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických a sociálnych výziev v mestských oblastiach. Konštatuje, že EFRR rozsiahlo podporuje mestský rozmer už v súčasnom programovacom období a podporuje preto zámer Európskej komisie posilniť v nasledujúcom programovacom období mestský rozmer;

24.

domnieva sa však, že v zásade musí byť možné využívať prostriedky z EFRR pružne a bez toho, aby sa uprednostňovali alebo diskriminovali určité druhy území, v dôsledku čoho by najmä vidiecke, prímestské a funkčné oblasti nemuseli mať možnosť čerpať prostriedky z EFRR. O koncentrácii prostriedkov z EFRR na jednotlivé druhy území sa má rozhodovať v rámci plánovacieho procesu, ktorý sa má uskutočňovať v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

25.

navrhuje, aby sa zabezpečilo lepšie prepojenie medzi Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi, a to prostredníctvom rozhraní a spojovacích bodov v oboch programoch. Až doteraz nie je možné podporovať integrované projekty prostredníctvom európskeho výskumného programu a štrukturálnych fondov. Lepšie prepojenie oboch programov by zlepšilo synergie a prispelo by k posilneniu vedomostnej základne vo všetkých regiónoch, čím by sa mala v operačných programoch a stratégiách pre výskum, inovácie a inteligentnú špecializáciu lepšie zohľadniť komplementarita programu Horizont 2020 a štrukturálnych fondov;

26.

v súvislosti s ustanovením , podľa ktorého majú členské štáty už vopred vypracovať zoznam miest, v ktorých sa majú uskutočniť opatrenia v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja , poukazuje na to, že tento zoznam by mal mať iba orientačný charakter. Mohol by byť výsledkom partnerských diskusií s príslušnými miestnymi a regionálnymi samosprávami na základe výberového konania, do ktorého sa budú môcť zapojiť všetky mestá v príslušnom členskom štáte. Trvalo udržateľný mestský rozvoj by mal byť v príslušnej oblasti, v ktorej sa program uplatňuje, a priori prístupný pre všetky mestá, teda aj pre malé a stredne veľké. Regióny musia mať možnosť podporovať ich pružne na základe operačného programu a jeho finančného rámca, a to v súlade s regionálnymi a miestnymi potrebami;

27.

poukazuje na to, že podiel prostriedkov z EFRR, ktoré sú v členskom štáte vyčlenené na podporu trvalo udržateľného mestského rozvoja a miestneho rozvoja vo všeobecnosti, by mal byť výsledkom plánovania operačných programov. Poukazuje však súčasne na to, že každý členský štát môže prípadne využiť možnosť zvýšiť tento podiel, aby bolo možné využiť v operačných programoch širokú škálu opatrení na podporu trvalo udržateľného mestského a miestneho rozvoja. Tieto opatrenia by v prípade, že je to vzhľadom na miestne geografické špecifiká potrebné, mali byť podmienené vytvorením partnerstva s priľahlými prímestskými, vidieckymi a funkčnými oblasťami a prípadne aj integrovaného strategického plánovania medzi obcami. Členské štáty a regióny potrebujú určitú pružnosť, aby mohli tieto opatrenia počas programovacieho obdobia realizovať podľa potreby z hľadiska regionálnej a štrukturálnej politiky a projekty vyberať podľa kritérií kvality;

28.

zdôrazňuje, že prenesenie úloh súvisiacich s nástrojom „integrované územné investície“, ktorý je stanovený v článku 99 všeobecného nariadenia, na mestá by malo byť navrhnuté ako nepovinná možnosť. Miestne a regionálne orgány by mali mať možnosť zvážiť inštitucionálne a technické kapacity a sami rozhodnúť, či prevezmú úlohy, a ak áno, v akom rozsahu;

29.

v súvislosti s platformou mestského rozvoja , ktorej vytvorenie sa navrhuje v článku 8, poukazuje na doterajšie činnosti v rámci programu URBACT, ktorý sa zameriava predovšetkým na výmenu skúseností s koncepciami mestského rozvoja v Európskej únii, a žiada preto Európsku komisiu, aby zdôvodnila prínos tejto platformy v tej forme, ako ju Európska komisia navrhla, aby zabránila zdvojeniu medzi touto platformou a URBACT a aby spresnila budúcnosť programu URBACT v novom programovacom období

30.

navrhuje Európskej komisii, aby s ním užšie spolupracovala a vytvárala spoločné opatrenia (každoročnú spoločnú konferenciu) s cieľom zintenzívniť politický dialóg o koncepciách mestského rozvoja a spoluprácu mestských a vidieckych oblastí v Európe, keďže práve v tom vidí jednu zo svojich dôležitých úloh;

31.

víta skutočnosť, že v návrhu nariadenia bola navrhnutá podpora pre inovačné akcie v oblasti trvalo udržateľného mestského rozvoja ako jedna z možností ako podporiť novátorské projekty bez toho, aby sa táto osobitná podpora prejavila v prípade bežnej podpory zvýšením administratívnej záťaže pre samotné príslušné regióny. Víta tiež skutočnosť, že pojem „inovácie“ nie je obmedzený len na technologické inovácie, ale zahŕňa aj sociálnu inováciu. Ďalej sa zasadzuje za to, aby aj regióny mali možnosť testovať novátorské prístupy a to aj v oblasti inteligentnej špecializácie, v oblasti podpory v rámci operačných programov;

32.

v súvislosti s výpoveďami v návrhu nariadenia o oblastiach s prírodným alebo demografickým znevýhodnením žiada, aby boli výzvy súvisiace so starnutím populácie, pokiaľ ide o prispôsobenie výšky spolufinancovania, zohľadnené v operačných programoch vo väčšej miere, než sa stanovuje v článku 111 návrhu všeobecného nariadenia. Vzhľadom na výrazný úbytok obyvateľstva a odchod mladých a kvalifikovaných ľudí, ako aj na starnutie obyvateľstva predstavuje demografický vývoj závažné a trvalé znevýhodnenie, ktorému má v súlade s článkom 174 ZFEÚ venovať politika súdržnosti osobitnú pozornosť. Túto skutočnosť treba zohľadniť pri stanovovaní možností využitia EFRR. Tematická koncentrácia a investičné priority by mali poskytovať dostatočné možnosti na to, aby sa dali vytvárať a využiť novátorské možnosti riešenia týchto výziev;

33.

podporuje návrhy v týkajúce sa najvzdialenejších regiónov , a považuje ich za dobrý základ pre ďalšiu podporu týchto regiónov. Je presvedčený, že by mala byť zaručená primeraná úroveň podpory pre tieto regióny a umožnená väčšia pružnosť, pokiaľ ide o tematickú koncentráciu;

34.

v súvislosti s vykonávaním delegovania právomocí , ktoré je ustanovené v návrhu nariadenia, vyjadruje svoje zásadné výhrady voči používaniu delegovaných právnych aktov. V súlade s článkom 290 ZFEÚ sa delegovanie právomocí môže uplatňovať len v prípade právnych predpisov, ktoré nemajú zásadný význam, a ciele, obsah, rozsah a trvanie tohto delegovania musí byť výslovne stanovené;

35.

domnieva sa, že nariadenie v podobe, ako ho navrhla Európska komisia príliš zužuje rozsah podpory z EFRR a neponecháva členským štátom a regiónom dostatočný priestor pri príprave regionálnej a štrukturálnej politiky potrebný na to, aby mohli prostredníctvom opatrení prispôsobených jednotlivým územným celkom plniť ciele zmluvy a súčasne aj stratégie Európa 2020. To zužuje možnosti zaviesť s podporou z EFRR územné stratégie rozvoja, ktoré by boli prispôsobené silným stránkam a potrebám územných celkov a ktoré by práve preto boli väčším prínosom k zvýšeniu hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

36.

domnieva sa, že prebiehajúce rokovania by mali v ešte väčšej miere rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality, aby nedošlo k tomu, že podpora z EFRR bude centralistická, nadmerne regulovaná a výrazne zbyrokratizovaná. To by určite neprospelo, pokiaľ ide o názor, ktorý majú na európsku politiku súdržnosti európski občania a podnikatelia v regiónoch;

37.

je preto presvedčený, že sú potrebné značné vylepšenia a žiada Európsku komisiu, aby v dialógu s Radou a Európskym parlamentom tento návrh nariadenia príslušným spôsobom prepracovala;

38.

ponúka Európskej komisii, Rade a Európskemu parlamentu možnosť využiť v tomto rokovacom procese odborné poznatky miestnych a regionálnych samospráv.