15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/1

—

so zreteľom na smernicu 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (1),

—

so zreteľom na smernicu 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia skupiny G20 z 2. apríla 2009 v Londýne, z 25. septembra 2009 v Pittsburghu a z 26. a 27. júna 2010 v Toronte,

—

so zreteľom na technické odporúčanie Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) Európskej komisii v súvislosti s revíziou smernice MiFID – Akciové trhy (ref.: CESR/10-394),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou MiFID – Oznamovanie transakcií (ref.: CESR/10-292),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou MiFID – Ochrana investorov a sprostredkovatelia (ref.: CESR/10-417),

—

so zreteľom na žiadosť výboru CESR o údaje o mikroštrukturálnych otázkach európskych akciových trhov (ref.: CESR/10-142),

—

so zreteľom na správu francúzskeho ministra hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti o revízii smernice MiFID z februára 2010,

—

so zreteľom na konzultačnú správu Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) o politikách priameho elektronického prístupu z februára 2009,

—

so zreteľom na odporúčania Výboru pre platobné a zúčtovacie systémy (CPSS) a organizácie IOSCO týkajúce sa centrálnych protistrán z novembra 2004,

—

so zreteľom na oznámenie americkej Komisie pre cenné papiere a burzy (Securities and Exchanges Commission) o štruktúre akciového trhu (č. 34-61358; spis č. S7-02-10),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou smernice MiFID a odpoveďami na žiadosť Komisie o dodatočné informácie (ref.: CESR/10-802, ref: CESR/10-799, ref: CESR/10-808, ref: CESR/10-859, ref: CESR/10-860),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0326/2010),

A.

keďže skupina G20 stanovila, že žiadna finančná inštitúcia, žiadny finančný produkt ani územie by nemali zostať mimo rozsahu pôsobnosti inteligentnej regulácie a účinného dohľadu, a odsúhlasila, že so všetkými štandardizovanými mimoburzovými (OTC) derivátovými zmluvami by sa malo obchodovať na burze alebo, ak je to vhodné, prostredníctvom platforiem elektronického obchodovania,

B.

keďže nedostatočná transparentnosť a s tým súvisiaca neprehľadnosť rizikových štruktúr v rámci finančného systému boli priťažujúcimi faktormi finančnej krízy, ktoré napomohli rozšírenie všeobecnej nedôvery, a prispeli tak k dramaticky zníženým tokom likvidity,

C.

keďže ochrana spotrebiteľa, transparentnosť, najmä čo sa týka tvorby cien, efektívne a likvidné trhy a hospodárska súťaž na základe rovnakých podmienok boli kľúčovými cieľmi smernice MiFID pri jej nadobudnutí účinnosti, neboli však ešte dosiahnuté, a musia teda zostať prioritou; keďže po finančnej kríze musí byť v rámci revízie smernice MiFID prioritou obmedzenie systémového rizika,

D.

keďže pri zmenách smernice MiFID by sa mal vždy brať do úvahy jej význam pre riadenie kapitálových tokov plynúcich do reálnej ekonomiky, a tým aj potenciálny vplyv na pracovné miesta, investície a dôchodky,

E.

keďže až 40 % objemu obchodov sa stále uskutočňuje mimo búrz; keďže účastníkov trhu treba nabádať k tomu, aby vo väčšej miere uskutočňovali transakcie na organizovaných obchodných miestach,

F.

keďže cieľom zahrnutia výnimky v súvislosti s požiadavkami na transparentnosť pred uzatvorením obchodu a zriaďovaním MTF a dark pools do smernice MiFID bolo uľahčiť prechod na regulovanejšie a transparentnejšie miesta obchodovania,

G.

keďže v smernici MiFID sa mimoburzové obchodovanie (OTC) definuje ako obchodovanie charakteristické pre ad hoc a nepravidelné obchodovanie vykonávané s veľkoobchodnými protistranami a ako súčasť obchodných vzťahov, ktoré sú samé osebe charakterizované obchodmi nad štandardnú veľkosť trhu a pri ktorých sa obchody uskutočňujú mimo systémov, ktoré zvyčajne firma využíva pre svoje podnikanie ako systematický internalizátor,

H.

keďže napriek ustanoveniam smernice MiFID o výnimkách, ktoré povoľujú tzv. dark obchodovanie na organizovaných trhoch, vytváranie MTF a systematických internalizátorov (SI) a vymedzenie mimoburzových (OTC) obchodov ako nepravidelných a ad hoc, tvoria mimoburzové obchody nevykonané na základe SI naďalej vysoký podiel obchodovania s akciami vo výške 38 % všetkých oznámených obchodov podľa CESR/10-394 a keďže tento podiel sa od začiatku vykonávania smernice MiFID neznížil; keďže by sa preto malo zaistiť prísnejšie a účinnejšie presadzovanie pravidiel smernice MiFID a výnimiek z nej,

I.

keďže fragmentácia trhu v oblasti obchodovania s akciami má nežiaduci vplyv na likviditu a efektívnosť trhu z dôvodu zníženia transparentnosti na základe zvýšenia počtu dark pools a crossing networks, vplyvu vyššieho počtu miest obchodovania na burze aj mimo nej a obchodovania čoraz väčšmi orientovaného na využívanie technológií a viedla k zníženiu priemernej výšky transakcií z 22 266 EUR v roku 2006 na 9 923 EUR v roku 2009, čím sa zvýšili celkové náklady na transakciu pre niektorých používateľov,

J.

keďže zníženie výšky transakcií viedlo k poklesu schopnosti účastníkov trhu okamžite vykonávať veľký objem príkazov na konkrétnom trhu a úsilie zabrániť vplyvu veľkého objemu príkazov na trh podporilo rozvoj obchodovania prostredníctvom tzv. dark-pools; keďže výnimky z požiadaviek na transparentnosť pred uzatvorením obchodu uvedených v smernici MiFID sa využívajú v menej ako 10 % všetkého obchodovania s akciami na organizovaných trhoch v EHP (CESR/10-394), keďže tieto výnimky uvedené v smernici MiFID povoľujú obchodovanie prostredníctvom dark pools mimo burzy ako transparentnejšiu a lepšie regulovanú alternatívu k nepriehľadnému obchodovaniu mimo burzy (OTC), ale keďže nedostatočná regulácia mimoburzových transakcií vrátane broker crossing networks poskytuje mimoburzovému (OTC) priestoru konkurenčnú výhodu a podporuje nárast obchodovania v tzv. dark priestore, čo ohrozuje transparentnosť trhu vo všeobecnosti; keďže celkovo sa požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu v súčasnosti nevzťahujú na približne polovicu všetkých obchodov, no polovica mimoburzových (OTC) transakcií je pod veľkosťou trhu, a preto si nevyžaduje ochranu pred vplyvom trhu,

K.

keďže v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by broker crossing networks (BCN) mali podliehať dôkladnému preskúmaniu ich obchodných modelov s cieľom zaistiť, že v prípade, keď poskytujú služby, ktoré znamenajú, že fungujú v podstate ako regulované trhy (RT), mnohostranné obchodné systémy (MTF) alebo systematickí internalizátori, budú takto regulované,

L.

keďže výhody hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o konkurencieschopnejšiu a inovatívnejšiu infraštruktúru obchodovania, neboli dokázané, pretože celkové náklady na obchodovanie sa neznížili a nepriehľadnosť sa zvýšila, a zároveň je jasné, že kvalita a integrita pre všetkých účastníkov na rozdrobenejšom trhu nie je primerane zaručená,

M.

keďže o vysokofrekvenčnom obchodovaní (high frequency trading, HFT) sa tvrdí, že poskytuje finančným trhom likviditu, bolo by užitočné zistiť, či existujú riziká spojené s elektronickými systémami zadávania príkazov a významným podielom obchodovaných objemov, ktoré možno pripísať stratégiám HFT, odhadovaným v USA na 70 %, najmä vzhľadom na závery Komisie pre cenné papiere a burzy v súvislosti s bleskovým prepadom akcií (flash crash) v USA dňa 6. mája 2010, keď sa poskytovatelia likvidity HFT stiahli z trhu,

N.

keďže stratégie HFT sú v Európe relatívne novým fenoménom a podľa odhadov v súčasnosti tvoria 35 % objemu trhu,

O.

keďže prostredníctvom oznamovania obchodných činností pred uzatvorením obchodu a po jeho skončení vo všetkých triedach aktív by sa mala zabezpečiť väčšia transparentnosť s cieľom zabezpečiť skoré varovanie pred narastajúcimi problémami a ich rozsahom, ako aj zvýšiť efektívnosť cenotvorby a podporiť dôveru medzi účastníkmi trhu,

P.

keďže v rozhodnutiach skupiny G20 z 24. a 25. septembra 2009 v Pittsburghu sa uvádza, že „so všetkými štandardizovanými mimoburzovými (OTC) derivátovými kontraktmi by sa malo obchodovať na burze alebo prostredníctvom platforiem elektronického obchodovania“,

Q.

keďže rozdielne vykonávanie v členských štátoch viedlo k nekompletnému uplatňovaniu rámca smernice MiFID,

1.

uznáva, že trhové infraštruktúry boli počas celej krízy odolné, a vyzýva Komisiu, aby napriek tomu posilnila trhové infraštruktúry na všetkých miestach obchodovania a v zúčtovacích systémoch, aby mohli zvládať budúce riziko prostredníctvom zvýšenej transparentnosti, vyššej odolnosti a regulačného dohľadu nad všetkými agregovanými obchodmi;

2.

víta návrh nariadenia pripravený Komisiou, ktorý sa týka mimoburzových (OTC) derivátov, centrálnych protistrán a obchodných registrov, ako nevyhnutný predpoklad na zvýšenie transparentnosti a bezpečnosti na trhoch s finančnými nástrojmi a považuje ho za prvý krok k presunutiu významného podielu mimoburzových (OTC) obchodov na obchodné miesta podliehajúce regulácii smernice MiFID;

3.

navrhuje, aby v záujme rovnakého zaobchádzania podliehali MTF rovnakej úrovni dohľadu, a aby boli preto regulované porovnateľným spôsobom, pričom hospodárska súťaž medzi MTF a RT by sa mala uskutočňovať za rovnakých podmienok, a mala by sa zároveň zohľadniť dôležitá úloha MTF pri vstupe na trh;

4.

žiada, aby orgán ESMA prešetril fungovanie a účel režimu systematických internalizátorov a aby boli predložené návrhy na zlepšenie regulácie tejto kategórie s cieľom zabezpečiť, aby sa tento režim využíval na vykonávanie príkazov na bilaterálnom základe s finančnou protistranou;

5.

žiada, aby investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú službu správy portfólia a konajú v postavení správcu portfólia, poskytli tie investičné firmy, u ktorých zadávajú príkazy, najlepší spôsob vykonania príkazu, bez ohľadu na to, že správca portfólia sa v smernici MiFID považuje za oprávnenú protistranu;

6.

žiada, aby orgán ESMA preskúmal, či je potrebná lepšia regulácia vykonávania jednotlivých príkazov za najvýhodnejších podmienok pre klienta vo vzťahu k dostupnosti údajov po uskutočnení obchodu aj pokiaľ ide o kvalitu vykonávania príkazov a vo vzťahu k technológii trhu, napr. pokiaľ ide o systémy posielania príkazov (order routers) a prepojenia medzi miestami obchodovania;

7.

žiada riadne presadzovanie ustanovení smernice MiFID s cieľom zabezpečiť, aby BCN, ktoré vykonávajú činnosti ekvivalentné RT, MTF alebo SI, boli regulované ako tieto systémy, a s cieľom uľahčiť toto presadzovanie trvá na tom, že všetky BCN by mali byť povinné prekladať príslušným orgánom všetky potrebné informácie vrátane:

8.

žiada preskúmať mimoburzové (OTC) obchodovanie akcií a požaduje zlepšenie regulácie mimoburzového obchodovania s cieľom zaistiť zvýšenie využívania RT a MTF pri vykonávaní príkazov na multilaterálnom základe a SI pri vykonávaní príkazov na bilaterálnom základe, ako aj výrazné zníženie podielu obchodovania s akciami mimo burzy;

9.

žiada, aby Komisia preskúmala účinky stanovenia minimálnej výšky príkazu pre transakcie prostredníctvom dark-pools a aby sa zistilo, či by to bolo možné striktne presadzovať s cieľom zachovať primeraný tok obchodovania prostredníctvom transparentných miest obchodovania v záujme stanovovania cien;

10.

žiada Komisiu, aby preskúmala súčasné výnimky z požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu uvedené v smernici MiFID s cieľom:

11.

žiada jednotné uplatňovanie výnimiek z požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu vo všetkých členských štátoch s cieľom obmedziť rozdiely pri ich implementácii, ktoré môžu viesť k neistote, regulačnej arbitráži a nerovnakým podmienkam; navrhuje, že vhodným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, by mohli byť technické normy stanovené orgánom ESMA v súlade s koncepciou jednotnej knihy pravidiel pre finančné služby;

12.

víta nedávne oznámenie účastníkov trhu, že roztriedia údaje pred uzatvorením obchodu a po jeho uskutočnení, a vyzýva na ďalšie úsilie smerom k spoločným normám údajov a lepšej dostupnosti týchto údajov;

13.

vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu na prekonanie prekážok, ktoré bránia v konsolidácii trhových údajov v Európe, a najmä nízkej kvality oznamovaných údajov o všetkých transakciách;

14.

vyzýva orgán ESMA, aby na pomoc konsolidácii údajov vypracoval spoločné normy a formáty oznamovania všetkých údajov po uskutočnení obchodu na organizovaných predajných miestach aj mimo burzy;

15.

žiada, aby všetky miesta oznamovania uskutočnených obchodov mali povinnosť oddeľovať údaje po uskutočnení obchodu od údajov pred jeho uzatvorením tak, aby všetci účastníci trhu mohli mať prístup k informáciám za komerčne primerané a porovnateľné ceny, ďalej žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie pravidiel schvaľovania zverejňovania (Approved Publication Arrangements, APA) s cieľom stanoviť normy kvality pre zverejňovanie obchodov a znížiť počet miest, ktorým môžu byť oznamované obchody, ako aj využívanie internetových stránok, ktoré sú prekážkou konsolidácie;

16.

žiada skrátenie lehoty na odklad zverejnenia údajov o transakciách, aby sa transakcie oznamovali regulačným orgánom do dvadsiatich štyroch hodín po ich uskutočnení, pokiaľ ide o zverejňovanie transakcií, zastáva názor, že za bežných okolností by sa oneskorenia presahujúce jednu minútu mali považovať za neprijateľné;

17.

domnieva sa, že je zásadne dôležité analyzovať štruktúru a obchodné modely mimoburzového (OTC) obchodovania, a požaduje preto zavedenie osobitných označení transparentnosti pred uzatvorením mimoburzového (OTC) obchodu a po jeho uskutočnení s cieľom lepšie pochopiť charakteristiky takýchto mimoburzových obchodov a zhodnotiť, ktoré druhy transakcií možno legitímne vykonať na mimoburzovom trhu z dôvodu ich osobitných charakteristík;

18.

trvá na tom, aby po bleskovom prepade akcií museli byť všetky obchodné platformy schopné preukázať národným orgánom dohľadu, že ich technológie a systémy dohľadu sú schopné odolať obrovskému návalu príkazov, k akému došlo 6. mája 2010, aby sa zabezpečilo, že dokážu úspešne zvládnuť činnosti spojené s HFT a algoritmickým obchodovaním v mimoriadnych podmienkach, a tiež preukázať, že sú na konci dňa schopné obnoviť svoje knihy príkazov, aby sa dali určiť príčiny neobvyklej aktivity na trhu a aby sa dalo identifikovať akékoľvek podozrenie zo zneužitia trhu;

19.

žiada orgán ESMA, aby preskúmal náklady a prínosy algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania (HFT) pre trhy a jeho vplyv na ostatných účastníkov trhu, najmä pokiaľ ide o inštitucionálnych investorov, s cieľom zistiť, či významný trhový tok, ktorý je produkovaný automaticky, poskytuje trhu skutočnú likviditu a aký má vplyv na celkové stanovovanie cien, ako aj potenciál pre zneužívanie prostredníctvom manipulácie trhu, ktoré vedie k nerovným podmienkam pre účastníkov trhu, a jeho vplyv na celkovú stabilitu trhu;

20.

požaduje, aby sa praktiky vrstvenia (layering) alebo prepĺňania cenovými ponukami (quote stuffing) výslovne vymedzili ako zneužívanie trhu;

21.

žiada o preskúmanie otázky, či regulovať spoločnosti, ktoré využívajú stratégie HFT s cieľom zabezpečiť, aby mali spoľahlivé systémy a kontrolu so sústavnými regulačnými prieskumami algoritmov, ktoré používajú, kapacity na sledovanie diania počas dňa a zisťovanie zostávajúcich pozícií a pákového efektu v reálnom čase a schopnosť dokázať, že majú pripravené účinné postupy riadenia pre prípady mimoriadnych situácií;

22.

vyzýva na preskúmanie otázok súvisiacich s HFT, pokiaľ ide o monitorovanie trhu; uznáva, že regulačné orgány musia mať primerané prostriedky na zisťovanie a monitorovanie prípadného zneužívania; v tejto súvislosti žiada, aby sa príslušným orgánom oznamovali všetky príkazy prijaté na regulovaných trhoch a v rámci MTF, ako aj obchody uskutočnené na týchto platformách;

23.

žiada, aby všetky miesta obchodovania, ktoré umožňujú spoločné umiestnenie serverov priamo alebo prostredníctvom tretích strán poskytujúcich údaje zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých klientov, ktorí takéto spoločné umiestnenie serverov využívajú, a to podľa možností na základe rovnakých podmienok latencie infraštruktúry, aby sa zaistil súlad s nediskriminačným postupom stanoveným v smernici MiFID;

24.

vyzýva regulačné orgány, aby sledovali a regulovali poskytovanie sponzorovaného prístupu, a Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia vrátane:

25.

bez ohľadu na nevyhnutné uplatňovanie ochranných opatrení požaduje, aby orgán ESMA aj ďalej skúmal, či sponzorovaný prístup neprekračuje prah nediskriminačného prístupu;

26.

vyzýva Komisiu, aby prijala zásady, ktoré vyvinul technický výbor organizácie IOSCO, týkajúce sa priameho elektronického prístupu vrátane sponzorovaného prístupu, ktoré budú zahŕňať kritériá výberu klientov, ktorí môžu získať sponzorovaný prístup, a zmluvný vzťah medzi platformou, členom a klientom, a v ktorých sa stanovia ich príslušné povinnosti vo vzťahu k spôsobom využívania s vhodnými kontrolami a filtrami;

27.

zastáva názor, že na základe zásady rovnakého prístupu ku všetkým investorom by sa malo výslovne zakázať používanie bleskových príkazov (flash orders);

28.

žiada, aby orgán ESMA preskúmal štruktúry poplatkov s cieľom zabezpečiť, že vykonávacie poplatky, vedľajšie poplatky, sprostredkovateľské poplatky investičných firiem a všetky ďalšie súvisiace stimuly sú transparentné, nediskriminačné a v súlade so spoľahlivou tvorbou cien a že sú vytvorené a implementované tak, aby nepodporovali obchodovanie na nevhodné účely, a tiež ho žiada, aby posúdil, či by používatelia zadávajúci príkazy mali platiť minimálny poplatok bez ohľadu na to, či sa tieto príkazy vykonajú alebo nie, keďže trhová infraštruktúra musí tieto príkazy spracovať;

29.

navrhuje, aby orgán ESMA uskutočnil štúdiu modelu poplatkov „maker/taker“ (poskytovateľ likvidity/investor) s cieľom určiť, či by mal každý používateľ výhodnejšej štruktúry poplatkov „maker“ podliehať aj formálnym povinnostiam tvorcov trhu a dohľadu;

30.

požaduje dohľad orgánu ESMA a vymedzenie odolných mechanizmov umožňujúcich prerušenie kotácie v závislosti od volatility a iných prerušovačov vo vykonávacích aktoch, ktoré by fungovali súčasne na všetkých miestach obchodovania v celej EÚ, aby sa zabránilo bleskovému prepadu akcií, ku ktorému prišlo v Spojených štátoch;

31.

žiada, aby žiadny účastník neregulovaného trhu nemohol získať priamy ani nefiltrovaný sponzorovaný prístup na oficiálne miesta obchodovania a aby sa významní účastníci trhu obchodujúci na vlastný účet museli zaregistrovať u regulačného orgánu a umožniť, aby ich obchodné činnosti podliehali vhodnej úrovni dohľadu a kontroly na účely stability;

32.

žiada, aby sa obchodné činnosti na vlastný účet uskutočňované neregulovanými subjektmi prostredníctvom algoritmických obchodných stratégií vykonávali iba prostredníctvom regulovanej finančnej protistrany;

33.

žiada rozšírenie rozsahu pôsobnosti režimu transparentnosti stanoveného v smernici MiFID na všetky nástroje podobné akciám vrátane depozitných certifikátov (depository receipts, DR), fondov obchodovaných na burze (exchange traded funds, ETF), komodít obchodovaných na burze (exchange traded commodities, ETC) a certifikátov;

34.

žiada Komisiu a orgán ESMA, aby zvážili zavedenie požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu a po jeho skončení pre všetky nekapitálové finančné nástroje vrátane trhov so štátnymi a podnikovými dlhopismi a oprávnenými derivátmi centrálnych protistrán, ktorá by sa uplatňovala spôsobom, ktorý by podľa potreby rozlišoval medzi triedami príslušných aktív a ktorý by bol zároveň spojený s opatreniami zabezpečujúcimi väčšiu štandardizáciu mimoburzových (OTC) derivátových produktov s cieľom dosiahnuť vyššiu transparentnosť;

35.

zastáva názor, že vzhľadom na problémy, ktoré boli zistené v súvislosti s kvalitou a konsolidáciou údajov po uskutočnení obchodu v prípade európskych akcií, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa údaje po uskutočnení obchodu týkajúce sa nekapitálových produktov poskytovali vo forme, ktorá sa ľahko konsoliduje;

36.

podporuje úmysel Komisie uplatniť na derivátové nástroje širšiu škálu ustanovení smernice MiFID, keďže obchodovanie s týmito produktmi sa v rastúcej miere presúva na organizované miesta obchodovania a tieto produkty sú predmetom zvyšujúcej sa štandardizácie a požiadaviek centrálneho zúčtovania;

37.

žiada Komisiu, aby predložila návrh s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými mimoburzovými (OTC) derivátovými kontraktmi, ktoré je možné štandardizovať, obchodovalo na burzách alebo platformách elektronického obchodovania, čo by malo zaistiť, aby sa cena takýchto kontraktov tvorila transparentným, spravodlivým a efektívnym spôsobom bez konfliktu záujmov;

38.

žiada preskúmať normy organizácie IOSCO týkajúce sa zúčtovacích centier, zúčtovacích systémov cenných papierov a systémovo významných platobných systémov s cieľom ďalej zvyšovať transparentnosť trhu;

39.

domnieva sa, že je potrebné, aby mali regulačné orgány na trhoch s rôznymi fyzickými a finančnými komoditami prístup k rovnakým údajom a mohli tak identifikovať trendy a vzájomné prepojenia, a vyzýva Komisiu, aby koordinovala toto úsilie tak v rámci EÚ, ako aj celosvetovo;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.