25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/1

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Úloha a priority politiky súdržnosti v rámci stratégie Európa 2020“ (prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva)

2011/C 248/01

Spravodajca: Etele BARÁTH

Stály zástupca Maďarska pri Európskej únii, pán Péter GYÖRKÖS, požiadal 15. novembra 2010 v mene budúceho maďarského predsedníctva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Úloha a priority politiky súdržnosti v rámci stratégie Európa 2020“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu a hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená prípravou práce výboru v tejto oblasti prijala svoje stanovisko 31. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472. plenárnom zasadnutí 15. a 16. júna 2011 (schôdza zo 16. júna 2011) prijal 141 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 22 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a pripomienky

1.1   Odporúčania

1.1.1   EHSV sa domnieva, že reakcia Európskej únie na krízu, a myslenie presahujúce stratégiu Európa 2020, spolu s jej cieľmi a hlavnými iniciatívami, udávajú správny smer; a tiež je toho názoru, že navrhované opatrenia a nástroje sú sľubné. Stratégia – spolu s paktom Euro Plus – sa zameriava na nevyhnutné kvalitatívne zmeny a na prvky potenciálneho rastu.

1.1.2   EÚ pokračuje v prehlbovaní a posilňovaní integračného procesu. EHSV sa domnieva, že ak Európska únia a jej členské štáty chcú posilniť integráciu, budú musieť urobiť rozhodujúce zmeny do roku 2020, najmä s ohľadom na kvalitu svojich inštitúcií a právnych a finančných systémov. To si vyžaduje udržateľnú (dlhodobú) stabilitu, konkurencieschopnosť (rastový potenciál) a silnejšiu (ekonomickú, sociálnu a územnú) súdržnosť, a to všetko v rovnakom čase.

1.1.3   EHSV v niekoľkých svojich stanoviskách zdôraznil, že politika súdržnosti je historickou hodnotou EÚ, ktorej tri ciele – konvergencia, silnejšia regionálna konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvárania pracovných miest a silnejšia územná spolupráca – by sa mali zachovať a posilniť. Menej vyspelé európske krajiny a regióny musia skutočne zvýšiť investície do infraštruktúry a ďalší kapitál, ktorý je nevyhnutný na urýchlenie potenciálneho rastu.

1.1.4   Hoci je EHSV presvedčený, že finančné prostriedky investované do podpory politiky súdržnosti priniesli do značnej miery dobré výsledky, jednako sa domnieva, že by sa takéto financovanie malo ďalej rozvíjať a reštrukturalizovať, a to najmä s ohľadom na zlepšenie účinnosti a efektívnosti finančných prostriedkov a výdavkov. Nástroje politiky súdržnosti by sa mali zosúladiť so stratégiou Európa 2020 takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušovaniu európskej politiky súdržnosti.

1.1.5   EHSV odporúča, aby sa preskúmanie súčasných cieľov a nástrojov politiky súdržnosti zameralo na možnosti ich prispôsobenia v súlade s prvkami stratégie Európa 2020, a to takto:

1.1.5.1   Súčasné ciele a nástroje politiky súdržnosti

Politika súdržnosti
Ciele	Štrukturálne fondy a nástroje
Konvergencia/udržateľný rast	EFRR	ESF	Kohézny fond
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť	EFRR	ESF
Európska územná spolupráca	EFRR

1.1.5.2   Európa 2020: 3 vzájomne prepojené priority

a)	Inteligentný rast: vytvoriť ekonomiku založenú na znalostiach a inovácii;

b)	Trvalo udržateľný rast: presadzovanie efektívnejšej, ekologickejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky;

c)	Inkluzívny rast: podporovanie ekonomiky s vysokou zamestnanosťou, ktorá by zabezpečovala sociálnu a územnú súdržnosť.

1.1.5.3   EHSV navrhuje, aby politika súdržnosti jasne zdôrazňovala spoločenské ciele, sociálne ciele a ciele solidárnosti, a využívanie štrukturálnych fondov na investičné účely v úzkej spolupráci s ostatnými európskymi fondmi. Ak sa tak nestane, zameranie sa na silný ekonomický rast v rámci stratégie Európa 2020, čo je samo osebe dokonale prijateľné, by mohlo zatieniť sociálnu a územnú súdržnosť.

1.1.5.4   Ak by sa poradie cieľov konkurencieschopnosti a zbližovania štrukturálnych fondov zmenilo, a ak by sa povolilo, aby sa koncepcia financovania z viacerých fondov stala dominantným faktorom, potom by sa ciele stratégie Európa 2020 a stratégie súdržnosti stali celkom zlučiteľnými, a štrukturálne fondy by účinnejšie prispievali k posilňovaniu regionálnej konkurencieschopnosti.

Stratégia Európa 2020		Politika súdržnosti (Reformovaná štruktúra)
Ciele/nástroje	Hlavné iniciatívy	Ciele/nástroje	Štrukturálne fondy a nástroje
Inteligentný rast	Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Mládež v pohybe	Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
Výskum/inovácie, Vzdelávanie, Digitálna spoločnosť		Vyššia konkurencieschopnosť/atraktívnejšia lokalita, rozvoj ľudského kapitálu/vzdelávania, atď., Inovačná/znalostná spoločnosť
Trvalo udržateľný rast	Európa efektívne využívajúca svoje zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie	Konvergencia
Ekologická energetika/ekologicky uvedomelá spoločnosť Siete/malé podniky		Environmentálny a infraštrukturálny rozvoj generujúci rast, budovanie inštitúcií
Inkluzívny rast	Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Európska platforma na boj proti chudobe	Európska územná spolupráca
Rovnaký prístup/viac kvalitnejších pracovných miest		Miestna, regionálna a makro-regionálna spolupráca

1.1.6   EHSV uznáva, že vyššie uvedená štrukturálna harmonizácia by si vyžadovala radikálne zmeny, so zameraním sa na vymedzenie podrobných cieľov: okrem iného je potrebné stanoviť doplňujúce ciele konkurencieschopnosti a rozšíriť územnú spoluprácu tak, aby zahŕňala podporu makro-regionálneho rozvoja. Ak neexistuje žiadna možnosť nadviazania priamych spojení medzi stratégiou Európa 2020 a politikou súdržnosti EÚ, ich ciele a prostriedky, ako aj účinnosť realizácie politík, sa môžu výrazne znížiť.

1.1.7   Takáto štrukturálna harmonizácia by mohla nastať v prípade, ak by EÚ uznala súdržnosť a politiku súdržnosti v širšom zmysle ako prioritu, ktorá je na rovnakej úrovni s konkurencieschopnosťou. To by sa muselo odraziť v rozpočtových prostriedkoch určených pre tieto dve priority. Zároveň to nie je len otázka vynakladania ďalších peňazí na súdržnosť v budúcnosti, ale tiež je to otázka ich efektívnejšieho vynakladania.

1.1.7.1   EHSV naliehavo vyzýva na zlepšenie návrhov režimu podmienenosti ex ante a ex post, ktorý by mal monitorovať účinnosť a efektívnosť politiky súdržnosti Únie. Tento režim však nesmie narušiť zjednodušenie nástrojov súdržnosti v ich celistvosti, naopak, mal by znížiť náklady na implementáciu a zlepšiť predvídateľnosť. EHSV dúfa, že inštitucionálne a administratívne zmeny prinesú jednoduchší a efektívnejší systém. Je potrebné vytvoriť model, ktorý by dokázal v praxi posúdiť interakcie pri realizácie cieľov stratégie Európa 2020, národných reformných programov a politiky súdržnosti na základe konkrétnej situácie jednotlivých krajín a regiónov, ťažiac z politiky súdržnosti.

1.1.8   EHSV súhlasí s tým, aby všetky oblasti politiky EÚ by mali prispievať k úspechu stratégie Európa 2020. Revízia rozpočtu Európskej únie načrtla nový strategický programovací prístup k politike súdržnosti. EHSV plne podporuje rozvoj spoločného strategického rámca zo strany Európskej komisie, ktorý premieňa ciele a zámery stratégie Európy 2020 na investičné priority. Tento rámec by sa týkal všetkých fondov EÚ a ďalej by integroval všetky ostatné finančné nástroje EÚ.

1.1.9   EHSV opätovne zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond by ako nástroj EÚ na podporu investícií do ľudských zdrojov mal podporovať tri priority stratégie Európa 2020: inteligentný rast, inkluzívny rasy a trvalo udržateľný rast. V tomto smere sú kľúčovými faktormi zamestnanosť, vzdelávanie, aktívne začlenenie a politika rovnakých príležitostí.

1.1.10   EHSV sa domnieva, že dosiahnutie vyšších cieľov si vyžaduje posilnenie inštitucionálnej štruktúry ESF a zlepšenie jeho účinnosti bez toho, aby to viedlo k nárastu administratívnej záťaže. Je dôležité, aby ESF hral vedúcu úlohu pri zlepšovaní situácie obzvlášť znevýhodnených sociálnych skupín (napr. prisťahovalcov, menšín, osôb so zdravotným postihnutím alebo rómskej populácie) a pri zabezpečovaní priaznivých podmienok pre ich integráciu.

1.1.11   EHSV poukazuje na to, že koordinácia politík, ktoré sú financované z rôznych fondov EÚ v oblasti politiky súdržnosti a z nástrojov stratégie Európa 2020, môže mať vplyv na ich pôvodné ciele a územnú celistvosť, čo môže vyústiť do zmien. Počas ich realizácie sa môžu objaviť aj nové zásadné perspektívy. Je potrebné zaviesť mechanizmy pravidelného plánovania, riadenia a kontroly. Kľúčovým aspektom opakovaného procesu je to, že v „dohode o partnerstve“ je potrebné definovať nielen prípravné kroky rozvoja, ale tiež celý proces implementácie, jeho podmienky a meranie účinnosti; avšak zúčastnené strany tiež musia brať do úvahy skutočnosť, že celkové ciele riadiacich výborov sa môžu zmeniť na základe priebežného monitorovania príjemcov.

1.1.12   Výbor zdôrazňuje, že z hľadiska dosahovania cieľov stratégie Európa 2020, je potrebné posilniť koordináciu v rámci správy jednotlivých fondov, predovšetkým kohézneho fondu, štrukturálnych fondov a fondov pre inovácie.

1.1.13   EHSV súhlasí s tým, že v záujme predchádzania konfliktom existuje z dlhodobého hľadiska veľa argumentov v prospech integrácie všetkých súčastí štrukturálnej politiky EÚ (vrátane napr. stratégie Európa 2020, politiky súdržnosti, SPP alebo EIB) do plne koherentného súboru všeobecných politík spoločenstva, ktoré by sa dali nazvať EÚ 2050. To by umožnilo užšiu politickú a technickú spoluprácu a koordináciu bez toho, aby to znamenalo koniec jednotlivých politík. Tento cieľ bude samozrejme ťažké dosiahnuť, pokiaľ budú kompetencie pre jednotlivé časti príslušných politík rozdelené medzi EÚ a členské štáty. Posilňovanie regionálnej dimenzie by mohlo byť vhodným prostriedkom na postupné dosiahnutie požadovaného cieľa.

1.1.14   Rozvíjanie polycentrickej Európy, ktorá by obsahovala sieť „inteligentných“ miest, si vyžaduje tímovú prácu, ktorá bude možná len v rámci spolupráce medzi rôznymi zainteresovanými stranami. Jednou z možných z ciest je byť spolupráca v nadnárodných oblastiach, rovnako ako stratégie makro-regionálneho rozvoja, ktoré spájajú zainteresované strany z rôznych krajín a odvetví.

1.2   Regióny a súdržnosť

1.2.1   Podľa názoru EHSV, konkurencieschopnosť EÚ do značnej miery závisí od posilnenia regionálnej konkurencieschopnosti.

1.2.2   EHSV sa domnieva, že novovznikajúce formy makro-regionálnej spolupráce sú v mnohých ohľadoch rozhodujúce. Ako to už bolo zdôraznené v niekoľkých stanoviskách (k problematike regiónu Baltského mora a Podunajska), pomoc poskytnutá v rámci štrukturálnych fondov môže pomôcť definovať stratégie v rámci fyzických a nefyzických trans-európskych sietí, ktoré Európska únia potrebuje, aby ako lokalita zvýšila svoju konkurencieschopnosť a atraktívnosť.

1.2.3   EHSV sa domnieva, že budúcnosť Európskej únie a upevnenie jej politickej jednoty závisí tiež od jej schopnosti prekonať regionálny prístup založený na štatistike, ohraničený vnútroštátnymi hranicami. Je zrejmé, že pokrok smerom k vytvoreniu regionálneho prístupu dosiahnutý v posledných rokoch, komplexné programy a horizontálne vzťahy, ako aj konsolidácia klastrov, umožní sociálnemu a územnému rozmeru európskeho hospodárstva, aby prekvital.

1.2.4   Podľa názoru výboru nemá zmysel zavádzať paralelné a občas úplne identické ciele prostredníctvom rôznych politických oblastí, a tiež nemá zmysel vypracovávanie iného súboru nástrojov, než akými sú relatívne dobre stanovené nástroje politiky súdržnosti.

1.2.4.1   Nadchádzajúce desaťročie bude musieť byť, v čoraz väčšej miere, desaťročím funkčných regiónov. Regióny môžu mať jedno alebo viacero stredísk, s cezhraničnými, horizontálnymi a vertikálnymi regionálnymi hospodárskymi väzbami, ktoré bude podporovať právny, finančný a inštitucionálny potenciál „posilnenej spolupráce“. Nový význam pojmu „regionálny“ tak môže inteligentnej Európe priniesť nový rozmer. Avšak vzhľadom na to, že niektoré regióny zaostávajú – a budú zaostávať aj naďalej – je potrebné vypracovať program, ktorý by im pomohol toto zaostávanie prekonať.

1.2.5   EHSV sa domnieva, že transformácia európskej ekonomiky na úspešného globálneho hráča, zvyšovanie potenciálu rastu, odstraňovanie regionálnych rozdielov, podpora mikro-podnikov, malých a stredných podnikov pôsobiacich v okrajových oblastiach, uvoľňovanie nových zdrojov, zvyšovanie povedomia o životnom prostredí a zdravom životnom štýle, zlepšenie kvality vzdelávania, motivácia mladých ľudí, podpora inovácií, povzbudzovanie ľudí k účasti na rôznych procesoch a posilňovanie európskej identity sú oblasti, ktorými by sa bolo treba zaoberať.

1.3   Mestá a mestské aglomerácie

1.3.1   EHSV zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť Európy vo veľkej miere závisí od jej metropolitných miest a metropolitných regiónov, v rámci ktorých môžu podniky ťažiť z aglomerácie ekonomík a sietí, ktoré spájajú globálne trhy. Vo všeobecnosti by mestské oblasti mohli byť hnacou silou rastu a centrami tvorivosti a inovácie. Vyššie úrovne rastu a nové pracovné miesta je možné vytvoriť za predpokladu, že existuje kritický počet subjektov, akými sú spoločnosti, univerzity a výskumní pracovníci. Mestské problémy, či už v súvislosti s degradáciou životného prostredia alebo v súvislosti so sociálnym vylúčením, si vyžadujú konkrétnu odpoveď a priamu účasť stupňa danej vlády.

1.3.2   Podľa názoru EHSV by sa mal vypracovať ambiciózny mestský program, ktorý by jasnejšie identifikoval finančné prostriedky s cieľom riešiť otázky spojené s rozvojom miest, a v rámci ktorého by mestské orgány zohrávali výraznejšiu úlohu pri navrhovaní a implementácii stratégie rozvoja miest.

1.3.3   Mestské systémy sú, v závislosti od ich geografickej polohy, doplnené o rôzne povodia. EHSV nemôže akceptovať ďalšiu existenciu „tradičného“ antagonizmu medzi mestom a vidiekom. Výhody, ktoré môžu byť dosiahnuté v rámci partnerstva medzi vidiekom a mestom, sú vo veľkej miere závislé od miestnych, a v konečnom dôsledku aj od jedinečných, kontextových faktorov.

1.4   Vidiecke oblasti a poľnohospodárstvo

1.4.1   EHSV sa domnieva, že v rámci stratégie Európa 2020 je politika súdržnosti na jednej strane a spoločná poľnohospodárska politika na strane druhej základom, najmä pokiaľ ide o integrovaný územný rozvoj. Poľnohospodárstvo, dôležitý zdroj hospodárskej dynamiky, zostáva pre EÚ aj naďalej strategickým odvetvím, ako z hľadiska bezpečnosti potravín, tak aj z hľadiska jeho potenciálu, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach, a vzhľadom na svoj príspevok k boju proti zmene klímy.

1.4.2   V tejto súvislosti musia obidve oblasti politiky zamerať svoje úsilie na dosahovanie tých spoločných, horizontálnych cieľov, ktoré majú transformovať EÚ na inteligentnú, trvalo udržateľnú a solidárnu ekonomiku, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.

1.4.2.1   EHSV sa domnieva, že inteligentné a globálne prepojené miesta vo vidieckych oblastiach majú zohrávať úlohu pri zabezpečovaní obnovy, ktorá je plánovaná v stratégii Európa 2020. Rovnako ako v mestských oblastiach, siete sú zásadnou organizačnou formou pre podnikanie a regionálny rozvoj.

2.   Závery

2.1   EHSV schvaľuje skutočnosť, že odkazy v stratégii Európa 2020, ktoré sa odvolávajú na potrebu inovácie týkajúcej sa zmeny klímy, energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie, zdravia a demografickej zmeny, sú štrukturálne spojené s cieľmi súdržnosti, ktoré sú stanovené v oblasti vzdelávania, výskumu a vývoja a digitálnej spoločnosti. Aj z regionálneho hľadiska predstavujú most medzi cieľmi súdržnosti a stratégiou Európa 2020.

2.1.1   Výbor tiež konštatuje, že existuje rozpor medzi rôznymi teoretickými prístupmi a koncepciami používanými v praxi. Lisabonská zmluva pridala významu slova „regionálny“ nový rozmer tým, že územným aspektom priradila legitímnu úlohu v procese súdržnosti. Spôsob, akým bude „región“ v rámci regionálnej politiky v budúcnosti definovaný, nie je bezvýznamnou záležitosťou. Potrebná je definícia, ktorá by pomohla nájsť spoločný obraz, či už z regionálneho a inštitucionálneho pohľadu alebo z pohľadu príslušných právnych a finančných nástrojov, s cieľom zabezpečiť obnovený, udržateľný rast v Európe.

2.1.1.1   EHSV uznáva, že vznik makro-regionálnych stratégií je veľmi pozitívny proces, ktorý úzko súvisí s koncepciou územnej súdržnosti, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva. Regionálne politiky musia v užšom slova zmysle efektívne dopĺňať spoluprácu medzi regiónmi, ktoré sú väčšie alebo od seba navzájom vzdialenejšie, ale ktoré majú v oblasti spolupráce spoločné záujmy.

2.2   Rozdelenie „skupín“ programov definovaných okrem iného z priestorového (t. j. regionálneho, územného, medzimestského) hľadiska odráža oblasti s aktivitami podporujúcimi rozvoj, ktoré samozrejme obsahujú jedno alebo viac veľkých mestských centier bez toho, aby nevyhnutne vylučovali alebo ignorovali iných. Európske „centrá excelentnosti“, ktoré sú definované na základe inovačných zručností, sú charakteristické pre určité hospodárske odvetvia, nepredstavujú náhodnú akumuláciu individuálnych zručností a schopností v danom mestskom centre, ale predstavujú skôr znalosti zoskupené prostredníctvom prepojení, ktoré sú jasne definované vo fyzickom priestore.

2.2.1   „Excelentnosť“ je možná iba vďaka kvantitatívnemu rozvoju vyjadrenému v systéme cieľov súdržnosti, ktorý sa týka životného prostredia, infraštruktúry, vzdelávania alebo odbornej prípravy. Charakteristickou črtou takýchto oblastí je ich otvorenosť. Účasť je možná kdekoľvek, ale z kvalitatívnych dôvodov vznikajú príležitosti, z dlhodobého hľadiska, v okolí ťažiska. Predvídateľnosť sa správne zakladá na historicky predvídateľnej stabilite regionálnych, viacrozmerných kapacít.

2.3   Aby bola inovácia úspešná, je potrebné podporovať nové formy demokracie. Je potrebné rozvíjať obvyklé formy sociálnej konzultácie a pomocou nástrojov založených na participatívnej demokracii je potrebné uvoľniť zručnosti s cieľom podporiť organizovanú občiansku spoločnosť, aby vo väčšej miere inklinovala k účasti alebo aby bola ochotnejšia zapojiť sa v súlade so základnými princípmi zmlúv EÚ.

2.4   Inovácia je predovšetkým o tom, ako uvádzať do praxe nové nápady a podnety, ako predvídať hospodársku súťaž a ako predstihnúť predvídateľné procesy s využitím znalostí. Jej zložitosť znamená, že dokáže kombinovať ľudské schopnosti, technické spôsobilosti a hospodárske vzťahy v celej ich rozmanitosti. Mestské centrá, ako uzly, prirodzene zabezpečujú tie správne podmienky – zásadný rámec – bez ktorého všetko zostáva len v teoretickej rovine.

2.5   To je dôvod prečo musí, na základe územných analýz, existovať neoddeliteľná súčasť systémov a politiky finančnej podpory, ktorá by poskytovala koordinovanú, paralelnú podporu pre inovácie a opatrenia na dostihnutie vývoja.

2.6   Aj keď je pravda, že stratégia Európa 2020 je komplexný program pre rast, konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a štrukturálnu politiku, zo širšieho, globálneho pohľadu je to tiež program, ktorý má Európe pomôcť byť konkurencieschopnou na globálnom trhu.

2.7   Ciele stratégie Európa 2020 a politiky súdržnosti nadväzujú na to, čo je uvedené vyššie. So zreteľom na stratégiu Európa 2020 však inštitucionálnemu rámcu pre jej vykonávanie chýbajú spoločné nové finančné a právne prvky, ktorých vzájomná súhra by im umožnila stať sa faktormi, ktoré prispievajú k vyššej účinnosti. Dobrým argumentom je, že pretváraním a zapracovaním nástrojov súdržnosti by sa urýchlil rozvoj „inteligentnej“ Európy orientovanej na inovácie, ale len v prípade rozšírenia súboru nástrojov, na základe využitia synergie vytvorenej integráciou rôznych zdrojov.

3.   Diskusia

3.1   Európske politické obnovenie urýchlila kríza, ktorá začala na konci minulého desaťročia.

3.1.1   Európska únia potrebuje silnejšiu ekonomickú integráciu, čiastočne aj kvôli globálnej kríze. Podľa názoru výboru ide o pozitívny proces v tom, že posilňuje EÚ, ale zároveň ide o zložitý proces v tom zmysle, že spolupráca medzi 27 krajinami neprebieha plynule. Napriek všetkým sprievodným problémom, jednou z hlavných myšlienok, ktoré podporujú túto silnejšiu ekonomickú (a následne politickú) integráciu, je rozvoj „hospodárskej politiky EÚ“. Má tri hlavné aspekty  (1):

a)	Stabilita EÚ rozširuje prostredníctvom Paktu stability a rastu rozsah spoločnej kontroly odvetví, ktoré obsahujú riziká stability a ktoré zavádzajú mechanizmus krízového manažmentu (EFSM a ESM);

b)	Rast a konkurencieschopnosť na tento účel prijala EÚ stratégiu Európa 2020 a Pakt Euro Plus;

c)	Súdržnosť EÚ uskutočňuje politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku s cieľom vyrovnať sociálne, ekonomické a územné rozdiely.

3.2   Zmeny, základné dokumenty a stratégie, ktoré boli prijaté, sú receptom na obnovu, vytvárajúc podmienky a nástroje, za používanie ktorých nesú spoločnú zodpovednosť ako EÚ, tak aj domáci politickí lídri. K dispozícii sú rôzne nástroje, ktoré majú byť použité spoločne, aby sa dosiahla stabilita, rast a konkurencieschopnosť, a aby sa realizovala súdržnosť.

3.3   Samotná úloha zladiť stratégiu Európa 2020 s politikou súdržnosti odráža určitý rozpor. Svedčí to o nebezpečenstve spočívajúcom v protiklade medzi trhovou ekonomikou a vyrovnávaním sociálnych a územných rozdielov. Práve teraz v čase obmedzených finančných prostriedkov a podpory jedného a na úkor druhého je to nebezpečenstvo ešte väčšie. Posilňovanie súdržnosti by sa malo dosiahnuť zlepšením podmienok pre rast a konkurencieschopnosť. Menej rozvinuté členské štáty a regióny už nesmú v súčasnom globálnom kontexte strácať viac času.

3.4   V niekoľkých členských štátoch kríza trvalo oslabila verejné financie a bude ťažké ich konsolidovať v čase, keď sa začínajú prejavovať dôsledky starnutia populáciu. Jedným slovom, väčšina krajín EÚ čelí ťažkej budúcnosti.

3.5   Stratégia Európa 2020 celkom oprávnene nerozlišuje medzi štrukturálnymi reformami, ktoré je možné zavádzať len v dlhodobom horizonte, a opatreniami na podporu krátkodobej obnovy.

3.6   Úspech tejto stratégie by nemal byť závislý od krátkodobých ekonomických trendov. Ide práve o prostriedky investované do pomalých štrukturálnych zmien, ktoré „riadia“ odvetvia. Tie môžu vďaka svojej konkurenčnej inovácii prispieť k obnove samotného systému.

3.7   Prvky potenciálneho rastu nadväzujú na niekoľko cieľov stratégie (a tak je to správne); avšak existuje niekoľko neúmyselných rozporov.

3.7.1   Spomedzi cieľov stratégie Európa 2020 – z hľadiska potenciálu rastu – zodpovedá vyššia miera zamestnanosti a úrovne vzdelávania kvantitatívnym a kvalitatívnym aspektom pracovnej sily. Ciele výdavkov na výskum a vývoj, ako aj energetické a klimatické ciele, sú spojené s kvalitou investovaného kapitálu a environmentálnou udržateľnosťou. Zároveň tejto stratégii chýbajú niektoré faktory, ktoré určujú množstvo a kvalitu kapitálu (investície a ich technické normy), a tiež celkový faktor produktivity. Stratégia prikladá veľký význam výdavkom na výskum a vývoj, ale nezaoberá sa dostatočne inovačnými procesmi v podnikoch alebo hospodárskou a sociálnou inováciou, ktorá nie je identická s výskumom a vývojom.

3.7.2   Z uvedeného vyplýva, že stratégia Európa 2020 odráža ekonomický prístup, ktorý je v súlade s potrebami a vlastnosťami pomaly rastúcich vyspelých ekonomík s ich významnou výskumnou a vývojovou kapacitou a s relatívne nízkou mierou investícií; z dlhodobého hľadiska sa aj takáto nízka miera ukázala byť dostatočnou pre zabezpečenie potrebnej štrukturálnej zmeny. Vo vyspelých krajinách nie je pochýb o tom, že výskum, vývoj a inovácie zohrávajú kľúčovú úlohu v ekonomickom raste. Z tejto perspektívy je súdržnosť na druhom mieste, aj keď nie nevyhnutne v rozpore s konkurencieschopnosťou.

3.7.3   Nové členské štáty EÚ s nižšou úrovňou hospodárskeho rozvoja však potrebujú investície do infraštruktúry a ďalších oblastí, aby dobehli zameškané. V takýchto krajinách je pravdepodobnejšie, že to budú investície a nie výskum a vývoj, ktoré budú hlavnou hnacou silou rastu. Hoci dokument Komisie (2) v tejto súvislosti zmieňuje súdržnosť, návrh nedostatočne zdôrazňuje pomoc menej rozvinutým krajinám, ktoré majú čo doháňať.

3.8   Stratégiu Európa 2020 nie je možné pochopiť bez toho znalosti spôsobu, ako sa finančné prostriedky prideľujú. Na jednej strane existuje „šedá zóna“ medzi rokmi 2010 a 2013, v rámci ktorej naďalej platí súčasný finančný výhľad, ale nie vždy v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 (napr. digitálna agenda). Na druhej strane, ciele prijaté v rámci stratégie Európa 2020 do značnej miery určujú výdavky v budúcom rozpočte EÚ. S ohľadom na túto skutočnosť by bolo vhodné prepojiť ciele tejto stratégie s prioritami finančného rámca.

3.9   Analýzy ukazujú, že energia vložená do eliminácie zaostávania sa mnohonásobne vráti spolu s radom ďalších výhod:

—

po prvé: investície z rozpočtu EÚ prinášajú preukázateľne vyšší než priemerný rast vo finančných výsledkoch hospodárstva EÚ (HDP), vďaka pokročilým transferom technológií, vysokému percentu dovozu investícií, kvalifikovanej pracovnej sile, výhodám lacnejšej infraštruktúry a investíciám, ktoré využívajú finančnú pomoc, a ktoré stavajú na modernej infraštruktúre,

—	po druhé: rozšírenie jednotného trhu, rozšírené poskytovanie služieb a rast znalostnej základne sú faktormi, ktoré už sami osebe významne prispievajú k inovačným činnostiam,

—	po tretie: pre malé a stredné podniky znamená financovanie zo štrukturálnych fondov často trhy, prístup na trhy alebo financovanie rozvoja,

—	a napokon potenciálny pozitívny vplyv integrácie a dobiehania je pre najviac znevýhodnené sociálne skupiny, ktoré sú rôznymi spôsobmi vylúčené z trhu práce, značný.

3.10   EHSV vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nevypracovala scenár rastu, ktorý by maximalizoval potenciál jednotného trhu, ale namiesto toho sa sústreďuje na drastickú, fiškálnu konsolidáciu ako predpoklad rastu. Oveľa viac pozornosti by sa malo venovať stimulom rastu, ktoré umožnia členským štátom vykonať konsolidáciu a zároveň zotrvať na ceste trvalo udržateľného rastu. Aby tomu tak bolo, výbor sa domnieva, že neoddeliteľnou súčasťou akejkoľvek ekonomickej stratégie orientovanej na budúcnosť musí byť vyrovnaná makroekonomická politika, ktorá riadne kombinuje aspekty strany ponuky a strany dopytu.

3.11   Bolo by dobré, keby boli programy určované existenciou „finančných uzlov“ definovaných na základe očakávaných výsledkov a analýzy rizík. Je to určite nevyhnutný krok, pretože globalizácia presahuje hranice území a naďalej sa bude posilňovať celosvetové rozširovanie inovačných „pák“ rozvíjajúcich sa v určitých oblastiach, rovnako ako ich združovacia klastrov.

3.11.1   Takéto regióny musia kontrolovať svoje vlastné finančné zdroje a musia samé rozhodnúť o tom, aké priority priradiť rôznym faktorom vývoja pri prideľovaní týchto prostriedkov; prostredníctvom dlhodobej účasti v inovačných procesoch a na základe vytvorenej pridanej hodnoty musia byť schopné rozhodnúť o tom, či finančnú podporu schvália alebo ju stiahnu.

---

(1)  Pozri článok 3.3 Zmluvy o EÚ a článok 174 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(2)  KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

---