6.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 301/14

1.

Má sa článok 27 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (1), za okolností, o ktoré ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že sa tento článok uplatní v prípade, že sa príslušníkovi členského štátu zakáže, aby opustil územie svojho vlastného štátu, pretože spáchal v treťom štáte trestný čin súvisiaci s omamnými látkami, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:

2.

Za okolností, o ktoré ide vo veci samej, vyplýva z obmedzení a podmienok výkonu slobody pohybu občanov Únie, ako aj z opatrení prijatých na ich vykonanie v súlade s právom Únie, medzi ktoré patrí článok 71 ods. 1, 2 a 5 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v spojení s odôvodneniami č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), že je prípustná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že členský štát uloží donucovacie správne opatrenie „neopustiť krajinu“ svojmu štátnemu príslušníkovi, ktorý spáchal trestný čin týkajúci sa omamných látok, hoci tento štátny príslušník bol za tento čin odsúdený súdom tretieho štátu?

3.

Za okolností, o ktoré ide vo veci samej, sa obmedzenia a podmienky výkonu slobody pohybu občanov Únie, ako aj opatrenia prijaté na ich vykonanie v súlade s právom Únie, medzi ktoré patrí článok 71 ods. 1, 2 a 5 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v spojení s odôvodneniami č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), majú vykladať v tom zmysle, že odsúdením príslušníka členského štátu zo strany súdu tretieho štátu za čin súvisiaci s omamnými látkami, ktorý sa podľa práva tohto členského štátu kvalifikuje ako závažný úmyselný trestný čin, je z dôvodov všeobecnej a osobitnej prevencie a z dôvodu vyššej miery ochrany zdravia iných podľa zásady obozretnosti určené, že osobné správanie tohto štátneho príslušníka predstavuje skutočné, existujúce a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti, a to počas obdobia presne vymedzeného zákonom, pričom toto obdobie nesúvisí s dĺžkou trvania uloženého trestu, ale pohybuje sa v rámci doby zahladenia odsúdenia?