18.5.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 128/74

---

457. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 4. A 5. NOVEMBRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“

[KOM(2008) 868 v konečnom znení]

(2010/C 128/13)

Spravodajkyňa: Vladimíra DRBALOVÁ

Komisia sa 16. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“

KOM(2008) 868 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 141 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   EHSV považuje oznámenie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ za dobre načasovanú iniciatívu. Súhlasí, že je potrebné vybudovať kapacity a mechanizmus predvídania potrieb zručností v nadväznosti na potreby trhu práce na úrovni jednotlivých krajín a na úrovni EÚ. Rozširovanie zručností na všetkých úrovniach je základnou podmienkou tak krátkodobého oživenia hospodárstva, ako aj dlhodobého rozvoja, zvyšovania produktivity, konkurencieschopnosti, zamestnanosti, zabezpečenia rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti. Predvídanie budúcich potrieb trhu práce má svoje limity, a preto je nevyhnutné mechanizmy a nástroje neustále zlepšovať.

1.2.   EHSV súhlasí s ďalšími zlepšeniami, ktoré navrhuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) a ktoré smerujú k pravidelnému európskemu predpovedaniu zručností, akými sú napr. zlepšenie metód a databáz a súbežná aktualizácia predpovede ponuky a dopytu, čo umožní analyzovať nerovnosti. Výbor súčasne odporúča ďalej rozpracovať definíciu „zručnosti“ s ohľadom na rôznu prax v členských štátoch.

1.3.   Napriek tomu treba konštatovať, že nástroje, ktoré by umožnili s istotou určiť budúce potreby neexistujú, a že v kontexte globalizácie samotná celosvetová deľba práce nie je v strednodobom horizonte stabilná, pričom dĺžka vzdelávania je pravdepodobne v súlade s týmto „strednodobým“ horizontom.

1.4.   EHSV považuje zvyšovanie úrovne zručností a ich zlaďovanie so súčasnými a budúcimi potrebami trhu práce za správne, volá však po plnom využití existujúceho potenciálu trhu práce, posilnení adaptability pracovníkov, skvalitňovaní existujúcich pracovných miest a vytváraní nových produktívnych pracovných miest, rozvinutí potenciálu tzv. nového „ekologického“ trhu.

1.5.   Výbor v plnej miere podporuje myšlienku partnerstva a spolupráce všetkých zainteresovaných strán. Uznáva najmä príspevok sociálnych partnerov ako hlavných aktérov na trhu práce, a občianskej spoločnosti. Výbor podčiarkuje aj užšiu spoluprácu a koordináciu aktivít na medzinárodnej úrovni, najmä pokiaľ ide o MOP a OECD.

1.6.   Výbor kladie dôraz najmä na úzku a účinnú spoluprácu vzdelávacích inštitúcií a podnikov, ktorá by viedla ku konštruktívnym zmenám vo vzdelávacích systémoch, zníženiu počtu predčasných odchodov zo školy, k väčšej príťažlivosti technických odborov, skvalitneniu učňovského školstva, predvídaniu tendencií, pokiaľ ide o kvalifikácie požadované na trhoch práce v členských štátoch, a teda aj o potreby zručností, a ich lepšiemu prispôsobeniu podnikovej praxi s cieľom zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti v EÚ. Zdôrazňuje tiež kvalitu všeobecného základného vzdelávania žiakov aj učiteľov, ako aj a zlepšenie systémov poradenstva pre profesionálny rozvoj. Predovšetkým by sa mali zohľadniť špecifické potreby malých a stredných podnikov.

1.7.   V tomto zmysle EHSV poukazuje na odporúčania prijaté na mimoriadnom summite EÚ o zamestnanosti v Prahe v máji 2009, ktoré sú zamerané na zlepšovanie zručností, investície do vzdelávania, podporu mobility v rámci EÚ, predvídanie požiadaviek na pracovné zručnosti a ich lepšie zosúlaďovanie s požiadavkami trhu práce a na rozšírenie možností vysoko kvalitného učňovského školstva a stáží.

1.8.   Výbor tiež kladne hodnotí záväzok členských štátov prijatý na májovom zasadnutí Rady ministrov školstva vytvoriť pevnejší európsky rámec pre intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a štyri strategické ciele zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti (potenciálnej schopnosti uplatnenia sa na trhu práce) a podnikateľského potenciálu všetkých osôb, ktoré sa vzdelávajú a odborne pripravujú. V tomto kontexte je významný predovšetkým Európsky kvalifikačný rámec (EQF (1)).

1.9.   Výbor tiež privítal rozhodnutie švédskeho predsedníctva Rady EÚ zaradiť do svojho programu podujatí na 22. a 23. októbra 2009 konferenciu na tému „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorá sa zameria na budúce potreby trhu práce a úlohu verejných služieb zamestnanosti.

2.   Úvodná časť

2.1.   Ekonomika EÚ sa v dôsledku celosvetovej finančnej krízy ocitla v recesii, čo má závažný dosah na európske trhy práce a zamestnanosť. Vývoj nezamestnanosti sa v súčasnosti odhaduje na 9,4 % v roku 2009 a v roku 2010 až na 10,9 %.

2.2.   Na situáciu v Európe reagovala Európska komisia Plánom hospodárskej obnovy Európy  (2), v ktorom zdôraznila koordinovaný prístup, stanovila strategické ciele a navrhla celý rad opatrení v štyroch prioritných oblastiach Lisabonskej stratégie.

2.3.   Jednou z oblastí, do ktorej smerovali ozdravné opatrenia EÚ, je ochrana pracovných miest – a ľudských zdrojov – a podpora podnikania. Európska komisia vyzvala na začatie rozsiahlej európskej iniciatívy na podporu zamestnanosti a okrem iného odporučila sledovať súčasnú a predpokladanú ponuku voľných miest a lepšie na ňu reagovať rozvojom zručností a zvyšovaním ich úrovne/ich rozširovaním/zlepšovaním.

2.4.   Najdôležitejším faktorom rastu a rozvoja prosperity je schopnosť krajín vytvárať kvalitné pracovné príležitosti. Politika, ktorá vytvára pracovné príležitosti a rast, stavia na niekoľkých základných kameňoch. Moderný, inkluzívny, flexibilný a konkurencieschopný trh práce zahŕňa široké spektrum činností a úloh. Okrem toho jedným z hlavných pilierov EÚ je voľný pohyb pracovných síl. Cieľom je uľahčiť občanom prácu v inom členskom štáte a zlepšiť ponuku pracovných príležitostí, ale tiež dať podnikom k dispozícii širšiu a flexibilnejšiu ponuku pracovných síl a zlepšiť prispôsobovanie sa potrebám trhu práce.

2.5.   Závery jarného zasadnutia Rady EÚ v roku 2009 jasne zdôrazňujú, že je nutné zamerať sa na zvýšenie kapacity EÚ na zvyšovanie úrovne zručností na všetkých úrovniach, predvídanie a zohľadňovanie potrieb trhu práce. Zaznela tiež dôrazná výzva, aby členské štáty plnili integrované usmernenie č. 24 a prispôsobili svoje vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy požiadavkám na nové kompetencie.

2.6.   Mimoriadny summit EÚ o zamestnanosti, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe, prijal desať konkrétnych opatrení, ktoré sa zameriavajú na dlhodobé aj krátkodobé výzvy, a ktoré by sa mali uskutočňovať na vnútroštátnej a európskej úrovni spoločne so sociálnymi partnermi. Štyri z týchto opatrení sa týkajú vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, učňovského školstva, podpory mobility, lepšieho predvídania potreby zručností a ich zosúlaďovanie s potrebami trhu práce.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.   Komisia uverejnila v roku 2008 svoje oznámenie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta – Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“ (3), v ktorom v súvislosti so súčasnou krízou zdôraznila potrebu posilnenia ľudského kapitálu a zamestnateľnosti prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností. Cieľom návrhu Komisie je zlepšenie schopnosti Únie v oblasti posúdenia a predvídania zručností a ich lepšie zosúlaďovanie s charakterom novo vytváraných pracovných miest.

3.2.   Komisia jednak prináša prvé posúdenie zručností v súlade s potrebami trhu práce do roku 2020, jednak ponúka systematický proces sledovania, posudzovania a včasnej identifikácie budúcich potrieb trhu práce. Prostredníctvom programu Progress a programov celoživotného vzdelávania sa zameriava aj na nové spôsoby posudzovania zručností.

3.3.   Komisia mobilizuje súčasné nástroje na účinné uskutočňovanie týchto procesov a súčasne vytvára nové nástroje, ktoré majú tento proces posilniť alebo zjednodušiť. Kladie dôraz na politiku „flexiistoty“ a aktiváciu opatrení, ktoré vedú k zvyšovaniu úrovne zručností. K novým navrhovaným nástrojom patrí „Monitor európskeho trhu práce“, štandardizovaný viacjazyčný katalóg zamestnaní a zručností, a tzv. „Match and Map“, nástroj uľahčujúci život používateľom portálu EURES. Spomína sa aj kľúčová úloha Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Proces predvídania budúcich potrieb trhu práce má svoje limity, preto je nutné mechanizmy a nástroje neustále rozvíjať a zlepšovať a súčasne sledovať absorpčnú kapacitu jednotlivých členských štátov.

3.4.   Komisia tiež celkom správne zdôrazňuje rastúci význam prierezových schopností a sociálnych zručností (soft skills), ako je tímová práca, jazykové a komunikačné schopnosti. Špeciálnu pozornosť treba venovať zvyšovaniu štandardov a dosiahnutiu úrovne gramotnosti a znalosti základných počtových úkonov (numeracy) už od útleho veku.

3.5.   Dobrou praxou sa zdá byť vytváranie sektorových rád pre zručnosti (Sector Skills Council – SSC) na základe dohôd medzi zamestnávateľmi, vzdelávacími inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami v rámci jednotlivých odvetví. Činnosť týchto rád môže byť previazaná so štruktúrou sociálneho dialógu v rámci jednotlivých odvetví, pretože úloha sociálnych partnerov je v tomto zmysle zvlášť dôležitá (4).

3.6.   Na zasadnutí Rady ministrov školstva 12. mája 2009 sa členské štáty zaviazali k intenzívnejšej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Prijaté priority podčiarkujú dôležitú úlohu, ktorú vzdelávanie a odborná príprava musia zohrávať v širšej diskusii o hospodárskej a sociálnej politike. Spoločné výzvy sú: 1) pracovná sila, ktorá bude mať správne zručnosti pre pracovné miesta v budúcnosti, 2) vyrovnanie sa s potrebami starnúcej spoločnosti, 3) intenzívnejšia celosvetová súťaž.

3.7.   Rada tiež prijala závery zamerané na posilnenie partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a sociálnymi partnermi. Dôležitou časťou úlohy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti sociálnej súdržnosti je schopnosť vybaviť ľudí vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami, ktoré by im uľahčili dostať sa na trh práce a udržať sa na ňom. Preto je dôležitá úloha sociálnych partnerov ako hlavných aktérov trhu práce.

4.   Fakty a čísla

4.1.   Vo svojich záveroch zo zasadnutia v júni 2008 Rada EÚ potvrdila svoju požiadavku získať zrozumiteľné vyhodnotenie požadovaných zručností v Európe do roku 2020 – Predvídanie a napĺňanie potrieb trhu práce s osobitným dôrazom na mládež (5).

4.2.   Cedefop preto vypracoval analýzu potrieb zručností na obdobie 2006 – 2020 (6), ktorá zahŕňa 25 členských štátov EÚ, Nórsko a Švajčiarsko. Analýza predpokladá do roku 2020 vznik 20,3 milióna dodatočných pracovných miest. Ďalších 85 miliónov miest budú tvoriť tzv. „replacements“ (miesta uvoľnené odchodmi do dôchodku alebo odchodmi zo zamestnania, ktoré však nemožno považovať za novovytvorené pracovné miesta). Očakáva sa, že v roku 2020 budú tri štvrtiny všetkých pracovných miest tvoriť služby.

4.3.   V súčasnosti je takmer 40 % ľudí zamestnaných na postoch vyžadujúcich zručnosti na vyššej úrovni, ako manažment, odborná činnosť („professional work“) alebo technické miesta. V najbližšom desaťročí sa očakáva pokračovanie expanzie zamestnaní vyžadujúcich zručnosti na vysokej alebo strednej úrovni. Rast sa očakáva aj v prípade niektorých pracovných miest, ktoré si nevyžadujú žiadnu alebo len nižšiu úroveň vzdelania.

4.4.   Pokiaľ bude tento trend pokračovať, tieto zmeny povedú k polarizácii v raste pracovných miest. Táto polarizácia spôsobí, že sa dopyt po miestach vyžadujúcich strednú úroveň vzdelania (založených na jednoduchých rutinných úkonoch) bude znižovať, hoci na všetkých pracovných miestach budú žiadaní primerane odborne pripravení novo nastupujúci pracovníci z dôvodu výrazných odchodov pracovníkov do dôchodku.

4.5.   Súčasne rastú kvalifikačné požiadavky vo všetkých kategóriách povolaní – vrátane tých na najnižšom stupni kvalifikačnej škály. Tento trend zvyšovania kvalifikácie („upskilling“) býva ovplyvnený ponukou zručností. Všeobecne stúpla miera vzdelávania ľudí v minulom desaťročí tým, že si ľudia v mnohých členských štátoch zvolili možnosť získať vyššie vzdelanie a staršie ročníky – v priemere s nižšou kvalifikáciou – odišli z pracovného trhu do dôchodku.

4.6.   Závery Cedefopu však úplne jednoznačne zdôrazňujú všeobecný a dlhodobý rast kvalifikačnej úrovne pri všetkých/väčšine pracovných miestach. Na základe jeho predpovedí takmer 91 % z celkového počtu voľných pracovných miest v období 2006 – 2020 vyžaduje vyššiu alebo strednú úroveň vzdelania. Súčasnú kvalifikačnú štruktúru pracovnej sily bude potrebné v budúcom desaťročí zmeniť, pretože čoraz viac voľných pracovných miest (až 55 miliónov) bude vyžadovať kvalifikácie na strednej úrovni (čo zahŕňa odborné vzdelávanie). Necelých 10 miliónov pracovných pozícií bude voľných pre žiadateľov so žiadnym alebo nízkym vzdelaním.

4.7.   Štatistiky Eurostatu ukazujú, že Európskej únii sa od roku 2000 darilo vytvárať kvalitné pracovné miesta. Existuje tiež kladný vzťah medzi mierou zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných ľudí a rastom zamestnanosti. Vo väčšine členských štátov EÚ narástla zamestnanosť u vysokoškolsky vzdelaných ľudí viac než v prípade priemernej celkovej zamestnanosti. Na Malte sa napríklad zamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí od roku 2000 viac než zdvojnásobila, pričom celková zamestnanosť narástla iba o 12 %. Súčasne je potrebné sledovať aj opačný trend vytvárania neistých pracovných miest.

4.8.   Zo zistení strediska Cedefop teda vyplýva celý rad dôsledkov:

—	Všeobecný dopyt po zručnostiach bude aj naďalej rásť.

—	Politika bude musieť zabezpečiť adaptabilitu pracovnej sily na tieto požiadavky. Bude dobré vedieť, či sú problematické miesta na trhu práce iba dočasné či prechodné, alebo tu ide o dlhodobý fenomén vyžadujúci cielené opatrenia.

—	Kontinuálna odborná príprava a celoživotné vzdelávanie musia prispieť k tomu, aby boli zručnosti ľudí nepretržite v súlade so štrukturálnymi zmenami trhu práce.

—	Počet mladých ľudí, ktorí vstúpia na trh práce v nasledujúcich desiatich rokoch, nemôže splniť všetky požiadavky trhu práce. To bude mať dôsledky pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Celoživotné vzdelávanie má zásadný význam.

—	Akokoľvek je vzdelávanie a odborná príprava dôležitá pre lepšie reagovanie na požiadavky trhu práce, nemôže vyriešiť problém príliš vysokej alebo príliš nízkej kvalifikácie.

—	Dôležité je dobré ohodnotenie zručností, zamedzenie ich strate a využitie tých zručností, ktoré máme.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.   Cieľom Komisie je zabezpečiť súlad medzi ponúkanými zručnosťami a potrebami trhu práce. Odstránenie existujúcich prekážok, vrátane administratívnych bariér, ktoré povedie k voľnému pohybu pracovníkov v rámci EÚ, ako aj transparentnejšie informácie o trendoch trhu práce by prispeli k podpore profesijnej, sektorovej a geografickej mobility (7) a k lepšiemu súladu medzi kvalifikáciami pracovníkov a pracovnými príležitosťami. Dôležité je aj posilnenie tzv.„transition mobility“, čiže v prípade straty zamestnania ľahší presun k novému a kvalitnému pracovnému miestu so zárukou určitej istoty (koncepcia flexiistoty).

5.2.   Komisia vo svojom pracovnom dokumente, ktorý je k oznámeniu pripojený (8), uvádza definíciu pojmov, ako kvalifikácia, znalosti, zručnosti a kompetencie, v praxi však existuje veľká rozmanitosť prístupov k týmto pojmom v jednotlivých členských štátoch. Komisia by mala jasnejšie definovať, v akom rozsahu chápe vo svojom oznámení pojem zručnosť.

5.3.   Problém so zručnosťami v Európe existoval už pred súčasnou krízou. Už pred viac než 10 rokmi upozorňovali európske inštitúcie a manažmenty podnikov, že Európa neprodukuje, nepriláka a neudrží dostatok vedcov, inžinierov, odborníkov na informačné technológie, koľko si vyžaduje európsky priemysel. Situácia sa stáva akútnou a čísla ukazujú na pokračujúci nedostatok záujmu mladej generácie o vedné odbory. Nedostatok zručností zodpovedajúcich potrebám trhu v Európe narastá a je časovanou bombou na ceste Európy ku konkurencieschopnosti. Zodpovedajúca úroveň zručností, zlepšený prístup k informáciám a štrukturálne zlepšenie budú mať kladný dosah najmä na MSP.

5.4.   Prínosom pre rozvoj Európskej únie môže byť aj prisťahovalectvo z tretích krajín, predovšetkým vzhľadom ku klesajúcej ponuke práce v mnohých krajinách. Nový prístup EÚ k ekonomickej migrácii z tretích krajín a príliv talentov z iných častí sveta môže byť len dočasným liekom. Prax ukáže, či zavedenie tzv. modrých kariet pomôže Európe k úspechu v bitke o talenty. Európa v súčasnosti využíva len 2 % vysoko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

5.5.   Teraz, keď Európa vstúpila do obdobia turbulencií, si problém nedostatku potrebných zručností vyžaduje ďalšiu pozornosť a zviditeľnenie. Európa navyše vykazuje v strednodobom a dlhodobom horizonte ďalší potenciál pre vytváranie pracovných miest – tak nových, ako aj uvoľnených – jednako trend vytvárania nových pracovných miest ukazuje polarizovanú expanziu pracovných miest, s veľkým nárastom pracovných miest vyžadujúcich vyššiu úroveň zručností.

5.6.   Znížiť počet zamestnancov v čase obmedzeného dopytu je veľmi krátkozraké riešenie. Budovanie zručností je dlhodobý a nákladný proces, či už ide o formálne vzdelávanie (základné, stredné, vysokoškolské) alebo vnútropodnikové (podniková kultúra, špecifiká organizácie, vzťahy so zákazníkmi). Ekonomické oživenie by bolo nemožné, pokiaľ by podniky narážali na nedostatok dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily.

5.7.   Predvídavý a na budúcnosť zameraný scenár si vyžaduje spoločný postup vlád a súkromného sektora:

—	Presmerovať financovanie Európskeho sociálneho fondu na odbornú prípravu a rekvalifikácie v rokoch 2007 – 2013.

—	Iniciovať spoločné postupy a partnerstvá súkromného a verejného sektora.

—	Uskutočňovať spoločnú politiku zameranú na obmedzenie počtu predčasných odchodov zo školy a povzbudenie záujmu mladých ľudí o matematiku, vedu a profesionálnu kariéru v oblasti inžinierstva, informačných a komunikačných technológií a ochrany životného prostredia.

—	Posilniť a rozvinúť partnerstvo škôl a univerzít na vysokej úrovni, a to prostredníctvom plánovaných stáží, ktoré by študentom predovšetkým v posledných mesiacoch štúdia umožnili priamy kontakt so svetom práce, do ktorého ich štúdium smeruje.

—	Podporiť mobilitu zručností v rámci Európy.

—	Posilniť inovatívny prístup k vzdelávaniu, vrátane elektronického vzdelávania a vzdelávania na diaľku.

—	Zmobilizovať potenciál kategórií, ktoré trpia vylúčením, a pritom sú schopné vzdelávať sa a pre ich návrat na trh práce už boli vyčlenené rozsiahle rozpočtové prostriedky (chudoba, nezamestnanosť, zdravotné postihnutie, diskriminácia).

—	Zaoberať sa vzdelávaním prisťahovalcov.

5.8.   Európa musí zlepšiť svoju „pyramídu zručností“ („skills pyramid“) (9) – gramotnosť a základné zručnosti, odborné znalosti, tzv. GKE talenty („Global Knowledge Economy talents“). V súčasnosti má Európa v mnohých krajinách ďaleko od toho, aby mala takú pyramídu zručností, ktorá by mohla naplniť jej ambície.

5.9.   Pokiaľ bude Európa chcieť vygenerovať, zabezpečiť a udržať také zručnosti, aké potrebuje, bude musieť vykonať celý rad opatrení tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu po európskych zručnostiach. Stranu dopytu ešte ovplyvnia potreby dynamicky sa rozvíjajúcich odvetví, dlhodobé i rýchlo sa rozvíjajúce celosvetové a miestne priority a dodatočné trendy súvisiace s celosvetovými zdrojmi alebo demografickým vývojom. Pokiaľ ide o stranu ponuky, európsky fond práce bude ovplyvnený hlavne demografickými trendmi, nízkou mobilitou, schopnosťou Európy produkovať také zručnosti, aké potrebuje.

5.10.   Výbor opakovane zdôrazňuje dôležitosť kvality vzdelávania učiteľov (10). Vzdelávanie a profesionálna príprava učiteľov musí byť previazaná s kľúčovými opatreniami v oblasti inovácií, výskumu a podnikania. Príprava učiteľov už musí zahŕňať zložky, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať na zmeny na trhu práce a rozvoj zodpovedajúcich zručností na všetkých úrovniach vzdelávania.

5.11.   Kľúčová je v tomto ohľade úloha sociálnych partnerov. Spolupráca podnikov a školských inštitúcií musí mať skutočne konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o stanovenie školských osnov a vytváranie sústav povolaní a sústav kvalifikácií na národnej úrovni. Tieto musia odrážať požiadavky zamestnávateľov na plnenie konkrétnych úloh na podnikovej úrovni. Dôležitá je príprava učňov, stáže mladých pracovníkov a zvýšenie príťažlivosti potrebných odborov. Pozornosť Komisie by sa mala zamerať v prvom rade na úlohy, ktoré je potrebné plniť na podnikovej úrovni, a potom na zručnosti. Je potrebné dôsledne rozlíšiť potreby malých a veľkých podnikov.

5.12.   Európa bude musieť vziať do úvahy aj dosah prispôsobenia sa klimatickým zmenám na zamestnanosť. Globálne otepľovanie bude mať dosah na výrobné faktory a procesy. Európska komisia už pracuje s celým radom analýz týkajúcich sa novej koncepcie hospodárstva s nízkymi emisiami CO2 a s tým spojenej tvorby tzv. „green jobs“ (ekologické pracovné miesta) a „Eco-Industries“ (ekologické priemyselné odvetvia). Prvé výsledky ukazujú obmedzený zdroj údajov, nepresnosť a veľký rozptyl prognóz vplyvu zmeny klímy na trhy práce. Presun k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2 sa musí vnímať ako dlhodobý proces, počas ktorého sa trhy práce budú postupne prispôsobovať.

5.13.   Európska komisia sa vo svojom oznámení zamerala predovšetkým na vytváranie nových pracovných miest a zlepšovanie zručností pre tieto budúce pracovné miesta. EÚ tiež musí efektívne využiť súčasný potenciál trhu práce a zvyšovať kvalifikáciu a adaptabilitu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie alebo im hrozí jeho strata. Pozornosť je potrebné tiež venovať rekvalifikáciám, ďalšiemu odbornému a celoživotnému vzdelávaniu. Na druhej strane musí byť EÚ schopná zabezpečiť podmienky pre vytváranie produktívnych, kvalitných a dobre platených pracovných miest.

5.14.   Iniciatívy smerujúce k zlepšovaniu zručností musia odrážať aj ambície a potreby jednotlivcov. Vzdelanie má zásadný význam pre slobodnú voľbu občanov a ich možnosti individuálneho rozvoja. Úloha vzdelávania tkvie z hľadiska trhu práce aj v sprostredkovaní vedomostí a zručností jednotlivcom, pretože je nevyhnutné pre splnenie ustavične sa meniacich požiadaviek, a tým aj pre zaručenie vysokej úrovne zamestnateľnosti.

5.15.   Politické opatrenia zamerané na zlepšovanie zručností a adaptabilitu pracovnej sily sa musia zakladať na zásadách rovnosti pre všetkých občanov a nediskriminácii. To znamená odstránenie všetkých existujúcich prekážok v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, tak formálnych, ako aj v rámci podnikov. Tieto prekážky majú dosah predovšetkým na obzvlášť zraniteľné skupiny, ako sú starší pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím.

5.16.   Závery Rady ministrov školstva z 12. mája 2009 tiež zdôrazňujú dôležitú úlohu sociálnych partnerov. Európski sociálni partneri venujú v rámci európskeho sociálneho dialógu pozornosť oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s potrebami trhu práce. V roku 2002 spoločne vypracovali akčný rámec pre celoživotný rozvoj schopností a kvalifikácie a v roku 2006 analýzu kľúčových prvkov trhu práce, z ktorej budú vychádzať spoločné aktivity v rámci ich tretieho pracovného programu 2009 – 2010: Nezávislá dohoda o inkluzívnych trhoch práce a správa o zamestnanosti.

5.17.   V záveroch Rady zaznela aj výzva na posilňovanie partnerstva s občianskou spoločnosťou a na spoluprácu všetkých príslušných zainteresovaných strán – podnikov, vzdelávacích inštitúcií, verejných služieb zamestnanosti a pod. Spolupráca s príslušnými mimovládnymi organizáciami a sociálne iniciatívy môžu dopĺňať tradičný sociálny dialóg.

5.18.   Jedným z najväčších prínosov OMC (otvorenej metódy koordinácie) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na európskej úrovni je Európsky kvalifikačný rámec (EQF – European qualifications framework). Ten by mal prispieť k väčšej transparentnosti a zrozumiteľnosti kvalifikácií, a tým k väčšej mobilite v Európe.

5.19.   Európsky sociálny fond (ESF) sa ukázal ako užitočný nástroj, čo sa týka potrieb Európy v oblasti odborného vzdelávania. Zlepšenie do budúcnosti môže priniesť odstránenie byrokratických postupov a duplicity iniciatív štrukturálnych fondov a väčšie zapojenie sociálnych partnerov.

5.20.   Nástrojom sledovania pokroku sa stanú tzv. referenčné úrovne európskych priemerných výsledkov (európske referenčné úrovne). Členské štáty sa dohodli, že v roku 2020:

—	aspoň 15 % dospelých by sa malo zúčastniť na programoch celoživotného vzdelávania,

—	podiel 15-ročných žiakov, ktorí majú problémy s čítaním, matematikou a prírodnými vedami, by mal byť nižší než 15 %,

—	podiel osôb vo veku od 30 do 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal predstavovať minimálne 40 %,

—	podiel osôb, ktoré predčasne skončili vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší než 10 %,

—	na vzdelávaní v útlom veku by sa malo zúčastňovať aspoň 95 % detí vo veku od 4 rokov do veku, v ktorom majú začať povinnú školskú dochádzku.

---

(1)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (2008/c 111/01).

(2)  Plán hospodárskej obnovy Európy, KOM(2008) 800 v konečnom znení, 26.11.2008.

(3)  Oznámenie Komisie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“, KOM(2008) 868 v konečnom znení, 16.12.2008.

(4)  Ú. v. EÚ C 277 z 17.11.2009, s. 15.

(5)  CEDEFOP, PANORAMA Series 160, Skill needs in Europe (2008).

(6)  Musí sa vziať na vedomie, že analýza bola spracovaná pred finančnou a hospodárskou krízou a nezohľadňuje jej dosah.

(7)  Ú. v. EÚ C 228 z 22.9.2009, s. 14.

(8)  Pracovný dokument EK SEK (2008) 3058 pripojený k oznámeniu KOM(2008) 868 v konečnom znení.

(9)  Podkladový dokument pre Europena Business Summit 2009, INSEAD (The Business school for the world) v spolupráci s firmou Microsoft a FEB(Federation of enterprises in Belgium)

(10)  Ú. v. EÚ C 151 zo 17.6.2008, s. 41.

---