18.5.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 128/41

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vonkajší rozmer obnovenej lisabonskej stratégie“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/08)

Hlavný spravodajca: Luca JAHIER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie) bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na povahu danej témy bol pán JAHIER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 177 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Lisabonská agenda pre rast a zamestnanosť bude v budúcom desaťročí rokoch predmetom významnej revízie, súčasťou ktorej sú aj úvahy o jej vonkajšom rozmere.

1.2.   Európa prosperuje hlavne vďaka svojej otvorenosti voči zvyšku sveta. Ide tu o hospodárske výhody, ale aj o kultúrnu výmenu a výmenu poznatkov ako aj celosvetové uznanie európskych hodnôt. EÚ je hlavným vývozcom a dovozcom tovarov a služieb, je na druhom mieste, pokiaľ ide o pôvod a smerovanie priamych zahraničných investícií, je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, euro je druhou najvýznamnejšou svetovou menou. Rozvoj vonkajšej agendy je teda v geostrategickom záujme EÚ. Zodpovedá podpore a ochrane záujmov jej 500 miliónov obyvateľov, ale aj jej vlastnej zodpovednosti čeliť celosvetovým problémom a prispieť k stanoveniu vysokých štandardov riadenia globalizácie.

1.3.   Významnou prioritou minulého desaťročia bola snaha o dosiahnutie vyváženej, spravodlivej ambicióznej multilaterálnej dohody zameranej na väčšiu liberalizáciu obchodu a postupné otváranie trhov v rámci stanovených pravidiel. Predovšetkým iniciatíva Globálna Európa z roku 2007 sa spája výslovne s obnovenou Lisabonskou stratégiou.

1.4.   Výzvy, ktoré so sebou prináša nástup nových svetových mocností a medzinárodná finančná a hospodárska kríza, ešte viacej zdôrazňujú nový geopolitický charakter globalizácie, a tým nutnosť, aby Európa mala obnovenú komplexnú koherentnejšiu a účinnejšiu vonkajšiu stratégiu. Európa potrebuje novú víziu svojej celosvetovej úlohy, ktorá vyplýva na jednej strane z geostrategických daností jej historického vývoja a zemepisnej polohy, bezpečného zásobovania surovinami a energiou a rozvoja nových zatiaľ chudobných trhov, na druhej strane z vlastnej schopnosti prispieť k zvládaniu celosvetových problémov (bezpečnosti, klimatických zmien, chudoby, medzinárodnej migrácie) rozvíjaním úspešných hodnôt svojho sociálneho trhového hospodárstva, ktoré na celom svete vyvolávajú veľký záujem.

1.5.   Cieľom primeraného akčného plánu EÚ musí byť vybudovanie a rozvoj európskeho priestoru a úlohy Európy v rámci nového scenára globalizácie:

—	rozvojom vonkajších politických opatrení EÚ a vonkajších aspektov ostatných politík EÚ v súlade so štrukturálnou logikou tým, že sa posilní celkový súlad a zvýši akčná jednota členských štátov,

—	zárukou vyváženého otvorenia trhov prostredníctvom ukončenia cyklu rokovaní v Dauhe a štruktúrovaným dialógom s najdôležitejšími partnermi,

—	posilňovaním svojej úlohy medzinárodnej regulačnej mocnosti a pokračovaním v medzinárodnej politike založenej na presadzovaní práv,

—	posilňovaním medzinárodného rozmeru eura,

—	prijatím cieľa vybudovať rozsiahly priestor s privilegovaným postavením pre rozvoj a hospodársky rast, ktorý by sa mohol nazývať „EurAfrika, aliancia pre vzájomný pokrok“, a ktorý by zahŕňal rýchle ukončenie rozširovania EÚ, susedskú politiku, Úniu pre Stredozemie a posilnené partnerstvo s Afrikou.

1.6.   Profil a koherencia tohto akčného plánu EÚ by sa posilnili, ak by sa tento plán postupne rozvíjal v širšom kontexte politiky vonkajších vzťahov tak, ako to očakáva EÚ.

1.7.   V záujme lepšieho rozvoja a zabezpečenia širokého politického konsenzu o takej náročnej a optimistickej vízii svojej zahraničnej agendy musí EÚ výrazne posilniť úlohu sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti tak v európskej spoločnosti ako aj v tretích krajinách.

1.8.   EHSV má všetky nástroje, aby vykonával stále významnejšiu úlohu pri posilňovaní a rozvoji spoločných mechanizmov kontroly a aktívnej účasti občianskej spoločnosti skoro vo všetkých oblastiach sveta. Ide tu ostatne o príznačný aspekt európskeho sociálneho modelu, ktorý je na celom svete uznávaný.

2.   Úvod

2.1.   So svojimi 500 miliónmi obyvateľov v rámci integrovaného trhu Európa dnes predstavuje najvýznamnejšiu medzinárodnú hospodársku mocnosť. Euro, ktoré je druhou najdôležitejšou svetovou menou, z nej robí jedinečnú obchodnú veľmoc. Vytvorenie pre všetky strany prospešnej situácie (win-win) v systéme medzinárodných vzťahov neznamená pre EÚ len prevzatie zodpovednosti vyplývajúcej z jej významu, ale aj zabezpečenie rozvoja vonkajších záujmov (hospodárskych a geostrategických), ktoré sú veľmi dôležité pre jej model, ktorý je najotvorenejším modelom na svete s najvyššími sociálnymi a environmentálnymi štandardmi.

2.2.   Na zabezpečenie trvalého rastu, kvalitných pracovných miest a udržateľného rozvoja, teda dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, je stále potrebnejšie, aby EÚ posilňovala svoj program vonkajšej politiky.

2.3.   Po Lisabonskej agende v roku 2000 a jej revízii v roku 2005 bol aspekt vonkajšieho rozmeru zavedený až v roku 2007. V záveroch zo zasadnutia Európskej rady na jar roku 2008 je uvedené: „EÚ by preto mala pokračovať v úsilí ovplyvňovať globalizáciu posilnením vonkajšieho rozmeru obnovenej lisabonskej stratégie“ (1).

2.4.   Tieto závery kládli dôraz na nasledujúce prioritné ciele:

—	podporovať voľný obchod a otvorenosť a naďalej v tejto oblasti zohrávať vedúcu úlohu,

—	zlepšiť multilaterálny systém obchodovania, a to najmä pokračovaním v úsilí o dosiahnutie ambicióznej, vyváženej a komplexnej dohody v dauhaskom kole rokovaní o rozvoji,

—	uzavrieť ambiciózne bilaterálne dohody s dôležitými obchodnými partnermi a ďalej zintenzívňovať integračné snahy so susediacimi a kandidátskymi krajinami prostredníctvom vytvorenia spoločného hospodárskeho priestoru,

—	zabezpečiť spoľahlivý prístup k energii a strategickým surovinám,

—	posilniť existujúce hospodárske vzťahy a vytvoriť vzájomne prospešné strategické partnerstvá so vznikajúcimi hospodárskymi veľmocami v kontexte spravodlivej hospodárskej súťaže,

—	posilniť regulačnú spoluprácu, zbližovanie noriem a rovnocennosť pravidiel a zlepšiť účinnosť systému presadzovania práv duševného vlastníctva v boji proti falšovaniu.

2.5.   Po nedávanej diskusii o nástrojoch pre vonkajšiu činnosť EÚ sa nakoniec dospelo k (2):

—	širšiemu prístupu k vonkajším aktivitám EÚ, ktorý by bol spojením aktivít v oblasti SZBP, obchodu a politiky spolupráce s vonkajšími aspektmi vnútornej politiky EÚ (3),

—	novej generácie európskych programov spolupráce a rozvoja založených na „európskom konsenze“ (4) a na Partnerstve EÚ – Afrika z novembra 2007 (5),

—	novému prístupu v oblasti obchodnej politiky s dôrazom na význam bilaterálnych a regionálnych dohôd.

3.   Vonkajší rozmer už existuje …

3.1.   Prioritami minulého desaťročia bolo hľadanie ambicióznej, vyváženej a spravodlivej mnohostrannej dohody zameranej na rozsiahlejšiu liberalizáciu obchodu a postupné otváranie trhov s cieľom poskytnúť európskym podnikom väčší priestor pre hospodársku súťaž, a tým vytvoriť nové príležitosti pre rast a rozvoj.

3.2.   Svetová obchodná organizácia bola uznaná za kľúčový faktor rozšírenia obchodu v rámci regulovaného a multilaterálneho systému. Rozvojová agenda z Dauhy bola významnou prioritou Komisie.

3.3.   Komplikované dauhaské rokovania a najmä ich stagnácia v júli 2006 spôsobili, že EÚ so súhlasom zasadnutia Rady v apríli 2007 pristúpila k podstatnému prehodnoteniu oznámenia Komisie Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ  (6).

3.4.   Navrhovaná stratégia v spojení s obnovenou Lisabonskou stratégiou z roku 2005 zdôrazňuje a podporuje všeobecný cieľ stále globálnejšej a integrovanejšej vonkajšej obchodnej politiky zameranej jednak na prilákanie nových investícií a partnerstiev, jednak na zabezpečenie stále otvorenejších trhov na celom svete. Okrem klasického a veľmi dôležitého nástroja mnohostranných rokovaní počíta s novou generáciou dvojstranných a regionálnych dohôd (7), ktorými sa bude aj naďalej usilovať o odstránenie necolných a regulačných prekážok, ako aj postupnú a podstatnú konvergenciu predpisov.

3.5.   Vo svojom oznámení o vonkajších aspektoch Lisabonskej stratégie z decembra 2008 (8) Komisia nakoniec opätovne vytýčila cieľ ukončiť mnohostranné obchodné rokovania, podporovať spoluprácu v oblasti právnych predpisov a partnerstvo v záujme prístupu na trhy.

3.6.   EHSV sa k tejto problematike vyjadril v dvoch stanoviskách (9), kde zdôrazňuje, že:

—	ukončenie kola rokovaní v Dauhe zostáva strategickou prioritou, v rámci ktorej dvojstranné dohody môžu byť prínosom,

—	je potrebné venovať zvýšenú pozornosť dôsledkom otvorenia trhov pre regióny a ich obyvateľov, a tým aj významu sociálnej spravodlivosti a podpory dôstojnej práce,

—	do bilaterálneho rámca je potrebné začleniť aj iné čoraz významnejšie aspekty medzinárodného diania ako sú environmentálne, energetické, kultúrne, migračné aspekty ako aj aspekty celosvetového riadenia.

4.   … ale už dávno nepostačuje

4.1.   Nové výzvy

4.1.1.   Nové výzvy, pred ktorými stojí EÚ:

—	zvyšujúca sa konkurencieschopnosť rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík a prudký rozvoj ázijských svetových ekonomických veľmocí,

—	klimatické zmeny a energia,

—	dôsledky rozšírenia EÚ na 27 členských štátov na samotnú EÚ a susedné krajiny,

—	návrat potravinovej krízy,

—	vnímanie narastajúceho geopolitického charakteru globalizácie, ktorá už nemá len čisto ekonomický rozmer,

—	a nakoniec, vypuknutie medzinárodnej finančnej a hospodárskej krízy.

4.1.2.   Tieto výzvy poukázali na nutnosť koherentnejšej a účinnejšej vonkajšej stratégie, ktorá by pomohla prekonať stále sa zväčšujúci rozdiel medzi hospodárskym významom EÚ a jej zatiaľ slabým vplyvom na zložitý a všade citeľný vývoj globalizácie, pretože musí chrániť súčasne vlastné záujmy ako aj priestor na presadzovanie svojich hodnôt.

4.1.3.   Dôsledky svetovej finančnej a hospodárskej krízy budú určite citeľné aj po roku 2010. Pre každú budúcu stratégiu rastu a zamestnanosti v ktoromkoľvek regióne sveta bude mať rozhodujúci význam medzinárodná situácia a spôsob, akým sa prispeje k usmerneniu jej vývoja. To, akú pozíciu zaujme každý región v rámci tohto procesu, bude rozhodujúce pre jeho vlastnú budúcnosť ako aj spoločnú budúcnosť. To platí hlavne pre Európu, pretože je najotvorenejšou ekonomikou sveta, čo znamená, že je viacej závislá od dovozu a vývozu než iné časti sveta.

4.1.4.   V dôsledku prebiehajúcej krízy došlo k definitívnemu prekonaniu postulátu medzinárodnej deľby práce, podľa ktorého hlavným rozvíjajúcim sa ekonomikám bola vyhradená produkcia surovín alebo výroba základných produktov a hospodárska súťaž na základe nízkych nákladov, kým len európske a iné rozvinuté krajiny vykonávali aktivity s vysokou mierou pridanej hodnoty založené predovšetkým na bohatstve, inovácii, službách a kvalifikovanej pracovnej sile.

4.1.5.   Najnovší hospodársky vývoj krajín BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) sprevádzaný nárastom počtu patentov, zvýšením významu priamych zahraničných investícií z Európy a nárastom priamych zahraničných investícií z rozvíjajúcich sa ekonomík v Európe, ako aj etablovaním sa štátnych fondov z krajín mimo OECD, je signálom rýchlych zmien v štruktúre svetovej ekonomiky, na ktoré musí Európa primerane reagovať.

4.1.6.   Najnovší vývoj platforiem v iných častiach sveta tiež zameraných na stratégiu inovácie a poznatkov je pre nás signálom, že východiská z hospodárskej krízy by mohli naznačovať scenár rozčlenený do vysoko integrovaných a vzájomne si viacej konkurujúcich regionálnych blokov, v rámci ktorých by sa mohli vytvoriť nové formy deľby práce a ekonomicko-sociálnej nerovnováhy.

4.2.   Inovatívna a ambiciózna výzva

4.2.1.   EÚ už niekoľkokrát ukázala, že mierovými prostriedkami a cestou hľadania konsenzu dokáže byť vplyvným činiteľom na medzinárodnej úrovni, kde pôsobia iné a stále rôznorodejšie subjekty, a tak rozhodujúcim spôsobom prispieť k blahobytu vo významných oblastiach sveta (príkladom môže byť tridsaťročná spolupráca s krajinami AKT a politika rozšírenia Európskej únie).

4.2.2.   EÚ okrem toho prispela k vytvoreniu mimoriadne zložitého rámca regionálnych a odvetvových dohôd, ako aj všeobecných dohôd o spolupráci. V minulosti to bol rokovací rámec pre WTO, dnes to je nový, prebiehajúci proces v rámci G8/14 a G20 zameraný na stanovenie nového, záväznejšieho rámca pravidiel a kontrolných mechanizmov pre medzinárodné finančníctvo vrátane úlohy Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

4.2.3.   Rámec diskusie o vonkajšom rozmere, ktorá sa týkala najskôr obchodnej politiky a neskôr energetických a klimatických výziev, sa dnes vzťahuje na stále širšie oblasti ako migračnú politiku a rozmer globalizácie v oblasti sociálnej (fond na prispôsobenie sa globalizácii a základné pracovné normy), environmentálnej (Kjótsky protokol, ale aj trvalo udržateľné hospodárstvo), priemyselnej (duševné vlastníctvo, ale aj štátne fondy), politickej (rozšírenie EÚ a politika susedstva) a diplomatickej. Potom tu je úloha eura, dosah spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky na narastajúci medzinárodný význam EÚ, prípadné začlenenie otázky pre Európu strategicky dôležitých tovarov a záujmov do európskej bezpečnostnej stratégie, ako sa už deje v prípade iných svetových hospodárskych veľmocí.

4.2.4.   Z uvedeného je zrejmé, že je stále menej možné zahrnúť všetky tieto aspekty do Lisabonskej stratégie, ak nemá prísť o svoj pôvodný charakter.

4.2.5.   Zdá sa však, že tieto rozmery sú stále rozhodujúcejšie pre celkové dosiahnutie cieľa, kvôli ktorému táto stratégia vôbec vznikla, to jest vypracovanie európskej odpovede na dynamiku globalizácie.

4.2.6.   Na druhej strane je väčšina týchto vonkajších politických aktivít EÚ založená výlučne na osvedčených postupoch s vysokou mierou integrácie, či už ide o opatrenia Spoločenstva alebo spoločné opatrenia EÚ a členských štátov. Možno ešte nie sú navzájom dostatočne koordinované alebo im ešte chýba celková strategická vízia, sú však schopné vývoja a ich vplyv je nezanedbateľný a je oveľa väčší než vplyv jednotlivých členských štátov a mnohých iných interných opatrení EÚ.

4.3.   Obnovená vonkajšia stratégia Európskej únie

4.3.1.   Vhodnejšie by teda bolo hovoriť o „vonkajšej zložke európskej stratégie globalizácie po roku 2010“, ktorá je úzko koordinovaná a prepojená vnútornou zložkou, teda aktuálnym vývojom Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ale má viacej autonómie a nové, dôraznejšie strategické smerovanie  (10).

4.3.2.   Európa potrebuje novú víziu svojej celosvetovej úlohy a primeraný akčný plán, ktoré by zodpovedali výzvam 21. storočia, boli založené na hodnotovom rámci EÚ, boli prístupnou formou sprostredkované európskym občanom a zainteresovaným stranám, o ktorých by sa mohlo diskutovať so svetovými partnermi a zástupcami na medzinárodných fórach.

4.3.3.   Táto vízia zameraná na pokrok a zamestnanosť, ktorá v súlade s logikou trvalo udržateľného rozvoja dokáže podporiť inkluzívnu spoločnosť, otvorené ekonomiky a mierové vzťahy, sa musí pridŕžať aj celosvetovej a dlhodobej logiky. EÚ musí lepšie akceptovať geostrategické danosti svojho historického vývoja a zemepisnej polohy, bezpečného zásobovania surovinami a energiou  (11) , ako aj rozvoja nových, zatiaľ chudobných trhov.

4.3.4.   Významný prínos k rozvoju tejto vízie prináša aj krátky ale pôsobivý dokument, ktorý Komisia pripravila na summit v Hampton Court v októbri 2007 pod názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie  (12). V tom istom roku sa v rovnakom smere vyjadril aj EHSV (13).

4.3.5.   K obnovenej Lisabonskej stratégii po roku 2010 by sa mala pridružiť nová, strategickejšia koncepcia vonkajších aktivít EÚ zameraná na vybudovanie a rozvoj priestoru a úlohy Európy v novom scenári globalizácie.

4.3.6.   Na to je potrebné v presnom akčnom pláne, ktorý by bol štruktúrovaný do štyroch synergických navzájom prepojených úrovní, posilniť a rozpracovať líniu zo záverov zasadnutia Rady z marca 2008, s cieľom:

—	zabezpečiť vyvážené otvorenie trhov a rozvoj medzinárodného obchodu tovarov a služieb, čím sa okrem iného zabezpečí udržateľný prístup Európy k strategicky potrebným zdrojom,

—	posilniť ekonomický dialóg so všetkými hlavnými partnermi v rámci mnohostranného prístupu a naďalej posilňovať medzinárodné úlohu/postavenie eura,

—

navrhnúť EÚ za „medzinárodnú regulačnú veľmoc“, ktorá bude presadzovať zvyšovanie štandardov v priemyselnej, environmentálnej, sociálnej oblasti, ako aj v oblasti dôstojných pracovných podmienok, verejných súťaží a duševného vlastníctva tým, že bude prispievať k stanoveniu nových pravidiel pre finančné trhy a riadenie medzinárodného hospodárstva tak na multilaterálnej, ako aj regionálnej úrovni,

—

oživiť tri hlavné vonkajšie rozvojové politiky EÚ, to jest ukončenie rozširovania, susedskú politiku a Úniu pre Stredozemie, nové partnerstvo s Afrikou v rámci AKP, čo znamená vyvíjať úsilie na vybudovanie priestoru pre priaznivý rozvoj vzájomného hospodárskeho rastu. Tento priestor už nesie meno EurAfrika  (14) . EÚ by v ňom mala zohrávať vedúcu geostrategickú úlohu.

4.3.7.   Význam, ktorý treba prisúdiť vonkajšiemu rozmeru, je signálom toho, že EÚ hodlá vstúpiť do novej politickej fázy svojho integračného procesu, zameraného na rozvoj systému vzťahov s ostatnými časťami sveta, z čoho bude čerpať novú energiu a zdroje na zabezpečenie lepšieho zrealizovania európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva, a tým zabezpečiť svojim občanom budúcnosť zameranú na pokrok v mieri. Ide tu istým spôsobom o splnenie hlavných predpokladov, na ktorých spočíval celý proces vzniku Európskej únie, kde od Schumanovej deklarácie až po preambulu Rímskych zmlúv boli navzájom prepojené a vzájomne sa ovplyvňovali dva aspekty európskeho projektu – vnútorný a vonkajší.

5.   Niekoľko špecifických návrhov

5.1.   Koherentnejšie a proaktívnejšie všeobecné politické opatrenia

—	Opatrenia EÚ zamerané na reformu multilaterálneho systému a zlepšenie základných pravidiel globalizácie vyžadujú dvojitý proces zosúladenia vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a oveľa silnejšej koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi.

—	Podpora sociálnej regulácie, rokovania medzi sociálnymi partnermi a všeobecné systémy sociálnej ochrany musia byť ťažiskom politiky rozvoja a mandátov na rokovania Európskej únie.

—	Vzdelávanie a odborná príprava, základné pracovné normy, rozvoj sociálnej ochrany, rovnaké postavenie žien a mužov ako aj integrácia znevýhodnených skupín (telesne a duševne postihnutých, etnických menšín atď.) by mali byť medzi prioritami všetkých vonkajších opatrení Európskej únie.

—

Pre EÚ musí byť príznačné dodržiavanie prijatých záväzkov. Platí to hlavne pre vyčlenenie 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc a stále zdôrazňované poslanie EÚ dať do služieb ostatných národov a regiónov výsledky vlastného pokroku. Rozhodujúci je konkrétny záväzok na oživenie partnerstva medzi Afrikou a EÚ.

—

Významný nárast zdrojov a investícií smerujúcich do rozvojových krajín na základe budúcej dohody, ktorá bude podpísaná v Kodani v decembri 2009, môže byť jedinečnou príležitosťou na vzájomný rozvoj a pokrok. Obnovená Lisabonská stratégia by teda mohla byť rámcom pre výskumné, inovačné, investičné a vedomostné možnosti, ktoré by mohli podporiť nový „ekologický rast“ na celosvetovej úrovni.

—	Potrebná je vyššia úroveň monitorovania a transparentnosti obchodných rokovaní, ako aj posilnenie účasti občianskej spoločnosti na tomto systéme medzinárodných vzťahov a rokovaní.

—

EÚ musí podporovať regionálnu integráciu a aj naďalej byť príťažlivým vzorom pre ostané subjekty. Makroregiónov bude stále viacej a ich štruktúra sa bude stále vylepšovať. Európa môže a musí zohrať významnú úlohu aj pri rozvoji medzinárodnej spolupráce, ktorá okrem liberalizácie trhu musí zahŕňať aj rozvojovú spoluprácu, politický dialóg a kultúrnu spoluprácu.

—

Vzhľadom na výzvu, ktorú predstavuje potravinová bezpečnosť, a so zreteľom na plné uplatnenie základného ľudského práva na zdravú, bezpečnú, primeranú a udržateľnú výživu (15) je potrebné prehodnotiť súčasné mandáty na rokovania. Pritom treba uznať špecifický charakter poľnohospodárskych výrobkov a vypracovať príslušné opatrenia na ochranu odlišných výrobných podmienok a príslušných trhov s cieľom na základe EPA energicky podnietiť uzavretie hlavných obchodných dohôd v iných oblastiach.

—

Vzhľadom na kritérium„obchodného potenciálu“, ktorý spája mieru rastu každej oblasti s rozmerom príslušných trhov, popri regionálnych dohodách s krajinami AKP by bolo vhodné pokračovať v dvojstranných a regionálnych dohodách so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Kóreou, Indiou, Ruskom, Mercosurom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), alebo tieto dohody obnoviť.

—	Špecifickou prioritou musí byť Čína tak kvôli významných ofenzívnym a defenzívnym záujmom EÚ, ktoré poskytujú veľký priestor na vyjednávanie, ako aj kvôli významnému nárastu vzájomnej interakcie, ako aj celkovej geopolitickej logike.

—

Väčší význam treba pripísať aj dvojstranným vzťahom s USA, Japonskom a Kanadou, ktoré sú na prvom, treťom resp. ôsmom mieste, pokiaľ ide o obchodný potenciál. Je potrebné obnoviť rámec transatlantických vzťahov, aby sa zmenšili trecie plochy a maximalizovali účinky synergie prostredníctvom zvyšujúcej sa konvergencie medzi inštitúciami a politickými opatreniami (16).

—	Vzhľadom na možné rozšírenie eurozóny v budúcich rokoch by euro mohlo zohrávať významnejšiu úlohu ako silná medzinárodná mena celosvetového významu, čo si nevyhnutne vyžiada posilnenie foriem jednotného zastúpenia v medzinárodných hospodárskych a finančných organizáciách.

5.2.   Viacej nástrojov pre oblasť riadenia a odvetvové politiky

—	Do rámca širšieho prístupu vonkajších aktivít EÚ je potrebné začleniť aj vonkajší rozmer v oblastiach politiky ako výskum, životné prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť.

—

V súčasnej situácii treba jednoznačnejšie stanoviť užšiu skupinu európskych komisárov jasne poverenú riadením všetkých oblastí vonkajšej politiky EÚ (obchodu, rozvoja, migrácie, vonkajších aspektov konkurencie a vnútorného trhu, energetickej diplomacie atď.), ktorá by navonok a na hlavných medzinárodných fórach zviditeľnila jednotný a kolektívny charakter EÚ. Zárukou pozitívneho budúceho vývoja môže byť urýchlené nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a nová úloha vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

—

Skôr než dôjde k jednotnému zastúpeniu EÚ v hlavných medzinárodných inštitúciách (Bretton Woods, G8/14 a G20) členské štáty EÚ by mali vytvoriť koherentnejšie zoskupenia v rámci jednotlivých inštitúcií alebo stretnutí na najvyššej úrovni s cieľom systematicky koordinovať svoje pozície a vystupovať podľa možnosti čo najjednotnejšie.

—	Je naliehavé, aby sa EÚ navonok prezentovala spoločnými obchodnými misiami, ktoré by dokázali posilniť celkovú strategickú prítomnosť EÚ hlavne vo vzťahu k hlavným obchodným partnerom EÚ.

—	EÚ musí zvýšiť podporu procesu internacionalizácie vlastných podnikov, hlavne pokiaľ ide o ich schopnosť začleniť sa do rôznych trhov a prispôsobiť sa ich situácii a dynamike.

—	EÚ sa musí zasadiť za to, aby WTO medzi svoje ciele začlenila aj práva zamestnancov, priemyselný rozvoj, tvorbu dôstojných pracovných miest a environmentálny rozmer. Podobne musia aj medzinárodné finančné inštitúcie prednostne podporiť dôstojnú prácu a udržateľný rozvoj.

—

Európske nadnárodné spoločnosti musia byť motivované, aby v súlade s európskou koncepciou sociálnej zodpovednosti podnikov podporovali sociálny dialóg v podnikoch a odvetviach krajín, v ktorých pôsobia. Treba presadzovať osvedčené postupy, ktoré sú už uplatňované v mnohých európskych podnikoch na základe „riadiacich princípov“ prijatých v OECD a založených na sociálnych štandardoch WTO, ako aj ostatné iniciatívy mnohých neštátnych subjektov a subjektov sociálneho hospodárstva vyvíjané v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a zlepšovania pracovných a životných podmienok.

—

EÚ musí vypracovať proatkívne a globálne migračné politiky, ktoré uľahčia spoločný vývoj krajín pôvodu migrantov a prijímajúcich krajín s osobitným zameraním na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, úniku mozgov a na peňažné prevody vysťahovalcov, ktoré v súčasnosti predstavujú významné finančné toky (17).

—

Rastúca úloha štátnych fondov v svetovej ekonomike a hlavný význam štátu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, v ktorých tieto fondy vznikli, nepochybne predstavujú veľkú príležitosť pre hlavné rozvinuté ekonomiky, ako aj oživenie medzinárodnej ekonomiky, ale aj geopolitické nebezpečenstvo straty suverenity nad odvetviami a technológiami, ktoré sú pre EÚ strategické. EÚ tu musí zaujať vlastný koordinovaný postoj na základe záväzkov a ustanovení platných zmlúv, ale aj konkrétnejší a spoločný postoj v oblasti ochrany národných záujmov, ktoré treba stále viacej považovať za „európske záujmy“.

—

Treba lepšie využiť špecifické kompetencie Európskeho technologického inštitútu v oblasti príslušných partnerstiev, predovšetkým v súvislosti s možnosťou rozšíriť na mimoeurópske krajiny spoluprácu v rámci „znalostných a inovačných spoločenstiev“ (sietí špičkovej úrovne – sietí excelentnosti – medzi vysokými školami, výskumnými ústavmi, podnikmi a inými zainteresovanými subjektmi).

5.3.   Väčšie zaangažovanie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti

—

V každom prípade je potrebné podporiť výskum a tvorbu spoločných stratégií európskej občianskej spoločnosti s cieľom v dialógu s hlavnými sociálnymi a hospodárskymi partnermi EÚ čeliť výzvam a využiť príležitosti, ktoré so sebou prináša globalizácia. Lepšie využívanie národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných organizácií, ako aj hlavných európskych sietí a organizácií sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva, môže pomôcť komplexnejšiemu procesu osvojovania a efektívnejšiemu využívaniu osvedčených postupov.

—

EÚ musí podporiť čo najširšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti tretích krajín a dialóg s nimi s cieľom lepšie zviditeľniť politiky EÚ v oblasti obchodu, rozvoja a vonkajších vzťahov vôbec a posilniť súlad medzi nimi. Ide predovšetkým o nastolenie systémov štruktúrovaného a priebežného dialógu s organizáciami pôsobiacimi na úrovni regionálnej a celosvetovej integrácie a zároveň o výraznejšie uznanie poradných orgánov zastupujúcich organizovanú občiansku spoločnosť v rámci obchodných a asociačných dohôd.

—	Kontaktná skupina občianskej spoločnosti, ktorú pred niekoľkými rokmi úspešne zriadilo generálne riaditeľstvo pre obchod, predstavuje uplatňovanie osvedčeného postupu hodného nasledovania.

—

EHSV postupne vybudoval štruktúrovaný systém vzťahov  (18) , ktorý v rámci medziinštitucionálneho dialógu predstavuje dôležitý základ stáleho rozvoja aktívnej účasti občianskej spoločnosti skoro všetkých oblastí sveta. EHSV nazdáva, že v oblasti monitorovania môže zohrať aktívnu úlohu, ktorú v niektorých konkrétnych prípadoch už zohráva, ako napríklad pri plnení inštitucionálnych úloh podľa dohody z Cotonou s krajinami AKT, pri zmiešaných poradných výboroch s krajinami, ktoré začali prístupový proces na vstup do EÚ, ako aj pri činnosti v rámci partnerstiev Euromed a Mercosur. Dokumenty, stanoviská a záverečné vyhlásenia, ktoré vzídu každý rok z mnohých stretnutí, ktoré organizuje EHSV v rámci tohto systému, predstavujú dôležitý zdroj analýz a návrhov participatívnej demokracie pre celý rámec vonkajších vzťahov EÚ.

—

EHSV by okrem toho mohol usporadúvať špecifické semináre a iné pravidelné stretnutia na konzultácie ekonomických a sociálnych záujmových skupín v príslušných krajinách a regiónoch. Prípadne by na tento účel mohol využiť už organizované stretnutia za okrúhlym stolom alebo iné stretnutia. Ich cieľom by bolo porovnávať rôzne stratégie uplatňované v príslušných oblastiach a regiónoch sveta a využívať osvedčené postupy, čím by sa prispelo jednak k lepšiemu definovaniu vonkajších aktivít Európskej únie, jednak k budúcemu rozvoju Lisabonskej stratégie po roku 2010 ako aj rozvoju stratégií príslušných partnerov.

---

(1)  Bod 12 záverov predsedníctva (13. – 14. marec 2008).

(2)  Maria João Rodrigues: Europe, Globalisation and the Lisbon Agenda. Institute for Strategic and International Studies, 2009.

(3)  KOM(2006) 278 v konečnom znení a KOM(2007) 581 v konečnom znení.

(4)  KOM(2005) 311 v konečnom znení.

(5)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 148.

(6)  KOM(2006) 567 v konečnom znení.

(7)  S týmito sa už počítalo v rámci dohody z Cotonou s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami s cieľom zrealizovať 6 dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na regionálnej úrovni.

(8)  KOM(2008) 874 v konečnom znení.

(9)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 57 a Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82.

(10)  Pozri závery skupiny Laurenta Cohena Tanugiho, ktorá vypracovala prípravnú správu pre francúzske predsedníctvo EÚ v druhom polroku 2008 (www.euromonde2015.eu).

(11)  Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 82; Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 92; a Stanovisko EHSV na tému „Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej Lisabonskej stratégie“ (pozri s. 36 tohto úradného vestníka).

(12)  KOM(2007) 581 v konečnom znení.

(13)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 57.

(14)  Naposledy A. Riccardi, cena Karola Veľkého, Aachen 21. mája 2009.

(15)  Pozri správu zvláštneho spravodajcu OSN o práve na výživu, Olivier De Schutter, Cyklus rokovaní v Dauhe nezabráni vzniku novej potravinovej krízy, 9. marec 2009.

(16)  Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 32.

(17)  Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82 a Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.

(18)  Pozri pracovný program odbornej sekcie pre vonkajšie vzťahy EHSV, http://eesc.europa.eu/sections/rex/indexfr.asp.

---