11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/69

1.1

EHSV navrhuje, aby Rada Európskej únie v rámci prisťahovaleckej politiky odstúpila od pravidla jednomyseľného hlasovania, a aby rozhodnutia v tejto oblasti boli schvaľované kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním s Parlamentom. Navrhuje, aby Lisabonská zmluva zaradila oblasť prisťahovalectva do riadneho legislatívneho postupu. Vzhľadom na súčasné okolnosti, ktoré môžu oddialiť schválenie Lisabonskej zmluvy, výbor opätovne navrhuje, aby Rada zaviedla provizórny postup, s cieľom urýchliť zavedenie do platnosti schvaľovania kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním.

1.2

Výbor dal vo svojich stanoviskách najavo presvedčenie, že politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých osôb, zaručiť rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie. EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné na úrovni Európskej komisie i členských štátov pripraviť a zaviesť mechanizmus pre konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, predovšetkým sociálnymi aktérmi (odborovými organizáciami a organizáciami zamestnávateľov), ale aj s občianskou spoločnosťou, združeniami prisťahovalcov, akademickými expertmi a medzinárodnými organizáciami. S cieľom stanoviť štruktúru tejto účasti a posilniť svoju úlohu schválil EHSV stanovisko (1) o zriadení Európskeho integračného fóra.

1.4

Od momentu, kedy Komisia zaviedla otvorenú metódu koordinácie  (2), ktorú podporil EHSV aj Parlament, ale nebola schválená v Rade, už ubehlo niekoľko rokov. EHSV schvaľuje návrh spoločnej metodológie, ktorý predložila Komisia, pretože sa domnieva, že predstavuje prvý krok smerom k vytvoreniu otvorenej metódy koordinácie. Výbor sa domnieva, že spoločné zásady by sa mali pretransformovať na spoločné objektívne ukazovatele, ktoré by sa mali začleniť do profilov prisťahovalectva v jednotlivých štátoch. Každý členský štát vypracuje každoročne správu a Komisia vypracuje každoročne súhrnnú správu, ktorú zašle Parlamentu. EHSV sa domnieva, že aj on by mal byť konzultovaný. Na základe správy Komisie sa na jarnom zasadnutí Európskej rady uskutoční politické vyhodnotenie a navrhnú sa odporúčania.

1.5

Do prípravy výročných správ členských štátov sa podľa postupov platných v jednotlivých členských štátoch zapoja sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a národné parlamenty. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné tieto výročné správy zverejňovať a propagovať a informovať o nich občanov.

1.6

Výbor sa nazdáva, že otvorená metóda koordinácie je primeraným nástrojom na to, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi jednotlivými vnútroštátnymi politickými stratégiami. Táto metóda by mala slúžiť k tomu, aby pri napĺňaní cieľov vytýčených v Tampere, smerujúcich k vytvoreniu európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti postupovali členské štáty spoločne. Otvorenú metódu koordinácie treba zaviesť bez toho, aby to oddialilo vytvorenie právneho rámca, stanoveného v Zmluve a schváleného na zasadnutí Európskej rady v Tampere a v Haagu.

1.7

Výbor by si prial, aby Európska únia disponovala adekvátnou spoločnou legislatívou s vysokou mierou harmonizácie, ktorá by umožňovala riadenie prisťahovalectva pomocou transparentných a flexibilných právnych postupov, a na základe ktorej by sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo spravodlivo, a títo by disponovali právami a povinnosťami porovnateľnými s občanmi Spoločenstva.

1.8

Výbor sa domnieva, že vďaka spolupráci medzi príslušnými orgánmisociálnymi aktérmi by mnohí, ktorí dnes vykonávajú nelegálnu prácu, mohli svoju situáciu administratívne zlegalizovať, aby sa ich práca zmenila na legálne zamestnanie.

1.9

Je potrebné zlepšiť spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi a podstatne posilniť finančnú podporu. Preto treba primerane využívať prostriedky rámcového programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (2007 – 2013), aby bolo možné rozložiť náklady a doplniť vlastné rozpočtové zdroje členských štátov.

2.1

Zámerom oznámenia je podnietiť Radu k tomu, aby schválila súbor spoločných politických princípov smerujúcich k budúcemu riadeniu vývoja spoločnej prisťahovaleckej politiky a zároveň sa začleňuje do veľkého politického procesu smerujúceho k vypracovaniu politických základov pre prijatie nového viacročného programu politických opatrení v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento nový program nahradí Haagsky program a bude dohodnutý počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2009.

2.2

Francúzske predsedníctvo podporilo v Rade schválenie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (3), ktorý by mal dať týmto opatreniam nový politický impulz a zlepšiť medzivládnu spoluprácu.

3.1

EHSV víta, že Európska komisia vypracovala toto oznámenie s cieľom zlepšiť v rámci Európskej únie spoluprácu a koordináciu politických opatrení v oblasti prisťahovalectva. Domnieva sa, že je potrebné zdôrazniť pridanú hodnotu spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky, ako aj proaktívnu úlohu Európskej komisie.

3.2

Domnieva sa, že výbor mal byť konzultovaný francúzskym predsedníctvom v problematike Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle. EHSV sa ďalej domnieva, že prístup Komisie zdôrazňuje význam posilnenia metódy Spoločenstva a závery Rady podčiarkujú medzivládnu spoluprácu. Výbor víta zlepšenie spolupráce jednotlivých vlád a navrhuje Rade, aby bola počas prípravy politických opatrení v oblasti prisťahovalectva Komisii poskytnutá podpora pri jej iniciatívach a aby Európsky parlament i samotný výbor zohrávali aktívnejšiu úlohu.

3.3

V oznámení sa konštatuje, že spoločná prisťahovalecká politika je pre EÚ kľúčovou prioritou. Mala by byť riadená koordinovaným a integrovaným spôsobom na európskej, národnej a regionálnej úrovni a mala by byť implementovaná spoločne a solidárne členskými štátmi a Európskou komisiou. Rovnako navrhuje prijať niektoré politicky záväzné spoločné zásady, na ktorých by sa malo dohodnúť v Rade, a ktoré sa budú uplatňovať prostredníctvom rôznych konkrétnych opatrení. Spolu s týmito zásadami by sa zaviedol monitorovací mechanizmus a spoločná metodológia.

3.4

EHSV vo všeobecnosti s týmito cieľmi súhlasí.

3.5

EHSV navrhuje (4), aby Rada Európskej únie zrušila v oblasti prisťahovaleckej politiky pravidlo jednomyseľného schvaľovania, a aby svoje rozhodnutia v tejto oblasti prijímala kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovaním.

3.6

Výbor vo svojich stanoviskách vyjadril názor, že politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých ľudí, rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie, a preto súhlasí s Komisiou v tom, že opatrenia v oblasti prisťahovalectva by sa mali budovať na všeobecne uznávaných hodnotách, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita, ktoré zastáva EÚ, vrátane dôsledného dodržiavania Charty základných práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach.

3.7

Keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, bude to pre členské štáty a inštitúcie Spoločenstva znamenať, že po prvýkrát v histórii európskej integrácie bude pri prijímaní a uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva oficiálne uznaný záväzný právny charakter Charty základných práv Európskej únie. Inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli vo všetkých politických opatreniach, vrátane opatrení týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, dodržiavané základné práva.

3.8

Lisabonská zmluva okrem toho v článku 47 Zmluvy o EÚ priznáva Únii právnu subjektivitu a článok 6 ods. 2 Zmluvy hovorí, že na základe svojej novej subjektivity Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.9

EHSV navrhuje (5) Komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, aby v rámci zahraničnej politiky podporovali vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať základné dohovory MOP a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých pracovníkov a členov ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný členskými štátmi EÚ napriek tomu, že EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (6) k tejto ratifikácii vyzýva.

3.10

EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody.

4.1

Európska komisia navrhuje desať spoločných zásad pre rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktoré sú rozdelené do troch oblastí: prosperita, solidarita a bezpečnosť.

4.2

EHSV si však všíma, že chýbajú zásady odvodené od základných práv. Keďže politika a legislatíva EÚ a členských štátov v oblasti prisťahovalectva (prijímanie, víza, hranice, návrat, podmienky pobytu atď.) musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva, EHSV navrhuje, aby bola pridaná ešte jedna časť – „Ľudské práva“, ktorá by obsahovala dve nové zásady:

4.3

V politických opatreniach v oblasti prisťahovalectva musí EÚ a členské štáty dodržiavať Chartu základných práv EÚ, aby bol zaručený boj proti rasizmu a diskriminácii a posilnený princíp rovnakého zaobchádzania. Dodržiavanie týchto princípov by malo vytvárať základ, na ktorom budú vypracovávané právne predpisy EÚ v oblasti prisťahovalectva.

4.4

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (7) vyjadril názor, že práva a povinnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, obsiahnuté v návrhu smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí (KOM(2007) 638), ktoré spočívajú v rovnakom zaobchádzaní v oblasti mzdových otázok, pracovných podmienok, slobody združovania, vzdelávania a odbornej prípravy, predstavujú dobrý východiskový bod pre budúce právne predpisy v oblasti prisťahovalectva.

4.5

Majúc na zreteli záväzok členských štátov, aby EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa EHSV domnieva, že medzi spoločné princípy prisťahovaleckej politiky treba začleniť právne záruky, ktoré obsahuje tento dohovor, aby sa všetkým prisťahovalcom počas ich pobytu v EÚ zaručil efektívny prístup k právam a zárukám právneho štátu.

5.1

Prosperita: príspevok legálneho prisťahovalectva k sociálno-ekonomickému rozvoju EÚ.

5.2

V oznámení sa zdôrazňuje prínos legálneho prisťahovalectva k sociálno-ekonomickému rozvoju Európskej únie. EHSV už niekoľkokrát hovoril o pozitívnom prínose prisťahovalectva pre prijímajúce európske spoločnosti, pričom mal na pamäti výzvy Lisabonskej stratégie. V tejto súvislosti výbor očakáva, že čoskoro vyprší prechodné obdobie a s tým súvisiace obmedzenia, ktoré sa týkajú občanov nových členských krajín.

5.3

Časť prosperita obsahuje tri zásady:

5.4

Výbor si želá, aby Európska únia disponovala primeranými spoločnými právnymi predpismi s vysokou mierou harmonizácie, ktoré by umožňovali regulovanie prisťahovalectva prostredníctvom legálnych, flexibilných a transparentných postupov, na základe ktorých by mali štátni príslušníci tretích krajín právo na spravodlivé zaobchádzanie, vrátane práv a povinností porovnateľných s právami a povinnosťami občanov Spoločenstva.

5.5

Spolupráca medzi EÚ a krajinami pôvodu smerujúca k zlepšeniu riadenia migračných prúdov je nevyhnutná. V poslednej dobe prijal výbor dve stanoviská (8), v ktorých navrhol zlepšiť spoluprácu medzi krajinami pôvodu a prijímajúcimi krajinami Európy.

5.6

Spoločná vízová politika musí byť uplatňovaná flexibilnejšie, pretože v mnohých prípadoch sťažuje riadenie legálnych migračných prúdov.

5.7

Ekonomicky motivované prisťahovalectvo ako súčasť Lisabonskej stratégie by malo odpovedať spoločnému posúdeniu potrieb pracovných trhov EÚ pri zohľadnení všetkých znalostných úrovní a odvetví a pri plnom dodržiavaní zásady preferencie Spoločenstva.

5.8

V súvislosti s vyhodnotením požiadaviek na „kvalifikovaných pracovníkov“ v EÚ a v členských štátoch do roku 2020, EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (9) predložil niekoľko návrhov týkajúcich sa smernice o „modrej karte“.

5.9

Pokiaľ ide o vypracovanie „profilov prisťahovalectva“, ktoré by poskytli informácie o účasti prisťahovalcov na národných trhoch práce, EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť údaje jednotlivých štátov i EÚ o migračných prúdoch a trhoch práce. Napriek tomu je výbor presvedčený, že pojem „profily prisťahovalectva“ treba chápať flexibilne a treba mať na pamäti schopnosť profesionálnej prispôsobivosti.

5.10

EHSV chce zdôrazniť veľký význam jazykovej znalosti a odborného vzdelania pracovníkov prisťahovalcov, pretože tieto zručnosti sú kľúčové na získanie zamestnania a zlepšenie svojej schopnosti prispôsobiť sa zmenám na trhu práce a dôležité je aj uznanie odbornej kvalifikácie nadobudnutej mimo EÚ.

5.11

EHSV súhlasí so zámerom Komisie podporovať podnikateľské zmýšľanie prisťahovalcov, na čo je potrebné prekonať mnohé prekážky, ktoré sa ešte v oblasti prisťahovalectva objavujú v národných právnych predpisoch.

5.12

Keďže pracovníci prisťahovalci sú viac vystavení riziku straty zamestnania, je potrebné vypracovať opatrenia na zlepšenie ich pracovného začlenenia a mimoriadnu pozornosť treba venovať situácii žien a osôb so špeciálnymi ťažkosťami.

5.13

EHSV považuje za správne bojovať proti nelegálnej práci nielen prostredníctvom opatrení stanovených v smernici o sankciách proti zamestnávateľom, ale aj pomocou rôznych podnetov a aktívnych politických stratégií na zabezpečenie regulárnosti a legalizáciu zamestnania prisťahovalcov. K tomu je potrebné, aby boli právne opatrenia v oblasti prisťahovalectva (na úrovni jednotlivých štátov i na úrovni EÚ) pružnejšie a užšie prepojené s trendmi na trhu práce. Je potrebné pripraviť a posilniť konzultácie so sociálnymi partnermi i sociálny dialóg ako taký.

5.14

Treba zabezpečiť dodržiavanie nariadení MOP, predovšetkým dohovorov MOP o pracovníkoch prisťahovalcoch (C 97 a C 143).

5.15

EHSV vypracoval niekoľko stanovísk (10) v ktorých podporuje integračnú politiku, a preto vyjadruje svoj súhlas s tým, aby integrácia bola jednou zo zásad prisťahovaleckej politiky. „Spoločné základné princípy“, ktoré prijala Rada v roku 2004 by mali byť základom politiky integrácie. Prvý z týchto princípov sa týka obojsmerného alebo vzájomného charakteru integrácie (medzi prisťahovalcami a medzi prijímajúcou spoločnosťou). Výbor súhlasí s Komisiou v tom, že cieľom európskych spoločností by malo byť „rozšíriť svoje kapacity na riadenie rozmanitosti vyplývajúcej z prisťahovalectva a zvýšiť sociálnu súdržnosť“.

5.16

Výbor podporuje návrhy Komisie a domnieva sa, že upevnenie európskeho rámcového programu pre integráciu bude potrebovať v rámci Rady nový politický impulz. EHSV navrhol „občiansku iniciatívu“, založenú na postupnom vyrovnaní povinností a práv prisťahovalcov s ostatným obyvateľstvom, ako aj na zabezpečení prístupu k tovarom a službám a občianskej účasti za podmienok rovnakého zaobchádzania (11). Rozhodujúce je preto na miestnej, národnej aj európskej úrovni zvýšiť spoločenskú a politickú účasť prisťahovalcov. Na podporu prístupu prisťahovalcov k občianstvu vypracoval výbor stanovisko predložené Európskemu konventu (12), v ktorom navrhuje, aby štátni príslušníci tretích krajín s dlhodobým pobytom mali možnosť získať štátne občianstvo Európskej únie.

5.17

V súčasnosti funguje pod správou Komisie národná sieť kontaktných bodov, čo sa ukazuje ako veľmi pozitívna skúsenosť. EHSV podčiarkuje význam výmeny skúseností a osvedčených postupov orgánov členských štátov a ich analýz a tiež toho, aby Rada zaviedla otvorenú metódu koordinácie. Za týmto účelom je potrebné vypracovať zodpovedajúce spoločné ukazovatele a štatistické systémy, ktoré by členské štáty mali využívať na vyhodnocovanie výsledkov integračnej politiky.

5.18

Bude potrebné dobre rozpracovať „integračné programy“ pre „nových prisťahovalcov“, ktoré by mali obsahovať aj lingvistický rozmer (štúdium jazyka), kultúrny a občiansky rozmer (záväzok dodržiavania základných európskych hodnôt) v rámci „osobitných vnútroštátnych postupov“, ako sú napr. „integračné osnovy, konkrétne integračné záväzky, privítacie programy, celoštátne plány pre občianstvo a integráciu, úvodné a orientačné občianske kurzy“.

5.19

Výbor v spolupráci s Dublinskou nadáciou a sociálnymi partnermi analyzoval pracovné podmienky prisťahovalcov (13) a dospel k záveru, že rozmanitosť na pracovisku zvyšuje príležitosti pre podniky i pre pracovníkov, a že v oblasti trhu práce by právne predpisy a verejné politické opatrenia mali byť dopĺňané spoluprácou sociálnych partnerov.

5.20

Výbor v niekoľkých stanoviskách navrhoval, aby boli do európskych právnych predpisov zahrnuté aj práva prisťahovalcov, a aby boli títo o svojich právach a povinnostiach informovaní (za súčasného dodržiavania zákonov prijímajúcej krajiny).

5.21

Majúc na pamäti skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sú určité práva odvodené od dĺžky pobytu prisťahovalca, EHSV súhlasí s Komisiou v tom, aby bol zaručený efektívny nediskriminujúci prístup k zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane, dôchodkovým právam a sociálnemu zabezpečeniu. Európsky pakt pre imigráciu a azyl tiež potvrdzuje, že určité práva, ako prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, ochrane a k verejným a sociálnym službám musia byť zaručené.

5.22

Výbor vo svojom stanovisku k zelenej knihe navrhuje, aby boli znovu uznané niektoré práva (14).

5.23

EHSV už v mnohých stanoviskách navrhoval (15), že je potrebné upraviť smernicu 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, pretože je veľmi reštriktívna, nerešpektuje základné práva a je prekážkou v integrácii.

5.24

Do marca 2009 by malo byť tiež zriadené Európske fórum pre integráciu, na základe návrhu EHSV (16), ktorý bol v apríli 2008 podporený na prípravnej konferencii. Členské štáty by mali umožniť členom účasť na tomto fóre.

5.25

Solidarita: koordinácia medzi členskými štátmi a spolupráca s tretími krajinami.

5.26

Komisia navrhuje zlepšenie politiky solidarity. Časť „Solidarita a prisťahovalectvo“ sa skladá z troch zásad:

5.27

Spoločná prisťahovalecká politika musí byť založená na vysokej miere politickej a operačnej solidarity, na vzájomnej dôvere, transparentnosti, spoločnej zodpovednosti a na spoločnom úsilí Európskej únie a jej členských štátov. EHSV súhlasí s týmito zásadami a upozorňuje na nevyhnutnosť preklenúť hranice medzivládnej úrovne s cieľom zaručiť, aby sa inštitúcie EÚ zúčastňovali na spoločnej prisťahovaleckej politike.

5.28

Musí sa zlepšiť poskytovanie informácií a vzájomná dôvera, treba prijať koordinovanejší prístup, monitorovať vplyv národných opatrení aj za štátne hranice a vyvíjať spoločné operatívne systémy a zohľadniť aktivity EUROSUR-u.

5.29

EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (17) podporil iniciatívy Európskej komisie smerujúce k tomu, aby členské štáty zlepšili svoje štatistiky o prisťahovalectve.

5.30

Solidarita ba mala zahŕňať „silný finančný prvok“, ktorý berie do úvahy špecifickú situáciu na vonkajších hraniciach určitých členských štátov. Preto treba primerane využívať prostriedky všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (2007 – 2013) ako mechanizmu na rozdelenie nákladov a na doplnenie vlastných rozpočtových zdrojov členských štátov.

5.31

EHSV vypracoval stanovisko (18), v ktorom kritizuje prístup politiky riadenia migračných tokov a navrhuje prístup, ktorý by v prvom rade zohľadňoval človeka, ako nositeľa základných ľudských práv.

5.32

Dôležité je predovšetkým riešiť naliehavé otázky, napr. masívny príliv prisťahovalcov. Výbor by chcel, okrem iného, upozorniť na to, že niekedy vnikajú situácie humanitárnej pohotovosti, ktoré je potrebné riešiť za pomoci solidarity EÚ.

5.33

EHSV víta, že rozpočtový výbor Európskeho parlamentu podporil pozmeňovací návrh k rozpočtu EÚ na rok 2009 na pridelenie finančných prostriedkov na zriadenie „mechanizmu solidarity“, ktorý by umožnil rozdelenie nákladov medzi členské štáty EÚ. Týka sa to tiež pridelenia prostriedkov pre Európsky fond pre utečencov, podpory ďalších programov pre opätovné usadenie a prostriedkov pre agentúru Frontex, aby od januára 2009 mohla rozšíriť svoje námorné misie v južnej Európe na trvalom základe.

5.34

EHSV vypracoval dve stanoviská (19), v ktorých navrhuje nový prístup európskych politických opatrení: riadenie prisťahovaleckej politiky v spolupráci s krajinami pôvodu tak, aby sa migrácia stala pre tieto krajiny prvkom rozvoja. Znamená to prepracovať mnohé aspekty týchto politických stratégií, dokonca i tie, ktoré sa týkajú kritérií prijímania alebo možností mobility prisťahovalcov.

5.35

Výbor preto s uspokojením prijíma túto zásadu, pretože riadenie migračných prúdov si vyžaduje partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami.

5.36

Je potrebné zabraňovať odlivu mozgov, posilniť odbornú prípravu a vzdelávanie, posilniť miestne pracovné trhy, podporiť dôstojnú prácu, zvýšiť potenciál zasielania finančných prostriedkov a predchádzať neregulárnemu prisťahovalectvu.

5.37

Spoločne so zainteresovanými členskými štátmi by bolo vhodné zakladať „partnerstvá v oblasti mobility“ s tretími krajinami, aby tak občania získali možnosť legálne sa vysťahovať do Európy.

5.38

Poskytnúť možnosti pre okružnú migráciu pomocou právnych a vykonávacích opatrení, ktoré by legálnym prisťahovalcom poskytli prednostné právo k ďalšiemu legálnemu pobytu v EÚ.

5.39

Dohody o partnerstve by mali obsahovať aj aspekty sociálneho zabezpečenia a v rámci nich možnosť prevádzať do krajín pôvodu sociálne práva a predovšetkým dôchodkové práva.

5.40

Bezpečnostná ochrana: účinný boj proti „nelegálnemu prisťahovalectvu“

5.41

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (20) upozorňoval na to, že pojem „nelegálne prisťahovalectvo“, pokiaľ sa ním označujú osoby, ktoré emigrovali, si vyžaduje objasnenie. I keď vstup do krajiny bez náležitých dokladov a udeleného povolenia nie je legálny, tieto osoby nie sú zločincami. Nelegálny prisťahovalec nie je zločinec, i keď jeho pobyt je nelegálny. Zločinci sú tí, ktorí nelegálne obchodujú s ľuďmi, a ktorí neregulárnych prisťahovalcov vykorisťujú.

5.42

Časť o bezpečnostnej ochrane obsahuje štyri zásady:

5.43

EHSV sa pýta Komisie či má k dispozícii dostatočné údaje k tomu, aby vyhodnotila vplyv vízovej politiky na zníženie neregulárneho prisťahovalectva. Požiadavka, aby občania niektorých tretích krajín mali víza na krátkodobý pobyt môže obmedziť neregulárnu migráciu z týchto krajín, avšak môže zvýšiť počet ľudí, ktorí sa stanú obeťami sietí prevádzačov a pašovania ľudí. Vízová politika môže navyše spôsobovať vážne diskriminujúce obmedzenie mobility osôb, a preto je potrebné náležité riadenie prostredníctvom konzulárnych orgánov, ktoré bude transparentné, rýchle a zabráni korupcii.

5.44

Výbor súhlasí s tým, aby boli prijaté jednotné európske schengenské víza a mohli by byť vytvorené aj spoločné konzulárne strediská viacerých členských štátov.

5.45

S cieľom zachovať integritu schengenského priestoru bez kontroly osôb na vnútorných hraniciach, EHSV navrhuje rozvinúť a upevniť „integrované riadenie“ stratégií na kontrolu vonkajších hraníc EÚ.

5.46

Je potrebné posilniť operačný rozmer agentúry Frontex. Potrebné je tiež vyvinúť integrovaný systém kontroly hraníc za pomoci využitia nových technológií a potenciálu siedmeho rámcového programu Európskej komisie. Je dôležité, aby Frontex rozvinula a posilnila svoje koordinačné a podporné úlohy v rámci spoločných operácií a schopnosť rýchlo reagovať na potreby členských štátov na vonkajších hraniciach. V budúcnosti EÚ rozhodne o vedení a kontrole operácií tejto agentúry, pričom zváži právne dôsledky z hľadiska vnútroštátnych ako aj medzinárodných právnych predpisov.

5.47

Na mieste je rozvíjanie spolupráce s tretími krajinami a podporovanie schopností týchto krajín riadiť a kontrolovať migráciu.

5.48

Výbor podčiarkuje potrebu zachovať schengenský priestor bez vnútorných hraničných kontrol a posilniť spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi pri riadení vonkajších hraníc.

5.49

EHSV tiež podporuje vytvorenie jednotného kontrolného miesta na pozemných hraniciach, kde sa každý cestujúci podrobí spravidla jedinej kontrole vykonanej jediným orgánom.

5.50

Masívny a neustály prílev prisťahovalcov na územie EÚ je predovšetkým humanitárnym problémom, ktorý musia riešiť vnútroštátne orgány za pomoci a solidarity EÚ. Niektoré územia v Európe, ako napr. južné ostrovy (Malta, Lampedusa, Kanárske ostrovy, atď.), čelia špecifickým ťažkostiam, pretože predstavujú pre neregulárne prisťahovalectvo prestupné miesta a niekedy je vlna prisťahovalcov taká veľká, že prekračuje ich kapacity na prijatie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Európska únia disponovala systémom solidarity, vrátane zdieľania operačnej záťaže prostredníctvom kombinovania európskych a spoločných národných zdrojov v súvislosti s členskými štátmi, ktoré musia riešiť opakujúce sa masívne príchody nelegálnych prisťahovalcov.

5.51

EHSV si želá, aby účinnosť a kontrola hraníc rešpektovala právo na azyl, pretože veľa osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prichádza na vonkajšie hranice nezákonnými spôsobmi. EHSV prijme ďalšie stanovisko (21) o spoločnom európskom azylovom systéme.

5.52

EHSV podporoval (22) aj vytvorenie agentúry Frontex a vytvorenie budúcej Európskej hraničnej stráže a Európskej školy hraničnej stráže, pretože kontroly hraníc musia byť vykonávané úradníkmi so špecializáciou v oblasti zaobchádzania s osobami a ktorí majú bohaté technické vedomosti.

5.53

Medzi úlohy tejto agentúry treba zaradiť koordináciu záchranných služieb – predovšetkým námorných – na predchádzanie a pomoc osobám, ktoré sa nachádzajú v nebezpečenstve v dôsledku využitia rizikových migračných sietí.

5.54

Komisia navrhuje riešiť problematiku neregistrovanej práce a nelegálneho zamestnávania pomocou preventívnych opatrení, uplatňovaním právnych predpisov a sankciami. Treba posilniť ochranu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a zlepšiť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu.

5.55

Výbor sa domnieva, že boj proti neregulárnemu prisťahovalectvu nespočíva len v kontrole hraníc, ale aj v kontrole európskych trhov práce, pretože v niektorých krajinách a v niektorých odvetviach býva neregulárnym prisťahovalcom ponúkaná nelegálna práca. Výbor nedávno schválil stanovisko (23), v ktorom podporuje návrh smernice Komisie na postih zamestnávateľov neregulárnych prisťahovalcov a zdôrazňuje v ňom význam sociálnych partnerov a pracovných podmienok prisťahovalcov.

5.56

Neregulárne prisťahovalectvo sa zníži aj vtedy, keď EÚ a členské štáty budú mať otvorenejšie a flexibilnejšie právne predpisy pre prijímanie nových prisťahovalcov, čo výbor navrhoval už v niekoľkých stanoviskách.

5.57

Výbor súhlasí s Komisiou, ktorá chce zabezpečiť, aby mali štátni príslušníci tretích krajín s nelegálnym pobytom na území EÚ prístup k službám zaručujúcim základné ľudské práva, ako napr. vzdelávanie detí, základná zdravotná starostlivosť.

5.58

Výbor považuje existenciu státisícov neregulárnych prisťahovalcov za veľkú výzvu pre EÚ a pre členské štáty. Nútený návrat nemôže byť jediným riešením, pretože vždy je potrebné zaručiť dôstojnosť ľudí a ľudský prístup a ani finančne by takáto politika nebola udržateľná. Výbor preto v niektorých stanoviskách (24) navrhol, aby v rámci koordinácie politických opatrení Komisia žiadala členské štáty o vypracovanie regularizačných opatrení, čím by sa predišlo tomu, aby sa neregulárne prisťahovalectvo považovalo za zadné dvierka legálneho prisťahovalectva. S cieľom regularizovať situáciu dotknutých osôb je potrebné, aby sa zvážila miera ich sociálnej a pracovnej integrácie. Výbor sa domnieva, že vďaka spolupráci príslušných orgánov a sociálnych aktérov by mnohí z tých, ktorí dnes vykonávajú nelegálnu prácu, mohli svoju situáciu administratívne zregularizovať, aby sa ich zamestnanie pretransformovalo na legálne.

5.59

Zločinecké siete obchodujúce s ľuďmi často zneužívajú nedostatočnú kontrolu vonkajších hraníc a neváhajú vystavovať životy ľudí veľkému nebezpečenstvu s vidinou zvýšenia svojho neoprávneného finančného zisku. V inom stanovisku (25) EHSV vyjadril názor, že tak ako sa bojuje so zločineckými sieťami, ktoré obchodujú s ľuďmi a vykorisťujú ich, orgány by mali ochraňovať predovšetkým najzraniteľnejšie obete, ako sú mladiství a obete obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania.

5.60

Výbor je veľmi znepokojený otázkou používania biometrických údajov, pretože môžu byť zneužívané na diskriminačnom základe a môžu narušovať právo jednotlivca na súkromie.

5.61

Komisia sa domnieva, že politika návratu je nevyhnutnou súčasťou prisťahovaleckej politiky a navrhuje, aby boli obmedzené masové legalizácie osôb, pričom však treba ponechať otvorenú možnosť pre individuálnu legalizáciu, založenú na spravodlivých a transparentných kritériách.

5.62

Komisia navrhuje dať politike návratu skutočný európsky rozmer a zabezpečiť plné vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate. Výbor vo svojom stanovisku (26) vyjadruje názor, že skôr ako budeme disponovať spoločnou legislatívou v oblasti prisťahovalectva a azylu je vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate veľmi problematické, pri súčasnom zaručení dodržiavania základných práv udeľovaných právnym štátom.

5.63

V spomínanom stanovisku výbor tiež uviedol, že úspešnejšia je politika dobrovoľného návratu, ktorá ponúka primeranú motiváciu a je riadená v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a špecializovanými mimovládnymi organizáciami.

5.64

EHSV nebol konzultovaný pri príprave smernice o návrate, ale s organizáciami zaoberajúcimi sa ľudskými právami súhlasí v tom, že niektoré z jej ustanovení (dĺžka pobytu v záchytných strediskách, absencia právnej ochrany, neprimerané zaobchádzanie s maloletými, atď.) nie sú zlučiteľné so základnými právami a právnym štátom.

5.65

Je potrebné vykonať kroky na zabezpečenie toho, aby krajiny pôvodu súhlasili s opätovným prijímaním svojich vlastných štátnych príslušníkov, k čomu ich viažu medzinárodné zmluvy. Aktuálne platné dohody o opätovnom prijímaní je treba tiež vyhodnotiť, aby sa vylepšilo ich uplatňovanie a stanovili sa osvedčené postupy pre budúce rokovania o dohodách.

—

Stanovisko na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008).

—

Stanovisko na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“, spravodajca: pán Sharma (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008).

—

Stanovisko na tému „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“, spravodajca: pán Pariza Castaños. (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009);

—

Stanovisko na tému „Prisťahovalectvo, integrácia a úloha organizácií občianskej spoločnosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 125, 27.5.2002);

—

Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004);

—

Stanovisko na tému „Účasť občianskej spoločnosti v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu“, spravodajcovia: páni Rodríguez García-Caro, Pariza Castaños a Cabra de Luna (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006).

—

Právo prístupu k majetku a službám, vrátane bývania, za tých istých podmienok ako domáci občania.

—

Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave.

—

Uznávanie diplomov, vysvedčení a titulov v rámci legislatívy Spoločenstva.

—

Právo na vzdelanie detí, vrátane podpory a študijných štipendií.

—

Právo vyučovať a právo na vedecký výskum podľa návrhu smernice.

—

Právo na bezplatné právne poradenstvo v prípade potreby.

—

Právo bezplatného prístupu k službám zamestnanosti.

—

Právo učiť sa jazyk prijímajúcej krajiny.

—

Rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti.

—

Právo na voľný pohyb a pobyt v rámci členského štátu.

—

Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004).

—

Stanovisko na tému „Zelená kniha o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005).

—

Stanovisko na tému „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006).

—

Stanovisko na tému „Návrh smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. ES C 27, 3.2.2009).

—

Stanovisko EHSV na tému „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008).

—

Stanovisko EHSV na tému „Migrácia a rozvoj: príležitosti a výzvy“, spravodajca: pán Sharma (Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008).