31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/42

—

Považuje prísľub Európskej únie ponúknuť európsku perspektívu celému regiónu západného Balkánu za záväzný, pokiaľ jednotlivé krajiny regiónu splnia podmienky pre vstup do EÚ.

—

Apeluje na krajiny západného Balkánu o čo najpromptnejšie vysporiadanie sa s podmienkami vedúcimi k liberalizácii vízovej politiky Európskej únie. Vízová povinnosť, ktorej v súčasnosti podliehajú obyvatelia krajín západného Balkánu, bráni rozvoju sociálnych kontaktov s partnermi z členských krajín EÚ a spomaľuje tiež proces implementácie edukačných a rozvojových projektov. Nabáda členské štáty EÚ v pokračovaní v nastúpenom trende liberalizácie vízovej povinnosti voči krajinám západného Balkánu.

—

Zdôrazňuje význam nastúpených procesov decentralizácie a dekoncentrácie štátnej moci v krajinách západného Balkánu. Upozorňuje, že etnický faktor nesmie byť jediným, respektíve dominantným v spomínaných procesoch. V etnicky výrazne heterogénnych krajinách považuje za dôležité upevnenie pozície centrálnych inštitúcií podmieňujúcich vitálne fungovanie štátov za súčasnej akceptácie autonómneho rozhodovania inštitúcií a orgánov regionálnej a miestnej samosprávy.

—

Považuje za dôležité ďalej energicky presadzovať nezávislosť súdnictva. Je potrebné pokračovať v boji proti korupcii a snahe o posilnenie dôvery občanov v súdnictvo.

—

Podporuje intenzívne zapájanie miestnych a regionálnych samospráv, respektíve inštitúcií do spolupráce s partnermi v členských krajinách EÚ. Žiada o vytvorenie adekvátnych inštitucionálnych a finančných mechanizmov umožňujúcich miestnym a regionálnym samosprávam, rovnako ako národným združeniam miestnych samospráv zúčastňovať sa intenzívnejšie na cezhraničných a regionálnych projektoch, vrátane ich participácie na iniciatívach spadajúcich pod rámec Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EGTC).

Spravodajca

:

pán František KNAPÍK (SK/EĽS), primátor mesta Košice

1.

Považuje prísľub Európskej únie ponúknuť európsku perspektívu celému regiónu západného Balkánu za záväzný, pokiaľ jednotlivé krajiny regiónu splnia podmienky pre vstup do EÚ.

2.

Víta pokrok, ktorý dosiahli krajiny západného Balkánu v procese približovania sa Európskej únii. Podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) medzi EÚ a Srbskou republikou, ako aj medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou je predpokladom pre napĺňanie európskej perspektívy celého regiónu. Dôkazom napredovania európskej integrácie je takisto reálna perspektíva Čiernej Hory a Albánska, a neskôr aj ďalších krajín tohto regiónu získať v blízkej budúcnosti štatút kandidátskych krajín, rovnako aj úspešné napredovanie prístupových rozhovorov s Chorvátskom.

3.

Odporúča Európskej komisii zúročiť vo väčšej miere skúsenosti nových členských krajín tak z integračného, ako aj transformačného procesu. Názor nových členských krajín by mal byť pridanou hodnotou pri koncipovaní politík EÚ, špeciálne s dôrazom na integračné ambície krajín západného Balkánu.

4.

Apeluje na krajiny západného Balkánu o čo najpromptnejšie vysporiadanie sa s podmienkami vedúcimi k liberalizácii vízovej politiky Európskej únie. Vízová povinnosť, ktorej v súčasnosti podliehajú obyvatelia krajín západného Balkánu bráni rozvoju sociálnych kontaktov s partnermi z členských krajín EÚ a spomaľuje tiež proces implementácie edukačných a rozvojových projektov. Nabáda členské štáty EÚ v pokračovaní v nastúpenom trende liberalizácie vízovej povinnosti voči krajinám západného Balkánu.

5.

Zdôrazňuje význam nastúpených procesov decentralizácie a dekoncentrácie štátnej moci v krajinách západného Balkánu. Upozorňuje, že etnický faktor nesmie byť jediným, respektíve dominantným v spomínaných procesoch. V etnicky výrazne heterogénnych krajinách považuje za dôležité upevnenie pozície centrálnych inštitúcií podmieňujúcich vitálne fungovanie štátov za súčasnej akceptácie autonómneho rozhodovania inštitúcií a orgánov regionálnej a miestnej samosprávy.

6.

Pripomína, že uznanie a ochrana menšín je jedným z kodanských kritérií, ktorých splnenie je predpokladom na vstup do Európskej únie. Je presvedčený, že ústrednou úlohou menšinových práv je uľahčovať mierové spolužitie obyvateľov rôznych rás, jazykov alebo náboženstiev s väčšinovým obyvateľstvom a zabezpečiť, aby boli uspokojené ich špecifické potreby.

7.

Vyzýva krajiny regiónu, aby prijali opatrenia, pomocou ktorých sa posilní účasť žien na politickom, spoločenskom a hospodárskom živote a podporí rovnoprávne postavenie žien a mužov. Výbor konštatuje, že ešte stále dochádza k prípadom diskriminácie žien a domáceho násilia a žiada preto krajiny, aby podnikli väčšie úsilie pri ochrane práv žien.

8.

Navrhuje posilniť administratívne kapacity na úrovni celoštátnych inštitúcií i miestnych samospráv za účelom čo najefektívnejšieho využitia finančných prostriedkov poskytnutých krajinám západného Balkánu prostredníctvom nástroja rozvojovej pomoci (IPA).

9.

Považuje za dôležité ďalej energicky presadzovať nezávislosť súdnictva. Je potrebné pokračovať v boji proti korupcii a snahe o posilnenie dôvery občanov v súdnictvo.

10.

Vyjadruje poľutovanie v súvislosti s veľmi rozšírenou korupciou. Táto je prekážkou pri budovaní transparentnej verejnej správy a negatívne ovplyvňuje efektívne riadenie a správu fondov a programov EÚ.

11.

Víta aktivity vedúce k vytvoreniu Regionálnej školy verejnej správy (ReSPA) so všetkými právomocami náležiacimi vzdelávacej inštitúcii zameranej na vzdelávanie ľudských zdrojov v oblasti verejnej správy, s cieľom posilnenia administratívnej kapacity v krajinách regiónu západného Balkánu. Do spolupráce s budujúcou sa inštitúciou odporúča zapojiť v čo najväčšej miere existujúce vzdelávacie inštitúcie zamerané na verejnú správu v jednotlivých členských krajinách. Podporuje takisto ďalšie nástroje Európskej komisie vedúce k posilneniu administratívnej kapacity, budovaniu inštitúcií a implementácie európskej legislatívy, špeciálne prostredníctvom twiningu, Nástroja technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a Nástroja podpory zlepšenia riadenia a manažmentu (SIGMA).

12.

Víta úspešnú transformáciu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu na Radu regionálnej spolupráce. Považuje regionálnu spoluprácu za jednu zo zásadných podmienok pre napredovanie procesu integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie. Špeciálnu pozornosť treba v tomto kontexte zamerať na rozvoj cezhraničnej spolupráce, keďže práve prihraničné regióny boli často najviac poznačené následkami ozbrojených konfliktov z deväťdesiatych rokov. V tejto súvislosti apeluje na rozvoj hraničnej infraštruktúry medzi jednotlivými krajinami regiónu.

13.

Zastáva názor, že posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi prímorskými a hraničnými oblasťami krajín západného Balkánu a priľahlými oblasťami susediacich členských krajín Európskej únie je správnou cestou k prekonaniu rozdelenia, predsudkov a nedôvery, ktoré sú dôsledkom sporov a konfliktov, ku ktorým v nedávnej alebo aj dávnej minulosti dochádzalo medzi krajinami západného Balkánu a susednými krajinami, terajšími členskými štátmi EÚ.

14.

Víta pokrok pri vytváraní zóny voľného obchodu v regióne západného Balkánu, známej ako CEFTA. Odporúča zúčastneným krajinám urýchlenie procesov vedúcich k vytvoreniu efektívneho fungovania zóny v celom regióne, keďže regionálna zóna voľného obchodu napomôže jednotlivým krajinám pripraviť sa na integráciu do jednotného trhu EÚ.

15.

Podporuje intenzívne zapájanie miestnych a regionálnych samospráv, respektíve inštitúcií do spolupráce s partnermi v členských krajinách EÚ. Žiada o vytvorenie adekvátnych inštitucionálnych a finančných mechanizmov umožňujúcich miestnym a regionálnym samosprávam, rovnako ako národným združeniam miestnych samospráv zúčastňovať sa intenzívnejšie na cezhraničných a regionálnych projektoch, vrátane ich participácie na iniciatívach spadajúcich pod rámec Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EGTC).

16.

Uvedomuje si skutočnosť, že organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu v procese integrácie do EÚ a podporuje vytváranie sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti daného regiónu a vypracovávanie spoločných projektov.

17.

Považuje dobré fungovanie miestnych a regionálnych samospráv za nevyhnutné tak z pohľadu vnútornej konsolidácie jednotlivých krajín, ako aj z hľadiska procesu približovania sa EÚ. Odporúča vládam jednotlivých krajín zintenzívniť komunikáciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ako aj propagáciu myšlienky európskej integrácie.

18.

Víta špeciálny mechanizmus podpory miestnych a regionálnych samospráv v regióne západného Balkánu uskutočňovaný v rámci Nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktorý Európska komisia ohlásila na konferencii v Bruseli v apríli 2008. Odporúča Európskej komisii v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť proces poskytovania pomoci s dôrazom na zníženie časovej náročnosti a zvýšenia funkčnosti mechanizmov jej poskytovania. Považuje za potrebné udeľovať akúkoľvek formu pomoci cielene, avšak zároveň pre čo možno najširší okruh recipientov.

19.

Si uvedomuje regionálnu nevyváženosť v pôsobení miestnych a regionálnych samospráv pri dosahovaní harmonického a vyváženého územného rozvoja a propagácii myšlienky európskej integrácie medzi metropolitnými regiónmi a regiónmi vzdialenejšími od mestských centier. Považuje za potrebné podporiť efektívne pôsobenie miestnych a regionálnych orgánov vo vidieckych regiónoch, so špeciálnym dôrazom na etnicky zmiešané oblasti, kde odporúča zamerať pozornosť na implementáciu multietnických projektov.

20.

Uvedomuje si, že miestne a regionálne samosprávy krajín západného Balkánu zohrávajú zásadnú úlohu pri hľadaní primeraného inštitucionálneho riešenia problematiky práv národnostných menšín, a preto od vlád týchto krajín očakáva, že sa pri navrhovaní a schvaľovaní nových noriem a právnych rámcov pre práva menšín, ktoré musia zodpovedať rámcovému dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, budú radiť s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

21.

Zdôrazňuje dôležitosť miestnych a regionálnych samospráv v procese prekonávania predsudkov a rozdielov medzi jednotlivými etnikami v regióne a v tomto kontexte ich úlohu v komunikácii medzi rôznymi úrovňami miestnej a národnej správy jednotlivých krajín.

22.

Víta významný pokrok prístupových rozhovorov Chorvátska, ktorý je signálom aj pre ostatné krajiny západného Balkánu, pokiaľ ide o ich vlastnú perspektívu členstva v EÚ, ak splnia nevyhnutné podmienky. Zastáva názor, že súčasná neistota, pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy po írskom referende, nemá vplyv na prebiehajúce prístupové rokovania s Chorvátskom.

23.

Víta pokrok dosiahnutý v oblasti regionálnej politiky a cezhraničnej spolupráce a oceňuje, že Chorvátsko venuje zvýšenú pozornosť doriešeniu otvorených otázok so svojimi susedmi.

24.

Pripomína, že Chorvátsko musí urobiť ďalší pokrok pri uskutočňovaní reformy súdnictva, v oblasti boja proti korupcii, práv národnostných menšín, návratu utečencov a reštrukturalizácie lodného staviteľstva, ak sa majú dosiahnuť rozhodujúce pokroky v prístupovom procese.

25.

Pripomína, že Chorvátsko musí tiež urýchliť reformu verejnej správy a zlepšiť administratívne kapacity na miestnej a regionálnej úrovni.

26.

Zastáva názor, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je schopná nadviazať ešte užšie vzťahy s EÚ, pokiaľ bude dodržiavať kritériá, ktoré v júni 2008 stanovila Európska rada.

27.

Oceňuje prínos bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko k stabilite regiónu západného Balkánu a berie na vedomie rozhodnutie jej vlády v súvislosti s uznaním nezávislosti Kosova.

28.

Víta vytvorenie zmiešaného poradného výboru medzi EÚ a bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a podporuje prehĺbenie politického dialógu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v krajinách EÚ a ich partnerskými orgánmi v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.

29.

Podotýka, že politická kríza, ktorou prešla bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, sa napokon vyriešila. Odporúča, aby boli okamžite prijaté opatrenia na zlepšenie a posilnenie fungovania štátnych orgánov, aby sa mohli odstrániť faktory, ktoré zapríčinili problematický priebeh volieb v júni 2008, ale aj preto, aby sa zabezpečilo, že ďalšie voľby budú prebiehať v súlade s modelmi uznávanými na medzinárodnej úrovni. Zdôrazňuje, že treba zintenzívniť politický dialóg medzi stranami, ktoré pôsobia na politickej scéne, s cieľom nastoliť trvalú atmosféru vzájomnej spolupráce pri uskutočňovaní reforiem, ktoré sú podmienkou pre prijatie do Európskej únie.

30.

Navrhuje pokračovať v decentralizačnom procese, pričom prvoradým kritériom pre formovanie miestnych, respektíve regionálnych samospráv by nemala byť etnická príslušnosť. Nabáda k udržaniu politickej stability bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni zdôrazňovaním potreby dialógu na úkor iných riešení.

31.

Podporuje konštruktívnu úlohu Výboru pre medzikomunitné vzťahy, a to tak na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni, ako sprostredkovateľa medzi jednotlivými etnickými komunitami a parlamentom. Takisto apeluje na zachovaní multietnického charakteru bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, s dôrazom na dôsledné dodržiavanie menšinových práv obyvateľstva.

32.

Víta obnovenie rokovaní za účasti osobitného vyslanca OSN Matthewa Nimetza a vyzýva bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby zvýšila svoje úsilie s cieľom vyriešiť otázku názvu krajiny v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 817/93 a 845/93, a zdôrazňuje, že pre ďalšie napredovanie bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na ceste do EÚ sú dôležité dobré susedské vzťahy.

33.

Odporúča pokračovať v reforme verejnej správy, vrátane reformy miestnych daní, ktorej cieľom je zabezpečiť samosprávam väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o finančných otázkach.

34.

Víta implementáciu reformných krokov vedúcich k reforme štátnej správy a posilneniu kompetencií miestnych samospráv.

35.

Zdôrazňuje potrebu zvýšenia úrovne hospodárskeho rastu a výkonnosti ekonomiky. Ekonomická prosperita a udržateľný hospodársky rast sú predpokladmi úspešného napredovania v procese európskej integrácie.

36.

Vyzdvihuje úlohu politického konsenzu v otázkach týkajúcich sa európskej integrácie.

37.

Požaduje eliminovať nekonštruktívne postoje politických strán na úrovni samospráv s cieľom spriechodnenia konsenzuálnych rozhodnutí vedúcich k riešeniu miestnych problémov a potrieb miestneho spoločenstva.

38.

Žiada uplatnenie účinných mechanizmov vedúcich k eliminácii korupcie, a to tak na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni. Zároveň požaduje posilniť účinné angažovanie sa predmetných inštitúcií v boji proti organizovanému zločinu.

39.

Víta posilnenie právomocí samospráv v oblasti miestnych daní a výdavkov.

40.

Odporúča posilniť decentralizované kompetencie predstaviteľov miestnych samospráv.

41.

Vyzýva Albánsko, aby v plnej miere uplatňovalo ustanovenia rámcovej dohody Rady Európy o ochrane národnostných menšín, najmä v súvislosti s používaním menšinových jazykov.

42.

Víta podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou a podporuje zrušenie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) a posilnenie Úradu osobitného zástupcu EÚ po splnení nevyhnutných podmienok a cieľov.

43.

Oceňuje, že otázka konečného štatútu Kosova sa výrazne neodrazila na dianí v Bosne a Hercegovine, kde celková politická a bezpečnostná situácia ostala pokojná.

44.

Víta schválenie policajnej reformy bosnianskym parlamentom berúc do úvahy jej dôležitosť z hľadiska napredovania procesu integrácie do EÚ. Uvedomuje si, že schválená podoba policajnej reformy predstavuje konsenzus podmienený dlhodobými a komplikovanými rokovaniami jednotlivých zúčastnených strán. Zároveň zdôrazňuje potrebu schvaľovania ďalších ústavných zmien vedúcich k posilneniu funkčnosti celoštátnych inštitúcií a eliminácii etnického faktora ako najdôležitejšieho princípu podmieňujúceho správu bosniansko-hercegovinskej spoločnosti, ako aj dôležitosť intenzifikácie spolupráce s Medzinárodným súdnym tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

45.

Oceňuje konanie demokratických komunálnych volieb v októbri 2008 a pozitívne hodnotí ich bezproblémový priebeh. Uvedomuje si dôležitosť demokratickej voľby predstaviteľov miestnych samospráv a ich úlohu v procese demokratizácie bosniansko-hercegovinskej spoločnosti a jej približovania k EÚ.

46.

Podporuje posilnenie administratívnej kapacity Riaditeľstva pre európsku integráciu pôsobiaceho v rámci Rady ministrov BaH, ako aj kapacity ostatných inštitúcií a orgánov podieľajúcich sa na procese európskej integrácie. Ďalší pokrok Bosny a Hercegoviny v procese európskej integrácie si bude vyžadovať pokračujúce úsilie pri uplatňovaní reforiem súvisiacich s EÚ.

47.

Uvedomuje si, že celospoločenská debata o problematike európskej integrácie by mala byť podporená viacerými dobre cielenými projektmi, so zaangažovaním predstaviteľov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, akademickej obce ako aj mimovládneho sektora. Skúsenosti nových členských krajín by v tomto smere mohli slúžiť ako inšpirácia, čo platí špeciálne o etablovaní Národného konventu o EÚ, ktorý bol popri úspešnom pôsobení v SR spustený v roku 2006 aj v Srbsku.

48.

Víta uskutočnenie demokratických a transparentných prezidentských volieb, s dôrazom na skutočnosť, že sa jednalo o prvé voľby prezidenta od vyhlásenia nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006.

49.

Víta aktívny príspevok Čiernej Hory k stabilizácii regiónu, špeciálne jej konštruktívny prístup pri etablovaní dobrých bilaterálnych vzťahov so susednými krajinami a berie na vedomie rozhodnutie jej vlády v súvislosti s uznaním nezávislosti Kosova.

50.

Víta etablovanie Delegácie Európskej komisie v hlavnom meste Podgorica. Vyjadruje presvedčenie, že pôsobenie Delegácie EK napomôže vo výraznej miere uľahčiť a intenzifikovať komunikáciu medzi Európskou komisiou a Čiernou Horou a napomôcť úsiliu Čiernej Hory integrovať sa do EÚ.

51.

Apeluje na urýchlenie reformy súdnictva a posilnenie postavenia verejnej správy. Podporuje napredovanie v administratívnej a právnej reforme. V súvislosti s implementáciou Stabilizačnej a asociačnej dohody odporúča posilnenie administratívnych kapacít, ako aj kapacít v politickej a právnej oblasti.

52.

Nabáda kompetentné orgány k zvýšeniu úsilia vedúceho k eliminácii korupcie v inštitúciách štátnej správy a miestnej samosprávy, ako aj v boji s organizovaným zločinom, špeciálne s dôrazom na pašovanie narkotík a iných komodít.

53.

Víta podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Srbskou republikou a Európskou úniou. V súvislosti s jej implementáciou apeluje na srbskú vládu, aby dôsledne plnila záväzky súvisiace s jej implementáciou.

54.

Víta zadržanie Radovana Karadžiča na území Srbska a oceňuje úsilie novej srbskej vlády v tejto veci; zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce medzi srbskou vládou a Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).

55.

Vyzýva EÚ, aby vytýčila jasnú cestu pre budovanie svojich vzťahov so Srbskom tým, že uvedie do platnosti predbežnú dohodu a v parlamentoch členských štátov sa začne proces ratifikácie dohody o stabilizácii a pridružení. Zastáva názor, že Srbsko by malo v roku 2009 získať štatút kandidátskej krajiny.

56.

Víta demokratický priebeh prezidentských volieb uskutočnených v januári – februári 2008 a predčasných parlamentných volieb a volieb do miestnych samospráv v máji 2008, a zároveň oceňuje demokratickú formu riešenia vládnej krízy.

57.

Zdôrazňuje potrebu efektívnej fiškálnej decentralizácie a podporuje schváliť zákon o majetku samospráv v znení, aké navrhla Stála konferencia miest a obcí.

58.

Víta ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy srbským parlamentom a jej vstúpenie do platnosti od 1. januára 2008.

59.

Odporúča vypracovať stratégiu pre decentralizáciu za účelom transparentnosti a predvídateľnosti decentralizačného procesu v Srbsku. Zdôrazňuje potrebu posilnenia lokálnych inštitúcií. Špeciálnu pozornosť navrhuje zamerať na otázku dôsledného rešpektovania práv národnostných menšín a etnických skupín.

60.

Vyzýva Belehrad, aby akceptoval misiu Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX).

61.

Podporuje pokračovanie implementácie misie EULEX, ktorú do Kosova vyslala Európska únia, a víta záväzok EÚ prebrať podstatnú mieru zodpovednosti za vývoj v Kosove. Víta dohodu o presune právomocí z UNMIK na misiu EULEX.

62.

Víta výsledky konferencie darcov pre Kosovo, ktorú zorganizovala Európska komisia 11. júla 2008 v Bruseli, a cení si záväzok EÚ v súvislosti s Kosovom a stabilitou západného Balkánu.

63.

Podporuje participáciu Kosova na regionálnych iniciatívach, s dôrazom na európsku perspektívu západného Balkánu. Konštatuje, že integrácia regiónu západného Balkánu do Európskej únie nebude úspešne zakončená ukončená bez zapojenia všetkých regionálnych aktérov do integračného procesu.

64.

Všíma si, že v novej ústave sú zakotvené práva jednotlivých národnostných komunít.

65.

Víta vytvorenie Konzultatívneho výboru pre komunity pod záštitou prezidenta a zavedenie systému tzv. dvojitej väčšiny, kedy otázky týkajúce sa oblasti životných záujmov jednotlivých komunít musia byť schválené nielen väčšinou zákonodarcov, ale aj väčšinou reprezentantov jednotlivých komunít. Odporúča koordinovať termín jej uvedenia do platnosti s predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva.

66.

Vyslovuje želanie, aby jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neprinieslo nové prekážky pre obchodné vzťahy a pohyb osôb na Balkáne.

67.

Podporuje dlhodobé zachovanie prítomnosti medzinárodného spoločenstva v Kosove. Vzhľadom na nedostatočnú administratívnu kapacitu kosovských inštitúcií žiada medzinárodné spoločenstvo o výraznú asistenciu v procese implementácie novej ústavy.

68.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že administratívne kapacity stále nie sú dostatočné na to, aby dokázali zabezpečiť efektívne a transparentné fungovanie verejných služieb a správu fondov a programov EÚ.

69.

Odporúča národnostným menšinám podieľať sa na správe vecí verejných v Kosove v rámci rámca, ktorý vytyčuje nová ústava. Vníma s poľutovaním nevôľu predstaviteľov srbskej komunity participovať na formovaní inštitúcií verejnej správy a zúčastňovať sa demokratických procesov výberu volených predstaviteľov do kosovských inštitúcií.

70.

Vyzýva kosovské orgány, aby rešpektovali jednotlivé národnostné menšiny a dodržiavali v tejto súvislosti všetky medzinárodné požiadavky.