30.8.2008

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/130

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťahy medzi EÚ a Srbskom: úloha občianskej spoločnosti“

(2008/C 224/29)

Členovia Európskej komisie, pani Margot Wallström a pán Olli Rehn, požiadali listom z 18. júla 2007 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Vzťahy medzi EÚ a Srbskom: úloha občianskej spoločnosti“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. mája 2008. Spravodajcom bol pán Seppo Kallio.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 445. plenárnom zasadnutí 28. a 29. mája 2008 (schôdza z 29. mája) prijal 74 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery stanoviska

1.1

Odporúčania pre inštitúcie a orgány Európskej únie (EÚ): — podporovať srbskú vládu pri vypracovaní stratégie rozvoja občianskej spoločnosti (1), — zvýšiť podporu (aj po finančnej stránke) pre organizácie občianskej spoločnosti v Srbsku s cieľom zachovať ich nezávislosť od vlády a zabezpečiť kontinuitu projektov, ktoré riadia, — vytvoriť vhodnejšie a účinnejšie systémy finančnej pomoci s cieľom urýchliť zdĺhavé postupy súvisiace s podávaním žiadostí a prijímaním rozhodnutí. Toto odporúčanie sa vzťahuje aj na nový nástroj, ktorý Európska komisia (EK) zaviedla s cieľom podporovať rozvoj občianskej spoločnosti a dialóg. K tejto podpore by malo mať prístup široké spektrum dotknutých organizácií a mala by sa dať prispôsobiť ich potrebám, — rozlišovať medzi mimovládnymi organizáciami a sociálnymi partnermi pokiaľ ide o vypracúvanie a prijímanie stratégií pomoci, — podporovať programy zamerané na budovanie kapacít sociálnych partnerov s cieľom posilniť ich schopnosť efektívneho sociálneho dialógu, — systematicky podporovať projekty, ktoré riadia organizácie občianskej spoločnosti a ktoré sú zamerané na propagovanie myšlienky európskej integrácie v rámci celej spoločnosti. Do systematickej diskusie o otázkach týkajúcich sa európskej integrácie by sa mali zapojiť všetky zložky spoločnosti vrátane občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť podporenie širšej škály aktivít v rámci srbského národného konventu o Európskej únii, v ktorom sú zastúpení predstavitelia vládnych organizácií ako aj organizácií občianskej spoločnosti, — podporovať projekty zamerané na uplatňovanie odborných vedomostí a skúseností členských štátov v Srbsku. Obzvlášť užitočný by mohol byť prínos „nových“ členských štátov zo strednej a východnej Európy. Inštitúcie EÚ by mali vo väčšej miere uznávať a podporovať význam „twinningových projektov“. Novovytvorený nástroj na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a dialógu môže byť nápomocný pri takýchto aktivitách, — umožniť predstaviteľom srbských organizácií občianskej spoločnosti návštevy inštitúcií EÚ a bezplatnú účasť na konferenciách a podujatiach, ktoré EÚ organizuje, — posilniť podporu regionálnych sietí organizácií občianskej spoločnosti na západnom Balkáne a rozvíjať regionálne programy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu dialógu medzi srbskými a kosovskými (2) organizáciami občianskej spoločnosti v záujme preklenutia komunikačnej priepasti medzi srbskou a kosovskou vládou (2), — udržiavať systematický dialóg s ostatnými prispievateľmi, s cieľom poskytovať organizáciám občianskej spoločnosti v Srbsku a na celom západnom Balkáne správne zameranú, účinnú, efektívnu a vhodne načasovanú pomoc, — zviditeľniť Delegáciu EK v Srbsku v očiach zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, ako aj občanov Srbska, — rozvíjať systematický a štruktúrovaný dialóg medzi zástupcami organizácií občianskej spoločnosti a Delegáciou EK v Srbsku s cieľom získavať priame informácie o situácii srbskej občianskej spoločnosti, — organizovať pravidelné stretnutia so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti s cieľom pružnejšie reagovať na ich očakávania a potreby.

1.2

Odporúčania pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV): — vytvoriť zmiešaný poradný výbor (ZPV) medzi EHSV a srbskými organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom podporovať a propagovať občiansky dialóg v Srbsku. Kým nebude vytvorený primeraný právny základ – dohoda o stabilizácii a pridružení (SAA) – EHSV by mohol zriadiť prechodný ZPV, ktorý by až do podpísania a ratifikácie SAA sledoval rovnaké ciele, — aktívne sa zapojiť do nového programu People to People Dialogue, ktorý riadi generálne riaditeľstvo EK pre rozšírenie. EHSV by mohol pre zástupcov srbských organizácií občianskej spoločnosti pripravovať a organizovať študijné návštevy v rámci EÚ (najmä v Bruseli), — umožňovať zástupcom srbských organizácií občianskej spoločnosti návštevy EHSV a oboznámiť ich s jeho aktivitami.

1.3

Odporúčania pre srbské orgány: — bezodkladne prijať zákon o združeniach občianskej spoločnosti a príslušnú legislatívu, hlavne v daňovej oblasti, — vypracovať stratégiu rozvoja občianskej spoločnosti, ktorá by vytvorila základ pre životaschopnú občiansku spoločnosť ako potrebnú zložku vyspelej demokratickej spoločnosti. Táto stratégia by sa mala vypracovať v úzkej spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti, — udržiavať systematický dialóg o otázkach týkajúcich sa organizácií občianskej spoločnosti s ich zástupcami. Postoj vlády k občianskej spoločnosti by mal byť otvorenejší, — poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti rôzne stimuly, vrátane finančných, v snahe podporiť ich rozvoj a kontinuitu ich aktivít. Mal by sa vytvoriť transparentný systém grantov, prostredníctvom ktorého by mohli organizácie občianskej spoločnosti žiadať o granty financované zo štátneho rozpočtu, — podporovať udržiavanie pravidelného tripartitného sociálneho dialógu a zaistiť riadne fungovanie srbskej Hospodárskej a sociálnej rady (HSR), v súlade so zákonom. Tento dialóg by mal byť založený na pravidelnej účasti všetkých dotknutých ministerstiev na stretnutiach srbskej HSR, — zabezpečiť správnu a účinnú implementáciu dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii s EÚ a zaviesť potrebné reformy, v záujme napredovania procesu liberalizácie vízového režimu. Bezvízové cestovanie je nevyhnutné pre rozvíjanie kontaktov medzi organizáciami srbskej občianskej spoločnosti a ich partnerskými organizáciami v Európskej únii.

1.4

Odporúčania pre srbské organizácie občianskej spoločnosti: — vytvoriť inštitucionálnu platformu pre pravidelné stretnutia a výmeny názorov, — zlepšiť manažérske schopnosti zástupcov organizácií občianskej spoločnosti prostredníctvom rôznych školiacich programov, — zvýšiť počet zástupcov národných a etnických menšín v projektoch vypracovaných srbskými organizáciami občianskej spoločnosti, — zvýšiť dôraz na regionálnu spoluprácu, podľa možnosti prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti v členských štátoch EÚ, obzvlášť v krajinách strednej a východnej Európy, a prostredníctvom využívania ich skúseností, — posilniť spoluprácu s médiami a vylepšiť verejnú mienku propagovaním projektov a úspechov organizácií občianskej spoločnosti.

1.5	Odporúčania pre srbské a kosovské (3) organizácie občianskej spoločnosti: — vynaložiť všetko úsilie na udržanie resp. zlepšenie spolupráce a priamych kontaktov medzi kosovskými (3) a srbskými organizáciami občianskej spoločnosti.

2.   Kontext stanoviska

2.1   Ciele EÚ týkajúce sa západného Balkánu a Srbska

Západný Balkán patrí medzi hlavné regionálne priority zahraničnej politiky EÚ. Hlavným cieľom EÚ na západnom Balkáne je zvýšiť regionálnu stabilitu a prosperitu. Prípravu krajín západného Balkánu na členstvo v EÚ možno považovať za rovnako dôležitý cieľ. V súvislosti s touto prípravou EÚ využíva špecifické nástroje predvstupovej pomoci.

Proces stabilizácie a pridruženia (SAP) bol vytvorený s cieľom pomôcť krajinám tohto regiónu na ceste do EÚ. Podpísanie dohody o stabilizácii a pridružení (SAA) sa považuje za významný krok smerom k plnému členstvu v EÚ. K máju 2008 malo podpísanú SAA päť zo šiestich krajín západného Balkánu. Zatiaľ čo Chorvátsko už rokuje o svojom pristúpení k EÚ, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorá má štatút kandidátskej krajiny, ešte prístupové rokovania nezačala. Srbsko podpísalo SAA 29. apríla 2008 v Luxembursku. Bosna a Hercegovina prístupové rokovania už zavŕšila a parafovala príslušnú SAA, ktorú však zatiaľ ešte nepodpísala.

2.2   Situácia a úloha organizácií občianskej spoločnosti v Srbsku

2.2.1   Osobitná úloha mimovládnych organizácií

Organizácie občianskej spoločnosti a obzvlášť mimovládne organizácie (MVO) zohrali významnú úlohu pri zvrhnutí Miloševićovho režimu tým, že dokázali zmobilizovať značnú časť obyvateľstva k uskutočneniu demokratických zmien. Od roku 2000 prechádzajú MVO procesom transformácie, ktorý spočíva hlavne v novom vymedzení programov, cieľov a priorít. Vzhľadom na to, že Srbská republika prechádza zložitým procesom politickej, hospodárskej a sociálnej transformácie, MVO – a hlavne MVO zaoberajúce sa demokratizáciou a ľudskými právami – zohrávajú významnú úlohu v demokratizácii srbskej spoločnosti. Niektoré MVO výrazne prispeli hlavne k úspechu posledných prezidentských volieb, ktoré sa konali v januári a februári 2008. MVO tiež zohrali významnú úlohu v procese šírenia európskych hodnôt a zbližovania Srbska s EÚ.

2.2.2   Potreba dialógu s občianskou spoločnosťou

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť potrebu intenzívneho dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a srbskou vládou. Napriek zavedeniu rôznych foriem konzultácie medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti (4) ešte stále v Srbsku neexistuje systematický občiansky dialóg. Zavedenie takéhoto dialógu má kľúčový význam pre srbskú spoločnosť všeobecne a najmä pre organizácie občianskej spoločnosti. Rozvíjanie tohto dialógu je tiež v záujme EÚ, pretože životaschopná a silná občianska spoločnosť je jedným z predpokladov úspešnej integrácie EÚ.

3.   Politický vývoj v Srbsku

3.1   Súčasná politická situácia

Od roku 2000, kedy demokratická a integračne orientovaná vláda nahradila režim bývalého prezidenta Slobodana Miloševića, Srbsko prechádza procesom politickej, hospodárskej a sociálnej transformácie. Problémy s hospodárskymi zmenami, otázka konečného štatútu Kosova (5), ako aj populistické zneužívanie národných predsudkov a stereotypov určitými politickými lídrami prispelo k radikalizácii srbskej politickej scény. Za touto radikalizáciu nestála len opozícia, ale do určitej miery aj odstupujúca vláda na čele s premiérom Vojislavom Koštunicom. Nemalo by sa opomenúť ani zapojenie médií do tohto procesu, pretože väčšina novinárov a reportérov má ďaleko od skutočnej nezávislosti. V nedávnych prezidentských voľbách opätovne zvíťazil úradujúci prezident Boris Tadić, ktorý v srbskej politike predstavuje umiernený smer. Pretrvávajúca nestabilita vo vládnej koalícii a napätie medzi Demokratickou stranou Srbska na čele s Vojislavom Koštunicom a Demokratickou stranou Borisa Tadića, ktoré sa vyhrotilo po vyhlásení nezávislosti Kosova (5) vo februári 2008, viedlo k odstúpeniu Vojislava Koštunicu z funkcie predsedu vlády. Predčasné parlamentné voľby sa konali 11. mája 2008.

3.2   Politické vzťahy s EÚ, Ruskom a susednými štátmi

Podmienkou pristúpenia k EÚ je splnenie kodanských kritérií, podmienok v rámci procesu stabilizácie a pridruženia (SAP) a iných podmienok a požiadaviek, ktoré stanovila EÚ. Srbsko nesplnilo všetky podmienky a požiadavky, ale preukázalo dobrú administratívnu kapacitu počas rokovaní s EÚ o SAA a pri zavádzaní potrebných reforiem. V novembri 2007 EÚ parafovala SAA. Jej podpísanie však ohrozila nedostatočná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ). V snahe preskúmať možnosti urýchlenia pokroku EÚ súhlasila s tým, že na tento účel vytvorí špeciálnu pracovnú skupinu. Európska komisia však zároveň vyzvala Srbsko, aby znovu potvrdilo svoj záväzok rozvíjať užšie vzťahy s Európskou úniou (6). Spolupráca s MTTJ aj naďalej zostáva jedným z najdôležitejších predpokladov pre ďalší rozvoj vzťahov medzi EÚ a Srbskom, a to aj po podpísaní SAA. Ďalším významným faktorom, ktorý formuje vzťahy medzi EÚ a Srbskom bude schopnosť srbskej vlády oddeliť otázku konečného štatútu Kosova (5) od procesu európskej integrácie.

Vzťahy medzi Srbskom a Ruskom sú čoraz intenzívnejšie. Toto zbližovanie sčasti súvisí s otázkou štatútu Kosova (5), keďže Ruská federácia stále podporuje srbskú pozíciu. Zvyšuje sa však aj miera spolupráce v hospodárskej oblasti, čo potvrdzuje narastajúci záujem ruských investorov o srbské hospodárstvo.

Napriek tomu, že sa za posledné roky v tejto oblasti dosiahol určitý pokrok, nie všetky vzťahy medzi Srbskom a jeho susednými štátmi sú uspokojivé. Vzťahy Srbska s jeho susediacimi členskými štátmi EÚ – Bulharskom, Maďarskom a Rumunskom – možno označiť za dobré, rovnako ako aj vzťahy s Čiernou Horou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Vzťahy medzi Srbskom a Chorvátskom sú dobré, hoci niektoré otázky zostávajú otvorené, ako napríklad otázka návratu utečencov do Chorvátska. Vzťahy s Bosnou a Hercegovinou ovplyvňuje do značnej miery špecifický vzťah medzi Srbskom a Republikou srbskou. Najväčšie napätie možno pozorovať pochopiteľne vo vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom (5), hlavne od vyhlásenia nezávislosti tejto provincie.

3.3   Úloha Srbska v rámci stabilizácie a rozvoja balkánskej oblasti

Srbsko je významnou krajinou západného Balkánu a dôležitým partnerom EÚ v tomto regióne. Vzhľadom na zapojenie srbských lídrov a srbskej armády do balkánskych vojen v 90. rokoch má Srbsko v tomto regióne relatívne negatívnu povesť. Jediným spôsobom, ktorým by si Srbsko mohlo vylepšiť svoje meno v rámci Balkánu je zlepšenie vzťahov so všetkými jeho susedmi a aktívna účasť na rôznych regionálnych iniciatívach za pomoci EÚ.

4.   Hospodársky vývoj v Srbsku

4.1   Súčasný stav srbskej ekonomiky

V dôsledku politickej a hospodárskej izolácie vyplývajúcej z Miloševićovho režimu bol v 90. rokoch hospodársky rozvoj Srbska spomalený. Od roku 2000 má však srbská ekonomika charakter typickej ekonomiky prechádzajúcej zmenami a preukazuje trvalo udržateľný rast (5,7 % v roku 2006 v porovnaní so 6,2 % v roku 2005). Rast HDP sprevádza klesajúca inflácia, ktorá v roku 2007 dosiahla 10 % (7). Medzi nepopierateľné hospodárske výhody Srbska patrí relatívne vysoký trhový potenciál, priaznivá geografická poloha, bezcolný prístup na trhy juhovýchodnej Európy, EÚ, Ruska a USA, ako aj vzdelaná a zručná pracovná sila.

4.2   Privatizačný proces

Podiel súkromného sektora (na tvorbe HDP) zostáva naďalej relatívne nízky v porovnaní s priemerom EÚ. Súkromný sektor predstavuje približne 55 % celkovej produkcie a zaberá 60 % trhu práce (8). Porovnateľne nízky podiel súkromného sektora má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť srbskej ekonomiky, a hlavne produktov a služieb. Nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj srbskej ekonomiky je pokračovanie v privatizácii a reštrukturalizácii štátnych a verejných podnikov.

4.3   Hlavné odvetvia srbského hospodárstva

Medzi hlavné odvetvia srbského hospodárstva patria služby, priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo (uvedené v zostupnom poradí). Podľa Srbskej agentúry pre podporu investícií a vývozu sú najdynamickejšími odvetviami poľnohospodárstvo, IT, spracovanie dreva, výroba nábytku, energetika, automobilový priemysel, textilný priemysel, elektronika a farmaceutický priemysel (9).

4.4   Zahraničný obchod

Európska únia je najväčším obchodným partnerom Srbska. Medzi desiatimi najväčšími partnermi Srbska z hľadiska vývozu sa nachádza šesť členských štátov EÚ. Najvýznamnejším partnerom z hľadiska vývozu je však pre Srbsko susediaca Republika Bosna a Hercegovina. Z hľadiska dovozu má v Srbsku čelné postavenie Rusko (10).

Hospodársku spoluprácu Srbska s jeho susedmi vrátane obchodných vzťahov pozitívne ovplyvní implementácia novej Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, ktorú podpísali krajiny západného Balkánu a Moldavsko v roku 2006. Vytvorenie zóny voľného obchodu na západnom Balkáne patrí medzi priority predvstupového procesu.

4.5   Priame zahraničné investície a najväčší investori v srbskom hospodárstve

Srbsko dokázalo vďaka svojej politike zameranej na podporu investícií prilákať mnohých zahraničných investorov. V roku 2006 bola celková hodnota priamych zahraničných investícií, ktoré Srbsko získalo, najvyššia z celého regiónu (3,4 miliardy EUR) (11). Najväčší prílev investícií bol nasmerovaný do finančných služieb, obchodu, výroby, nehnuteľností, štátnej správy a dopravy. Medzi najväčších investorov patria hlavne krajiny EÚ, pričom na prvom mieste sa nachádza Grécko (12).

Napriek narastajúcemu objemu investícií má srbský trh stále veľký potenciál na ďalší rozvoj v tejto oblasti.

5.   Súčasná situácia a úloha organizácií občianskej spoločnosti

5.1   Najčastejšie problémy a výzvy

V tejto oblasti sa vyskytujú tri hlavné problémy: daňový štatút, rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a narastajúca konkurencia na úkor spolupráce.

Závažný problém predstavuje skutočnosť, že srbské daňové právne predpisy nerozlišujú medzi organizáciami občianskej spoločnosti a inými ziskovými organizáciami. K organizáciám občianskej spoločnosti sa preto pristupuje rovnakým spôsobom ako k malým podnikom, čo znamená, že musia platiť daň z darov, ktoré získajú, pričom máloktoré z nich sú oslobodené od povinností spojených s DPH. Súčasná daňová politika srbskej vlády navyše nepodporuje žiadne formy sponzorovania organizácií občianskej spoločnosti.

Ďalším problémom sú pretrvávajúce rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Väčšia časť organizácií občianskej spoločnosti je sústredená buď v Belehrade prípadne v dvoch alebo troch ďalších veľkých mestách, pričom vidiecke oblasti majú s takýmito organizáciami slabé skúsenosti. Vzhľadom na túto skutočnosť vie bežné obyvateľstvo len málo o občianskej spoločnosti a činnostiach organizácií občianskej spoločnosti.

Tretí problém predstavuje narastajúca konkurencia medzi organizáciami občianskej spoločnosti na úkor spolupráce, ktorá medzi nimi vedie k napätiu a oslabuje ich potenciálne postavenie voči srbským úradom.

5.2   Spolupráca so srbskými úradmi: chýbajúci občiansky dialóg

Srbské úrady ešte stále nepovažujú väčšinu organizácií občianskej spoločnosti za svojich partnerov. Ide hlavne o organizácie zaoberajúce sa určitými chúlostivými otázkami (napr. vojnovými zločinmi, masovými hrobmi atď.). Spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti a ústrednou vládou alebo miestnymi samosprávami je nesystematická, pretože vláda zjavne nemá záujem o vytvorenie partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti. Táto situácia vyplýva z chýbajúcej legislatívy, ktorá by upravovala vzťah medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vládou. Treba však tiež vziať do úvahy chýbajúcu politickú vôľu intenzívnejšie zapájať organizácie občianskej spoločnosti do konzultácií a prípravy vybraných strategických dokumentov. Takisto je potrebné zdôrazniť, že srbská vláda uplatňuje vo vzťahu k organizáciám občianskej spoločnosti značne selektívny prístup.

5.3   Sociálni partneri

5.3.1   Sociálny dialóg

Jedným z hlavných predpokladov úspešných hospodárskych zmien je účinný sociálny dialóg. Postavenie sociálnych partnerov v srbskej spoločnosti však zostáva relatívne slabé. Nadobudnutím účinnosti pracovného zákona v roku 2005 sa prestala uplatňovať všeobecná kolektívna zmluva. Taktiež sa prestali uplatňovať všetky špeciálne kolektívne zmluvy uzavreté pred rokom 2001. Ďalšou zmenou, ktorú priniesli nové právne predpisy je skutočnosť, že vláda sa už nezúčastňuje na uzatváraní novej všeobecnej kolektívnej zmluvy, ale naďalej zohráva aktívnu úlohu pri uzatváraní viacerých sektorových a špeciálnych kolektívnych zmlúv. Zastupiteľským odborovým organizáciám a združeniam zamestnávateľov, ktoré v súčasnosti vedú rokovania týkajúce sa novej všeobecnej kolektívnej zmluvy, sa doteraz nepodarilo dosiahnuť dohodu. Uzavretie novej všeobecnej kolektívnej zmluvy preto naďalej zostáva jednou z hlavných podmienok pre rozvíjanie sociálneho dialógu v srbskej spoločnosti.

Sociálna a hospodárska rada Srbskej republiky, založená v roku 2005 podľa zákona o hospodárskej a sociálnej rade, predstavuje inštitucionálny základ pre tripartitné vyjednávania. Táto rada však čelí viacerým problémom, ktoré mali negatívny dopad na jej činnosť. V prvom rade treba spomenúť nedostatočné finančné prostriedky. Napriek zvýšenému financovaniu zo štátneho rozpočtu nedostatok finančných prostriedkov negatívne vplýva na činnosť sekretariátu a bráni rade v tom, aby mohla vytvoriť primeraný počet pracovných skupín a usporadúvať pravidelné schôdze. Ďalším problémom je nepravidelná účasť zástupcov sociálnych partnerov na schôdzach rady. Niektoré návrhy zákonov sú preto v parlamente prijaté bez toho, aby sa o nich diskutovalo na pôde HSR.

5.3.2   Srbské organizácie zamestnávateľov

Srbská únia zamestnávateľov (UPS) je hlavnou národnou organizáciou zamestnávateľov. Na rozdiel od odborových zväzov sa UPS teší dobrej spolupráci s ministerstvom práce a sociálnej politiky. Pravidelne sa zúčastňuje na aktivitách HSR Srbskej republiky. Skutočnosť, že väčšina najväčších podnikov pôsobiacich v Srbsku nie je členom UPS oslabuje legitímnosť tejto organizácie v rámci sociálneho dialógu. UPS sa podieľa na činnosti Fóra zamestnávateľov z juhovýchodnej Európy a Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov. Medzinárodný rozmer aktivít UPS sa ešte viac posilní po získaní štatútu pozorovateľa v organizácii BusinessEurope. V júni 2008 by mala UPS tiež vstúpiť do Stredomorskej únie zamestnávateľov.

5.3.3   Súčasná situácia a úloha odborových zväzov

Odborové zväzy sa vyznačujú väčšou rozmanitosťou. Celkovo v Srbsku pôsobí približne 20 000 odborových zväzov na všetkých úrovniach (od podnikov po národnú úroveň). Väčšina z nich je združená v dvoch národných konfederáciách: v konfederácií Nezavisnost a v Konfederácii nezávislých odborových zväzov Srbska (SSSS). Často sa prejavuje absencia spoločnej činnosti. Ďalším súvisiacim problémom je chýbajúca spolupráca medzi odborovými zväzmi. Napriek tomu, že postavenie odborových zväzov v Srbsku sa považuje za relatívne slabé, ich aktívna účasť na kolektívnych vyjednávaniach vo verejnom sektore a verejných podnikoch nasvedčuje tomu, že ich úloha pri posilňovaní sociálneho dialógu by sa nemala podceňovať. Čo sa týka medzinárodných aktivít srbských odborových zväzov, Nezavisnost aj SSSS sú členmi Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov a zúčastňujú sa na Balkánskom fóre Konfederácie európskych odborových zväzov.

5.4   Situácia v rôznych záujmových skupinách

5.4.1   Neuspokojivé právne prostredie

Napriek rôznym vyhláseniam jednotlivých srbských vlád od roku 2000 a ich záväzkom prijať nový zákon o občianskych združeniach ešte stále neupravuje činnosť neziskových organizácií a ich vzťahy k srbskej vláde žiaden právny predpis. Právne postavenie rôznych záujmových skupín a hlavne MVO upravuje zákon o združovaní občanov v združeniach, sociálnych organizáciách a politických organizáciách, ktorý bol vydaný ešte za čias Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie a republikový (srbský) zákon o sociálnych organizáciách a občianskych združeniach z roku 1982, novelizovaný v roku 1989 (13).

V roku 2006 srbská vláda prijala návrh zákona o občianskych združeniach. Tento dokument, ktorý zohľadnil postoje zástupcov rôznych záujmových skupín sa však ešte nedostal do parlamentu na schválenie. Návrh zákona zjednodušuje postup registrácie občianskych združení a stanovuje, že združenia môžu nadobúdať majetok a aktíva vyberaním členských poplatkov a prijímaním dobrovoľných príspevkov, dotácií, darov atď. Taktiež umožňuje štátnym a miestnym orgánom samosprávy poskytovať granty a dotácie rôznym záujmovým skupinám. Zákon o združeniach občianskej spoločnosti by však nevyriešil všetky problémy súvisiace s ich právnym a finančným štatútom. Bude preto potrebný celý rad ďalších zákonov.

5.4.2   Postavenie a vplyv malých a stredných podnikov (MSP), poľnohospodárskych a spotrebiteľských organizácií

Dá sa povedať, že zástupcovia MSP a poľnohospodárske organizácie čelia tým istým problémom ako odborové zväzy, a to kontraproduktívnej rozdrobenosti a súťaživosti, ktoré im bránia vo vytváraní silných nátlakových skupín. Vysoká miera korupcie umožňuje niektorým organizáciám ľahší prístup k štátnym úradom ako iným. Ako ďalšie rozdeľujúce faktory možno spomenúť politickú spriaznenosť a geografickú polohu týchto organizácií. Hoci počet spotrebiteľských organizácií je v porovnaní s počtom MSP a poľnohospodárskych organizácií menší, ich problémy sú viac-menej podobné.

5.4.3   Mimovládne organizácie v srbskej spoločnosti

Sektor mimovládnych organizácii sa v Srbsku v druhej polovici 90. rokov, po ukončení vojny v Bosne, posilňoval. MVO zohrali kľúčovú úlohu pri zvrhnutí Miloševićovho režimu v roku 2000 tým, že zmobilizovali občanov a podieľali sa na rokovaniach s opozíciou. Kampaň zameraná na podporu volieb Izlaz 2000 bola veľmi úspešným projektom rôznych MVO a poukázala na význam sektora MVO v procese demokratických zmien.

Od roku 2000 sa situácia MVO v srbskej spoločnosti zmenila. Sektor MVO sa postupne transformuje. Niektoré MVO tiež trpia nedostatkom entuziazmu vyvolaným pomalším tempom reforiem ako sa očakávalo po zmenách v roku 2000. Ďalším problémom sú rozdielne názory MVO na spoluprácu s vládou. Zatiaľ čo niektoré k nej naďalej zostávajú v opozícii, iné sa snažia nájsť spôsoby možnej spolupráce. Sektor MVO sa do určitej miery oslabil aj v dôsledku toho, že niektorí lídri MVO po roku 2000 vstúpili do politického života a ukončili svoju činnosť v týchto organizáciách. Niektoré MVO zintenzívnili svoju činnosť, ale značná časť nesplnila podmienky ďalšej profesionalizácie a špecializácie na túto prácu a čelila niektorým závažným problémom. Ako príklad pozitívneho vývoja treba konkrétne spomenúť environmentálne organizácie.

Finančné problémy zohrávajú v tejto oblasti kľúčovú úlohu, pretože od nich závisí otázka prežitia väčšiny MVO. Tieto organizácie získavajú financie len na obmedzený počet projektov a na obmedzené obdobie, pričom ide väčšinou o prostriedky zo zahraničných zdrojov. Mnohé z nich preto nie sú špecializované a musia sa zameriavať na rôznorodé projekty s veľmi odlišným zameraním. Táto skutočnosť negatívne vplýva nielen na ich odbornú reputáciu, ale sťažuje im tiež prekonávanie základných problémov týkajúcich sa ich prežitia.

6.   Úloha organizácií občianskej spoločnosti v procese európskej integrácie

6.1   Organizácie občianskej spoločnosti a proces európskej integrácie

Viaceré srbské organizácie občianskej spoločnosti už zohrávajú kľúčovú úlohu v procese zvyšovania povedomia verejnosti v otázkach týkajúcich sa EÚ a európskej integrácie. Prostredníctvom verejných prednášok a seminárov a šírením letákov a iných informačných materiálov týkajúcich sa EÚ a súvisiacich otázok prispievajú organizácie občianskej spoločnosti k informačnej kampani zameranej na EÚ, hlavne vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach. Hoci sa organizácie občianskej spoločnosti niekedy rozchádzajú v názoroch na určité otázky, napr. v prípade zdôraznenia plnej spolupráce Srbska s MTTJ ako podmienky opätovného otvorenia rokovaní o SAA na jar 2007, zaujali jednotný postoj k prezidentským voľbám, ktoré sa konali v januári a februári 2008. Prevažná väčšina organizácií občianskej spoločnosti sa rozhodla pre európsku budúcnosť Srbska a pomohla zvýšiť účasť voličov na voľbách.

Užšia spolupráca vlády s organizáciami zamestnávateľov, odborových zväzov a rôznych záujmových skupín by ešte viac prispela z lepšiemu pripraveniu obyvateľov Srbska na vstup do EÚ. Ďalšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do skutočného dialógu s vládou si však vyžaduje väčšiu transparentnosť a pravidelné poskytovanie príslušných dokumentov a informácií.

6.2   Organizácie občianskej spoločnosti a regionálna spolupráca

Zlepšenie regionálnej spolupráce a dobré susedské vzťahy sú kľúčovými podmienkami úspešnej integrácie do EÚ. Organizácie občianskej spoločnosti už zohrávajú dôležitú úlohu pri stabilizácii vzťahov a vyrovnávaní rozdielov medzi krajinami tohto regiónu. V tejto súvislosti možno spomenúť ako veľmi pozitívny príklad zlepšujúcu sa spoluprácu medzi srbskými a chorvátskymi organizáciami občianskej spoločnosti. Zlepšovanie vzájomnej spolupráce a presadzovanie spoločných projektov umožní organizáciám občianskej spoločnosti lepšie sa pripraviť na riešenie regionálnych problémov a zvládnutie regionálnych výziev. Úspešné výsledky spolupráce medzi organizáciami občianskej spoločnosti na regionálnej úrovni môžu navyše slúžiť ako inšpirácia pre regionálnych politických lídrov. Kontakty medzi organizáciami občianskej spoločnosti sa každým rokom stále viac rozvíjajú, ale súčasná situácia nie je zďaleka uspokojivá, hlavne v dôsledku pretrvávajúcich politických prekážok a chýbajúcich finančných prostriedkov vrátene zdrojov z EÚ. V tejto súvislosti môže byť podpora regionálnych iniciatív na úrovni najbližšie k občanovi jednou z možností pre posilnenie podpory organizácií občianskej spoločnosti v regióne.

6.3   Medzinárodná činnosť srbských organizácií občianskej spoločnosti

Zapojenie srbských organizácií občianskej spoločnosti do spoločných projektov realizovaných partnerskými organizáciami z daného regiónu alebo z iných regiónov môže pomôcť zlepšiť priame kontakty a obnoviť vzťahy narušené vojnou. V tejto súvislosti bol v mnohých oblastiach zaznamenaný určitý pozitívny vývoj. Spolupráca a vytváranie sietí sú rozvinuté hlavne v organizáciách občianskej spoločnosti zameraných na ľudské práva, ochranu životného prostredia a v skupinách zaoberajúcich sa právami žien. V rámci ďalšieho rozvoja občianskej spoločnosti a jej organizácií je potrebné tiež vyzdvihnúť pozitívne výsledky spolupráce medzi srbskými združeniami a ich partnerskými organizáciami z nových členských štátov EÚ.

Nemožno tiež podceniť význam zapojenia organizácií občianskej spoločnosti do aktivít týkajúcich sa zahraničnej politiky. Intenzívnejšia spolupráca v rámci oficiálnych diplomatických vzťahov a verejnej diplomacie môže prispieť k zlepšeniu srbskej zahraničnej politiky a pozitívne ovplyvniť proces európskej integrácie.

---

(1)  Podľa definície Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pojem „občianska spoločnosť“ zahŕňa organizácie zamestnávateľov, zamestnancov, ako aj iné mimovládne organizácie a záujmové skupiny.

(2)  Kosovo na základe uznesenia BR OSN č. 1244.

(3)  Kosovo na základe uznesenia BR OSN č. 1244.

(4)  Pravidelné konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti sa zaviedli vo viacerých oblastiach, napr. v oblasti európskej integrácie, znižovania chudoby a politiky zameranej na mládež, a využívajú ich viaceré vládne a úradné orgány, napr. srbské predsedníctvo, Srbský úrad pre európsku integráciu, ministerstvo sociálnych vecí a práce, Srbská obchodná komora a Stála konferencia miest a obcí.

(5)  Kosovo na základe uznesenia BR OSN č. 1244.

(6)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Západný Balkán: podpora európskej perspektívy, 5.3.2008, KOM(2008) 127.

(7)  Národná banka Srbska, www.nbs.yu.

(8)  Správa o pokroku Srbska za rok 2007, Európska komisia, Brusel, 6.11.2007, SEK(2007) 1435.

(9)  Srbská agentúra pre podporu investícií a vývozu, www.siepa.sr.gov.yu.

(10)  Statistical Yearbook of Serbia 2006, www.webzrs.statserb.sr.gov.yu; údaje Európskej komisie www.ec.europa.eu/trade/issues/bilateral/data.htm.

(11)  www.wiiw.at/e/serbia.html.

(12)  Southeast Europe Investment Guide 2007, www.seeurope.net/files2/pdf/ig2007/Serbia-pdf.

(13)  Zdenka Milivojević: Civil Society in Serbia. Suppressed during the 1990s – gaining legitimacy and recognition after 2000. Civicus Civil Society Index Report for Serbia. Civicus Civil Society Index Report for Serbia. (Belehrad, 2006).

---