30.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/67

1.1

Je jasné, že k problému nedostatku vody a súch nemožno pristupovať len ako k problému environmentálnej povahy, ale že je nutné chápať ho ako základný prvok trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v Európe a tiež ako problém strategického významu.

1.2

Ľudia a rodiny potrebujú vodu pre život, tento zdroj je však nevyhnutný aj pre mnohé odvetvia hospodárstva, najmä pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, ktoré pracujú so živým materiálom.

1.3

Je dobré, že Komisia vo svojom oznámení podčiarkuje význam tohto problému a stanovuje určitý počet usmernení jednak pre boj proti nedostatku vody a suchám, ako aj pre úvahy o možnostiach prispôsobenia sa novej situácii.

1.4

Klimatické zmeny, ktoré si uvedomujú tak vedci ako aj občania, by mohli situáciu ešte zhoršiť. Preto by bol vhodné čo najskôr uplatniť opatrenia, ktoré odporúča Komisia.

1.5

Situácia určite nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch, a rozdiely existujú medzi juhom a severom a medzi východom a západom Európy. Tento javy sa však týka všetkých členských štátov. Veď letné suchá sa už vyskytli dokonca aj v severských štátoch.

1.6

Tieto rozdiely by nemali stáť v ceste prijatiu koordinovanej politiky v Európe a uplatneniu praktických opatrení prispôsobených konkrétnym situáciám v členských štátoch, pretože jednotné riešenie pre celú Európsku úniu neexistuje.

1.7

EHSV teda požaduje dôsledné a systematické sledovanie opatrení, ktoré budú uplatnené súlade s týmto oznámením.

1.8

Pokiaľ ide o cenu vody zdôrazňuje, že cenová politika sa môže ukázať neúčinnou, pokiaľ väčšina odberanej vody nebude ani meraná ani zaznamenaná. Navrhuje preto Komisii, aby členským štátom predložila vhodnú definíciu rozsahu a spôsobov využívania vody.

1.9

EHSV odporúča vytvorenie európskej internetovej stránky s plánmi povodí, kde by miestne samosprávy našli vzory pre vypracovanie takýchto plánov, ako aj ďalšie informácie.

1.10

Pokiaľ ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov viazaných na vodu, navrhuje, aby Komisia upravila výšku svojej finančnej pomoci podľa kritérií racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja s cieľom viesť nezodpovedne konajúce miestne samosprávy k zmene správania a bez toho, aby na to doplatili tie regióny, ktoré v tejto oblasti už vyvíjajú určité úsilie.

1.11

Pre zlepšenie riadenia rizík sucha požaduje, aby EÚ v rámci európskeho mechanizmu civilnej ochrany podporila interoperabilitu prostriedkov na predchádzanie požiarom a boj proti nim.

1.12

V rámci úvah o infraštruktúre zásobovania vodou, EHSV odporúča preskúmať možnosti skladovania vody v podzemných nádržiach a odvádzania takto uskladnenej vody späť do spodných vôd. Zastáva názor, že netreba zásadne odmietať myšlienku prepravy vody v rámci jedného členského štátu, takáto preprava však musí podliehať presným pravidlám, aby sa predišlo plytvaniu vodným zdrojom. Je nutné k nim pristupovať vždy s maximálnou snahou o úsporu vody. Treba tu použiť najmodernejšie zariadenia a metódy na kontrolu spotreby (1).

1.13

Pre racionálne využívanie vody odporúča zaviesť moderné zariadenia na meranie odberu a tomu prispôsobenú fakturáciu. Zdôrazňuje tiež význam osvedčených postupov v poľnohospodárstve a odporúča zalesňovanie regiónov a výsadbu živých plotov tam, kde sa to ukáže byť vhodné a možné, ako aj zavádzanie trvalo udržateľných odvodňovacích a zavlažovacích systémov s podporou finančných prostriedkov poskytovaných v rámci politiky podpory rozvoja vidieka. Efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve sa postupne zlepšuje, ale tento pokrok musí postupovať pomocou nástrojov ako modernizácia a hospodárne využívanie polievania a zavlažovania. V tomto zmysle treba zdôrazniť, že je potrebné zintenzívniť výskumu a vyvinúť nové technológie v poľnohospodárstve. Zdôrazňuje, že v prípade riedko obývaných oblastí sú zaujímavé individuálne systémy na šetrenie, recyklovanie a sanáciu vody.

1.14

Pokiaľ ide o rozširovanie poznatkov a zhromažďovanie údajov, EHSV navrhuje vytvoriť internetový portál, kde by bolo možné dostať sa k celosvetovým modelom Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a stiahnuť ich pre potreby miestnych a regionálnych subjektov.

2.1

Nedostatok vodných zdrojov a stále častejšie sa opakujúce obdobia sucha sú problémy, ktorým musia čeliť nielen niektoré oblasti, ktoré sú týmto fenoménom postihnuté už tradične, ale aj celý kontinent. Podiel povodí Európskej únie postihnutých vážnym nedostatkom vody by mohol narásť z dnešných 19 % na 39 % v roku 2070. Zvlášť vážne by bol postihnutý juh Európy a stredná a východná Európa.

2.2

Počet regiónov a obyvateľov postihnutých suchom sa zvýšil za posledných tridsať rokov o 20 %. Tieto obdobia sucha si vždy okrem strát na ľudských životoch vyžiadali aj ekonomické straty. Obdobie sucha v roku 2003 vyšlo európsku ekonomiku minimálne na 8,7 miliárd eur. Celosvetové štúdie o využívaní vody ukazujú, že v tejto oblasti existujú veľké rozdiely. Američan spotrebuje priemerne 600 litrov vody denne, Európan 250 až 300, Jordánec 40 a Afričan 30! Vzhľadom na hrozbu nedostatku vody by sa mal každý usilovať o zmenu svojich zvykov, ale konať treba tam, kde to prinesie najväčší efekt. Najviac vody spotrebúva poľnohospodárstvo (71 % celkového odberu vody). Nasleduje priemysel (20 %), a až potom domácnosti (9 %) (2).

2.3

Komisia navrhuje ako odpoveď na žiadosť Rady (životné prostrediu) z júna 2006 rad strategických možností konať na európskej úrovni:

2.4

Komisia takto zamýšľa položiť základy účinnej stratégie podpory racionálneho využívania vody, ktorá je v súlade s bojom proti klimatickým zmenám a jej snahou o oživenie európskeho hospodárstva.

2.5

Európska rada (3) zdôraznila, že k problému nedostatku vody a období sucha treba pristupovať rozdielne nielen na európskej ale aj medzinárodnej úrovni a poukázala na nutnosť všeobecného uplatňovania rámcovej smernice o vode.

2.6

Rada požiadala Komisiu, aby dosledovala realizáciu tohto oznámenia a preskúmala a ďalej rozpracovala do roku 2012 stratégiu EÚ v tejto oblasti.

2.7

EHSV preto nehodlá predložiť ďalšiu analýzu, ktorá by bola nadbytočná, ale skôr sa chce vyjadriť k navrhovaným možným riešeniam, doplniť ich a hlavne predložiť konkrétne návrhy a podnety.

2.8

Problematika nedostatku vody a období sucha v EÚ sa týka niekoľkých oblastí politiky. V závislosti od konkrétnych prípadov by sa v rámci Komisie mohla týkať napríklad GR AGRI, GR ENV alebo GR REGIO, pretože do ich kompetencií spadá poľnohospodárstvo, politika vodných zdrojov a ich využívania, klimatické zmeny, krízové riadenie a organizácia európskej civilnej ochrany. Európska komisia by mala pozorne dohliadnuť na to, aby problematika vody bola náležite zohľadnená vo všetkých oblastiach politiky Spoločenstva.

3.1.1

Úvahy Komisie sa nesú v duchu rámcovej smernicu o vode. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že ekonomické nástroje sú využívané nedostatočne, a zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti cenovej politiky môžu byť neúčinné, ak príslušné úrady nebudú najväčšiu časť odberu vody ani merať ani zaznamenávať.

3.1.2

Mnohé členské štáty okrem toho stanovili prísne definície druhov využitia vody a užívateľov. Niektoré členské štáty obmedzili možnosti úhrady plných nákladov (full cost recovery) a efektívneho spoplatnenia vody podľa druhu využitia tým, že užívateľov definovali príliš úzko – rozvod pitnej vody a sanácia – a nevzali do úvahy zavlažovanie, plavbu, elektrinu z vodných elektrárni, ochranu proti záplavám, atď.

3.1.3

EHSV preto navrhuje, aby Komisia zaviazala členské štáty, ktoré definovali využívanie vody a užívateľov vody príliš prísne, aby svoj prístup zvážili, napríklad vzhľadom na zoznam spôsobov využívania vody, na základe ktorého by museli zdôvodniť, prečo niektorých užívateľov vody vylúčili. Bolo by potrebné stanoviť kritéria hierarchizácie využívania vody, čo by pomohlo vytvoriť inteligentné sadzobníky cien.

3.1.4

EHSV tiež odporúča vypracovať výskumný program v rámci aplikovanej ekonómie na vytvorenie modelu finančných tokov a spoločenského úžitku jednotlivých spôsobov využitia vody a ich kolobehu na úrovni povodia.

3.1.5

Pre fundovanú diskusiu o primeraných cenách vody je potrebná ekonomická analýza nákladov a výhod, ktoré vyplývajú z využívania vody všetkým hospodárskym odvetviam, spotrebiteľom, užívateľom a daňovým poplatníkom.

3.1.6

Výbor tiež upozorňuje Komisiu, že nepostačujúca definícia spôsobov využívania vody spôsobuje, že niektoré členské štáty prenášajú náklady na údržbu vodných zdrojov na spotrebiteľov v mestách a zvýhodňujú užívateľov v poľnohospodárstve a priemysle. V prípade zvýšenia ceny pre užívateľov v poľnohospodárstve by bolo potrebné stanoviť udržateľnú sadzbu.

3.1.7

EHSV zdôrazňuje, že stimuly v oblasti sadzieb motivujúce k šetreniu s vodou musia byť také, aby sa ich účinok nezoslabil v dôsledku nákladov, ktoré sú s tým spojené. Pripomína, že významné úspory možno dosiahnuť údržbou rozvodných sietí a bojom proti únikom vody z potrubí, ktoré niekedy spôsobujú neprípustné straty vody. Na záver zdôrazňuje, že len sadzobník všetko vyriešiť nedokáže a že je na mieste vydávať nariadenia v prípadoch, kde je potrebné rozhodnúť medzi rôznymi druhmi využívania vody.

3.1.8

Ak má požiadavka na vodu na iné ako poľnohospodárske účely sezónny charakter, ako je tomu v prípade rekreačných oblastí, bolo by vhodné uplatniť dvojakú sadzbu. Predstavovala by spravodlivé rozdelenie fixných nákladov systému medzi spotrebiteľov s trvalým bydliskom v danej lokalite a návštevníkov danej rekreačnej oblasti.

3.2.1

Komisia konštatuje, že hospodársky rozvoj niektorých povodí môže mať negatívne dôsledky na vodné zdroje a zdôrazňuje, že by bolo potrebné venovať osobitnú pozornosť povodiam, ktoré sú postihnuté vážnym nedostatkom vody alebo kde je nedostatok vodných zdrojov.

3.2.2

EHSV odporúča vytvorenie európskeho internetového portálu s plánmi povodí, ktorý by spravovala Európska environmentálna agentúra a/alebo Európska komisia, a na ktorom by boli zverejnené konkrétne príklady plánov povodí určené hlavne pre miestne samosprávy a príslušné zainteresované orgány.

3.2.3

Miestni aktéri by tam našli metódy, ciele, nápady na riešenie a hospodárske údaje. Takto by mohli ušetriť pomerne veľa času pri vypracovávaní týchto plánov.

3.2.4

Dosah poľnohospodárstva na vodné zdroje je dobre známy. Treba podporiť efektívnejšie využívanie vody tým, že sa bude uprednostňovať hlavne trvalo udržateľné odvodňovanie a zavlažovanie(napríklad kvapkové zavlažovanie). Vyhodnotenie stavu SPP v roku 2008 sa musí využiť na to, aby sa súčasťou nástrojov SPP stalo väčšie úsilie o racionálne využívanie vody. Snaha o úplné oddelenie finančnej pomoci by mohla priniesť zvýšenie podpory hospodárenia s vodou v rámci programov rozvoja vidieka. Ďalej by sa mali vytvoriť špecifické nástroje pre krízové riadenie počas období sucha v sektore poľnohospodárstva.

3.2.5

Európska komisia by mohla vo všeobecnosti upravovať výšku finančnej pomoci podľa kritérií racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja (napríklad 5 až 10 bodov v rámci maximálnej výšky pomoci), a to najmä pokiaľ ide o kohézne fondy. Toto kritérium, ktoré by bolo jasne sformulované pri preskúmaní projektu alebo pri vypísaní verejnej súťaže (v prípade stavby alebo prevádzky), by bolo na podnet príjemcu finančnej pomoci EÚ podrobené auditu do päť rokov po zrealizovaní projektu. Odmenou za dosiahnutý výkon by bola ďalšia finančná pomoc vo forme spätného preplatenia časti investičných nákladov.

3.2.6

Výbor zastáva názor, že udržanie celkových nákladov na projekty zamerané na zásobovanie pitnou vodou alebo jej čistenie na zvládnuteľnej úrovni predstavuje dobrý prístup tak z hospodárskeho hľadiska ako aj hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Pod celkovými nákladmi sa tu chápe skutočná čistá hodnota investícii a nákladov na prevádzku, údržbu a obnovu za dlhšie časové obdobie.

3.2.7

Preto by mala predovšetkým Komisia podporovať projekty zamerané na kritéria výberu a garancie s cieľom šíriť osvedčené postupy racionálneho využívania vody a zachovania vodného zdroja.

3.2.8

Tento prístup podporuje Komisiu v jej úsilí o podporu hlavne opatrení zameraných na šetrenie vodou a zabezpečenie jej racionálneho využívania. Tieto opatrenia musia byť v súlade s opatreniami týkajúcimi sa biopalív, ktorých výroba je náročná na spotrebu vody.

3.3.1

Komisia chce podporiť výmenu osvedčených postupov.

3.3.2

EHSV vyslovuje želanie, aby satelitné systémy boli vždy na jar použité pri lokálnych meteorologických analýzach, vypracúvaní máp miest, ktorým hrozia suchá, straty v poľnohospodárskej výrobe a požiare. Tu by sa mali tiež využiť aj údaje z už vypracovaných plánov povodí. K týmto údajom by mali mať prístup aj poľnohospodári a ich organizácie, aby ich mohli využiť pri krízovom riadení.

3.3.3

Zastáva názor, že skôr než krízové riadenie by bolo vhodné uprednostniť riadenie rizík sucha, pričom krízové riadenie možno ďalej zlepšovať, ako ukázala situácia v Grécku počas katastrofických požiarov v lete roku 2007. EÚ by mohla uľahčiť a podporiť interoperabilitu opatrení na predchádzanie požiarom a boj proti nim, štandardizáciu zariadení a výstroja, používanie špeciálnych kontajnerov pre naftové čerpadlá, organizovanie spoločných cvičení. Tým by sa v praxi uplatnil európsky mechanizmu civilnej ochrany.

3.3.4

V rámci boja proti vážnym následkom sucha treba zjavne vziať do úvahy aj to, že je možné, ako pripomína Komisia, využiť fond solidarity EÚ v jeho zmenenej a prispôsobenej podobe. Vhodné by tiež bolo vytvoriť systém poistení na zmiernenie následkov sucha predovšetkým pre poľnohospodárov, ktoré sú jeho hlavnými obeťami.

3.4.1

Komisia tu má na mysli spoločné diela. V niektorých prípadoch možno uvažovať aj o individuálnych iniciatívach, pri ktorých však musí byť rozhodujúcim kritériom hierarchia využívania vody.

3.4.2

V oznámení sa uvažuje o prevádzaní vody z jedného povodia do iného, so stavbou priehrad a malých priehrad za presne stanovených podmienok ale aj o opätovnom využívaní odpadových vôd a odsoľovaní. V súvislosti s opätovným využívaním vzniká problém hromadenia znečisťujúcich látok v priebehu cyklov opätovného využitia. Preto by bolo vhodné iniciovať alebo podporiť výskumný program zameraný na koncentrácie týchto látok v jednotlivých cykloch s cieľom určiť stabilizačné kritéria a stanoviť, od akej hodnoty tieto koncentrácie prevyšujú samočistiacu schopnosťou systému.

3.4.3

Odsoľovanie prináša so sebou dva druhy problémov: na jednej strane je energeticky náročné a na druhej strane vedľajšie produkty a slané koncentráty zaťažujú životné prostredie.

3.4.4

Inou možnosťou by bola inštalácia malých odsoľovacích zariadení na slnečnú energiu, ktorými by EÚ mohla technologicky pomôcť rozvojovým krajinám čeliacim problému sucha.

3.4.5

Vo všeobecnosti by bolo vhodné podporiť výskum a vývoj zariadení a metód, ktoré by šetrili vodné zdroje alebo udržiavali hladinu spodných vôd na požadovanej úrovni (napríklad špeciálny povrch cestných komunikácií v mestách) ako aj biotechnológií, ktoré by umožnili vyvinúť poľnohospodárske plodiny menej náročné na vodu.

3.4.6

Nakoniec by bolo treba preskúmať aj možnosť skladovania vody v podzemných nádržiach a spätného odvádzania takto uskladnenej vody do spodných vôd. Bolo by treba vybrať pilotné projekty a stanoviť normy pre uskladnenú vodu, ktoré by boli reálne a zároveň by chránili pôdne podložie. Problematika podzemných vôd sa týka tak množstva ako aj kvality týchto vôd, pretože aj ony môžu byť obeťou znečistenia. V tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť priemyselným činnostiam zvlášť náročných na spotrebu vody, ktoré na jednej strane narúšajú vrstvy podzemnej vody a na druhej strane ich ohrozujú znečistením.

3.4.7

EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti prevádzania vody medzi regiónmi. Presmerovanie vody z povodia, kde jej je prebytok, do povodia, kde jej je nedostatok, môže byť aj z hľadiska EÚ vhodnou metódou napríklad z hľadiska poľnohospodárskej sebestačnosti, pokiaľ sa prijímaná voda bude využívať účinne a hospodárne. Technickými, tarifnými a regulačnými opatreniami treba zabrániť únikom iného druhu. To znamená, že pomoc odvetviu činnosti, ktoré si pomoc „zaslúži“, nesmie spôsobiť zvýšenie spotreby vody v iných odvetviach, ktoré nie sú prioritné.

3.4.8

EHSV zastáva názor, že prípadné opatrenia týkajúce sa regulácie vodných tokov riek, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, musia byť zosúladené medzi tretími krajinami EÚ a členskými krajinami, cez ktoré tieto rieky pretekajú.

3.5.1

Komisia zastáva názor, že využitie technológií umožňujúcich racionálne využívanie vody by bolo možné výrazne zlepšiť. Okrem boja proti únikom vody, ktoré sú v niektorých sieťach výrazné, a jej plytvaniu modernizácia postupov riadenia vody otvára zaujímavé perspektívy.

3.5.2

Opatrenia odporúčané Európskou komisiou sú zjavne žiaduce (normy pre zariadenia spotrebujúce vodu, výkonnosť budov v oblasti spotreby vody, ukazovatele výkonnosti, prispôsobenie hospodárskych činností nedostatku vody …).

3.5.3

Bolo by tiež potrebné uvažovať o využití úžitkovej vody. Tu by si však vyžiadalo investície do ďalšej kanalizácie a preventívnych opatrení. Systematickejšie by sa malo uvažovať aj o zachytávaní dažďovej vody.

3.5.4

Sľubnou sa javí metóda inteligentného merania odberu (smart metering) a prispôsobenej fakturácie. Technológia merania spotreby a prenosu údajov o nej na diaľku ponúka možnosť zavedenia rôznych sadzieb presne tak, ako je tomu v prípade elektriny. Odberateľ by sa teda mohol rozhodnúť pre sadzbu, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho potrebám a zároveň by umožňovala úsporu: sezónnu sadzbu, stálu sadzbu, sadzbu zohľadňujúcu slabé a silné dni alebo hodiny, atď.

3.5.5

Opatrenia na ochranu životného prostredia vidieka by mali výrazne podporovať zalesňovanie a výsadbu živých plotov tam, kde to je možné a užitočné, ako aj zachovanie poľnohospodárskych kultúr s cieľom ochrániť zdroje, bojovať proti záplavám, erózii a znečisťovaniu, ktoré tieto so sebou prinášajú. Pri vybavovaní žiadostí o výsadbu a kontrole jej zrealizovania by mohli pomôcť najmodernejšie geografické informačné systémy. Bolo by treba podporiť výskum v oblasti poľnohospodárstva prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj s cieľom vypestovať odrody rastlín, ktoré by boli odolnejšie voči suchu.

3.5.6

V oblasti poľnohospodárskej praxe by bolo ďalej vhodné podporiť trvalo udržateľné odvodňovanie a zavlažovanie ako aj všeobecné využívanie najlepších dostupných techník. Odvodňovacie kanály, hlavne na miestach, kde sa pretínajú, by mali mať úseky na lokálne zachytávanie vody, čím by sa znížilo jej nahromadenie a spomalila erózia a znečisťovanie, ktoré sú jeho sprievodnými javmi, a podporilo by sa presakovanie. Toto lokálne zadržiavanie vody by samozrejme prinieslo potrebu čistenia. To by bolo treba preštudovať s odborníkmi.

3.6.1

S úvahami Komisie možno len súhlasiť. Certifikácia a označovanie štítkom na podporu racionálneho a hospodárneho užívania vody predstavujú správnu cestu. V súvislosti s označovaním však neslobodno zabúdať, že v súčasnosti je v móde ekologické označovanie, a to so sebou prináša riziko nahromadenia štítkov, čo môže mať za následok, že prinášané informácie prestanú byť zrozumiteľné.

3.6.2

Organizovaná občianska spoločnosť ako celok, sociálni partneri a združenia, ako aj subjekty pôsobiace v oblasti výchovy a vzdelávania by sa mali zmobilizovať s cieľom prispieť k vzniku tejto kultúry hospodárenia s vodou. V profesijnej oblasti by sa odbornou prípravou technických pracovníkov a šírením nových technológií malo zabrániť opakovaniu chýb minulosti hlavne v oblasti mestského vodného hospodárstva.

3.6.3

Dnes už existuje veľká ponuka zariadení pre rodinné domy na zachytávanie dažďovej vody alebo recykláciu domácej úžitkovej vody. Toto svedčí o tom, že sa vytvára kultúra hospodárenia s vodou, o ktorú sa usiluje Komisia. Správne úsilie o úsporu vody však nesmie vyústiť do individualistickej snahy o sebestačnosť, ktorá by technicky a hospodársky uškodila verejným službám zásobovania vodou, úpravy a čistenia vody, od ktorých výrazne závisel a stále závisí pokrok v oblasti hygieny a priemerného veku obyvateľstva. Veď v našich rozvinutých spoločnostiach sme už takmer zabudli, že práve voda, hoci je pre život nevyhnutná, môže tiež prinášať smrť.

3.6.4

Individuálne systémy na úsporu vody, jej recykláciu a čistenie sa javia ako zaujímavé a teda vhodné pre riedko obývané oblasti. V mestách sú z hospodárskeho a spoločenského hľadiska menej zaujímavými alternatívami, okrem prípadov, keď aj dažďovú vodu (aj zachytávanú zo súkromných pozemkov) upravujú a využívajú verejné služby.

3.7.1

Komisia poznamenáva, že je nevyhnutné mať k dispozícii spoľahlivé informácie o rozsahu a dôsledkoch nedostatku vody a období sucha. Výbor môže len podporiť návrh každoročne vykonávať celoeurópske hodnotenie a optimálne využívať služby systému globálneho sledovania životného prostredia a bezpečnosti (GMRS) na získavanie údajov z pozorovacích satelitov a kontrolných nástrojov na podporu opatrení v oblasti vodohospodárskej politiky. Univerzity a vedecké výskumné strediská treba nabádať k štúdiám o problémoch týkajúcich sa vody, ochrany vodných zdrojov a prostriedkov na ich rozšírenie prostredníctvom vývoja nových technológií.

3.7.2

Bolo by potrebné zjednotiť kritéria popisu stavu vody v rámci inventárov vodnej masy, ktoré stanovuje rámcová smernica o vode. V praxi sú totiž rozdiely medzi správami členských štátov jednak pokiaľ ide o rozmer skúmaných povodí ako aj o rozsah údajov o kvalite vody a biodiverzite.

3.7.3

EHSV teda vyzýva Komisiu, aby urýchlila práce špecializovaných výborov pri sledovaní uplatňovania rámcovej smernice o vode a aby vo forme prehľadov zverejnila pokrok dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch s cieľom podnietiť tieto práce a ich zosúladenie.

3.7.4

Úsilie by bolo potrebné realisticky zamerať na najcitlivejšie oblasti a nečakať na kvalitu a jednotnosť hodnotení a akčných plánov. Výber oblastí môžu vykonať samotné členské štáty ale na základe jednotných kritérií (zrážkový deficit a geografické znaky oblasti).

3.7.5

Čím väčšiemu počtu ľudí budú sprístupnené informácie o klimatických trendoch, tým ľahšie bude zvýšiť povedomie miestnych a regionálnych aktérov o problémoch nedostatku vody a vôbec o dôsledkoch klimatických zmien.

3.7.6

V tejto súvislosti EHSV konkrétne navrhuje zriadiť internetový portál, ktorý by prípadne mohol byť začlenený do informačného systému o vode pre Európu („Water Information System for Europe“ (WISE), kde by boli k dispozícii klimatické parametre ako zrážky, vyparovanie, teplota, rýchlosť vetra, slnečné žiarenie na základe celosvetových modelov medzivládnej skupiny expertov o klimatických zmenách (GIEC). (V duchu projektov PRUDENCE alebo ENSEMBLES, ale so systematickejším pokrytím a poskytujúce okrem grafických údajov aj údaje číselné).

3.7.7

Skupiny laboratórií, ktoré sú členom GIEC, sa budú starať o vedecký charakter údajov zverejnených na internete a ich každoročnú aktualizáciu.

3.7.8

EÚ by mohla financovať vytvorenie tohto portálu a malý poplatok za stiahnutie údajov by bol využitý na financovanie výskumu laboratórií, ktoré svojou činnosťou spoluvytvárajú modely.