–

Apollo Tyres (Hungary) Kft., v zastúpení: T. Biczi, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Féher a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Wils, B. De Meester a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu prílohy I bodu 3 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018 (Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3) (ďalej len „smernica 2003/87“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Apollo Tyres (Hungary) Kft. (ďalej len „Apollo Tyres“) a Innovációért és Technológiáért Felelős Miniszter (minister inovácií a technológií, Maďarsko) (ďalej len „minister inovácií“) vo veci pokuty, ktorú tento minister uložil tejto spoločnosti z dôvodu, že uvoľňovala skleníkové plyny bez toho, aby bola držiteľkou emisného povolenia.

3

Článok 2 ods. 1 smernice 2003/87 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.“

4

Článok 3 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

…

…

…“

5

Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je vylúčené zo [systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len ‚systém ETS‘)] podľa článku 27. Toto sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré boli zahrnuté podľa článku 24.“

6

Článok 7 tej istej smernice stanovuje:

„Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.“

7

Podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87:

„V období do 31. decembra 2020 členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo iných kvót ako kvót vydaných podľa kapitoly II rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené. V období začínajúcom od 1. januára 2021 členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.“

8

Článok 14 ods. 3 tejto smernice uvádza:

„Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia alebo prevádzkovateľ lietadla v súlade s aktom uvedeným v odseku 1 monitoroval emisie a podával príslušnému orgánu správy o emisiách z daného zariadenia alebo od 1. januára 2010 z lietadla, ktoré prevádzkuje, v každom kalendárnom roku po skončení daného roku.“

9

Článok 27a ods. 3 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu vylúčiť zo systému [Únie] ETS aj rezervné alebo záložné jednotky, ktoré neboli v prevádzke viac ako 300 hodín ročne za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a), za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v odsekoch 1 a 2.“

10

Medzi činnosťami uvedenými v prílohe I tej istej smernice, nazvanej „Kategórie činností, na ktoré sa uplatňuje táto smernica“, sa nachádza „spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (okrem zariadení na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu)“.

11

Bod 3 tejto prílohy stanovuje:

„Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do systému [Únie] ETS, spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia. Tieto jednotky by mohli zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi jednotky používajúce výlučne biomasu patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky.“

12

§ 2 bod 24 az üvegházhatású gázok közösségi kereskedelmi rendszerében és az erőfeszítés‑megosztási határozat végrehajtásában történő reszvételről szóló 2012. évi CCXVII. törvény (zákon č. 217 z roku 2012 o účasti na systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a o uplatňovaní rozhodnutia o spoločnom úsilí) [Magyar Közlöny 2012/180. (XII.27.)], stanovuje:

„Zariadenie: stacionárna technologická jednotka, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v bodoch I až XXI prílohy 1 alebo akákoľvek iná technologická činnosť, ktorá s nimi súvisí, ako aj akákoľvek činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťou vykonávanou v danej prevádzkarni a ktorá spôsobuje alebo emisie skleníkových plynov, ako sú definované v prílohe 1, alebo má na ne priamy vplyv.“

13

Bod 3.1. prílohy 1 tohto zákona definuje činnosť ako „spaľovanie palív v zariadeniach s väčším celkovým tepelným príkonom ako 20 MW (s výnimkou zariadení na spaľovanie nebezpečného odpadu a komunálneho odpadu)“.

14

§ 1 ods. 5 az üvegházhatású gázok közösségi kereskedelmi rendszerében és az erőfeszítés‑megosztási határozat végrehajtásában való részvételről szóló 2012. évi CCXVII. törvény végrehajtásának egyes szabályairól szóló 410/2012. (XII. 28.) Korm. rendelet (nariadenie vlády č. 410 z 29. decembra 2012 o určitých ustanoveniach na vykonanie zákona č. 217 z roku 2012 o účasti na systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a o uplatňovaní rozhodnutia o spoločnom úsilí) [Magyar Közlöny 2012/182. (XII.28.)], stanovuje:

„Úrad vydá emisné povolenie na základe úradného rozhodnutia, ktoré stanoví podmienky ekologického používania, ak usúdi, že prevádzkovateľ spĺňa podmienky stanovené v zákone o systéme obchodovania. Detailné požiadavky na obsah emisného povolenia sú stanovené v prílohe 3.“

15

Podľa bodu 2.7 prílohy 2 tohto nariadenia:

„Keď sa počíta celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, aby sa rozhodlo o jeho začlenení do spoločného systému, spočítajú sa dovedna menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa palivá spaľujú v rámci zariadenia, vrátane vybavení, ktoré sú vyňaté podľa § 15/B zákona o systéme obchodovania (čiže záložných a pohotovostných jednotiek). Tieto jednotky môžu zahŕňať najmä všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ, resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania vrátane vybavení vyňatých podľa § 15/B zákona o systéme obchodovania. Jednotky s nižším menovitým tepelným príkonom ako 3 MW a jednotky, ktoré používajú výlučne biomasu, sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy. Medzi ‚jednotky používajúce výlučne biomasu‘ patria jednotky, ktoré používajú fosílne palivá len počas spúšťania alebo vypínania jednotky.“

16

§ 2 bod 7 a 140 kWth és annál nagyobb, de 50 MWth‑nál kisebb teljes névleges bemenő hőteljesítményű tüzelőberendezések működési feltételeiről és légszennyező anyagainak kibocsátási határértékeiről szóló 53/2017. 53/2017. (X. 18.) FM rendelet (vyhláška ministra poľnohospodárstva č. 53 z 18. októbra 2018 o prevádzkových podmienkach a hraničných emisných hodnotách spaľovacích zariadení s rovným alebo väčším celkovým menovitým tepelným príkonom ako 140 kW, ale menším ako 50 MW [Magyar Közlöny 2017/169. (X.18.)], stanovuje:

„Menovitý tepelný príkon je tepelná hodnota paliva vyjadrená v kilowattoch (kW) alebo megawattoch (MW), dodávaná za jednotku času do spaľovacieho zariadenia, ktorá je potrebná na to, aby dotknuté spaľovacie zariadenie fungovalo s menovitým príkonom stanoveným v rozhodnutí úradu.“

17

Apollo Tyres v rámci svojej výroby pneumatík prevádzkuje tri parné kotly.

18

Výhradný zástupca výrobcov týchto kotlov potvrdil, že maximálny menovitý príkon uvedených kotlov bol prostredníctvom softvéru nastavený na hodnoty 8,991 MW, 8,791 MW a 8,962 MW. Na to, aby sa tepelný príkon týchto kotlov udržal pod 20 MW, sa jeden z kotlov vždy vypne, takže maximálny príkon, ktoré zariadenie môže dosiahnuť, je 17,953 MW (8,991 MW + 8,962 MW). Na preukázanie tejto skutočnosti slúži systém na zaznamenávanie spotreby plynu, ako aj denné záznamy o kotloch a dokumenty, ktoré preukazujú spotrebu plynu. Aktualizované povolenie na prevádzku v oblasti ochrany kvality ovzdušia, vydané v prospech spoločnosti Apollo Tyres, tiež uvádza, že v prevádzke môžu byť súčasne najviac dva kotly s maximálnym celkovým tepelným príkonom 17,953 MW.

19

Minister inovácií uložil 20. marca 2020 spoločnosti Apollo Tyres pokutu vo výške 29000000 maďarských forintov (HUF) (približne 81200 eur) za emisie skleníkových plynov bez povolenia z dôvodu, že na rozdiel od tvrdenia tejto spoločnosti má jej zariadenie vzhľadom na menovitý tepelný príkon troch kotlov, ktoré sú jeho súčasťami, vyšší celkový menovitý tepelný príkon ako 20 MW, pričom sa nevyžaduje zohľadnenie obmedzení menovitého príkonu týchto kotlov.

20

Apollo Tyres spochybňuje zákonnosť tohto rozhodnutia na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko).

21

Tento súd sa pýta, či je na účely určenia, či má byť zariadenie zahrnuté do ETS Únie, relevantné to, či má technická jednotka, ktorá je súčasťou tohto zariadenia, priamy vplyv na emisie. Inými slovami, ide o to, či musí v tejto technickej jednotke prebiehať činnosť zahŕňajúca spaľovanie palív alebo činnosť priamo spojená, alebo technicky priamo súvisiaca s takouto činnosťou.

22

Za týchto okolností Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Možno smernicu 2003/87, najmä bod 3 jej prílohy I, vykladať v tom zmysle, že pri určovaní, či sa na [spaľovanie] v zariadení vzťahuje pôsobnosť ETS, má preukázaná skutočnosť, že vybavenie, ktoré je súčasťou zariadenia, je len v obmedzenej prevádzke, vplyv na celkový tepelný príkon zariadenia?“

23

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má bod 3 prílohy I smernice 2003/87 vykladať v tom zmysle, že celkový menovitý tepelný príkon zariadenia sa má vypočítať s prihliadnutím na obmedzenia maximálneho menovitého tepelného príkonu tohto zariadenia, ktoré vykonal jeho prevádzkovateľ.

24

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom smernice 2003/87 je vytvoriť systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý smeruje k zníženiu emisií týchto skleníkových plynov do atmosféry na úroveň, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému, a ktorého konečným cieľom je ochrana životného prostredia (rozsudok z 11. novembra 2021, Energieversorgungscenter Dresden‑Wilschdorf, C‑938/19, EU:C:2021:908, bod 67 a citovaná judikatúra).

25

Článok 2 ods. 1 smernice 2003/87 stanovuje, že jej rozsah pôsobnosti sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v jej prílohe I a na skleníkové plyny vymenované v jej prílohe II, ktorých súčasťou je najmä oxid uhličitý (rozsudok z 28. júla 2016, Vattenfall Europe Generation, C‑457/15, EU:C:2016:613, bod 28).

26

Podľa článku 3 písm. e) tejto smernice je pojem „zariadenie“ definovaný ako stacionárna technologická jednotka, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkarni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie.

27

Medzi činnosťami uvedenými v prílohe I tej istej smernice sa nachádza činnosť spaľovania palív v zariadeniach s väčším celkovým menovitým tepelným príkonom ako 20 MW okrem zariadení na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu (rozsudok z 28. júla 2016, Vattenfall Europe Generation, C‑457/15, EU:C:2016:613, bod 35).

28

Bod 3 tejto prílohy I stanovuje agregačné pravidlo, ktoré spresňuje podmienky, za ktorých treba posúdiť, či je celkový menovitý tepelný príkon zariadenia vyšší ako 20 MW (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Granarolo, C‑617/19, EU:C:2021:338, bod 59).

29

Podľa tohto agregačného pravidla sa celkový menovitý tepelný príkon zariadenia vypočíta sčítaním menovitých tepelných príkonov všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa spaľujú palivá, s výnimkou jednotiek s nižším menovitým tepelným príkonom ako 3 MW a jednotiek, ktoré používajú výlučne biomasu.

30

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zariadenie, o ktoré ide vo veci samej a ktorého činnosť spočíva v spaľovaní palív produkujúcich skleníkové plyny, pozostáva z troch kotlov. Hoci maximálny tepelný príkon každého z nich je viac ako 12 MW, počítačový proces umožňuje obmedziť ich tepelné príkony na 8,991 MW, 8,791 MW a 8,962 MW. Navyše v dôsledku mechanizmu, ktorý nainštaloval prevádzkovateľ týchto kotlov, môžu byť súčasne v prevádzke len dva z týchto troch kotlov.

31

S cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba v prvom rade uviesť, že agregačné pravidlo stanovené v bode 3 prílohy I smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade ukladá povinnosť sčítať maximálny menovitý tepelný príkon všetkých technických jednotiek, ktoré sú súčasťou posudzovaného zariadenia, aj pokiaľ tieto jednotky nie sú v prevádzke na plný výkon.

32

Po prvé je totiž tento výklad v súlade s účelom sledovaným smernicou 2003/87, ktorý podľa jej článku 1 spočíva v podpore znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom (rozsudok z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland, C‑682/17, EU:C:2019:518, bod 55 a citovaná judikatúra).

33

Na jednej strane zohľadnenie maximálneho menovitého tepelného príkonu technických jednotiek posudzovaného zariadenia pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu tohto zariadenia umožňuje podriadiť viac zariadení uvoľňujúcich skleníkové plyny povinnostiam, ktoré ukladá táto smernica s cieľom ochrany životného prostredia.

34

Na druhej strane takéto zohľadnenie umožňuje tak vnútroštátnemu orgánu príslušnému na prideľovanie kvót (ďalej len „príslušný vnútroštátny orgán“), ako aj prevádzkovateľom, aby stabilne identifikovali zariadenia, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

35

Dodržiavanie povinností, ktoré podľa smernice 2003/87 prináležia prevádzkovateľom zariadení podliehajúcich systému ETS Únie, osobitne povinnosti stanovenej v jej článku 4 získať povolenie na emisie skleníkových plynov, povinnosti stanovenej v jej článku 14 ods. 3 monitorovať emisie skleníkových plynov spôsobené ich činnosťami a podávať o nich správy, a povinnosti zavedenej jej článkom 12 ods. 3 v zásade odovzdať množstvo kvót zodpovedajúce celkovým emisiám z ich zariadení, by však príslušný vnútroštátny orgán extrémne ťažko zabezpečoval, ak by sa zariadenie mohlo riadne zahrnúť do systému EU ETS alebo z neho vylúčiť v závislosti od jednoduchých dočasných zmien rozsahu jeho činnosti spaľovania palív.

36

Okrem toho zohľadnenie maximálneho menovitého tepelného výkonu technických jednotiek, ktoré sú súčasťou zariadenia, umožňuje zabezpečiť predvídateľnosť obmedzení uložených prevádzkovateľom zariadení podliehajúcich systému ETS Únie a tak je spôsobilé prispieť k dodržiavaniu zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby právna úprava Únie dotknutým osobám umožnila jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2021, Aurubis, C‑271/20, EU:C:2021:959, bod 69 citovanú judikatúru).

37

Po druhé takýto výklad podporuje článok 27a ods. 3 smernice 2003/87. Podľa tohto ustanovenia môžu členské štáty vylúčiť zo systému ETS Únie aj rezervné alebo záložné jednotky zariadenia, najmä pokiaľ neboli v prevádzke viac ako 300 hodín ročne za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu týchto jednotiek Európskej komisii dotknutým členským štátom. Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že technická jednotka zariadenia nie je počas určitého obdobia v prevádzke, automaticky nevedie k tomu, že sa nemusí zohľadniť na účely určenia, či zariadenie, ktorého je súčasťou, podlieha systému ETS Únie.

38

Okrem toho usmernenie Komisie z 18. marca 2010 k výkladu prílohy I smernice 2003/87 („Guidance on Interpretation of Annex I of the EU ETS Directive“), ktoré síce nie je záväzné, no môže slúžiť na objasnenie všeobecnej štruktúry tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2018, INEOS, C‑58/17, EU:C:2018:19, bod 41 a citovanú judikatúru), vo svojom bode 3.3.1 spresňuje, že celkový menovitý tepelný príkon je obvykle špecifikovaný výrobcom a je zobrazený na technickom zariadení so súhlasom kontrolného orgánu.

39

Po tretie potrebu zohľadniť pri výpočte celkového tepelného príkonu zariadenia maximálny spaľovací menovitý príkon technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťami, podporuje aj okolnosť, že viaceré jazykové verzie prílohy I bodu 3 smernice 2003/87, najmä španielska, grécka, talianska, maďarská, holandská alebo portugalská verzia, výslovne odkazujú na celkový „menovitý“ tepelný príkon zariadenia, vypočítaný sčítaním „menovitých“ tepelných príkonov technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťami [pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 79].

40

Ak sa prídavné meno „menovitý“ používa ako v tomto prípade v technickom a energetickom kontexte, vo svojom obvyklom zmysle odkazuje na charakteristiku alebo výkonnosť oznámenú výrobcom prístroja alebo zariadenia alebo na maximálnu trvalú výkonnosť dosiahnutú za bežných podmienok prevádzky v čase prebratia tohto prístroja alebo zariadenia bez ohľadu na to, že uvedený prístroj alebo zariadenie môže byť v niektorých prípadoch v prevádzke pod úrovňou tohto maximálneho výkonu.

41

V druhom rade však nemožno vylúčiť, že obmedzenie výkonu alebo zastavenie prevádzky zariadenia alebo technickej jednotky, ktorá je jeho súčasťou, môže byť za určitých podmienok zohľadnené na účely určenia, či celkový menovitý tepelný výkon zariadenia zostáva vyšší ako 20 MW.

42

V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely zabezpečenia presnosti údajov a okolností, ktoré treba zohľadniť v rámci systému ETS Únie, článok 7 smernice 2003/87 ukladá prevádzkovateľom povinnosť informovať príslušné vnútroštátne orgány o každom významnom rozšírení alebo znížení kapacity svojich zariadení, ktoré môže vyžadovať aktualizáciu povolenia emisií skleníkových plynov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2017, ArcelorMittal Rodange et Schifflange, C‑321/15, EU:C:2017:179, body 25 a 26). Z toho vyplýva, že ak sa samotná spaľovacia kapacita zariadenia zníži pod 20 MW, tento prevádzkovateľ musí mať možnosť obrátiť sa na príslušný vnútroštátny orgán s tvrdením, že jeho zariadenie už nepodlieha povinnosti mať emisné povolenie.

43

Okrem toho, ak sa na zariadení alebo niektorej z jeho jednotiek vykonajú trvalé a kontrolovateľné obmedzenia maximálneho menovitého tepelného príkonu, nezohľadnenie takýchto obmedzení pri určovaní, či toto zariadenie ešte patrí do systému ETS Únie, by bolo v rozpore s cieľom smernice 2003/87, ako bol vyjadrený v bode 32 tohto rozsudku.

44

Usmernenia spomenuté v bode 38 tohto rozsudku navyše vo svojom bode 4.3 spresňujú, že zákonné alebo fyzické obmedzenia, ktoré skutočne bránia úplnému využívaniu maximálneho menovitého príkonu, možno zohľadniť, pokiaľ sú jednak tieto obmedzenia jasne identifikované príslušným vnútroštátnym orgánom v jeho vykonateľnom akte a pokiaľ sú jednak predmetom pravidelnej kontroly týmto orgánom.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä vzhľadom na nezáväzné usmernenia poskytnuté v uvedenom dokumente treba usúdiť, že na účely agregačného pravidla upraveného prílohe I bode 3 smernice 2003/87 nemusí byť zohľadnený maximálny menovitý tepelný príkon technickej jednotky, ktorá je súčasťou zariadenia, v celom rozsahu, pokiaľ jednak prevádzkovateľ tohto zariadenia znížil túto výkonnosť trvalo, čiže takým spôsobom, že toto zníženie nemožno odstrániť bez závažného technického zásahu alebo bez súhlasu príslušného vnútroštátneho orgánu, a jednak tento orgán môže skutočne preveriť tak toto zníženie, ako aj jeho trvalú povahu. Predloženie dôkazov, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné, uvedenému orgánu prináleží tomuto prevádzkovateľovi.

46

Pokiaľ sú dodržané podmienky uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, zastavenie technickej jednotky, ktorá je súčasťou zariadenia, vedie samo osebe k tomu, že maximálny menovitý tepelný príkon tejto jednotky sa nemusí zohľadniť na účely tohto agregačného pravidla.

47

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedať, že príloha I bod 3 smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že celkový menovitý tepelný príkon zariadenia sa má vypočítať sčítaním maximálneho menovitého tepelného príkonu technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťami, s výnimkou prípadu, ak obmedzenia tohto maximálneho tepelného príkonu vykonané prevádzkovateľom sú trvalé a ak existenciu týchto obmedzení, ako aj ich trvalej povahy môže príslušný vnútroštátny orgán, ktorý má právomoc prideliť kvóty, skutočne preveriť.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Príloha I bod 3 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, sa má vykladať v tom zmysle, že celkový menovitý tepelný príkon zariadenia sa má vypočítať sčítaním maximálneho menovitého tepelného príkonu technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťami, s výnimkou prípadu, ak obmedzenia tohto maximálneho tepelného príkonu vykonané prevádzkovateľom sú trvalé a ak existenciu týchto obmedzení, ako aj ich trvalej povahy môže príslušný vnútroštátny orgán, ktorý má právomoc prideliť kvóty, skutočne preveriť.