–

Svenskt Tenn AB, v zastúpení: B. Eliasson a M. Jerner, jur. kand.,

–

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, K. Simonsson, E. Ljung Rasmussen, J. Samnadda a G. Tolstoy, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o [ochrannej známke Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) a tohto ustanovenia nariadenia č. 207/2009, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ 2015, L 341, s. 21) (ďalej len „zmenené nariadenie č. 207/2009“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Textilis Ltd a pánom Ozgurom Keskinom na jednej strane a spoločnosťou Svenskt Tenn AB, ktorý sa týka skutočnosti, že žalobcovia vo veci samej uvádzajú na trh tovar na dekoráciu interiérov, ktorý porušuje ochrannú známku, ktorej majiteľom je Svenskt Tenn.

3

Článok 4 nariadenia č. 207/2009, nazvaný „Označenia, z ktorých môže [ochranná známka Európskej únie] pozostávať“, stanovuje:

„Ochrannou známkou [Európskej únie] môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.“

4

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Absolútne dôvody zamietnutia“, vo svojom odseku 1 písm. e) stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

…

5

Odôvodnenie 12 nariadenia 2015/2424, ktorým sa zmenilo nariadenie č. 207/2009, stanovuje:

„V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe čoho má staršia zapísaná ochranná známka prednosť pred neskoršími zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z ochrannej známky EÚ by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ.…“

6

Článok 7 ods. 1 písm. e) zmeneného nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„Do registra sa nezapíšu:

…

7

Z článku 4 nariadenia 2015/2424 vyplýva, že toto nariadenie nadobudlo platnosť 23. marca 2016.

8

Svenskt Tenn predáva nábytok, čalúnnické textílie a iné dekoratívne doplnky.

9

V 30. rokoch Svenskt Tenn začala spoluprácu s architektom Josephom Frankom, ktorý pre ňu navrhol niekoľko vzorov pre čalúnnické textílie, okrem iného vzor s názvom MANHATTAN, ktorý predáva a v súvislosti s ktorým tvrdí, že je majiteľkou práv z titulu autorského práva.

10

Dňa 4. januára 2012 Svenkst Tenn podala prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Táto obrazová ochranná známka s názvom MANHATTAN bola zapísaná pod číslom 010540268.

11

Výrobky a služby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, patria do tried 11, 16, 20, 21, 24, 27 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú okrem iného tomuto opisu: tienidlá na lampy (trieda 11), papierové obrusy, obrúsky a servítky; papierové podložky pod poháre; baliaci papier; poznámkové zošity, písanie alebo maľovanky, plagáty (trieda 16), nábytok (trieda 20), domáce alebo kuchynské potreby a nádoby; kefy; výrobky zo skla, porcelánu a kameniny, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach (trieda 21), textílie a textilné výrobky, ktoré nie sú zahrnuté v iných triedach; posteľné prikrývky a pokrývky na stôl (trieda 24), koberce; tapety okrem textilných; tapety (trieda 27), maloobchodné služby v oblasti predaja nasledujúcich tovarov: nábytok, podušky, zrkadlá, tapety, rohože, lampy na svietenie, textílie a textilné tovary, textilné výrobky, domáce a kuchynské náradie a nádoby, kuchynský riad, sklo, porcelán, hrnčiarsky tovar, svietniky, papierové obrúsky, tašky, šperky, knihy a časopisy (trieda 35).

12

Obrazová ochranná známka MANHATTAN je vyobrazená takto:

13

Textilis Ltd je spoločnosť založená podľa anglického práva, ktorej majiteľom je Ozgur Keskin, a táto spoločnosť je internetovým obchodom od roku 2013. Predáva textílie a interiérové doplnky s podobným vzorom, ako je obrazová ochranná známka MANHATTAN.

14

Svenkst Tenn podala voči spoločnosti Textilis a pánu Keskinovi žalobu na Stockholms tingsrätt (Okresný súd so sídlom v Štokholme, Švédsko) pre porušenie práv z ochrannej známky MANHATTAN, ktorej je majiteľkou, ako aj žalobu pre porušenie jej autorského práva. Svenskt Tenn žiadala, aby sa spoločnosti Textilis a pánu Keskinovi pod hrozbou sankcie zakázalo po prvé ponúkať vo Švédsku na predaj alebo inak sprístupňovať verejnosti určité špecifikované tovary a po druhé používať vo Švédsku túto ochrannú známku pre textílie, vankúše a nábytok.

15

V reakcii na túto žalobu Textilis a pán Keskin podali na uvedený súd vzájomný návrh na to, aby sa určila neplatnosť ochrannej známky MANHATTAN, pretože po prvé nemá rozlišovaciu spôsobilosť a po druhé vzhľadom na spôsob, akým sa používala, pozostáva z tvaru, ktorý dáva tovaru podstatnú hodnotu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009.

16

Stockholms tingsrätt (súd v Štokholme) zamietol tento vzájomný návrh okrem iného z dôvodu, že podľa článku 4 nariadenia č. 207/2009 všetky označenia, ktoré možno graficky znázorniť, okrem iného vzory, môžu byť ochrannými známkami EÚ pod podmienkou, že majú rozlišovaciu spôsobilosť, a ochranná známka MANHATTAN nie je tvarom v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) tohto nariadenia.

17

Stockholms tingsrätt (súd v Štokholme) rozhodol, že Textilis a pán Keskin porušili ochrannú známku MANHATTAN a porušili autorské právo, ktorého držiteľkou je Svenskt Tenn.

18

Textilis a pán Keskin podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti) a žiadali okrem iného, aby určil neplatnosť ochrannej známky MANHATTAN na základe článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009.

19

Na podporu svojho odvolania tvrdia, že označenie tvorené textilným vzorom nemôže byť zapísané ako ochranná známka, pretože by sa obišla zásada časového obmedzenia ochrany autorského práva. Domnievajú sa, že to je dôvod, pre ktorý článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) nariadenia č. 207/2009 bráni zápisu označení, ktoré sú tvorené výlučne tvarom, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu, ako ochrannej známky.

20

Svenskt Tenn naopak tvrdí, že označenie tvorené tvarom vzoru možno zapísať rovnako tak ako ochrannú známku EÚ, ako aj obrazovú ochrannú známku MANHATTAN.

21

Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti) sa pýta, či obrazovú ochrannú známku, akou je MANHATTAN, ktorú tvorí dvojrozmerná reprodukcia dvojrozmerného výrobku, ako je textília, možno považovať za tvar v zmysle tohto ustanovenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009 jednoznačne vyplýva, že v ňom uvedený dôvod neplatnosti sa uplatňuje na trojrozmerné ochranné známky a dvojrozmerné ochranné známky zobrazujúce trojrozmerné tvary, ako napríklad vyobrazenie sochy alebo vázy, ako o tom rozhodol Súdny dvor EZVO, v bodoch 110 až 115 svojho rozsudku zo 6. apríla 2017, Norwegian Board of Appeal for Industrial Property Rights – Appeal from the municipality of Oslo (E‑05/16), alebo Súdny dvor v rozsudku z 18. júna 2002, Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377).

22

Kladie si však otázku, či sa tento dôvod neplatnosti môže uplatňovať na dvojrozmerné ochranné známky zobrazujúce dvojrozmerný výrobok, ako napríklad vzor na textílii alebo reprodukciu maľby. V tejto súvislosti uvádza, že by bolo paradoxné, keby sa nepoužil tento dôvod zamietnutia zápisu v takýchto prípadoch, keďže nič neodôvodňuje rozdielne zaobchádzanie medzi trojrozmernou sochou a dvojrozmernou maľbou.

23

Uvádza, že na rozdiel od ochrannej známky, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. júna 2018, Louboutin a Christian Louboutin (C‑163/16, EU:C:2018:423), ktorá pozostávala z jednej farby na podrážke topánky, obrazová ochranná známka MANHATTAN dotknutá v prejednávanej veci je dielom chráneným autorským právom.

24

Pýta sa, či zmena článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009 prostredníctvom nariadenia 2015/2424, podľa ktorého sa do registra nezapíšu označenia, ktoré tvorí výlučne „tvar“, ale aj „iná vlastnosť tovaru“, ktoré dodávajú tovaru podstatnú hodnotu, môže zmeniť posúdenie, ktoré treba urobiť na základe tohto dôvodu neplatnosti. V tejto súvislosti sa pýta, či sa má v konaní, ktoré pred ním prebieha, uplatniť nariadenie č. 207/2009 alebo zmenené nariadenie č. 207/2009, vzhľadom na to, že deň zápisu ochrannej známky MANHATTAN, ako aj deň návrhu na vyhlásenie neplatnosti a deň vydania prvostupňového rozsudku napadnutého odvolaním predchádzajú 23. marcu 2016, teda dátumu nadobudnutia platnosti nariadenia 2015/2424.

25

Tvrdí, že v každom prípade a bez ohľadu na uplatniteľné znenie článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii), ak by sa pripustilo, že toto ustanovenie sa vzťahuje na dvojrozmerné ochranné známky, ktoré predstavujú dvojrozmerný výrobok, vzniká otázka kritérií, na základe ktorých možno určiť, či označenie, o aké ide vo veci samej, možno považovať za označenie „ktoré sa skladá výlučne z tvaru, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“, ak sa zápis tohto označenia ako ochrannej známky vzťahuje na niekoľko tried výrobkov a ochranná známka je koncipovaná tak, že môže označovať akýkoľvek výrobok alebo jeho podstatné časti alebo sa dokonca môže použiť ako logotyp.

26

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je ťažké posúdiť takýto dôvod neplatnosti, ak má prihlasovateľ ochrannej známky povinnosť uviesť len výrobky, pri ktorých má v úmysle používať túto ochrannú známku, ale nemá povinnosť spresniť praktické podmienky používania označenia, v súvislosti s ktorým sa domáha ochrany.

27

Ochranná známka tak môže byť v závislosti od okolností umiestnená na výrobku v celom svojom rozsahu, napríklad na čalúnnických textíliách, papieri alebo podnose, takže sa stáva podstatným prvkom samotného výrobku a v mnohých týchto prípadoch existuje totožnosť medzi ochrannou známkou a výrobkom, alebo môže zaberať len nepatrné miesto na výrobku, najmä v prípade, keď sa použije ako logotyp.

28

Za týchto okolností Svea hovrätt, Patent- och marknadsöverdomstolen (odvolací súd so sídlom v Štokholme ako odvolací súd pre oblasť duševného vlastníctva a hospodárske záležitosti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) zmeneného nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na ochranné známky zapísané pred nadobudnutím účinnosti tohto zmeneného nariadenia.

30

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hmotnoprávne predpisy práva Únie na účely zaistenia dodržania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery sa majú vykladať tak, že sa vzťahujú na situácie, ku ktorým došlo pred nadobudnutím ich účinnosti, len vtedy, keď z ich znenia, cieľa alebo štruktúry jasne vyplýva, že im musí byť priznaný taký účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2011, Bureau national interprofessionnel du Cognac, C‑4/10 a C‑27/10, EU:C:2011:484, bod 26, ako aj citovanú judikatúru).

31

V prejednávanej veci je nesporné, že nariadenie 2015/2424, ktoré nadobudlo platnosť 23. marca 2016, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo, že by sa článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) zmeneného nariadenia č. 207/2009 mal uplatňovať na ochranné známky EÚ zapísané pred týmto dátumom.

32

Okrem toho ani z účelu nariadenia č. 2015/2424, ani z jeho štruktúry nevyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle priznať retroaktívny účinok článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) zmeneného nariadenia č. 207/2009. Takýto výklad vyplýva aj z odôvodnenia 12 nariadenia 2015/2424, v ktorom sa pripomína záväzok normotvorcu Únie dodržiavať zásadu právnej istoty.

33

Na prvú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) zmeneného nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na ochranné známky, ktoré boli zapísané pred nadobudnutím platnosti tohto zmeneného nariadenia.

34

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) zmeneného nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že označenie, akým je označenie dotknuté vo veci samej, tvorené dvojrozmernými dekoratívnymi vzormi, ktoré je umiestnené na výrobkoch, akými sú napríklad textílie alebo papier, je „tvorené výlučne tvarom“ v zmysle tohto ustanovenia.

35

V tejto súvislosti vzhľadom na to, že v nariadení č. 207/2009 neexistuje nijaká definícia pojmu „tvar“, význam a rozsah tohto pojmu sa musí podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora určiť v súlade s jeho zvyčajným významom v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používa, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádza [pozri, pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25), rozsudok z 12. júna 2018, Louboutin a Christian Louboutin, C‑163/16, EU:C:2018:423, bod 20 a citovanú judikatúru].

36

V kontexte práva ochranných známok sa pojem „tvar“ vo všeobecnosti chápe ako pojem, ktorý označuje všetky línie alebo obrysy, ktoré vymedzujú dotknutý výrobok v priestore (rozsudok z 12. júna 2018, Louboutin a Christian Louboutin, C‑163/16, EU:C:2018:423, bod 21).

37

Na základe týchto úvah Súdny dvor rozhodol, že použitie určitej farby na konkrétne miesto výrobku neznamená, že predmetné označenie je tvorené „tvarom“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) bodu iii) smernice 2008/95, ktorého znenie je podobné článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009, keďže to nie je tvar výrobku alebo časti výrobku, ktorý má zápis ochrannej známky za cieľ chrániť, ale iba použitie tejto farby na tomto konkrétnom mieste (rozsudok z 12. júna 2018, Louboutin a Christian Louboutin, C‑163/16, EU:C:2018:423, bod 24).

38

Je nesporné, ako zdôraznila Európska komisia vo svojich pripomienkach, že na rozdiel od označenia tvoreného farbou ako takou, označenie dotknuté vo veci samej, ktoré pozostáva z dvojrozmerných dekoratívnych vzorov a je umiestnené na výrobkoch, napríklad na textílii alebo papieri, obsahuje línie a obrysy.

39

Nemožno však usudzovať, že toto označenie je „tvorené výlučne tvarom“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009.

40

Je síce pravda, že v prejednávanej veci vykazuje označenie tvary, ktoré sú tvorené vonkajšími obrysmi vyobrazenia, ktoré štylizovaným spôsobom predstavujú časti zemepisných máp, ale nič to nemení na tom, že okrem týchto tvarov toto označenie obsahuje dekoratívne prvky, ktoré sa nachádzajú tak vnútri, ako aj mimo týchto obrysov.

41

Okrem toho toto označenie zdôrazňuje slová, konkrétne slovo Manhattan.

42

V každom prípade sa nemožno domnievať, že označenie pozostávajúce z dvojrozmerných dekoratívnych vzorov splýva s tvarom výrobku, ak je umiestnené na takých výrobkoch, napríklad textílii alebo papieri, ktorých tvar sa líši od týchto dekoratívnych vzorov.

43

Z týchto dôvodov nemožno usudzovať, že označenie, akým je označenie dotknuté vo veci samej, je „tvorené výlučne tvarom“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009.

44

V dôsledku toho nemožno na také označenie použiť vylúčenie uvedené v článku 7 ods. 1 písm. e) bode iii) nariadenia č. 207/2009.

45

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že skutočnosť, že označenie dotknuté vo veci samej je chránené aj autorským právom, nemá vplyv na otázku, či je alebo nie je tvorené výlučne „tvarom“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) bodu iii) nariadenia č. 207/2009.

46

Na druhú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že označenie, akým je označenie dotknuté vo veci samej, tvorené dvojrozmernými dekoratívnymi vzormi, ktoré je umiestnené na výrobkoch, akými sú napríklad textílie alebo papier, nie je „tvorené výlučne tvarom“ v zmysle tohto ustanovenia.

47

Vzhľadom na odpoveď na druhú otázku netreba odpovedať na tretiu otázku.

48

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: