V článku 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádzajú podmienky, za ktorých môže Európska únia (EÚ) uzatvárať dohody s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami.
V článku 288 ZFEÚ sa vymedzujú rôzne typy právnych aktov, ktoré môže EÚ prijímať.
V článku 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že základné práva predstavujú všeobecné zásady práva EÚ.

HLAVNÉ BODY

Právo EÚ má tri pramene: primárne právo, všeobecné zásady práva EÚ a sekundárne právne predpisy (podrobne uvedené v hierarchii noriem).

Primárne právo

Hlavnými prameňmi primárneho práva sú zmluvy o založení EÚ: ZEÚ, ZFEÚ a zmluva o Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (Euratom). V týchto zmluvách sa stanovuje rozdelenie kompetencií (právomocí) medzi EÚ a členskými štátmi EÚ a opisujú sa právomoci inštitúcií EÚ. Zmluvy teda stanovujú právny rámec, v ktorom inštitúcie EÚ pracujú pri vykonávaní politík.
Primárne právo tiež zahŕňa:
- pozmeňujúce zmluvy EÚ,
- protokoly pripojené k zakladajúcim zmluvám a k pozmeňujúcim zmluvám,
- zmluvy o pristúpení nových členských štátov k EÚ,
- Chartu základných práv (od Lisabonskej zmluvy – december 2009).

Všeobecné zásady práva

Môžu to byť nepísané pramene práva vytvorené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ).
Všeobecné zásady práva EÚ môžu tiež vyplývať z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty. V zmluvách sa výslovne uvádza, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

Sekundárne právne predpisy

Sekundárne právne predpisy zahŕňajú právne akty, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií:

akty, ktoré sú uvedené v článku 288 ZFEÚ: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania,
akty, ktoré nie sú uvedené v článku 288 ZFEÚ: atypické akty, ako sú rokovacie poriadky inštitúcií a medziinštitucionálne dohody.

Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Existujú osobitne od primárneho práva a sekundárnych právnych predpisov. Podľa rozsudku SDEÚ vo veci Meryem Demirel/mesto Schwäbisch Gmünd (vec 12/86) môžu mať priamy účinok a ich právna sila je nadradená sekundárnym právnym predpisom, ktoré s nimi preto musia byť v súlade. Pravidlá v nich stanovené majú priamy účinok, ak obsahujú jasnú a presnú povinnosť, ktorá nie je podmienená prijatím žiadneho ďalšieho opatrenia.

Ďalšie pramene práva EÚ

Patria k nim:

judikatúra SDEÚ,
medzinárodné právo – často slúži SDEÚ ako zdroj inšpirácie pri vytváraní judikatúry. SDEÚ odkazuje na písané právo a obyčajové právo.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Piata časť – Vonkajšia činnosť Únie – Hlava V – Medzinárodné dohody – Článok 216 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 144)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 2 – Právne akty Únie, postupy prijímania a iné ustanovenia – Oddiel 1 – Právne akty Únie – Článok 288 (pôvodný článok 249 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 171)

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava I – Spoločné ustanovenia – Článok 6 (pôvodný článok 6 ZEÚ) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 19)

Posledná aktualizácia 21.04.2022

Top