Atypické akty

Atypické akty sú kategória aktov, ktoré prijímajú európske inštitúcie. Môžu sa týkať vnútornej organizácie Európskej únie (EÚ) alebo môžu mať všeobecnejšie uplatnenie v konkrétnych oblastiach politiky.

SÚHRN

ÚVOD

Atypické akty sú akty, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ. Tieto akty sa označujú prívlastkom „atypické“, pretože nepatria do kategórií právnych aktov, ktoré sú stanovené v zmluve o fungovaní EÚ (články 288, 289, 290, 291 alebo 292).

Existuje široká škála atypických aktov. Niektoré sú zabezpečené v iných článkoch zakladajúcich zmlúv EÚ, iné boli vytvorené počas inštitucionálnej praxe.

Atypické akty sa rozdeľujú podľa ich uplatňovania, ktoré sa vo všeobecnosti týka politiky. Niektoré však môžu byť záväzné, čo sa však obmedzuje na inštitucionálny rámec EÚ.

ATYPICKÉ AKTY ZABEZPEČENÉ V ZMLUVÁCH

Rokovací poriadok inštitúcií EÚ patrí medzi atypické akty. V zakladajúcich zmluvách sa ustanovuje, že inštitúcie EÚ prijímajú vlastný rokovací poriadok.

V rokovacom poriadku sa upravuje organizácia, prevádzka a vnútorný poriadok inštitúcií EÚ. Záväzný účinok majú len pre danú inštitúciu

V zakladajúcich zmluvách sa zabezpečujú aj ďalšie typy aktov, ktoré sa prijímajú v kontexte politického dialógu medzi inštitúciami EÚ. Cieľom týchto aktov je v zásade uľahčovať činnosť a spoluprácu medzi inštitúciami. Napríklad v kontexte postupu prijímania medzinárodných dohôd môže Rada adresovať usmernenia o rokovaniach Európskej komisii v súvislosti s rokovaniami o týchto dohodách.

Inštitúcie môžu zájsť aj ďalej a zorganizovať svoju spoluprácu formou medziinštitucionálnych dohôd. Aj takéto typy dohôd sú atypické akty. Môžu mať záväzný účinok, no len pre inštitúcie, ktoré podpísali dohodu.

ATYPICKÉ AKTY, KTORÉ NIE SÚ ZABEZPEČENÉ V ZMLUVÁCH

Každá inštitúcia EÚ vytvorila vlastný súbor nástrojov v kontexte svojej činnosti.

Napríklad Európsky parlament vyjadruje niektoré svoje politické postoje na medzinárodnej úrovni prostredníctvom uznesení alebo vyhlásení. Podobne aj Rada pravidelne po svojich zasadnutiach prijíma závery, uznesenia alebo usmernenia. V týchto aktoch sa vyjadruje predovšetkým stanovisko inštitúcií k určitým európskym alebo medzinárodným otázkam. Majú všeobecné uplatnenie, ale nemajú záväzný účinok.

Komisia tiež prijíma niekoľko atypických aktov, ktoré sú jej vlastné. Ide o oznámenia, v ktorých sa vo všeobecnosti predstavujú nové politické programy. Komisia prijíma aj zelené knihy, ktorých cieľom je začať verejnú konzultáciu o určitej európskej problematike. Pomocou konzultácií zhromažďuje potrebné informácie pred zostavením legislatívneho návrhu. Na základe výsledkov zelených kníh Komisia občas prijíma biele knihy, v ktorých sa vymedzujú podrobné návrhy európskych opatrení.

Posledná aktualizácia 10.11.2015