Základné práva

Pojem „základné práva“ sa používa na vyjadrenie koncepcie „ľudských práv“ v Európskej únii (EÚ). Tieto práva, ktoré predstavujú základné práva jednotlivcov žijúcich v EÚ, sú zakotvené v Charte základných práv EÚ. Charta sa stala právne účinnou pre celú EÚ nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009.

Pojem „ľudské práva“ sa používa vo všeobecnosti v medzinárodnom práve a vzťahuje sa na práva prináležiace všetkým ľuďom bez ohľadu na ich národnosť, rasu, kastu, vierovyznanie, pohlavie atď. EÚ má tendenciu používať pojem „ľudské práva“ v kontexte svojich vonkajších vzťahov a politík rozvojovej spolupráce.

Charta sa vzťahuje na inštitúcie EÚ na základe zásady subsidiarity a neposkytuje možnosť rozšírenia právomocí a úloh, ktoré im boli zverené v zmluvách. Rovnako sa vzťahuje aj na členské štáty EÚ pri vykonávaní práva EÚ.

Mnohé práva a slobody obsiahnuté v charte EÚ odrážajú tie, ktoré sú už zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (1950) a Sociálnej charte (1965, revidovaná v roku 1996) Rady Európy.

Na ochranu práv, hodnôt a slobôd stanovených v charte EÚ bola v roku 2007 založená Agentúra EÚ pre základné práva so sídlom v rakúskom meste Viedeň, ktorá nahradila Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie.

Článok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje pozastaviť práva vyplývajúce z členstva v EÚ (ako sú hlasovacie práva v Rade), ak krajina závažne a trvalo porušuje zásady, na ktorých sa zakladá EÚ (sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát).