–

Pfeifer & Langen GmbH & Co. KG, v zastúpení: D. Ehle, Rechtsanwalt,

–

Hauptzollamt Köln, v zastúpení: W. Liebe a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pfeifer & Langen GmbH & Co. KG a Hauptzollamt Köln (Hlavný colný úrad Kolín nad Rýnom, Nemecko) (ďalej len „hlavný colný úrad“) vo veci zamietnutia žiadosti o opravu informácií týkajúcich sa osoby deklaranta uvedenej v colnom vyhlásení týmto úradom.

3

Colný kódex bol zrušený a nahradený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 24. júna 2008. Toto nariadenie bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2013 z 12. júna 2013 (Ú. v. EÚ L 165, 2013, s. 62) (ďalej len „modernizovaný colný kódex“). Ako to vyplýva z článku 188 modernizovaného colného kódexu, niektoré jeho ustanovenia boli uplatniteľné od 24. júna 2008, pričom ostatné ustanovenia mali byť uplatniteľné najneskôr od 1. novembra 2013. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 30. októbra 2013, došlo k zrušeniu modernizovaného colného kódexu, ale aj k zrušeniu colného kódexu, zatiaľ čo niektoré ustanovenia colného kódexu zostali uplatniteľné najneskôr do 1. novembra 2013. Zo znenia článku 286 ods. 2 v spojení s článkom 288 ods. 2 nariadenia č. 952/2013 tak vyplýva, že colný kódex sa zrušuje od 1. mája 2016. V dôsledku toho vzhľadom na dátum skutkových okolností vo veci samej sa na túto vec naďalej uplatňuje colný kódex. Okrem toho žiadne z ustanovení modernizovaného colného kódexu, uplatniteľných od 24. júna 2008, nie je na účely tejto veci relevantné.

4

Ôsme odôvodnenie colného kódexu stanovovalo:

„keďže sa pri prijímaní opatrení potrebných na vykonanie tohto kódexu musí venovať maximálna pozornosť tomu, aby sa zabránilo akýmkoľvek podvodom alebo protiprávnemu konaniu, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na celkový rozpočet Európskych spoločenstiev“.

5

Článok 4 colného kódexu stanovoval:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

…

…“

6

Článok 5 tohto kódexu stanovoval:

„1.   Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

2.   Zastúpenie môže byť:

alebo

Členské štáty môžu na svojom území obmedziť právo podať colné vyhlásenia:

a to tak, že zástupca musí byť colným zástupcom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území daného členského štátu.

…

4.   Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, a preukáže sa plnou mocou.

Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

5.   Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca.“

7

Článok 64 uvedeného kódexu stanovoval:

„1.   S výnimkou článku 5 môže colné vyhlásenie podať každá osoba, ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

2.   Avšak,

…“

8

Podľa článku 65 toho istého kódexu:

„Deklarantovi môže byť na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi.

Žiadna oprava colného vyhlásenia sa však nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, ako colné orgány:

9

Článok 66 colného kódexu stanovoval:

„1.   Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia už prijaté colné vyhlásenie, ak deklarant preukáže, že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do príslušného colného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť naďalej prepustený do colného režimu, do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení.

…

2.   Po prepustení tovaru už nie je možné colné vyhlásenie zrušiť, s výnimkou prípadov vymedzených v súlade s postupom výboru.

…“

10

Článok 74 tohto kódexu stanovoval:

„1.   Ak prijatím colného vyhlásenia vzniká colný dlh, nesmie byť tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje prepustený, pokiaľ nie je colný dlh zaplatený alebo zabezpečený. …

2.   Ak colné orgány na základe predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, požadujú zabezpečenie colného dlhu, nesmie byť tovar do tohto colného režimu prepustený, pokiaľ nebude takéto zabezpečenie poskytnuté.“

11

Článok 78 uvedeného kódexu stanovoval:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

12

Podľa článku 201 toho istého kódexu:

„1.   Colný dlh pri dovoze vzniká:

2.   Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3.   Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do jedného z colných režimov uvedených v odseku 1 vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých neboli celé clo alebo jeho časť vybraté, každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.“

13

Článok 236 colného kódexu stanovoval:

„1.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

2.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

…

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.“

14

SC Zahărul Oradea SA (ďalej len „Zahărul Oradea“), ktorá má sídlo v Rumunsku, je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Pfeifer & Langen. Kúpila 45000 ton trstinového cukru z Brazílie, určeného na rafináciu v závode spoločnosti Pfeifer & Langen v Euskirchene (Nemecko), v súlade s dohodou uzavretou medzi spoločnosťami Pfeifer & Langen a Zahărul Oradea. Po rafinácii sa cukor mal predať spoločnosti Pfeifer & Langen.

15

Príslušné rumunské orgány udelili 13. decembra 2011 spoločnosti Zahărul Oradea licenciu na dovoz tohto množstva trstinového cukru. Podľa údajov vnútroštátneho súdu Zahărul Oradea 2. februára 2012 splnomocnila Pfeifer & Langen, aby ju zastupovala na účely colných vyhlásení týkajúcich sa tohto dovozu.

16

Dňa 24. februára 2012 Pfeifer & Langen vo svojom vlastnom mene deklarovala hlavnému colnému úradu na prepustenie do voľného obehu čiastočné množstvo 499456 kilogramov (kg) trstinového cukru, ktoré bolo určené na rafináciu. V colnom vyhlásení sa odvolávala na dovoznú licenciu spoločnosti Zahărul Oradea. Okrem toho predložila kópiu splnomocnenia, ktoré jej udelila Zahărul Oradea. Hlavný colný úrad prijal colné vyhlásenie a po tom, ako zapísal toto množstvo trstinového cukru na dovoznú licenciu predloženú spoločnosťou Pfeifer & Langen, vyžiadal od tejto spoločnosti na základe zníženej sadzby 252,50 eura za tonu clo vo výške 126113,65 eura.

17

Pfeifer & Langen sa obrátila na hlavný colný úrad dvoma listami z 10. a 11. januára 2013 s cieľom požiadať o opravu colného vyhlásenia podaného 24. februára 2012 tak, aby sa vychádzalo z toho, že uvedené colné vyhlásenie podala ako nepriama zástupkyňa deklarantky Zahărul Oradea, pretože si nebola istá, či mohla mať v prípade trstinového cukru nárok na zníženú colnú sadzbu.

18

Hlavný colný úrad rozhodnutím z 24. januára 2013 uplatnil voči spoločnosti Pfeifer & Langen dodatočné vybranie cla vo výške 83158,41 eura. K tejto sume sa dospelo na základe uplatnenia sadzby 41,90 eura za 100 kg, ktorá je stanovená pre trstinový cukor a ktorá je uvedená v podpoložke 17011490 kombinovanej nomenklatúry. Na podporu tohto rozhodnutia hlavný colný úrad uviedol, že Pfeifer & Langen nemala mať nárok na zníženú sadzbu z dôvodu, že dovozná licencia bola vydaná spoločnosti Zahărul Oradea.

19

Pfeifer & Langen podala proti tomuto rozhodnutiu námietku, pričom sa opierala o svoju žiadosť o opravu colného vyhlásenia z 24. februára 2012.

20

Hlavný colný úrad rozhodnutím z 26. apríla 2018 uvedenú námietku zamietol z dôvodu, že vzhľadom na to, že Pfeifer & Langen v colnom vyhlásení neuviedla, že koná za Zahărul Oradea, má postavenie deklarantky a v dôsledku toho je tiež dlžníčkou colného dlhu. Podľa tohto rozhodnutia uvedenie osoby deklaranta v colnom vyhlásení nemôže byť, pokiaľ ide o dobrovoľný procesný akt, nepresné alebo neúplné, a z tohto dôvodu ho nemožno neskôr zmeniť. V tejto súvislosti nie je dôležité, že colné vyhlásenie spoločnosti Pfeifer & Langen nebolo koherentné vzhľadom na splnomocnenie od spoločnosti Zahărul Oradea, ktorého kópiu odovzdala hlavnému colnému úradu.

21

Pfeifer & Langen podala proti rozhodnutiu z 26. apríla 2018 žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vo svojej žalobe uvádza, že jej colné vyhlásenie sa má opraviť tak, aby sa vychádzalo z toho, že konala ako nepriama zástupkyňa spoločnosti Zahărul Oradea. Dôvod, pre ktorý Pfeifer & Langen neuviedla, že v rámci tohto colného vyhlásenia koná ako nepriama zástupkyňa spoločnosti Zahărul Oradea, na rozdiel od toho, čo bolo pôvodne plánované, sa týka len skutočnosti, že podľa spoločnosti Pfeifer & Langen jej bola poskytnutá nepresná informácia úradníčkou hlavného colného úradu. Táto úradníčka v odpovedi na otázku spoločnosti Pfeifer & Langen uviedla, že colné vyhlásenia má vyhotoviť vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. Keď Pfeifer & Langen predložila kópiu splnomocnenia, ktoré jej udelila Zahărul Oradea, preukázala tak oprávnenie na zastupovanie. Pfeifer & Langen navyše tvrdí, že ciele colného konania neboli ohrozené. Podľa nej boli podmienky prepustenia trstinového cukru hlavným colným úradom splnené, keď na dovozné clá zriadila bankovú záruku.

22

Hlavný colný úrad tvrdí, že Pfeifer & Langen nedostala od colnej úradníčky uvádzanú informáciu. Navyše podľa neho údaje uvedené spoločnosťou Pfeifer & Langen v jej colnom vyhlásení nie sú chybné. Keďže Pfeifer & Langen podala colné vyhlásenie vo svojom vlastnom mene, hlavný colný úrad sa domnieva, že platne nadobudla postavenie deklarantky a vzdala sa svojho úmyslu podať colné vyhlásenie ako nepriama zástupkyňa napriek plnej moci, ktorou disponovala.

23

Podľa vnútroštátneho súdu z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 78 ods. 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje ex offo alebo na žiadosť deklaranta preskúmať a opraviť také colné vyhlásenie, o aké ide vo veci samej, takže vo veci, ktorú prejednáva, môžu byť informácie týkajúce sa osoby deklaranta zmenené tak, aby bol zrejmý vzťah nepriameho zastúpenia existujúci medzi spoločnosťami Zahărul Oradea a Pfeifer & Langen. V tejto súvislosti uvádza, že údaje, ktoré sú uvedené v colnom vyhlásení, o ktoré ide vo veci samej, na základe ktorých bola Pfeifer & Langen považovaná za deklarantku bez toho, aby sa spomenul vzťah nepriameho zastúpenia na účet spoločnosti Zahărul Oradea, vyplývajú z nesprávneho výkladu uplatniteľného práva. Okrem toho sa domnieva, že takáto oprava neohrozuje ciele predmetného colného konania a že Pfeifer & Langen predložila dostatok informácií umožňujúcich preukázať, že ustanovenia upravujúce predmetný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov.

24

Vnútroštátny súd sa však pýta, či je takýto výklad článku 78 ods. 3 colného kódexu možný, keďže Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska), ako aj Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg, Nemecko), v nedávnych rozsudkoch usúdili, že uplatnenie tohto ustanovenia nemôže viesť k tomu, aby sa iná osoba než osoba uvedená v colnom vyhlásení mohla považovať za deklaranta.

25

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 78 ods. 3 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že v prípade, akým je spor vo veci samej, treba colné vyhlásenie preskúmať a opraviť takým spôsobom, že informácie o deklarantovi sa nahradia označením osoby, ktorej bola vydaná dovozná licencia pre dovezený tovar, a táto osoba je zastúpená osobou, ktorá bola v colnom vyhlásení uvedená ako deklarant a ktorá colnému úradu predložila splnomocnenie oprávneného držiteľa dovoznej licencie?“

26

Na úvod treba zdôrazniť, že podľa údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania napriek tomu, že Pfeifer & Langen dostala splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti Zahărul Oradea na účely uskutočnenia colného konania a v čase podania colného vyhlásenia predložila splnomocnenie colným orgánom, v samotnom tomto colnom vyhlásení opomenula uviesť, že zastupuje Zahărul Oradea. V rámci sporu vo veci samej Pfeifer & Langen žiada o preskúmanie uvedeného colného vyhlásenia tak, aby sa v ňom poukázalo na vzťah nepriameho zastúpenia medzi ňou a spoločnosťou Zahărul Oradea.

27

Svojou otázkou sa tak vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 78 ods. 3 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu vyhovieť žiadosti o opravu colného vyhlásenia, ktorej cieľom je preukázať existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia medzi na jednej strane splnomocnencom, ktorý omylom uviedol, že koná výlučne vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet, hoci disponoval splnomocnením od osoby, ktorá je držiteľom dovoznej licencie, a na druhej strane splnomocniteľom, na ktorého účet bolo colné vyhlásenie podané.

28

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že článok 78 colného kódexu zavádza konanie, ktoré colným orgánom umožňuje vykonať z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru uvedeného v tomto colnom vyhlásení, teda následne po jeho podaní (rozsudok z 12. októbra 2017, Tigers, C‑156/16, EU:C:2017:754, bod 29).

29

Súdny dvor už uviedol, že pokiaľ deklarant požiada o opravu svojho colného vyhlásenia, colné orgány jeho žiadosť musia preskúmať, a to prinajmenšom v tom, či je túto opravu potrebné uskutočniť, a že vykonanie opravy, o ktorú deklarant žiada, je podriadené posúdeniu týmito colnými orgánmi tak z hľadiska jej základu, ako aj výsledku. Uvedené orgány majú v tomto ohľade širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).

30

V tomto rámci colné orgány berú do úvahy najmä možnosť skontrolovať údaje uvedené v kontrolovanom colnom vyhlásení a v žiadosti o opravu. Ak sa oprava ukáže v zásade možná, sú colné orgány povinné buď zamietnuť žiadosť deklaranta odôvodneným rozhodnutím, alebo žiadanú opravu vykonať (rozsudok z 12. júla 2012, Südzucker a i., C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).

31

Ak z tohto preskúmania alebo kontroly vyplynie, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány musia v súlade s uvedeným článkom 78 ods. 3 prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii (rozsudok z 12. októbra 2017, Tigers, C‑156/16, EU:C:2017:754, bod 30).

32

Z článku 78 colného kódexu v jeho celistvosti tak vyplýva, že je prípustné predkladať nové dôkazy, ktoré by colné orgány mohli zohľadniť, a to následne po podaní colného vyhlásenia. Logika uvedeného článku totiž spočíva v prispôsobení colného konania skutočnej situácii (rozsudok z 12. októbra 2017, Tigers, C‑156/16, EU:C:2017:754, bod 31).

33

V tomto prípade treba určiť, či za okolností konania vo veci samej článok 78 tohto kódexu umožňuje colným orgánom zmeniť informácie týkajúce sa osoby deklaranta a konkrétnejšie uviesť existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia medzi deklarantom a osobou, ktorá ho splnomocnila.

34

Je potrebné pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky z 22. júna 2016, Thomas Philipps, C‑419/15, EU:C:2016:468, bod 18 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. novembra 2019, Procureur‑Generaal bij de Hoge Raad der Nederlanden, C‑678/18, EU:C:2019:998, bod 31).

35

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 78 colného kódexu, treba pripomenúť, že znenie tohto článku nebráni oprávneniu colných orgánov vykonať opravu colného vyhlásenia v zmysle odseku 1 uvedeného článku alebo jeho následnú kontrolu v zmysle odseku 2 tohto článku, ani prijať opatrenia potrebné na nápravu situácie v zmysle odseku 3 toho istého článku (rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14, EU:C:2015:803, bod 25).

36

Súdny dvor tiež konštatoval, že tento článok nerozlišuje medzi chybami a opomenutiami, pri ktorých je možná a pri ktorých naopak nie je možná oprava. Pojmy „nesprávne alebo neúplné údaje“ treba vykladať ako pojmy zahŕňajúce tak materiálne chyby a opomenutia, ako aj chyby vo výklade uplatňovaného práva (rozsudok zo 16. októbra 2014, VAEX Varkens‑ en Veehandel, C‑387/13, EU:C:2014:2296, bod 50 a citovaná judikatúra).

37

Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, treba konštatovať, že žiadne ustanovenie tohto kódexu nezakazuje, aby časti colného vyhlásenia, ako sú informácie týkajúce sa osoby deklaranta, najmä existencia vzťahu nepriameho zastúpenia, mohli byť zmenené na základe článku 78 ods. 3 uvedeného kódexu.

38

Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie hlavného colného úradu a holandskej vlády týkajúce sa skutočnosti, že článok 78 colného kódexu je súčasťou jeho hlavy IV týkajúcej sa colne schváleného určenia alebo použitia, zatiaľ čo ustanovenia týkajúce sa osoby deklaranta sú súčasťou hlavy I tohto kódexu týkajúcej sa všeobecných ustanovení. Táto okolnosť totiž neumožňuje vylúčiť, že colné orgány môžu opraviť informácie týkajúce sa osoby deklaranta, ktoré boli uvedené v colných vyhláseniach, poukazujúc na existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia s cieľom prípadne napraviť situáciu. Súdny dvor v tomto ohľade rozhodol, že colné vyhlásenia týkajúce sa hodnoty tovaru možno za určitých okolností zmeniť, hoci ustanovenia týkajúce sa tejto hodnoty boli súčasťou hlavy II, a nie hlavy IV colného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 70).

39

Navyše na rozdiel od tvrdenia, ktoré uvádza hlavný colný úrad a holandská vláda, článok 66 colného kódexu týkajúci sa zrušenia colného vyhlásenia nebráni takejto oprave. Konanie o zrušení colného vyhlásenia, ktorého podmienky sú spresnené v uvedenom článku, sa totiž uplatňuje len v dvoch situáciách, a to keď deklarant preukáže, že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do príslušného colného režimu omylom, alebo že vzhľadom na osobitné okolnosti tovar už nemôže byť naďalej prepustený do colného režimu, do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení. V prípade zrušenia colný dlh, ktorý vyplýva zo zrušeného colného vyhlásenia, zaniká. Odsek 2 tohto článku 66 okrem iného spresňuje, že po prepustení tovaru v zásade nemožno colné vyhlásenie zrušiť.

40

Na rozdiel od uvedeného článku 66 článok 78 colného kódexu zahŕňa len opravu existujúceho colného vyhlásenia a nemá za následok neplatnosť tohto colného vyhlásenia alebo z neho vyplývajúceho dlhu. Navyše článok 78 colného kódexu sa uplatňuje len na žiadosti o opravu podané po prepustení tovaru, to znamená v štádiu, v ktorom už nie je možné overiť správnosť informácií o predmetnom tovare.

41

V tomto ohľade Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. júla 2012, Südzucker a i. (C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11, EU:C:2012:444, bod 50), rozhodol, že samotná skutočnosť, že fyzická kontrola tovaru pred jeho vývozom sa stala nemožnou, keďže tento tovar ku dňu podania žiadosti o opravu vývozného colného vyhlásenia už opustil územie Európskej únie, neznamená, že nie je možné vykonať takúto opravu.

42

Treba tiež konštatovať, že zmena informácií týkajúcich sa osoby deklaranta tak, aby odrážala existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia, nie je porovnateľná so zmenou informácií o povahe alebo vlastnostiach tovaru, v súvislosti s ktorými Súdny dvor vo svojom rozsudku z 20. októbra 2005, Overland Footwear (C‑468/03, EU:C:2005:624, body 47 a 48), konštatoval, že colné orgány môžu odmietnuť vykonať opravu, ak skutočnosti, ktoré majú byť overené, vyžadujú fyzickú kontrolu a že v dôsledku prepustenia tovaru im už nemôžu byť predložené.

43

Článok 78 colného kódexu sa tak môže uplatniť v situácii, keď je mandatár schopný predložiť splnomocnenie, ktorým mu bol daný pokyn podať colné vyhlásenie, a to aj po prepustení tovaru.

44

Pokiaľ ide po tretie o cieľ sledovaný článkom 78 colného kódexu, treba pripomenúť, ako to bolo zdôraznené v bode 32 tohto rozsudku, že tento cieľ spočíva v prispôsobení colného konania skutočnej situácii.

45

V tejto súvislosti sa však treba uistiť, že požadovaná oprava nemôže ohroziť iné ciele colných predpisov, medzi ktoré patrí cieľ boja proti podvodom, ako to vyplýva z ôsmeho odôvodnenia colného kódexu.

46

Súdny dvor totiž rozhodol, že ak preskúmanie odhalí, že ciele predmetnej právnej úpravy neboli ohrozené, najmä ak tovar, ktorého sa týka vývozné colné vyhlásenie, bol skutočne vyvezený a dostatočné dôkazy, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány, umožňujú preukázať vzťah medzi vyvezeným množstvom a licenciou, ktorá sa skutočne týka vývozu, colné orgány musia v súlade s článkom 78 ods. 3 colného kódexu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zohľadnia skutočnosti, ktoré majú k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, VAEX Varkens‑ en Veehandel, C‑387/13, EU:C:2014:2296, bod 54 a citovanú judikatúru).

47

V tomto prípade sa zdá, že vnútroštátny súd odmieta hypotézu zneužitia práva. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že informácie uvedené v colnom vyhlásení nie sú v súlade s informáciami o splnomocnení, ktoré deklarant predložil pri podaní colného vyhlásenia, a že oprávnenie na zastupovanie, ktoré má deklarant podľa tohto splnomocnenia, bolo predložené včas v zmysle článku 5 ods. 4 colného kódexu. Navyše z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom tiež vyplýva, že tovar bol skutočne dovezený pre držiteľa dovoznej licencie, t. j. Zahărul Oradea, a že Pfeifer & Langen v skutočnosti podala colné vyhlásenie len na účet spoločnosti Zahărul Oradea, pričom predložila už udelené splnomocnenie.

48

Pokiaľ ide o riziko podvodu, treba uviesť, ako to urobil generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, že zmena colného vyhlásenia, ktorého cieľom je preukázať existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia spoločnosti Zahărul Oradea spoločnosťou Pfeifer & Langen s cieľom umožniť spoločnosti Zahărul Oradea využiť zvýhodnenú dovoznú sadzbu alebo vývoznú refundáciu, neposkytuje tejto osobe žiadnu neoprávnenú výhodu, ale umožňuje jej len využiť výhodu, na ktorú by mala nárok, ak by od začiatku v tomto colnom vyhlásení uviedla, že Pfeifer & Langen konala na účet uvedenej osoby.

49

Ako navyše uvádza generálny advokát v bode 66 a nasl. svojich návrhov, iné ustanovenia colného kódexu značne obmedzujú riziko podvodu spojené so zmenou údajov týkajúcich sa osoby deklaranta.

50

Najskôr článok 74 ods. 1 colného kódexu spresňuje, že colný dlh musí byť zaplatený alebo zabezpečený predtým, ako možno predmetný tovar prepustiť. Keďže článok 78 tohto kódexu sa uplatňuje po prepustení, a teda po zaplatení alebo zabezpečení colného dlhu, zmena informácií týkajúcich sa osoby deklaranta nemá vplyv na existenciu rizika nezaplatenia colného dlhu. Platí to o to viac, ako to vyplýva zo znenia článku 4 bodu 18 v spojení s článkom 5 ods. 2 a článkom 201 ods. 3 prvým pododsekom tohto kódexu, že zmena týchto informácií na účely preukázania existencie vzťahu nepriameho zastúpenia má za následok, že dlžníčkou tohto dlhu je nielen osoba, ktorá vo svojom mene a na svoj vlastný účet pôvodne podala colné vyhlásenie, ale aj osoba, ktorá bola nepriamo zastúpená.

51

Pokiaľ ide ďalej o také dovozy, o aký ide vo veci samej, článok 201 ods. 3 druhý pododsek colného kódexu stanovuje, že ak sa colné vyhlásenie podáva na základe nesprávnych údajov, „každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.“ Keďže osoba, ktorá vo svojom mene a na svoj vlastný účet pôvodne podala colné vyhlásenie, nevyhnutne poskytla určité údaje uvedené v colnom vyhlásení, môže sa v zmysle tohto ustanovenia tiež považovať za „dlžníka“ colného dlhu, ak by sa tieto údaje mali ukázať ako nesprávne.

52

Napokon treba zdôrazniť, že odpustenie alebo vrátenie dovozného alebo vývozného cla novému deklarantovi podlieha splneniu podmienok stanovených v článku 236 colného kódexu, a to najmä neexistencii úmyselného konania deklaranta a dodržaniu lehoty troch rokov na podanie žiadosti o odpustenie alebo vrátenie.

53

Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že dôvod, pre ktorý žalobkyňa vo veci samej uviedla, že pri podaní colného vyhlásenia konala vo svojom mene a na svoj účet, pričom súčasne predložila splnomocnenie, na základe ktorého sa mala podľa nej považovať za nepriamu zástupkyňu spoločnosti Zahărul Oradea, vyplýva z nesprávneho výkladu práva uplatniteľného na splnenie colných formalít, a nie z vedomého rozhodnutia.

54

Ako už bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, pojem „chyba“ sa vzťahuje nielen na vecné chyby, ale aj na neúmyselné opomenutia, ako aj na akékoľvek colné vyhlásenie, ktoré nerešpektovalo colné pravidlo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, CEVA Freight Holland, C‑249/18, EU:C:2019:587, body 32 až 38, ako aj citovanú judikatúru).

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 5 ods. 4 colného kódexu vyžaduje, aby plná moc bola vystavená už pri podaní colného vyhlásenia. Navyše v tomto ustanovení sa uvádza, že osoby, ktoré nedeklarujú svoje oprávnenie na zastupovanie, sa považujú za osoby konajúce vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. Zastúpenie preto musí byť výslovné a neplatí preň domnienka [rozsudok zo 7. apríla 2011, Sony Supply Chain Solutions (Europe), C‑153/10, EU:C:2011:224, bod 31].

56

Ako poznamenáva Európska komisia, článok 78 colného kódexu nemožno vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ustanoveniami článku 5 ods. 4 tohto kódexu, najmä s povinnosťou výslovnej publicity plnej moci, ktorú stanovuje.

57

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že Pfeifer & Langen dostala od spoločnosti Zahărul Oradea splnomocnenie, ktoré predložila včas v zmysle článku 5 ods. 4 colného kódexu, teda pri podaní colného vyhlásenia.

58

Navyše z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že tovar bol skutočne dovezený pre držiteľa dovoznej licencie, Zahărul Oradea, a že colné orgány zaznamenali dovezené množstvo na túto dovoznú licenciu. V skutočnosti žalobkyňa vo veci samej teda podala colné vyhlásenie len na účet tejto spoločnosti.

59

Vzhľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 78 ods. 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu vyhovieť žiadosti o opravu colného vyhlásenia, ktorej cieľom je preukázať existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia medzi na jednej strane splnomocnencom, ktorý omylom uviedol, že koná výlučne vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet, hoci disponoval splnomocnením od osoby, ktorá je držiteľom dovoznej licencie, a na druhej strane splnomocniteľom, na ktorého účet bolo colné vyhlásenie podané.

60

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 78 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu vyhovieť žiadosti o opravu colného vyhlásenia, ktorej cieľom je preukázať existenciu vzťahu nepriameho zastúpenia medzi na jednej strane splnomocnencom, ktorý omylom uviedol, že koná výlučne vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet, hoci disponoval splnomocnením od osoby, ktorá je držiteľom dovoznej licencie, a na druhej strane splnomocniteľom, na ktorého účet bolo colné vyhlásenie podané.