–

CEVA Freight Holland BV, v zastúpení: B. J. B. Boersma, advocaat,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: W. Roels, F. Clotuche‑Duvieusart a M. Kocjan, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 78 a 221 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, 2000, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239) (ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko, ďalej len „štátny tajomník“) a spoločnosťou CEVA Freight Holland BV (ďalej len „CEVA Freight“), ktorý sa týkal zákonnosti určitých výziev na zaplatenie cla zaslaných tejto spoločnosti.

3

Nariadenie č. 2913/92 bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1). Podľa článku 188 posledného uvedeného nariadenia sa však toto nariadenie, pokiaľ ide o nasledujúce ustanovenia, nevzťahuje na spor vo veci samej. Tento spor sa totiž naďalej riadi ustanoveniami colného kódexu.

4

Článok 29 ods. 1 colného kódexu stanovoval:

„Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva…“

5

V článku 65 tohto kódexu sa uvádzalo:

„Deklarantovi môže byť na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi. Opravou však nesmie byť rozšírená pôsobnosť colného vyhlásenia na iné tovary ako tie, ktoré boli v pôvodnom vyhlásení.

Žiadna oprava colného vyhlásenia sa však nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, ako colné orgány:

6

Článok 76 ods. 1 uvedeného kódexu stanovoval:

„Na účel zjednodušeného uskutočnenia formalít a postupov v čo najväčšom rozsahu a bez toho, aby tým bol narušený riadny priebeh konania, môžu colné orgány za podmienok stanovených v súlade s postupom výboru povoliť, aby:

…

…“

7

V článku 78 toho istého kódexu sa uvádzalo:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

…

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly [kontroly po prepustení tovaru – neoficiálny preklad] nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

8

Článok 201 ods. 2 colného kódexu znel takto:

„Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.“

9

Článok 221 ods. 1 až 3 tohto kódexu stanovoval:

„1.   Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

2.   Ak je suma splatného cla zapísaná do colného vyhlásenia z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť, že nebude oznámená v súlade s odsekom 1, s výnimkou, ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatňovanie článku 218 ods. 1 druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v predchádzajúcom pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie sumy cla zapísanej v účtovnej evidencii dlžníkovi.

3.   Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Toto obdobie sa predlžuje [plynutie tejto lehoty sa prerušuje – neoficiálny preklad] od času, keď sa podá odvolanie v zmysle článku 243 na obdobie odvolacieho konania.“

10

Článok 147 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 1762/1995 z 19. júla 1995 (Ú. v. ES L 171, 1995, s. 8; Mim. vyd. 02/005, s. 422) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), v odseku 1 stanovoval:

„Na účely článku 29 [colného] kódexu, skutočnosť, že tovar, ktorý sa má predať, je navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, sa považuje za primerané označenie, že bol predaný na účely vývozu do colného územia spoločenstva. V prípade následných predajov pred určením colnej hodnoty je takýmto dôkazom iba posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru na colné územie spoločenstva alebo predaj, ktorý sa uskutočnil na colnom území spoločenstva pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.

Ak sa deklaruje cena, ktorá sa týka predaja uskutočneného pred posledným predajom, na základe ktorého tovar vstúpil na colné územie spoločenstva, musí sa ku spokojnosti colných orgánov preukázať, že tento predaj tovaru sa uskutočnil na účel vývozu na toto colné územie.

Uplatnia sa ustanovenia článkov 178 až 181a.“

11

CEVA Freight je colným zástupcom a na žiadosť dovozcov podáva vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zjednodušeným spôsobom v súlade s postupom ustanoveným v článku 76 ods. 1 písm. c) colného kódexu.

12

V období od 1. marca 2010 do 31. októbra 2010 podala CEVA Freight takéto vyhlásenia s návrhom na prepustenie rôznych modelov prehrávačov médií do voľného obehu. Na tieto účely zaradila tento tovar do dvoch colných podpoložiek kombinovanej nomenklatúry, a to 84717050 a 85176200, ktorým zodpovedala colná sadzba vo výške 0 %. Colné orgány preto uvedené prehrávače médií prepustili bez vymerania dovozného cla.

13

V roku 2011 v dôsledku kontroly týchto vyhlásení colný inšpektor dospel k záveru, že dané prehrávače médií mali byť zaradené do colnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry 85219000, ktorej zodpovedá colná sadzba vo výške 13,9 %.

14

Listom z 22. februára 2013 oznámil spoločnosti CEVA Freight svoj úmysel vykonať dodatočný výber nezaplateného cla. V rámci tohto dodatočného výberu stanovil colnú hodnotu prehrávačov médií na základe ceny, ktorú vo svojom vyhlásení uviedla CEVA Freight, čo bola cena, za ktorú predávali prehrávače ich dovozcovia.

15

CEVA Freight sa 27. februára 2013 vo svojej odpovedi colnému inšpektorovi požiadala na základe článku 78 colného kódexu o preskúmanie colnej hodnoty, pričom žiadala, aby sa táto hodnota vypočítala na základe nižšej ceny, ktorú ázijský výrobca prehrávačov médií fakturoval dovozcom, pričom táto cena sa mohla takisto použiť na určenie colnej hodnoty.

16

Tento inšpektor 28. februára 2013 vydal jednotný daňový výmer, v ktorom boli obsiahnuté výzvy na zaplatenie týkajúce sa dotknutých dovozných vyhlásení. Spoločnosti CEVA Freight bol tento výmer doručený 4. marca 2013.

17

Táto spoločnosť následne proti uvedeným výzvam podala sťažnosť, v rámci ktorej zopakovala svoju žiadosť o preskúmanie.

18

Keďže colný inšpektor túto žiadosť v podstate zamietol, CEVA Freight podala žalobu na Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko), ktorý rozsudkom z 10. februára 2016 nariadil opätovne rozhodnúť o žiadosti o preskúmanie. Štátny tajomník podal proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska).

19

Tento vnútroštátny súd spresňuje, že nie je spochybnená skutočnosť, že CEVA Freight v deň, keď podala colné vyhlásenie, nemala pochybnosti, pokiaľ ide o správny výklad alebo uplatniteľnosť článku 147 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 29 colného kódexu. Uvádza však, že táto spoločnosť sa domnievala, že vzhľadom na to, že prehrávače médií sa mohli dovážať bez cla, údaj o výške ich ceny nebol relevantný. Tento súd podotýka, že štátny tajomník pred ním uviedol, že na účely preskúmania colného vyhlásenia podľa článku 78 colného kódexu nie je podstatné, či sa deklarant dopustil chyby alebo nie. Iba „nesprávnosť“ alebo „neúplnosť“ údajov obsiahnutých vo vyhlásení umožňuje vykonať jeho preskúmanie.

20

Podľa uvedeného súdu je možné sa domnievať, že ak údaje uvedené vo vyhlásení nie sú nepresné, deklarant je viazaný informáciami, ktoré uviedol, a musí zohľadniť skutočnosť, že tieto údaje musia byť použiteľné zo strany colných orgánov, vrátane overenia výšky colného dlhu. No ani hmotnoprávne ustanovenia Colného kódexu alebo vykonávacieho nariadenia týkajúce sa colnej hodnoty, ani cieľ alebo účel týchto ustanovení nebránia deklarantovi v tom, aby po prijatí colného vyhlásenia poskytol ďalšie dodatočné skutočnosti na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru. V poslednom uvedenom prípade vnútroštátny súd uvádza, že za okolností sporu, ako je spor, ktorý prejednáva, by colný úrad musel znížiť colnú hodnotu tovaru bez ohľadu na to, že sa deklarant nedopustil pochybenia.

21

Okrem toho CEVA Freight, ktorá podala vzájomný kasačný opravný prostriedok, tvrdí najmä, že Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam) porušil článok 221 ods. 3 colného kódexu, keď rozhodol, že colný výmer nebol zaslaný oneskorene z dôvodu, že na účely výpočtu premlčacej lehoty stanovenej v uvedenom ustanovení by sa mal zohľadniť dátum odoslania colného výmeru, ako to ustanovujú vnútroštátne ustanovenia uplatniteľné v prejednávanej veci, a nie dátum doručenia výmeru dlžníkovi. Preto vzniká otázka, či je podmienka stanovená v článku 221 ods. 3 tohto kódexu, podľa ktorej sa má oznámenie dlžníkovi uskutočniť do troch rokov od vzniku colného dlhu, splnená, ak tento výmer nebol dlžníkovi doručený pred uplynutím danej lehoty.

22

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti pripomína, že podmienky oznámenia uvedené v článku 221 ods. 1 uvedeného kódexu upravuje vnútroštátny právny poriadok každého členského štátu. Kladie si teda otázku, či je na členských štátoch, aby určili dátum, kedy sa oznámenie dlžníkovi považuje za uskutočnené alebo či opatrenia na určenie tohto dátumu podliehajú právu Únie. V takom prípade sa vnútroštátny súd pýta, či sa má na tieto účely zohľadniť dátum odoslania alebo dátum doručenia tohto výmeru.

23

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 78 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že ak má deklarant možnosť zvoliť si cenu tovaru predávaného na vývoz na územie Únie, ktorá môže byť použitá ako základ na určenie colnej hodnoty tohto tovaru, môže podľa tohto článku 78 požiadať o preskúmanie colného vyhlásenia, ktoré vyhotovil, s cieľom nahradiť pôvodne uvedenú cenu nižšou prevodovou cenou a tým znížiť výšku svojho colného dlhu.

25

Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že z článku 29 colného kódexu a z článku 147 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že v prípade po sebe nasledujúcich predajov tovarov na účely ich dovozu na colné územie Únie si dovozca môže z cien dohodnutých pre každý z týchto predajov vybrať cenu, ktorú použije ako základ pre určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru, pod podmienkou, že je spôsobilý predložiť v súvislosti so zvolenou cenou všetky náležitosti a dokumenty potrebné pre colné orgány (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C‑263/06, EU:C:2008:128, body 27 až 31, ako aj citovanú judikatúru).

26

Okrem toho podľa článku 65 tohto kódexu môže byť deklarantovi na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi. Z toho vyplýva, že deklarant môže najmä znovu stanoviť cenu, ktorú si vybral ako základ na určenie colnej hodnoty príslušného tovaru.

27

Je pravda, ako uvádza Komisia v súvislosti s článkom 8 ods. 1 písm. a) smernice Rady 79/695/EHS z 24. júla 1979 o harmonizácii postupov prepustenia tovaru do voľného obehu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 205, 1979, s. 19), ktorého znenie je v podstate totožné s článkom 65 druhým odsekom písm. c) colného kódexu, že Súdny dvor už objasnil, že ak dovozca uviedol jednu z cien, ktoré môžu byť základom na určenie colnej hodnoty, nemôže zmeniť uvedené vyhlásenie po prepustení tovaru do voľného obehu (rozsudok zo 6. júna 1990, Unifert, C‑11/89, EU:C:1990:237, bod 21).

28

Hoci pred nadobudnutím účinnosti colného kódexu, ku ktorému došlo 1. januára 1994, nebolo možné, aby deklarant opravil svoje vyhlásenie po prepustení tovaru, článok 78 tohto kódexu výslovne zaviedol od uvedeného dátumu možnosť preskúmania colného vyhlásenia colnými orgánmi na žiadosť deklaranta predloženú po prepustení tovaru (rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, body 61 a 62).

29

Články 65 a 78 colného kódexu tak predvídajú dva odlišné režimy, pokiaľ ide o zmeny, ktoré možno vykonať vo vzťahu ku skutočnostiam vzatým do úvahy pri určovaní colnej hodnoty a v dôsledku toho dovozného cla, a to režim uplatniteľný pred prepustením tovaru a režim uplatniteľný po jeho prepustení (rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 64).

30

Na jednej strane článok 65 colného kódexu umožňuje jednostrannú opravu colného vyhlásenia zo strany samotného deklaranta, pokiaľ ešte nebolo schválené prepustenie tovaru. Toto právo je odôvodnené skutočnosťou, že až do prepustenia môže byť správnosť opráv podľa potreby ľahko preverená colnými orgánmi formou fyzickej kontroly tovaru. Navyše sa oprava môže uskutočniť aj v prípade, že suma dovozného cla ešte nebola určená colnými orgánmi (rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 65).

31

Na druhej strane článok 78 colného kódexu stanovuje striktnejší režim. Tento článok sa uplatňuje po prepustení tovaru, v čase keď predloženie tovaru nie je možné a dovozné clo už bolo stanovené. Uskutočnenie preskúmania, o ktoré deklarant žiada, zveruje colným orgánom a dané preskúmanie ponecháva na ich uvážení tak z hľadiska jeho podstaty, ako aj výsledku (rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 66).

32

Článok 78 ods. 3 tohto kódexu nerozlišuje medzi chybami alebo opomenutiami, pri ktorých je možná oprava, a inými, pri ktorých oprava nie je možná. Pojmy „nesprávne alebo neúplné údaje“ uvedené v tomto ustanovení treba vykladať ako pojmy zahŕňajúce tak materiálne chyby a opomenutia, ako aj chyby vo výklade uplatňovaného práva (rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 63).

33

Preto je potrebné overiť, či vyhlásenia vypracované spoločnosťou CEVA Freight obsahujú nesprávne alebo neúplné prvky, pokiaľ ide o cenu tovaru, ktorá sa má považovať za základ určenia colnej hodnoty tohto tovaru.

34

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že cena, ktorú uviedla CEVA Freight, zodpovedala predajnej cene tovaru účtovanej spoločnosťami, v mene ktorých CEVA Freight tieto vyhlásenia urobila, táto cena bola teda vecne správna a CEVA Freight vo svojej žiadosti nemala v úmysle navrhnúť jej opravu.

35

Z toho však vyplýva aj to, že CEVA Freight sa tým, že vo svojich colných vyhláseniach uviedla, že dotknutý tovar mal byť zaradený do nesprávnej colnej podpoložky, dopustila nesprávneho výkladu uplatniteľného práva.

36

Toto pochybenie jednoznačne ovplyvnilo výber prevodnej hodnoty tohto tovaru, konkrétne skutočne zaplatenej ceny alebo ceny splatnej za tovar pri jeho predaji na vývoz do Únie, ktorá môže byť podľa článku 29 colného kódexu a článku 147 vykonávacieho nariadenia použitá ako základ na určenie colnej hodnoty daného tovaru.

37

V čase týchto vyhlásení CEVA Freight chybne usudzovala, že príslušný tovar mal byť zaradený do colnej podpoložky, pre ktorú bolo stanovené clo vo výške 0 %, a prevodná hodnota tohto tovaru teda nemala žiadny vplyv na výšku jej colného dlhu. V dôsledku toho na základe tohto nesprávneho výkladu Colného kódexu, a najmä vymedzenia príslušnej colnej podpoložky, CEVA Freight následne uviedla cenu, ktorá sa mala použiť ako základ na určenie colnej hodnoty. Zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, jasne vyplýva, že ak by CEVA Freight v čase predmetných vyhlásení správne vykladala príslušnú podpoložku, ktorej zodpovedá clo vo výške 13,9 %, uviedla by v colnom vyhlásení nižšiu prevodnú hodnotu s cieľom znížiť výšku svojho colného dlhu.

38

Keďže však toto pochybenie pri výklade uplatniteľného práva viedlo deklaranta k tomu, že pre tovar, ktorý bol predmetom po sebe nasledujúcich predajov, uviedol ako základ stanovenia jeho colnej hodnoty najvyššiu prevodnú hodnotu tohto tovaru, toto pochybenie sa nemôže považovať za uskutočnenie výberu, ktoré je vo svojej podstate dobrovoľné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, bod 69).

39

V dôsledku toho vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 32 tohto rozsudku je prevodná hodnota, ktorú v colnom vyhlásení uviedol deklarant, o akého ide vo veci samej, v zmysle článku 78 colného kódexu nesprávna, čo colným orgánom umožňuje toto vyhlásenie opätovne preskúmať.

40

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 78 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že ak má deklarant možnosť zvoliť si cenu tovaru predávaného na vývoz na územie Európskej únie, ktorá môže byť použitá ako základ na určenie colnej hodnoty tohto tovaru, a z kontroly vykonanej po prepustení tohto tovaru vyplýva, že toto colné vyhlásenie obsahuje chybu v colnom zaradení príslušného tovaru, čo má za následok vyššie clo, deklarant môže na základe uvedeného článku 78 požiadať o preskúmanie tohto colného vyhlásenia s cieľom nahradiť pôvodne uvedenú cenu nižšou prevodovou cenou a tým znížiť výšku svojho colného dlhu.

41

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 221 ods. 1 a 3 colného kódexu má vykladať tak, že umožňuje určiť dátum, ku ktorému sa predpokladá, že dlžníkovi bola oznámená výška cla s cieľom prerušiť plynutie trojročnej premlčacej lehoty týkajúcej sa colného dlhu, a ak áno, či sa za tento dátum má považovať dátum odoslania oznámenia colnými orgánmi alebo dátum doručenia tohto oznámenia dlžníkovi.

42

Na účely odpovede na túto otázku je potrebné uviesť, že podľa článku 221 ods. 1 colného kódexu musí byť suma cla hneď, ako bola zapísaná do účtovnej evidencie, oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

43

Normotvorca Únie mal v úmysle v tomto článku 221 ods. 3 harmonizovať lehotu, v rámci ktorej musia colné orgány uskutočniť uvedené oznámenie, a začiatok plynutia tejto lehoty. Nešpecifikoval však ani podrobnosti tohto oznámenia, ani dátum, ku ktorému musí k nemu dôjsť, aby bola uvedená lehota prerušená. Vysvetľuje to skutočnosť, ako už Súdny dvor uviedol, že pravidlo obsiahnuté v článku 221 ods. 3 colného kódexu sa uplatňuje iba na oznámenie sumy cla dlžníkovi a jeho uplatnenie v tejto súvislosti prináleží len vnútroštátnym colným orgánom, ktoré vykonávajú takéto oznámenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2003, Holandsko/Komisia, C‑156/00, EU:C:2003:149, body 63 a 64, ako aj rozsudok z 15. marca 2018, Deichmann, C‑256/16, EU:C:2018:187, bod 81).

44

Preto, pokiaľ sa v colných predpisoch Únie neuvádzajú žiadne ustanovenia týkajúce sa obsahu pojmu „ustanovené postupy“ alebo také, ktoré by právomoc určiť tieto postupy priznávali iným subjektom ako členským štátom a ich orgánom, je potrebné sa domnievať, že tieto postupy upravuje vnútroštátny právny poriadok členských štátov a vnútroštátne orgány pri uplatňovaní týchto predpisov dodržiavajú procesné a hmotnoprávne pravidlá upravené ich vnútroštátnym právom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie, C‑201/04, EU:C:2006:136, body 52 a 53).

45

V dôsledku toho je úlohou členských štátov, aby stanovili dátum, kedy sa oznámenie dlžníkovi o výške splatného cla považuje za uskutočnené. Ako už Súdny dvor spresnil, príslušným vnútroštátnym orgánom v každom prípade prináleží, aby zabezpečili oznámenie, ktoré umožní, aby osoba zodpovedná za colný dlh mala presnú znalosť svojich práv (rozsudok z 23. februára 2006, Molenbergnatie, C‑201/04, EU:C:2006:136, bod 53).

46

Napokon je dôležité poukázať na to, že stanovenie postupov, ktorými sa oznamuje suma cla dlžníkovi na účely prerušenia plynutia premlčacej lehoty uvedenej v článku 221 ods. 3 colného kódexu je procesným postupom, ktorého cieľom je zaručiť dodržiavanie práva, ktoré je osobám podliehajúcim súdnej právomoci, akou je napríklad CEVA Freight, priznané na základe práva Únie, konkrétne práva, podľa ktorého po uplynutí uvedenej lehoty tieto osoby už nie sú povinné za dovoz príslušného tovaru na colné územie Únie platiť clo.

47

Z toho vyplýva, že členské štáty pri určovaní dátumu, ku ktorému sa oznámenie dlžníkovi považuje za uskutočnené, ktoré v súlade s článkom 221 ods. 3 colného kódexu vedie k prerušeniu premlčacej lehoty, musia zabezpečiť, aby platné vnútroštátne ustanovenia neboli menej priaznivé ako tie, ktoré sa vzťahujú na podobné postupy podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), a zároveň v praxi neznemožňovali ani nadmerne nesťažovali výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Barth, C‑542/08, EU:C:2010:193, bod 17 a citovanú judikatúru).

48

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné na druhú otázku odpovedať tak, že článok 221 ods. 1 a 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že je úlohou členských štátov, aby v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie určili dátum, ku ktorému má byť dlžníkovi oznámená suma cla na účely prerušenia trojročnej premlčacej lehoty, po uplynutí ktorej colný dlh zaniká.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: