Smernicou sa dáva organizáciám alebo verejným subjektom určeným členskými štátmi Európskej únie (EÚ) právomoc navrhnúť v mene skupín spotrebiteľov vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov alebo nápravných opatrení prostredníctvom žalôb v zastúpení (vrátane cezhraničných žalôb v zastúpení). Patrí k nim, ako je vhodné a prípustné podľa práva EÚ alebo vnútroštátneho práva, návrh na náhradu škody od obchodníkov, ktorí porušujú práva spotrebiteľov v oblastiach, ako sú finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika, zdravie, telekomunikácie a ochrana údajov.

Keďže na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžu efektívne a účinne slúžiť súdne konania aj správne konania, členské štáty môžu na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či možno žalobu v zastúpení podať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch konaní, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia.

HLAVNÉ BODY

Oprávnené subjekty

Členské štáty určia subjekty, ktorým sa umožní podávať žaloby v zastúpení v mene spotrebiteľov (oprávnené subjekty).

Aby im bolo umožnené podávať žaloby v zastúpení v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom sú určené (cezhraničné žaloby), oprávnené subjekty:

musia byť právnickými osobami zriadenými podľa vnútroštátneho práva členského štátu určenia,
musia byť schopné preukázať, že počas 12 mesiacov pred žiadosťou o určenie skutočne vykonávali verejnú činnosť na ochranu spotrebiteľov,
musia byť neziskové,
musia preukázať svojím zákonným účelom, že majú oprávnený záujem chrániť záujmy spotrebiteľov, ako je stanovené v pravidlách práva EÚ uvedených v prílohe I k smernici,
nesmie sa proti nim viesť insolvenčné konanie a nesmú byť vyhlásené za platobne neschopné,
musia byť nezávislé a nesmú byť ovplyvnené inými osobami než spotrebiteľmi, predovšetkým účastníkmi trhu,
musia mať zavedený postup na zabránenie takémuto vplyvu a konfliktu záujmov,
musia zverejňovať, ako sú financované,
musia zverejňovať svoju organizačnú, riadiacu a členskú štruktúru, ciele, metódy práce a činnosti,
musia zverejňovať informácie, ktorými preukážu, že spĺňajú všetky uvedené kritériá.

Členské štáty môžu uvedené kritériá uplatniť aj na vopred určené oprávnené subjekty, ktorým je umožnené podávať vnútroštátne žaloby (v členskom štáte ich určenia). Členské štáty môžu tiež určiť oprávnené subjekty v jednotlivých prípadoch na účel podania konkrétnej vnútroštátnej žaloby v zastúpení.

Európska komisia uverejňuje zoznam oprávnených subjektov určených pre cezhraničné žaloby na online portáli, ktorý sa podľa potreby aktualizuje.

Opatrenia vo forme súdnych príkazov

Opatrenie vo forme súdneho príkazu je predbežné alebo konečné opatrenie, ktorým sa nariaďuje zastavenie alebo zákaz postupu. Obe sa môžu použiť na zastavenie existujúceho postupu alebo zákaz pripravovaného postupu. Môže tiež zahŕňať (v závislosti od vnútroštátneho práva) povinnosť uverejniť rozhodnutie súdu alebo opravné vyhlásenie.

Oprávnený subjekt nemusí preukázať skutočnú stratu alebo škodu, ktorú v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli jednotliví spotrebitelia, ani úmysel či nedbanlivosť obchodníka.

Nápravné opatrenia

Nápravným opatrením sa obchodníkovi uloží povinnosť poskytnúť nápravu, napríklad náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu z ceny, vypovedanie zmluvy alebo vrátenie zaplatenej ceny, ako je vhodné a prípustné podľa práva EÚ alebo vnútroštátneho práva.

Členské štáty zabezpečujú, aby:

spotrebitelia, ktorí výslovne alebo konkludentne vyjadrili svoju vôľu byť zastúpení v konaní o žalobe v zastúpení (mechanizmom „opt-in“ alebo „opt-out“), nemohli byť zastúpení v inom konaní o žalobe v zastúpení ani podať individuálnu žalobu v tej istej veci a proti tomu istému obchodníkovi,
spotrebitelia nedostali náhradu škody viac ako jedenkrát v tej istej veci,
spotrebitelia mali na základe nápravného opatrenia nárok na nápravu bez toho, aby museli podávať samostatnú žalobu,
boli stanovené pravidlá pre lehoty, v ktorých si môžu jednotliví spotrebitelia uplatniť nároky z nápravných opatrení.

Touto nápravou nie sú dotknuté ďalšie prostriedky, ktoré nie sú predmetom danej žaloby v zastúpení.

S cieľom zabrániť konfliktu záujmov v prípade, keď finančné prostriedky určené na nápravu poskytuje tretia strana, musia členské štáty, ktoré tento druh financovania povoľujú, zabezpečiť najmä to, aby:

rozhodnutia oprávnených subjektov neboli treťou stranou poskytujúcou finančné prostriedky ovplyvňované spôsobom, ktorý by poškodil kolektívne záujmy dotknutých spotrebiteľov,
žaloba v zastúpení nebola podaná proti konkurentovi poskytovateľa financovania alebo proti žalovanému, od ktorého je poskytovateľ financovania závislý.

Zmier

Členské štáty musia zabezpečiť, aby:

oprávnený subjekt a obchodník mohli spoločne navrhnúť zmier týkajúci sa nápravy, alebo
súd alebo správny orgán mohol po konzultácii s oprávneným subjektom a obchodníkom strany vyzvať, aby v primeranej lehote uzavreli zmier,
zmier schválený súdom alebo správnym orgánom bol záväzný pre oprávnené subjekty, žalovaných obchodníkov a dotknutých spotrebiteľov, avšak členské štáty môžu stanoviť pravidlá, ktoré dotknutým spotrebiteľom umožňujú zmier prijať alebo odmietnuť.

Trovy konania

Neúspešná strana je v zásade povinná uhradiť trovy konania.
Jednotliví spotrebitelia v prípade žaloby v zastúpení trovy konania nehradia, s možnou výnimkou v prípade, keď trovy vznikli v dôsledku úmyselného konania alebo konania z nedbanlivosti zo strany jednotlivého spotrebiteľa.
Členské štáty musia zaviesť pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby trovy konania spojené so žalobami v zastúpení nebránili oprávneným subjektom v účinnom uplatňovaní ich práva navrhovať vydanie opatrení vo forme súdnych príkazov.
Členské štáty môžu stanoviť pravidlá, ktorými oprávneným subjektom umožnia žiadať od spotrebiteľov, ktorí si nimi želajú byť zastúpení v rámci konkrétnej žaloby v zastúpení o vydanie nápravných opatrení, aby zaplatili primeraný vstupný poplatok alebo podobný poplatok za účasť v rámci uvedenej žaloby v zastúpení.

Sankcie

Členské štáty musia:

stanoviť pravidlá pre sankcie za nesplnenie alebo odmietnutie splnenia povinnosti uloženej opatrením vo forme súdneho príkazu, povinnosti poskytnúť informácie alebo povinnosti zverejniť dôkazy,
zabezpečiť, aby sa tieto pravidlá vykonávali – sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Zrušenie

Smernicou (EÚ) 2020/1828 sa ruší smernica 2009/22/ES (pozri zhrnutie) od 25. júna 2023.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Platnosť nadobudla 24. decembra 2020. Do právnych predpisov členských štátov má byť transponovaná do 25. decembra 2022 a v členských štátoch sa má uplatňovať od 25. júna 2023.

KONTEXT

Smernica je súčasťou balíka „Novej dohody pre spotrebiteľov“.

Ďalšie informácie:

Smernica o súdnych príkazoch (Európska komisia)

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1 – 27)

Následné zmeny smernice 2020/1828/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Posledná aktualizácia 02.05.2023

Top