a)

štátnu pomoc na projektovanie a výrobu výrobkov, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu s cieľom umožniť prevádzku s menším množstvom prírodných zdrojov, ani na opatrenia prijaté v elektrárňach alebo iných výrobných jednotkách s cieľom zlepšiť bezpečnosť alebo hygienu (10);

b)

štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, ktorá sa riadi pravidlami stanovenými v rámci pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (11);

c)

štátnu pomoc, na ktorú sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (12), prípadne v odvetví rybolovu a akvakultúry (13);

d)

štátnu pomoc v oblasti jadrovej energie.

a)

pomoc v oblasti znižovania a odstraňovania emisií skleníkových plynov, a to aj prostredníctvom podpory energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

b)

pomoc v oblasti zlepšovania energetickej hospodárnosti a environmentálnych vlastností budov;

c)

pomoc v oblasti nákupu a lízingu ekologických vozidiel (používaných v leteckej, cestnej, železničnej, vnútrozemskej vodnej a námornej doprave) a ekologických mobilných servisných zariadení a v oblasti dodatočných úprav vozidiel a mobilných servisných zariadení;

d)

pomoc v oblasti zavádzania infraštruktúry nabíjacích alebo čerpacích staníc pre ekologické vozidlá;

e)

pomoc v oblasti efektívnosti využívania zdrojov a podpory prechodu na obehové hospodárstvo;

f)

pomoc v oblasti predchádzania znečisťovaniu alebo znižovania znečistenia inými emisiami ako emisiami skleníkových plynov;

g)

pomoc v oblasti nápravy environmentálnych škôd, obnovy prirodzených biotopov a ekosystémov alebo ochrany či obnovy biodiverzity, ako aj vykonávania riešení blízkych prírode týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy a zmiernenia zmeny klímy;

h)

pomoc vo forme zníženia daní alebo parafiškálnych poplatkov;

i)

pomoc v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny;

j)

pomoc v oblasti energetickej infraštruktúry;

k)

pomoc v oblasti centralizovaného zásobovania teplom a chladom;

l)

pomoc v podobe zníženia poplatkov za elektrinu pre energeticky náročných používateľov;

m)

pomoc pri zatváraní elektrární využívajúcich uhlie, rašelinu a roponosnú bridlicu a pri ukončovaní ťažobných činností týkajúcich sa ťažby uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice;

n)

pomoc v oblasti štúdií alebo poradenských služieb týkajúcich sa problematiky klímy, ochrany životného prostredia a energetiky.

1.

„pomoc ad hoc“ je pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

2.

„intenzita pomoci“ je brutto výška pomoci vyjadrená ako percentuálny podiel oprávnených nákladov. Všetky použité číselné údaje sa musia uviesť pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov. Ak je pomoc poskytnutá v inej forme než vo forme grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci. Pomoc splatná v niekoľkých splátkach sa musí vypočítať v hodnote v čase poskytnutia. Úrokovou sadzbou, ktorá sa má použiť na účely diskontovania a na výpočet výšky pomoci pri zvýhodnenom úvere (16), je referenčná sadzba platná v čase poskytnutia grantu. Intenzita pomoci sa vypočítava pre každého príjemcu;

3.

„podporované oblasti“ sú oblasti označené v čase poskytnutia pomoci v schválenej mape regionálnej pomoci v rámci uplatňovania článku 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy;

4.

„vyrovnávanie“ v prípade elektriny je vyrovnávanie v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (17);

5.

„subjekt zúčtovania“ je subjekt zúčtovania v zmysle článku 2 bodu 14 nariadenia (EÚ) 2019/943;

6.

„biodiverzita“ je biodiverzita v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (18);

7.

„biopalivá“ sú biopalivá v zmysle článku 2 bodu 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (19);

8.

„bioplyn“ je bioplyn v zmysle článku 2 bodu 28 smernice (EÚ) 2018/2001;

9.

„biokvapaliny“ sú biokvapaliny v zmysle článku 2 bodu 32 smernice (EÚ) 2018/2001;

10.

„biomasa“ je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 24 smernice (EÚ) 2018/2001;

11.

„palivá z biomasy“ sú palivá z biomasy v zmysle článku 2 bodu 27 smernice (EÚ) 2018/2001;

12.

„kapacitný mechanizmus“ je kapacitný mechanizmus v zmysle článku 2 bodu 22 nariadenia (EÚ) 2019/943;

13.

„zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého“ (CCS) je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať oxid uhličitý (CO2) emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií v rámci procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia, prepravovať ho do úložiska a vtláčať ho do vhodných podzemných geologických jednotiek na účely trvalého uloženia;

14.

„zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého“ (CCU) je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať CO2 emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií v rámci procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia a prepravovať ho na odberné miesto alebo miesto spotreby CO2 na účely úplného využitia daného CO2;

15.

„odstraňovanie CO2“ sú antropogénne činnosti odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho trvalého uskladňovania v geologických vrstvách, zemi, oceáne alebo vo výrobkoch. Patrí k nemu existujúce a potenciálne antropogénne zlepšovanie biologických alebo geochemických záchytov a priame zachytávanie zo vzduchu a uskladňovanie, nie však prirodzené využívanie CO2, ktoré priamo nezapríčiňujú ľudské činnosti;

16.

„schéma povinnosti dodávateľa“ je schéma, v rámci ktorej sa vytvára hodnota za dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb prostredníctvom certifikovania takéhoto tovaru alebo takýchto služieb a ukladaním povinnosti dodávateľom alebo spotrebiteľom kupovať certifikáty;

17.

„ekologické mobilné zariadenie pozemnej obsluhy“ je mobilné zariadenie používané pri poskytovaní služieb v leteckej alebo námornej doprave, ktoré má nulové priame (výfukové) emisie CO2;

18.

„ekologické mobilné servisné zariadenie“ je ekologické mobilné zariadenie terminálu a ekologické mobilné zariadenie pozemnej obsluhy;

19.

„ekologické mobilné zariadenie terminálu“ je mobilné zariadenie vrátane intermodálnych nákladových jednotiek používané na nakládku, vykládku a prekládku tovaru, ako aj na prevoz nákladu v oblasti terminálu, ktoré má nulové priame (výfukové) emisie CO2, alebo ak neexistujú alternatívy s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2, ktoré má výrazne nižšie priame (výfukové) emisie CO2 než konvenčné zariadenie terminálu;

20.

„ekologické vozidlo“ je:

21.

„kombinovaná výroba“ alebo kombinovaná výroba tepla a elektriny je kombinovaná výroba v zmysle článku 2 bodu 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (23);

22.

„znečistená plocha“ je plocha, na ktorej je potvrdená prítomnosť materiálov alebo látok v dôsledku ľudskej činnosti na takej úrovni, že predstavuje výrazné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vzhľadom na súčasné a schválené budúce využitie pozemku, morského dna alebo riek;

23.

„demonštračný projekt“ je demonštračný projekt v zmysle článku 2 bodu 24 nariadenia (EÚ) 2019/943;

24.

„digitalizácia“ je prijímanie technológií vykonávaných elektronickými zariadeniami a/alebo systémami, ktoré umožňujú zvýšiť funkčnosť výrobku, zavádzať online služby, modernizovať procesy alebo prechádzať na obchodné modely založené na vynechaní sprostredkovateľského článku vo výrobe tovaru a poskytovaní služieb, čo v konečnom dôsledku vedie k transformačnému vplyvu;

25.

„zneškodňovanie“ je zneškodňovanie v zmysle článku 3 bodu 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (24);

26.

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle článku 2 bodu 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (25);

27.

„centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ je centralizované zásobovanie teplom alebo centralizované zásobovanie chladom v zmysle článku 2 bodu 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/31 (26);

28.

„systémy diaľkového vykurovania a/alebo chladenia“ sú zariadenia na výrobu tepla a/alebo chladu, sieť uskladňovania a distribúcie tepla, ktorá zahŕňa primárnu, čiže prenosovú, a sekundárnu potrubnú sieť na dodávky tepla alebo chladu odberateľom. Odkaz na centralizované zásobovanie teplom sa má vykladať ako odkaz na systémy diaľkového vykurovania a/alebo chladenia v závislosti od toho, či sa v sieťach dodáva teplo alebo chlad spoločne alebo osobitne;

29.

„ekologické inovácie“ sú všetky formy inovačných činností vrátane nových výrobných procesov, nových výrobkov alebo služieb a nových metód riadenia a podnikania, ktorých výsledkom alebo cieľom je podstatné zlepšenie ochrany životného prostredia a významné zníženie vplyvov znečistenia na životné prostredie. Na účely tohto vymedzenia pojmov sa za inovácie nepovažujú:

30.

„ekosystém“ je ekosystém v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia (EÚ) 2020/852;

31.

„energetická účinnosť“ je energetická účinnosť v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2012/27/EÚ;

32.

„uskladňovanie energie“ je v kontexte elektrizačnej sústavy uskladňovanie energie v zmysle článku 2 bodu 59 smernice (EÚ) 2019/944;

33.

„zariadenie na uskladňovanie energie“ je v kontexte elektrizačnej sústavy zariadenie na uskladňovanie energie v zmysle článku 2 bodu 60 smernice (EÚ) 2019/944;

34.

„účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v zmysle článku 2 bodu 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ;

35.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001 energia vyrobená v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem aj elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov pripojených za meradlom (spoločne alebo ako doplnok k zariadeniam výroby energie z obnoviteľných zdrojov), okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;

36.

„energetická infraštruktúra“ (27) je každé fyzické vybavenie alebo zariadenie, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo s viacerými tretími krajinami a patrí do týchto kategórií:

37.

„energetická hospodárnosť“ je energetická hospodárnosť budovy v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2010/31/EÚ;

38.

„úspory energie“ sú úspory energie v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2012/27/EÚ;

39.

„ochrana životného prostredia“ je každé opatrenie alebo činnosť určená na zníženie alebo prevenciu znečistenia, negatívnych environmentálnych vplyvov, prípadne iných škôd vyplývajúcich z ľudských činností, pokiaľ ide o fyzické okolie (vrátane vzduchu, vody a pôdy), ekosystémy alebo o prírodné zdroje, ako aj na zmiernenie zmeny klímy s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody, chrániť a obnoviť biodiverzitu alebo efektívnejšie využívať prírodné zdroje vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ďalších techník na znižovanie emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, a prejsť na modely obehového hospodárstva s cieľom znížiť využívanie prvotných surovín a zvýšiť efektívnosť. Takisto sem patria opatrenia na posilnenie adaptívnej kapacity a minimalizovanie zraniteľnosti voči vplyvom zmeny klímy;

40.

„environmentálna daň alebo parafiškálny poplatok“ je daň alebo poplatok uplatňovaný na osobitný daňový základ, výrobky alebo služby, ktoré majú jednoznačne negatívny vplyv na životné prostredie, prípadne daň alebo poplatok, ktorého cieľom je spoplatniť určité činnosti, tovar alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;

41.

„plán hodnotenia“ je dokument, ktorý sa vzťahuje na jednu alebo viaceré schémy pomoci a obsahuje aspoň tieto minimálne aspekty:

42.

„systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov“ je systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v zmysle článku 2 bodu 21 smernice 2008/98/ES;

43.

„výrobca“ je podnik, ktorý vyrába elektrickú energiu na obchodné účely;

44.

„skleníkový plyn“ je každý plyn, ktorý prispieva ku skleníkovému efektu pohlcovaním infračerveného žiarenia, vrátane oxidu uhličitého, metánu, oxidu dusného a fluórovaných plynov, ako sú neúplne fluórované hydrovodíky;

45.

„vysokoúčinná kombinovaná výroba“ je vysokoúčinná kombinovaná výroba v zmysle článku 2 bodu 34 smernice 2012/27/EÚ;

46.

„prevádzkovateľ vodíkovej siete“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva funkciu sieťovej prepravy vodíka a ktorá je zodpovedná za prevádzku, zaisťovanie údržby a podľa potreby za rozvoj vodíkovej siete v danej oblasti a v relevantných prípadoch za prevádzku, zaisťovanie údržby a rozvoj prepojovacích vedení, ktorými je daná sieť prepojená s inými vodíkovými sieťami, ako aj za zabezpečenie dlhodobej schopnosti systému uspokojovať primeraný dopyt po preprave vodíka;

47.

„odchýlka“ je odchýlka v zmysle článku 2 bodu 8 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195;

48.

„zúčtovanie odchýlok“ je zúčtovanie odchýlok v zmysle článku 2 bodu 9 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195;

49.

„interval zúčtovania odchýlok“ je interval zúčtovania odchýlok v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (EÚ) 2019/943;

50.

„individuálna pomoc“ je pomoc ad hoc a pomoc poskytovaná na základe schémy pomoci, pre ktorú sa vyžaduje notifikácia;

51.

„schéma prerušiteľnosti“ je opatrenie na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny navrhnuté tak, aby sa ním zabezpečovala stabilná frekvencia elektrizačnej sústavy alebo riešili krátkodobé problémy s bezpečnosťou dodávok, a to aj prerušovaním zaťaženia;

52.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý spĺňa podmienky pre mikropodniky stanovené v odporúčaní Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (32);

53.

„riešenie blízke prírode“ je riešenie, ktoré je inšpirované a podporované prírodou, je nákladovo efektívne a zároveň poskytuje environmentálne, sociálne a hospodárske prínosy, pomáha budovať odolnosť a prináša do miest, krajinných a morských oblastí väčší počet diverzifikovaných, prírodných a prírode blízkych prvkov a procesov prostredníctvom miestne prispôsobených a systematických zásahov efektívne využívajúcich zdroje;

54.

„opatrenie zamerané na preťaženie sústavy“ je opatrenie na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny navrhnuté tak, aby sa ním kompenzovala nedostatočnosť elektrizačnej prenosovej alebo distribučnej sústavy;

55.

„znečisťujúca látka“ je znečisťujúca látka v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (EÚ) 2020/852;

56.

„znečisťovateľ“ je znečisťovateľ v zmysle vymedzenia v bode 3 prílohy k odporúčaniu Rady 75/436/Euratom, ESUO, EHS (33);

57.

„znečisťovanie“ je znečisťovanie v zmysle článku 3 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (34);

58.

„zásada ‚znečisťovateľ platí‘“ je zásada, podľa ktorej by mal náklady na opatrenia na odstraňovanie znečistenia znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie;

59.

„príprava na opätovné použitie“ je príprava na opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 16 smernice 2008/98/ES;

60.

„infraštruktúra nabíjacích staníc“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá umožňuje dodávanie elektriny ekologickým vozidlám alebo ekologickým mobilným servisným zariadeniam;

61.

„zhodnocovanie“ je zhodnocovanie v zmysle článku 3 bodu 15 smernice 2008/98/ES;

62.

„recyklácia“ je recyklácia v zmysle článku 3 bodu 17 smernice 2008/98/ES;

63.

„referenčný projekt“ je príklad bežného projektu v kategórii oprávnených príjemcov schémy pomoci;

64.

„infraštruktúra čerpacích staníc“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra na dopĺňanie vodíka, zemného plynu v plynnej forme (stlačený zemný plyn, ďalej len „CNG“) a kvapalnej forme (skvapalnený zemný plyn, ďalej len „LNG“), bioplynu a biopalív vrátane pokročilých biopalív alebo syntetických palív vyrábaných pomocou energie z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkovej energie;

65.

„obnova“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva zamerané na obnovenie úrovne fungovania ekosystému na znehodnotených plochách, ktorých cieľom je skôr obnovenie a priebežné poskytovanie ekosystémových služieb ako biodiverzity a integrity prirodzeného alebo poloprirodzeného referenčného ekosystému;

66.

„sanácia“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva, ako napríklad odstránenie a detoxifikácia kontaminantov alebo prebytočných živín z pôdy a vody, ktorých cieľom je odstrániť zdroje znehodnocovania;

67.

„elektrina z obnoviteľných zdrojov“ je elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

68.

„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 16 smernice 2018/2001;

69.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných zdrojov alebo obnoviteľná energia v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

70.

„vodík z obnoviteľných zdrojov“ je vodík vyrobený z energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s metodikami pre kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovenými v smernici (EÚ) 2018/2001;

71.

„kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné/plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 36 smernice (EÚ) 2018/2001;

72.

„primeranosť zdrojov“ je stupeň vyrobenej kapacity, ktorá sa považuje za primeranú na splnenie úrovne dopytu v ponukovej oblasti v akomkoľvek danom období na základe použitia obvyklého štatistického ukazovateľa používaného organizáciami, ktoré inštitúcie Únie považujú za organizácie zohrávajúce zásadnú úlohu pri vytváraní jednotného trhu s elektrinou, ako je napríklad Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E);

73.

„efektívnosť využívania zdrojov“ je znižovanie množstva vstupov potrebných na výrobu jednotky výkonu alebo nahrádzanie primárnych vstupov sekundárnymi;

74.

„obnova“ je proces pomoci pri obnove ekosystému na účely ochrany biodiverzity a zvýšenia odolnosti ekosystému, najmä voči zmene klímy. Obnova ekosystémov obsahuje opatrenia na zlepšenie stavu ekosystému a opätovné vytvorenie alebo zavedenie ekosystému v prípade straty pôvodného stavu, ako aj na zlepšenie odolnosti ekosystému voči zmene klímy a jeho adaptácie na zmenu klímy;

75.

„opätovné použitie“ je opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 13 smernice 2008/98/ES a zahŕňa všetky činnosti, pri ktorých sa výrobky alebo diely, ktoré nie sú odpadom, opätovne použijú na iný účel, než na aký boli pôvodne vyrobené;

76.

„malý podnik“ je podnik, ktorý spĺňa podmienky pre malé podniky stanovené v odporúčaní Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov;

77.

„malý a stredný podnik“ (MSP) je podnik, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odporúčaní Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov;

78.

„malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je MSP a ktorého počet zamestnancov vypočítaný v súlade s článkami 3 až 6 prílohy I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 (35) nepresahuje 499, ktorého ročný obrat nepresahuje 100 miliónov EUR, prípadne ktorého ročná súvaha nepresahuje 86 miliónov EUR. Viaceré subjekty sa budú považovať za jeden podnik za predpokladu splnenia niektorej z podmienok uvedených v článku 3 bode 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 651/2014;

79.

„inteligentné nabíjanie“ je nabíjanie, pri ktorom sa intenzita elektriny dodávanej do batérie upravuje v reálnom čase na základe informácií získaných prostredníctvom elektronickej komunikácie;

80.

„inteligentná pripravenosť“ je schopnosť budov alebo stavebných jednotiek prispôsobiť svoju prevádzku potrebám používateľa vrátane optimalizácie energetickej hospodárnosti a celkovej energetickej hospodárnosti a prispôsobiť svoju prevádzku signálom zo siete;

81.

„štandardná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky“ je nediskriminačná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky v prípade všetkých technológií, pričom žiadny výrobca nie je vyňatý z tejto zodpovednosti za vyrovnávanie odchýlky stanovenej v článku 5 nariadenia (EÚ) 2019/943;

82.

„začatie prác“ je prvý záväzok firmy (napríklad na objednávku zariadenia alebo začatie výstavby), na základe ktorého je investícia nezvratná. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako napríklad získavanie povolení a uskutočňovanie predbežných štúdií uskutočniteľnosti, sa nepovažujú za začatie prác. V prípade prevzatia podniku znamená „začatie prác“ okamih nadobudnutia aktív priamo spojených s nadobudnutým podnikom;

83.

„strategická rezerva“ je kapacitný mechanizmus, v rámci ktorého sa kapacita výroby elektriny, napríklad reakcia na strane výroby, uskladňovania alebo spotreby, zachováva mimo trhu s elektrinou a nasadzuje sa len za osobitných okolností;

84.

„celkové náklady na vlastníctvo“ sú celkové náklady na nákup a vlastníctvo vozidla počas celej jeho životnosti vrátane nákladov na nákup alebo lízing vozidla, nákladov na palivo, nákladov na údržbu a opravy, nákladov na poistenie, finančných nákladov a daní;

85.

„prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle článku 2 bodu 35 smernice (EÚ) 2019/944;

86.

„vozidlo“ je ktorýkoľvek z týchto dopravných prostriedkov:

87.

„spracovanie“ je spracovanie v zmysle článku 3 bodu 14 smernice 2008/98/ES;

88.

„minimálna úroveň zdanenia v Únii“ je minimálna úroveň zdanenia stanovená v právnych predpisoch Únie; v prípade energetických výrobkov a elektriny je to minimálna úroveň zdanenia stanovená v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES (36);

89.

„norma Únie“ je:

90.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES;

91.

„odpadové teplo“ je odpadové teplo v zmysle článku 2 bodu 9 smernice (EÚ) 2018/2001.

a)

pokiaľ ide o prvú podmienku (pozitívnu), aby pomoc umožňovala rozvoj hospodárskej činnosti:

b)

pokiaľ ide o druhú podmienku (negatívnu), aby pomoc neprípustne neovplyvňovala podmienky obchodu v takej miere, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom:

a)

pomoc sa poskytuje automaticky na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií a bez toho, aby členské štáty ďalej uplatňovali diskrečnú právomoc, a opatrenie bolo schválené a nadobudlo účinnosť pred začatím prác na podporenom projekte alebo činnosti, okrem prípadu následných fiškálnych schém, ak sa na danú činnosť vzťahovali už predchádzajúce schémy vo forme daňového zvýhodnenia;

b)

vnútroštátne orgány uverejnili pred začatím prác oznámenie o svojom zámere zaviesť navrhované opatrenie pomoci, ak ho schváli Komisia, ako sa to vyžaduje v článku 108 ods. 3 zmluvy. Uvedené oznámenie musí byť dostupné na verejnom webovom sídle alebo v inom verejne prístupnom médiu s porovnateľne širokým a jednoduchým prístupom a musia sa v ňom jednoznačne uvádzať typy projektov, ktoré majú byť podľa návrhu členského štátu oprávnené, ako aj čas, od ktorého členský štát zamýšľa považovať takéto projekty za oprávnené. Navrhovaná oprávnenosť nesmie byť neprípustne obmedzená. Príjemca musí orgán poskytujúci pomoc pred začiatkom prác informovať o tom, že navrhované opatrenie pomoci predstavuje podmienku prijatia investičných rozhodnutí. Ak členský štát preukazuje stimulačný účinok takýmto oznámením, musí v rámci oznámenia o štátnej pomoci predložiť kópiu oznámenia a odkaz na webové sídlo, na ktorom je uverejnené, prípadne príslušný doklad o jeho dostupnosti pre verejnosť;

c)

prevádzková pomoc sa poskytuje existujúcim zariadeniam na výrobu šetrnú k životnému prostrediu, aj keď sa nezačali žiadne práce, pretože nedošlo k žiadnej významnej novej investícii. V takýchto prípadoch možno stimulačný účinok preukázať zmenou prevádzky zariadenia spôsobom šetrným k životnému prostrediu, a nie alternatívnym lacnejším režimom prevádzky, ktorý je menej šetrný k životnému prostrediu.

a)

Negatívne externality: sú najbežnejšie pre opatrenia pomoci v oblasti životného prostredia a vznikajú vtedy, keď nie je náležite vyčíslená cena znečistenia, čiže dotknutý podnik neznáša celkové náklady súvisiace so znečisťovaním. V tomto prípade je možné, že podniky konajúce vo svojom vlastnom záujme nie sú dostatočne motivované, aby pri rozhodovaní o konkrétnej technológii alebo o objeme výroby brali do úvahy negatívne externality vyplývajúce z ich hospodárskej činnosti. Inak povedané, náklady, ktoré znáša podnik, sú nižšie ako náklady, ktoré znášajú spotrebitelia a celá spoločnosť. Podniky preto zvyčajne nie sú dostatočne motivované, aby znížili svoju úroveň znečisťovania alebo aby prijali individuálne opatrenia na ochranu životného prostredia.

b)

Pozitívne externality: skutočnosť, že z investície budú mať čiastočnú výhodu aj iní účastníci trhu než investor, môže viesť podniky k nedostatočným investíciám. Pozitívne externality sa môžu objaviť napríklad v prípade investícií do ekologických inovácií, systémovej stability, nových a inovačných obnoviteľných technológií a inovačných opatrení týkajúcich sa prispôsobenia sa dopytu alebo v prípade energetickej infraštruktúry alebo opatrení bezpečnosti dodávok elektriny, ktoré sú prínosné pre mnohé členské štáty alebo väčší počet spotrebiteľov.

c)

Asymetrické informácie: táto situácia zvyčajne vzniká na trhoch, kde existuje rozdiel medzi informáciami dostupnými jednej strane trhu a informáciami dostupnými druhej strane trhu. K tomu by mohlo dôjsť napríklad vtedy, keď externí finanční investori nemajú dostatok informácií o pravdepodobných výnosoch a rizikách projektu. Táto situácia môže vzniknúť aj v prípade cezhraničnej spolupráce v oblasti infraštruktúry, keď jedna strana má informačnú nevýhodu v porovnaní s druhou stranou. Hoci riziko alebo neistota nevedú samy osebe k zlyhaniu trhu, problém asymetrických informácií súvisí s mierou takéhoto rizika a neistoty. Bývajú vyššie v prípade investícií v oblasti životného prostredia s obvykle dlhším obdobím amortizácie a posilňujú zameranie na krátkodobý horizont, ktorý by sa mohol zhoršiť z dôvodu podmienok financovania takýchto investícií, a to najmä v prípade MSP.

d)

Zlyhania koordinácie: môžu zabrániť vypracovaniu projektu alebo jeho účinnému návrhu v dôsledku odlišných záujmov a stimulov medzi investormi, tzv. rozdielnych záujmov, nákladov na uzatváranie zmlúv alebo podmienok poistenia zodpovednosti, neistoty v súvislosti s výsledkom spolupráce a sieťových vplyvov, napríklad neprerušenej dodávky elektriny. Tieto zlyhania koordinácie môžu vzniknúť napríklad vo vzťahu medzi vlastníkom budovy a nájomcom v súvislosti s energeticky hospodárnymi riešeniami. Zlyhania koordinácie sa môžu ďalej zhoršovať aj v dôsledku problémov s informáciami, a to najmä problémov týkajúcich sa asymetrických informácií. Zlyhania koordinácie môžu vyplývať aj z potreby dosiahnuť určité kritické množstvo, kým bude komerčne zaujímavé začať s vykonávaním projektu, čo môže byť obzvlášť relevantný aspekt pri (cezhraničných) projektoch v oblasti infraštruktúry.

a)

ponukové konanie je súťažné, konkrétne: je otvorené, jednoznačné, transparentné a nediskriminačné, založené na objektívnych kritériách, vymedzené ex ante v súlade s cieľom opatrenia a minimalizuje sa riziko strategických ponúk;

b)

kritériá sa uverejnia v dostatočnom časovom predstihu pred lehotou na podanie žiadostí, aby sa umožnila efektívna hospodárska súťaž (43);

c)

rozpočet alebo objem prostriedkov súvisiacich so súťažným ponukovým konaním je záväzne obmedzený, čiže možno očakávať, že pomoc sa neposkytne všetkým uchádzačom, očakávaný počet uchádzačov je dostatočný na zabezpečenie efektívnej súťaže a návrh ponukových konaní s nedostatočným počtom uchádzačov počas vykonávania schémy je skorigovaný tak, aby sa obnovila efektívna súťaž v nasledujúcich ponukových konaniach, alebo ak to nie je možné, tak čo najskôr;

d)

úpravy ex post výsledku ponukového konania (napríklad následné rokovania o výsledkoch ponuky alebo odôvodňovanie) nie sú povolené, pretože by mohli oslabiť efektívnosť výsledku konania.

a)

úplné znenie schválenej schémy pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci a jej vykonávacích ustanovení, alebo príslušný odkaz;

b)

informácie o každej individuálnej pomoci poskytnutej ad hoc alebo podľa schémy pomoci schválenej na základe týchto usmernení, ktorá presahuje 100 000 EUR (48).

0,1 – 0,5;

0,5 – 1;

1 – 2;

2 – 5;

5 – 10;

10 – 30;

30 – 60;

60 – 100;

100 – 250;

250 a viac.

a)

požiadavka na hodnotenie ex post, ako sa opisuje v kapitole 5; v takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr;

b)

požiadavka (v prípade absencie súťažného ponukového konania) na individuálnu notifikáciu projektov podpory s určitou veľkosťou alebo určitými vlastnosťami;

c)

požiadavka, aby opatrenia pomoci podliehali časovému obmedzeniu.

a)

úver alebo záruka poskytovateľovi opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti v rámci zmluvy o energetickej efektívnosti;

b)

finančný produkt zameraný na refinancovanie príslušného poskytovateľa (napríklad faktoring alebo forfaiting).

a)

sa opatrenie zameria na konkrétny odvetvový alebo technologický cieľ stanovený v právnych predpisoch Únie (58), ako napríklad na schému obnoviteľnej energie alebo energetickej efektívnosti (59);

b)

sa opatrenie osobitne zameria na podporu demonštračných projektov;

c)

sa opatrenie zameria nielen na riešenie dekarbonizácie, ale aj na kvalitu ovzdušia alebo iné znečistenie;

d)

členský štát identifikuje dôvody, pre ktoré možno očakávať, že oprávnené odvetvia alebo inovačné technológie majú potenciál v dlhodobejšom horizonte významne a nákladovo efektívne prispieť k ochrane životného prostredia a hĺbkovej dekarbonizácii;

e)

sa opatrenie vyžaduje na dosiahnutie diverzifikácie potrebnej na zabránenie prehlbovaniu problémov v súvislosti so stabilitou siete (60);

f)

možno očakávať, že selektívnejší prístup povedie k nižším nákladom na dosahovanie cieľov ochrany životného prostredia (napríklad prostredníctvom nižších nákladov na integráciu do sústavy v dôsledku diverzifikácie, a to aj medzi obnoviteľnými zdrojmi energie, čo by mohlo zahŕňať aj reakciu na strane spotreby a/alebo uskladňovanie) a/alebo k menšiemu počtu narušení hospodárskej súťaže;

g)

projekt vznikol v nadväznosti na otvorenú výzvu tvoriť súčasť rozsiahleho integrovaného cezhraničného projektu, ktorý spoločne navrhlo viacero členských štátov a ktorého cieľom je významným dielom prispieť k ochrane životného prostredia v spoločnom záujme Únie. V projekte sa buď využíva inovačná technológia vyplývajúca z činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktorú vykonával príjemca, prípadne iný subjekt za predpokladu, že príjemca získa práva na využívanie výsledkov predchádzajúceho výskumu, vývoja a inovácie, alebo je projekt jedným z prvých prípadov uplatnenia inovačnej technológie v danom odvetví.

a)

V prípade opatrení s odhadovanou priemernou ročnou výškou poskytnutej pomoci najmenej 150 miliónov EUR by sa mala aspoň šesťtýždňová verejná konzultácia týkať:

b)

V prípade opatrení s odhadovanou priemernou ročnou výškou poskytnutej pomoci nižšou ako 150 miliónov EUR by sa mala aspoň štvortýždňová verejná konzultácia týkať:

a)

jedno konanie otvorené pre všetkých oprávnených príjemcov by viedlo k neoptimálnemu výsledku alebo by neumožnilo dosiahnuť ciele opatrenia; v takom prípade sa môže odôvodnenie odvolávať na podmienky v bode 96;

b)

existuje významná odchýlka medzi úrovňami ponúk, ktoré sa očakávajú od rôznych kategórií príjemcov (vo všeobecnosti je to vtedy, keď sa očakávané úrovne konkurenčných ponúk, ktoré sú identifikované na základe analýzy požadovanej podľa bodu 90, odchyľujú o viac ako 10 %); v takom prípade možno využiť samostatné súťažné ponukové konania, aby mohli medzi sebou navzájom súťažiť jednotlivé kategórie príjemcov s podobnými nákladmi.

a)

neexistujú dostatočné potenciálne dodávky alebo dostatočný počet potenciálnych uchádzačov na zabezpečenie hospodárskej súťaže; v tom prípade musí členský štát preukázať, že znížením rozpočtu ani uľahčením účasti na ponukovom konaní v závislosti od konkrétneho prípadu nemožno zintenzívniť hospodársku súťaž (napríklad identifikáciou ďalšieho územného rozvoja alebo prispôsobením požiadaviek predbežného schválenia);

b)

príjemcami sú malé projekty vymedzené takto:

c)

jednotlivé projekty spĺňajú obe tieto podmienky:

a)

je spotreba v schéme stanovená pod úrovňou potenciálnych dodávok;

b)

je cena za odkúpenie alebo penalizovaná cena pre odberateľa alebo dodávateľa, ktorý nezakúpil všetky požadované certifikáty (teda cena predstavujúca maximálnu výšku podpory), stanovená na dostatočne vysokej úrovni na stimulovanie plnenia povinnosti. Penalizovaná cena by však mala vychádzať z kvantifikácie uvedenej v bodoch 51, 52 a 53, aby neprimerane vysoká úroveň neviedla k nadmernej kompenzácii;

c)

ak schémy zahŕňajú podporu pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, členské štáty musia zohľadniť informácie z dokumentácie systému hmotnostnej bilancie o už získanej podpore podľa článku 30 smernice (EÚ) 2018/2001, aby predišli nadmernej kompenzácii.

a)

účtovníctvo infraštruktúry by malo byť oddelené od všetkých ostatných činností a náklady na prístup k nej a na jej využívanie by mali byť transparentné;

b)

ak sa tým neoslabuje dosahovanie cieľa pomoci, pomoc by sa mala poskytovať pod podmienkou záväzku otvoriť infraštruktúru (71) tretím stratám za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (vrátane verejných výziev na predkladanie žiadostí o pripojenie za rovnocenných podmienok);

c)

výhodu, ktorú príjemcovia získavajú až do uskutočnenia takéhoto širšieho rozvoja, môže byť potrebné kompenzovať, napríklad prínosom k ďalšiemu rozšíreniu siete;

d)

výhodu, ktorú získavajú špecializovaní používatelia, môže byť potrebné obmedziť a/alebo priznať aj ostatným účastníkom.

a)

inštalácia integrovaných zariadení na miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vyrábajúcich elektrinu, teplo alebo chlad;

b)

inštalácia zariadení na uskladňovanie energie vyrobenej zariadeniami na miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

c)

zriadenie a inštalácia nabíjacej infraštruktúry určenej pre používateľov budov, ako aj súvisiacej infraštruktúry, akou je vedenie, ak sa parkoviská nachádzajú buď v budove, alebo vo fyzickej blízkosti budovy;

d)

inštalácia zariadení na digitalizáciu environmentálneho a energetického manažérstva a riadenia budovy, a to najmä na zvýšenie jej inteligentnej pripravenosti, vrátane pasívnych vnútorných rozvodov alebo štruktúrovaných káblových rozvodov pre dátové siete a doplnkovej časti pasívnej siete na pozemku, ku ktorému budova patrí, s výnimkou elektrických rozvodov alebo káblových rozvodov pre dátové siete mimo pozemku;

e)

ďalšie investície do zlepšenia energetickej hospodárnosti a environmentálnych vlastností budov vrátane investícií do vegetačných striech a zariadení na rekuperáciu dažďovej vody.

a)

v prípade obnovy existujúcich budov zlepšenie energetickej hospodárnosti vedúce k zníženiu primárnej spotreby energie aspoň o 20 % v porovnaní so situáciou pred investíciou, alebo ak je zlepšenie súčasťou postupnej obnovy, toto zlepšenie musí viesť v priebehu piatich rokov k zníženiu primárnej spotreby energie aspoň o 30 % v porovnaní so situáciou pred investíciou;

b)

v prípade opatrení obnovy týkajúcich sa inštalácie alebo výmeny len jedného typu prvkov budovy (74) v zmysle článku 2 bodu 9 smernice 2010/31/EÚ zníženie primárnej spotreby energie aspoň o 10 % v porovnaní so situáciou pred investíciou, pokiaľ členský štát preukáže, že opatrenie má na úrovni schémy celkový významný vplyv z hľadiska znižovania primárnej spotreby energie;

c)

v prípade nových budov zlepšenie energetickej hospodárnosti vedúce k aspoň 10 % zníženiu primárnej spotreby energie v porovnaní s prahovou hodnotou stanovenou v rámci požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie vo vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa vykonáva smernica 2010/31/EÚ.

a)

finanční sprostredkovatelia alebo správcovia fondu musia byť vybratí prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminačného konania, ktoré sa uskutoční v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)

sú zavedené podmienky, ktorými sa zabezpečí komerčná správa finančných sprostredkovateľov vrátane fondov energetickej hospodárnosti alebo fondov obnoviteľnej energie a ziskové finančné rozhodnutia;

c)

správcovia fondu energetickej hospodárnosti alebo fondu obnoviteľnej energie alebo iní finanční sprostredkovatelia presunú výhodu v najväčšej možnej miere na konečného príjemcu (vlastníka alebo nájomníka budovy) vo forme vyšších objemov financovania, požiadaviek na nižšiu zábezpeku, nižších poplatkov za záruku alebo nižších úrokových mier.

a)

ak im pomoc umožní kvalifikovať sa ako ekologické vozidlá alebo ekologické mobilné servisné zariadenia alebo

b)

ak je pomoc potrebná na to, aby mohli plavidlá a lietadlá využívať alebo zvýšiť podiel, v ktorom využívajú biopalivá a syntetické palivá vrátane kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, a to okrem fosílnych palív alebo alternatívne k nim; alebo

c)

ak je pomoc potrebná na to, aby mohli plavidlá využívať veterný pohon.