10.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 323/31

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO

č. 28/08/COL

z 23. januára 2008

o schéme pre drevo („Verdiskapningsprogrammet for tre“) Nórsko

DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi členskými štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na článok 1 ods. 2 časti I a na článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 5, články 13 a 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

so zreteľom na usmernenia Dozorného orgánu o štátnej pomoci (4), týkajúce sa uplatňovania a výkladu článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na ich oddiely o regionálnej pomoci a pomoci na výskum a vývoj,

so zreteľom na nariadenia o skupinových výnimkách pri pomoci vzdelávaniu a pomoci pre malé a stredné podniky („MSP“) a nariadenie o pomoci de minimis  (5),

so zreteľom na rozhodnutie Dozorného orgánu č. 147/06/COL zo 17. mája 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

po výzve zainteresovaných strán na predloženie pripomienok v súlade s článkom 6 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, (6)

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   Postup

Dozorný orgán dostal listom z 1. februára 2005 (vec č. 307555) podnet (ďalej len „podnet“) obchodného združenia nórskeho murárskeho a betonárskeho odvetvia, „byggutengrenser.no“ (ďalej len „navrhovateľ“). V podnete, ktorý Dozorný orgán dostal a zaevidoval 3. februára 2005, navrhovateľ tvrdí, že nórsky štát poskytuje štátnu pomoc drevárskemu stavebnému priemyslu na základe „Verdiskapningsprogrammet for tre“, ktorý sa označuje aj „Treprogrammet“ (ďalej len „schéma pre drevo“).

Listom zo 17. mája 2006 a po určitej výmene korešpondencie (7) informoval Dozorný orgán nórske orgány, že sa rozhodol začať v súvislosti so schémou pre drevo konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Listom z 3. júla 2006 z Misie Nórska adresovaným Európskej únii, v ktorom boli postúpené listy ministerstva štátnej správy a reformy a ministerstva pôdohospodárstva a výživy, oba z 26. júna 2006, nórske orgány predložili pripomienky. Tieto listy boli Dozornému orgánu doručené a zaevidované 4. júla 2006 (vec č. 380386, ďalej len „pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania“).

Rozhodnutie č. 147/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP. (8) Dozorný orgán vyzval zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Dozorný orgán nedostal od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

Na záver počas jesene 2007 udržiavali Dozorný orgán a nórske orgány neformálny kontakt ohľadne schémy pre drevo prostredníctvom telefónu, ako aj elektronickej pošty. Informácie, ktoré Dozorný orgán dostal v tejto súvislosti, nórske orgány zjednotili v liste, ktorý 10. decembra 2007 elektronicky predložilo ministerstvo verejnej správy a reformy (vec č. 456845).

2.   Opis navrhovaného opatrenia

2.1.   Cieľ a správa schémy pre drevo uvedené v prípravných legislatívnych dokumentoch

Cieľ schémy pre drevo je vytýčený v bielej knihe vlády pre parlament o tvorbe hodnoty a príležitostí v odvetví lesného hospodárstva (St. meld. nr. 17 (1998 – 99 „Verdiskapning og miljø – muligheter i skogssektoren“) – ďalej len „biela kniha“).

Cieľom bielej knihy bolo vytvoriť všeobecnú stratégiu na racionálne a udržateľné využívanie lesných zdrojov a zvýšiť príspevok odvetvia lesného hospodárstva do národného hospodárstva a k celkovému rozvoju nórskej spoločnosti. Bielou knihou sa navrhlo zavedenie viacerých opatrení v záujme dosiahnutia tohto cieľa – jedným z nich bola schéma pre drevo. V bielej knihe sa v tomto ohľade navrhlo vytvorenie päťročnej schémy na účely tvorby hodnoty v drevárskom a (drevo)spracovateľskom odvetví. Konkrétnejšie, v bielej knihe sa predpokladalo, že cieľom schémy pre drevo by malo byť zvýšenie tvorby hodnoty v lesnom hospodárstve a v (drevo)spracovateľskom odvetví, ako aj zvýšenie príspevku odvetvia lesného hospodárstva k dosiahnutiu udržateľnejšej výroby a spotreby (9). Na základe týchto cieľov by sa schéma pre drevo mala zamerať na i) zdokonalenie spracovania dreva, ii) zvýšenie používania dreva a iii) zlepšenie vzťahov na rôznych úrovniach obchodu medzi odvetvím lesného hospodárstva a trhom (10). V bielej knihe sa tiež uvádza, že zámerom novej schémy by mala byť identifikácia príležitostí v oblasti vývoja výrobkov, dizajnu a architektúry a že na základe schémy by sa drevo malo považovať za atraktívny stavebný materiál so širokou škálou použitia (11). V bielej knihe sa napokon na všeobecnejšej úrovni zdôraznilo, že cieľ zvýšiť hodnotu v drevospracujúcom odvetví by sa mal dosiahnuť na vnútroštátnom trhu (12).

Rámec na vytvorenie schémy pre drevo sa podrobnejšie stanovil v odporúčaní stáleho výboru parlamentu určenom parlamentu [Innst. S. nr. 208 (1998 – 1999)] z 3. júna 1999 (ďalej len „odporúčanie“). V odporúčaní sa okrem iného navrhuje vytvorenie pracovnej skupiny za účelom stanovenia stratégií, ako aj implementačných a finančných potrieb novej schémy.

Krátko potom sa v júli 1999 vytvorila „pracovná skupina“, zložená predovšetkým zo zástupcov ministerstva pôdohospodárstva, obchodných združení vlastníkov lesov a výrobcov dreva, výskumných a vývojových inštitúcií, ako aj zástupcov maloobchodného odvetvia. Pracovná skupina vydala 14. apríla 2000 správu (ďalej len „správa pracovnej skupiny“) o obsahu, organizácii a financovaní schémy pre drevo.

Správa pracovnej skupiny sa odvoláva na ciele schémy pre drevo uvedené v bielej knihe. V správe pracovnej skupiny sa ďalej uvádza, že schéma by sa mala obmedziť na spracovateľský reťazec medzi odvetvím lesného hospodárstva a odvetvím mechanického spracovania dreva, ale mala by tiež zahŕňať dodávky surovín pre drevospracujúci priemysel (napr. zvýšiť kvalitu, presnosť a stálosť dodávok) (13). V správe pracovnej skupiny sa tiež uvádza, že cieľom je, aby sa schéma pre drevo zamerala na nórske lesné zdroje a aby sa v nórskom (drevo)spracovateľskom odvetví dosiahli zlepšenia.

V správe pracovnej skupiny sa navrhuje, aby zodpovednosť za správu a implementáciu schémy pre drevo ležala na i) „Statens nærings- og distriktsutviklingsfond“, všeobecne uvádzanej ako „SND“ (ktorá bola reorganizovaná a premenovaná na „Innovasjon Norge“ od 1. januára 2004); a ii) riadiacej skupine (ďalej len „riadiaca skupina“) zloženej zo zástupcov rôznych ministerstiev a trhových operátorov vymenovaných ministerstvom pôdohospodárstva (14).

Podľa správy pracovnej skupiny by sa na praktickej úrovni mali úlohy riadiacej skupiny sústrediť na hodnotenie a rozvoj schémy (vrátane zabezpečenia zapojenia z hodnotového reťazca a overenia, či činnosti zodpovedajú cieľu a stratégiám schémy), keďže Innovasjon Norge by mal byť orgán zodpovedný za implementáciu schémy (15). Innovasjon Norge bol na tento účel oprávnený schvaľovať a prideľovať všetky finančné zdroje v rámci schémy.

Počas konania vo veci formálneho zisťovania nórske orgány vysvetlili, že zásady, ktoré sú základom pre všeobecné pracovné postupy Innovasjon Norge (na účely správy iných schém pomoci), boli uplatňované v kontexte implementácie schémy pre drevo (16). Innovasjon Norge preto poskytoval pomoc v rámci schémy pre drevo na základe i) „Superior policy“ Innovasjon Norge (17), ii) interných usmernení EHP Innovasjon Norge, iii) prvého ročného alokačného listu ministerstva pôdohospodárstva (18), iv) všeobecných postupov v knihe pokynov pre zodpovedných pracovníkov Innovasjon Norge a v) usmernení o štátnej pomoci Dozorného orgánu (19). Z praktického hľadiska najdôležitejšími z nich sú zásady stanovené v interných usmerneniach EHP, ktoré tvoria základ aj pre veľkú väčšinu pripomienok postúpených nórskymi orgánmi.

Interné usmernenia EHP vypracoval Innovasjon Norge na základe existujúcich nórskych schém pomoci, ktoré spravuje. Obsahujú vysvetlenie pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, výňatky z usmernení o štátnej pomoci a pravidiel pomoci de minimis, ako aj tabuľku stanovujúcu intenzity pomoci pre existujúce schémy (20). Interné usmernenia EHP boli priebežne aktualizované, a preto bolo Dozornému orgánu predložených päť rôznych verzií (21).

Nórske orgány uviedli, že hoci správa pracovnej skupiny neobsahuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby projekty mohli byť oprávnené na podporu, tieto podmienky boli vypracované v interných usmerneniach EHP. Hoci v správe pracovnej skupiny neexistuje explicitný odkaz na interné usmernenia EHP, nórske orgány uviedli, že odkaz v správe pracovnej skupiny na stanovenie „zásad a postupov“ (v rozsahu obmedzení práva EHP) sa na účely implementácie schémy pre drevo má chápať ako odkaz na interné usmernenia EHP (22). Podľa nórskych orgánov sa interné usmernenia EHP stali takto neoddeliteľnou súčasťou schémy pre drevo (23). Zodpovední pracovníci Innovasjon Norge majú pokyny, aby hodnotili žiadosti na základe osobitného súboru pravidiel v interných usmerneniach EHP, ktorý považujú za primeraný. Ak sa domnievajú, že vôbec nejde o štátnu pomoc, projekt môže byť financovaný na 100 % (24).

2.2.   Právny základ a ročné rozpočty

Zo štátnych rozpočtov za príslušné roky vyplýva, že schému pre drevo financuje ministerstvo pôdohospodárstva (premenované k 30. septembru 2004 na „ministerstvo pôdohospodárstva a výživy“) prostredníctvom ročných príspevkov priamo zo štátneho rozpočtu. Konkrétne údaje o financovaní schémy pre drevo boli uvedené v návrhu vlády pre parlament, ktorý obsahoval štátny rozpočet na rok 2000 [St. prp. nr. 1 (1999 – 2000)], v ktorom bolo financovanie schémy pre drevo zahrnuté do kapitoly 1142 ako položka 71 (25). V štátnych rozpočtoch na nasledujúce roky sa vyčlenili sumy na schému pre drevo (26).

Prvým ročným listom o pridelení prostriedkov ministerstva pôdohospodárstva adresovaným Innovasjon Norge sa Norge prideľujú finančné prostriedky a schvaľuje ich vyplatenie v súlade s cieľom, sektorom a cieľovými skupinami, ako sú uvedené v správe pracovnej skupiny (27).

Listom z 29. septembra 2005, ktorým sa aktualizuje list z 3. júla 2006, nórske orgány informovali Dozorný orgán, že rozpočty pre schému pre drevo na finančné roky od roku 2000 do roku 2005 boli takéto:

Ročný rozpočet

Rok	Rozpočet (v mil. NOK)	Schválené (v mil. NOK)
2000	17	8,8
2001	25	25,7
2002	20	18,2
2003	36	39,3
2004	35	28,4
2005	33	39,5
Spolu	166	159,9

Granty sa vyplatili do troch rokov od roka, v ktorom bol poskytnutý súhlas („tilsagn“) a na základe dokončenia projektu príjemcom. Ak rozpočet na konkrétny rok nebol úplne vyčerpaný, zostávajúca suma sa preniesla na nasledujúci rok. Celková hodnota súhlasov v ktoromkoľvek danom roku môže byť preto vyššia ako rozpočtovaná suma na ten istý rok.

2.3.   Príjemcovia podpory na základe schémy pre drevo

V správe pracovnej skupiny sa stanovuje, že schéma pre drevo by sa mala zameriavať na spoločnosti a ostatných prevádzkovateľov s konkrétnymi projektmi, ktoré patria do strategických a pracovných oblastí schémy a ktoré prispievajú k tvorbe vyššej hodnoty (28).

Nórske orgány ďalej uviedli, že schéma pre drevo je otvorená pre všetky príslušné odvetvia (ďalej len „mechanické drevárske odvetvia“) a odvetvia, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľa schémy pre drevo, ako sú odvetvia, ktoré skúmajú použitie dreva v spojení s inými materiálmi (29). Na základe týchto parametrov je schéma otvorená pre „súkromné osoby, spoločnosti, orgány a zväzy bez ohľadu na štruktúru alebo organizáciu spoločností“, ako aj pre „výskumné a vzdelávacie inštitúcie“ bez ohľadu na krajinu, kde boli založené (30).

2.4.   Oprávnené náklady a intenzita pomoci

Nórske orgány uviedli, že granty na základe schémy pre drevo sa poskytujú projektom, ktoré „ … prispievajú k dosiahnutiu cieľa v rámci stratégií a pracovných oblastí programu“ a ktoré pôsobia ako spúšťací mechanizmus pre inováciu. Zo správy pracovnej skupiny vyplýva, že na dosiahnutie cieľov schémy pre drevo by sa mali používať nasledujúce tri stratégie. Každá zo stratégií by sa mala implementovať prostredníctvom činností uvedených pod každou stratégiou (31). Náklady na takéto činnosti sú preto oprávnené na financovanie zo schémy pre drevo.

i)

Profilácia a stratégia komunikácie (to znamená vytváranie zapojenia do hodnotového reťazca a ochoty rozvíjať ho, prilákať dostatočné prostriedky, ľudí a kapitál, zvýšiť viditeľnosť a aktívnu profiláciu lesov a dreva, zameranie na výhody dreva ako materiálu a šírenie informácií). Medzi opatrenia, ktoré sa majú použiť na implementáciu tejto stratégie, patria kampane, ktoré vytvoria kladný obraz lesníckeho/drevárskeho odvetvia, šírenie informácií prostredníctvom časopisov o dizajne/architektúre so zameraním na drevo a poskytovanie informácií profesionálnym spotrebiteľom, univerzitám a vzdelávacím inštitúciám a spotrebiteľom. Medzi ďalšie opatrenia patria vytvorenie internetového portálu a siete pre drevo na účely usmerňovania tokov informácií v hodnotovom reťazci, ktoré plnia aj funkciu všeobecného zdroja informácií, a ďalej zriadenie miest na stretávanie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré by slúžili výskumným a vývojovým skupinám, architektom, návrhárom, skupinám zameraným na IT, bádateľom v oblasti trendov, inovátorom a investorom atď.

ii)

Stratégia vývoja výrobkov a noviniek (vrátane realizácie nových možností, nápadov a iniciatív, ktoré prispievajú k inovácii a novým výtvorom). Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť, zahŕňajú štrukturálne rozvojové programy, vytvorenie podnikateľského fóra zameraného na malé spoločnosti, inovačné projekty s rôznymi vzdelávacími inštitúciami, návrhárske/architektonické súťaže, vývoj nových výrobkov v rámci nových trhových segmentov (ako napríklad rekreačný trh, zariadenia/infraštruktúra pre „verejné miesta“, výrobky z dreva určené na starostlivosť o zdravie atď.) a rozvojové projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie ziskov pre hodnotový reťazec (ako napríklad suroviny, vedľajšie výrobky, obchodovanie s drevom a obchodovanie s elektronikou). Medzi ďalšie opatrenia patria vytvorenie fóra a štruktúr pre vývoj noviniek a inováciu, študentské inovačné projekty a architektonické a návrhárske súťaže zamerané na zvýšené používanie konkrétnych drevených materiálov.

iii)

Stratégia spolupráce a efektívnosti (ktorá sa vzťahuje na zlepšenie tokov tovarov a postupov v hodnotovom reťazci a hospodárnosti, tvorbu hodnoty a ziskovosti, ako aj optimálne využívanie ľudských zdrojov a infraštruktúry). Opatrenia zahŕňajú vývoj integrovaného logistického systému na zlepšenie načasovania distribúcie tovarov a kvality a ceny výrobkov, informačné technológie na úsporu nákladov na predajnej/distribučnej úrovni a vývoj IT systémov pre komunikáciu v hodnotovom reťazci na zlepšenie kvality. Medzi ďalšie opatrenia patria súťaže, prípravné štúdie na vývoj integrovaného IT systému a digitalizáciu údajov o tovaroch v hodnotovom reťazci, znalostné programy v oblasti efektivity nákladov na rozvoj hodnôt, ako aj (opatrenia na) tvorbu zisku v oblasti lesníctva, drevárskeho priemyslu a obchodu.

V interných usmerneniach EHP sa stanovujú oprávnené náklady pre MSP, činnosti odbornej prípravy a výskum a vývoj, ako aj „investície“ (vykonávané malými a strednými podnikmi a v regionálnych oblastiach). Preložená verzia opisov oprávnených nákladov v interných usmerneniach EHP je pripojená k tomuto dokumentu ako príloha I (32).

Hoci sa v interných usmerneniach EHP stanovujú intenzity pomoci pre MSP (33), intenzity pomoci pre iné druhy pomoci sú uvedené len odkazom na tabuľku s názvom „Maximálne miery financovania pre schémy, ktoré riadi Innovasjon Norge – veľkosť podnikov a oblasti oprávnené na pomoc“. Tabuľka, ktorá neobsahuje odkaz na schému pre drevo, je uvedená v preloženej verzii v prílohe II tohto rozhodnutia.

Keďže sa táto tabuľka týka dvoch rozdielnych intenzít pomoci v súvislosti s prípravnými štúdiami na výskum a vývoj v rámci schém s názvom „OFU/IFU“a„Omstilling og nyskapning“, orgány vysvetlili, že na schému pre drevo sa uplatňovala intenzita pomoci stanovená v schéme „OFU/IFU“. Rozdiel medzi intenzitami pomoci je, že intenzita pomoci pre štúdie technickej realizovateľnosti realizované veľkými podnikmi v súvislosti s predvýrobným prieskumom (pre veľké podniky) môže dosiahnuť 55 % v rámci schémy „Omstilling og nyskapning“, kým zodpovedajúca intenzita pomoci v rámci schémy „OFU/IFU“ je len 50 %.

Granty na základe schémy pre drevo sú v zásade podmienené príspevkami príjemcov vo forme financovania a pracovnej sily (34). Neexistuje však všeobecná minimálna požiadavka na spolufinancovanie; presnejšie povedané, jeho podiel sa mení v závislosti od cieľov a charakteru projektu. Nórske orgány v súvislosti s tým uviedli, že pomoc na základe schémy pre drevo sa poskytuje v súlade s intenzitami pomoci stanovenými v interných usmerneniach EHP, takže de facto vždy existuje určitá miera spolufinancovania.

Orgány však tiež vysvetlili, že v rámci schémy pre drevo uplatňujú prax, na základe ktorej niektoré projekty dostanú finančné zdroje na financovanie 100 % nákladov – v tom prípade nenastáva spolufinancovanie. V súvislosti s tým sa orgány odvolali na správu pracovnej skupiny, v ktorej sa stanovuje: „Percento financovania v rámci schémy sa líši podľa cieľa a charakteru projektu. Schémou sa môže financovať celý projekt [náklady] v prípade, že je ťažké stanoviť kohokoľvek, kto by mohol mať priamy prínos z projektu, napríklad v prípade projektov týkajúcich sa len štúdií alebo prípravných štúdií. Percento financovania v rámci schémy môže byť zodpovedajúco nízke v prípade projektov, pri ktorých sa očakáva, že budú dôležité pre účastníkov projektu a títo ich budú priamo využívať. Musia sa uplatňovať pravidlá EHP pre štátnu pomoc. V rámci obmedzení stanovených týmito pravidlami sa musia pre danú schému vypracovať zásady a administratívne postupy.“ (35)

Orgány ďalej vysvetlili, že prax prideľovania 100 % finančných zdrojov sa používala v prípadoch, v ktorých bolo ťažké určiť zainteresované strany, ktoré by mohli mať priamy prospech z projektov (alebo ak sa zastával názor, že jednotlivé podniky získavajú len menší prospech), napríklad v prípade predbežných štúdií a správ v špeciálnych cieľových oblastiach. Príkladom, na ktorý sa odvolávali orgány, je grant vo výške 125 000 NOK pre Norsk Treteknisk Institutt na projekt rozvoja výroby hobľovaných panelov na použitie v interiéroch (36). Nórske orgány uviedli, že výsledky (projektu) sú prístupné jeho členským spoločnostiam, pričom mnoho informácií Norsk Treteknisk Institutt je každopádne všeobecne prístupných prostredníctvom jeho knižnice.

2.5.   Pomoc de minimis

Nórske orgány uviedli, že granty poskytnuté na základe osobitných ustanovení schémy pre drevo spĺňajú podmienky, aby sa považovali za pomoc de minimis. Orgány okrem toho vysvetlili, že keď sa pomoc udeľuje ako pomoc de minimis, schválenie zaslané príjemcovi pomoci obsahuje odkaz na strop de minimis a časový rámec, ako aj na povinnosť príjemcu pomoci informovať o pomoci prijatej z iných zdrojov počas troch rokov odo dňa odsúhlasenia udelenia pomoci (37).

Orgány ďalej vysvetlili existenciu administratívneho postupu, podľa ktorého môže byť k pomoci poskytnutej napríklad na výskum a vývoj pridaná pomoc de minimis. Táto prax je špecificky ustanovená v interných usmerneniach EHP vo verziách zo septembra 2004 a júla 2005 (38).

2.6.   Dĺžka trvania

Nórske orgány uviedli, že schéma pre drevo bola spustená od 1. júla 2000 (t. j. dátum, ku ktorému sa mohli predkladať žiadosti o podporu) a zostala v platnosti päť rokov, až do roku 2005 (posledný súhlas bol poskytnutý 30. decembra 2005) (39).

2.7.   Obchodovanie s výrobkami z dreva

Z bielej knihy vlády pre parlament o tvorbe hodnoty a príležitostí v odvetví lesného hospodárstva vyplýva, že Nórsko vyváža svoje výrobky z dreva do EÚ. V tejto súvislosti sa v oddiele 4.3 bielej knihy výslovne uvádza, že „Nórsko vyváža približne 85 – 90 % celkovej produkcie výrobkov z dreva a papierenských výrobkov a približne 35 % produkcie dreva. Dodávky do krajín EÚ predstavujú približne 70 %, respektíve 90 % celkového vývozu. Akékoľvek strategické alebo politické intervencie v EÚ, ktoré môžu ovplyvniť dovoz výrobkov lesného hospodárstva do EÚ, by mohli mať rozsiahle dôsledky pre nórsky sektor lesného hospodárstva“ (40). Zo štatistík Eurostatu okrem toho vyplýva, že s výrobkami z dreva sa v EÚ obchoduje vo veľkom rozsahu (41). Zo štatistík „Statistics Norway“ („Statistisk sentralbyrå“) napokon vyplýva, že Nórsko tiež dováža podstatné množstvá dreva, spracovaného dreva a výrobkov z dreva („Tømmer, trelast og kork …“) z EÚ do Nórska (42).

2.8.   Rámec pôsobnosti Dohody o EHP

V článku 8 ods. 3 Dohody o EHP sa stanovuje, že:

„Pokiaľ nie je inak uvedené, ustanovenia tejto dohody sa uplatnia iba na:

a)	výrobky, na ktoré sa vzťahujú kapitoly 25 až 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania, s výnimkou výrobkov uvedených v protokole 2,

b)	výrobky uvedené v protokole 3, ktoré podliehajú špecifickým dojednaniam uvedeným v tomto protokole.“

Na drevo a výrobky z dreva sa vzťahuje kapitola 44.

2.9.   Dôvody začatia konania

Dozorný orgán začal konanie vo veci formálneho zisťovania na základe predbežného zistenia, že schéma pre drevo sa týka štátnej pomoci, ktorá nespĺňa požiadavky pre ktorúkoľvek z výnimiek stanovených v Dohode o EHP. Dozorný orgán mal preto pochybnosti, či sa schéma pre drevo môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Poukázal na fakt, že dokumenty o schéme pre drevo predložené nórskymi orgánmi neobsahovali presné definície oprávnených projektov, oprávnených nákladov alebo limitov maximálnej sumy pomoci, ktorá sa môže poskytnúť.

Nórske orgány boli vyzvané, aby predložili informácie o existencii akýchkoľvek interných pokynov, ktoré stanovujú, že schéma by sa mala implementovať v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a/alebo nariadeniami o skupinových výnimkách. Dozorný orgán však upozornil, že aj keby bolo možné dokázať takýto administratívny postup, Dozorný orgán môže napriek tomu považovať schému za nezlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP z dôvodu existencie postupu v rámci schémy pre drevo, na základe ktorého sa 100 % podpora poskytuje projektom, pri ktorých správny orgán nepovažoval grant za štátnu pomoc preto, že príslušnú činnosť nebolo možné pripísať jednotlivým podnikom a že sa považovala za prinášajúcu len malý prospech.

V súvislosti s tým, či granty poskytnuté na základe osobitných ustanovení o pomoci de minimis podľa schémy pre drevo spĺňajú podmienky, aby sa považovali za pomoc de minimis podľa usmernení o štátnej pomoci alebo následného nariadenia de minimis (ktoré v tejto súvislosti nahradilo usmernenia o štátnej pomoci od 1. februára 2003) (43), Dozorný orgán zaujal stanovisko, že príslušné ustanovenia podľa všetkého nespĺňajú pravidlá poskytovania pomoci de minimis.

3.   Pripomienky nórskych orgánov

3.1.   Postup

Nórske orgány uznávajú, že schéma mala byť formálne oznámená Dozornému orgánu, ale tvrdia, že samotná skutočnosť, že schéma pre drevo nebola oznámená, neznamená, že Dozorný orgán môže len na tomto základe dospieť k záveru, že nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

3.2.   Podstata

Nórske orgány tvrdia, že hlavné zásady štátnej pomoci Dohody o EHP sa v praxi dodržiavali. Po prvé Superior policy Innovasjon Norge nariaďuje, že všetky finančné prostriedky sa majú poskytovať v súlade s limitmi stanovenými v medzinárodných zmluvách, ktoré Nórsko uzatvorilo. Po druhé zodpovední pracovníci Innovasjon Norge dostali pokyny (prostredníctvom správy pracovnej skupiny), aby uplatňovali schému pre drevo v súlade s Dohodou o EHP. Interné usmernenia EHP boli vypracované s cieľom uľahčiť dodržiavanie Dohody o EHP. Po tretie zodpovední pracovníci majú skúsenosti s usmerneniami o štátnej pomoci a zúčastňujú sa na kurzoch týkajúcich sa tejto oblasti. V prípade pochybností môžu požiadať o radu právny odbor Innovasjon Norge.

Pokiaľ ide o prax financovania 100 % projektových nákladov, nórske orgány tvrdili, že táto prax sa týka projektov, ktoré nespadajú do pôsobnosti Dohody o EHP buď z dôvodu, že nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, alebo z dôvodu, že pomoc sa poskytla ako pomoc de minimis. Orgány poskytli tabuľku, v ktorej sa uvádza, ako boli rozdelené všetky finančné zdroje pridelené na základe schémy pre drevo.

Orgány tvrdia, že v ôsmich prípadoch (reprezentovaných dvoma príkladmi) bola pomoc poskytnutá projektom týkajúcim sa produktom (ako „drevo na stojato“), ktoré nie sú uvedené v kapitolách 25 – 97 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania, a preto nespadajú do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP.

Orgány ďalej uvádzajú, že 114 príjemcov pomoci v rámci schémy pre drevo nespĺňa podmienky, aby sa považovali za „podniky“ v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pretože príjemcovia nevykonávajú hospodársku činnosť. Pätnásť prípadov sa považuje za „vzdelávacie a výskumné ustanovizne“; 25 prípadov „verejnoprávnych subjektov“ súvisí s podporou samosprávnym obciam a mestám a 74 prípadov sa týka podpory „filiálnym organizáciám“.

Pokiaľ ide o prípady „vzdelávacej a výskumnej ustanovizne“ (reprezentované dvoma príkladmi, z ktorých jedna predstavuje neziskovú organizáciu), orgány sa domnievajú, že nepatria do oblasti pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP na základe oddielu 2.2 o výskume a vývoji v predchádzajúcej kapitole 14 usmernení o štátnej pomoci, podľa ktorého „nezisková vysokoškolská a výskumná inštitúcia zvyčajne nepatrí do oblasti pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP“ a v ktorom sa stanovuje, že v prípade „ak výsledky vedeckovýskumných projektov financovaných z verejných zdrojov, ktoré realizujú tieto ustanovizne, sú nediskriminačným spôsobom sprístupnené európskemu priemyslu, Dozorný orgán EZVO bude zvyčajne predpokladať, že to nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP“.

Nórske orgány tvrdia, že pomoc pre „pobočky“ (ktoré predstavujú neziskové organizácie zaoberajúce sa šírením informácií) nepredstavuje štátnu pomoc, keďže finančné zdroje nie sú určené (priamo) podnikom, ale sa prideľujú prostredníctvom pobočiek, ktoré sa nepovažujú za podniky. Odvoláva sa na rozhodnutie Komisie vo veci Asetra, ktoré podľa nórskych orgánov bolo objasnené, lebo Asetra nebol podnik v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (44). Tvrdia tiež, že Súdny dvor vo viacerých veciach interpretoval „pojem‚ekonomickej výhody‘“, a že vo veci C-143/99 Adria Wien dôvody Súdneho dvora naznačujú, že je potrebné rozlišovať medzi abstraktnými výhodami (t. j. nákladmi, ktoré sa zvyčajne „nezahrnú do rozpočtu“ podniku) a tými, ktoré sa do rozpočtu zahrnú (45).

Orgány tiež tvrdia, že v ďalších 31 prípadoch (z ktorých sa uvádzajú viaceré príklady) príjemcovia nezískali ekonomickú výhodu, keďže poskytovali protislužbu, a teda tieto prípady nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Nórske orgány sa odvolávajú na schválenie, v ktorom sa stanovuje, že príjemca musí poskytnúť informácie „o pomoci prijatej na základe prípadných nových žiadostí o štátnu pomoc… Táto povinnosť trvá tri roky od dátumu schválenia. Príjemca pomoci nesmie dostať pomoc de minimis, ktorá prevyšuje celkovú sumu 100 000 EUR (približne 815 000 NOK) presahujúcu obdobie troch rokov“.

Orgány tvrdia, že odkaz na „ktorékoľvek obdobie troch rokov“ dokazuje, že príjemca pomoci nie je schopný dostať pomoc de minimis počas žiadneho obdobia troch rokov pred schválením, ani po schválení. Povinnosť predkladať informácie o prijatej pomoci tri roky, ktoré sa počítajú od času schválenia, sa musí interpretovať v súvislosti s textom týkajúcim sa povinnosti neprijať pomoc počas „žiadneho“ obdobia troch rokov. Podľa orgánov to zabezpečuje dodržiavanie nariadenia de minimis. Orgány ďalej uvádzajú, že v každom prípade je väčšina poskytnutých pomocí nižšia ako limit de minimis.

Orgány však tiež vysvetlili, že „[procedurálny] rámec pomoci de minimis však v [určitých] prípadoch nebol dodržaný, keďže pomoc bola považovaná za zosúladenú s hlavnými zásadami a skupinovými výnimkami pre pomoc pre MSP, pomoc na výskum a vývoj a pomoc vzdelávaniu“. Orgány následne vysvetlili, že odkaz na nedosiahnutie súladu s „procedurálnymi pravidlami“ znamená, že v 10 prípadoch bola pomoc poskytnutá do povolenej intenzity pomoci, ale bola k nej pripojená pomoc de minimis bez informovania príjemcu o prvku de minimis v pomoci.

Nórske orgány tvrdia, že Dozorný orgán nevenoval dostatočnú pozornosť metódam a postupom, ktoré Innovasjon Norge uplatňoval pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci.

Orgány v zásade uvádzajú, že v rámci schémy pre drevo nebola žiadna pomoc poskytnutá ako regionálna pomoc a že k tomuto nedorozumeniu mohol viesť prehľad (pripojený k interným usmerneniam EHP), v ktorom sa stanovujú maximálne intenzity pomoci (vrátane pre regionálnu pomoc). Hneď nato však orgány uvádzajú, že existujú príklady, v ktorých bola pomoc poskytnutá do maximálnych intenzít pomoci povolených pre pomoc na výskum a vývoj, ale bol k nim dodaný prídavok vo výške 5 % na regionálnu pomoc. Ako príklad sa uvádza pomoc pre Trysil Skog AS.

Pokiaľ ide o 78 prípadov výskumu a vývoja (z ktorých sa uvádzajú tri príklady), orgány tvrdia, že pomoc bola poskytnutá v súlade s hlavnými zásadami stanovenými v usmerneniach o štátnej pomoci. Prihliadalo sa na mieru, v akej projekt plánuje rozvoj novej technológie, znalostí alebo metód, a prednosť dostali najinovačnejšie projekty. Prihliadalo sa aj na to, či je projekt oprávnený na financovanie z iných zdrojov, napríklad podľa schémy „Skattefunn“.

Orgány tvrdia, že hoci v interných usmerneniach EHP nie je uvedený názov a odkaz na uverejnenie na nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP a pomoc vzdelávaniu, tieto nariadenia sú „vo veľkej miere zahrnuté“.

II.   POSÚDENIE

1.   Prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa stanovuje, že:

Ak sa má opatrenie posúdiť ako štátna pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí spĺňať všetky štyri nasledujúce kritériá: opatrenie musí i) poskytovať príjemcom hospodársku výhodu, ktorú nemajú pri normálnom podnikaní, ii) byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov, iii) byť selektívne v tom, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov a iv) narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

1.1.   Hospodárska výhoda

Opatrenie musí poskytovať príjemcom hospodársku výhodu, ktorú nemajú pri bežnom podnikaní.

Nórske orgány poskytli na základe schémy pomoci pre drevo finančné granty spoločnostiam, orgánom, zväzom atď., ktoré môžu prispievať k cieľom schémy. Podniky, ktoré dostali takéto granty, dostávajú hospodársku výhodu, t. j. grant, ktorý by nedostali pri normálnom podnikaní.

1.2.   Prítomnosť štátnych prostriedkov

Výhoda musí byť poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov.

Granty pridelené na základe schémy pre drevo sú financované ministerstvom pôdohospodárstva a výživy a pochádzajú priamo zo štátneho rozpočtu.

1.3.   Uprednostňovanie určitých podnikov alebo výroby určitých tovarov

Opatrenie musí uprednostňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov.

Z rôznych prípravných legislatívnych dokumentov (ako biela kniha, odporúčanie a správa pracovnej skupiny) nadväzujúcich na ustanovenie schémy pre drevo vyplýva, že schéma sa zameriava na zlepšenie i) hodnoty v odvetví spracovania dreva a ii) vzťahov na rôznych úrovniach obchodu medzi odvetvím lesného hospodárstva a trhom (čo zahŕňa dodávky surovín pre drevospracujúci priemysel), a to spolu so všeobecným cieľom zvýšiť skutočné využívanie dreva.

Granty na základe schémy pre drevo sa poskytujú len v prípade, že môžu byť prínosom pre drevospracujúci priemysel a súvisiace drevárske odvetvia, ako aj pre dodávky surovín pre tieto odvetvia. Schéma pre drevo uprednostňuje preto podniky v odvetví drevospracujúceho priemyslu s vylúčením iných odvetví, a je preto svojou povahou selektívna. Európsky súdny dvor v tomto ohľade vyniesol rozhodnutie, že opatrenie môže byť selektívne, aj keď sa vzťahuje na celé odvetvie (podniky v ňom) (46).

Je potrebné poznamenať, že hoci granty na základe schémy pre drevo možno prideliť aj podnikom v iných odvetviach (napríklad ak odvetvia skúmajú využívanie dreva v spojení s inými materiálmi), táto možnosť je otvorená iba pre také odvetvia, ktoré môžu prispieť k celkovému cieľu schémy pre drevo celkovo zvýšiť hodnotu v drevospracujúcom odvetví. Dozorný orgán sa preto domnieva, že aj táto možnosť smeruje v konečnom dôsledku k uprednostňovaniu podnikov v drevospracujúcom priemysle a súvisiacich drevárskych odvetviach.

1.4.   Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

Opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchodovanie medzi zmluvnými stranami.

Nórske orgány poskytujú granty na základe schémy pre drevo podnikom v drevospracujúcich (a súvisiacich) odvetviach. Nórsky priemysel okrem toho vyváža veľkú časť nórskeho veľkoobchodného surového dreva a spracovaných výrobkov z dreva (až 90 %) do ostatných krajín EHP, kde sa s výrobkami z dreva vo veľkej miere obchoduje. Nórsko okrem toho dováža drevo, spracované drevo a výrobky z dreva z EÚ. Poskytovanie podpory podnikom na základe schémy pre drevo za takýchto okolností posilní postavenie príjemcov v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v Nórsku alebo v iných krajinách EHP, ktoré si konkurujú v drevospracujúcich (a súvisiacich) odvetviach. Keďže drevo je iba jednou zo surovín používaných v stavebníctve, granty, ktoré dostali stavebné spoločnosti na základe schémy pre drevo, okrem toho posilnia a upevnia ich postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú v odvetví stavebníctva (47).

Dozorný orgán sa na základe toho domnieva, že poskytovanie finančnej podpory podnikom na základe schémy pre drevo naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod.

1.5.   Záver a existencia schémy pomoci

V zmysle už uvedených skutočností dospel Dozorný orgán k záveru, že schéma pre drevo spĺňa previerku v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a preto predstavuje štátnu pomoc. Nórske orgány však tvrdia, že niektoré individuálne granty poskytnuté v rámci schémy pre drevo nespadajú do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP alebo nespĺňajú podmienky, aby sa považovali za štátnu pomoc.

Dozorný orgán dospel k záveru (ktorý nórske orgány nenapadli), že schéma pre drevo predstavuje právny predpis, na základe ktorého možno bez potreby ďalších implementačných opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom vymedzeným v tomto právnom predpise všeobecným a teoretickým spôsobom. Schéma preto spĺňa podmienky, aby sa považovala za schému pomoci v zmysle článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Dozorný orgán v súvislosti s tým pripomína, že vo veci C-310/99 Európsky súdny dvor stanovil, že: „Nie je potrebné, aby sporné rozhodnutie obsahovalo analýzu pomoci poskytnutej v jednotlivých prípadoch na základe schémy. Skúmať individuálnu situáciu každého príslušného podniku je potrebné až v etape spätného vymáhania pomoci.“ (48) V súlade s týmto judikátom posúdil Dozorný orgán schému pre drevo na základe charakteristiky schémy (a nie na základe špecifických znakov jednotlivých pomocí poskytnutých v rámci schémy). Argumenty nórskych orgánov nemôžu ovplyvniť toto posúdenie, ale sa zohľadnia, len ak sa bude preberať vrátenie pomoci. Záver ohľadne zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti schémy s fungovaním Dohody o EHP neprejudikuje otázku vrátenia poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch. Ako sa uvádza v uvedenom rozsudku, toto je druhý krok, a vrátenie pomoci bude nariadené len v tých prípadoch, v ktorých boli skutočne porušené zásadné ustanovenia o štátnej pomoci.

Dozorný orgán poznamenáva, že nórske orgány nenamietali, že schéma pre drevo umožňuje poskytnutie finančných zdrojov príjemcom v súvislosti s výrobkami, ktoré patria do oblasti pôsobnosti Dohody o EHP, napríklad drevom. Nórske orgány takisto nenamietali, že schéma pre drevo obsahuje možnosť financovať subjekty, ktoré spĺňajú podmienky, aby sa považovali za podniky v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na záver nenamietali ani proti tomu, že zo schémy pre drevo sa nefinancovali výlučne príjemcovia, ktorí poskytli protislužbu.

Inými slovami, schéma samotná počítala s poskytovaním štátnej pomoci. Možnosť, že niektorí príjemcovia v rámci schémy pre drevo nemusia patriť do rozsahu pôsobnosti Dohody o EHP (na základe faktu, že ich výrobky nepatria do oblasti pôsobnosti Dohody o EHP, alebo že sami nie sú podnikmi v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP), nemení skutočnosť, že schéma pre drevo spĺňa podmienky ako schéma pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2.   Procesné požiadavky

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde „Dozorný orgán EZVO bude informovaný o akýchkoľvek plánoch poskytnúť alebo zmeniť pomoc v dostatočnom predstihu, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Príslušný štát nesmie uviesť svoje navrhované opatrenia do platnosti, pokiaľ sa konanie neuzavrie konečným rozhodnutím“.

Dozorný orgán ako prvé poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že kapitola 44 Harmonizovaného systému opisu komodít a kódovania (týkajúca sa dreva a výrobkov z dreva) patrí do pôsobnosti Dohody o EHP, schéma pre drevo sa musí posudzovať na základe Dohody o EHP. Nórske orgány neoznámili schému pre drevo pred jej implementáciou a nedodržali svoju povinnosť podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Štátna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo preto predstavuje „nezákonnú pomoc“ v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

3.   Zlučiteľnosť pomoci

Dozorný orgán predbežne poznamenáva, že hoci schéma pre drevo obsahovala podrobnosti napríklad o cieľoch a oprávnených nákladoch, nezdá sa, že by obsahovala akékoľvek podmienky, na základe ktorých sa pomoc mala poskytnúť. Schéma bez akýchkoľvek konkrétnych obmedzení týkajúcich sa poskytnutia pomoci (napr. čo sa týka intenzity pomoci) nepredstavuje niečo, čo môže Dozorný orgán schváliť ako zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Fakt, že v praxi mohli byť usmernenia o štátnej pomoci Dozorného orgánu v jednotlivých prípadoch dodržané, nemení toto stanovisko, ale – ako sa uvádza v bode I-1.5 – má vplyv len na to, či je potrebné vrátiť pomoc.

Dozorný orgán však v súvislosti s tým poznamenáva, že nórske orgány uviedli, že odkaz v správe pracovnej skupiny na implementáciu schémy na základe „zásad a postupov“ v súlade s obmedzeniami práva EHP predstavuje implicitný odkaz na interné usmernenia EHP. Dozorný orgán to chápe tak, že usmernenia, v ktorých sa stanovujú napríklad maximálne intenzity pomoci povolené podľa práva EHP v rôznych situáciách, sa mali považovať za pravidlá schémy a za podmienky, na základe ktorých sa poskytne pomoc v rámci schémy pre drevo. Inými slovami, schéma obsahovala identifikovateľný súbor pravidiel obmedzujúcich poskytovanie pomoci na jej základe.

Čo sa týka informácie nórskych orgánov, že „usmernenia sa priebežne revidujú“, je potrebné upozorniť, že zlučiteľnosť nezákonnej štátnej pomoci s uplatňovaním Dohody o EHP sa posudzuje v súlade s hlavnými kritériami stanovenými v nástroji platnom v čase poskytnutia pomoci, alebo v prípade schémy v čase ustanovenia schémy. Okrem toho sa musí posúdiť každá revízia pravidiel schémy s cieľom určiť, či predstavuje zmenu schémy v zmysle rozhodnutia 195/04/COL (49). V nasledujúcom posúdení sa preto analyzuje, či interné usmernenia EHP Innovasjon Norge vrátane ich následných zmien by sa ako pravidlá schémy pre drevo mohli považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, a najmä s usmerneniami o štátnej pomoci Dozorného orgánu a nariadeniami o skupinových výnimkách, keď boli uplatniteľné v každom z týchto časov.

3.1.   Zlučiteľnosť s článkom 61 ods. 2 Dohody o EHP

Žiadna z výnimiek na základe článku 61 ods. 2 Dohody o EHP sa v tomto prípade neuplatňuje, keďže schéma pre drevo sa nezameriava na ciele uvedené v týchto ustanoveniach.

3.2.   Zlučiteľnosť s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP

Opatrenie štátnej pomoci sa považuje za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP, ak je navrhnuté na podporu hospodárskeho rozvoja v oblastiach s veľmi nízkou životnou úrovňou alebo s vysokou nezamestnanosťou. Keďže však v mape regionálnej pomoci Nórska nie sú definované žiadne takéto oblasti, nie je toto ustanovenie náležité (50).

Výnimka v článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP sa ďalej neuplatňuje, keďže štátna pomoc poskytovaná na základe schémy pre drevo nie je určená na podporu realizácie významného projektu spoločného európskeho záujmu, ani na odstránenie vážneho narušenia nórskeho hospodárstva.

Výnimka uvedená v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ktorou sa stanovuje, že štátna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak uľahčuje rozvoj niektorých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a nemá nepriaznivý vplyv na obchodné podmienky v rozpore so spoločným záujmom, sa však môže uplatniť. To platí, ak opatrenie dosahuje súlad s usmerneniami o štátnej pomoci alebo akýmikoľvek uplatniteľnými nariadeniami o skupinových výnimkách.

Podniky sú oprávnené na regionálnu pomoc, ak boli založené v určitých regiónoch stanovených odkazom na uvedenú mapu regionálnej pomoci Nórska a ak sú splnené podmienky uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci, týkajúce sa regionálnej pomoci (51).

Nórske orgány tvrdili, že pomoc v rámci schémy pre drevo nebola poskytnutá vo forme regionálnej pomoci. Dozorný orgán však poznamenáva, že schéma pre drevo bola implementovaná na základe interných usmernení EHP, v ktorých sa stanovuje možnosť poskytnúť regionálnu (investičnú) pomoc (52). Orgány ďalej poukázali na prípady, v ktorých bol k pomoci na výskum a vývoj navýšený bonus vo výške 5 % vo forme regionálnej pomoci (príkladom je Trysil Skog AS).

Dozorný orgán poznamenáva, že podmienky stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci, týkajúce sa poskytnutia regionálnej pomoci, sa musia splniť aj v prípadoch, ak sa poskytne dodatok vo forme regionálnej pomoci. Správa pracovnej skupiny ani interné usmernenia EHP však neodkazujú na podmienky, ktoré sa musia splniť, aby sa mohla poskytnúť regionálna pomoc, ako určenie prospechu pre región (vo forme investícií do výroby alebo tvorby pracovných miest), ani neobsahujú odkaz na mapu regionálnej pomoci Nórska. Za takýchto okolnosti sa Dozorný orgán nemôže utvrdiť, že ustanovenia o regionálnej pomoci v rámci schémy pre drevo sú v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci, týkajúcimi sa regionálnej pomoci.

Štátna pomoc na výskum a vývoj sa môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, ak sú splnené príslušné podmienky v usmerneniach o štátnej pomoci (53). V usmerneniach o štátnej pomoci sú stanovené definície rôznych druhov výskumu a vývoja, a to „základný výskum“, „priemyselný výskum“ a „predvýrobná rozvojová činnosť“ a príslušné intenzity pomoci, ktoré sa vzťahujú na každú z týchto kategórií.

Dozorný orgán poznamenáva, že oprávnený výskum, oprávnené náklady a intenzity pomoci stanovené v interných usmerneniach EHP zodpovedajú tým, ktoré sú stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci na výskum a vývoj, okrem v súvislosti s technickými prípravnými štúdiami. Hoci sa v tabuľke o intenzitách pomoci v interných usmerneniach EHP odkazuje na dve rôzne intenzity pomoci pre technické prípravné štúdie vykonávané veľkými podnikmi v súvislosti s predvýrobným výskumom, a to 50 % a 55 % (54), v usmerneniach o štátnej pomoci sa výslovne stanovuje, že zlúčenie dodatkov nesmie mať za následok, že intenzita pomoci pri predvýrobnom výskume prekročí 50 %. (55)

Vzhľadom na to, že jedna z intenzít pomoci stanovených v interných usmerneniach EHP nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a že neexistujú dôkazy o existencii pokynu, aby zodpovední pracovníci uplatňovali intenzitu pomoci pre schému OFU/IFU, čo je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci, zdá sa, že pravidlá schémy pre drevo predpokladajú možnú intenzitu pomoci presahujúcu maximálnu hodnotu stanovenú v usmerneniach o štátnej pomoci. Dozorný orgán okrem toho nedostal žiadne argumenty, aby uznal vyššiu intenzitu pomoci ako intenzita stanovená v usmerneniach o štátnej pomoci.

Pomoc poskytovaná v súlade s nariadeniami o skupinových výnimkách pre pomoc pre MSP a/alebo pre pomoc vzdelávaniu sa považuje za zlučiteľnú s Dohodou o EHP za predpokladu, že schéma spĺňa všetky podmienky príslušného nariadenia o skupinových výnimkách a obsahuje odkaz na toto nariadenie (uvedením jeho názvu a referenčného čísla v Úradnom vestníku Európskej únie). (56) Štátne rozpočty, správa pracovnej skupiny ani žiadne iné prípravné legislatívne dokumenty týkajúce sa schémy pre drevo však neobsahujú odkaz na uplatňovanie nariadenia o skupinových výnimkách pre MSP alebo nariadenia o skupinových výnimkách pre pomoc vzdelávaniu. Dozorný orgán nedostal okrem toho od nórskych orgánov žiadne informácie o uplatňovaní akýchkoľvek nariadení o skupinových výnimkách na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Nórske orgány preto nedodržali požiadavky v nariadeniach o skupinových výnimkách a schému pre drevo nemožno preto považovať za dosahujúcu súlad so skupinovými výnimkami.

Schému pre drevo nemožno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP ani na základe článku 61 ods. 3 písm. c) EHP v zmysle základných zásad stanovených v nariadeniach o skupinových výnimkách pri pomoci MSP a pomoci vzdelávaniu. V súvislosti s tým Dozorný orgán poznamenáva, že všetky definície, oprávnené náklady a intenzity pomoci pre pomoc vzdelávaniu v interných usmerneniach EHP (57) zodpovedajú nariadeniu o skupinových výnimkách pre pomoc vzdelávaniu. Okrem toho definície, oprávnené náklady a uplatniteľná intenzita pomoci pre poradenské služby a veľtrhy pre MSP v interných usmerneniach EHP (58) zodpovedajú nariadeniu o skupinových výnimkách pre MSP.

Podľa oddielu 4.3.2 interných usmernení EHP sa však pomoc pre MSP môže poskytnúť na „nadväzovanie kontaktov a spoluprácu“, čo je účel, ktorý evidentne nepatrí do rámca pôsobnosti zásadných ustanovení v nariadení o skupinových výnimkách pre MSP. Otázka preto znie, či sa financovanie na takéto účely môže považovať za zlučiteľné na základe usmernení o štátnej pomoci pre MSP alebo na základe hlavných zásad stanovených v nich priamo na základe článku 61 ods. 3 písm. c) EHP (59).

V usmerneniach o štátnej pomoci sa stanovuje, že finančné prostriedky na „spoluprácu“ pre MSP sa môžu poskytnúť, ak hospodárska súťaž nie je ovplyvnená v neprospech verejného záujmu. Dozorný orgán zastáva na základe toho názor, že možnosť financovať MSP na „zistenie pracovných partnerov, stratégie a formálne potvrdenie spolupráce počas fázy zriaďovania“ stanovená v interných usmerneniach EHP by sa mohla akceptovať.

Na rozdiel od toho sa Dozorný orgán domnieva, že možnosť financovať nešpecifikované „mimoriadne spoločné akcie“ (60) počas „prevádzkovej fázy“ otvára možnosť kedykoľvek financovať široký rad opatrení, ktoré nemusia nutne patriť do pôsobnosti spolupráce medzi MSP, a môžu preto vplývať na hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Pri položení otázky nórskym orgánom o tejto záležitosti orgány tvrdili, že financovanie na základe tohto ustanovenia je zamerané len na poradenské služby. V tej istej súvislosti však orgány uviedli, že toto ustanovenie otvorilo aj možnosť financovať „súvisiace služby“ v súvislosti s pomocou na nadväzovanie kontaktov.

Dozorný orgán zastáva názor, že na základe takýchto neurčitých a otvorených ustanovení sa nemôže utvrdiť, že pravidlá schémy v súvislosti s financovaním MSP sú v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci pre MSP alebo hlavnými zásadami stanovenými v nich, a nemôžu sa preto schváliť podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP ako zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

V správe pracovnej skupiny sa stanovuje, že zo schémy sa môžu financovať všetky náklady na projekt v prípade, ak je ťažké určiť kohokoľvek, kto môže mať priamy prospech z projektu. Orgány vysvetlili, že 100 % financovanie nákladov projektu sa uskutočňuje napríklad v prípadoch, ak je ťažké určiť priamych príjemcov, alebo sa zastáva názor, že príjemcovia získavajú len mierny prospech (t. j. predbežné štúdie a správy v osobitných cieľových oblastiach) na základe, že v týchto prípadoch nie je prítomná žiadna pomoc (61).

Pokiaľ ide o túto prax, je potrebné uviesť dve pripomienky: 1. hoci nórske orgány odkazujú na predbežné štúdie a správy ako príklady prípadov, ktoré sa netýkajú pomoci, v usmerneniach o štátnej pomoci pre výskume a vývoj sa stanovujú maximálne intenzity pomoci pre štúdie technickej uskutočniteľnosti, čo dokazuje, že financovanie štúdií (a to aj prípravného charakteru) môže predstavovať štátnu pomoc (62) a 2. ak výška dotknutej pomoci nie je nižšia ako strop de minimis, získanie mierneho prospechu nevylučuje samo osebe prítomnosť štátnej pomoci.

Dozorný orgán zastáva na základe toho názor, že financovanie 100 % nákladov projektu sa nezakladá na kritériách, ktoré vylučujú prítomnosť štátnej pomoci, a keďže 100 % financovanie nie je prijateľné na základe žiadneho oddielu usmernení o štátnej pomoci, a ani v tomto prípade nikto netvrdil, že takáto intenzita pomoci je priamo oprávnená podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, Dozorný orgán zastáva názor, že schéma, ktorá umožňuje takúto prax, nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

Ako sa z uvedeného javí, schéma pre drevo nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci a nespĺňa podmienky pre výnimku priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Dozorný orgán preto zastáva názor, že schému pre drevo nemožno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

3.3.   Pomoc de minimis

Podľa nórskych orgánov obsahuje schéma pre drevo ustanovenia, v ktorých sa stanovujú podmienky, na základe ktorých možno zabezpečiť, že v prípade ich splnenia sa granty môžu považovať za pomoc de minimis. Dozorný orgán dospel k záveru, že príslušné ustanovenia schémy pre drevo nezodpovedajú pravidlám de minimis.

Poskytnutie pomoci sa môže považovať za pomoc de minimis na základe usmernení o štátnej pomoci alebo následného nariadenia de minimis, ak opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP a v prípade, že tu neexistuje oznamovacia povinnosť. Keďže schéma pre drevo bola implementovaná medzi 1. júlom 2000 a koncom roku 2005, na hodnotenie tejto schémy sa vzťahujú obidva súbory pravidiel de minimis  (63).

V nariadení de minimis, ako aj v usmerneniach o štátnej pomoci sa stanovuje, že vnútroštátne orgány môžu poskytnúť pomoc de minimis iba po predchádzajúcom overení, či sa celková suma pomoci de minimis, ktorú spoločnosť dostala, nezvýšila v dôsledku inej pomoci de minimis prijatej v predchádzajúcich troch rokoch. Podľa nariadenia de minimis, ako aj usmernení o štátnej pomoci je prijateľným spôsobom overenia stropu de minimis získať od príjemcu úplné informácie v tejto záležitosti (64).

Keď sa pomoc de minimis poskytuje v rámci schémy pre drevo, uskutoční sa odkaz na pravidlá de minimis a príjemcovia sú informovaní o povinnosti informovať orgány o inej pomoci de minimis prijatej tri roky po získaní súhlasu na prijatie pomoci de minimis.

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospel Dozorný orgán k záveru, že z dôvodu, že sa táto informačná povinnosť vzťahuje len na pomoc de minimis prijatú po prijatí pomoci na základe schémy pre drevo, príjemcovia neboli povinní predložiť informácie, či dostali akúkoľvek pomoc de minimis pred prijatím pomoci de minimis na základe schémy pre drevo. Nórske orgány však tvrdili, že schválenie sa vzťahuje aj na pravidlo, že pomoc prijatá počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“ nesmie byť vyššia ako strop de minimis.

Dozorný orgán poznamenáva, že požiadavka príjemcu informovať o pomoci poskytnutej „od času schválenia“ je v rozpore s odkazom na pravidlo, že pomoc prijatá počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“ nesmie presiahnuť strop de minimis. Za takýchto okolností sa Dozorný orgán nemôže ubezpečiť, že príjemca bude túto správu jasne vnímať ako povinnosť informovať o pomoci prijatej počas „akéhokoľvek obdobia troch rokov“. Dozorný orgán preto zastáva svoje počiatočné stanovisko, že keďže sa príslušné ustanovenia majú považovať za súčasť pravidiel schémy, nemožno dospieť k záveru, že zabezpečujú ex ante dodržanie ustanovení o pomoci de minimis  (65).

Dozorný orgán ďalej poznamenáva, že prinajmenšom vo verziách interných usmernení EHP zo septembra 2004 a júla 2005 umožňuje schéma pre drevo prax, pri ktorej je možné k štátnej pomoci schválenej napríklad na výskum a vývoj navýšiť ďalšiu pomoc poskytnutú ako pomoc de minimis  (66). V súlade s rozhodnutím Komisie vo veci Kahla Porzellan GmbH zastáva Dozorný orgán názor, že v prípade, ak pomoc prevyšuje strop de minimis – v dôsledku celkových finančných prostriedkov poskytnutých tomu istému podniku v rámci troch rokov – celková suma sa musí považovať za štátnu pomoc (67). Na základe toho dospel Dozorný orgán k záveru, že prax, pri ktorej sa strop de minimis dodržiava len za časť pomoci poskytnutej podniku, a priori znamená, že celková poskytnutá suma môže presahovať strop de minimis  (68).

Z hľadiska uvedených skutočností dospel Dozorný orgán k záveru, že príslušné ustanovenia v schéme pre drevo nie sú v súlade s pravidlami de minimis a že schému nemožno preto schváliť ako zlučiteľnú s uplatňovaním Dohody o EHP.

4.   Záver

Na základe informácií predložených nórskymi orgánmi dospel Dozorný orgán k záveru, že schéma pre drevo predstavuje poskytnutie štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ktoré nie je zlučiteľné s Dohodou o EHP. V súlade s praxou Komisie v tejto súvislosti však zaujíma Dozorný orgán názor, že hoci schéma pre drevo posudzovaná ako schéma nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, jednotlivé granty udelené v rámci schémy pre drevo, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj, alebo s hlavnými pravidlami stanovenými v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, je možné vyhlásiť za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP (69).

Keďže schéma pre drevo nebola Dozornému orgánu oznámená, predstavuje akákoľvek pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP poskytnutá na základe schémy pre drevo nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Z článku 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde vyplýva, že orgán rozhodne, či nezákonnú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci na základe Dohody o EHP, musia príjemcovia vrátiť. To však nemá vplyv na i) individuálne poskytnutie pomoci spĺňajúcej podmienky pre pomoc de minimis podľa usmernení o štátnej pomoci alebo nariadenia de minimis a ii) individuálne poskytnutie pomoci, o ktorom sa rozhodne, že je zlučiteľné na základe súladu s usmerneniami o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj alebo s hlavnými pravidlami stanovenými v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, a ktoré spĺňajú príslušné intenzity pomoci stanovené v predmetných dokumentoch,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schéma pre drevo nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo nepredstavuje štátnu pomoc, ak spĺňa podmienky pre pomoc de minimis stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci alebo v nariadení de minimis, podľa toho, čo sa uplatňovalo v čase poskytnutia pomoci.

Článok 3

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy pre drevo, ktorá spĺňa kritériá v usmerneniach o štátnej pomoci pre MSP a/alebo na výskum a vývoj, alebo hlavné zásady v nariadeniach o skupinových výnimkách pre pomoc MSP a pomoc vzdelávaniu, je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP do výšky prípustnej intenzity pomoci.

Článok 4

Nórske orgány prijmú všetky potrebné opatrenia na vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 inej ako pomoci uvedenej v článkoch 2 a 3.

Článok 5

Pomoc sa okamžite vráti v súlade s postupmi vnútroštátnych právnych predpisov, ak tieto vnútroštátne právne predpisy umožnia okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia. Sumy, ktoré sa majú spätne získať, zahŕňajú úroky a zložené úrokové sadzby od dátumu, ku ktorému boli dané príjemcom k dispozícii, do dátumu ich skutočného spätného získania. Úroky sa vypočítajú na základe článku 9 rozhodnutia č. 195/04/COL (70).

Článok 6

Nórske orgány v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informujú Dozorný orgán EZVO o opatreniach prijatých s cieľom dosiahnuť súlad s ním.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

Článok 8

Iba anglické znenie je autentické.

---

(1)  Ďalej len „Dozorný orgán“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3)  Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4)  Procesné a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci – usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný orgán EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a dodatku EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Dozorného orgánu č. 154/07/COL z 3. mája 2007. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20), nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33) a nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5). Toto posledné nariadenie nahrádza nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30) a kapitolu 12 usmernení o štátnej pomoci (prijatých rozhodnutím Dozorného orgánu č. 54/96/COL z 15. mája 1996, Ú. v. ES L 245, 26.9.1996, s. 28). Všetky uvedené nariadenia boli začlenené do prílohy 15 Dohody o EHP (v oddiele 1 písm. d) až f)).

(6)  Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 19 a dodatok EHP č. 55, 9.11.2006.

(7)  Podrobnejšie informácie o tejto korešpondencii nájdete v rozhodnutí č. 147/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého zhrnutie je uverejnené v Ú. v. EÚ C 272, 9.11.2006, s. 19 a v dodatku EHP č. 55, 9.11.2006. Úplné rozhodnutie je uverejnené na internetovej stránke Dozorného orgánu: www.eftasurv.int

(8)  Údaje o publikácii sú uvedené v poznámke pod čiarou č. 7.

(9)  Oddiel 7.3.3 bielej knihy.

(10)  Oddiel 7.3.3 bielej knihy.

(11)  Oddiel 2.4.1 bielej knihy.

(12)  Oddiel 6.1.1 bielej knihy. Pokiaľ ide o zameranie na nórsky priemysel, v oddiele 6.1.1 bielej knihy sa tiež uvádza, že (preložené Dozorným orgánom): „Na účely zvýšenia tvorby hodnoty je dôležité zvážiť možnosť zníženia nákladov na spracovateľskej úrovni, ako aj na úrovni predaja a zvýšiť a zlepšiť používanie/využívanie dreva vyprodukovaného v Nórsku.“.

(13)  V oddiele 1.4 správy pracovnej skupiny sa tiež uvádza, že schéma pre drevo sa nevzťahuje na pestovanie lesov, lesnú infraštruktúru, dopravu, polia, lesné produkty na účely ozdobnej výsadby a bioenergiu, na ktoré sa majú zamerať iné vládne opatrenia. V oddiele 2.1 správy pracovnej skupiny sa definuje lesnícky hodnotový reťazec (alebo odvetvie lesného hospodárstva) ako všetci prevádzkovatelia až po konečného spotrebiteľa. „Les“ sa vzťahuje na stranu ponuky (vlastníci lesov a ich združenia) a komerčnú úroveň (podnikatelia v lesníctve vrátane prepravy zeminy, merania a obracania dreva, lesných kultivačných prác, operačného plánovania atď.). „Výroba“ sa vzťahuje na každé spracovanie dreva na výrobky vhodné pre konečných spotrebiteľov, ale so zameraním na mechanický spracovateľský reťazec dreva (vrátane tradičnej práce píl a stolárstva a ďalšieho spracovania na dvere, okná, schodiská a iné stavebné súčasti, ako aj výroby dreveného nábytku, drevených domov a ručne vyrábaných výrobkov). „Trh“ sa vzťahuje na konečných spotrebiteľov, ale zahŕňa aj rôzne obchodné úrovne a ostatných prevádzkovateľov v lesníckom výrobnom systéme, ako sú subdodávatelia tovarov a služieb pre lesné hospodárstvo a lesný priemysel.

(14)  Oddiely 1.5, 6.2 a 6.3 správy pracovnej skupiny. Od mája 2003 skupinu tvorili aj zástupcovia alternatívnych zdrojov financovania a Úrad krajského guvernéra.

(15)  Výročné správy o činnostiach a rozvoji schémy sa musia predložiť ministerstvu pôdohospodárstva a tvoria základ pre prípravu rozpočtu, ako aj usmernení pre Innovasjon Norge (predtým SND); pozri oddiely 1.5, 6.2 a 6.3 správy pracovnej skupiny.

(16)  Pozri pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(17)  „Superior policy“ je metodický dokument, v ktorom sa stanovujú určité vonkajšie obmedzenia pri poskytovaní finančných prostriedkov inštitúciou Innovasjon Norge (napríklad rozhodovanie o poskytnutí pomoci na prevádzku podnikov a pomoci pre vývoz) a ktorý stanovuje, že finančné zdroje majú byť pridelené v rámci limitov stanovených medzinárodnými dohodami, v ktorých sa Nórsko zúčastňuje.

(18)  Alokačný list zo 6. októbra 2000 obsahuje informácie o rozpočte na implementáciu schémy pre drevo s odvolaním na cieľ, sektor a cieľové skupiny schémy.

(19)  Nórske orgány sa odvolávali aj na právo upravujúce Innovasjon Norge a jeho „štandardné podmienky“ prideľovania finančných prostriedkov na rozvoj, ktoré obsahujú administratívne pravidlá týkajúce sa okrem iného časových limitov, dokumentácie, kontrolných opatrení a vrátenia finančných prostriedkov.

(20)  Zahrnuté sú aj ustanovenia o kumulácii, referenčných sadzbách a výpočte pomoci.

(21)  Tieto verzie sú z januára 2000, augusta 2001, júna 2003, septembra 2004 a júla 2005 a vzájomne sa veľmi nelíšia. Na účel zjednodušenia sa používanie termínu „interné usmernenia EHP“ v nasledujúcom texte vzťahuje na text poslednej verzie a len podľa potreby (v dôsledku odchýlok alebo dodatočného textu) sa uvádzajú pripomienky týkajúce sa textu v predchádzajúcich verziách.

(22)  V oddiele 1.3 správy pracovnej skupiny sa stanovuje, že finančné prostriedky musia byť pridelené v súlade s pravidlami EHP, a v oddiele 7.1 sa stanovuje, že „Právne predpisy Dohody o EHP upravujúce štátnu pomoc sa musia dodržiavať. Program musí stanoviť vlastné zásady a postupy v súlade s týmito predpismi.“ Pozri aj pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(23)  Pozri pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a e-mail z 18. januára 2008 od nórskych orgánov (vec č. 461470).

(24)  Pozri aj podčasť o spolufinancovaní a 100 % financovaní projektových nákladov v oddiele I-2.4.

(25)  Pozri aj revidovaný rozpočet [St. prs. č. 61 (1999 – 2000)]. Schéma pre drevo bola uvedená rôznymi spôsobmi vrátane „Treprogrammet“ a „Verdiskapningsprogrammet for tre“ alebo prostredníctvom pôvodného odporúčania stáleho výboru parlamentu [Innst. S. nr. 208 (1998 – 1999)].

(26)  2001: St. prs. č. 1 (2000 – 2001) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 84 (2000 – 2001)]; 2002: St. prs. č. 1 (2001 – 2002) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 1 Tillegg č. 4 (2001 – 2002)]; 2003: St. prs. č. 1 (2002 – 2003) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 65 (2002 – 2003)]; 2004: St. prs. č. 1 (2003 – 2004) a revidovaný rozpočet (St. prs. č. 63); 2005: St. prs. č. 1 (2004 – 2005) a revidovaný rozpočet [St. prs. č. 65 (2004 – 2005)]. V prvých štyroch rokoch (2000 – 2003, oba vrátane) bolo financovanie schémy pre drevo vyhradené v rámci položky 71 kapitoly 1142 štátneho rozpočtu, kým v posledných dvoch rokoch (2004 a 2005) bolo financovanie schémy pre drevo vyhradené v rámci položky 71 kapitoly 1149 štátneho rozpočtu.

(27)  List zo 6. októbra 2000 predložený Dozornému orgánu nórskymi orgánmi ako príloha 3 pripomienok nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(28)  Oddiel 4.6 správy pracovnej skupiny.

(29)  Pozri list z 29. septembra 2005 nórskych orgánov Dozornému orgánu, pripojený k listu Nórskej misie z 3. októbra 2005 adresovanému EÚ (vec č. 345465).

(30)  Pozri list z 29. septembra 2005 uvedený v poznámke pod čiarou č. 29 a pripomienky nórskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

(31)  Oddiely 4.1 až 4.4 a 5 správy pracovnej skupiny.

(32)  Preklad Dozorným orgánom.

(33)  V prípade investícií je maximálna intenzita 7,5 % pre stredné podniky a 15 % pre malé podniky, kým pre poradenské služby a obchodné veľtrhy je úroveň stanovená na 50 %.

(34)  Oddiely 1.4 a 7.1 správy pracovnej skupiny.

(35)  Oddiel 7.1 správy pracovnej skupiny.

(36)  Hoci by táto suma spĺňala podmienky, aby sa považovala za de minimis, Norsk Treteknisk Institutt dostal aj ďalšiu pomoc.

(37)  Táto požiadavka poskytovať informácie je sformulovaná takto: „EØS-regelverket – opplysningsplikt Tildelingen av tilskuddet skjer i henhold til reglene for bagatellmessig støtte. Ved eventuelle nye søknader om offentlig støtte (uansett støttekilde) har støttemottaker plikt til å opplyse om dette tilskuddet. Opplysningsplikten gjelder i 3 år fra tilsagnstidspunktet. Støttemottakeren må ikke motta mer enn til sammen 100 000 Euro (ca. kr 815 000,-) i støtte etter reglene for bagatellmessig støtte over et tidsrom på 3 år.“

(38)  V oddiele 4.2.

(39)  To potvrdzujú pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu v St. prs. č. 1 (2000 – 2001) a v správe pracovnej skupiny.

(40)  Preklad tohto citátu Dozorným orgánom: „Norge eksporterer ca 85-90 % av produksjonen av tremasse og papirprodukter og ca 35 % av trelast-produksjonen. Leveransene til EU-land utgjør henholdsvis 70 % og 90 % av eksporten. Eventuelle strategier eller politiske vedtak innen EU som kan påvirke EUs import av skogindustriprodukter vil kunne få store konsekvenser for den norske skogsektoren.“

(41)  Štatistiky Eurostatu za obdobie 1999 až 2004, ktoré sa vzťahujú na dovoz aj vývoz rôznych odrôd spracovaného aj surového dreva v EÚ (kde je hodnota vyjadrená buď v tisíckach kubických metrov alebo ton), poukazujú na to, že v EÚ sa obchoduje s výrobkami z dreva vo veľkom rozsahu. Príslušné štatistiky sú i) dovoz a vývoz guľatiny v EÚ-25; „tabuľka fores51“, ii) dovoz drevenej buničiny a papiera a papierovej lepenky v EÚ-25; „tabuľka fores62“, iii) vývoz drevenej buničiny v EÚ-25, „tabuľka fores62“, iv) dovoz reziva a drevených panelov v EÚ-25; „tabuľka fores61“ a v) vývoz reziva v EÚ-25; „tabuľka fores61“. Všetky údaje sú dostupné na stránke: http://europa.eu.int/comm/eurostat alebo kontaktovaním EUROSTAT-u na jeho internetovej stránke.

(42)  Pozri internetovú stránku: http://www.ssb.no/muh/tab15-01.shtml, na ktorej je tabuľka 15 s názvom „Trade with selected countries by two-digit SITC. Jan - mar 2006. Million kroner“.

(43)  Predchádzajúca kapitola 12 usmernení o štátnej pomoci bola zrušená rozhodnutím Dozorného orgánu č. 198/03/COL z 5. novembra 2003. Od 1. februáru 2003 však bola kapitola 12 nahradená nariadením (ES) č. 69/2001 o pomoci de minimis (ďalej len „nariadenie de minimis“).

(44)  Rozhodnutie Komisie z 31. marca 2000 o štátnej pomoci N 673/99 (Ú. v. ES C 184, 1.7.2000, s. 25).

(45)  Vec C-143/99 Adria Wien, Zb. 2001, s. I-8365.

(46)  Spojené veci E-5/04, E-6/04 a E-7/04 Fesil a Finnfjord [2005] Správa Súdneho dvora EZVO s. 117, bod 77. Tento rozsudok potvrdzuje judikát Európskeho súdneho dvora stanovený vo veci C-75/97 Belgicko/Komisia, Zb. 1999, s. I-3671, ods. 33. Pozri aj vec C-66/02 Talianska republika/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901, bod 95.

(47)  V tomto ohľade pozri vec 730/79 Philip Morris/Komisia, Zb. 1989, s. 2671, bod 11, kde sa uvádza, že v prípade: „Ak štátna finančná pomoc posilní postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú pri obchodovaní v Spoločenstve, tieto podniky sa musia považovať za ovplyvnené touto pomocou.“

(48)  Vec C-310/99, Talianska republika/Komisia, Zb. 2002, s. I-2289, bod 91. Vo veci C-66/02 Talianska republika/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901, bod 91, Súdny dvor stanovil, že: „V prípade schémy pomoci sa môže Komisia obmedziť na skúmanie všeobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý prípad osobitného uplatnenia […] aby overila, či táto schéma obsahuje prvok štátnej pomoci.“ Pozri aj vec E-2/05 ESA/Island [2005], Správa Súdneho dvora EZVO s. 202, bod 24.

(49)  Rozhodnutie č. 195/04/COL Dozorného orgánu zo 14. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37), zmenené a doplnené rozhodnutím č. 319/05/COL Dozorného orgánu zo 14. decembra 2005 (Ú. v. EÚ C 286, 23.11.2006, s. 9). Pozri aj vec T-195/01, Gibraltár/Komisia, Zb. 2001, s. II-3915. Treba poznamenať, že z dôvodu, že úvodné ustanovenie schémy bolo „nezákonné“ z hľadiska postupu, všetky následné úpravy tejto schémy sa musia tiež považovať za nezákonnú pomoc.

(50)  Pozri rozhodnutie č. 327/99/COL Dozorného orgánu zo 16. decembra 1999 o mape podporovaných oblastí a úrovniach pomoci (Nórsko).

(51)  Predchádzajúca kapitola 25 usmernení o štátnej pomoci týkajúcich sa regionálnej pomoci bola nahradená novými usmerneniami zo 6. apríla 2006 a nariadením Komisie (ES) č. 1628/2006 (začlenenými rozhodnutím spoločného výboru č. 157/2006, Ú. v. EÚ L 89, 29.3.2007, s. 33, a dodatkom EHP č. 15, 29.3.2007, s. 24). Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 9. decembra 2006.

(52)  Pozri maximálne sumy (regionálnej pomoci) uvedené v tabuľke pripojenej k interným usmerneniam EHP a vo vysvetľujúcej časti o investičnej pomoci (oddiel 4.6).

(53)  Predchádzajúce usmernenia o výskume a vývoji boli nahradené novými usmerneniami zo 7. februára 2007.

(54)  Javí sa, že vo verziách z rokov 2000 a 2001 sa vôbec nestanovuje osobitná intenzita pomoci pre technické prípravné štúdie.

(55)  Oddiel 5.3 ods. 7 vtedajšej kapitoly 14 usmernení o štátnej pomoci pre pomoc na výskum a vývoj.

(56)  Pozri článok 3 ods. 3 nariadení o skupinových výnimkách pre pomoc pre MSP a pomoc vzdelávaniu. Dosiahnutie súladu s formálnymi podmienkami skupinovej výnimky oslobodzuje opatrenie pomoci od oznamovacej povinnosti.

(57)  Oddiel 4.4 uvedeného nariadenia.

(58)  Oddiely 4.3 a 4.3.1. uvedeného nariadenia.

(59)  Predchádzajúca kapitola usmernení o štátnej pomoci pri pomoci MSP bola nahradená nariadením o skupinových výnimkách pre MSP z 26. júna 2002.

(60)  Medzi tieto opatrenia patria opatrenia podobné zlepšovaniu výkonu („kompetansehevning“).

(61)  Prax financovania 100 % projektových nákladov vyvoláva otázku prítomnosti štátnej pomoci a otázku zlučiteľnosti. Vzhľadom na odkaz v správe pracovnej skupiny na túto možnosť sa predpokladá, že schéma počíta s takouto praxou a že ustanovenia upravujúce túto prax sa musia posúdiť z hľadiska zlučiteľnosti (tento oddiel). Otázka týkajúca sa prítomnosti (alebo neprítomnosti) štátnej pomoci bude dôležitá len z hľadiska vrátenia pomoci.

(62)  Oddiel 5.3 ods. 7 vtedajšej kapitoly 14 o pomoci na výskum a vývoj.

(63)  Ako uviedli nórske orgány, pre rozhodnutie, či sa na uvedený grant uplatňuje predchádzajúca kapitola 12 usmernení o štátnej pomoci alebo následné nariadenie de minimis, je rozhodujúci dátum, keď nórske orgány grant odsúhlasili („tilsagn“).

(64)  Pozri v tejto súvislosti odkaz na „spôsob kontroly“ v usmerneniach o štátnej pomoci.

(65)  Skutočnosť, že mnohé schválenia môžu byť nižšie ako strop de minimis, nie je relevantný, keďže Dozorný orgán sa na účely analýzy, či je štátna pomoc zlučiteľná, obmedzuje na skúmanie podmienok schémy pre drevo. Skutočná situácia bude relevantná pre otázku vrátenia pomoci.

(66)  Opis tejto praxe je uvedený v oddiele I-2.5.

(67)  Rozhodnutie Komisie 2003/643/ES z 13. mája 2003 o štátnej pomoci implementovanej Nemeckom pre Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH (Ú. v. EÚ L 227, 11.9.2003, s. 12). V podobnom duchu pri posudzovaní, či sa dodržali príslušné intenzity pomoci stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci, sa musí brať do úvahy celková suma pomoci poskytnutej tomu istému podniku.

(68)  Treba poznamenať, že musia byť dodržané aj príslušné intenzity pomoci. Ak je pomoc de minimis poskytnutá spolu s inou pomocou, celková suma pomoci nesmie presiahnuť maximálne intenzity pomoci pre rôzne kategórie pomoci. To je, samozrejme, relevantné, len ak celková pomoc nespĺňa podmienky, aby sa považovala za pomoc de minimis.

(69)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie 2004/343/ES zo 16. decembra 2003 o schéme štátnej pomoci implementovanej Francúzskom týkajúcej sa prevzatia podniku v ťažkostiach (Ú. v. EÚ L 108, 16.4.2004, s. 38), a rozhodnutie Komisie 2003/86/ES z 20. decembra 2001 týkajúce sa schémy štátnej pomoci zavedenej Španielskom v roku 1993 pre niektoré novozriadené firmy vo Vizcaya (Španielsko) (Ú. v. EÚ L 40, 14.2.2003, s. 11).

(70)  Pozri poznámku pod čiarou č. 49.

---

---

---