5.2.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 36/69

---

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 227/06/COL

z 19. júla 2006

v súvislosti so štátnou pomocou v prospech Farice hf. (Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a jej protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 3 a článok 10 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde,

SO ZRETEĽOM na usmernenia dozorného úradu (4) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä na kapitolu 17 o štátnych zárukách a kapitolu 19 o podieloch verejných orgánov,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie dozorného úradu č. 125/05/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti so štátnou pomocou v prospech Farice hf. po výzve zainteresovaným stranám na predloženie pripomienok (5),

keďže:

I.   SKUTKOVÝ STAV

1.   POSTUP

Listom z 27. februára 2004 zo Stáleho zastúpenia Islandskej republiky pri Európskej únii, ktorým bol postúpený list ministerstva financií z 26. februára 2004, islandské orgány notifikovali dozornému úradu štátnu záruku v prospech projektu podmorského kábla na Islande, t. j. projektu Farice. Tento list bol prijatý a zaevidovaný 1. marca 2004 (vec č. 257593).

Doplňujúce informácie boli predložené listom zo Stáleho zastúpenia Islandskej republiky zo 14. mája 2004, ktorým bol postúpený list Ministerstva financií Islandskej republiky z 13. mája 2004. Dozorný úrad tento list prijal a zaevidoval 14. mája 2004 (vec č. 281472).

Po určitej výmene korešpondencie (6) dozorný úrad listom z 26. mája 2006 informoval islandské orgány, že sa rozhodol začať konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde vo veci štátnej pomoci v prospech Farice hf. (vec č. 319257).

Rozhodnutie dozorného úradu č. 125/05/COL začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho doplnku EHP (7). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby k nemu predložili pripomienky. Dozorný úrad nedostal žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

Islandské orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu č. 125/05/COL listom z 28. júna 2005 (vec č. 324236).

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, dozorný úrad v rámci osobitného konania vo veci hospodárskej súťaže vyjadril určité obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže listom z 31. januára 2003 adresovaným Farice hf. Dozorný úrad požiadal aj o informácie týkajúce sa projektu Farice, ktoré sú dôležité pre posúdenie vplyvu projektu na hospodársku súťaž. Dozorný úrad zaslal Farice hf. formálnu žiadosť o informácie listom zo 6. mája 2004 (8). Dozorný úrad prijal odpoveď Farice hf. 21. októbra 2004. Osobitné konanie vo veci hospodárskej súťaže bolo uzatvorené listom dozorného úradu z 2. júna 2006 (vec č.1072261).

2.   OPIS OPATRENÍ

2.1.   OPIS PROJEKTU FARICE

Projekt Farice sa týka výstavby a správy podmorského telekomunikačného kábla spájajúceho Island a Faerské ostrovy so Škótskom.

Od roku 1994 boli Island a Faerské ostrovy medzinárodne spojené podmorským telekomunikačným káblom CANTAT-3. CANTAT-3 bol realizovaný ako kábel konzorcia. Prístup ku CANTAT-3 bol zabezpečený – prostredníctvom členstva v konzorciu (9) – nezrušiteľnými právami na používanie a prenájmom kapacity od člena konzorcia Teleglobe. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, na Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a v Nemecku. Vybudovaním transatlantických káblových systémov konkurujúcich s CANTAT-3 mali zriaďovatelia CANTAT-3 prístup k ďalším, hospodárnejším pripojeniam. Islandské a faerské strany sa však stále museli spoliehať na pripojenie CANTAT-3. To predstavovalo jeden z faktorov, ktorý museli tieto strany zohľadniť pri rozvoji novej konektivity. Kábel CANTAT-3 mal ďalej určité technické obmedzenia, keďže predstavuje kábel staršej generácie, ktorý má obmedzenú kapacitu a nie je vždy spoľahlivý. Islandské orgány predložili prehľad viacerých zlyhaní pripojenia CANTAT-3 počas rokov 1995 – 2003. Žiaden ďalší samostatný medzinárodný projekt optickej káblovej siete nedosiahol do týchto dvoch krajín od roku 1994, napriek všeobecného rastu kapacity medzinárodných a medziregionálnych telekomunikačných trás. Podľa informácií islandských orgánov tomu bránilo geograficky izolované umiestnenie týchto dvoch krajín a obmedzená veľkosť trhu.

Náklady na satelitné pripojenia, ktoré slúžia ako druhá konektivita, budú podľa predpokladu rásť a v každom prípade sa nepovažujú za primerané na prenos internetovej prevádzky citlivej na oneskorenie pri prenose. Na zvládnutie rastúcej telekomunikačnej prevádzky sa musela vypracovať alternatíva.

Projekt Farice vzišiel z iniciatívy islandského telekomunikačného operátora Landssími Íslands hf. [ďalej len „Síminn“ (10)] takmer v 100 % vlastníctve štátu (v tom čase) a z iniciatívy v súčasnosti hlavného telekomunikačného prevádzkovateľa na Faerských ostrovoch, Føroya Tele, ktorí zvažovali vybudovanie podmorského kábla spájajúceho Reykjavík, Tórshavn a Edinburg. V roku 2002 však začalo byť zrejmé, že projekt Farice len na komerčnej báze potrebnú rýchlosť nenaberie (11). V realizačnej štúdii, ktorá sa uskutočnila v marci 2002, sa dospelo k záveru, že projekt nebude možné financovať klasickým financovaním projektov. Na zabezpečenie realizácie tohto projektu sa hľadalo širšie združenie. To viedlo k dvom rozhodnutiam:

Po prvé, do prípravy projektu boli zapojené komunikačné úrady Islandu a Faerských ostrovov. Najmä najväčší sponzori, Síminn a Føroya Tele, informovali, že nemajú záujem poskytnúť potrebné úverové záruky v mene celého telekomunikačného trhu (12). Islandský štát by sa preto mal zapojiť a aktívne prispievať k projektu.

Po druhé, považovalo sa za dôležité, aby Og Vodafone, významný aktér na islandskom telekomunikačnom trhu, sa aktívne podieľal na projekte. Rozhodlo sa, že okrem zriadenia Farice hf. by sa na účel výstavby a prevádzky nového prenosového systému mala zriadiť nová holdingová spoločnosť Eignarhaldsfélagið Farice ehf. (ďalej len „E-Farice“) (13). Táto spoločnosť, hoci vlastní všetky islandské akcie vo Farice, by mala kúpiť kapacitu Og Vodafone v CANTAT-3. Podobná ponuka bola poskytnutá Síminn, ktorá mala podľa správy IBM (14), ktorú predložili islandské orgány, za následok, že E-Farice bude obstarávať všetku medzinárodnú konektivitu pre Island. Ako sa uvádza v notifikácii, predpokladalo sa preto, že kapacitu CANTAT-3 bude prevádzkovať a predávať E-Farice (15).

V roku 2002 bola založená nová spoločnosť s ručením obmedzeným, Farice hf., na účel prípravy, výstavby a prevádzky podmorského komunikačného káblového systému na prenos telekomunikačnej a internetovej prevádzky medzi Islandom, Faerskými ostrovmi a Spojeným kráľovstvom. Podľa informácií, ktoré poskytli islandské orgány, akcionármi tejto spoločnosti boli Síminn (47,33 %), Og Vodafone (1,33 %), vláda Islandu (27,33 %), traja ďalší islandskí operátori, ktorí vlastnili spolu 3,99 %, Føroya Tele (17,33 %) a dvaja ďalší faerskí telekomunikační operátori, z ktorých každý vlastnil 1,33 % (16). Nový kábel Farice tvorí islandská backhaulová linka (17) (zo Seyðisfjörður do Reykjavíku), podmorská časť (zo Seyðisfjörður do Dunnet Bay), faerská backhaulová linka (z Funningsfjörður do Tórshavn) a backhaulová linka Spojeného kráľovstva (z Dunnet Bay do Edinburgu). Nevykonalo sa žiadne výberové konanie pre rozhodnutie o správe kábla, ktorá bola udelená Farice hf. Podľa obchodného plánu celkové odhadované investičné náklady na projekt Farice predstavovali 48,9 milióna EUR.

V akcionárskej dohode z 12. septembra 2002 sa stanovilo, že cenová politika Farice by sa mala zakladať na zásadách orientácie na náklady, transparentnosti a nediskriminácie.

Islandské orgány ďalej zdôraznili, že používanie káble Farice je otvorené rovnako pre zahraničných, ako aj domácich operátorov za rovnakých podmienok a cien. Akcionárska dohoda je otvorená aj pre nových akcionárov. Stanoví sa však v nej, že existujúcim akcionárom sa vždy ponúkne možnosť zachovať svoju majetkovú pozíciu v spoločnosti, ak sa zvýši akciový kapitál (oddiel 7 akcionárskej dohody).

Formálne začatie prevádzky podmorského prenosového kábla Farice bolo vo februári 2004.

2.2.   OPIS PODPORY ISLANDSKÉHO ŠTÁTU

a)   Záruka na úver

Predmet notifikácie sa týka poskytnutia záruky štátom na úver vo výške 9,4 milióna EUR v prospech Farice (ďalej len „termínovaný úver A“). Tento úver predstavuje súčasť širšieho súboru dlhodobých úverov na maximálnu sumu 34,5 milióna EUR.

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi, najmä ako vidno z dohody z 27. februára 2004 (ďalej len „úverová zmluva“) medzi Farice hf., Íslandsbanki hf., ďalšími finančnými inštitúciami a ďalšími ručiteľmi, podpísané úvery na maximálnu sumu 34,5 milióna EUR sa členia takto:

Úver	Mil. EUR	Veriteľ	Úroko-vá miera (18)	Úrokové obdobia	Splácanie		Ručiteľ
					Počet splátok	Začiatok splácania
A	9,4	The Nordic Investment Bank	Euribor + každoročne 0,18 %	6 mesiacov	8 polročných platieb	september 2011	vláda Islandu
B	4,7	The Nordic Investment Bank	Euribor + každoročne 0,80 %	6 mesiacov	5 polročných platieb	september 2009	Landssími Íslands hf (Síminn)
	4,7	Íslandsbanki hf.
C	4,7	Føroya banki	Euribor + každoročne 1,00 %	3 mesiace	10 štvrťročných platieb	september 2009	Telefon verkið P/F
D	11,0	Íslandsbanki hf.	Euribor + každoročne 1,50 %	1 mesiac	48 mesačných platieb	september 2005	žiadny

Štátna záruka na termínovaný úver A predstavuje záruku na inkaso, t. j. Farice hf. bude plne zodpovedať za platbu úveru a veriteľ bude musieť skôr, ako nadobudne účinnosť štátna záruka, vyčerpať opravné prostriedky pre inkaso od spoločnosti. Spoločnosti Farice hf. bola naúčtovaná ročná prirážka vo výške 0,5 % (určená Islandskou národnou úverovou správou), ktorá sa zaplatila vopred, keď sa vydala úverová dohoda a štátna záruka. Platba vopred dosiahla 438 839 EUR, t. j. 4,7 % výšky úveru. Naúčtoval sa ďalej poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

V júli 2003 bola podpísaná predchádzajúca záruka na inkaso v súvislosti s preklenovacím úverom vo výške 16 miliónov EUR. Táto záruka na inkaso sa vzťahovala na 6,4 milióna EUR, t. j. 40 % daného úveru. Preklenovací úver bol vyrovnaný pri vydaní dlhodobých úverov vo výške 34,5 milióna EUR a záruka na inkaso pre preklenovací úver sa ukončila v ten istý deň. Farice hf. zaplatil za túto záruku záručnú prirážku vo výške 0,50 % a poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

b)   Zvýšenie akciového kapitálu islandskou vládou

Na začiatku januára 2003 sa štátna účasť vo Farice hf. zvýšila zo začiatočného podielu 27,33 % na 46,5 %. Podľa vysvetlenia podaného islandskými orgánmi v ich odpovedi z júna 2004:

Ako uvádzajú islandské orgány, celkový akciový kapitál Farice hf. sa zvýšil z 327 000 EUR na viac ako 14 miliónov EUR. Podrobnosti o vklade rôznych akcionárov do akciového kapitálu možno vidieť v tabuľke nižšie (19):

Akciový kapitál Farice hf. (sumy v tis.)

	Prípravná fáza			Január 2003			Jún 2003
	ISK	EUR (20)	Podiel	ISK	EUR	Podiel	ISK	EUR	Podiel
Eignarhaldsfélagið Farice ehf.				947 944	11 242	79,90 %	947 944	11 242	79,90 %
Vláda Islandu	8 200	90	27,33 %	552 067	6 547	46,53 %	491 737	5 831	41,45 %
Síminn	14 200	155	47,33 %	395 477	4 690	33,33 %	352 259	4 177	29,69 %
Og Vodafone	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	103 949	1 232	8,76 %
Lína.Net	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Fjarski ehf.	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
RH-net	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Telefonverkið	5 200	57	17,33 %	236 486	2 804	19,93 %	236 486	2 804	19,93 %
Kall	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
SPF spf.	400	4	1,33 %	400	5	0,03 %	400	5	0,03 %
Spolu	30 000	327	100,00 %	1 186 430	14 070	100,00 %	1 186 430	14 070	100,00 %

3.   ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

Dozorný úrad v svojom rozhodnutí č. 125/05/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dospel k predbežnému záveru, že štátna záruka a zvýšenie akciového kapitálu islandským štátom vo Farice hf. predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Dozorný úrad mal pochybnosti, či by sa opatrenia podpory islandského štátu mohli vyhlásiť za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. V svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vzniesol dozorný úrad pochybnosti, či opatrenia pomoci – aby boli zlučiteľné s pravidlami Dohody o EHP – sú primerané k ich cieľom a nenarúšajú hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Tieto pochybnosti sa týkali najmä otázky, či bude existovať nediskriminačný prístup k sieti. Keďže pôvodnou myšlienkou bolo smerovať cez E-Farice hf. aj kapacitu CANTAT-3, existovali tiež obavy, aby sa neodstránila hospodárska súťaž týkajúca sa konektivity Islandu vzhľadom na skutočnosť, že by na trhu zostal len jediný dodávateľ.

4.   PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

Islandské orgány v pripomienkach k rozhodnutiu č. 125/05/COL z 28. júna 2005 opakujú svoje stanovisko, že v projekte Farice nebola prítomná žiadna štátna pomoc. Podľa islandských orgánov sú záruka na úver a zvýšenie akciového kapitálu vlády v súlade s ustanoveniami o štátnej pomoci. Projekt Farice ďalej predstavuje infraštruktúru v zmysle pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Ako sa však uvádza v predchádzajúcom liste z 21. januára 2005, islandské orgány zastávajú názor, že akákoľvek štátna pomoc by bola zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. b) a c) Dohody o EHP.

Islandské orgány odôvodňujú potrebu príslušných opatrení na základe úvahy, že telekomunikačná konektivita a prístup k širokopásmovému pripojeniu predstavujú potrebný krok pre modernizáciu spoločnosti a hospodárstva EÚ a rozhodujúci aspekt Lisabonskej agendy, ako aj nutný predpoklad pre rozvoj akčného plánu e-Europe.

Island je vzhľadom na svoju geografickú polohu mimoriadne závislý od prístupu k hospodárnej a spoľahlivej telekomunikačnej konektivite. Súčasná dostupná konektivita nie je v dôsledku technických obmedzení CANTAT-3 uspokojivá ani spoľahlivá či akceptovateľná pre islandské a faerské hospodárstva, ktoré sú závislé od telekomunikácií.

Za týchto okolností vyplynula účasť štátu z potreby dosiahnuť realizovateľnosť projektu. Bez štátnej účasti by sa projekt buď oneskoril, alebo by sa vôbec neuskutočnil.

Islandské orgány zastávajú názor, že výhody z hľadiska zaručenia spoľahlivého poskytovania telekomunikačných služieb na Islande prevažujú nad nevýhodami určitého narušenia hospodárskej súťaže pre iné konkurujúce si podniky.

Pred zriadením Farice sa konalo úvodné stretnutie s islandskými operátormi, na ktorom len traja „menší“ operátori súhlasili s kúpou akcií v spoločnosti. Podľa názoru islandských orgánov sa vynaložilo značné úsilie na hľadanie zakladateľských strán a nebol stanovený žiadny nižší limit pre vklady akciového kapitálu. Islandské orgány preto tvrdia, že vzhľadom na špecifické okolnosti projektu bola prítomná široká účasť.

Islandské orgány zdôraznili, že oddiel 7 akcionárskej dohody obsahuje právo prednostnej kúpy pre zakladajúce spoločnosti Farice hf. Toto právo je rovnocenné s článkom 34 islandského zákona č. 2/1995 o verejných spoločnostiach s ručením obmedzeným, podľa ktorého akcionári majú nárok na upísanie nových akcií v priamom pomere k svojim podielom. Toto právo je prevoditeľné a každý akcionár sa ďalej môže vždy rozhodnúť nevyužiť toto právo prednostnej kúpy. V oddiele 7 ods. 2 akcionárskej dohody sa ďalej stanoví, že akcionári sa budú snažiť zabezpečiť, aby sa nové strany mohli podieľať na navýšení kapitálu bez ohľadu na práva prednostnej kúpy.

V akcionárskej dohode sa stanoví nediskriminačné a transparentné oceňovanie za trhových podmienok. Cenová politika spoločnosti sa zakladá na zásadách orientácie na náklady, transparentnosti a nediskriminácii. Islandské orgány porovnávajú projekt Farice so situáciou, ktorou sa zaoberá rozhodnutie Komisie N 307/2004, týkajúce sa projektu širokopásmovej infraštruktúry v Spojenom kráľovstve na zabezpečenie služieb širokopásmového pripojenia pre široký okruh firiem a občanov v odľahlých a vidieckych častiach Škótska. Podľa ich informácií sú ceny za kapacitu v systéme Farice pravdepodobne najvyššie za podobné služby v severnom Atlantiku. To je jeden z dôvodov, prečo objem predaný v roku 2005 zodpovedá 5 % v súčasnosti inštalovanej kapacity Farice.

Pokiaľ ide o otázku otvoreného prístupu, islandské orgány zdôrazňujú, že prístup k infraštruktúre je otvorený, transparentný a nediskriminačný.

Na záver, islandské orgány sa domnievajú, že v prípade, ak by sa dokázalo, že štátna pomoc bola prítomná, celková výška pomoci je obmedzená. Najmä pokiaľ ide o záruku na úver, nemožno sa domnievať, že takáto obmedzená suma je v neprospech verejného záujmu v súvislosti s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Pokiaľ ide o zvýšenie podielu islandského štátu, islandské orgány tvrdili, že „začiatočným účelom zriadenia Farice hf. v septembri 2002 bola len príprava na výstavbu a prevádzku podmorského komunikačného káblového systému. V tom čase sa o finančnej potrebe celého projektu ani o konečnom vlastníctve akciových podielov nerozhodlo s konečnou určitosťou […] Žiadna spoločnosť by nebola v stave vykonať skutočnú výstavbu a prevádzku kábla […] Prvé zvýšenie akcií v januári 2003 preto nebolo bežné „zvýšenie akcií“ spoločnosti, ale v skutočnosti bolo podobné zriadeniu novej spoločnosti s novým účelom.“ Skutočnosť, že súkromní operátori vo všetkých fázach vlastnili väčšinu akcií a výrazne prispievali vkladmi k spoločnosti súčasne s islandským štátom, dokumentuje, že akákoľvek prípadná štátna pomoc by bola veľmi obmedzená.

Pokiaľ ide o obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou (pozri oddiel II.3.2 rozhodnutia č. 125/05/COL), islandské orgány uvádzajú, že v súčasnosti Farice hf. ani E-Farice ehf. nemajú žiadne plány kúpiť alebo prenajať viac kapacity CANTAT-3 a že rokovania s Teleglobe v tom čase nikdy neviedli k žiadnej dohode. Ukázalo sa tiež, že v dôsledku vysokých cien Farice zákazníci stále viac využívali kapacitu CANTAT-3, ktorá je schopná konkurovať s Farice hf.

II.   HODNOTENIE

1.   PRÍTOMNOSŤ ŠTÁTNEJ POMOCI V ZMYSLE ČLÁNKU 61 ODS. 1 DOHODY O EHP

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie:

1.1.   ZÁRUKA NA ÚVER POSKYTNUTÁ ISLANDSKÝM ŠTÁTOM

Štátna záruka umožňuje vo všeobecnosti jej prijímateľovi získať lepšie finančné podmienky pre úver ako podmienky, ktoré sú bežne dostupné na finančných trhoch. Záruky poskytnuté štátom môžu preto spadať do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

V ustanoveniach kapitoly 17.4 ods. 2 usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu týkajúcich sa štátnych záruk (ďalej len „usmernenia“) dozorný úrad stanovil situáciu, v ktorej individuálna štátna záruka nepredstavuje štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Štátna záruka musí na tento účel spĺňať tieto podmienky:

a)	vypožičiavateľ nie je vo finančných ťažkostiach;

b)	vypožičiavateľ by bol v zásade schopný získať úver za trhových podmienok od finančných trhov bez akéhokoľvek zásahu štátu;

c)	záruka je spojená s konkrétnou finančnou transakciou, je na pevnú maximálnu sumu, nevzťahuje sa na viac ako 80 % zostatku úveru a nie je otvorená pre ďalšie subjekty;

d)	za záruku je zaplatená trhová cena (ktorá odráža okrem iného výšku a dobu trvania záruky, zabezpečenie poskytnuté vypožičiavateľom, finančnú pozíciu vypožičiavateľa, sektor činnosti a perspektívy, miery zlyhania a ďalšie ekonomické podmienky).

Dozorný úrad preto najprv posúdi, či štátna záruka v prospech Farice hf. na termínovaný úver A spĺňa štyri podmienky uvedené v usmerneniach, ktoré by vylúčili prítomnosť štátnej pomoci. Len pri negatívnom zistení dozorný úrad posúdi individuálne podmienky v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.1.1.   Podmienky vylučujúce existenciu pomoci – kapitola 17.4 ods. 2 usmernení o štátnej pomoci

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi by projekt nemohol nabrať potrebnú rýchlosť ako čisto komerčný obchodný prípad a vyžadoval zapojenie štátu. Hoci Farice hf. nebol technicky vo finančných ťažkostiach (prvá podmienka), mohol zabezpečiť za trhových podmienok úver len vo výške 11 miliónov EUR (úver D). Z faktu, že banky nevyžadovali pre termínovaný úver A len záruku od štátu, ale aj od dvoch bývalých štátnych telekomunikačných monopolných spoločností (Síminn pre termínovaný úver B a Telefonverkið P/F pre termínovaný úver C), ktoré boli stále vlastnené príslušnými štátmi, vyplýva, že Farice nebol schopný získať úver za trhových podmienok bez akéhokoľvek zásahu štátu. Druhá podmienka preto nie je splnená.

Pokiaľ ide o tretiu podmienku, dozorný úrad prijal v rozhodnutí o začatí formálneho prešetrovania predbežný názor, že štátna záruka sa vzťahuje na 100 % zaručeného termínovaného úveru A. Celý súbor úverov tvoria štyri [alebo päť (21)] rôznych úverových súm s rôznymi výpožičnými podmienkami, rôznymi veriteľmi a rôznymi zárukami. Islandské orgány tvrdia, že ide len o jeden úver vo výške 34,5 milióna EUR a že z tohto dôvodu sa štátna záruka týkajúca sa termínovaného úveru A nevzťahuje na viac ako 80 % úveru. Ako však vidno z úverovej zmluvy, hoci sa štyri úvery poskytujú za ten istý kolaterál, poskytujú ich rôzne banky, ktoré preberajú zodpovednosť len za svoju sumu úveru. Žiadna z bánk by sa nevzdala svojho podielu na zabezpečení (22) v prípade zlyhania Farice hf. s cieľom kryť ktorýkoľvek z ostatných úverov. Jednotlivé úvery majú nielen rôzne úrokové miery, ale aj rôzne intervaly splácania, rôzny počet splátok a rôznych ručiteľov.

Je potrebné ďalej spomenúť, že pravidlo 80 % by malo zabezpečiť, aby veriteľ mal ešte stimul zohľadňovať riziko, ktoré je ochotný prevziať. V tejto situácii sa vo vzťahu k obchodnému rozhodnutiu, ktoré prijala Severská investičná banka a s cieľom určiť úverový základ, voči ktorému sa uplatňuje pravidlo 80 %, nezdá správne zohľadňovať, že ďalšie úvery poskytuje Íslandsbanki a Føroya Banki. Severská investičná banka neprevzala za tieto úvery žiadnu zodpovednosť.

Z týchto dôvodov sa dozorný úrad domnieva, že každá časť celkovej úverovej sumy predstavuje nezávislý úver ako taký. Možno sa domnievať, že spojenie úverov v jednom spoločnom dokumente nemá veľkú závažnosť. Z toho dôvodu sa dozorný úrad domnieva, že záruka štátu sa vzťahuje na 100 % zaručeného termínovaného úveru A na maximálnu výšku 9,4 milióna EUR. Tretia podmienka preto nie je splnená.

Pokiaľ ide o štvrtú podmienku, dozorný úrad uvádza, že islandský Štátny záručný fond vyrubil v súvislosti s termínovaným úverom A záručnú každoročnú prirážku vo výške 0,5 %. Táto prirážka bola zaplatená vopred vo výške 438 839 EUR. Vyrubil sa ďalej poplatok za záruku vo výške 120 000 ISK.

Štvrtá podmienka stanovená v kapitole 17.4 ods. 2 usmernení by bola splnená len za predpokladu, že Štátny záručný fond zohľadnil pri hodnotení prirážky konkrétne charakteristiky zaručeného úveru, najmä podmienky splácania (23), a že sa pri hodnotení riadil takzvanou zásadou investora v trhovom hospodárstve. Islandské orgány však napriek tomu, že boli vyzvané dokázať, že prirážka za záruku odráža trhovú mieru, nepodložili tento bod dôkazmi, ale obmedzili sa najmä na opakovanie príslušných ustanovení zákona o Štátnom záručnom fonde. Dozorný úrad konštatuje, že hoci sa zohľadňuje, že príslušná záruka je záruka na inkaso s menším rizikom, prirážka naúčtovaná Farice sa nachádza v celkom spodnej časti spektra takýchto poplatkov, ktoré stanovuje Národná agentúra pre správu dlhov [od 0,5 % do 4 % (24)], čo islandské orgány nezdôvodnili napriek pripomienke dozorného úradu v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (25).

Ďalší náznak vhodnej trhovej miery možno vyvodiť z kapitoly 17.3 ods. 2 usmernení, v ktorom sa stanovuje výška pomoci, t. j. ekvivalent peňažného grantu, pre jednotlivú záruku ako rozdiel medzi trhovou sadbou a sadzbou získanou vďaka štátnej záruke po odpočítaní akýchkoľvek prirážok. To sa zakladá na výklade, že v prípade, ak požičiavateľ profituje z priaznivej úrokovej miery, ktorú by nezískal bez štátneho zásahu, prvkom pomoci je suma, ktorá zostane v porovnaní s trhovou mierou a po odpočítaní prirážky. Ak prirážka plne neodstráni túto výhodu, štátna záruka bude stále prinášať výhodu príjemcovi, a tým bude narúšať trh. Za týchto okolností sa výhoda vyplývajúca zo záruky prirážkou neodstráni a bude sa musieť klasifikovať ako pomoc (26).

Na základe informácií, ktoré má dozorný úrad k dispozícii (dozorný úrad nemá žiadne informácie o úverových ratingoch Farice hf.), sa dozorný úrad pokúsi určiť aproximáciu hodnoty záruky a príslušnej intenzity pomoci porovnaním termínovaného úveru A s termínovaným úverom D.

Dozorný úrad vyjadril v svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania pochybnosti, či by sa úroková miera termínovaného úveru A mala porovnávať s termínovanými úvermi B alebo D. Dozorný úrad sa domnieva, že úroková miera termínovaného úveru A by sa mohla porovnávať s termínovaným úverom D (27), ktorý ako jediný nie je krytý štátom alebo spoločnosťou vo vlastníctve štátu. Rozdiel medzi úrokovou mierou týchto dvoch úverov je 1,32 percentuálneho bodu. Po odpočítaní prirážky za záruku vo výške 0,50 % rozdiel predstavuje 0,82 percentuálneho bodu (28). To by viedlo k sume približne 720 000 EUR (29). Treba však zohľadniť, že termínovaný úver D má kratšie obdobie splácania (splatnosť) ako termínovaný úver A. Keďže termínovaný úver A sa splatí až v roku 2015, t. j. 11 rokov po uzatvorení úverovej zmluvy, termínovaný úver D sa splatí v roku 2009 [pozri tabuľku v oddiele I bod 2.2. písm. a) tohto rozhodnutia]. Ak by termínovaný úver D mal rovnako dlhú splatnosť ako termínovaný úver A (t. j. do roku 2015), je dôvod domnievať sa, že Íslandsbanki hf. by žiadal vyššiu úrokovú mieru ako Euribor + 1,50 %. S použitím kriviek výnosovej miery eurobondov za rok 2004 (30) rozdiel medzi dlhopismi so splatnosťou 5 rokov a 11 rokov vyjadruje rozdiel výnosovej miery približne 0,8 percentuálneho bodu. S cieľom nepodhodnotiť výhodu záruky a príslušnej intenzity pomoci je potrebné zohľadniť tento rozdiel, ktorý by pri termínovanom úvere D viedol k úrokovej miere Euribor + 2,3 % (1,5 % ako pôvodná miera plus dodatočných 0,8 %), čím by sa intenzita pomoci zvýšila na 1,62 % (31), čiže približne 1,4 milióna EUR (32). Tento číselný údaj by sa mal brať skôr pre názornosť, než ako presný výpočet výšky pomoci. Nemožno považovať za samozrejmosť, že by si komerčný veriteľ nezaručeného úveru účtoval o 2,12 percentuálneho bodu (33) vyššiu mieru ako v prípade termínovaného úveru A, aj keby splatnosť bola rovnaká. Požadovaná miera by záležala od hodnotenia rizika veriteľom, ktoré nemusí nutne viesť k zvýšeniu vypočítanému vyššie.

Tri zo štyroch kumulatívnych podmienok stanovených v usmerneniach pre posúdenie, či individuálna štátna záruka predstavuje štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, preto nie sú splnené. Hoci dlžník, Farice hf., technicky nebol vo finančných ťažkostiach, nebol schopný získať úver z finančných trhov za trhových podmienok bez akéhokoľvek zásahu štátu, ale potreboval štátnu záruku na 100 % zostatku termínovaného úveru A. Farice hf. ďalej nezaplatil za záruku trhovú cenu, ktorá by odrážala sumu a trvanie záruky, zabezpečenie poskytnuté dlžníkom, ako aj, a najmä, odvetvie činnosti a perspektívy.

Z týchto dôvodov nemôže dozorný úrad dospieť k záveru, že záruka v prospech Farice hf. na termínovaný úver A neobsahuje prítomnosť štátnej pomoci.

1.1.2.   Podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí spĺňať tieto kumulatívne podmienky: pomoc predstavuje selektívnu výhodu v prospech určitých podnikov, poskytuje sa prostredníctvom štátnych zdrojov, narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž a má vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Opatrenie, ktoré poskytuje výhodu určitým konkrétnym prijímateľom a ktoré nie je všeobecným opatrením, predstavuje pomoc.

Islandské orgány tvrdili, že podpora projektu Farice neobsahuje žiadnu štátnu pomoc vzhľadom na to, že podmorský kábel sa kvalifikuje ako infraštruktúra a podpora v jeho prospech preto predstavuje „všeobecné“, a nie selektívne opatrenie. Ako sa uvádza v oznámení Európskej komisie KOM(2001) 35 v konečnom znení: Zlepšenie kvality služieb v námorných prístavoch: Centrálny aspekt európskej dopravy (34), kritérium selektivity predstavuje dôležitý aspekt pre rozhodovanie, či konkrétne finančné opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

V praxi Komisie sa štátne financovanie výstavby alebo riadenia infraštruktúry nepovažuje za pomoc, ak túto infraštruktúru priamo riadi štát (čo nie je prípad tohto projektu) alebo ak sa vykoná verejné výberové konanie na výber manažéra, a ak je prístup k infraštruktúre otvorený pre všetkých potenciálnych používateľov na nediskriminačnom základe (35).

Ako Komisia zdôraznila v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, hoci by sa v projekte snažilo o širokú účasť, výstavba ani riadenie spoločnosti sa neorganizovalo na základe verejného výberového konania. Účasť vlády bola skôr reakciou na súkromnú iniciatívu, ktorú začali dvaja v súčasnej dobe hlavní telekomunikační operátori (36). Okrem toho, pokiaľ ide o nediskriminačný prístup, hoci účasť v spoločnosti nie je podľa akcionárskej dohody obmedzená, zakladajúci akcionári majú určité práva na prednostnú kúpu, čo ich podľa všetkého stavia do lepšej pozície ako nových akcionárov.

Bez ohľadu na uvedené, podľa praxe Komisie opatrenie nepredstavuje všeobecné opatrenie, ak orgán, ktorý riadi infraštruktúru, vykonáva hospodársku činnosť, keďže to môže poskytnúť potenciálnu výhodu prijímateľovi pomoci (37) voči konkurenčným operátorom. V tejto súvislosti stačí uviesť, že štátna podpora prináša výhodu Farice hf., ktorý spravuje kábel a predáva užívateľské práva zainteresovaným stranám za odmenu. Podľa judikatúry Európskeho súdu prvého stupňa správa infraštruktúry predstavuje hospodársku činnosť v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (38). Farice hf. je schopný profitovať z výstavby infraštruktúry zabezpečenej štátnou zárukou a s účasťou štátu v situácii, v ktorej súkromné strany neboli ochotné zabezpečiť úplné financovanie projektu, keďže iní operátori by ju zrejme museli financovať na 100 % z vlastných prostriedkov.

Účasť v spoločnosti je ďalej zameraná najmä na telekomunikačných operátorov. Konektivita cez kábel Farice sa v súčasnosti predáva len vo veľkých jednotkách obchodným operátorom, ktorí predávajú službu na nižších úrovniach trhu koncovým používateľom. Boli to títo obchodní operátori, ktorí prevzali iniciatívu, na ktorú štát reagoval. Tento typ služby je preto orientovaný na komerčných operátorov, nie na širokú verejnosť. Dozorný úrad sa preto domnieva, že na projekt by sa malo hľadieť ako na nástroj špecificky zameraný na podniky, ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti kontroly štátnej pomoci, a nie ako na všeobecnú infraštruktúru (39).

Na určenie, či štátne opatrenie predstavuje pomoc, je potrebné určiť, či podnik prijímajúci pomoc dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by za zvyčajných trhových podmienok nebol dostal.

Ako sa uvádza v kapitole 17.2.1 ods. 1 usmernení, štátna záruka umožňuje dlžníkovi získať lepšie finančné podmienky pre úver ako podmienky, ktoré sú zvyčajne dostupné na finančných trhoch. Dlžník, ktorý využíva štátu záruku, by zvyčajne bez štátnej záruky nenašiel finančnú inštitúciu ochotnú poskytnúť úver za akýchkoľvek podmienok.

Ako sa uvádza vyššie (v oddiele II bod 1.1.1 tohto rozhodnutia), fakt, že banky nevyžadovali záruka pre termínovaný úver A len od štátu, ale aj od dvoch bývalých štátnych monopolných telekomunikačných spoločnosti (Síminn pre termínovaný úver B a Telefonverkið P/F pre termínovaný úver C), ktoré ešte boli vo vlastníctve príslušných štátov, vyjadruje, že Farice nebol schopný získať úver za trhových podmienok bez zásahu štátu.

Znášanie rizika štátom by malo byť ďalej zvyčajne odmenené primeranou prirážkou. Ako sa uvádza vyššie (v oddiele II bod 1.1.1 tohto rozhodnutia), prirážka účtovaná Farice hf. je na úplne spodnej časti spektra a nemusí predstavovať primeranú odmenu. Islandské orgány neposkytli v svojom komentári žiadne informácie k obavám týkajúcim sa tohto bodu, ktorý sa nadniesol v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a na základe ktorého by dozorný úrad mohol posúdiť, či zaplatená prirážka bola primeraná. To je potrebné vnímať najmä v súvislosti s faktom, že prirážka neodstránila úplne výhodu, ktorú Farice hf. dosiahol zo získania nižšej úrokovej miery pre termínovaný úver A od bánk. Ako vyplýva z kapitoly 17.2.1 ods. 2 usmernení, ak sa štát zriekne primeranej prirážky, predstavuje to výhodu pre podnik.

Dozorný úrad preto zastáva názor, že Farice hf. získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za štandardných trhových podmienok.

Na to, aby sa pomoc považovala za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ekonomická výhoda musí byť poskytnutá štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Islandský štát poskytol záruku na úver vo výške 9,4 milióna EUR v prospech Farice, t. j. štátna záruka sa týka štátnych zdrojov.

Okrem toho, ako sa uvádza v kapitole 17.2.1 ods. 2 usmernení, ak sa štát zriekne primeranej prirážky, predstavuje to odčerpávanie štátnych zdrojov. Ako sa uvádza vyššie, prirážka účtovaná Farice hf. sa nachádza na úplne spodnej časti spektra a nemusí predstavovať primeranú odmenu, najmä v súvislosti s nižšou získanou úrokovou mierou. Keďže islandský štát mohol žiadať zaplatiť vyššiu prirážku, a teda sa zriekol vyšších príjmov, štátne zdroje boli dotknuté.

Štát tiež nekonal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, čím by sa vylúčilo uplatňovanie článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Z diskusie o uvedených dvoch kritériách vyplýva, že projekt nenabral potrebnú rýchlosť na komerčnom základe. Účasť štátu v projekte, okrem iného zaručením termínovaného úveru A, sa stala nutná v situácii, v ktorej by súkromní investori v trhovom hospodárstve – keby poskytli záruku – žiadali vyššiu prirážku. To dokazuje, že islandský štát nekonal pri preberaní záruky v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

Na to, aby bol uplatniteľný článok 61 ods. 1 Dohody o EHP, opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami. Podniky, ktoré využijú ekonomickú výhodu poskytnutú štátom, ktorý zníži svoju štandardnú úroveň nákladov, sú v lepšej konkurenčnej situácii ako podniky, ktoré nemôžu využiť túto výhodu.

Zásah štátu posilňuje pozíciu Farice hf. pri zabezpečení financovania projektu oproti konkurentom, ktorí neprofitujú z takejto záruky a museli by vykonať investíciu výhradne za trhových podmienok, napríklad iným poskytovateľom káblov na internetovú konektivitu (napríklad sieť CANTAT-3). Konzorcium, ktoré prevádzkuje sieť CANTAT-3, tvoria okrem iného islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a v Nemecku.

Záruka sa ďalej poskytuje na projekt, ktorý vykonávajú mnohonárodní obchodní operátori, a ktorý predstavuje činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi zmluvnými stranami.

Opatrenie preto narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.

Dozorný úrad dospel z uvedených dôvodov k záveru, že štátna záruka poskytnutá v prospech Farice hf. pre termínovaný úver A predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.2.   ZVÝŠENIE ÚČASTI ŠTÁTU AKO AKCIONÁRA FARICE HF.

Od založenia spoločnosti v septembri 2002 do notifikácie na začiatku roku 2004 sa štátna účasť vo Farice hf. zvýšila zo začiatočného podielu 27,33 % na 46,5 %. Podľa vysvetlenia, ktoré poskytli islandské orgány v svojej odpovedi z júna 2004, Síminn sa vyjadril, že nemá v úmysle poskytnúť viac ako 33,33 % akciového kapitálu (40).

Na účely štátnej pomoci je potrebné určiť, či zvýšenie kapitálu vo Farice hf. uskutočnené štátom je v súlade so zásadou investovania v trhovom hospodárstve. V kapitole 19 usmernení sa stanovuje všeobecný prístup dozorného oúradu v súvislosti s nadobudnutím akciových podielov orgánmi verejnej moci.

Podľa kapitoly 19.6 písm. b) usmernení nejde o štátnu pomoc, ak je nový kapitál vložený do podniku za okolností, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho za štandardných podmienok trhového hospodárstva. To je uplatniteľné, ak sa majú zvýšiť verejné podiely v spoločnosti, s tým, že vložený kapitál je pomerný k počtu akcií vlastnených orgánmi a vkladá sa súbežne s vložením kapitálu súkromným akcionárom. Podiel súkromného investora musí mať reálny ekonomický význam.

Na druhej strane štátnou pomocou je, ak sa nový kapitál vloží za okolností, ktoré by neboli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho za štandardných podmienok trhového hospodárstva. Podľa kapitoly 19.6 písm. c) usmernení je to okrem iného prípad, ak vloženie kapitálu do spoločnosti, ktorej kapitál je rozdelený medzi súkromných a verejných akcionárov, spôsobí, že verejný podiel dosiahne výrazne vyššiu úroveň ako pôvodne a relatívne zmenšenie účasti súkromných akcionárov je spôsobené najmä nedostatočnými perspektívami zisku spoločnosti.

Islandské orgány tvrdia, že na zvýšenie akciového kapitálu islandského štátu by sa nemalo pozerať ako na vloženie nového kapitálu, ale skôr ako na prvotné zriadenie spoločnosti. Islandské orgány uvádzajú, že Farice hf. s akciovým kapitálom 30 miliónov ISK nebol v septembri 2002 schopný prevziať projekt výstavby alebo prevádzky podmorského komunikačného káblového systému. Namiesto prerokovaného zriadenia novej spoločnosti sa v januári 2003 uskutočnilo prvé zvýšenie podielu, ktoré preto podľa názoru islandských orgánov nebolo štandardné „zvýšenie podielu“ spoločnosti, ale v skutočnosti bolo podobné zriadeniu novej spoločnosti s novým účelom. Dozorný úrad poukazuje, že v usmerneniach o štátnej pomoci sa zvýšenie akciového kapitálu bez ohľadu, v ktorom čase sa uskutoční, považuje za podkategóriu vloženia nového kapitálu. Keďže usmernenia odrážajú všeobecnú zásadu správania sa súkromného investora v trhovom hospodárstve, zvýšenie akciového kapitálu sa musí analyzovať na základe jeho vlastnej podstaty. Aj keby vláda nadobudla vyšší podiel už počas prípravnej fázy, stále by to malo za následok, že by kapitálová účasť islandského štátu podliehala analýze podľa ustanovení o štátnej pomoci. Pre toto posúdenie je preto dôležité, len či zvýšenie akciového kapitálu vyjadruje racionálne dôvody súkromného investora v trhovom hospodárstve.

Dozorný úrad nepopiera, že zvýšenie podielov súkromných operátorov nastalo v skutočnosti v tom istom čase ako zvýšenie kapitálu štátu. Podľa mienky dozorného úradu však zvýšenie podielu súkromných operátorov nebolo pomerné k zvýšeniu akciového kapitálu štátu.

Ako vidno z nasledujúcej tabuľky [pozri oddiel I bod 2.2 písm. b) tohto rozhodnutia], kapitál Farice hf. sa v januári 2003 zvýšil z 327 000 EUR na 14 070 000 EUR. Podiel islandského štátu sa zvýšil z 27,33 % (90 000 EUR) na 46,53 % (6 547 000 EUR), t. j. takmer o 20 percentuálnych bodov. Zatiaľ čo islandské orgány správne stanovili, že podiel Síminn sa zvýšil zo 155 000 EUR na 4 690 000 EUR, z relatívneho hľadiska podiel Síminn klesol zo 47,33 % na 33,33 % (14 percentuálnych bodov). Okrem Telefonverkið podiely všetkých ostatných účastníkov tiež klesli (z 1,33 % na 0,33 %), čo dokumentuje, že z relatívneho hľadiska sa komerční operátori stiahli z projektu.

Možno sa domnievať, že to vyplýva zo zlého výhľadu zisku spoločnosti. Islandské orgány v liste zo septembra 2004 uvádzajú:

Islandské orgány ďalej uvádzajú, že zdráhavosť trhu k projektu sa zistila v prípravnej fáze, keď Síminn a Telefonverkið zaangažovali IBM Consulting s cieľom získať poradenstvo o ekonomickej životaschopnosti projektu a jeho možnostiach financovania. Z týchto zistení výrazne vyplývalo, že financovanie sa nemôže uskutočniť tradičnými prostriedkami (41).

Z toho sa zdá, že začiatočné nedostatočné zapojenie súkromných investorov bolo dôvodom, že vláda na začiatku roku 2003 schválila potrebné zvýšenie kapitálu (42), ktorým sa zvýšila účasť štátu vo Farice hf.

Zvýšenie podielu islandského štátu vo Farice bolo ďalej spojené s poskytnutím štátnej záruky na krytie termínovaného úveru A vo výške 9,4 milióna EUR, posudzovaného vyššie v tomto rozhodnutí. Podľa kapitoly 19.6 písm. d) usmernení sa za štátnu pomoc považuje, ak zásah orgánov má formu akvizície podielu v spojení s inými druhmi zásahov, ktoré sa musia notifikovať podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde.

Zvýšenie akciového kapitálu v situácii, v ktorej žiadny súkromný investor nezvyšoval svoj akciový kapitál v rovnakom pomere, preto predstavovalo výhodu pre individuálnu spoločnosť Farice hf. a odčerpávanie štátnych zdrojov.

Zásah štátu posilňuje pozíciu Farice hf. pri zabezpečovaní financovania projektu oproti konkurenčným podnikom, ktoré neprofitujú z takejto štátnej účasti (napr. sieť CANTAT-3) v situácii, v ktorej súkromní operátori nie sú ochotní obstarať dodatočné prostriedky. Konzorcium, ktoré prevádzkuje sieť CANTAT-3, tvoria islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom. CANTAT-3 má pripojovacie body v Kanade, na Islande, Faerských ostrovoch, v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku.

Zvýšenie podielu sa ďalej týka projektu, ktorý vykonávajú mnohonárodní obchodní operátori a ktorý predstavuje činnosť, ktorá je predmetom obchodu medzi zmluvnými stranami.

Toto opatrenie preto narúša hospodársku súťaž a má vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami.

1.3.   ZÁVER

Z uvedených dôvodov dozorný úrad dospel k záveru, že štátna záruka pre termínovaný úver A a zvýšenie kapitálového podielu islandským štátom predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2.   FORMÁLNE POŽIADAVKY

Podľa článku 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k dohode o dozore a súde „Dozorný úrad EZVO má byť informovaný v dostatočnom časovom predstihu, ktorý mu umožní predložiť svoje pripomienky, o všetkých plánoch o poskytnutí alebo zmene pomoci.“ Podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde „dotknutý štát EZVO notifikuje dozornému úradu v dostatočnom čase všetky plány poskytnúť novú pomoc a neuskutoční ich skôr, ako dozorný úrad prijme alebo sa predpokladá, že prijal rozhodnutie o schválení takejto pomoci.“

Farice hf. bol zriadený v roku 2002 a stavebné práce začali už v júni 2003. Kábel bol oficiálne otvorený vo februári 2004 (43). Zvýšenie akciového kapitálu sa uskutočnilo v januári 2003 a záruka na inkaso poskytnutá islandskými orgánmi je z 27. februára 2004, t. j. predtým, ako mal dozorný úrad šancu vyjadriť názor na notifikáciu opatrenia z 27. februára 2004. Islandské orgány preto uskutočnili opatrenie skôr, ako dozorný úrad prijal konečné rozhodnutie k nemu.

Dozorný úrad preto konštatuje, že islandské orgány nedodržali povinnosť odkladu stanovenú v článku 3 v časti II protokolu 3 k dohode o dozore a súde.

3.   ZLUČITEĽNOSŤ

Podľa názoru dozorného úradu opatrenia pomoci nie sú v súlade so žiadnymi výnimkami ustanovenými v článku 59 ods. 2 (44) a v článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 písm. a) a d) Dohody o EHP.

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa názoru dozorného úradu štátnu podporu nemožno oprávniť podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Existenciu spoľahlivej medzinárodnej konektivity možno nepochybne považovať za určitých okolností za všeobecný záujem. Hoci je tento projekt nadnárodný, nestačí to, aby sa projekt akceptoval ako spadajúci do výnimky podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Príslušná pomoc sa poskytuje vo forme odvetvovej pomoci, ktorá prináša výhodu jednotlivej spoločnosti (Farice hf.), a dosiahla sa skôr ako výsledok súkromnej iniciatívy skupiny obchodných operátorov, než by poskytovala širšie pozitívne výsledky pre európske hospodárstvo alebo prinášala významný vedľajší vplyv na spoločnosť všeobecne. Projekt nemá osoh pre Európsky hospodársky priestor ako celok (45) a je aj mimo rámca akejkoľvek činnosti Spoločenstva v tejto oblasti (46).

Je potrebné posúdiť, či pomoc by mohla byť oprávnená podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Podľa tohto ustanovenia sa pomoc môže vyhlásiť za zlučiteľnú, ak „uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a nemá negatívny vplyv na podmienky obchodu v neprospech verejného záujmu“.

Dozorný úrad sa domnieva, že posúdenie zlučiteľnosti sa má zakladať priamo na článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Na to, aby sa štátna pomoc považovala za zlučiteľnú podľa tohto ustanovenia, musí byť nutná a primeraná k cieľu, ktorý sleduje.

3.1.   NUTNOSŤ OPATRENIA POMOCI

Dozorný úrad konštatuje, že projekt je určený na zabezpečenie internetovej konektivity Islandu dosiahnutím spoľahlivej metódy prenosu, ku ktorej by bývalé pripojenie CANTAT-3 slúžilo ako záloha. Island je z dôvodu svojej geografickej polohy mimoriadne závislý od prístupu k hospodárnej a spoľahlivej telekomunikačnej konektivite. Ako vidno z oddielu I.2 tohto rozhodnutia, alternatívy vo forme existujúceho kábla CANTAT-3 alebo satelitov nepredstavovali trvalé alternatívy buď z dôvodu ich technických obmedzení alebo závislosti od iných akcionárov konzorcia [CANTAT-3 (47)] alebo ich rastúcich nákladov (satelity). Nový podmorský kábel, ktorý sa má stať hlavným prenosovým pripojením pre Island, má vyššiu kapacitu, je spoľahlivejší a – spolu so zálohou poskytovanou CANTAT-3 – je schopný zabezpečiť poskytovanie telekomunikačných služieb pre Island. Dostupnosť širokopásmového pripojenia (48) bola v politike Komisie a v rozhodnutiach o štátnej pomoci (49) potvrdená ako legitímny cieľ a druh služby, ktorý je svojou povahou schopný pozitívne ovplyvniť produktivitu a rast veľkého množstva sektorov a činností.

Ako vidno z histórie projektu Farice (najmä z realizačnej štúdie z marca 2002), tento projekt nebol schopný vzniknúť ako čisto súkromná iniciatíva. Poskytnutie štátnej záruky, ako aj zvýšenie akciového kapitálu vyplývali z potreby vyššej účasti štátu na dosiahnutie ekonomickej realizovateľnosti projektu. Bez štátnej účasti by sa projekt buď omeškal, alebo by sa vôbec nerealizoval. Dozorný úrad sa z týchto dôvodov domnieva, že štátna podpora bola potrebná v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

3.2.   ÚMERNOSŤ OPATRENÍ POMOCI

Na to, aby pomoc bola zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, musí byť úmerná k jej cieľom a nesmie narúšať hospodársku súťaž v neprospech verejného záujmu. Kompromis medzi výhodami z hľadiska zaručenia spoľahlivého poskytovania telekomunikačných služieb pre Island sa musia vážiť s nevýhodami narušenia hospodárskej súťaže v porovnaní s konkurenčnými podnikmi, ktoré pri realizácii podobných projektov nemajú prístup k financovaniu z verejných zdrojov.

Výstavba ani riadenie kábla neboli udelené Farice hf. na základe otvoreného výberového konania. Rozsiahle informácie o tomto projekte, na ktoré sa odvolávajú islandské orgány, nemôžu podľa názoru dozorného úradu nahradiť postup formálneho výberového konania najmä z dôvodu, že sa táto účasť obmedzuje na islandské a faerské strany (50). Otvorené výberové konanie sa v praxi Komisie považovalo za pozitívny, hoci nie nutne povinný prvok schvaľovania projektov širokopásmového pripojenia (51). V týchto rozhodnutiach sa predovšetkým zdôrazňovalo, že zadanie správy kábla v obchodnej verejnej súťaži nezávislému správcovi majetku zaručuje neutralitu správcu infraštruktúry lepšie ako v situácii, v ktorej má kontrolu nad infraštruktúrou poskytovateľ služby, tak ako v tomto prípade.

Dozorný úrad pozitívne vzal na vedomie, že v akcionárskej dohode sa stanovuje nediskriminačné transparentné oceňovanie za trhových podmienok. Cenovú politiku možno považovať za transparentnú, cenník je uverejnený na internetovej stránke Farice hf. a obsahuje vzorec používaný na výpočet cien.

Akcionárska dohoda je v zásade otvorená pre nových účastníkov. V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dozorný úrad vzniesol určité pochybnosti o pozícii nových účastníkov vo vzťahu k zakladateľským stranám. Tieto pochybnosti sa zakladali na oddiele 7 akcionárskej dohody, ktorý chráni postavenie zakladateľov tým, že im poskytuje možnosť zachovať svoju pozíciu, pokiaľ ide o podiel na majetku. Islandské orgány však v svojich pripomienkach k rozhodnutiu dozorného úradu (52) rozptýlili pochybnosti dozorného úradu a zdôraznili rozdiel medzi prístupom k vlastníctvu spoločnosti a prístupom k telekomunikačnému káblu. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku, v akcionárskej dohode sa stanovuje nediskriminačné a transparentné oceňovanie za trhových podmienok, a preto poskytuje primeraný prístup k telekomunikačnému káblu.

Predbežne vypočítaná pomoc v súvislosti so štátnou zárukou [1,62 % (53), čiže približne 1,4 milióna EUR] je dosť obmedzená v porovnaní s celkovými investičnými nákladmi 48,9 milióna EUR, keďže predstavuje 2,9 %. Pokiaľ ide o zvýšenie podielu islandského štátu, v júni 2003 sa akciový kapitál štátu už znížil na 41 %, kým majetková účasť iných súkromných operátorov, napríklad Og Vodafone, sa zvýšila. Islandské orgány zdôraznili, že napriek otvorenosti súčasných akcionárov k novým účastníkom žiadna spoločnosť neprejavila záujem o projekt (54). Výpočet príslušnej výšky štátnej pomoci vyplývajúcej zo zvýšenia akciového kapitálu islandského štátu nie je jednoduchý. Aj v krajnom prípade, v ktorom by sa celé zvýšenie kapitálu považovalo za štátnu pomoc, a aj celý termínovaný úver A by sa považoval za štátnu pomoc (55), by však celková výška zapojenia islandského štátu bola približne 15,5 milióna EUR. To je približne 32 % investičných nákladov na projekt Farice (56).

Európsky súdny dvor stanovil, že posúdenie zlučiteľnosti na základe ustanovení o štátnej pomoci by nemalo viesť k výsledku, ktorý je v rozpore s inými ustanoveniami zmluvy. Pre posúdenie podľa ustanovení o štátnej pomoci je preto tiež dôležité, či sa štátna podpora poskytuje pre projekt, ktorý by mohol vyvolať obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou na základe uplatnenia článkov 53 a/alebo 54 Dohody o EHP (57). Dozorný úrad v tejto súvislosti v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania okrem iného konštatoval, že hoci existujúca infraštruktúra CANTAT-3 stále zostáva v prevádzke (58), zostáva okrem iného aj obava, že v budúcnosti sa všetka konektivita CANTAT-3 pre Island bude viesť cez E-Farice hf, ktorý vlastní väčšinu akcií vo Farice hf. (59). Dozorný úrad sa preto obával, že by došlo k likvidácii hospodárskej súťaže pre konektivitu Islandu, keďže by na trhu zostal len jeden dodávateľ. Tieto obavy sa v súčasnosti rozptýlili.

Projekt Farice je prokonkurenčný vytvorením nového kanála pre medzinárodnú konektivitu, kde predtým existovala len ponuka CANTAT-3.

Okrem toho v dôsledku cien Farice hf., ktoré sú vysoké v porovnaní s medzinárodnými cenami, kupujúci veľkoobchodnej kapacity na Islande, iní ako zakladatelia Farice, inklinovali k využívaniu kapacity CANTAT-3, ktorú Teleglobe poskytuje za nižšie ceny. To dokazuje, že Farice nie je podľa všetkého schopný regulovať za súčasných trhových podmienok ceny alebo ponuku na trhu medzinárodnej konektivity z Islandu/na Island. Islandské orgány odhadujú, že Teleglobe v súčasnosti predáva islandským zákazníkom kapacitu, ktorá dosahuje približne 50 % objemu vedeného cez Farice. Nezdá sa, že by cenová politika Farice hf. nasadzovala nižšie ceny ako CANTAT-3 a bola schopná vyhnať tohto konkurenta z trhu. Veľkoobchodní zákazníci, ktorí nie sú prepojení so zakladateľmi Farice hf., sú schopní obísť kábel Farice a v skutočnosti to robili.

Islandské orgány reagovali aj na obavy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, že Farice hf. mal pôvodne plány na spoločný nákup/prenájom väčšej šírky pásma CANTAT-3 s cieľom kruhovo spojiť tieto dva systémy. Takéto komplexné nákupy dostupnej kapacity by fakticky odstránili Teleglobe ako konkurenta Farice. Islandské orgány uviedli, že Farice hf., respektíve E-Farice ehf. nemajú v súčasnosti žiadne plány kúpiť alebo prenajať viac kapacity CANTAT-3 a že rokovania, ktoré sa viedli s Teleglobe (60) pred rokmi, nikdy neviedli k dohode. Dnešná situácia je, že kapacita Farice, ako aj CANTAT-3 je dostupná na Island a z Islandu. Existujú okrem toho ďalší operátori, napríklad TDC a T-Systems, ktorí poskytujú pre Island kapacitu na CANTAT-3, hoci v menšom rozsahu.

V súčasnej situácii preto neexistujú dôvody, aby mal dozorný úrad obavy z aspektov hospodárskej súťaže a príslušné konanie vo veci hospodárskej súťaže sa ukončilo.

4.   ZÁVER

Dozorný úrad na základe predošlého posúdenia zastáva názor, že podpora v prospech Farice hf. je zlučiteľná s Dohodou o EHP. Dozorný úrad bez ohľadu na to ľutuje, že opatrenia sa implementovali predtým, ako Island notifikoval dozornému úradu štátnu záruku, a predtým, ako dozorný úrad dosiahol konečné rozhodnutie po posúdení opatrení z hľadiska štátnej pomoci,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podpora v prospech Farice hf. vo forme štátnej záruky na úver a zvýšenie kapitálu predstavujú štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná s vykonávaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike.

Článok 3

Iba anglické znenie je autentické.

---

(1)  Ďalej len „dozorný úrad“.

(2)  Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3)  Ďalej len „dohoda o dozore a súde“.

(4)  Usmernenia o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný úrad EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Ú. v. ES L 231, dodatky EHP z 3. septembra 1994, č. 32. Tieto usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 29. marca 2006. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“.

(5)  Uverejnené v Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005 a Dodatku EHP k Úradnému vestníku EÚ č. 56, 10.11.2005, s. 14.

(6)  Podrobnejšie informácie o korešpondencii medzi dozorným úradom a islandskými orgánmi je možné nájsť v rozhodnutí dozorného úradu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 125/05/COL, uverejnené v Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005, s. 14.

(7)  Ú. v. EÚ C 277, 10.11.2005 a Dodatok EHP k Úradnému vestníku EÚ č. 56, 10.11.2005, s. 14.

(8)  V súlade s ustanoveniami protokolu 21 k Dohode o EHP a článkom 11 kapitoly II, protokol 4 k dohode o dozore a súde.

(9)  Do tohto konzorcia patril okrem iného islandský telekomunikačný operátor Landssími Íslands hf., Teleglobe a Deutsche Telekom.

(10)  Podiel islandského štátu v Síminn bol predaný spoločnosti Skipti ehf. s účinnosťou od augusta 2005.

(11)  Pozri súhrnnú správu uvedené ako príloha 1 notifikácie.

(12)  Pozri aj nasledujúcu pripomienku islandských orgánov: „Aj keď je Síminn určený univerzálny poskytovateľ služieb, a ako taký je povinný poskytovať bezpečnú komunikáciu na dlhé vzdialenosti, domnieval sa, že zvýšenie kapacity na uspokojenie dopytu, ako aj poskytnutie alternatívnej trasy pre naliehavé prípady predstavuje finančne riskantný podnik, ktorý poskytuje nízku návratnosť investícií. Vláda zasiahla s cieľom napomôcť potrebnému zvýšeniu kapacity, najmä z hľadiska krátkeho dostupného časového rámca, kým dopyt neprevýši kapacitu.“

(13)  V roku 2003 E-Farice ehf vlastnil 80 % akcií vo Farice hf. a zostávajúcich 20 % akcií vlastnil Føroya Tele (19,93 %) a ďalšie faerské strany (spolu 0,6 %).

(14)  Správa IBM je správa predložená islandskými orgánmi, v ktorej sa uvádza zhrnutie základných informácií a súčasný stav projektu Farice. Opisuje sa v nej idea projektu, obchodný plán a štruktúra siete, ako aj potreba nového kábla.

(15)  V správe IBM sa zdôrazňuje obchodná možnosť, že nákup konektivity CANTAT-3 spoločnosťou E-Farice umožňuje kruhové spojenie dvoch systémov káblov tak, aby Farice hf. mohol poskytovať svojim zákazníkom bezpečnú konektivitu. V správe sa ďalej opisujú rokovania E-Farice s Teleglobe o prenájme dodatočnej kapacity CANTAT-3. Rokovalo sa, či Farice hf. alebo E-Farice by nemali prenajať všetku dostupnú kapacitu Islandu a Faerským ostrovom.

(16)  Začiatočné kapitálové vklady, ktoré sa neskôr zmenili. Holdingová spoločnosť E-Farice vlastní všetky akcie islandských strán vo Farice hf.

(17)  Termínom „backhaul“ sa často označuje prenos zo vzdialeného miesta alebo siete do centrálnej alebo hlavnej siete. Pôvodná definícia termínu backhaul znamenala prenos telefónnych hovorov alebo údajov nad rámec jeho zvyčajného miesta určenia a potom späť s cieľom využiť dostupných pracovníkov (operátorov, zástupcov atď.) alebo sieťové zariadenie, ktoré sa nenachádza v mieste určenia. Tento výraz sa vyvinul na všeobecnejší význam. Zvyčajne znamená vysokokapacitnú linku.

(18)  Hoci v liste pripojenom k notifikácii sa uvádza Libor ako základ pre určovanie úrokovej miery úveru pre každú tranžu, v odseku 7.1 úverovej dohody sa uvádza Euribor. Z toho dôvodu dozorný úrad považuje úrokovú mieru Euribor za platnú referenčnú mieru na určenie úrokovej miery uplatniteľnej pre úver na každé úrokové obdobie.

(19)  Pozri list islandských orgánov z 8. júna 2004, strana 7.

(20)  Keďže islandské orgány nepoužili v celej tabuľke ten istý prepočítací kurz, dozorný úrad upravil tabuľku predloženú islandskými orgánmi, pokiaľ ide o číselné hodnoty v eurách. Číselné hodnoty v eurách v tabuľke vypočítal podľa svojich prepočítacích kurzov uverejnených na svojej internetovej stránke http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/dbaFile791.html. Pre prípravnú fázu použil prepočítací kurz na rok 2002 vo výške 91,58. Pre číselné údaje za rok 2003 použil prepočítací kurz na rok 2003 vo výške 84,32.

(21)  Keďže termínovaný úver B poskytujú dvaja rôzni veritelia.

(22)  Podľa dokumentu o zabezpečení úverovej zmluvy je zaregistrované prvotriedne zabezpečenie pozemkami a majetkom pre sumu 34,5 milióna EUR.

(23)  V ustanoveniach úverovej zmluvy sa predpokladá možnosť zaplatiť vopred celý úver alebo jeho časť, okrem termínovaného úveru A, bez akéhokoľvek poplatku za platbu vopred.

(24)  Pozri list islandských orgánov z 21. januára 2005, strana 9.

(25)  Pozri stranu 11 rozhodnutia dozorného úradu č. 125/05/COL.

(26)  Islandské orgány nezohľadňujú tento aspekt, ale prihliadajú na primeranosť trhovej ceny ako takej. Výsledkom je, že fakt, že štátna záruka viedla k lepším úverovým podmienkam ako sú trhové podmienky, sa nezohľadňuje ani v rámci druhej podmienky (pozri vyššie), ani v rámci štvrtej podmienky.

(27)  Podľa odseku 7.4 úverovej zmluvy možno po podpise zmluvy upraviť len ziskové rozpätie termínovaného úveru A. Táto zmena sa môže uskutočniť 18. marca 2011 a nadobudne účinnosť až pri splatnosti úveru. Keďže to závisí od budúcich rokovaní, dozorný úrad nie je schopný posúdiť, či takéto upravené ziskové rozpätie by predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP alebo či by sa mohla schváliť akákoľvek možná pomoc. Islandské orgány však budú schopné stanoviť existenciu prvku pomoci pri akejkoľvek budúcej úprave uplatnením parametrov výpočtu stanovených v predchádzajúcom odseku, a v prípade existencie prvku pomoci budú povinné notifikovať opatrenie pomoci dozornému úradu.

(28)  Euribor + každoročne 1,50 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 0,82 %.

(29)  Na základe tohto výpočtu: EUR 438 839/0,5 × 0,82 = 719 695 EUR.

(30)  http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/EYC/EN/eyc-EN.htm#historical.

(31)  Euribor + každoročne 2,30 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 1,62 %.

(32)  438 839 EUR/0,5 × 1,62 = 1 421 838 EUR.

(33)  2,30 – 0,18 (úroková miera termínovaného úveru A).

(34)  Oznámenie z 13. februára 2001, KOM(2001) 35 v konečnom znení.

(35)  Rozhodnutie Komisie N 527/02 – Grécko, finančná podpora súkromnej spoločnosti pre navrhovanie, výstavbu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky leteckých palivových potrubí na zásobovanie nového aténskeho medzinárodného letiska.

(36)  Pozri rozhodnutie Komisie C 67-69/2003 o podporách na pomoc pre výstavbu diaľkového potrubia na prepravu propylénu medzi Rotterdamom, Antverpami a Porúrím, odsek 48. Argument islandských orgánov, že smernica 2002/20/ES vyžaduje len všeobecné schválenie (a nie výberové konanie), je platný, ale nie je relevantný na účely štátnej pomoci. Podľa ustanovení o štátnej pomoci je vykonanie výberového konania jedným z prvkov na posúdenie, či opatrenie možno klasifikovať ako infraštruktúru.

(37)  Pozri rozhodnutie Komisie N 527/02 Grécko, finančná podpora súkromnej spoločnosti pre navrhovanie, výstavbu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky leteckých palivových potrubí na zásobovanie nového aténskeho medzinárodného letiska. Tiež rozhodnutie Komisie N 860/01 – Rakúsko, týkajúce sa lyžiarskeho rekreačného strediska Mutterer Alm, kde sa prevádzka lyžiarskych vlekov považovala za hospodársku činnosť prinášajúcu výhody pre prevádzkovateľa lyžiarskeho vleku, a tým nie za infraštrukturálne opatrenie. Pozri rozhodnutie Komisie C 67-69/2003, odsek 48.

(38)  Pozri vec T-128/98 Aéroports de Paris/Európska komisia [2000] Zb. s. II-3929.

(39)  Pozri rozhodnutie Komisie N 213/2003 – Projekt Atlas, širokopásmová infraštruktúra pre priemyselné parky.

(40)  Pozri oddiel I bod 2.2 písm. b) tohto rozhodnutia.

(41)  Pozri list islandských orgánov z 25. júna 2004, strana 3.

(42)  Dozorný úrad si je vedomý odkazu islandských orgánov na reč predsedu predstavenstva Farice hf. z 24. januára 2004. V tejto reči sa však len uvádza, že existuje „mierne ziskový obchodný prípad“ a že aj súkromní operátori poskytli zabezpečenie. Dozorný úrad tento posledný bod nikdy nepopieral; otázka, či je zvýšenie podielu štátu primerané, však nie je zodpovedaná.

(43)  Tlačová správa z 3. februára 2004.

(44)  Islandské orgány neposkytli informácie, ktoré dozornému úradu umožňujú vykonať posúdenie podľa tohto ustanovenia.

(45)  Pozri napr. štátnu pomoc N 576/98 Spojené kráľovstvo, týkajúcu sa tunelového železničného spojenia cez kanál, kde vysokorýchlostné železničné spojenie bolo dôležité pre celú EÚ, a nielen pre jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov.

(46)  Pokiaľ ide o toto kritérium, pozri napr. rozhodnutie Komisie 96/369/ES, týkajúce sa fiškálnej pomoci poskytnutej nemeckým aerolíniám vo forme odpisového nástroja (Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 42).

(47)  Ako sa uvádza v súhrnnej správe predloženej islandskými orgánmi v notifikácii z 27. februára 2004, najmä člen konzorcia Teleglobe bol vystavený obchodným ťažkostiam.

(48)  Prenos údajov, pri ktorom jedno médium môže prenášať viaceré kanály naraz. Tento termín sa používa aj na porovnanie väčšej šírky kmitočtového pásma ako 3 MHz úzkopásmové frekvencie. Širokopásmovým pripojením možno prenášať viac údajov vyššou rýchlosťou.

(49)  Pozri akčný plán e-Európa 2004, oznámenie Komisie – Informačná spoločnosť pre všetkých z 28. mája 2002, KOM(2002) 263 v konečnom znení; pozri rozhodnutie Komisie N 213/2003 Projekt Atlas – širokopásmová infraštruktúra pre priemyselné parky a N 307/2004 Širokopásmové pripojenie v Škótsku – odľahlé a vidiecke oblasti.

(50)  Islandské orgány uvádzajú: „Na Islande a Faerských ostrovov sa vynaložilo úsilie o získanie rozsiahlej účasti akcionárov v projekte Farice a všetci telekomunikační operátori boli vyzvaní k účasti na zriadení spoločnosti.“

(51)  Rozhodnutia Komisie N 307/2004, N 199/2004 a N 213/2003.

(52)  Pozri list islandských orgánov z 28. júna 2006, strana 5.

(53)  Euribor + každoročne 2,30 % – (Euribor + každoročne 0,18 %) – 0,50 % = 1,62 %.

(54)  Pozri list islandských orgánov z 28. júna 2006, strana 5.

(55)  Pozri kapitolu 17 bod 17.3 usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu, v ktorom sa stanoví, že v určitých situáciách môže byť hodnota záruky tak vysoká ako suma, na ktorú sa záruka skutočne vzťahuje.

(56)  Intenzity pomoci vo výške 35 % z celkových investičných nákladov schválila Európska komisia v štátnej pomoci N 188/2006 – Lotyšsko, pre projekt širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach.

(57)  Pozri vec C-225/91 Matra SA/Komisia [1993] ECR-3203, bod 41, rozsudok Súdneho dvora EZVO vo veci E-09/04 Združenie bankárov a obchodníkov s cennými papiermi Islandu/Dozorný úrad EZVO, zatiaľ neuverejnený, odsek 82.

(58)  O koexistencii existujúcej infraštruktúry pozri rozhodnutie Komisie N 307/2004, odsek 45, kde sa pozitívne uvádza, že táto minimalizuje riziko zbytočnej duplikácie a obmedzuje ekonomický vplyv na operátorov, ktorí už majú zavedenú infraštruktúru. Pozri aj rozhodnutie Komisie N 199/2004, odsek 41, N 213/2003, odsek 47.

(59)  V roku 2003 E-Farice ehf vlastnil 80 % akcií vo Farice hf. a zostávajúcich 20 % akcií vlastnil Føroya Tele (19,93 %) a ďalšie faerské strany (spolu 0,6 %).

(60)  Teleglobe prešiel konaním podľa predošlej kapitoly 11 a v súčasnosti je obchodnou spoločnosťou obchodovanou na NASDAQ.

---