Žaloba podaná 7. mája 2007 – United Technologies/Komisia

(Vec T-146/07)

(2007/C 155/57)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: United Technologies Corp. (Hartford, Spojené štáty) (v zastúpení: A. Winckler, lawyer a J. Temple Lang, solicitor)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojej žalobe žalobkyňa podľa článku 230 ES žiada čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 512, konečné znenie, z 21. februára 2007 (vec COMP/E-1/38.823 – PO/Elevators and Escalators), ktorým bola žalobkyni a ďalším podnikom pripísaná zodpovednosť za účasť na štyroch jednotlivých, rozsiahlych a pokračujúcich porušeniach článku 81 ods. 1 ES tým, že si rozdelili trhy dohodou a/alebo zosúladeným konaním pri verejnom obstarávaní a uzatváraní zmlúv týkajúcich sa predaja, montáže, údržby a modernizácie výťahov a eskalátorov.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že zodpovednosť materskej spoločnosti za konanie dcérskej spoločnosti je daná už tým, že materská spoločnosť vlastní jej 100 %-ný podiel. V tejto súvislosti uvádza, že: i) podľa článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) je potrebné dokázať úmysel alebo nedbanlivosť; ii) materská spoločnosť by musela mať v období porušovania skutočnú kontrolu obchodnej politiky dcérskej spoločnosti, alebo by musela o protiprávnom konaní vedieť a nič nepodniknúť na jeho ukončenie, a iii) zodpovednosť materskej spoločnosti za porušovanie právnych predpisov týkajúcich sa kartelov jej dcérskymi spoločnosťami by sa musela zakladať na jej skutočnom správaní a nie na možnosti vykonávať vplyv.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že domnienka jej zodpovednosti bola vyvrátená, pretože jej dcérske spoločnosti si samostatne určujú svoje každodenné obchodné aktivity a príslušní zamestnanci nedodržali pokyny, hoci žalobkyňa podnikla všetky potrebné kroky na to, aby bolo zabezpečené dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. Navyše Komisia podľa žalobkyne neodôvodnila svoje konštatovanie, podľa ktorého žalobkyňa nevyvrátila domnienku zodpovednosti.

Ďalej je podľa názoru žalobkyne 70 %-né zvýšenie pokuty uloženej žalobkyni za rozsah a odrádzanie neodôvodnené a neprimerané.

Žalobkyňa nakoniec uvádza, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že pripísala žalobkyni zodpovednosť za protiprávne konanie jej dcérskych spoločností, pričom na základe iného právneho posúdenia dospela k záveru, že Mitsubishi Electric Corporation Japan nie je zodpovedná za konanie jej dcérskej spoločnosti.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).