This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52024PC0033
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending Directive 2005/44/EC on harmonised river information services (RIS) on inland waterways in the Community
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
COM/2024/33 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 1. 2024
COM(2024) 33 final
2024/0011(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
{SEC(2024) 38 final} - {SWD(2024) 15 final} - {SWD(2024) 16 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Vnútrozemské vodné cesty v EÚ presahujú 42 286 kilometrov (km) a predstavujú kľúčový prostriedok na prepojenie námorných prístavov, miest a priemyselných centier 1 . Sieť navzájom prepojených vodných ciest dlhá 13 000 km leží na území 13 členských štátov 2 a obsluhuje vyše 250 vnútrozemských prístavov v sieti TEN-T. Vnútrozemská vodná doprava zohráva z hľadiska objemu dopravy na úrovni EÚ významnú úlohu v celkovom európskom dopravnom systéme, a to aj napriek svojej pomerne malej veľkosti. V roku 2020 sa po vnútrozemských vodných cestách prepravilo 131,7 miliardy tonokilometov (tkm) nákladu, čo predstavuje 4,1 % z podielu jednotlivých druhov dopravy z hľadiska nákladu (pričom cestná doprava predstavuje 54,9 %, námorná doprava 29,1 % a železničná doprava 11,9 %) 3 . V roku 2020 tvoril suchý náklad (poľnohospodárske výrobky, rudy, kovy, stavebné materiály, uhlie atď.) 59,8 % objemu vnútrozemskej vodnej dopravy, kým kvapalný náklad (chemické látky a ropné produkty) predstavoval 28,1 % a kontajnery tvorili 12,1 % 4 .
Prostredníctvom vnútrozemskej vodnej dopravy sa uskutočňuje 0,9 % všetkého dovozu a vývozu v rámci EÚ z hľadiska hmotnosti. Vnútrozemská vodná doprava je svojou povahou geograficky ohraničená a koncentrovaná sieť, ktorá však predstavuje významnú alternatívu k cestnej alebo železničnej doprave v európskych vnútrozemských regiónoch, ktoré sa nachádzajú najbližšie k vnútrozemským vodným cestám. Vnútrozemská vodná doprava teda konkuruje najmä pozemným druhom dopravy 5 a často sa zaraďuje medzi ne, pričom zahŕňa iba 6 % prepravy nákladu presúvaného po zemi a 0,01 % osobnej vnútrozemskej dopravy. Rozvoj činností súvisiacich s vnútrozemskou vodnou dopravou do značnej miery závisí od: i) geografie (poloha riek); ii) druhov tovaru, ktorý sa prepravuje alebo ktorý sa môže prepravovať; iii) polohy miest výroby a spotreby vzhľadom na sieť vnútrozemských vodných ciest a iv) dostupnosti prekládkovej infraštruktúry.
Riečne informačné služby (ďalej len „RIS“) sú pokročilé služby a funkcie, ktoré sa týkajú predovšetkým buď aspektov súvisiacich s plavbou, alebo s dopravou. Služby súvisiace s plavbou sú služby poskytovania informácií o plavebnej dráhe, informácie o plavbe, riadenie plavby a monitorovanie plavby a pomoc v prípade nehody, kým služby súvisiace s dopravou sú plán cesty, riadenie prístavov a terminálov, riadenie nákladu a nautického servisu, štatistické služby a poplatky za používanie infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy.
Riečne informačné služby podporujú riadenie plavby a dopravy vo vnútrozemskej plavbe. Ich cieľom je prispievať: i) k bezpečnému a efektívnemu prepravnému procesu a ii) k využívaniu vnútrozemských vodných ciest v plnej miere. Legislatívny proces s cieľom regulovať riečne informačné služby na úrovni EÚ sa začal v roku 2005 prijatím smernice o riečnych informačných službách (smernica 2005/44/ES). Touto smernicou sa stanovuje rámec pre zavádzanie a využívanie harmonizovaných, interoperabilných a otvorených riečnych informačných služieb s cieľom zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť vnútrozemskej vodnej dopravy v EÚ a jej šetrnosť k životnému prostrediu. Jej cieľom je zároveň umožniť prepojenia vnútrozemskej vodnej dopravy s inými druhmi dopravy (t. j. multimodálna doprava). V rámci EÚ sa smernicou stanovujú: i) všeobecné požiadavky na to, ako by členské štáty mali zavádzať riečne informačné služby; ii) oblasti, v ktorých sa musia vypracovať normy a iii) zásady, ktoré sa majú dodržiavať. Samotné technické usmernenia a predpisy vypracúva Komisia a prijímajú sa prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov.
Komisia vykonala hodnotenie smernice ex post 6 , podľa ktorého mala smernica pozitívny vplyv z hľadiska harmonizácie riečnych informačných služieb. Pri hodnotení sa však zároveň zistilo, že stále existuje priestor na zlepšenie. Dôvodom vzhľadom na vykonávanie smernice je to, že: i) nie všetky technológie RIS dosiahli rovnakú úroveň vykonávania a vyspelosti a ii) nie všetky technológie RIS sa v plnej miere využívali v rovnakom rozsahu vo všetkých krajinách a riečnych koridoroch. Významnú úlohu v pomalom rozvoji riečnych informačných služieb navyše zohráva pomalá aktualizácia noriem. Dôvodom je to, že v aktuálnej situácii je príprava noriem založená na príspevkoch odborníkov z členských štátov získavaných málo koordinovaným a časovo náročným spôsobom, než sa pripraví nová verzia na prijatie v rámci vykonávacieho aktu. Zo skúseností vyplýva, že príprava a zavedenie noriem v odvetví trvá 5 až 12 rokov. Tým sa zas znižuje efektívnosť prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorí nakoniec používajú staré normy a technológie. V správe DINA (2017) sa skúmali faktory súvisiace s digitalizáciou a ich vplyv na konkurencieschopnosť odvetvia v porovnaní s inými druhmi dopravy a zistilo sa v nej, že riečne informačné služby môžu zohrávať významnú úlohu vo vnútrozemskej vodnej doprave. Ak by teda riečne informačné služby neboli zavedené náležitým spôsobom, mohli by brániť potenciálu konkurencieschopnosti odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy.
Navyše podľa Európskej zelenej dohody musia všetky druhy dopravy vrátane vnútrozemskej vodnej dopravy prispievať k splneniu cieľa EÚ, aby sa stala klimaticky neutrálnym hospodárstvom a aby chránila životné prostredie. V prípade vnútrozemskej vodnej dopravy to znamená aj lepšiu integráciu s rôznymi druhmi dopravy v rámci plynulého intermodálneho logistického reťazca. V rámci odvetvia dopravy už došlo k zmenám pri iných druhoch dopravy. Napríklad boli prijaté právne predpisy týkajúce sa digitálnych nástrojov v súvislosti s nákladnou dopravou, a to v roku 2019 v prípade európskeho prostredia jednotnej námornej platformy (ďalej len „EMSWe“) a v roku 2020 v prípade elektronických údajov o nákladnej doprave (ďalej len „eFTI“). Smernica o riečnych informačných službách však zatiaľ bola zameraná na bezpečnosť plavby, pričom neumožňovala integráciu vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnych dodávateľských reťazcov. Pre efektívny dopravný systém je navyše dôležitá efektívna cezhraničná výmena informácií medzi orgánmi. Napriek tomu, že časom došlo k zlepšeniu spolupráce medzi členskými štátmi, nie všetky hlásenia používané vo vnútrozemskej vodnej doprave sa digitalizujú. A ak sa aj digitalizujú, členské štáty používajú rôzne aplikácie na podávanie hlásení, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. To znamená, že v posledných rokoch nedošlo k podstatnému zníženiu počtu opakovaných podaní elektronických hlásení z lodí na hraniciach. V smernici o riečnych informačných službách sa v súčasnosti nestanovuje ani povinnosť uskutočňovať výmenu osobných údajov prostredníctvom riečnych informačných služieb. Niektoré zainteresované strany, najmä prevádzkovatelia plavidiel, však vyjadrili obavy v súvislosti s dôvernosťou informácií o polohe plavidiel, v dôsledku čoho sa členské štáty zdráhali poskytovať informácie RIS. Na tomto príklade vidno, že členské štáty ani zainteresované strany si podľa všetkého neuvedomujú, v akom rozsahu a na aké účely prebieha alebo môže prebiehať zákonná výmena osobných údajov prostredníctvom riečnych informačných služieb. Napokon v rámci hodnotenia (čiastočne poznačeného významným nedostatkom dostupných údajov) nebolo možné určiť vplyv riečnych informačných služieb ani na udržateľnosť odvetvia, ani na jeho prechod na iný druh dopravy.
Hlavným problémom teda je pomalé a nejednotné zavádzanie riečnych informačných služieb, čo bráni konkurencieschopnosti a bezpečnosti odvetvia a obmedzuje jeho prínos k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody.
Keďže vnútrozemská vodná doprava je sústredená na splavné vodné cesty, problémy uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa týkajú len tých vodných ciest, na ktorých sú riečne informačné služby zavedené a používané. Tieto problémy sú teda značne geograficky zamerané a obmedzené. Vzhľadom na veľkosť odvetvia bude rozsah problémov pri každom porovnaní so zvyškom odvetvia dopravy nevyhnutne malý.
Na tento účel sa iniciatíva zameriava na riešenie zistených problémov. Všeobecným cieľom zmeny smernice je vytvoriť efektívny rámec na zavedenie a používanie riečnych informačných služieb. Medzi špecifické ciele patrí:
–zabezpečiť dostupnosť údajov RIS a harmonizované normy,
–uľahčiť integráciu vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálneho reťazca,
–zabezpečiť väčšie využívanie a interoperabilitu digitálnych riešení a riešiť obavy v oblasti ochrany údajov.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Dôvod revízie smernice o riečnych informačných službách je prepojený s kľúčovými cieľmi súčasnej politiky EÚ stanovenej v Európskej zelenej dohode 7 . V súlade so stratégiou pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, v rámci ktorej sa stanovuje míľnik týkajúci sa zvýšenia prepravy vnútrozemskou vodnou dopravou a príbrežnou námornou dopravou o 25 % do roku 2030 a o 50 % do roku 2050, Európska komisia v júni 2021 predložila návrh 35-bodového akčného plánu NAIADES III na podporu úlohy vnútrozemskej vodnej dopravy v našich systémoch mobility a logistiky. Hlavné ciele sú: i) prepraviť viac nákladu po európskych riekach a kanáloch a ii) uľahčiť prechod na vlečné člny s nulovými emisiami do roku 2050. Toto je v súlade s Európskou zelenou dohodou, prostredníctvom ktorej sa presadzuje, aby sa podstatná časť vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje po cestách, presunula na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu. Z oznámenia o NAIADES III vyplýva, že riečne informačné služby by v tejto politike mali zohrávať významnú úlohu ako zdroj údajov pre budúci európsky dátový priestor pre mobilitu, čím sa uľahčí integrácia vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnej mobility a logistických reťazcov.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Tento návrh je v súlade s existujúcimi legislatívnymi aktmi v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj s právnymi aktmi v oblasti dopravy vo všeobecnosti a dopĺňa ich. Na strategickej úrovni je v súlade s nariadením o TEN-T 8 , ktoré sa v rámci svojich priorít zaoberá: i) informačnými a komunikačnými technológiami (ako je zavádzanie aplikácií IT vrátane riečnych informačných služieb) a ii) aspektmi multimodálnej dopravy, ako je spojenie infraštruktúry vnútrozemského prístavu s infraštruktúrou železničnej nákladnej a cestnej dopravy. Okrem toho financovanie na rozvoj riečnych informačných služieb pochádza z programu Nástroj na prepájanie Európy v rámci TEN-T. Prístup použitý v tejto súvislosti vo všetkých možnostiach politiky nespočíva v duplikovaní ani vytvorení prekrývajúcich sa digitálnych nástrojov pre druhy dopravy a funkcie, ale v umožnení a zlepšení prepojení s existujúcimi nástrojmi (prostredníctvom výmeny vhodných informácií), a tak v čo najlepšom využití existujúcich systémov.
Nariadením o elektronických údajoch o nákladnej doprave (ďalej len „eFTI“) 9 sa stanovuje právny rámec, ktorý podnikom umožňuje vymieňať si informácie v elektronickom formáte s orgánmi presadzovania práva (t. j. s orgánmi pre prepravu tovaru cestnou, železničnou, vnútrozemskou vodnou a leteckou dopravou v Európskej únii). Prevádzkovatelia nemajú povinnosť sprístupňovať príslušným orgánom regulačné informácie v elektronickom formáte. Ak sa však rozhodnú poskytnúť tieto informácie elektronicky, musia dodržať skupinu požiadaviek stanovených v nariadení o eFTI. V súčasnosti medzi riečnymi informačnými službami a eFTI existuje obmedzené spolupôsobenie, hoci majú eventuálne synergie, ktoré by sa mohli dosiahnuť použitím platforiem eFTI na výmenu informácií o náklade požadovaných v rámci riečnych informačných služieb.
Novým nariadením o infraštruktúre pre alternatívne palivá 10 sa zavádzajú cieľové hodnoty pobrežného zásobovania elektrickou energiou v prístavoch vnútrozemskej vodnej dopravy. Okrem toho sa ním od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali národné politické rámce, ktoré budú obsahovať plánované iniciatívy na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá vo vnútrozemskej vodnej doprave, ako je infraštruktúra pre vodík a elektrinu. Riečne informačné služby môžu doplniť nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá tým, že uľahčia výmenu informácií: i) medzi vnútrozemskými plavidlami a prístavmi vybavenými na takéto alternatívne palivá a najmä ii) informácií o dostupnosti infraštruktúry v reálnom čase. Tým sa zas môže podporiť využívanie týchto palív v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Ako právny základ pre prijatie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spoločnej dopravnej politiky slúži článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V tomto právnom rámci EÚ zabezpečuje koordinované a harmonizované zavádzanie informačných a komunikačných technológií na vnútrozemských vodných cestách, ktoré pomáhajú významne zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť dopravy na vnútrozemských vodných cestách, namiesto toho, aby závisela od nekoordinovaných opatrení jednotlivých členských štátov.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Nevyhnutnosť opatrení na úrovni EÚ bola uznaná v čase prijímania smernice o riečnych informačných službách, keď sa riečne informačné služby vyvíjali rôznou rýchlosťou, s použitím rôznych technológií a aplikácií v celej Európe, čo vytváralo prekážky pre cezhraničné cesty. Bez opatrení na úrovni EÚ by tak mohli vzniknúť rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o úroveň a povahu ustanovení týkajúcich sa riečnych informačných služieb alebo o prístupy iniciatív na regionálnej úrovni alebo na úrovni riek (t. j. na úrovni riečnych komisií), čo by zas mohlo viesť k regionálnej fragmentácii, keďže každá riečna komisia by sa zameriavala na uplatňovanie vlastných riešení. Tým by sa zaviedli prekážky pre spoločný trh a znamenalo by to krok späť z hľadiska harmonizácie na úrovni koridorov.
Tieto opatrenia by sa priamo týkali členských štátov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice, a najmä členských štátov so splavnými vodnými cestami s významom pre TEN-T.
•Proporcionalita
Návrh bol vypracovaný s cieľom zohľadniť výsledky hodnotenia uvedeného ďalej. Komisia vykonala aj posúdenie vplyvu s cieľom určiť, posúdiť a zhodnotiť alternatívne opatrenia na dosiahnutie tých istých cieľov.
Cieľom návrhu je aktualizovať rámec poskytovania riečnych informačných služieb. Tento cieľ sa dosiahne tým, že sa: i) zlepší harmonizácia a zavádzanie technických predpisov; ii) uľahčí a rozšíri výmena informácií RIS medzi užívateľmi a iii) rozsah pôsobnosti smernice zameria na splavné vodné cesty s významom pre TEN-T. Podnikom nevznikajú žiadne náklady, kým dodatočné náklady pre vnútroštátne správy sa zdajú obmedzené, a to najmä v porovnaní s prínosmi vyplývajúcimi zo zníženia zaťaženia pre prevádzkovateľov plavidiel a s pozitívnymi vplyvmi z očakávaného prechodu na iný druh dopravy.
•Výber nástroja
Keďže v návrhu sa vyžaduje, aby sa vykonalo iba niekoľko zmien smernice 2005/44/ES, pozmeňujúca smernica predstavuje najvhodnejší právny nástroj.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Komisia pätnásť rokov po prijatí smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách na vnútrozemských vodných cestách v Únii vykonala hodnotenie ex post. Účelom tohto hodnotenia ex post bolo podporiť ďalšie rozhodnutia týkajúce sa vypracovania legislatívneho rámca v tejto oblasti politiky vrátane prípadnej revízie aktuálnej smernice. Najdôležitejšie zistenia z hodnotenia súviseli s mierou harmonizácie, ktorá sa v prípade jednotlivých technológií riečnych informačných služieb líši, pretože tieto technológie sa nepoužívajú v rovnakej miere vo všetkých krajinách a riečnych koridoroch. V rámci hodnotenia sa takisto dospelo k záveru, že nič nenaznačuje tomu, že by v dôsledku smernice o riečnych informačných službách dochádzalo k prechodu na vnútrozemskú plavbu. Z hodnotenia navyše vyplynulo, že smernica o riečnych informačných službách a jej vykonávacie akty sú stále relevantné, ale skutočnosť, že smernica je zameraná predovšetkým na bezpečnosť plavby, už dostatočne nezodpovedá potrebám odvetvia. Konkrétne sa pri hodnotení zistilo, že smernicou o riečnych informačných službách sa nerieši potreba zlepšiť efektívnosť vnútrozemskej vodnej dopravy a jej integráciu do multimodálnych dodávateľských reťazcov. Navyše sa pri hodnotení zistilo, že smernica o riečnych informačných službách nie je dostatočne zameraná na riešenie nových technologických výziev a ďalšej digitalizácie odvetvia. Všetky uvedené zistenia boli predmetom posudzovania a riešili sa v rámci posúdenia vplyvu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Na účely posúdenia vplyvu sa rôznymi prostriedkami zhromaždili príspevky zainteresovaných strán, a to aj prostredníctvom úvodného posúdenia vplyvu, otvorenej verejnej konzultácie a cielených konzultácií, ktoré vykonal externý dodávateľ s použitím online dotazníkov, cielených zisťovaní, rozhovorov, stretnutí a seminárov. Zisťovali sa kvalitatívne príspevky (názory, stanoviská, návrhy) aj kvantitatívne informácie (údaje, štatistiky).
Zainteresovanými stranami boli: účastníci spomedzi vnútroštátnych orgánov, užívatelia RIS, výrobcovia zariadení RIS, MSP, medzinárodné organizácie, odvetvové združenia, profesijné komory na európskej úrovni, orgány členských štátov a velitelia lodí (t. j. všetky relevantné skupiny, ktoré majú vlastný záujem na riečnych informačných službách).
•Získavanie a využívanie expertízy
Komisia vypracovala hodnotiacu štúdiu (hodnotenie ex post smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách na vnútrozemských vodných cestách v Únii) na podporu hodnotenia a vytvorenia pracovného dokumentu útvarov Komisie 11 . Táto činnosť sa začala v januári 2019 a dokončená bola v januári 2020.
•Posúdenie vplyvu
Návrh vychádza z výsledkov posúdenia vplyvu čerpajúceho z podpornej štúdie, ktorú vykonal externý konzultant s osobitnými znalosťami v tejto oblasti.
V záujme riešenia problémov a ich príčin zistených v rámci posúdenia vplyvu boli navrhnuté a posúdili sa tri možnosti politiky. Všetky tri možnosti politiky obsahujú viacero opatrení, ktoré majú pomôcť dosiahnuť ciele tejto iniciatívy, hoci každá má inú úroveň účinnosti a efektívnosti.
Možnosťou politiky A sa zavádza obmedzená aktualizácia smernice, pri ktorej sa nemení rozsah pôsobnosti smernice a ktorá je zameraná na riešenie zistených základných nedostatkov smernice. Základná celková štruktúra riečnych informačných služieb, pokiaľ ide o technologické prvky aj o spôsob výmeny informácií medzi zainteresovanými stranami, by pri tejto možnosti zostala prevažne bez zmeny. Výkladové usmernenia k normám a ich uplatňovaniu členskými štátmi zohrávajú ústrednú úlohu ako neregulačné opatrenie v tejto možnosti politiky s cieľom zlepšiť harmonizáciu. Dôležitý nový prvok, ktorý sa zavádza touto možnosťou, je rozhodnutie poveriť Európsky výbor pre vypracovanie noriem v oblasti vnútrozemskej plavby (CESNI) úlohou pri príprave noriem. Na zlepšenie kvality základných údajov RIS členské štáty musia skrátiť intervaly, v ktorých aktualizujú európsky systém správy referenčných údajov (ERDMS). Členské štáty musia takisto zaviesť mechanizmus vybavovania sťažností pre užívateľov RIS, aby mohli nahlasovať problémy pri vykonávaní riečnych informačných služieb (a členské štáty budú musieť Európskej komisii každý rok podávať správy o tomto mechanizme). A napokon členské štáty budú musieť posúdiť rozsah, v akom sa tento mechanizmus dotýka osobných údajov, a zabezpečiť, aby sa tieto údaje spracúvali primeraným spôsobom.
V rámci možnosti B sa zachováva niekoľko opatrení z možnosti politiky A, ako je mechanizmus vybavovania sťažností, požiadavka na aktualizáciu údajov v ERDMS, zapojenie výboru CESNI a objasnenie týkajúce sa osobných údajov. Možnosť politiky B však ide ďalej v podpore rozvoja riečnych informačných služieb zavedením významnej zmeny štruktúry riečnych informačných služieb, keďže v rámci tejto možnosti politiky by sa vyžadovalo vytvorenie centrálneho uzla na výmenu informácií a poskytovanie služieb (platforma RIS). Informácie by sa už teda nevymieňali priamo medzi jednotlivými používateľmi (ako je výmena medzi prevádzkovateľom plavidla a vnútrozemským prístavom), namiesto toho by výmena prebiehala prostredníctvom platforiem a funkcií platformy RIS. V rámci tejto možnosti by sa zaviedli nové normy týkajúce sa plavby a plánu cesty, ktoré v súčasnosti chýbajú, vďaka čomu by sa prevádzkovateľom plavidiel poskytli doplňujúce informácie. Výmena informácií by v rámci tejto možnosti takisto zaujala významnejšiu úlohu. Pri tejto možnosti by sa teraz nahlasovanie informácií o náklade prostredníctvom eFTI stalo záväzné pre prevádzkovateľov plavidiel, ktorí by takisto mali možnosť elektronickej výmeny prevádzkových informácií s vnútrozemskými prístavmi. Okrem toho by bolo možné uskutočňovať výmenu prevádzkových informácií s inými druhmi dopravy. Riečne informačné služby by takisto boli zamerané na najvýznamnejšie vodné cesty, keďže ich rozsah by zodpovedal rozsahu vodných ciest v rámci TEN-T.
Možnosť C je najambicióznejšia možnosť, pretože by sa ňou predchádzajúca možnosť rozšírila prostredníctvom dvoch záväzných opatrení, a to: i) požiadavkou, aby prevádzkovatelia plavidiel elektronicky nahlasovali svoje plány cesty a ii) požiadavkou na výmenu údajov s vnútrozemskými prístavmi, čím sa zavádza nový rámec pre riadenie plavby a pre technický rozvoj, ako je digitalizácia a automatizácia.
Uprednostňovanou možnosťou politiky je možnosť politiky B, keďže najlepšie vyvažuje ciele, ktoré sa musia dosiahnuť, mieru primeranosti zásahu, vzniknuté náklady a prínosy a je ľahké ju vykonať. Hoci sa možnosť politiky C vyznačuje najvyššími čistými prínosmi, zároveň predstavuje aj najvyššie náklady. Celkové náklady v prípade možnosti C sú o 434 % vyššie ako náklady pri možnosti B, kým celkové prínosy možnosti C sú vyššie len o 107 % v porovnaní s možnosťou B. Možnosťou B sa navyše zabezpečí progresívnejšie a efektívnejšie riešenie špecifických cieľov, čo predstavuje lepší pomer prínosov a nákladov ako možnosť B (4,8 v porovnaní s 1,9) a orgánom a prevádzkovateľom umožňuje hladký prechod (z dôvodu menšieho počtu záväzných opatrení).
Uprednostňovaná možnosť politiky má za následok celkový prínos v odhadovanej výške 450,4 milióna EUR, vyjadrený v súčasnej hodnote za celkové obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom. Okrem toho sa očakáva, že bude mať nepriamy prínos pre spoločnosť z hľadiska úspor externých nákladov v odhadovanej výške 311 miliónov EUR, vyjadrený v súčasnej hodnote za obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom. Tieto prínosy sú výsledkom vyššej miery využívania vnútrozemskej vodnej dopravy a prechodu z cestnej dopravy. Pokiaľ ide o náklady, čistý prínos uprednostňovanej možnosti politiky je odhadom 356,7 milióna EUR, vyjadrený v súčasnej hodnote za obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom.
Tento návrh sprevádza posúdenie vplyvu 12 , ktorého návrh bol predložený výboru pre kontrolu regulácie v auguste 2023. Výbor pre kontrolu regulácie uverejnil kladné stanovisko a posúdenie vplyvu sa revidovalo v súlade s odporúčaniami výboru. Pripomienkam výboru pre kontrolu regulácie sa venuje pozornosť v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto legislatívnemu návrhu.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Táto iniciatíva je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2023 podľa prílohy II (iniciatívy v rámci programu REFIT) pod názvom Európa pripravená na digitálny vek. Má rozmer programu REFIT, pokiaľ ide o zjednodušenie a harmonizáciu výmeny informácií prostredníctvom riečnych informačných služieb. Touto iniciatívou sa zníži administratívne zaťaženie prevádzkovateľov plavidiel tým, že sa zníži potreba opätovnej registrácie informácií o náklade a potreba nahlasovať informácie o náklade v prístavoch. Odhaduje sa, že prostredníctvom lepšej harmonizácie (a uľahčenia výmeny) informácií RIS uprednostňovaná možnosť politiky povedie k úsporám administratívnych nákladov pre prevádzkovateľov plavidiel vo výške 28,5 milióna EUR, vyjadreným v súčasnej hodnote za celkové obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom. Navyše vďaka zníženiu úsilia, ktoré prevádzkovatelia plavidiel musia vyvinúť na získanie informácií požadovaných na plán cesty a na účely plavby, sa očakáva zníženie nákladov prevádzkovateľov plavidiel na prispôsobenie o 72,1 milióna EUR, vyjadrené v súčasnej hodnote za celkové obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom. Poskytovatelia softvérových služieb RIS by okrem toho mali prínos z prístupu k väčšiemu objemu kvalitnejších údajov s úsporou nákladov na prispôsobenie v odhadovanej výške 8,1 milióna EUR, vyjadrenou v súčasnej hodnote za celkové obdobie 2025 – 2050 v porovnaní so základným scenárom.
•Základné práva
Uskutočnilo sa posúdenie možností politiky s cieľom určiť, či by mali vplyv na základné práva občanov EÚ a/alebo na rovnaké zaobchádzanie s nimi. Východiskom posúdenia základných práv je Charta základných práv Európskej únie 13 . Všetky možnosti politiky sa posudzovali s ohľadom na príslušný nástroj EÚ a dospelo sa k záveru, že všetky tri možnosti v plnej miere rešpektujú ľudské a základné práva a že žiadna z možností by na ne nemala negatívny vplyv. To je úplne v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, čím sa zvyšuje právna zrozumiteľnosť pre užívateľov riečnych informačných služieb.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Určili sa primerané spôsoby monitorovania a podávania správ. Mechanizmus vybavovania sťažností zavedený na úrovni členských štátov umožní zdola nahor a včas určiť možné problémy pri uplatňovaní smernice. Členské štáty budú musieť Komisii každý rok predložiť správu s informáciami o oblastiach sťažností a nápravných opatreniach. Platforma RIS ako digitálny nástroj na výmenu informácií v rámci riečnych informačných služieb navyše umožní zber štatistických údajov, vďaka ktorým bude možné monitorovať využívanie riečnych informačných služieb. Špecifické ukazovatele, ktoré sa majú monitorovať, sa vypracujú zároveň s ďalším rozpracovaním technických predpisov pre platformu. Navyše zo zdrojov, ktoré už sú verejne dostupné (Eurostat) – z ad hoc prieskumov a konzultácií s odborníkmi z odvetvia – sa získajú informácie o prevádzkovom vplyve smernice a o jej vplyve na trh.
Vzhľadom na to, že iniciatíva závisí od uplatňovania sekundárnych právnych predpisov (technické normy), je dôležité zabezpečiť dostatočné lehoty na vypracovanie a zavedenie týchto predpisov. Sedem rokov po skončení lehoty na vykonanie týchto právnych predpisov by preto Komisia mala vykonať hodnotenie s cieľom overiť, v akom rozsahu sa dosiahli ciele iniciatívy.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Vysvetľujúce dokumenty nie sú potrebné, keďže návrh sa zameriava na zjednodušenie a objasnenie existujúceho režimu.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1 pozmeňujúcej smernice tvorí jeho hlavnú časť a obsahuje zmeny viacerých ustanovení smernice 2005/44/ES.
Podstatné zmeny smernice sa uvádzajú ďalej v texte.
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
V bode 1 sa článok 1 nahrádza s cieľom odstrániť zastarané odkazy. V bode 2 sa mení článok 2 ods. 1 s cieľom upraviť rozsah pôsobnosti smernice jej zameraním na vnútrozemské vodné cesty členských štátov, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete.
Vymedzenie pojmov
V bode 3 sa vkladá vymedzenie pojmov, v ktorom sa berú do úvahy nové prvky zavedené touto smernicou, a najmä pokiaľ ide o elektronické systémy a platformy používané v odvetví dopravy.
Zavedenie riečnych informačných služieb a technické usmernenia a predpisy
V bode 4 sa nahrádza článok 4 s cieľom aktualizovať spôsob, akým sa budú poskytovať služby v rámci riečnych informačných služieb, ako aj druh služieb, ktoré sa budú poskytovať. V odseku 3 sa posilňuje a spresňuje požiadavka na členské štáty, aby poskytovali údaje o plavbe a pláne cesty, a zavádza sa nová požiadavka poskytovať informácie do systému ERDMS s cieľom zvýšiť celkovú kvalitu a včasnosť informácií poskytovaných užívateľom RIS. Navyše v záujme zlepšenia výmeny informácií a multimodálnosti vnútrozemskej vodnej dopravy sa zavádzajú požiadavky na výmenu informácií s inými systémami a platformami používanými v odvetví dopravy (a to aj v prípade EMSWe, eFTI, systémov slúžiacich komunitám prístavov a inteligentných systémov infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest).
Okrem toho sa v odseku 6 stanovuje štruktúra digitálnej architektúry riečnych informačných služieb tým, že sa stanovuje jednotná digitálna platforma (platforma RIS) ako hlavný digitálny pilier na poskytovanie riečnych informačných služieb, prostredníctvom ktorej by sa mali rozvíjať a poskytovať všetky riečne informačné služby. Komisia je splnomocnená prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o funkčných a technických predpisoch platformy RIS.
V bode 5 sa nahrádza článok 5 tým, že sa odstraňujú zastarané prvky a zavádzajú nové technické predpisy, ktoré členské štáty musia uplatňovať s cieľom zabezpečiť poskytovanie služieb v súlade s článkom 4.
Príslušné orgány a vybavovanie sťažností
V bode 6 sa nahrádza článok 8 s cieľom zriadiť príslušné orgány na prevádzku platformy RIS a na vybavovanie sťažností. V bode 7 sa zavádza nový článok 8a, ktorý obsahuje opis úlohy a hlavných prvkov postupu, ktorý by sa mal dodržiavať pri vybavovaní sťažností. Členské štáty zodpovedajú za vypracovanie a uplatňovanie tohto postupu a musia pravidelne podávať správy o jeho vykonávaní Európskej komisii. Tým sa zabezpečí lepšie monitorovanie a rýchlejšie vybavovanie problémov pri vykonávaní smernice.
Pravidlá o ochrane súkromia, bezpečnosti a opakovanom použití informácií
V bode 8 sa nahrádza článok 9, pričom sa aktualizujú požiadavky na ochranu súkromia, bezpečnosť a opakované použitie informácií. V bode 8 sa takisto odstraňujú zastarané ustanovenia.
Postup pri prijímaní zmien a vykonávanie delegovania právomoci
V bode 9 sa nahrádza článok 10 týkajúci sa postupu pri prijímaní zmien, pričom sa v odseku 1 stanovuje delegovaný akt, ktorého cieľom je aktualizácia minimálnych požiadaviek na údaje v prílohe I. V odseku 2 sa stanovuje možnosť Komisie prostredníctvom delegovaného aktu meniť prílohu III s cieľom zaviesť najnovšiu verziu normy ES-RIS, keďže potrebné normy týkajúce sa riečnych informačných služieb sa teraz stali neoddeliteľnou, hoci nie nevyhnutnou súčasťou smernice, v závislosti od podmienok. Odsekom 3 sa Komisia splnomocňuje na zmenu prílohy III prostredníctvom delegovaných aktov v prípade, že nie je možné splniť súbor podmienok.
V bodoch 10 a 11 sa nahrádzajú odseky 2 a 6 článku 10a s cieľom aktualizovať zastarané prvky.
V bode 12 sa nahrádza článok 11, ktorým sa odstraňujú zastarané ustanovenia a zriaďuje sa výbor pre vnútrozemskú vodnú dopravu ako príslušný výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
V bode 13 sa vypúšťajú odseky 2 a 3 článku 12 obsahujúce zastarané špecifické ustanovenia týkajúce sa transpozície, keďže existujú dostatočné skúsenosti s vykonávaním riečnych informačných služieb a do rozsahu pôsobnosti pozmeňujúcej smernice teraz patria najvýznamnejšie vodné cesty.
V bode 14 sa vkladá článok 12a, ktorým sa zavádzajú ustanovenia o monitorovaní vykonávania smernice.
V bode 15 sa nahrádza príloha I k smernici 2005/44/ES vrátane aktualizácií minimálnych požiadaviek na údaje.
V bode 16 sa nahrádza príloha II k smernici 2005/44/ES, čím sa aktualizujú a zjednodušujú zásady technických predpisov RIS.
V bode 17 sa vkladá nová príloha III, ktorá obsahuje odkaz na normu ES-RIS.
Iné ustanovenia
V článku 2 pozmeňujúcej smernice sa stanovuje povinnosť v oblasti transpozície.
V článku 3 pozmeňujúcej smernice sa uvádza nadobudnutie účinnosti tejto smernice.
V článku 4 pozmeňujúcej smernice sa uvádzajú adresáti.
Prílohy
V prílohe I sa stanovujú minimálne požiadavky na údaje o plavbe a pláne cesty, ktoré sa majú poskytovať. V prílohe II sa uvádzajú zásady na vypracovanie technických predpisov RIS. V prílohe III sa stanovujú technické predpisy týkajúce sa riečnych informačných služieb.
2024/0011 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 15 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES 16 sa vytvára rámec na zavádzanie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb (ďalej len „RIS“) v Únii. Zavádzanie riečnych informačných služieb na vnútrozemských vodných cestách podporuje bezpečnosť a efektívnosť dopravy po vnútrozemských vodných cestách a v podstate jej udržateľnosť, a to prostredníctvom zvýšenia efektívnosti prepravy po vnútrozemských vodných cestách.
(2)Od nadobudnutia účinnosti smernice 2005/44/ES využíva odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy výhody poskytovania harmonizovaných riečnych informačných služieb. Úroveň harmonizácie medzi členskými štátmi je však rôzna, pričom proces zavádzania nevyhnutných predpisov sa ukazuje byť zdĺhavý. Zároveň sa v Európskej zelenej dohode 17 požaduje ďalší rozvoj automatizovanej a prepojenej multimodálnej mobility, a preto by sa riečne informačné služby mali prispôsobiť na účely riešenia týchto nových výziev. Okrem toho sa v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 18 navrhuje revízia smernice 2005/44/ES ako jedno z jej opatrení na dosiahnutie cieľa podporiť vytvorenie skutočne inteligentného dopravného systému, efektívne prideľovanie kapacity a riadenie plavby. Z akčného plánu NAIADES III 19 vyplýva, že na podporu cieľa začleniť vnútrozemské vodné cesty do roku 2030 ako súčasť bezproblémového systému harmonizovaných riečnych informačných služieb by sa revízie právneho rámca riečnych informačných služieb mali zamerať na pomoc pri odstránení existujúcich nedostatkov v oblasti harmonizácie a interoperability s inými druhmi dopravy a prispieť k lepšej dostupnosti, opakovanému použitiu a interoperabilite údajov v rámci digitálnych systémov v súlade s Európskou dátovou stratégiou 20 . Tieto zmeny a vývoj, ako aj skúsenosti získané pri vykonávaní smernice 2005/44/ES by sa mali zohľadniť pri úprave riečnych informačných služieb.
(3)V záujme prijatia koherentného prístupu k interoperabilite v sektore verejných služieb by sa pri zavádzaní platformy RIS a vykonávaní ďalších riešení patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto aktu mali dodržiavať zásady stanovené v najnovšom európskom rámci interoperability 21 , ako sa nariaďuje v článku 6 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe) 22 .
(4)Nariadením (EÚ) č. 1315/2013 23 sa stanovujú požiadavky na rozvoj transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“) 24 s cieľom dosiahnuť plynulé fungovanie vnútorného trhu, pričom jeho cieľom je zabezpečiť, aby v rámci tejto siete boli k dispozícii rovnako kvalitné služby a aby boli kompatibilné so systémami iných druhov dopravy.
(5)Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina ciest vnútrozemských plavidiel je svojou povahou medzinárodná, riečne informačné služby by sa mali zameriavať na tie vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú súčasťou siete TEN-T, a teda na vnútrozemské vodné cesty s veľkým významom pre Úniu, a nie iba na vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú súčasťou prepojenej siete. Členské štáty by mali byť schopné ďalej dobrovoľne rozšíriť požiadavky na riečne informačné služby na tie časti svojej siete vnútrozemských vodných ciest, ktoré nie sú súčasťou siete TEN-T, s cieľom zohľadniť vnútroštátne špecifiká.
(6)Zo skúseností získaných pri uplatňovaní smernice 2005/44/ES vyplynulo, že je dôležité posilniť technické predpisy týkajúce sa poskytovania údajov o plavbe a pláne cesty s cieľom zvýšiť kvalitu a včasnosť informácií poskytovaných užívateľom RIS. Európsky systém správy referenčných údajov (ďalej len „ERDMS“) obsahuje nevyhnutné informácie na riadne fungovanie riečnych informačných služieb, zriadila a prevádzkuje ho Komisia. Členské štáty by preto mali podporovať fungovanie systému ERDMS včasným poskytovaním všetkých požadovaných údajov a mali by ich revidovať a aktualizovať podľa potreby a najmenej raz ročne.
(7)Vďaka tomu, že užívatelia RIS budú mať počas plavby k dispozícii aktuálne a presné informácie o stave plavebnej dráhy a konkrétnych miest, ako sú mosty, plavebné komory a vnútrozemské prístavy, by sa mala zvýšiť celková efektívnosť odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy. Riečne informačné služby by preto mali obsahovať aktuálnu výmenu údajov s poloautomatickým a plne automatickým riadením systémov infraštruktúry plavebných komôr a pohyblivých mostov, ako aj so systémami vnútrozemských prístavov slúžiacimi užívateľom prístavov.
(8)Na to, aby riečne informačné služby umožňovali prepojenie s logistickým reťazcom, je dôležité, aby výmena informácií neprebiehala len medzi používateľmi vnútrozemskej vodnej dopravy, ale aj so systémami a s aplikáciami iných druhov dopravy. Vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesta v rámci európskeho prostredia jednotnej námornej platformy (ďalej len „EMSWe“) 25 by mali umožňovať harmonizované hlásenia z lodí v celej Únii. Výmenou informácií súvisiacich s plavbou, ako je čas príchodu a odchodu, by sa zabezpečila interoperabilita, multimodálnosť a plynulá integrácia vnútrozemskej vodnej dopravy s celým logistickým reťazcom. Ak sa to vyžaduje, elektronické údaje o nákladnej doprave (ďalej len „eFTI“) by mali tvoriť základ výmeny informácií o náklade medzi užívateľmi RIS. V prípade potreby by riečne informačné služby mali vytvárať prepojenia medzi systémami a platformami iných druhov dopravy a mali by si s nimi vymieňať informácie.
(9)Výmena informácií medzi plavidlami vnútrozemskej plavby a vnútrozemskými prístavmi, napríklad o dostupnosti prístavných zariadení, prevádzkových hodinách, alebo informácií o plavidlách a náklade nie je vždy optimálna, čo ovplyvňuje efektívnosť činností vnútrozemskej vodnej dopravy. Informácie o dostupnosti infraštruktúry pre alternatívne palivá v prístavoch má mimoriadny význam pri presadzovaní environmentálneho správania odvetvia. V záujme zjednodušenia a zefektívnenia výmeny týchto informácií a zlepšenia celkovej efektívnosti odvetvia je dôležité, aby sa takéto výmeny stali súčasťou riečnych informačných služieb a aby sa vypracovali potrebné technické predpisy.
(10)Prostredníctvom použitia jednotnej digitálnej platformy pre riečne informačné služby by sa malo zefektívniť poskytovanie riečnych informačných služieb, zvýšiť efektívnosť činností vnútrozemskej vodnej dopravy a znížiť zaťaženie poskytovateľov a užívateľov RIS. Uvedená platforma (ďalej len „platforma RIS“) by mala slúžiť na podporu príslušných služieb, byť ústredným miestom na výmenu informácií RIS v rámci odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj s inými druhmi dopravy, a preto by sa mala stať hlavným digitálnym pilierom na poskytovanie riečnych informačných služieb v Únii. Členské štáty by mali určiť jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za prevádzku platformy RIS. Tieto orgány sa na účely prevádzky platformy RIS považujú za prevádzkovateľov.
(11)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na zavedenie platformy RIS by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na stanovenie rámca na vytvorenie a fungovanie platformy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 26 .
(12)S cieľom zaistiť riadne a účinné uplatňovanie smernice 2005/44/ES by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa zaviedol účinný postup vybavovania sťažností. Orgány členských štátov by mali spolupracovať pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa cezhraničných prvkov (napríklad nekompatibilné normy pri nahlasovaní informácií o plavidlách), keďže 75 % činností vnútrozemskej vodnej dopravy zahŕňa medzinárodné cesty. Analýzou predmetu sťažností, ako aj ich frekvencie a spôsobu a včasnosti ich riešenia možno identifikovať rozsah, v akom sa dodržiavajú ustanovenia smernice, a tým podporiť monitorovanie vykonávania poukázaním na oblasti, kde možno zlepšiť vykonávanie. Je preto dôležité, aby členské štáty zhromažďovali tieto informácie a každoročne ich nahlasovali Komisii. Žiadnym vybavovaním sťažností podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté právomoci dozorných orgánov vyplývajúce z právnych predpisov Únie a členských štátov vrátane nariadenia (EÚ) 2016/679 27 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 28 .
(13)Príprava technických predpisov by sa mala riadiť súborom zásad (najmä zásadami uvedenými v prílohe II) s cieľom zabezpečiť riadne a harmonizované vykonávanie ustanovení smernice 2005/44/ES. Tieto zásady by mali obsahovať prehľad hlavných prvkov, ktoré by mal zahŕňať každý komponent RIS.
(14)Požiadavkami a technickými predpismi na účely riečnych informačných služieb by sa malo zabezpečiť predovšetkým to, aby sa všetky údaje RIS mohli spracúvať výhradne v súlade so systémom s komplexnou kontrolou prístupu založenou na právach, ktorý poskytuje určené funkcie, aby všetky príslušné orgány mohli mať okamžitý prístup k týmto údajom v súlade so svojimi regulačnými právomocami, aby sa vykonali vhodné technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť spracúvanie osobných údajov elektronickými prostriedkami v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 29 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 30 vrátane ochrany proti porušeniam ochrany osobných údajov a aby sa spracúvanie citlivých obchodných informácií vykonávalo spôsobom, ktorý rešpektuje dôvernosť týchto informácií.
(15)S cieľom zaistiť bezpečnú a optimálnu plavbu plavidiel na vnútrozemských vodných cestách by členské štáty mali poznať polohu všetkých lodí vnútrozemskej plavby, a to aj prostredníctvom použitia údajov automatických identifikačných systémov. Členské štáty by si takisto mali vymieňať informácie súvisiace s riečnymi informačnými službami s cieľom zvýšiť efektívnosť riečnych informačných služieb a znížiť požiadavky týkajúce sa hlásení. Ak nie je možné dosiahnuť prenos informácií súvisiacich s riečnymi informačnými službami a ich výmenu na uvedené účely bez spracovania osobných údajov, členské štáty by mali zabezpečiť zákonnosť spracovania týchto osobných údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
(16)S cieľom zabezpečiť, aby užívatelia RIS dostali potrebné informácie týkajúce sa plavby a plánu cesty, a s prihliadnutím na vedecký a technický pokrok by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom meniť minimálne požiadavky na údaje stanovené v prílohe I k smernici 2005/44/ES.
(17)Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy III k smernici 2005/44/ES s cieľom poskytnúť primerané technické predpisy pre riečne informačné služby v súlade so zásadami uvedenými v prílohe II k smernici 2005/44/ES s cieľom chrániť záujmy Únie, ak je to náležite zdôvodnené vhodnou analýzou a ak neexistujú príslušné a aktuálne medzinárodné normy na zaistenie bezpečnosti plavby alebo ak by zmeny rozhodovacieho procesu Európskeho výboru pre vypracovanie noriem v oblasti vnútrozemskej plavby (CESNI) alebo výsledok tohto procesu ohrozili záujmy Únie.
(18)Zo skúseností získaných pri uplatňovaní smernice 2005/44/ES vyplýva, že zavedenie a aktualizácia technických predpisov trvá dlhý čas, čo má vplyv na výkon odvetvia. Je preto dôležité zmeniť proces, ktorým sa zavádzajú technické predpisy.
(19)Takýto proces založený na technických predpisoch vypracovaných výborom CESNI sa zaviedol smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 31 . Výbor CESNI 32 , ktorý funguje pod záštitou Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (ďalej len „CCNR“) a je otvorený pre expertov zo všetkých členských štátov, zodpovedá za vypracovanie technických noriem v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Zo skúseností vyplýva, že výbor CESNI vypracoval a aktualizoval technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy usporiadaným a včasným spôsobom. V prípade smernice 2005/44/ES by sa s ohľadom na odborné znalosti výboru CESNI a na skúsenosti z vykonávania smernice (EÚ) 2016/1629 mal uplatniť podobný prístup.
(20)V záujme zaistenia vysokej úrovne bezpečnosti a efektívnosti vnútrozemskej plavby, zabezpečenia poskytovania riečnych informačných služieb a zohľadnenia vedeckého a technického pokroku a ďalšieho vývoja v odvetví by odkaz na platné technické predpisy týkajúce sa riečnych informačných služieb, európsku normu pre riečne informačné služby (ďalej len „norma ES-RIS“), ak je v súlade so zásadami podľa prílohy II, mal tvoriť neoddeliteľnú, ale nie nevyhnutnú súčasť smernice 2005/44/ES a mal by sa priebežne aktualizovať. Preto by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými sa mení príloha III k smernici 2005/44/ES, pokiaľ ide o aktualizáciu odkazu v súlade s najnovším znením normy ES-RIS a stanovenie dátumu jej vstupu do platnosti.
(21)Pri prijímaní delegovaných aktov je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 33 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(22)Výbor pre kapitánske osvedčenia pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou uvedený v článku 11 smernice 2005/44/ES sa zrušuje. Namiesto neho je príslušným výborom na pomoc Komisii v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 34 v súvislosti s riečnymi informačnými službami výbor pre vnútrozemskú vodnú dopravu s odbornými znalosťami v oblasti noriem a technických predpisov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy. Touto smernicou sa navyše zavádzajú zmeny v článkoch 5 a 12 smernice 2005/44/ES týkajúce sa postupu výboru, ktoré sa musia zohľadniť v aktualizovanom článku. Článok 11 smernice 2005/44/ES by sa preto mal zmeniť s cieľom zohľadniť uvedené zmeny.
(23)Na účely lepšej tvorby práva a zjednodušenia by malo byť možné odkazovať v smernici 2005/44/ES na medzinárodné normy bez toho, aby boli duplicitne uvedené v právnom rámci Únie.
(24)Riečne informačné služby sa v Únii zaviedli v roku 2005 a členské štáty zhromaždili značné skúsenosti z ich vývoja a vykonávania. Okrem toho technické predpisy potrebné na fungovanie riečnych informačných služieb obsahuje príloha III k smernici 2005/44/ES. V tejto súvislosti by sa mal vypustiť článok 12 ods. 2 smernice 2005/44/ES. Navyše zmenou rozsahu pôsobnosti smernice 2005/44/ES tak, aby bola zameraná na sieť TEN-T, sa požiadavka na vykonávanie riečnych informačných služieb vzťahuje na najvýznamnejšie vodné cesty, čím sa vytvára spoľahlivá dopravná sieť. Vzhľadom na to by sa mal vypustiť článok 12 ods. 3 smernice 2005/44/ES.
(25)V súlade so zásadou proporcionality je v záujme dosiahnutia základného cieľa, ktorým je vytvorenie rámca na poskytovanie riečnych informačných služieb v Únii, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa vytvorenia a prevádzky riečnych informačných služieb a súvisiacich technických predpisov. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.
(26)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý [XX. XX. 2024] vydal stanovisko 35 .
(27)Smernica 2005/44/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2005/44/ES
Smernica 2005/44/ES sa mení takto:
(1)Článok 1 sa nahrádza takto:
„Článok 1
Predmet úpravy
1.Touto smernicou sa vytvára rámec pre zavádzanie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb (RIS) v Únii s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu na účely zvýšenia jej bezpečnosti, efektívnosti a udržateľnosti a umožnenia jej prepojenia s inými druhmi dopravy.
2.Táto smernica poskytuje rámec pre vypracovanie a ďalší rozvoj technických požiadaviek, predpisov a podmienok, ktoré zabezpečujú harmonizované, interoperabilné a otvorené riečne informačné služby na vnútrozemských vodných cestách Únie a zabezpečujú kontinuitu so službami riadenia prevádzky v iných druhoch dopravy, najmä so službami riadenia plavby námorných plavidiel a s informačnými službami týkajúcimi sa plavby námorných plavidiel.“
2.V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1.Táto smernica sa vzťahuje na zavedenie a prevádzku riečnych informačných služieb na všetkých vnútrozemských vodných cestách a vo všetkých vnútrozemských prístavoch členských štátov, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete, ako sa stanovuje a uvádza v prílohách I a II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 36 .“
3.V článku 3 sa dopĺňajú tieto písmená ha) až hi):
„ha)„transeurópska dopravná sieť“ (TEN-T) sú vnútrozemské vodné cesty vymedzené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;
hb)„elektronické údaje o nákladnej doprave“ (eFTI) sú elektronické údaje o nákladnej doprave v zmysle článku 3 bodu 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 37 ;
hc)„európske prostredie jednotnej námornej platformy“ (EMSWe) je európske prostredie jednotnej námornej platformy v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 38 ;
hd)„vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto“ je vnútroštátne námorné jednotné kontaktné miesto v zmysle článku 2 bodu 3 nariadenia (EÚ) 2019/1239;
he)„európsky systém správy referenčných údajov“ (ERDMS) je register (knižnica) s jednotným prístupovým bodom obsahujúci referenčné údaje a zoznamy kódov, ktoré používajú aplikácie IT v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy prevádzkované Komisiou;
hf) „systém slúžiaci užívateľom prístavov“ je elektronická platforma na výmenu informácií medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť plynulé prístavné a logistické procesy;
hg) „inteligentný systém infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest“ je elektronická platforma na podporu poloautomatického a plne automatického riadenia infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy v plavebných komorách a pri pohyblivých mostoch v rámci siete TEN-T, ktorú prevádzkujú verejné orgány na riadenie vodných ciest.
hh) „platforma RIS“ je elektronická platforma s jednotným prístupovým bodom pre užívateľov RIS, ktorá prijíma vnútroštátne informácie RIS a poskytuje informačné služby o plavebnej dráhe, infraštruktúre, plavbe a doprave vrátane plánovania trás a dopravy a ktorá slúži na elektronické nahlasovanie podľa zásady „jedenkrát a dosť“;
hi) „vnútrozemské prístavy“ sú prístavy vnútrozemskej vodnej dopravy základnej siete TEN-T alebo súhrnnej siete TEN-T uvedené a kategorizované v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013.“
4.Článok 4 sa nahrádza takto:
„Článok 4
Zavedenie riečnych informačných služieb
1.Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zavedenie riečnych informačných služieb na vnútrozemských vodných cestách a vo vnútrozemských prístavoch patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
2.Členské štáty vypracujú riečne informačné služby takým spôsobom, aby bola aplikácia RIS efektívna, rozšíriteľná a interoperabilná tak, aby bolo možné spolupracovať s inými aplikáciami RIS a so systémami pre iné druhy dopravy, pričom zároveň zabezpečujú rozhrania so systémami riadenia dopravy a obchodnými činnosťami.
3.V záujme zriadenia riečnych informačných služieb členské štáty:
a)zabezpečia, aby sa užívateľom RIS poskytli všetky relevantné údaje týkajúce sa plavby a plánu cesty na vnútrozemských vodných cestách. Tieto údaje, stanovené v prílohe I, sú aktuálne a poskytujú sa prinajmenšom v prístupnom bežnom elektronickom formáte;
b)zabezpečia, aby pre všetky ich vnútrozemské vodné cesty siete TEN-T, okrem údajov uvedených v písmene a), mali užívatelia RIS k dispozícii elektronické navigačné mapy vhodné na účely plavby;
c)umožnia, pokiaľ si vnútroštátne alebo medzinárodné predpisy vyžadujú hlásenia z lodí, že príslušné orgány budú dostávať elektronické hlásenia z lodí o požadovaných údajoch lodí. Pri cezhraničnej doprave sa takéto informácie odovzdajú príslušným orgánom susedného štátu a každé takéto odovzdanie sa ukončí pred príchodom plavidiel na hranicu;
d)zabezpečia, aby boli plavebné správy pre veliteľov lodí, vrátane informácií o vodnom stave (alebo o maximálnom prípustnom ponore) a hlásení o ľadochode na vnútrozemských vodných cestách, poskytované ako štandardné kódované správy, ktoré sa dajú stiahnuť. Štandardná správa obsahuje aspoň tie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnú plavbu. Plavebné správy pre veliteľov lodí sú aktuálne a poskytujú sa prinajmenšom v prístupnom bežnom elektronickom formáte;
e)zabezpečia, aby bol systém ERDMS aktuálny, a to tým, že budú bez odkladu poskytovať všetky potrebné údaje, a prostredníctvom ich revízie aspoň raz ročne;
f)zabezpečia, aby medzi riečnymi informačnými službami a elektronickými prostrediami na výmenu informácií zriadenými na základe práva Únie a používanými v iných druhoch dopravy, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych námorných jednotných kontaktných miest v rámci EMSWe, prebiehala výmena aspoň tých informácií, ktoré súvisia s plavbou;
g)zabezpečia, aby sa príslušným orgánom na platforme eFTI prostredníctvom jedinečného elektronického identifikačného prepojenia uvedeného v článku 9 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2020/1056 sprístupnili informácie týkajúce sa nebezpečného tovaru, ako sa vyžaduje v kapitole 5.4 časti 5 poriadku, ktorý tvorí prílohu k Európskej dohode o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ďalej len „ADN“), uzavretej v Ženeve 26. mája 2000, ako sa uvádza v oddiele III.1 prílohy III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES 39 ;
h)zabezpečia, aby medzi riečnymi informačnými službami a systémami vnútrozemských prístavov slúžiacimi užívateľom prístavov prebiehala výmena informácií, okrem iného vrátane aktuálnych informácií o dostupnosti prístavísk a infraštruktúry pre alternatívne palivá, a najmä zariadení požadovaných podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 40 ;
i)zabezpečia, aby medzi riečnymi informačnými službami a inteligentnými systémami infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest prebiehala výmena informácií na účely riadenia riečnej plavby.
Záväzky uvedené v tomto odseku sa splnia v súlade s požiadavkami a zásadami uvedenými v prílohách I a II.
4.Príslušné orgány členských štátov zriadia centrá RIS v súlade s regionálnymi potrebami.
5.Členské štáty vytvoria, prevádzkujú, používajú a spravujú jednotnú platformu RIS, ktorá poskytuje údaje súvisiace s plavebnou dráhou, infraštruktúrou, plavbou a dopravou. Platforma RIS je dostupná pre všetkých užívateľov RIS a predstavuje hlavnú platformu na výmenu informácií súvisiacich s riečnymi informačnými službami. Platforma obsahuje rozhrania na prepojenie so systémami iných druhov dopravy a vnútrozemských prístavov. Členské štáty určia jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za prevádzku platformy RIS.
6. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví prevádzkové charakteristiky, úlohy a postupy platformy RIS a určí jej prevádzkovateľa, a to na základe zásad týkajúcich sa technických predpisov RIS uvedených v bode 7 prílohy II, aby sa zabezpečilo ich jednotné vykonávanie v celej Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.
7.Na používanie automatického identifikačného systému (AIS) sa vzťahuje Regionálna dohoda o rádiotelefonických službách na vnútrozemských vodných cestách uzavretá v Bazileji 6. apríla 2000 v rámci Rádiokomunikačného poriadku Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU).
8.Členské štáty, v prípade potreby v spolupráci s Úniou, podporujú veliteľov lodí, prevádzkovateľov, agentov alebo vlastníkov plavidiel, ktoré sa plavia na ich vnútrozemských vodných cestách, lodných odosielateľov alebo vlastníkov nákladu na palube týchto plavidiel, aby plne využívali služby, ktoré sú im na základe tejto smernice k dispozícii.
9.Komisia prijme vhodné opatrenia na overenie interoperability, spoľahlivosti a bezpečnosti riečnych informačných služieb.“
5.Článok 5 sa nahrádza takto:
„Článok 5
Technické predpisy
1.S cieľom podporiť riečne informačné služby a zabezpečiť interoperabilitu týchto služieb podľa článku 4 ods. 2 sa uplatňujú technické predpisy uvedené v prílohe III v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II a vzťahujú sa najmä na tieto oblasti:
a)elektronický mapový zobrazovací a informačný systém na vnútrozemskú navigáciu (vnútrozemský systém ECDIS);
b)elektronické hlásenia z lodí;
c)plavebné správy pre veliteľov lodí;
d)systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy;
e)zlučiteľnosť zariadenia potrebného na využívanie riečnych informačných služieb;
f)prevádzka platformy RIS;
g)prepojenie a výmena informácií s databázami Únie (ERDMS);
h)prepojenie a výmena informácií s platformami IT iných druhov dopravy vrátane prinajmenšom eFTI a EMSWe;
i)prepojenie a výmena informácií so systémami riadenia prístavov a s inteligentnými systémami infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest;
j)ustanovenia týkajúce sa plavby a plánu cesty.“
6.Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Príslušné orgány
Členské štáty určia príslušné orgány pre aplikáciu RIS, pre medzinárodnú výmenu údajov, pre prevádzku platformy RIS a pre vybavovanie sťažností užívateľov RIS. Členské štáty tieto orgány oznámia Komisii do … [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].“
7.Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vybavovanie sťažností
1.Každý členský štát zabezpečí zavedenie účinného postupu na vybavovanie sťažností vyplývajúcich z uplatňovania tejto smernice.
2.Vybavovanie sťažností sa musí vykonávať tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a aby bolo funkčne nezávislé od akéhokoľvek príslušného orgánu pre aplikáciu RIS, pre medzinárodnú výmenu údajov a pre prevádzku platformy RIS. Vybavovanie sťažností musí byť nestranné a transparentné a musí sa pri ňom náležite dodržiavať právo slobodne vykonávať obchodnú činnosť.
3.Sťažnosti sa podávajú v členskom štáte, na ktorého vodných cestách alebo v ktorého vnútrozemských prístavoch vznikli dôvody pre podanie sťažnosti. Členské štáty zabezpečia, aby užívatelia RIS a iné príslušné zainteresované strany boli informovaní o tom, kde a ako je možné podať sťažnosť a ktoré orgány sú zodpovedné za ich vybavovanie.
4.Orgány zodpovedné za vybavovanie sťažností navzájom spolupracujú na účely riešenia sťažností cezhraničnej povahy.
5.Orgány zodpovedné za vybavovanie sťažností majú v súlade s vnútroštátnym právom právomoc požiadať príslušné orgány pre aplikáciu RIS a pre medzinárodnú výmenu údajov, poskytovateľov riečnych informačných služieb, manažérov infraštruktúry a vnútrozemské prístavy o poskytnutie informácií týkajúcich sa sťažnosti.
6.Orgány zodpovedné za vybavovanie sťažností majú v súlade s vnútroštátnym právom právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré majú záväzný účinok podliehajúci v relevantných prípadoch súdnemu preskúmaniu.
7.Členské štáty informujú Komisiu o postupe vybavovania sťažností do … [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti] a následne o všetkých zmenách týkajúcich sa týchto informácií. Komisia takéto informácie uverejní a pravidelne aktualizuje na svojom webovom sídle.
8.Členské štáty každý rok informujú Komisiu o počte a druhu sťažností, ktoré boli doručené orgánom zodpovedným za vybavovanie sťažností, o počte prijatých nápravných opatrení a o čase potrebnom na vybavenie sťažností.“
8.Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a bezpečnosti informácií
Členské štáty v súlade s platným právom Únie a vnútroštátnym právom prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na ochranu informácií a záznamov RIS pred nežiaducimi udalosťami alebo zneužitím vrátane neoprávneného prístupu k nim, ich zmeny alebo straty a na zabezpečenie dôvernosti obchodných a iných citlivých informácií, ktoré sa vymieňajú podľa tejto smernice.“
9.Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Postup pri zmene
1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom zmeniť prílohu I prostredníctvom aktualizácie a revízie minimálnych požiadaviek na údaje so zreteľom na skúsenosti získané pri uplatňovaní tejto smernice a s prihliadnutím na technický pokrok pri vývoji technológií a aplikácií RIS.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom zmeniť prílohu III prostredníctvom aktualizácie, v prípade potreby so zreteľom na kritériá vymedzené v odseku 3, odkazu na najnovšie znenie normy ES-RIS a stanoviť dátum jej uplatňovania, a to v súlade so zásadami uvedenými v prílohe II.
3.Ak neexistujú príslušné a aktuálne technické predpisy alebo ak technické predpisy vypracované výborom CESNI nevyhovujú žiadnym platným požiadavkám stanoveným v prílohe II, prípadne ak by zmeny rozhodovacieho procesu výboru CESNI alebo iných prvkov normy ohrozili záujmy Únie, a za predpokladu náležitého zdôvodnenia vhodnou analýzou, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a na účely zmeny prílohy III s cieľom stanoviť príslušné technické predpisy založené na zásadách uvedených v prílohe II.“
10.V článku 10a sa odsek 2 nahrádza takto:
„2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“
11.V článku 10a sa odsek 6 nahrádza takto:
„6.Delegovaný akt prijatý podľa tohto článku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu.“
12.Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor pre vnútrozemskú vodnú dopravu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 41 .
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
13.V článku 12 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
14.Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Monitorovanie
Komisia monitoruje zavedenie riečnych informačných služieb v Únii a Európskemu parlamentu a Rade o tom predloží správu do … [piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti].“
15.Príloha I k smernici 2005/44/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe I k tejto smernici.
16.Príloha II k smernici 2005/44/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tejto smernici.
17.Text uvedený v prílohe III k tejto smernici sa dopĺňa ako príloha III.
Článok 2
Transpozícia
1.Členské štáty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú vnútrozemské vodné cesty patriace do rozsahu pôsobnosti článku 2 smernice 2005/44/ES.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka
Európska komisia (2016), pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie REFIT ex post záverečnej správy o smernici 92/106/EHS o kombinovanej doprave [SWD(2016) 140 final].
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 1. 2024
COM(2024) 33 final
PRÍLOHA
k návrhu
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
{SEC(2024) 38 final} - {SWD(2024) 15 final} - {SWD(2024) 16 final}
PRÍLOHA I
„PRÍLOHA I
MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA ÚDAJE
Ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 písm. a), poskytujú sa najmä tieto údaje:
·os vodnej cesty s určením kilometrovníka,
·obmedzenia plavidiel alebo zostáv z hľadiska dĺžky, šírky, ponoru a výšky nad hladinou,
·prevádzkové časy objektov obmedzujúcich plavbu, najmä plavebných komôr a mostov,
·aktuálne a očakávané časy čakania pri mostoch, v plavebných komorách a vo vnútrozemských prístavoch,
·poloha prístavov a terminálov,
·referenčné údaje z vodočetných staníc vzťahujúce sa k plavbe.
Poskytnuté informácie musia byť aktuálne a musia zachytávať situáciu v reálnom čase.“
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 1. 2024
COM(2024) 33 final
PRÍLOHA
k návrhu
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
{SEC(2024) 38 final} - {SWD(2024) 15 final} - {SWD(2024) 16 final}
PRÍLOHA II
„PRÍLOHA II
ZÁSADY TECHNICKÝCH PREDPISOV RIS
1.Celkové zásady
Technické predpisy RIS musia dodržiavať tieto celkové zásady:
a)určenie technických požiadaviek pre plánovanie, zavedenie a prevádzkové využitie služieb a súvisiacich systémov;
b)štruktúra a organizácia RIS;
c)odporúčania pre plavidlá, aby sa zúčastňovali na riečnych informačných službách, aby sa podieľali na individuálnych službách a postupnom rozvoji riečnych informačných služieb.
2.Vnútrozemský systém ECDIS
Technické predpisy pre elektronický mapový zobrazovací a informačný systém (vnútrozemský systém ECDIS), ktoré budú vypracované v súlade s článkom 5, musia dodržiavať tieto zásady:
a)zlučiteľnosť s námorným systémom ECDIS, aby sa umožnila plavba vnútrozemských plavidiel v zónach pre zmiešanú plavbu v ústiach riek a riečno-morskú plavbu;
b)definovanie minimálnych požiadaviek pre zariadenia vnútrozemského systému ECDIS, ako aj minimálny obsah elektronických navigačných máp so zreteľom na bezpečnosť plavby, a to najmä:
a)vysoký stupeň spoľahlivosti a dostupnosti používaných zariadení vnútrozemského systému ECDIS;
b)odolnosť zariadení vnútrozemského systému ECDIS voči podmienkam prostredia typickým na palube plavidla, s vylúčením akéhokoľvek zníženia kvality alebo spoľahlivosti;
c)zahrnutie všetkých druhov geografických objektov (napr. hraníc plavebných dráh, nábrežných konštrukcií, majákov), ktoré sú potrebné na bezpečnú plavbu, do elektronických navigačných máp;
d)monitoring elektronickej navigačnej mapy s prekrytím obrazu radaru pri kormidlovaní plavidla;
c)zahrnutie aktuálnych informácií o hĺbke na plavebnej dráhe v elektronickej navigačnej mape a zobrazenie vopred stanovenej alebo aktuálnej výšky hladiny vody;
d)zahrnutie doplňujúcich informácií (napr. informácií ďalších strán okrem príslušných orgánov) v elektronickej navigačnej mape a zobrazenie vo vnútrozemskom systéme ECDIS bez vplyvu na informácie, ktoré sú potrebné na bezpečnú plavbu;
e)dostupnosť elektronických navigačných máp pre užívateľov RIS;
f)dostupnosť údajov určených pre elektronické navigačné mapy pre všetkých výrobcov aplikácií, tam, kde je to vhodné, za primeraný poplatok súvisiaci s nákladmi;
g)zahrnutie aktuálnych informácií o čase čakania v plavebných komorách, pri mostoch a vo vnútrozemských prístavoch v elektronickej navigačnej mape a zobrazenie vo vnútrozemskom systéme ECDIS bez vplyvu na informácie, ktoré sú potrebné na bezpečnú plavbu.
3.Elektronické hlásenia z lodí
Technické predpisy pre elektronické hlásenia z lodí vo vnútrozemskej plavbe v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)umožnenie výmeny elektronických údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov, medzi účastníkmi vnútrozemskej, ako aj námornej plavby a multimodálnej dopravy, ak je v nej zahrnutá vnútrozemská plavba;
b)používanie štandardizovanej notifikačnej dopravnej správy v hláseniach loď — plavebná správa, plavebná správa — loď a plavebná správa — plavebná správa s cieľom získať kompatibilitu s námornou dopravou;
c)používanie medzinárodne uznávaného zoznamu kódov a klasifikácií, s možnosťou doplnenia pre rozšírené potreby vnútrozemskej plavby;
d)používanie jednotného európskeho identifikačného čísla plavidiel.
4.Plavebné správy pre veliteľov lodí
Technické predpisy pre plavebné správy pre veliteľov lodí v súlade s článkom 5, najmä pokiaľ ide o informácie o plavebnej dráhe, plavebné informácie a riadenie plavby, ako aj plán cesty, musia dodržiavať tieto zásady:
a)štandardizovaná štruktúra údajov s použitím vopred definovaných textových modulov, vo veľkej miere kódovaná s cieľom umožniť automatický preklad najdôležitejšieho obsahu do iných jazykov a uľahčiť integráciu plavebných správ pre veliteľov lodí do systémov plánu cesty;
b)zlučiteľnosť štandardizovanej štruktúry údajov so štruktúrou údajov vnútrozemského systému ECDIS s cieľom uľahčiť integráciu plavebných správ pre veliteľov lodí vo vnútrozemskom systéme ECDIS;
c)zosúladenie s technickými predpismi pre plavbu a plán cesty s cieľom zabezpečiť súdržnosť poskytnutých informácií.
5.Systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy
Technické predpisy pre systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)definovanie požiadaviek na systémy a štandardných správ, ako aj postupov tak, aby boli poskytované automaticky;
b)rozlíšenie systémov vhodných pre požiadavky na informácie o momentálnej plavebnej situácii od systémov vhodných pre požiadavky na strategické informácie o plavebnej situácii, oba so zreteľom na presnosť polohy a požadovanú rýchlosť aktualizácie;
c)opis príslušných technických systémov lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy ako vnútrozemský systém AIS (vnútrozemský automatický identifikačný systém);
d)zlučiteľnosť formátov údajov s námorným systémom AIS.
6.Prevádzka platformy RIS
Technické predpisy pre platformu RIS v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)pôsobenie ako jednotné digitálne kontaktné miesto pre vnútrozemskú plavbu;
b)harmonizovaný jednotný prístupový bod pre aktuálne informácie, pokiaľ možno v reálnom čase, o stave plavebnej dráhy na účely bezpečnej a udržateľnej plavby, plánovania a prevádzky prístavov v rámci siete TEN-T;
c)umožnenie multimodálnych dopravných reťazcov a zároveň zabezpečenie primeranej úrovne ochrany údajov;
d)vysoká úroveň presnosti údajov pre plynulú výmenu údajov medzi príslušnými užívateľmi RIS v rámci siete TEN-T (v Únii a mimo nej);
e)používateľsky ústretové rozhranie s použiteľnými, užitočnými a praktickými funkciami, ako je schopnosť ukladať a uchovávať profily;
f)harmonizovaný jednotný bod na podávanie hlásení v súlade so zásadou „jedenkrát a dosť“, a to aj pre medzinárodné cesty;
g)prepojenie s ďalšími systémami využívajúcimi informačné, komunikačné, navigačné technológie alebo technológie na určovanie polohy/lokalizačné technológie na efektívne riadenie infraštruktúry, mobility a dopravy v sieti TEN-T a na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou občanom a prevádzkovateľom vrátane systémov na bezpečné, zabezpečené, ekologické a kapacitne efektívne používanie siete;
h)zhromažďovanie a nahlasovanie anonymizovaných a súhrnných údajov o používaní, ktoré sa môžu využiť na monitorovanie vykonávania riečnych informačných služieb, vrátane prinajmenšom počtu užívateľov RIS, dostupnosti údajov na platforme RIS, prepojení s inými systémami a počtu výmen informácií s týmito inými systémami (napr. s eFTI, EMSWe, so systémami slúžiacimi užívateľom prístavov).
7.Výmena údajov s inými digitálnymi systémami alebo platformami
Technické predpisy pre výmenu údajov s inými digitálnymi systémami alebo platformami vrátane EMSWe, eFTI, ERDMS, systémov vnútrozemských prístavov slúžiacich užívateľom prístavov a inteligentného systému infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)vychádzajú z funkcií poskytovaných platformou RIS;
b)uľahčenie elektronickej výmeny údajov medzi technológiami RIS a databázami a systémami používanými v rámci iných druhov dopravy, a to prostredníctvom primeraných dátových prepojení a rozhraní;
c)definovanie požiadaviek na systémy, ako aj postupov na automatickú výmenu údajov;
d)výmena informácií v reálnom čase, najmä v prípade údajov rozhodujúcich z časového hľadiska;
e)zaistenie bezpečnej výmeny informácií v súlade so systémom komplexnej kontroly prístupu založenej na právach;
f)príprava na systémový rámec výmeny, ktorým sa podľa potreby umožní budúci vývoj a prepojenia s ďalšími systémami, vrátane výmen s budúcim európskym dátovým priestorom pre mobilitu a inými systémami, ktoré sú určené na podporu inovácií v multimodálnej doprave.
8.Výmena údajov s inými digitálnymi systémami alebo platformami
Technické predpisy pre výmenu údajov s inými digitálnymi systémami alebo platformami vrátane EMSWe, eFTI, ERDMS, systémov vnútrozemských prístavov slúžiacich užívateľom prístavov a inteligentného systému infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)vychádzajú z funkcií poskytovaných platformou RIS;
b)uľahčenie elektronickej výmeny údajov medzi technológiami RIS a databázami a systémami používanými v rámci iných druhov dopravy, a to prostredníctvom primeraných dátových prepojení a rozhraní;
c)definovanie požiadaviek na systémy, ako aj postupov na automatickú výmenu údajov;
d)výmena informácií v reálnom čase, najmä v prípade údajov rozhodujúcich z časového hľadiska;
e)zaistenie bezpečnej výmeny informácií v súlade so systémom komplexnej kontroly prístupu založenej na právach;
f)príprava na systémový rámec výmeny, ktorým sa podľa potreby umožní budúci vývoj a prepojenia s ďalšími systémami, vrátane výmen s budúcim európskym dátovým priestorom pre mobilitu a inými systémami, ktoré sú určené na podporu inovácií v multimodálnej doprave.
9.Plavba a plán cesty
Technické predpisy pre plavbu a plán cesty v súlade s článkom 5 musia dodržiavať tieto zásady:
a)poskytovanie aktuálnych informácií v pravidelných intervaloch a prinajmenšom vtedy, keď nastanú významné zmeny situácie na plavebnej dráhe, ktoré môžu ovplyvniť plavbu;
b)uvedenie aspoň týchto informácií:
a)časy čakania v plavebných komorách, pri (pohyblivých) mostoch a vo vnútrozemských prístavoch;
b)vodný stav, najnižšia nameraná hĺbka, podjazdná výška, stav hate, vypúšťanie, režim, predpovedaný vodný stav, predpovedaná najnižšia nameraná hĺbka alebo predpovedané vypúšťanie;
c)situácia týkajúca sa ľadu a súvisiaca splavnosť;
d) prevádzkové hodiny plavebných komôr, (pohyblivých) mostov, vnútrozemských prístavov;
e)informácie o počasí;
c)poskytovanie prostredníctvom vnútrozemského systému ECDIS, plavebných správ pre veliteľov lodí, prípadne platformy RIS.“
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 1. 2024
COM(2024) 33 final
PRÍLOHA
k návrhu
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve
{SEC(2024) 38 final} - {SWD(2024) 15 final} - {SWD(2024) 16 final}
PRÍLOHA III
„PRÍLOHA III
TECHNICKÉ PREDPISY PRE RIEČNE INFORMAČNÉ SLUŽBY
Technickými predpismi platnými pre riečne informačné služby sú predpisy stanovené v norme ES-RIS 2023/1.“
