This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52024DC0490
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Implementation of the European Research Area (ERA) Strengthening Europe's Research and Innovation: The ERA's Journey and Future Directions
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Realizácia európskeho výskumného priestoru (EVP) Posilnenie európskeho výskumu a inovácií: Cesta EVP a budúce smerovanie
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Realizácia európskeho výskumného priestoru (EVP) Posilnenie európskeho výskumu a inovácií: Cesta EVP a budúce smerovanie
COM/2024/490 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu22. 10. 2024
COM(2024) 490 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Realizácia európskeho výskumného priestoru (EVP)
Posilnenie európskeho výskumu a inovácií: Cesta EVP a budúce smerovanie
1.Úvod
Ambícia vytvoriť európsky výskumný priestor (EVP) ako jednotný trh pre výskum, inovácie a technológie v celej Európskej únii (EÚ) vznikla v roku 2000 v rámci Lisabonskej stratégie. V roku 2009 sa EVP v Lisabonskej zmluve oficiálne uznal ako cieľ EÚ podľa článku 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Európsky výskumný priestor by sa mal dosiahnuť najmä: i) reformou vnútroštátnych politík, systémov a predpisov v oblasti výskumu; ii) navýšením investícií do výskumu a inovácií a iii) dohodou na spoločných prioritách týkajúcich sa investícií do výskumu a inovácií v celej EÚ.
Zlepšovanie európskej vedeckej a technologickej základne cezhraničnou spoluprácou, budovaním kritického objemu a podporou súťaže na celom kontinente posilňuje kvalitu a vplyv vedy a príťažlivosť Európy ako miesta pre vedcov a inovátorov. Ako zdôraznil Mario Draghi v správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti ( 1 ), výskum a inovácie sú nevyhnutné pre rast produktivity, hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť, pre vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest a pre schopnosť Európy účinnejšie nachádzať riešenia výziev, ako je zelená a digitálna transformácia. V politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na roky 2025 – 2029 sa rovnako zdôrazňuje kľúčová úloha výskumu a inovácií pre konkurencieschopnosť ( 2 ).
V plne účinnom európskom výskumnom priestore by sa výskumníci, vedomosti a údaje voľne pohybovali. Dva milióny európskych výskumníkov by mohli využívať vynikajúce pracovné podmienky bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a mali by prístup k špičkovým výskumným infraštruktúram. A inovátori by našli podporné prostredie, v ktorom by mohli svoje inovácie ďalej rozvíjať.
Za posledné dve desaťročia sa dosiahol významný pokrok vrátane rozvoja európskych výskumných infraštruktúr a prístupu k nim; vytvorenia spoločných výskumných programov a európskych hlavných programov na podporu výskumnej excelentnosti a zvýšenie príťažlivosti Európy pre najsľubnejšie talenty z celého sveta; zabezpečenia lepších podmienok pre mobilitu výskumníkov; zvýšenej atraktívnosti kariéry výskumníka a otvorenejšieho prístupu k vedeckým výsledkom.
Ako sa však uvádza v Draghiho správe, európsky systém výskumu a inovácií je stále poznačený značnými rozdielmi a rozdrobenosťou medzi členskými štátmi a regiónmi. Za posledné roky boli najúspešnejšie regióny EÚ osemkrát inovatívnejšie ako tie najmenej výkonné ( 3 ). Je to zrejmé najmä z nerovnakých rámcových podmienok pre činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pričom verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja zostávajú výrazne pod cieľovou hodnotou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Regulačné a podnikateľské prostredie pre zavádzanie inovácií a rast inovačných spoločností sa v Európe takisto výrazne líši.
Európska komisia vo svojom oznámení s názvom Nový EVP pre výskum a inovácie z roku 2020 ( 4 ) navrhla obnoviť úsilie o prekonanie spomalenia rozvoja EVP, prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu globálnemu prostrediu v oblasti výskumu a inovácií a lepšie podporiť zelenú a digitálnu transformáciu Európy. Paktom pre výskum a inováciu ( 5 ) sa zaviedol nový politický rámec spolu s politickým programom EVP, novou riadiacou štruktúrou a systémom monitorovania.
O štyri roky neskôr si zvýšené geopolitické napätie, hospodárska konkurencia a prudký nárast prelomových technológií, ako je umelá inteligencia, vyžadujú dôkladné posúdenie pokroku v súvislosti s EVP. V tomto oznámení z roku 2024 sa hodnotí pokrok dosiahnutý od roku 2020 a identifikujú sa úspechy, nedostatky a oblasti, v ktorých je potrebné prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľov EVP.
2.Priority EVP: bilancia po štyroch rokoch v oblasti
V oznámení s názvom Nová éra výskumu a inovácie z roku 2020 boli načrtnuté štyri strategické ciele, ktoré Rada schválila v Pakte pre výskum a inováciu:
I)priorizácia investícií a reforiem;
II)zlepšenie prístupu k excelentnosti;
III)premietanie výsledkov výskumu a inovácie do hospodárstva a takisto
IV)prehĺbenie EVP.
Na základe týchto cieľov sa v pláne EVP podrobne uvádza 20 konkrétnych opatrení na obdobie rokov 2020 – 2024 ( 6 ).
Na účinné dosiahnutie týchto cieľov a zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi a Európskou komisiou bola vytvorená nová riadiaca štruktúra. Táto nová riadiaca štruktúra má tri zložky. Prvou zložkou je Výbor pre Európsky výskumný priestor a inováciu (ERAC), ktorý bol opätovne potvrdený ako spoločný poradný výbor pre strategickú politiku na vysokej úrovni. Druhou zložkou je fórum EVP, ktoré tvoria členské štáty EÚ, krajiny pridružené k programu Horizont Európa, zainteresované strany a Komisia. Fórum EVP koordinuje stanovovanie priorít a vypracúva plány spoločných opatrení v procese spoluvytvárania (politický program EVP 7 ). Zároveň uľahčuje vykonávanie týchto opatrení prostredníctvom špecializovaných pracovných skupín, iniciatív a výmeny najlepších postupov. Treťou zložkou novej riadiacej štruktúry je nový systém monitorovania ( 8 ), ktorý bol zavedený na sledovanie pokroku a posudzovanie vplyvu opatrení v rámci EVP.
V záujme zachovania otvorenosti medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií a zároveň podpory rovnakých podmienok a reciprocity opierajúcej sa o základné hodnoty sa v oznámení zaviedol geopolitický rozmer. Tieto zásady boli posilnené v oznámení Komisie z roku 2021 o globálnom prístupe k výskumu a inováciám ( 9 ) a v odporúčaní Rady z roku 2024 o posilnení bezpečnosti výskumu ( 10 ).
S cieľom zvýšiť dôveru vo vedu a pomôcť dosiahnuť väčší spoločenský vplyv zavádzaním nových myšlienok a inovácií je od roku 2020 ústredným bodom „nového EVP“ aj zapojenie občanov do výskumu a inovácií.
V nasledujúcich oddieloch sa skúmajú otázky, ktorým sa venuje pozornosť v rámci štyroch cieľov, skúma sa pokrok dosiahnutý od roku 2020 a určujú sa oblasti, v ktorých je potrebné prijať ďalšie opatrenia ( 11 ).
2.1.Priorizácia investícií a reforiem
Cieľ
Spoluprácou v rámci európskeho výskumného priestoru sa má dosiahnuť potrebný rozsah a efektívnosť na účinné riešenie európskych potrieb v oblasti výskumu a inovácií. V čase, keď Európa musí sústrediť svoje úsilie na oblasti, ktoré sú kľúčové pre jej budúcu konkurencieschopnosť, udržateľnosť a blahobyt, by duplicita, nahrádzanie a rozdrobenosť investícií a iniciatív v oblasti výskumu a inovácií boli kontraproduktívne. Cezhraničná spolupráca na druhej strane prináša zvýšenie efektívnosti dosiahnutím kritického objemu prostredníctvom združených zdrojov.
Úspech si však vyžaduje silné politické odhodlanie v celej Únii určiť spoločné priority, koordinovať politické alebo regulačné opatrenia a združovať investície. Bez trvalej priorizácie investícií do výskumu a inovácií na vnútroštátnej úrovni, spolu so zavedením podporných predpisov a politík, nemôže byť EVP plne účinný. To si vyžaduje, aby každá krajina vykonala dôkladné posúdenie svojich potrieb, najmä pokiaľ ide o organizáciu výskumných alebo univerzitných (podporných) systémov, pracovné podmienky výskumníkov, riadenie práv duševného vlastníctva alebo celkové podnikateľské a prevádzkové prostredie pre inovačné spoločnosti, a určila, kde sú potrebné štrukturálne reformy.
V Pakte pre výskum a inovácie z roku 2021 sa požadujú ambiciózne, ale realistické ciele na podporu potrebných reforiem na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pričom konečným cieľom je investovať do výskumu a vývoja 3 % HDP EÚ a dve tretiny by mali pochádzať zo súkromného sektora. V apríli 2024 Európska rada uznala tento cieľ za kľúčový faktor pre zvýšenie dlhodobej konkurencieschopnosti Európy ( 12 ).
Pokrok
Od roku 2020 Európska komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi s cieľom posilniť a lepšie zosúladiť úsilie v oblasti výskumu a inovácií v celej EÚ. To sa dosiahlo cielenou politikou; finančnou a technickou podporou štrukturálnych reforiem a „mäkkými“ opatreniami, ako je výmena skúseností a politické dialógy ( 13 ).
Kľúčovými nástrojmi, ktoré umožnili identifikovať cielené potreby reforiem a prijať opatrenia týkajúce sa rámcových podmienok pre výskum a inovácie, boli fondy politiky súdržnosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. V období rokov 2021 – 2027 je na investície do výskumu a inovácií a zručností súvisiacich s inováciami vyčlenených 36,5 miliardy EUR z podpory politiky súdržnosti vo forme vnútroštátnych a regionálnych programov, z ktorých každý sa opiera o stratégie pre inteligentnú špecializáciu na základe miesta ( 14 ). Od roku 2021 sa v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zmobilizovalo 55,6 miliardy EUR na výskum a inovácie v spojení s kľúčovými štrukturálnymi reformami na zlepšenie fungovania a výkonnosti systémov výskumu a inovácií členských štátov. Z tejto celkovej sumy 35,5 % uľahčuje zelenú transformáciu, zatiaľ čo 9,3 % smeruje do výskumu a inovácií v oblasti digitálnych technológií. Očakáva sa, že sprievodné štrukturálne reformy a doplnkové investície do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti takisto významne prispejú k EVP posilnením využívania vedomostí, posilnením prepojenia vedy a podnikov (napr. vo Francúzsku a Grécku), podporou silnejších ekosystémov výskumu a inovácií vo forme lepších služieb pre MSP a startupy (napr. v Litve) alebo zvýšením počtu podnikov investujúcich do činností v oblasti výskumu a inovácií (napr. v Chorvátsku). Investície do výskumu a inovácií a reformný impulz, ktoré sa vytvorili v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, už viedli k hmatateľným výsledkom. Napríklad Slovensko posilňuje svoju vedeckú excelentnosť konsolidáciou svojich univerzít a reformou ich riadenia s cieľom zabezpečiť ich lepšie prispôsobenie hospodárskym a spoločenským potrebám, zatiaľ čo Španielsko zmenilo svoj zákon o vede, technológiách a inováciách s cieľom zaviesť cieľ vynakladať do roku 2030 1,25 % HDP na verejné investície do výskumu a vývoja. Horizontálne investície do výskumu a inovácií predstavujú významný podiel na celkových investíciách do výskumu a inovácií v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Zahŕňajú rôzne prierezové opatrenia, ako je posilnenie inovačných ekosystémov (aj inovačnými zoskupeniami), modernizácia výskumných infraštruktúr, granty pre výskumníkov, podpora inovácií v podnikoch vrátane startupov a MSP, uľahčenie spolupráce verejného a súkromného sektora v oblasti výskumu a inovácií a podpora existujúcich alebo nových regionálnych zoskupení.
Na poskytovanie praktickej odbornej podpory členským štátom bol mobilizovaný nástroj politickej podpory programu Horizont ( 15 ) a Nástroj technickej podpory ( 16 ). Tieto dva nástroje pomohli poskytnúť informácie pri navrhovaní a vykonávaní reforiem v oblasti výskumu a inovácií v oblastiach, ako sú: i) zlepšenie verejných výdavkov na výskum a vývoj v oblasti kľúčových priorít; ii) vytvorenie viacročných finančných rámcov pre dlhodobé verejné financovanie vedy a iii) posilnenie prepojenia medzi vedou a podnikaním. Okrem toho sa v roku 2022 začali „posilnené dialógy“ medzi zainteresovanými členskými štátmi a Európskou komisiou s cieľom zlepšiť prepojenie politík EÚ a vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácií a posilniť koordináciu medzi rôznymi rezortmi zodpovednými za výskum a inovácie („celovládny“ prístup). Komisia už zorganizovala 14 dialógov s 12 členskými štátmi.
|
Zostávajúci rozsah opatrení Napriek tomuto pokroku je možné urobiť viac pre posilnenie európskych kolektívnych vedeckých a technologických kapacít: i) lepšou koordináciou politík v oblasti spoločných priorít krajín EVP; ii) trvalou priorizáciou investícií do výskumu a inovácií na vnútroštátnej úrovni; iii) podpornými predpismi a politikami pre výskum a inovácie a iv) prísnejším monitorovaním účinnosti opatrení. Ako sa zdôraznilo v poslednom jarnom balíku európskeho semestra ( 17 ), viaceré členské štáty ešte stále potrebujú vykonať štrukturálne reformy na zlepšenie podmienok pre vedu a inovácie. Pokiaľ ide o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, hoci sa vykonávanie a vyplácanie zrýchlilo, pokrok sa v jednotlivých členských štátoch líši. Všetky členské štáty musia pokračovať v úsilí o úplné vykonanie svojich príslušných plánov obnovy a odolnosti pred koncom roka 2026, keď sa má skončiť platnosť mechanizmu ( 18 ). V roku 2022 bola intenzita výskumu a vývoja v EÚ na úrovni 2,3 %, čo je výrazne pod úrovňou 3 % a pod úrovňou našich hlavných medzinárodných konkurentov, ako sú USA (3,6 %), Japonsko (3,4 %), Južná Kórea (5,2 %) alebo Čína (2,6 %). Podpora a investície do výskumu a inovácií sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia od 3,47 % do 0,46 % HDP ( 19[2]), pričom iba päť krajín dosiahlo cieľ 3 %. Príčinou tohto rozdielu sú najmä nízke súkromné investície do výskumu a vývoja v Európe a nedostatočná špecializácia v sektoroch špičkových technológií (tzv. európska pasca priemerných technológií). Regulačné prekážky, ktoré bránia inováciám v podnikoch a financovaniu, rozširovaniu a zavádzaniu inovácií, treba ešte odstrániť. Existuje najmä priestor na posilnenie združovania európskych investorov do prelomových inovácií, napríklad sieťami dôveryhodných investorov, a na posilnenie európskych trhov s inováciami politikami v oblasti verejného obstarávania alebo tvorby noriem. V mnohých členských štátoch sú potrebné aj opatrenia na ďalšiu podporu prenosu poznatkov a transferu technológií z akademickej obce do súkromného sektora, a to aj v rámci politiky v oblasti práv duševného vlastníctva. Opatrenia by mohli mať formu organizačných zmien alebo prijatia špecializovaných stimulačných programov, napr. na podporu mobility medzi sektormi. Okrem súkromných investícií sú verejné investície do výskumu a vývoja na úrovni EÚ stále nízke a nedostatočne koordinované, keďže 90 % všetkého verejného výskumu a vývoja sa zameriava na vnútroštátne priority a európsky rámcový program pre výskum a inovácie (Horizont Európa) predstavuje len približne 10 % verejných výdavkov na výskum a vývoj v EÚ. V mnohých členských štátoch tvoria investície do výskumu a inovácií v rámci politiky súdržnosti podstatnú časť ich celkových investícií do výskumu a inovácií. V Litve, Poľsku a Lotyšsku je to viac ako 30 %; v Estónsku, na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Chorvátsku nad 20 %, v Portugalsku, na Cypre, v Českej republike, Rumunsku, na Malte a v Slovinsku nad 10 %. ( 20 ) Nedosiahol sa žiadny pokrok pri dosahovaní cieľa EVP, ktorým je nasmerovať aspoň 5 % vnútroštátnych verejných finančných prostriedkov na výskum a vývoj do spoločných cezhraničných výskumných programov alebo európskych partnerstiev. Viac by sa dalo urobiť aj pre posilnenie verejných výskumných systémov prijatím stabilných a predvídateľných systémov financovania, riešením inštitucionálnej rozdrobenosti a zvýšením atraktívnosti kariéry vo výskume. |
2.2.Zlepšenie prístupu k excelentnosti
Cieľ
Silný európsky výskumný priestor sa opiera o spoľahlivú vedeckú základňu na celom území, ktorá je schopná zabezpečiť jeho dlhodobú schopnosť konkurovať na svetovom trhu, ale aj udržať a prilákať talenty. Výskumná excelentnosť existuje všade v Európe, produkujú ju výskumníci všetkých vekových kategórií, vo všetkých disciplínach a vo všetkých sektoroch, ale jej plný potenciál zostáva nevyužitý. V možnostiach, ktoré majú výskumníci a inovátori k dispozícii v celom EVP, stále existujú značné rozdiely. Niektoré z týchto rozdielov sú spôsobené administratívnymi a regulačnými prekážkami, ktoré výskumníkom v niektorých regiónoch a krajinách sťažujú prístup k financovaniu výskumu a inovácií, výskumným a technologickým infraštruktúram, podporným štruktúram alebo sieťam spolupráce.
Vo svete čoraz zložitejších technológií sú objavy a inovácie podporované interakciou medzi sektormi, disciplínami a geografickými oblasťami. Napriek významu týchto interakcií však spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou, ako aj cezhraničná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií zostáva v EÚ nedostatočne rozvinutá. Len deväť členských štátov EÚ je v celosvetovom rebríčku 20 najlepších štátov v oblasti spolupráce medzi priemyslom a univerzitami ( 21 ). Siete spolupráce v oblasti výskumu a inovácií len zriedkavo presahujú hranice jednotlivých štátov alebo dokonca regiónov. Približne 70 % všetkých spoluvlastnených patentov je výsledkom spolupráce v rámci toho istého regiónu. Iba 13 % zahŕňa organizácie so sídlom v dvoch rôznych krajinách.
Cieľom EVP je využiť celý potenciál EÚ v oblasti výskumu a inovácií a podporovať talenty všade tam, kde sa nachádzajú, čím sa zabezpečí, aby všetky členské štáty mohli prispievať k vedeckým poznatkom a technológiám vytvoreným v EÚ a zároveň z nich profitovať. To si vyžaduje i) trvalé investície do kapacít výskumu a inovácií v celej Únii, a to aj využitím dostupných nástrojov, ako je napríklad rozširujúci program v rámci programu Horizont Európa, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti; ii) mobilizáciu rôznych úrovní politických opatrení na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a iii) rozvoj odborných znalostí v oblasti uľahčovania prístupu k výskumným projektom a ich riadenia.
Pokrok
Európska únia podporuje budovanie cezhraničných a medzisektorových sietí spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, a to projektmi spolupráce financovanými z programu Horizont Európa, ktoré predstavujú takmer tri štvrtiny prideleného rozpočtu. Programom Horizont Európa a rozširujúcimi opatreniami v rámci neho ( 22 ) sa podporuje aj rozvoj silnejších kapacít v oblasti výskumu a inovácií v konkrétnych členských štátoch ( 23 ). Vďaka investíciám vo výške viac ako 1 miliardy EUR sa v rámci rozširovacích opatrení: i) podporilo vytvorenie alebo modernizácia centier excelentnosti v spolupráci s poprednými inštitúciami z rôznych krajín (vytváranie tímov); ii) etablovali excelentní vedci a ich tímy v rozširujúcej sa inštitúcii (predsedovia EVP) a iii) posilnili regionálne inovačné ekosystémy vytvorením prepojení medzi akademickou obcou, podnikmi, vládami a občianskou spoločnosťou (centrá excelentnosti). Takzvané krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti, získali 14 % rozpočtu programu Horizont Európa v porovnaní s 8 % v predchádzajúcom programe (údaje za rok 2024), čo svedčí o zlepšení ich schopnosti získať prístup k programu a úspešne sa uchádzať o financovanie. Programom Horizont Európa sa podporuje aj odborná príprava, rozvoj kariéry a zručností, mobilita a vytváranie sietí výskumníkov, a to formou akcií COST a akcií Marie Curie-Sklodowskej. Okrem toho je politika súdržnosti jedným z hlavných zdrojov podpory inovácií na budovanie kapacít v oblasti výskumu a inovácií a posilňovanie ekosystémov, najmä v regiónoch, ktoré sú podľa regionálneho prehľadu výsledkov inovácií klasifikované ako mierni a rozvíjajúci sa inovátori (väčšinou zodpovedajú prechodným a menej rozvinutým regiónom v rámci politiky súdržnosti). Cieľom zriadenia regionálnych inovačných údolí ( 24 ) v rámci programu Horizont Európa a Nástroja na medziregionálne inovačné investície (nástroja I3) v rámci politiky súdržnosti je od roku 2024 využiť celý inovačný potenciál v celej Európe, prepojiť menej a viac inovačné regióny a riešiť sociálne výzvy pomocou špičkových technológií.
Plány jednotlivých krajín v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispievajú aj k cezhraničným projektom a výsledkom viacerých krajín, napríklad investície do litovského plánu sú zamerané na posilnenie genetického výskumu s cieľom uľahčiť účasť na cezhraničnom projekte EÚ v oblasti zdravia „1+ miliónov genómov“. Podobne aj fínsky plán obnovy a odolnosti obsahuje investície na podporu výskumu výroby a skladovania čistého vodíka a projekty spojené s európskymi sieťami spolupráce.
S cieľom posilniť synergie medzi rôznymi úrovňami politickej činnosti na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, aby sa posilnil prístup k excelentnosti v rámci celej Európy, bolo vytvorené fórum na výmenu postupov a stanovenie spoločných politických priorít medzi ministerstvami a riadiacimi orgánmi zodpovednými za fondy/iniciatívy regionálneho rozvoja. Okrem toho boli v roku 2022 zverejnené praktické usmernenia ( 25 ) na realizáciu synergií medzi kľúčovými politickými nástrojmi, najmä programom Horizont Európa a Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR). Tieto opatrenia priniesli niekoľko sľubných výsledkov. Riadiace orgány v rámci politiky súdržnosti v niekoľkých členských štátoch zaviedli systémy, ktoré umožňujú projektom jednotlivých prijímateľov, ktorým bola udelená známka excelentnosti v rámci programu Horizont Európa, teda projektom, ktoré boli vyhodnotené ako excelentné, ale nemohli získať financovanie z dôvodu rozpočtových obmedzení, prístup k alternatívnemu financovaniu podporou programu z EFRR. Malta a Litva začali v roku 2024 priekopnícky presúvať zdroje z EFRR do programu Horizont Európa s cieľom financovať vysokokvalitné návrhy ocenené známkou excelentnosti. Členské štáty, ako napríklad Taliansko, takisto mobilizujú finančné prostriedky z EFRR na podporu účasti svojich subjektov v partnerstvách programu Horizont Európa.
Okrem programu Horizont Európa umožňuje fórum EVP, na ktorom sa stretávajú zástupcovia členských štátov a kľúčové zainteresované strany, takisto určiť opatrenia na posilnenie kapacít riadenia výskumu.
|
Zostávajúci rozsah opatrení Napriek pokroku dosiahnutému od roku 2020 pretrvávajú prekážky, ktoré bránia plnému využitiu európskeho potenciálu v oblasti výskumu a inovácií, pričom v najnovšom vydaní európskeho prehľadu výsledkov inovácie ( 26 ) sa ukazujú značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Existuje priestor na ďalšie posilnenie a lepšie prepojenie ekosystémov výskumu a inovácií všetkých európskych krajín a regiónov, aby sa umožnil lepší prístup k excelentnosti pre všetky európske talenty, a aby sa Európa stala atraktívnym miestom na vykonávanie výskumu a pôsobenie v oblasti inovácií. Existuje najmä priestor na i) poskytovanie lepších informácií o dostupnej podpore na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni účinnými štruktúrami; ii) lepšie zviditeľnenie rozmanitosti dostupných talentov v celej Európe; iii) väčšiu otvorenosť sietí spolupráce v oblasti výskumu a inovácií z hľadiska disciplín, sektorov a geografických oblastí a iv) ďalšie zjednodušenie administratívnych postupov pre prístup k finančnej alebo technickej podpore pre novoprichádzajúcich alebo pre cezhraničnú alebo medzisektorovú mobilitu. |
2.3.Premietnutie výsledkov výskumu a inovácií do hospodárstva
Cieľ
Aby sa v rámci EVP podporila konkurencieschopnosť, zlepšila kvalita života občanov EÚ a riešili spoločenské výzvy, ako je zelená a digitálna transformácia, investície do výskumu a inovácií by mali viesť ku konkrétnym výsledkom, ktoré by sa zaviedli a uplatnili na trhu. Podľa údajov Európskeho patentového úradu sa len jedna tretina patentovaných vynálezov európskych univerzít alebo výskumných a technologických organizácií využíva na komerčné účely. Lepšie využívanie výsledkov investícií do výskumu a inovácií a ich premietnutie do výrobkov a služieb s hospodárskou a spoločenskou hodnotou má zásadný význam pre budúci európsky rast.
Cieľom je posilniť zavádzanie a využívanie európskych inovácií na trhoch pôsobením na všetky aspekty inovačného systému na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni: koordinácia politík, regulačné prostredie, financovanie, riadenie práv duševného vlastníctva, tvorba noriem, infraštruktúra, ľudský kapitál a verejný a súkromný dopyt po inováciách. Mnohé z týchto aspektov závisia od dokončenia jednotného trhu a únie kapitálových trhov ( 27 ), pričom v týchto oblastiach sa dosahuje pokrok.
Pokrok
V roku 2022 Komisia prijala oznámenie o novom európskom inovačnom programe ( 28 ). Oznámenie obsahovalo plány na súbor hlavných iniciatív spolu s plánom, ako postaviť Európu na čelo novej vlny inovácií v oblasti špičkových technológií a startupov. V marci 2024 bola uverejnená správa o súčasnom stave vykonávania 25 opatrení obsiahnutých v programe ( 29 ).
S cieľom zaviesť jednotný prístup v krajinách EÚ k maximalizácii transformácie výsledkov výskumu a inovácií na riešenia prospešné pre spoločnosť bolo v roku 2022 prijaté odporúčanie Rady o hlavných zásadách zhodnocovania vedomostí ( 30 ). Hlavné zásady sa zameriavajú na tvorcov politík na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a zahŕňajú všetky prvky systémov výskumu a inovácií, ktoré možno mobilizovať na posilnenie zavádzania inovácií. Tieto prvky zahŕňajú podporné štruktúry, systémy financovania, poskytovanie odbornej prípravy a zručností, správu duševných aktív atď. Podrobné usmernenia pre odborníkov z praxe a zainteresované strany sú uvedené v kódexoch postupov v oblasti správy duševných aktív, normalizácie, spolutvorby medzi priemyslom a akademickou obcou a angažovanosti občanov ( 31 ). V úložisku sú zainteresovaným stranám poskytnuté príklady najlepších postupov z vykonávania tohto usmernenia s cieľom posilniť rámcové podmienky pre hospodárske využívanie výsledkov výskumu a inovácií ( 32 ).
Na úrovni koordinácie politík s cieľom podporiť zosúladenie investičných programov v oblasti výskumu a inovácií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni pre vývoj a zavádzanie inovatívnych technológií pre zelenú a digitálnu transformáciu priemyslu. Komisia spolu s členskými štátmi EVP, zástupcami priemyslu a zainteresovanými stranami v oblasti výskumu a inovácií vypracovala spoločné plány, v ktorých sú uvedené usmernenia pre vývoj a zavádzanie priemyselných technológií od základného výskumu až ich nasadenie. V plánoch je uvedený komplexný pohľad na najdôležitejšie technológie spolu s prehľadom súčasných systémov a finančných nástrojov, ktoré majú pomôcť uviesť tieto technológie na trh. Plány sa môžu použiť na prijímanie rozhodnutí v priemysle, výskumných organizáciách alebo verejných orgánoch. Boli vypracované plány priemyselných technológií v rámci EVP pre nízkouhlíkové technológie v energeticky náročných odvetviach, pre obehové priemyselné technológie a prístupy k výskumu a inováciám orientované na človeka v priemyselných technológiách. Výsledky plánov priemyselných technológií sa premietli do príslušných spôsobov transformácie pre európske priemyselné ekosystémy (chemický, stavebný a textilný priemysel). Na tieto plány nadviazal súbor technologických demonštračných projektov, napríklad v oblasti čistých technológií, s cieľom využiť následné investície na uvedenie týchto technológií na trh ( 33 ). Okrem toho sa Európskym strategickým plánom pre energetické technológie ( 34 ) Komisii a členským štátom umožnilo vypracovať spoločné programy výskumu a inovácií v oblastiach, ako je napríklad solárna energia. Vykonávanie ( 35 ) týchto spoločných programov v oblasti výskumu a inovácií podporuje Partnerstvo pre prechod na čistú energiu,( 36 ), ktoré umožňuje 30 národným, regionálnym a medzinárodným agentúram pre financovanie zosúladiť priority, spojiť rozpočty a vykonávať spoločné výzvy.
Okrem podpory posilnených politík na zavádzanie inovácií v členských štátoch sa v rámci programu Horizont Európa prijali aj opatrenia na poskytovanie lepšej podpory inovačným spoločnostiam. Priemyselnými partnerstvami v rámci programu Horizont Európa sa naďalej podporovali kľúčové odvetvia, ako je elektronika, doprava, zdravie alebo vodík, a to spojením priemyslu a akademickej obce s cieľom urýchliť a koordinovať investície a zavádzanie ( 37 ). Týmito partnerstvami sa dopĺňa širšie úsilie o rozvoj dodávateľských reťazcov priemyselnými alianciami ( 38 ) a stimulujú investície formou dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Ďalšou kľúčovou iniciatívou programu Horizont Európa je Európska rada pre inovácie (EIC), ktorá prostredníctvom svojej transformačnej schémy pomáha pretaviť excelentný výskum v oblasti špičkových technológií do prelomových inovácií. EIC sa takisto podarilo „pritiahnuť“ viac ako 3,50 EUR dodatočných investícií do startupov a MSP v oblasti špičkových technológií za každé euro investované prostredníctvom fondu EIC v rámci jej programu Accelerator. Vývojom fondu EIC sa EIC stala najväčším investorom do špičkových technológií v Európe. Vďaka 200 investičným rozhodnutiam v rámci programu Horizont Európa v celkovej hodnote viac ako 1,5 miliardy EUR a vďaka spoločným investíciám s fondom EIC vzniká v celej Európe ekosystém investorov do špičkových technológií. EIC má v súčasnosti silné portfólio v oblasti technológií, ktoré sú pre Európu kľúčové, vrátane umelej inteligencie, kvantových a polovodičových technológií a biotechnológií.
V januári 2024 Komisia spustila inovačný balík v oblasti umelej inteligencie s cieľom podporiť startupy a inovácie v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie ( 39 ). Takzvané továrne umelej inteligencie posilnia prístup k európskym superpočítačom EuroHPC ( 40 ), zariadeniam na ukladanie údajov a talentom v oblasti umelej inteligencie. Viac ako 150 európskych centier digitálnych inovácií pomáha spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, malým a stredným podnikom a verejným organizáciám v procese digitalizácie a integrácie umelej inteligencie do obchodných procesov. V prevádzke sú zatiaľ štyri testovacie a experimentálne zariadenia, ktoré inovátorom umožňujú testovať a overovať ich riešenia umelej inteligencie v oblasti výroby, zdravia, inteligentných miest a agropotravinárstva. Platformou strategických technológií pre Európu (STEP) ( 41 ) sa podporuje európsky priemysel a investície do kritických technológií v Európe. V rámci platformy STEP sa získavajú a riadia finančné prostriedky v rámci 11 programov EÚ pre tri cieľové oblasti investícií: digitálne technológie a inovácie v oblasti špičkových technológií; čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. V rámci platformy STEP sa podporujú aj projekty, ktorými sa rozvíjajú zručnosti potrebné na vývoj týchto kritických technológií.
|
Zostávajúci rozsah opatrení Napriek tomuto úsiliu sa EVP stále stretáva s výzvami pri pretavovaní výsledkov výskumu a inovácií do spoločenského vplyvu a hospodárskej hodnoty a pri ich udržaní tejto hodnoty v rámci EÚ. Ako sa uvádza v Draghiho správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti (2024), inovačná kapacita EÚ naďalej zaostáva za kapacitou USA, zatiaľ čo ostatné veľké ekonomiky ju rýchlo dobiehajú. EÚ vykazuje nedostatky v celom inovačnom cykle, ako aj vo vzorcoch sektorovej špecializácie, pričom činnosti sa sústreďujú do sektorov so strednou až nízkou intenzitou výskumu a vývoja. Sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie prostredia pre rast inovačných spoločností v Európe a na zvýšenie zavádzania a využívania prelomových digitálnych a zelených technológií v celom hospodárstve. To možno uľahčiť: i) lepšou koordináciou a lepším zacielením podpory v celej Európe, ii) zmobilizovaním a znížením rizika súkromných investícií, vytvorením kritického objemu kapitálu pre investície a iii) účinnými opatreniami na podporu transformácie výskumných nápadov z laboratória na životaschopné komerčné návrhy. Hoci v Európe v súčasnosti vzniká značný počet startupov, často sa im nedarí úspešne prejsť do počiatočnej fázy rýchleho rastu a z nej do následnej fázy rozširovania. Najmä dostupnosť rizikového kapitálu v Európe je stále značne nedostatočná, čo bráni európskej inovácii a rozširovaniu inovačných spoločností v Európe, čo sa najviac prejavuje vo fáze rozširovania ( 42 ). EÚ naďalej zaostáva za USA a Čínou v počte podaných patentových prihlášok, vo vývoze špičkových technológií a v počte spoločností, ktoré dosahujú hodnotu „jednorožca“ (nad 1 miliardu USD). V novembri 2023 počet spoločností so statusom jednorožca v USA a Číne prevýšil počet spoločností v EÚ osemnásobne, resp. trojnásobne ( 43 ). Celkovo možno urobiť viac pre to, aby sa z európskych investícií do výskumu a inovácií získali hospodárske výhody, a to znížením zostávajúcich regulačných, právnych alebo administratívnych prekážok, ktoré robia Európu menej atraktívnou pre mnohých investorov a inovátorov. Medzi tieto prekážky patria: i) rôzne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa startupov a rozširujúcich sa podnikov; ii) regulačné prostredie, ktoré nepodporuje inovácie, vrátane nedostatočného využívania experimentálnych regulačných prostredí; iii) roztrieštené politiky v oblasti práv duševného vlastníctva a tvorby noriem; iv) obmedzené využívanie inovačného obstarávania medzi verejnými obstarávateľmi; v) ťažkosti pri získavaní a udržaní talentov a vi) výrazné rozdiely vo výkonnosti v oblasti inovácií medzi regiónmi EÚ. Riešenie týchto aspektov presahuje rámec EVP a dotýka sa dobudovania jednotného trhu a únie kapitálových trhov ( 44 ), najmä s cieľom zabezpečiť plne funkčný tok investícií pre inovačné spoločnosti vo všetkých fázach od vzniku až po rozšírenie. |
2.4. Prehĺbenie EVP
Cieľ
Podľa najnovších údajov Eurostatu má Európa viac ako dva milióny výskumníkov, t. j. približne štvrtinu ich celosvetového počtu, vrátane 670 000 doktorandov. To predstavuje 45 % nárast od roku 2012 a zodpovedá 1 % celkovej pracovnej sily v EÚ. Voľný pohyb výskumníkov, vedomostí a údajov je kľúčom k vytvoreniu účinnejšieho a inkluzívnejšieho európskeho systému výskumu a inovácií bez prekrývania úsilia v oblasti výskumu a inovácií, ale s potrebným kritickým objemom. Vyžaduje si to spoločné rámcové podmienky na úrovni EÚ a lepšie zosúladenie vnútroštátnych politík, ktoré sa vzťahujú na výskumné činnosti, výskumníkov a výskumné organizácie. Prehĺbenie jednotného trhu v oblasti výskumu a inovácií týmto spôsobom by malo pozitívny vplyv na: i) spôsob, akým výskumníci rozvíjajú svoju kariéru a spolupracujú; ii) spôsob, akým sa výskum vykonáva a hodnotí; iii) celkovú kvalitu a vplyv výskumu. Vyžaduje si to opatrenia v súvislosti s niekoľkými aspektmi:
·výskumníci by mali mať možnosť voľne sa pohybovať, aby mohli žiť a pracovať v celej Európe, hľadať si zamestnanie a využívať podobné pracovné podmienky založené na hodnotách a zásadách EÚ, ako je rodová rovnosť a sloboda výskumu,
·výskumníci a výskumné organizácie by mali mať možnosť ľahko spolupracovať, mať prístup k výskumnej infraštruktúre, uchádzať sa o financovanie a mať prístup k výsledkom výskumu, deliť sa o ne a opätovne používať,
·výskum, výskumníci a výskumné organizácie by sa mali hodnotiť rovnako účinným a zodpovedným spôsobom na základe rôznorodosti výstupov, postupov a činností.
Pokrok
Rada v roku 2023 prijala odporúčanie týkajúce sa európskeho rámca na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe( 45 ) vrátane novej Európskej charty výskumných pracovníkov( 46 ). Odporúčanie je základom spoločného chápania kariéry výskumníkov v členských štátoch a potrieb voľného a vyváženého pohybu výskumníkov a inovátorov v Európe. V odporúčaní sa zdôrazňuje najmä potreba ponúknuť atraktívne pracovné podmienky, prístup k infraštruktúre na svetovej úrovni a uznať rôznorodý prínos výskumných pracovníkov zlepšenými postupmi hodnotenia, napríklad odmeňovaním kariéry na viacerých pracovných pozíciách. Zo vzájomného učenia sa, ktoré bolo podporené nástrojom politickej podpory programu Horizont Európa s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi ( 47 ), vyplýva, že niekoľko členských štátov už začalo s vykonávaním reforiem v súlade s odporúčaním.
Komisia podporila uzavretie dohody a Koalície pre pokrok v hodnotení výskumu (CoARA) ( 48 ) ako kľúčový míľnik pre reformu spôsobu hodnotenia výskumných projektov, výskumníkov a výskumných inštitúcií. Očakáva sa, že táto reforma zvýši kvalitu a vplyv výskumu a atraktívnosť kariéry vo výskume vytvorením silných stimulov a odmien na vytvorenie inkluzívnejšieho, otvorenejšieho a efektívnejšieho výskumného prostredia. Reformou sa umožní lepšie rozpoznať rozmanitosť výskumných postupov, činností a výstupov nad rámec tradičných ukazovateľov založených na autorstve článkov, ktoré sú publikované vo vedeckých časopisoch.
Na podporu vykonávania tohto nového európskeho rámca Komisia spustila platformu pre talenty v EVP ( 49 ) ako novú jednotnú informačnú bránu pre výskumných pracovníkov a výskumné organizácie v Európe. Komisia zároveň s cieľom uľahčiť mobilitu a kariérny rast posilnila EURAXESS ( 50 ), platformu pre pracovné ponuky a financovanie výskumu, na ktorej sa každoročne zaregistruje viac ako 14 000 organizácií, 110 000 výskumníkov a v priemere viac ako 63 000 pracovných príležitostí. Na podporu zručností výskumníkov a medzisektorovej mobility Komisia vypracovala aj európsky rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov ( 51 ), ktorý čoraz viac inštitúcií a výskumníkov využíva ako referenčný nástroj ( 52 ). Súčasne sa okrem existujúcej podpory v rámci programu Horizont Európa, ktorá sa poskytuje až 65 000 výskumníkom (vrátane 25 000 doktorandov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej na ich odbornú prípravu, rozvoj zručností a kariéry, cezhraničnú mobilitu, mobilitu medzi disciplínami a sektormi), spustil nový menší program financovania v rámci programu Horizont Európa na podporu medzisektorovej mobility (talenty v EVP). Dočasná medzisektorová mobilita sa podporuje aj v rámci programu Next Generation Innovation Talents Scheme.
Ochrana európskych hodnôt a zásad pri výkone výskumu a inovácií, ako sú otvorená veda, integrita a etika vo výskume, transparentnosť, rozmanitosť a rodová rovnosť, ako sa uvádza v Pakte pre výskum a inováciu, robí z Európy atraktívnejšie miesto pre výskumníkov a podniky z celého sveta. Od roku 2020 je Komisia naďalej lídrom v podpore voľného toku vedomostí a údajov prostredníctvom svojej politiky otvorenej vedy, pričom sa zameriava na podporu otvoreného prístupu k publikáciám, otvorených údajov a správy FAIR údajov ( 53 ), zapojenia verejnosti a rozvoja zručností a odbornej prípravy v oblasti otvorenej vedy. Od roku 2024 má celkovo 21 členských štátov zavedenú národnú politiku otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám (v roku 2020 ich bolo 14) a 13 členských štátov má politiku správy výskumných údajov, čo je dvojnásobok oproti roku 2020.
Európsky cloud pre otvorenú vedu je významná iniciatíva, ktorej cieľom je podporiť cezhraničnú a medziodborovú spoluprácu. Ponúka bezproblémový prístup ku kvalitným údajom a digitálnym službám na základe federácie dátových úložísk a služieb výskumnej infraštruktúry. Poskytuje aj prostredie, v ktorom môžu výskumníci a inovátori publikovať, vyhľadávať a opätovne používať svoje údaje a nástroje. Uzol EÚ európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ktorý poskytuje celé spektrum vedeckých nástrojov pre výskumníkov v celej Európe, začal fungovať v roku 2024 ako prvý uzol cloudu a pomôže riešiť kľúčovú potrebu lepšieho zdieľania údajov. Podporí ho európska platforma na publikovanie otvoreného výskumu ( 54 ), ktorú Komisia spustila v roku 2021 ako voliteľnú a bezplatnú službu umožňujúcu príjemcom programov EÚ splniť si povinnosť voľne sprístupniť svoj recenzovaný vedecký výskum online. Na podporu zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vede v súlade s hodnotami a zásadami EÚ fórum EVP vypracovalo a v roku 2024 zverejnilo živé usmernenia ( 55 ) pre výskumníkov, výskumné organizácie a poskytovateľov finančných prostriedkov.
S cieľom posilniť rodovú rovnosť a inkluzívnosť v politike v oblasti výskumu a inovácií bolo vypracovanie plánu rodovej rovnosti zavedené ako kritérium oprávnenosti pre všetky verejné orgány, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné organizácie, ktoré sa uchádzajú o podporu v rámci programu Horizont Európa. Ďalším kritériom oprávnenosti pre program Horizont Európa je požiadavka zohľadniť rodový rozmer v obsahu činností v oblasti výskumu a inovácií. Okrem toho Komisia vďaka práci vykonanej v rámci politickej agendy EVP vypracovala východiskovú stratégiu EÚ pre kódex správania s nulovou toleranciou na boj proti rodovo podmienenému násiliu vrátane sexuálneho obťažovania. Podľa údajov z roku 2023 existujú náznaky pokroku v oblasti rodovej rovnosti vo výskume a inováciách ( 56 ). V Európe sa rodová rovnováha takmer dosiahla na úrovni absolventov doktorandského štúdia (v súčasnosti absolvuje doktorandské štúdium o niečo viac mužov ako žien). Mierne sa zvýšil aj podiel žien, ktoré zastávajú vyššie akademické pozície a prispievajú do vedeckých publikácií. Napriek tomu pretrvávajú v oblasti výskumu a inovácií značné rodové rozdiely, najmä v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM) ( 57 ).
Komisia neustále investuje do výskumných a vzdelávacích projektov v oblasti etiky a integrity vo výskume, aby pomohla posilniť príslušné rámce. Na podporu výskumnej komunity pri presadzovaní integrity a excelentnosti vo výskume boli vytvorené rôzne súbory nástrojov a vzdelávacích materiálov. Komisia okrem toho uľahčuje činnosť viacerých európskych a celosvetových sietí v oblasti etiky a integrity vo výskume a kvality výskumu.
S rastúcim globálnym napätím a strategickým významom výskumu a inovácií je zabezpečenie bezpečnosti európskeho výskumu prvoradé. Na riešenie tejto výzvy musí EÚ nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou, spoluprácou a ochranou kritických vedomostí a technológií. V súlade s odporúčaním Rady o posilnení bezpečnosti výskumu ( 58 ) posilní EVP podporu výskumníkov a inštitúcií koordinovaným prístupom, a to aj zriadením Európskeho odborného centra pre bezpečnosť výskumu. Toto centrum bude slúžiť ako centrum pre výmenu vedomostí, hodnotenie rizík a budovanie kapacít, čím sa zabezpečí, že európsky výskum zostane otvorený, založený na spolupráci a bezpečný.
Na základe výziev Európskeho parlamentu, ktorý prijal uznesenie o „podpore slobody vedeckého výskumu v EÚ“ ( 59 ), sa Komisia zaviazala pripraviť aj prípadnú právnu iniciatívu o slobode vedeckého výskumu v EÚ ( 60 ).
Aby bol EVP plne účinný a podporoval excelentný výskum a inovácie, potrebuje aj výskumnú a technologickú infraštruktúru svetovej úrovne, ktorá bude prístupná európskym výskumníkom a inovátorom. Väčšina jednotlivých členských štátov nemá potrebné finančné ani organizačné zdroje na vybudovanie, prevádzku a modernizáciu takejto infraštruktúry, či už ide o infraštruktúru v jednej lokalite, infraštruktúru rozmiestnenú po celej Európe alebo virtuálnu infraštruktúru. S cieľom čo najlepšie podporiť ďalšiu integráciu a posilnenie európskej výskumnej infraštruktúry svetovej úrovne Komisia pravidelne vykonáva posúdenie potrieb a výkonnosti existujúcich štruktúr. Na základe tejto analýzy sa aktualizuje plán Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI), v ktorom sa uprednostňujú zariadenia a služby, ktoré posilňujú európsku vedeckú a technologickú konkurencieschopnosť. Analýza prostredia, ktorú ESFRI vydalo v roku 2024 ( 61 ), poskytuje komplexný obraz dynamického ekosystému výskumnej infraštruktúry v Európe, od celoeurópskych orientačných bodov ESFRI a ERIC ( 62 ) až po členov EIROforum ( 63 ) a národné výskumné infraštruktúry. Len samotný plán ESFRI odráža celkovo viac ako 25 miliárd EUR investícií a viac ako 2 miliardy EUR prevádzkových nákladov ročne, pričom väčšina finančných prostriedkov sa mobilizuje na vnútroštátnej úrovni. V rámci pracovného programu Horizont Európa sa vyčleňuje 2,4 miliardy EUR na výskumné infraštruktúry spolu s príspevkami z fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Programom Horizont Európa sa podporuje aj nadnárodný prístup k európskej výskumnej infraštruktúre pre viac ako 6 000 výskumníkov ročne. Európska komisia prostredníctvom svojho Spoločného výskumného centra (JRC) takisto poskytuje prístup k svojim jedinečným výskumným infraštruktúram pre výskum ( 64 ) a odbornú prípravu a budovanie kapacít ( 65 ). V uplynulých rokoch 17 výskumných infraštruktúr JRC umožnilo prístup viac ako 560 používateľom z viac ako 130 inštitúcií v 33 krajinách.
Súčasne technologická infraštruktúra zohráva dôležitú úlohu pri podpore inovačnej kapacity a konkurencieschopnosti priemyselného sektora, a to vo forme pilotných liniek, testovacích zariadení, čistých priestorov, demonštračných miest a živých laboratórií. Môžu byť sektorovo alebo technologicky zamerané a zvyčajne ich prevádzkujú výskumné a technologické organizácie a technické univerzity. V súlade s politickým programom EVP bola vypracovaná komplexná analýza politiky a financovania technologickej infraštruktúry, v ktorej boli identifikované hlavné nedostatky a slabé miesta. Európsky prístup k technologickej infraštruktúre sa testoval aj v dvoch špecifických oblastiach: i) zriadenie testovacích zariadení otvorenej inovácie na vývoj pokročilých materiálov a ii) vytvorenie plánu investícií do príslušnej infraštruktúry pre európsky sektor letectva. Prebieha aj medzisektorová spolupráca na komplexnej európskej stratégii na zlepšenie kvality, dostupnosti a prístupnosti technologickej infraštruktúry, najmä pre MSP a startupy.
Univerzity majú jedinečnú pozíciu na križovatke vzdelávania, výskumu, inovácií a služieb spoločnosti a hospodárstvu, aby podporovali EVP. S cieľom uľahčiť prispôsobenie univerzít meniacim sa potrebám a podmienkam prijala Komisia oznámenie o európskej stratégii pre univerzity v roku 2021 ( 66 ). Podskupina fóra EVP vypracovala odporúčania týkajúce sa podpory excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií v univerzitnom sektore a potrebných inštitucionálnych zmien.
S cieľom sledovať všetok vývoj politík a ich vplyv na kariéru vo výskume a inováciách vrátane odbornej prípravy v oblasti zručností a medzisektorovej mobility Komisia v roku 2024 v spolupráci s OECD otvorila nové Stredisko pre monitorovanie kariér v oblasti výskumu a inovácií ( 67 ). Stredisko pomôže identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné prijať ďalšie opatrenia.
|
Zostávajúci rozsah opatrení Celkovo sa cirkulácia vedomostí v EÚ zlepšila vďaka kombinácii vplyvu minulých a nedávnych iniciatív. Napriek dosiahnutému pokroku však zostáva niekoľko dôležitých výziev. Administratívne a právne prekážky, ako sú rozdiely v možnostiach kariérneho rastu a nedostatok rovnakých podmienok v jednotlivých sektoroch a krajinách, pretrvávajú. Tieto prekážky znižujú atraktívnosť kariéry vo výskume a bránia mobilite talentov v oblasti výskumu a inovácií medzi členskými štátmi a medzi podnikmi a akademickou obcou. Stále existuje aj priestor pre intenzívnejšie opatrenia na vypracovanie inkluzívnych plánov a politík v oblasti rodovej rovnosti, v rámci ktorých by sa riešili vzájomne sa prelínajúce nerovnosti a diskriminácia na základe pohlavia, rodovej orientácie, etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a iných aspektov. Okrem toho pretrváva a narastá nedostatok zručností v určitých oblastiach, ako je čistá energia a umelá inteligencia, ktorý je potrebné riešiť, ak má Európa zostať konkurencieschopná v oblasti nových technológií a plne využiť potenciál zelenej a digitálnej transformácie. S cieľom zabezpečiť, aby Európa naďalej zaujímala vedúce postavenie pri riešení etických výziev, ktoré prinášajú nové technológie, a zabezpečiť ochranu hodnôt EÚ a základných práv vo výskume, by mal EVP zabezpečiť, aby výskumníci, výskumné a inovačné procesy a systém výskumu a inovácií, nezávisle od zdroja ich financovania, dodržiavali najvyššie etické normy a normy integrity. To znamená zabezpečiť, aby dodržiavanie hodnôt EÚ nebolo globálne závislé od kontextu, aby sa v celom EVP zabezpečil najmä prístup „etika už v štádiu návrhu“. Napriek pokroku v prijímaní a uplatňovaní otvorenej vedy Európa stále nemá potrebnú federatívnu a interoperabilnú digitálnu infraštruktúru na zdieľanie výskumných údajov a služieb medzi krajinami a vednými disciplínami. Chýba aj účelná regulácia autorských práv, údajov a digitálnych technológií, ktorá by umožnila sprístupniť vedomosti a údaje, ktoré sú v súčasnosti za tzv. platobnými stenami alebo sa nedostatočne využívajú z dôvodu právnych námietok. EÚ nedávno prijala európsky akt o správe údajov a európsky akt o údajoch, ktoré predstavujú významný pokrok v podpore zdieľania údajov. ( 68 ) Rozpočtové obmedzenia čoraz častejšie bránia financujúcim orgánom a krajinám, aby poskytovali zodpovedajúce náklady na výstavbu, prevádzku a modernizáciu výskumných infraštruktúr. Treba zosúladiť a koordinovať financovanie zo strany EÚ, členských štátov a regiónov, aby sa: i) znížilo riziko rozdrobenosti a rozriedenia zdrojov a ii) riešili nové výzvy spojené s nadnárodným prístupom, novými komunitami používateľov, digitalizáciou, bezpečnosťou výskumu, hospodárskou súťažou a regulačnými prekážkami. Prostredie technologickej infraštruktúry zostáva roztrieštené, s vysokou koncentráciou zariadení v priemyselne najrozvinutejších krajinách a regiónoch EÚ, zatiaľ čo len niekoľko krajín má špecializované vnútroštátne politiky zamerané na technologickú infraštruktúru a uľahčujúce jej využívanie spoločnosťami. |
2.5. Záver
Vízia „nového európskeho výskumného priestoru“ načrtnutá v oznámení z roku 2020 bola reakciou na naliehavé výzvy, ktorým EÚ čelí, najmä na potrebu odolnosti a obnovy po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, v kombinácii so zásadnou úlohou výskumu a inovácií pri podpore zelenej a digitálnej transformácie. Dôvody zostávajú rovnako platné aj v súčasnosti, a to vytvoriť prostredie pre výskum a inovácie, ktorým sa: i) maximalizujú úspory z rozsahu a spolupráce v celej EÚ a mimo nej; ii) podporí plná rozmanitosť európskych talentov; iii) poskytnú európskym výskumníkom čo najlepšie pracovné podmienky a iv) zabezpečí, aby vynikajúce výsledky európskych výskumníkov prinášali úžitok hospodárstvu aj spoločnosti.
Vytvorením nových riadiacich štruktúr a politického programu s konkrétnymi opatreniami EÚ dodala dokončeniu EVP nový impulz, zosúladila politiky, regulačné rámce a programy financovania. Významný pokrok sa dosiahol vďaka spolupráci s členskými štátmi, najmä pri riešení rozdrobenosti systémov výskumu a inovácií. Iniciatívy sa zameriavajú na kariéru, infraštruktúru, otvorenú vedu, budovanie dôvery zapojením občanov a mobilizáciu zdrojov na tematickú spoluprácu. Spoločným procesom stanovovania priorít, na ktorom sa podieľali členské štáty, zainteresované strany a Komisia, sa podporil pocit vlastnej zodpovednosti a zvýšilo odhodlanie k vykonávaniu.
Napriek tomuto pokroku sa EÚ stále nemôže spoľahnúť na plne účinný EVP, ktorý by dokázal prilákať, udržať a vychovávať talenty za optimálnych podmienok. Ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe, kvalita európskeho výskumu je vysoká, ale pretrvávajú mnohé prekážky. Medzi tieto prekážky patria: i) nedostatočná priorizácia výskumu a inovácií vo verejných rozpočtoch (len päť krajín splnilo cieľ 3 % HDP pre verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja); ii) nedostatočná koordinácia politík v oblasti výskumu a inovácií v krajinách EVP; iii) pretrvávajúca rozdrobenosť systémov a predpisov v oblasti výskumu a inovácií; iv) rozdiely vo výkonnosti a v) administratívna záťaž. Tieto faktory naďalej brzdia konkurencieschopnosť Európy. Okrem toho, hoci bolo zriadenie Európskej rady pre inovácie v rámci programu Horizont Európa významným krokom smerom k podpore technologických inovátorov, stále existujú prekážky, ktoré sťažujú zavádzanie a využívanie výsledkov výskumu a inovácií a rozširovanie inovačných spoločností v Európe. Dokončenie jednotného trhu a únie kapitálových trhov je kľúčom k odstráneniu rozdielov v inováciách medzi EÚ a ostatnými veľkými ekonomikami.
Pretrvávanie týchto výziev, nedostatkov a rozdielov medzi členskými štátmi a v rámci nich bráni EÚ v plnom využití jej vedeckého potenciálu v prospech hospodárstva a spoločnosti. V správe Enrica Lettu o jednotnom trhu ( 69 ) sa zdôraznila kľúčová úloha EVP, ako je zakotvená v zmluve, pri rozvoji „piatej slobody, ktorá má posilniť výskum, inovácie a vzdelávanie na jednotnom trhu“ a pri posilňovaní inovačnej kapacity Európy. Na vybudovanie silnejšej EÚ založenej na vedeckej excelentnosti a vedúcej pozícii v oblasti technológií je kľúčový trvalý politický záväzok a spolupráca. To by EÚ umožnilo zabezpečiť si popredné miesto v oblasti svetových inovácií a zaistiť budúcnosť, v ktorej sa jej talentom bude dariť a ktorá prinesie trvalé výhody pre všetkých.
PRÍLOHA 1: VYKONÁVANIE KOMUNIKAČNÉHO PLÁNU EVP NA ROK 2020 V RÁMCI POLITICKÉHO PROGRAMU EVP NA ROKY 2022 – 2024
|
Strategický cieľ |
Akčný plán (oznámenie o EVP z roku 2020) |
Opatrenia v rámci politického programu EVP |
|
Priorizácia investícií a reforiem |
1.Opätovne potvrdiť cieľ dosiahnuť úroveň investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP a navrhnúť nový cieľ podpory z verejných zdrojov vo výške 1,25 % HDP EÚ, ktorý členské štáty budú musieť dosiahnuť do roku 2030. |
V Pakte pre výskum a inovácie sa potvrdzuje dôležitosť priorizácie investícií a reforiem (3. kapitola): „Členské štáty by mali prispieť k cieľu na úrovni Únie investovať 3 % HDP Únie do výskumu a vývoja tým, že si na dobrovoľnom základe stanovia vnútroštátny cieľ pre svoje celkové výdavky na výskum a vývoj“. Opatrenie 20: Podporiť investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií. Hoci sa neprijalo žiadne osobitné opatrenie EVP na podporu väčších investícií a reforiem v oblasti výskumu a inovácií, v kontexte vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti viaceré členské štáty využili toto financovanie na zvýšenie svojich investícií do výskumu a inovácií a v niektorých prípadoch začali vykonávať dôležité reformy na konsolidáciu roztriešteného systému výskumu a inovácií, zlepšenie prepojenia medzi vedou a podnikmi alebo podporu inovácií. Posilnenie tohto úsilia, najmä na konci obdobia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici roka 2026, bude mať zásadný význam pre vybudovanie silnejšieho EVP. |
|
2.Iniciovať fórum EVP pre transformáciu na podporu členských štátov v koordinácii financovania výskumu a inovácie z vnútroštátnych zdrojov a určovaní súvisiacich priorít a v reformách. |
Začiatkom roka 2022 bolo vytvorené fórum EVP pre transformáciu, ktoré bolo neskôr nahradené fórom EVP, ktoré je zodpovedné za vykonávanie politického programu EVP. Tvoria ho členské štáty, pridružené krajiny a zainteresované strany. |
|
|
Zlepšenie prístupu k excelentnosti |
3.Podporiť členské štáty, ktoré zaostávajú za priemerom EÚ, pokiaľ ide o výšku investícií do výskumu a vývoja v pomere k HDP, aby v nasledujúcich piatich rokoch zvýšili svoje celkové investície do výskumu a vývoja o 50 %. |
Plánované dokončenie v rámci opatrenia 20 politického programu EVP, členské štáty sa však nezaviazali k realizácii tohto cieľa. |
|
4.Vytvoriť špecializovaný pracovný okruh vo fóre EVP pre transformáciu zodpovedný za prístup k excelentnosti a podporu členských štátov s nižšou výkonnosťou v oblasti výskumu a inovácie, aby dokázali zvýšiť svoj počet najčastejšie citovaných publikácií o tretinu v priebehu piatich rokov. |
Opatrenie 16: Zlepšenie prístupu k excelentnosti v celej EÚ: –V júni 2023 bola zriadená podskupina fóra EVP pre prístup k excelentnosti – sieť riadiacich orgánov pre výskum a inovácie a súdržnosť (RIMA). –RIMA spája aktérov výskumnej a inovačnej politiky a riadiace orgány s cieľom posúdiť rozdiely v inováciách, zvýšiť excelentnosť a využiť existujúce nástroje na rozšírenie. |
|
|
Premietnuť výsledky výskumu a inovácie do hospodárskych výsledkov: |
5.Zostaviť spoločný plán priemyselnej technológie |
Opatrenie 10: Urobiť z misií a partnerstiev EÚ v oblasti výskumu a inovácií kľúčové príspevky k EVP: –Na podporu misií sa začal realizovať projekt Nadnárodná spolupráca v rámci prístupu k misiám (TRAMI). –Európska sieť misií spojila kľúčových hráčov zo súkromného sektora, akademickej obce, organizácií občianskej spoločnosti a vlád. –Európske partnerstvá zohrávali ústrednú úlohu pri realizácii EVP, napríklad vo forme partnerstva pre udržateľné modré hospodárstvo (SBEP). Na podporu Komisie a členských štátov pri vykonávaní a koordinácii európskych partnerstiev bolo zriadené partnerské vedomostné centrum. Opatrenie 11: EVP pre zelenú transformáciu: –Pilotný projekt EVP v oblasti čistého vodíka bol zriadený spolu s pracovnou skupinou pre implementáciu vodíka, ktorej cieľom je vykonať príslušný Strategický program výskumu a inovácií (SRIA). –Európsky strategický plán pre energetické technológie bol zrevidovaný a zosúladený so súčasnými politikami EÚ, pričom bol doplnený konferenciou o Európskom strategickom pláne pre energetické technológie a oznámením. –Podopatrenie 11.3 Európskeho výskumného priestoru o budúcnosti práce bolo vytvorené s cieľom informovať o politikách a usmerňovať financovanie výskumu a inovácií pre budúcnosť práce prostredníctvom Strategického programu výskumu a inovácií (SRIA). SRIA je výsledkom seminárov a konzultácií a poskytuje sa v ňom prehľad súčasného stavu výskumu a inovácií v oblasti budúcnosti práce, pričom sa zdôrazňuje existujúce úsilie a identifikujú sa oblasti ďalšieho výskumu. – Opatrenie 12: Urýchliť zelenú/digitálnu transformáciu kľúčových priemyselných ekosystémov Európy: –Boli vypracované tri plány priemyselných technológií EVP. (o nízkouhlíkových technológiách v energeticky náročných odvetviach; o obehových technológiách a o technológii zameranej na človeka pre Priemysel 5.0). –Bol vypracovaný politický program paradigma Priemysel 5.0 (orientácia na človeka, udržateľnosť a odolnosť), ktorý sa zameriava na zručnosti, organizačné kapacity a prevádzkové modely, ktorými sa podporuje dvojaká transformácia v európskom priemysle. –V správe Komisie o rozširovaní inovačných technológií pre klimatickú neutralitu sú zmapované demonštračné zariadenia v 184 projektoch financovaných EÚ, ktoré vyvíjajú klimaticky neutrálne technológie v energeticky náročných odvetviach. –Dva prípady vzájomného učenia sa: Celovládny prístup v oblasti výskumu a inovácií (téma „zelená transformácia“) a dekarbonizácia priemyslu. –V správe s komplexnou analýzou politiky a financovania technologických infraštruktúr boli identifikované hlavné slabé stránky a nedostatky. –Bol uverejnený plán na aktualizáciu/výstavbu výskumných a technologických infraštruktúr v oblasti letectva na úrovni EÚ s cieľom podporiť prechod leteckého priemyslu EÚ na čistú energiu. |
|
6.Vyvinúť a otestovať rámec vytvárania sietí na podporu európskych ekosystémov výskumu a inovácie vychádzajúci z existujúcich kapacít v snahe posilniť excelentnosť a maximalizovať hodnotu tvorby vedomostí, ich obehu a využívania. |
Opatrenie 15: Budovať ekosystémy výskumu a inovácií s cieľom zlepšiť excelentnosť a konkurencieschopnosť: –V rámci rozširujúcej sa zložky programu Horizont Európa bolo vytvorených 25 centier excelentnosti, ktoré posilnia regionálnu inovačnú excelentnosť inovačnými ekosystémami v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti, a mimo nich, a to spoluprácou a vytváraním pevných prepojení medzi akademickou obcou, podnikmi, miestnymi samosprávami a občianskou spoločnosťou. –Cieľom iniciatívy Regionálne inovačné údolia je znížiť rozdrobenosť ekosystémov výskumu a inovácií. Na získanie označenia „regionálne inovačné údolie“ bolo vybraných 148 regiónov a zaviazalo sa: i) posilniť svoj ekosystém výskumu a inovácií; ii) zlepšiť koordináciu, smerovanie svojej politiky a investícií do výskumu a inovácií smerom ku kľúčovým prioritám EÚ a iii) zapojiť sa do spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi viac a menej rozvinutými regiónmi s doplnkovými inteligentnými špecializáciami. –V roku 2022 bol spustený pilotný projekt s cieľom otestovať koncepciu centier EVP ako príležitosť na vytvorenie rámca pre viacúrovňové riadenie aj prístup viacerých zainteresovaných strán, ktorých úloha pri riešení spoločenských výziev je čoraz viac uznávaná. –Programom otvoreného prístupu k výskumným infraštruktúram Spoločného výskumného centra (JRC) uľahčilo JRC prístup výskumníkom z inštitúcií nachádzajúcich sa na zozname krajín, ktoré sa podieľajú na rozširovaní účasti a šírení excelentnosti, tým, že im odpustilo náklady na prístup a podporilo cestovné a pobytové náklady na realizáciu experimentálneho výskumu a absolvovanie odbornej prípravy a budovanie kapacít vo výskumných infraštruktúrach JRC. |
|
|
7.Zaktualizovať a vyvinúť smerodajné zásady valorizácie poznatkov a kódex postupov na inteligentné využívanie duševného vlastníctva. |
Opatrenie 7: Aktualizovať usmernenia EÚ pre lepšie zhodnocovanie vedomostí: –Odporúčanie Rady o hlavných zásadách zhodnocovania vedomostí pre jednotný prístup k zásadám a opatreniam politiky pre tvorcov politík na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom optimalizovať premietnutie výsledkov výskumu a inovácií do riešení s dosahom pre spoločnosť. –Kódex postupov pre správu duševného vlastníctva a tvorbu noriem ponúka usmernenie pre aktérov výskumu a inovácií v oblasti správy duševného vlastníctva a tvorby noriem. –Kampane na zvyšovanie povedomia na podporu vykonávania hlavných zásad a kódexov postupov sa začali na jar 2023. –Zorganizovalo sa aj vzájomné učenie sa o zhodnocovaní vedomostí, do ktorého sa zapojilo 16 členských štátov a dve pridružené krajiny. |
|
|
Prehĺbenie EVP |
8.Nový súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumníkov |
Opatrenie 4: Podporovať atraktívnu kariéru vo výskume, cirkuláciu talentov a mobilitu: –Prijatie odporúčania Rady o európskom rámci na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe s novou Európskou chartou výskumných pracovníkov 18. decembra 2023. –Spustenie webového sídla ResearchComp (Európsky rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov) 13. júna 2023. –Spustenie platformy pre talenty v EVP a prepracovaného európskeho portálu EURAXESS – výskumníci v pohybe na podporu výskumníkov a inovátorov počas ich kariéry 10. júna 2024. –Dva prípady vzájomného učenia sa v rámci nástroja politickej podpory programu Horizont Európa (zhodnocovanie vedomostí a medzisektorová mobilita; vykonávanie odporúčania Rady). –Vyhlásenie pilotnej výzvy programu WIDERA v rámci programu Horizont Európa o ekosystémoch pre talentovaných výskumných pracovníkov na začiatku kariéry. –Otvorenie Strediska pre monitorovanie kariér v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa bude realizovať v spolupráci s OECD. –Fond RESAVER je podporovaný pre širšie prijatie, geografické rozšírenie a neustále zlepšovanie svojej ponuky v krajinách, kde už funguje. –Prepracovaný a aktualizovaný portál ocenenia HR Excellence in Research je teraz plnohodnotnou iniciatívou v rámci platformy pre talenty v EVP. Opatrenie 17: Posilniť strategickú kapacitu verejných výskumných inštitúcií: –Bol vypracovaný súbor odporúčaní pre cielené opatrenia na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zvýšiť uznanie tejto profesie a rozsah a dostupnosť vzdelávacích aktivít pre manažérov výskumu. –V rámci programu Horizont Európa sa financujú kľúčové projekty v oblasti riadenia výskumu s cieľom vytvoriť špecializovaný rámec kompetencií. |
|
9.Prostredníctvom programu Horizont Európa zriadiť platformu na publikovanie recenzovaných otvorených výsledkov; vykonať analýzu práv autorov s cieľom umožniť spoločné využívanie recenzovaných článkov z verejne financovaného výskumu bez obmedzení; zabezpečiť európsky cloud pre otvorenú vedu ponúkajúci vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné výskumné údaje a služby (web FAIR) a zlepšiť systém posudzovania výskumu a stimulovať tak praktiky otvorenej vedy. |
Tento cieľ sa rieši v rámci troch opatrení politického programu EVP. Opatrenie 1: Umožniť otvorenú vedu, a to aj prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC): –Budovať cloud EOSC ako súčasť spoločne naprogramovaného európskeho partnerstva. –Nové národné stratégie pre politiku otvorenej vedy na začlenenie postupov otvorenej vedy a zásad FAIR do národných programov financovania výskumu. –Stredisko EOSC slúži ako jednotné kontaktné miesto poskytujúce informácie o vykonávaní otvorenej vedy. –Katalóg EOSC najlepších postupov s názornými príkladmi postupov zameraných na publikácie, údaje, softvér a infraštruktúru. Opatrenie 2: Navrhnúť legislatívny rámec EÚ v oblasti autorských práv a údajov vhodný pre výskum: –Štúdie o právnych predpisoch EÚ v oblasti autorských práv a údajov a ich vplyve na prístup k zdrojom pre vedecký výskum, opakované použitie vedeckých publikácií a zdieľanie a opakované použitie výskumných údajov. Štúdia o: i) zlepšení prístupu k výsledkom výskumu a ich opätovného využitia; ii) identifikácii prekážok a výziev a iii) predložení možností opatrení na posilnenie voľného obehu vedomostí (tieto opatrenia zahŕňajú zavedenie sekundárneho publikačného práva v celej EÚ a iné opatrenia na posilnenie otvorených a flexibilných výnimiek v oblasti výskumu). Opatrenie 3: Reformovať systém hodnotenia výskumu, výskumníkov a inštitúcií: –Dohoda o reforme hodnotenia výskumu (júl 2022), v ktorej sa stanovuje spoločné smerovanie reforiem a zároveň sa rešpektuje autonómia signatárskych organizácií. V auguste 2024 ju podpísalo 768 organizácií. –Od augusta 2024 zverejnilo 91 organizácií akčný plán, v ktorom podrobne uvádzajú, ako chcú plniť záväzky obsiahnuté v dohode. –V decembri 2022 bola založená Koalícia pre pokrok v hodnotení výskumu (CoARA), v ktorej sa združuje široké spektrum zainteresovaných strán. K augustu 2024 sa k nej pripojilo 676 organizácií. –CoARA zriadila 13 pracovných skupín, ktorých cieľom je identifikovať osvedčené postupy a odporúčania týkajúce sa viacerých aspektov hodnotenia výskumu. Šestnásť skupín, z ktorých každá združuje signatárov z danej krajiny (tzv. národné kapitoly), uľahčí reformy na vnútroštátnej úrovni. –Začali sa vnútroštátne dialógy s cieľom identifikovať potenciálne právne a administratívne prekážky a riešenia. |
|
|
10.Realizovať bielu knihu EFSRI a zriadiť aktualizovanú štruktúru riadenia výskumnej a technologickej infraštruktúry. |
Opatrenie 8: Posilniť výskumné infraštruktúry: –Analýza prostredia európskej výskumnej infraštruktúry s novou metodikou, vydaná v júni 2024. –Revízia Európskej charty pre prístup k výskumným infraštruktúram, ktorá sa očakáva koncom roka 2024. –Aktualizácia plánu ESFRI, ktorá sa má začať v októbri 2024. –Správa Komisie o uplatňovaní nariadenia ERIC vydaná v auguste 2023. –Pracovná skupina ESFRI-EOSC zriadená v júni 2023. |
|
|
11.Zostaviť plán opatrení na vytvorenie synergických účinkov medzi sférou vysokoškolského vzdelávania a výskumu, predovšetkým prostredníctvom budovania dvojakej úlohy univerzít. |
Opatrenie 13: Posilniť postavenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania: –Podskupina Fóra EVP „Univerzity pre EVP“ vypracovala akčný plán s odporúčaniami pre krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia na lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a EÚ s cieľom podporiť excelentnosť. V rámci pracovného programu WIDERA programu Horizont Európa sa realizuje niekoľko akcií na úrovni EÚ. –Oznámenie o európskej stratégii pre univerzity uverejnené v roku 2022, ktorého cieľom je posilniť európsky rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Európska stratégia pre univerzity obsahuje krížové odkazy na EVP a príslušné opatrenia EVP, ktorými sa podporuje transformácia univerzít s cieľom zvýšiť ich excelentnosť v oblasti výskumu a inovácií (napr. otvorená veda, akademická kariéra). Vzhľadom na dôležitosť rozmeru výskumu a inovácií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sa v rámci programu Horizont Európa dopĺňa o európsku iniciatívu excelentnosti a ďalšie špecializované výzvy v rámci pracovného programu WIDERA programu Horizont Európa. Opatrenie 6: Chrániť akademickú slobodu v Európe: –Pracovný dokument útvarov Komisie o riešení zahraničného zasahovania do výskumu a inovácií v roku 2022, v ktorom sa poskytuje komplexná stratégia pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a organizácie vykonávajúce výskum. –Európska stratégia pre univerzity, v ktorej sa zaviazalo zabezpečiť akademickú slobodu v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. –Fórum Európskeho parlamentu pre akademickú slobodu iniciované v novembri 2022 s cieľom vytvoriť každoročný Monitor akademickej slobody. –Vzájomné učenie sa o boji proti zahraničným zásahom do výskumu a inovácií s veľkým dôrazom na ochranu inštitucionálnej autonómie a akademickej slobody. –Prijatie odporúčania Rady o zvýšení bezpečnosti výskumu, ktorým sa vytvára rovnováha medzi otvorenosťou a bezpečnosťou a zároveň rešpektujú a chránia kľúčové zásady, ako je akademická sloboda, inštitucionálna autonómia a nediskriminácia. |
|
|
12.Zostaviť inkluzívne plány rodovej rovnosti spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami s cieľom propagovať rodovú rovnosť EÚ vo výskume a inovácii. |
Opatrenie 5: Podporovať rodovú rovnosť a inkluzívnosť: –Rodová rovnosť sa v programe Horizont Európa rieši zavedením: ·plánov rodovej rovnosti ako kritéria oprávnenosti pre určité kategórie právnických osôb; ·štandardnej požiadavky na začlenenie rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácií; ·cieľovým podielom 50 % žien v radách súvisiacich s programom Horizont Európa, v expertných skupinách a v hodnotiacich výboroch a zavedením rodovej vyváženosti medzi výskumnými tímami ako kritéria hodnotenia návrhov s rovnakým počtom bodov. –Správa „Prístupy k inkluzívnej rodovej rovnosti vo výskume a inováciách“ o nových postupoch a politikách na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. –Navrhnutá správa o vplyve plánov rodovej rovnosti v celom EVP. –Cena EÚ pre šampiónov v oblasti rodovej rovnosti bola zavedená s cieľom oceniť vynikajúce výsledky inštitúcií pri vykonávaní plánov rodovej rovnosti. –Podskupina fóra EVP pre inkluzívnu rodovú rovnosť: ·Pracovná skupina pre rodový rozmer v oblasti výskumu a inovácií a pracovná skupina pre rodovo podmienené násilie; ·Kódex správania s nulovou toleranciou, boj proti rodovo podmienenému násiliu vrátane sexuálneho obťažovania v systéme EÚ pre výskum a inovácie. |
|
|
Horizontálna rovina |
13.Zorganizovať s členskými štátmi a zainteresovanými stranami celoeurópske vedecké kampane s účasťou občanov v snahe zvyšovať informovanosť a podporovať vytváranie sietí. |
Opatrenie 14: Priblížiť vedu bližšie k občanom: –Vzájomné učenie sa o občianskych vedeckých iniciatívach – politika a prax bola vytvorená s cieľom uľahčiť výmenu informácií, skúseností a vedomostí z občianskej vedy. –Vzájomné učenie sa o zapojení verejnosti – politika a prax podporujúce účasť verejnosti na politikách v oblasti výskumu a inovácií. –Ukončené/prebiehajúce iniciatívy: Európske mesto vedy v Leydene (2022) a Katoviciach (2024), EU TalentOn, súťaž Európskej únie pre mladých vedcov (EUCYS), Plastic Pirates – Go Europe! občianska vedecká iniciatíva. –Prieskum Eurobarometra „Vedomosti a postoje európskych občanov k vede a technike“ (2021), z ktorého vyplýva, že 9 z 10 občanov EÚ očakáva, že celý rad technológií, ktoré sú v súčasnosti vo vývoji, bude mať pozitívny vplyv na spoločnosť. |
|
14.Spolu s členskými štátmi vytvoriť koncepciu stanovovania a vykonávania strategických priorít na plnenie programu EVP prostredníctvom fóra EVP pre transformáciu a Paktu pre výskum a inováciu v Európe. |
V rámci fóra EVP členské štáty, Európska komisia a zainteresované strany spolupracovali na vymedzení strategických priorít politického programu EVP a na koordinácii spoločného úsilia pri vykonávaní jeho opatrení. Mnohé z opatrení politického programu EVP prispievajú k tejto činnosti v rámci celkového plánu. V tomto prehľade sú zahrnuté len činnosti, ktoré už neboli opísané. Opatrenie 9: Podporovať pozitívne prostredie a rovnaké podmienky pre medzinárodnú spoluprácu založenú na reciprocite: –Stála podskupina fóra EVP pre globálny prístup. –Multilaterálny dialóg o zásadách a hodnotách medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií s kľúčovými partnermi mimo EÚ. –Medzinárodná ministerská konferencia schválila ministerské vyhlásenie o zásadách a hodnotách medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií [tzv. Bruselské vyhlásenie (16.2.2024)]. –Prebiehajúci vývoj európskeho rámca pre vedeckú diplomaciu a iniciatívu v súvislosti s prístupom Tímu Európa v oblasti spolupráce s Afrikou. –Pripravuje sa odporúčanie o prístupe Tímu Európa k Číne. Opatrenie 19: Zaviesť účinný systém monitorovania EVP: –Nový rámec monitorovania a hodnotenia EVP s kľúčovými monitorovacími nástrojmi a mechanizmami ako súčasť vykonávania ostatných opatrení. –Bola spustená politická platforma EVP a uverejnená správa na úrovni EÚ, prehľad výsledkov EVP a informačný prehľad 2023, správy o EVP v jednotlivých krajinách. Opatrenie 18: Podporovať rozvoj vnútroštátnych procesov členských štátov EÚ pri vykonávaní EVP. Toto opatrenie sa nevykonalo z dôvodu nedostatočnej podpory zo strany členských štátov. |
() Cieľom nástroja politickej podpory programu Horizont je podporovať krajiny pri zlepšovaní ich systémov výskumu a inovácií prístupom k relevantným odborným znalostiam a skúsenostiam partnerov v oblasti reforiem politiky výskumu a inovácií v celom EVP. Rozpočet je stanovený na každý rok v pracovnom programe Horizont Európa.
() Úložisko najlepších postupov | Výskum a inovácie (europa.eu) .
() https://research-and-innovation.ec.europa.eu/document/2b6cf7e5-36ac-41cb-aab5-0d32050143dc_sk .
() Najnovšie údaje o pokroku: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/1d49ca62-ec09-11ee-8e14-01aa75ed71a1/language-en .
() Čísla v súvislosti so ženami z roku 2021 https://op.europa.eu/en/web/eu-law-and-publications/publication-detail/-/publication/67d5a207-4da1-11ec-91ac-01aa75ed71a1 .
() Ú. v. EÚ C/2024/3510, 30.5.2024.
() Na základe externej štúdie pre Európsku komisiu, ktorá má byť dokončená do mája 2025 a ktorej cieľom je poskytnúť spoľahlivé posúdenie de jure a de facto ochrany a podpory slobody vedeckého výskumu v EÚ.
