Stanoviska Európskeho výboru regiónov — Balík týkajúci sa rozširovania 2018

(2019/C 86/02)

Spravodajca: Franco IACOP (IT/SES), poslanec zastupiteľstva regiónu Friuli Venezia Giulia Referenčný dokument: Oznámenie z roku 2018 o politike rozširovania EÚ COM(2018) 450 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné pripomienky

1.

so záujmom sleduje obnovené úsilie Komisie v oblasti rozširovania EÚ, o ktorom svedčí nielen oznámenie COM(2018) 450 final predložené na preskúmanie, ale aj strategický dokument z februára 2018 v súvislosti so západným Balkánom (pozri stanovisko COR 2018/00065) a rozhodnutie rýchlo rozbehnúť legislatívne preverovanie v Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, potom ako sa Rada vyjadrila, že by mohla rozhodnúť o otvorení rokovaní v júni 2019, a to na základe hodnotiacej správy Európskej komisie a za predpokladu, že bude dosiahnutý nevyhnutný pokrok;

2.

zdôrazňuje, že proces rozširovania musí zostať jednou z priorít EÚ, a súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné, aby v centre tohto procesu zostali zásady právneho štátu, súdnictvo, základné práva a rešpektovanie a ochrana menšín;

3.

pripomína, že je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu miestne a regionálne orgány a a vyzýva kandidátske krajiny (Albánsko, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko) a potenciálne kandidátske krajiny (Bosnu a Hercegovinu, Kosovo (*1)), aby posilnili svoje stratégie administratívnej decentralizácie s cieľom zaistiť skutočnú subsidiaritu;

4.

oceňuje skutočnosť, že obe predsedníctva Rady EÚ v roku 2018 zahrnuli problematiku západného Balkánu medzi priority svojho semestra, víta zorganizovanie summitu v Sofii a dúfa, že vyhlásenie podpísané pri tejto príležitosti sa bude môcť rýchlo premietnuť do konkrétnych iniciatív;

5.

s poľutovaním konštatuje, že v krajinách západného Balkánu došlo k spomaleniu reformného úsilia zameraného na vstup do EÚ a že súčasne s tým sa rozšírili aj pochybnosti a skepticizmus medzi občanmi;

6.

s poľutovaním, konštatuje, že vývoj situácie v Turecku do júnových volieb aj po nich viedol k postupnému oslabeniu rešpektovania hodnôt a zásad právneho štátu, takže vyhliadky krajín západného Balkánu a Turecka na vstup do EÚ sú teraz skutočne odlišné;

7.

verí, že obnovený impulz, ktorý môže dať krajinám západného Balkánu (a nepriamo aj Turecku) nová stratégia Komisie, bude môcť celý proces oživiť;

8.

dúfa, že nová dynamika európskej územnej spolupráce načrtnutá v nedávnych legislatívnych návrhoch Komisie v oblasti súdržnosti (Interreg) a rozširovania (IPA III) bude môcť podnietiť úzku spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

9.

zdôrazňuje, že rešpektovanie kodanských kritérií v ich najširšom zmysle slova je a musí zostať základným kritériom na posúdenie toho, či je vhodné, aby sa kandidátske krajiny stali členskými štátmi EÚ;

10.

je plne pripravený spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ v snahe podporiť proces príprav kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín a ich budúci vstup do EÚ;

11.

verí, že novou dohodou o spolupráci medzi VR a Kongresom miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy podpísanou 27. marca 2018 v Štrasburgu sa posilní spolupráca medzi oboma inštitúciami, dosiahne väčšia súčinnosť a zamedzí duplicite;

12.

konštatuje, že medzi najúčinnejšie formy pomoci, ktoré možno poskytnúť na úrovni orgánov verejnej správy patria partnerské výmenné programy. Okrem toho konštatuje, že mnohé miestne a regionálne orgány členských štátov majú skúsenosti s uplatňovaním acquis, o ktoré by sa mohli podeliť s podobnými orgánmi v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

13.

pripomína, že v krajinách, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, sa o hĺbkovú reformu hodnôt musí pričiniť celá spoločnosť a že v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu miestne a regionálne orgány, keďže práve s nimi prichádzajú občania do styku v každodennom živote;

14.

zdôrazňuje, že len miestne a regionálne orgány môžu vďaka priamemu kontaktu s obyvateľstvom účinne informovať o prínose vstupu do EÚ a oboznámiť občanov s výhodami a zárukami, ktoré EÚ poskytuje európskym občanom, ale aj občanom kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

15.

preto s poľutovaním konštatuje, že v predloženom súhrnnom dokumente balíka týkajúceho sa rozširovania sa o situácii miestnych a regionálnych orgánov explicitne nepíše, ale len okrajovo sa spomína nevyhnutnosť dosiahnuť správnu rovnováhu medzi centrálnou a miestnou úrovňou správy.

Očakávania, návrhy a odporúčania

16.

dúfa, že vlády krajín západného Balkánu obnovia svoje úsilie priblížiť sa k EÚ a pochopia pozitívne signály naznačujúce zásadné zmeny v realistickom časovom horizonte. Takisto dúfa, že občania tohto regiónu dajú opäť rozhodne najavo, že odmietajú nacionalizmus, radikalizáciu a ohraničenosť identitou a podporujú európsky ideál;

17.

dúfa, že Turecko odvolá mimoriadny stav a vráti sa na cestu smerom k EÚ, zruší opatrenia, ktoré oslabili rešpektovanie zásad právneho štátu a základných práv a obnoví rovnováhu demokratických síl na všetkých úrovniach: centrálnej, regionálnej i miestnej;

18.

vyzýva všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby rozhodne pokračovali v administratívnych reformách a súčasne skutočne sledovali realistické a ambiciózne ciele z hľadiska decentralizácie a vyčlenili na ne primerané rozpočtové prostriedky pre miestne a regionálne orgány;

19.

pripomína, že treba stimulovať hospodársky rast a zlepšenie životnej úrovne občanov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a zaručiť pozitívny dosah na miestnej úrovni;

20.

podotýka, že v záujme riadenia migračných tokov je nevyhnutná spolupráca s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Zdôrazňuje, že podpora, ktorú EÚ poskytuje krajinám západného Balkánu a Turecku v snahe prispieť k riadeniu migračných tokov, sa musí dostať aj k miestnym a regionálnym orgánom, ktoré každodenne prijímajú migrantov a poskytujú im pomoc;

21.

podotýka, že žiadna rokovacia kapitola nie je zameraná na proces decentralizácie ani na reformu orgánov verejnej správy a riadenia. Vyzýva preto Komisiu, aby na tieto témy prihliadala na všetkých bilaterálnych stretnutiach venovaných kapitolám o acquis, pre ktoré je administratívna decentralizácia dôležitá, a naliehala na kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby zapájali miestne a regionálne orgány do procesu príprav na vstup do EÚ;

22.

vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické postupy ad hoc, ktoré umožnia využiť nástroj technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX) a vytváranie partnerstiev (Twinning) na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

23.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť obnoviť nástroj pre miestnu samosprávu a regionálny vzdelávací program, ktoré sa používali pri predchádzajúcich rozšíreniach;

24.

vyzýva Komisiu, aby vyskúšala intervencie programu Sigma na úrovni miestnych a regionálnych samospráv v kandidátskych krajinách v snahe vymedziť modely reformy miestnej verejnej správy s cieľom zaviesť acquis;

25.

vyzýva Komisiu, aby predovšetkým v oblastiach s rozličnými etnikami vyvíjala iniciatívy v oblasti kultúry a športu, do ktorých sa budú môcť priamo zapojiť všetci miestni obyvatelia, najmä mladí ľudia, a ktoré podporia integráciu a vzájomné uznávanie identity;

26.

žiada Komisiu, aby pozorne sledovala správanie verejných zástupcov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín zo západného Balkánu, pokiaľ ide o rovnosť pohlaví a rešpektovanie etnických a jazykových menšín, ako aj komunity LGBI+. Európska únia je majákom tolerancie vo svete a domnievame sa, že pri každom budúcom pristúpení treba zaistiť pevnú politickú podporu demokratickým hodnotám rešpektovania osôb, či už pri obrane slobody alebo rovnosti;

27.

vyzýva Komisiu, aby – aj v nadväznosti na berlínsky proces – prediskutovala a rozbehla spoločné iniciatívy v spolupráci s organizáciami, ktoré poznajú skutočnú situáciu miestnych a regionálnych samospráv v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a ktoré už vyskúšali rôzne formy spolupráce s nimi, ako je sieť združení miestnych orgánov v juhovýchodnej Európe (NALAS), Európske združene pre miestnu demokraciu (ALDA), Stredoeurópska iniciatíva (CEI) a Rada pre regionálnu spoluprácu (RRS);

28.

napokon opätovne naliehavo žiada Komisiu, aby v budúcich správach o pokroku v procese rozširovania venovala väčšiu pozornosť a priestor analýze situácie na úrovni miestnych a regionálnych samospráv a vyhodnotila pokrok alebo nedostatky z hľadiska reformy administratívy, podobne ako to robí v súvislosti s centrálnymi orgánmi.

Konkrétne pripomienky týkajúce sa kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín

Montenegro

29.

oceňuje výsledky, ktoré Čierna Hora dosiahla vo svojom európsko-transatlantickom úsilí;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na posilnenie právneho štátu a demokratických inštitúcií a usilovať sa o obnovenie úplného zastúpenia všetkých politických síl v parlamente;

31.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou v oblasti slobody prejavu, najmä v súvislosti s množstvom prípadov zastrašovania novinárov a násilia voči nim;

32.

oceňuje prijatie nových ustanovení na zavedenie meritokratických kritérií prijímania zamestnancov v orgánoch centrálnej, ako aj regionálnej a miestnej správy, a víta skutočnosť, že takmer všetky obce prijali etické kódexy pre svojich úradníkov a miestnych poslancov;

33.

žiada, aby sa posúdilo, aké dôsledky na miestnej úrovni má uplatňovanie nového zákona o územnom plánovaní a stavebných prácach, ktorým sa mení rozdelenie právomocí v oblasti regulácie využívania pôdy.

Srbsko

34.

s potešením konštatuje, že, tak ako v prípade Čiernej Hory, Komisia označila rok 2025 za možný, hoci ambiciózny, dátum vstupu krajiny do EÚ;

35.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa bude treba vyvinúť obrovské množstvo práce a úsilia, najmä pokiaľ ide o posilnenie právneho štátu a normalizáciu vzťahov s Kosovom;

36.

víta skutočnosť, že sa prvýkrát v dejinách krajiny predsedníčkou vlády stala žena, konštatuje však, že zákon o rovnosti pohlaví zatiaľ parlament neprijal a že treba ešte vyvinúť značné úsilie na zlepšenie situácie Rómov, LGBTI osôb, osôb so zdravotným postihnutím a sociálne zraniteľných skupín;

37.

uznáva úsilie, ktoré Srbsko vyvíja na riadenie migračných tokov prechádzajúcich jeho územím;

38.

zdôrazňuje, že boj proti korupcii zostáva pre krajinu jednou z najdôležitejších úloh a že je nevyhnutné, aby bol čo najskôr prijatý nový zákon o protikorupčnej agentúre. Pozornosť však treba venovať aj predchádzaniu korupcii na úrovni miestnych a regionálnych orgánov;

39.

s obavami konštatuje, že administratívne kapacity miestnych a regionálnych orgánov sú nedostatočné a že ľudské a finančné zdroje, ktoré majú tieto orgány k dispozícii, nie sú vždy primerané úlohám, ktoré majú vykonať. Oceňuje však, že koncom roka 2017 bol prijatý zákon o platoch v orgánoch miestnej a regionálnej samosprávy;

40.

žiada Srbsko, aby uplatňovalo ústavné pravidlá o financovaní Vojvodinského autonómneho kraja a čo najskôr prijalo príslušné legislatívne ustanovenia. Okrem toho žiada vládu, aby rešpektovala nezávislosť miestnych poslancov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť;

41.

pripomína, akú úlohu, môžu zohrávať MVO, a to aj na miestnej úrovni, a dúfa, že budú rýchlo vymedzené kritériá prístupu k verejným financiám, ktoré zabezpečia ich účinnosť a transparentnosť. Dúfa, že vždy bude zaručená sloboda prejavu a že hrozby adresované novinárom a ich zastrašovanie orgány bezodkladne odsúdia a potlačia.

Turecko

42.

uznáva, že Turecko je dôležitým partnerom EÚ, upozorňuje však, že vážne obmedzovanie osobnej slobody, zadržanie a zatknutie desaťtisícov osôb a masové prepúšťanie úradníkov verejnej správy, sú v rozpore so zásadami, na ktorých spočíva EÚ, najmä s Chartou základných práv Európskej únie;

43.

pripomína, že ústavné zmeny s cieľom zaviesť prezidentský režim, ktoré nedávno nadobudli účinnosť, Benátska komisia ohodnotila negatívne, predovšetkým pokiaľ ide o oddelenie moci. Pripomína tiež, že od každej kandidátskej krajiny sa očakáva, že bude spĺňať najvyššie normy, pokiaľ ide o demokraciu, zásady právneho štátu a základné slobody, ako aj zabezpečenie nezávislého a fungujúceho súdnictva;

44.

s vážnym znepokojením konštatuje, že vyše sto demokraticky zvolených starostov a primátorov bolo zbavených funkcie a v niektorých prípadoch aj zatknutých a z úradnej moci ich nahradili poverenci, ktorých vymenovala vláda, a že na starostov a primátorov mnohých ďalších miest sa vyvíjal tlak, aby sa vzdali funkcie;

45.

dúfa, že počas komunálnych volieb, ktoré sa majú konať v marci 2019 bude plne zaručené rešpektovanie demokratických zásad a že tieto voľby budú príležitosťou na obnovenie demokratickej reprezentatívnosti miestnych orgánov;

46.

uznáva úsilie Turecka na pomoc vysídleným osobám a utečencom, ktorí sa nachádzajú na jeho území, a vyzdvihuje finančnú podporu EÚ na uľahčenie tohto úsilia. Dúfa, že primeraná časť týchto prostriedkov EÚ bude pridelená miestnym a regionálnym samosprávam, ktoré sa situáciou vysídlených osôb a utečencov priamo zaoberajú;

47.

ľutuje, že Turecko stále nerešpektuje ustanovenia dodatkového protokolu k dohode o pridružení s EÚ a že neuznáva Cyperskú republiku. Nabáda na spravodlivé, komplexné a uskutočniteľné riešenie cyperskej otázky na základe príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a acquis EÚ a vyzýva Turecko, aby sa zaviazalo a prispelo k takémuto riešeniu. Víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri hľadaní vzájomne akceptovateľného riešenia, ako aj úsilie, ktoré vyvíja OSN na to, aby sa obnovili rokovania;

48.

vyzýva Turecko, aby sa jednoznačne zaviazalo udržiavať dobré susedské vzťahy so všetkými susednými krajinami. Zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať právo všetkých členských štátov uzatvárať bilaterálne dohody a právo na prieskum a ťažbu prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom. Okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať zvrchovanosť členských štátov a zvrchované práva členských štátov v ich výhradných hospodárskych zónach, teritoriálnych vodách a vzdušnom priestore;

49.

vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 550 (1984) odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov. Zdôrazňuje, že takéto opatrenia na budovanie dôvery by umožnili hospodársky, sociálny a regionálny rast oboch spoločenstiev. Konštatuje, že dialóg medzi občianskou spoločnosťou v miestnych spoločenstvách môže podporiť dohodu;

50.

pripomína, že Turecko je kandidátskou krajinou od roku 1999 a že prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Konštatuje, že v uplynulých rokoch sa dynamika procesu priblíženia k EÚ spomalila a bol zaznamenaný výrazný posun späť z hľadiska rešpektovania zásad právneho štátu a základných práv a slobôd. Domnieva sa, že teraz je na Turecku, aby zvážilo či a akým spôsobom zamýšľa pokračovať na ceste, ktorou sa vydalo v roku 1987, keď požiadalo o pristúpenie.

Albánsko

51.

víta závery Rady z júna 2018 a naliehavo žiada Albánsko, aby zintenzívnilo svoje úsilie v snahe zaistiť, aby sa Rada rozhodla otvoriť v júni 2019 prístupové rokovania;

52.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby krajina pokračovala v posilňovaní právneho štátu, najmä pokiaľ ide o päť hlavných priorít, ktorými sú reforma verejnej správy, súdnictvo, boj proti korupcii, boj proti organizovanému zločinu, presadzovanie a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv menšín a vlastníckych práv;

53.

oceňuje proces previerok sudcov a prokurátorov, ktorý už priniesol hmatateľné výsledky;

54.

uznáva, že politické sily vládnucej väčšiny aj opozície preukázali, že sú schopné zaručiť hladký priebeh volieb v roku 2017, zdôrazňuje však, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ešte zistila určité nedostatky. Dúfa, že do komunálnych volieb v roku 2019 sa vo volebnom zákone urobia primerané zmeny;

55.

oceňuje úsilie z hľadiska reformy predpisov o miestnych a regionálnych orgánoch, s poľutovaním však konštatuje, že tieto orgány často nepoužívajú meritokratické postupy prijímania zamestnancov a že zákon o verejnej správe sa vo všeobecnosti na miestnej úrovni riadne neuplatňuje;

56.

v oblasti základných práv ľutuje oneskorenie, pokiaľ ide o vymenovanie hlavných spolupracovníkov nového ombudsmana, zatiaľ čo pretrvávajú návyky spojené s krvnou pomstou a kódexom cti a neprípustná miera domáceho násilie;

57.

verí, že krajina bude pokračovať na ceste reforiem v oblasti hlavných priorít a urobí všetko pre to, aby zvládla budúce výzvy počnúc preverovaním acquis.

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko

58.

víta závery Rady z júna 2018 a naliehavo žiada bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby pokračovala vo svojom úsilí v snahe zaistiť, aby sa Rada rozhodla otvoriť v júni 2019 prístupové rokovania;

59.

oceňuje politickú odvahu novej vlády, ktorá nastúpila po dohode v Pržine a voľbách koncom roka 2016 a ktorá súhlasila s uzavretím kompromisu s Gréckom, pokiaľ ide o oficiálny názov krajiny. Dúfa, že nevyhnutná ústavná reforma sa dokončí čo najskôr;

60.

takisto víta ochotu rozvíjať dialóg aj s ďalšími krajinami v regióne, a najmä s Bulharskom;

61.

pozitívne hodnotí komunálne voľby v roku 2017 a skutočnosť, že vo všeobecnosti prebehli hladko;

62.

pripomína, že Ochridská rámcová dohoda z roku 2001 zahŕňala proces decentralizácie, ktorá sa však v nasledujúcich rokoch úplne nedokončila. Oceňuje preto rozhodnutie zvýšiť prostriedky pre miestne a regionálne orgány, aby mohli poskytovať lepšie služby občanom;

63.

konštatuje, že hoci sa vzťahy medzi etnikami zdajú byť menej napäté ako ešte v nedávnej minulosti, je nevyhnutné plne uplatňovať príslušné ustanovenia Ochridskej rámcovej dohody;

64.

verí, že krajina bude pokračovať na ceste reforiem smerom k vstupu do EÚ a urobí všetko pre to, aby zvládla budúce výzvy počnúc preverovaním acquis.

Bosna a Hercegovina

65.

oceňuje, že vo februári 2018 krajina konečne predložila Komisii odpovede na jej „dotazník“;

66.

konštatuje však, že celkovo nebol zaznamenaný výrazný pokrok v realizácii reforiem potrebných na oživenie rozvoja krajiny a jej európskych vyhliadok;

67.

vyjadruje poľutovanie a znepokojenie nad bezmocnosťou politických lídrov, ktorí nedokázali pred parlamentnými voľbami dosiahnuť dohodu o novom volebnom zákone, ako aj nad pokračujúcou patovou situáciou v súvislosti s riešením dlhodobého problému Mostaru;

68.

pripomína, že je nevyhnutné vyjasniť rozdelenie právomocí medzi entitami, kantónmi a obcami v snahe zmierniť konflikty a podporiť spoluprácu;

69.

uznáva úsilie, ktoré krajina vyvíja v oblasti boja proti terorizmu a radikalizácii, a nabáda ju, aby sa ďalej usilovala predchádzať a zamedziť týmto javom. Zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť miestne orgány do monitorovania situácie a do opatrení, ktoré bývalým radikalizovaným bojovníkom pomôžu znovu sa začleniť do spoločnosti.

Kosovo

70.

konštatuje, že napriek vnútorným i vonkajším ťažkostiam dialóg so Srbskom, ktorý EÚ podporuje, pokračuje na technickej a politickej úrovni, zdôrazňuje však, že je potrebné vyvinúť rozhodnejšie a dôraznejšie úsilie;

71.

víta skutočnosť, že Komisia považuje všetky podmienky na liberalizáciu vízového režimu za splnené;

72.

oceňuje, že komunálne voľby v roku 2017 prebehli regulárne a že na celom území Kosova bolo vymenovaných vyše dvesto starostov a primátorov;

73.

upozorňuje, že vzťahy medzi politickými silami mali občas neprípustnú formu i tón a žiada všetky strany, aby chránili vážnosť a zaručili fungovanie demokratických inštitúcií;

74.

vyzýva orgány, aby sa v záujme občanov a v snahe priblížiť sa k EÚ usilovali zabezpečiť uplatňovanie dohody o stabilizácii a pridružení v praxi.

---

(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu Kosova a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.