Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh odporúčania Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby

[COM(2018) 132 final]

(2018/C 440/22)

Spravodajkyňa:

Giulia BARBUCCI

Konzultácia	Európska komisia, 14. 5. 2018
Právny základ	článok 292 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. c), článkom 153 ods. 2, tretím pododsekom a článkom 352 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	19. 7. 2018
Prijaté v pléne	20. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	148/39/32

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa v súlade so základnými medzinárodnými nástrojmi domnieva, že každá osoba by mala mať právo na dôstojný život, sociálnu ochranu a ochranu pred všetkými hlavnými ohrozeniami pri práci a počas života vrátane práva na zdravotnú starostlivosť a práva na dôstojný dôchodok v starobe. K tomuto cieľu by prispelo riadne krytie pracovníkov v neštandardných formách práce a samostatne zárobkovo činných osôb v súlade so zásadami uvedenými v európskom pilieri sociálnych práv, ktoré sa teraz musia stať skutočnosťou. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, dávky v materstve, rodičovské dávky, dávky v invalidite a starobné dôchodky, mala by byť týmto osobám zaručená možnosť prispievať do systému aj čerpať z neho.

1.2.

EHSV pripomína, že prístup k systémom sociálnej ochrany je kľúčom k spravodlivejšej spoločnosti a základom produktívnej, zdravej a aktívnej pracovnej sily. Obnovenie sociálnej udržateľnosti (1) ako zásady pri stanovovaní a implementácii politiky EÚ so širším cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v sociálnej oblasti, v rámci ktorých môžu všetci podľa rovnakých pravidiel a za porovnateľných podmienok využívať prístup k sociálnej ochrane, by malo byť spoločným cieľom inštitúcií na všetkých úrovniach, organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.

1.3.

EHSV odporúča členským štátom, aby odporúčanie implementovali, ak to bude potrebné, a podali správu prostredníctvom konkrétnych akčných plánov vychádzajúcich okrem iného z nedostatkov, ktoré Európska komisia identifikovala v posúdení vplyvu sprevádzajúcom toto odporúčanie. Predpokladom je plné zapojenie sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti.

1.4.

EHSV víta hlavné očakávané účinky implementácie odporúčania, ktoré budú prínosom pre občanov, pracovníkov a podniky. Ide okrem iného o zvýšenie mutualizácie rizika, istoty príjmu, dynamiky trhu práce a produktivity, lepšie prideľovanie zdrojov, zníženie neistoty a chudoby jednotlivcov.

1.5.

„Výbor sa nazdáva, že komplexným riešením problémov súvisiacich s uznávaním práv týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia pracovníkov zamestnaných v rámci nových foriem práce by mohla byť všeobecná reforma spôsobu financovania systému. EHSV žiada členské štáty, aby hľadali riešenia umožňujúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia prostredníctvom nástrojov, ktoré zabezpečia ich udržateľnosť a taktiež budú reagovať na potrebu ponúknuť prístup pre osoby pôsobiace v rámci nových foriem práce (2).“

1.6.

EHSV navrhuje, aby iniciatívy prijaté v rámci odporúčania poskytovali primerané prínosy a ustanovenia vrátane bezpečnostných sietí pre tých, ktorí nedosiahli minimálne hodnoty na nadobudnutie nárokov, a najmä tých, ktorí nemôžu pracovať, a ich rodiny. EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že základný príjem bol z odporúčania vyradený, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie – posúdení vplyvu (3). EHSV už v roku 2013 žiadal európsku smernicu ustanovujúcu európsky minimálny príjem, ktorý by prispel „k zabezpečeniu hospodárskej a územnej súdržnosti, ochrane základných ľudských práv, zabezpečeniu rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi a spravodlivému prerozdeleniu zdrojov a príjmov (4).“

1.7.

Významnú úlohu vo vylúčení osôb zo systémov sociálnej ochrany zohrávajú vek a pohlavie, preto by sa tieto faktory mali osobitne zohľadňovať pri stanovovaní opatrení v rámci odporúčania.

1.8.

EHSV poznamenáva, že je potrebné zabezpečovať účinnosť systémov, pokiaľ ide o krytie a prístup k ním, a to najmä pri stanovovaní a implementácii opatrení na úrovni členských štátov. Pozornosť by mala venovať prevoditeľnosti a zlučovaniu sociálnych práv pri presune jednotlivcov medzi rôznymi pracovnoprávnymi vzťahmi na trhu práce a medzi jednotlivými systémami.

1.9.

EHSV sa tiež domnieva, že je potrebné zaoberať sa regulačnou zložitosťou a ďalšími administratívnymi aspektmi, aby sa zabezpečila úplná transparentnosť, a vďaka tomu zvýšilo povedomie a poznatky obyvateľov o ich povinnostiach a právach. Možno to dosiahnuť zvýšením kvality štatistických údajov (rozčlenených podľa pracovnoprávneho vzťahu, veku, pohlavia, zdravotného postihnutia, štátnej príslušnosti atď.).

2.   Úvod

2.1.

Odporúčanie o sociálnej ochrane je jednou z iniciatív, ktoré Komisia uskutočňuje v rámci Európskeho piliera sociálnych práv. Odporúčanie a jeho hlavné zásady sú v súlade s viacerými z dvadsiatich kľúčových zásad Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) a súvisiaceho dokumentu útvarov Komisie. Najmä v zásade 12 sa uvádza, že „bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu (5).

2.2.

Hlavným cieľom tejto iniciatívy je poskytnúť konkrétny a účinný prístup k opatreniam sociálnej ochrany každému pracovníkovi, najmä tým, ktorí majú netypickú formu práce a samostatne zárobkovo činným osobám. Jej zámerom je tiež podporovať a dopĺňať prácu, ktorú členské štáty vykonávajú pri odstraňovaním nedostatkov a zaručovaní proporcionálneho prístupu všetkých pracujúcich k sociálnej ochrane bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní (6).

2.3.

Zámerom odporúčania je v prvom rade „odstrániť alebo zmierniť prekážky, ktoré systémom sociálnej ochrany bránia v poskytovaní primeranej sociálnej ochrany ľuďom bez ohľadu na druh ich pracovnoprávneho vzťahu alebo postavenie na trhu práce, pričom sa rešpektujú právomoci členských štátov pri navrhovaní vlastných systémov sociálnej ochrany (7).“

2.4.

Cieľom odporúčania je tiež zabezpečiť, aby primeraná úroveň sociálnej ochrany bola dostupná všetkým: „prahové hodnoty príjmu a trvania (obdobia poistenia, čakacie lehoty, minimálny pracovný čas, trvanie poskytovania dávok) môžu predstavovať neprimerane vysokú prekážku, ktorá niektorým skupinám pracovníkov s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom a samostatne zárobkovo činným osobám bráni v prístupe k sociálnej ochrane (8).“

2.5.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že základný príjem bol z odporúčania Rady vyradený. V nedávnej štúdii OECD (9) sa uvádza, že „vzhľadom na rýchle zmeny na trhu práce prebiehajúce diskusie o základom príjme poskytujú cenné podnety o tom, aký druh sociálnej ochrany spoločnosti chcú.“ EHSV v minulosti uviedol (10), že „stanovenie európskeho minimálneho príjmu prispeje k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ochrane základných ľudských práv, k zabezpečeniu rovnováhy medzi ekonomickými a sociálnymi cieľmi a k spravodlivému rozdeleniu zdrojov a príjmov.“ Vyzval tiež na prijatie rámcovej smernice a preskúmanie možností „financovania európskeho minimálneho príjmu a zriadenia vhodného fondu.“

2.6.

Zámerom opatrení uvedených v odporúčaní bude zaručiť na jednej strane prístup k sociálnej ochrane pre všetky zamestnané osoby (najmä pre pracovníkov v neštandardných formách práce a samostatne zárobkovo činné osoby), a na druhej strane primeranú sociálnu ochranu za každých okolností.

2.7.

Otázkou zabezpečenia prístupu všetkých pracovníkov k primeranej sociálnej ochrane sa európski a národní sociálni partneri rozsiahle zaoberali v predchádzajúcich dohodách, spoločných vyhláseniach a pri kolektívnych vyjednávaniach v jednotlivých členských štátoch. Napríklad v preambulách dohôd európskych sociálnych partnerov o pracovných zmluvách na dobu určitú a o práci na kratší pracovný čas sa uvádza, že je potrebné zabezpečiť „prispôsobenie mechanizmov sociálnej ochrany rozvoju pružných foriem práce.“ Európski sociálni partneri vo svojom pracovnom programe na roky 2015 – 2016 (11) konštatujú, že je potrebné „zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť systémov sociálnej ochrany pre všetkých občanov.“

2.8.

Európski sociálni partneri vyjadrili svoje znepokojenie vo svojej Hĺbkovej analýze zamestnanosti z roku 2015 (12), v ktorej členským štátom a Komisii odporučili, aby lepšie spolupracovali v boji proti korupcii, daňovým podvodom a daňovým únikom, ktoré majú škodlivý vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia, zodpovedné podniky a jednotlivcov. Členským štátom ďalej odporučili, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi preskúmali, kde sa nachádzajú nedostatky v udržateľnosti a primeranosti ich systémov sociálnej ochrany, a aby sa snažili zabezpečiť, že tieto systémy budú naďalej spĺňať potreby ľudí, a to najmä najzraniteľnejších osôb a osôb, ktorým hrozí sociálne vylúčenie (13).

3.   Všeobecné pripomienky: Súvislosti

3.1.

Svet práce meniaci sa v dôsledku digitalizácie, demografických zmien, energetickej transformácie, globalizácie a nových foriem práce môže vládam, organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom priniesť tak príležitosti, ako aj výzvy.

3.2.

Trhy práce sa menia. Štrukturálne reformy diverzifikovali trhy práce a určité zmluvné dojednania sú v niektorých členských štátoch v súčasnosti vylúčené zo základných opatrení sociálnej ochrany. Existuje čoraz väčšia rozmanitosť zmluvných dojednaní a značné rozdiely medzi krajinami z hľadiska kontextu a systémov: v roku 2016 bolo v EÚ 14 % pracovníkov samostatne zárobkovo činnými osobami, 8 % tvorili dočasní zamestnanci na plný pracovný čas, 4 % dočasní zamestnanci na kratší pracovný čas, 13 % stáli zamestnanci na kratší pracovný čas (14).

3.3.

Systémy sociálnej ochrany sú v jednotlivých krajinách odlišné, všetky však čelia podobným výzvam: transformácia trhu práce a zmeny v legislatíve, starnutie pracovných síl a tendencia zvyšovať zákonný vek odchodu do dôchodku, nízka účasť mladých ľudí a žien na trhu práce z hľadiska kvality i kvantity, začlenenie ľudí, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce a u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že z neho vylúčení ostanú, digitalizácia a nové formy práce. Niektoré systémy sociálnej ochrany sú vytvorené tak, že príspevky na sociálnu ochranu sú súčasťou mzdy pracovníka. To treba zohľadniť pri riešení týchto nových výziev.

3.4.

Je potrebné posúdiť vplyv pohlavia uchádzača o zamestnanie na prístup a zotrvanie na trhu práce, ako aj zaradenie alebo vylúčenie z prístupu k sociálnej ochrane. Ženy sú spolu s mladými ľuďmi a migrantmi často nadmerne zastúpené v nových formách práce (15), čo má dominový efekt na nároky na sociálnu ochranu.

3.5.

Aj vek je dôležitým faktorom z hľadiska prístupu k sociálnej ochrane: mladšie generácie sú viac vystavené atypickým formám práce („podiel mladých pracovníkov vo veku od 20 do 30 rokov s dočasnými pracovnými zmluvami alebo s ‚inou alebo žiadnou zmluvou‘ je dvakrát vyšší ako v ostatných vekových skupinách“ (16)). Prechod zo školských lavíc do štandardných foriem zamestnania sa predĺžil, čo môže mať ďalekosiahle následky z hľadiska prístupu k sociálnej ochrane aj budúcich nárokov na dôchodok, a to aj z dôvodu extrémneho rozdrobenia pracovnej kariéry (17).

3.6.

Nedostatky v prístupe k sociálnej ochrane z dôvodu postavenia na trhu práce a k druhu pracovnoprávneho vzťahu môžu obmedziť využívanie príležitostí na zmenu postavenia na trhu práce, ak znamenajú stratu nárokov a v konečnom dôsledku môžu viesť k nižšiemu rastu produktivity práce. Preto môžu mať nepriaznivý vplyv na podnikanie a brzdiť konkurencieschopnosť a udržateľný rast.

3.7.

Môžu viesť aj k zneužívaniu pracovnoprávneho postavenia a vytvárať nekalú súťaž medzi spoločnosťami, ktoré naďalej odvádzajú príspevky na sociálnu ochranu, a tými, ktoré ich neodvádzajú.

3.8.

Z dlhodobého hľadiska ohrozujú sociálnu a hospodársku udržateľnosť vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany, najmä vzhľadom na súčasné demografické trendy a mieru nezamestnanosti.

4.   Konkrétne pripomienky: Zhrnutie odporúčania

4.1.

EHSV konštatuje, že v predchádzajúcich právnych predpisoch (okrem iného v smerniciach 2010/41/EÚ, 2014/50/EÚ, (EÚ) 2016/2341 sa EÚ pokúsila odstrániť medzery v systémoch sociálnej ochrany, avšak z predbežných zistení (napríklad v prípade smernice 2010/41/EÚ) vyplynulo, že v niektorých prípadoch sa nepodarilo zaistiť účinný prístup samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane (18).

4.2.

EHSV tiež poznamenáva, že Európska komisia v ročnom prieskume rastu na rok 2018 trvá na tom, že náhrada príjmov prostredníctvom sociálnej ochrany zohráva rozhodujúcu úlohu pri odstraňovaní rozdielov v nerovnosti a posilňovaní sociálnej súdržnosti a inkluzívneho rastu (19).

4.3.

Počet samostatne zárobkovo činných osôb v Európe sa za posledných pár rokov mierne znížil (20). Jedným z dôvodov je nedostatočná úroveň ochrany týchto pracovníkov v prípade choroby alebo iných udalostí v osobnom živote (materská, resp. otcovská dovolenka, starostlivosť o člena rodiny atď.). Náležitá úroveň ochrany by teda mohla viesť k vyššej miere a lepšej úrovni samostatnej zárobkovej činnosti. Napriek tomu je absolútne nevyhnutné, aby inštitúcie na všetkých úrovniach vrátane nadnárodnej bojovali proti všetkým formám falošnej samostatnej zárobkovej činnosti.

4.4.

EHSV v tejto súvislosti víta a podporuje rozhodnutie zahrnuté do tohto odporúčania, ktorým je ísť ďalej, ako sa pôvodne navrhovalo v posúdení vplyvu, t. j. odporučiť rozšírenie formálneho krytia na povinnom základe pre všetkých pracovníkov a zabezpečiť, aby samostatne zárobkovo činné osoby mali vďaka tomu prístup k nemocenským dávkam, dávkam zdravotnej starostlivosti, dávkam v materstve/otcovstve, starobným dávkam a dávkam v invalidite, ako aj k dávkam v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, a len k dávkam v nezamestnanosti na dobrovoľnom základe. EHSV sa domnieva, že nízka miera účasti samostatne zárobkovo činných osôb na dobrovoľných systémoch (menej ako 1 % až 20 %), ak existujú, je dôvodom na rozšírené opatrenia na podporu širšieho pokrytia a ochrany.

4.5.

Opatrenia zamerané na plné pokrytie samostatne zárobkovo činných osôb sú preto vítané. Zahŕňa to prípadne aj vypomáhajúcich manželov alebo manželky, t. j. manžela/manželku alebo partnera/partnerku samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý/-á pravidelne a aktívne prispieva k činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že to možno považovať za hlavnú činnosť vypomáhajúceho manžela/manželky.

4.6.

Všetci občania by mali mať prístup k systémom sociálnej ochrany, ktoré dokážu poskytovať primerané dávky. Môže ísť o systémy založené na daniach alebo na poistení, do ktorých ľudia rovnako prispievajú rovným spôsobom alebo úmerne k svojim možnostiam (alebo sú od tejto povinnosti oslobodení) a podľa svojich potrieb poberajú dávky, a to aspoň pokiaľ ide o primerané minimálne rezervy a núdzové bezpečnostné siete.

4.7.

Musí sa zabezpečiť udržateľnosť a financovanie prístupu k primeranej sociálnej ochrane, ktorá bude sprevádzať zmeny na trhoch práce (21), aby sa dosiahla inkluzívnosť, primeranosť, spravodlivosť a rovnosť v širšej perspektíve spoločenského a hospodárskeho rastu.

4.8.

Opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov by sa mali navrhnúť vopred tak, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie a príležitosti. Sociálne výdavky v Európe sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho sociálneho modelu a Európa bola vďaka vysokej úrovni sociálneho zabezpečenia vždy veľmi príťažlivým svetadielom v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta.

4.9.

Systémy sociálnej ochrany by mali byť založené na solidarite a rovnosti, bez možnosti diskriminácie na základe rôznej osobnej situácie či pôvodu a/alebo pracovnoprávneho postavenia.

4.10.

Opatrenia sociálnej ochrany pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mali vymedziť na základe ľudských práv zakotvených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nemôžu pracovať, by spolu so svojimi rodinami mali byť chránené pred rizikom chudoby a mala by sa im zaručiť primeraná životná úroveň (22).

4.11.

EHSV požaduje, aby členské štáty v plnej miere implementovali toto odporúčanie, vďaka čomu by boli pracovníci s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom a samostatne zárobkovo činné osoby lepšie chránení. Systémy sociálnej ochrany by mali byť navrhnuté, resp. prepracované tak, aby boli čoraz viac inkluzívne, a to aj v súlade s odporúčaniami ročného prieskumu rastu na rok 2018: „Lepšia komplementarita trhu práce a systémov sociálneho začlenenia pomôže všetkým zraniteľným skupinám, prinesie väčšiu prosperitu pre všetkých a posilní sociálnu súdržnosť.“

4.12.

Potláčanie nekalej súťaže a prijímanie opatrení proti nelegálnej práci (tiež v súlade s opatreniami, ktoré vykonáva Európska platforma proti nelegálnej práci) bude pre podniky prospešné, keďže zvýšená sociálna ochrana a obmedzenie nekalej hospodárskej súťaže by mohli mať pozitívny vplyv na produktivitu.

4.13.

Ďalším kľúčovým prvkom odporúčania je univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadou 16 Európskeho piliera sociálnych práv (23). Z posúdenia vplyvu, ktoré Komisia vykonala v niekoľkých krajinách, vyplynulo, že pracovníci s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom a samostatne zárobkovo činné osoby môžu v dôsledku zmluvných dojednaní alebo regulácie trhu práce čeliť obmedzenému prístupu k zdravotnej starostlivosti. Prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetky zamestnané osoby a samostatne zárobkovo činné osoby by mal byť povinný.

4.14.

EHSV tiež víta ohlásenú prehĺbenú spoluprácu s Eurostatom s cieľom vytvoriť vhodné ukazovatele na zaznamenanie pokroku smerom k formálnemu krytiu, efektívnemu krytiu a transparentnosti atď. So záujmom tiež očakáva prácu, ktorú Komisia vykoná v rámci Výboru pre sociálnu ochranu na účely vytvorenia referenčného rámca pre sociálnu ochranu. Prispeje to k prekonaniu skutočnosti, že neexistuje kvalitná databáza a presnejšie hodnotenie dosahu politických opatrení implementovaných v súvislosti s odporúčaním.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7.

(3)  Pracovný dokument útvarov Komisie: posúdenie vplyvu – sprievodný dokument.

(4)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23.

(5)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10.

(6)  Pozri tiež odporúčanie 202 Medzinárodnej organizácie práce, v ktorom sa uvádzajú usmernenia pre stanovenie a zachovanie minimálnych úrovní sociálnej ochrany, ako základných prvkov vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia.

(7)  Pozri odporúčanie o sociálnej ochrane, s. 8, s. 17 odôvodnenie 10, s. 16 odôvodnenie 4, s. 24 ods. 8 a 10.

(8)  Pozri odporúčanie o sociálnej ochrane s. 19 odôvodnenie 18.

(9)  Basic income as a policy option: Technical Background Note Illustrating costs and distributional implications for selected countries, OECD, 2017.

(10)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23.

(11)  http://resourcecentre.etuc.org/EU-social-dialogue-5.html.

(12)  2015 In-depth employment analysis – ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP, UEAPME.

(13)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(14)  EUROSTAT 2016.

(15)  MOP: INWORK súhrn k téme č. 9, máj 2017.

(16)  Pozri odporúčanie o prístupe k sociálnej ochrane, s. 2 – 3.

(17)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(18)  Pozri Barnard C. a Blackham A. (2015), Vykonávanie smernice 2010/41 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, správa Európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti, ktorú si objednalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre spravodlivosť. Pozri tiež návrh odporúčania Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, s. 9.

(19)  Ročný prieskum rastu na rok 2018.

(20)  Pozri článok Eurofound: The many faces of self-employment in Europe.

(21)  Pozri pozičný dokument BUSINESSEUROPE k odporúčaniu Rady o prístupe k sociálnej ochrane, s. 1 bod 1 (19. apríla 2018).

(22)  Pozri uznesenie Európskeho fóra zdravotného postihnutia na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím zo 6. novembra 2017: http://www.edf-feph.org/newsroom/news/social-pillar-edf-adopts-resolution-promote-employment-social-inclusion-persons.

(23)  Európsky pilier sociálnych práv (EPSP), zásada 16: „Každý má právo na včasný prístup k cenovo dostupnej a ku kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti“.