Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52016IP0337

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (2015/2341(INI))

Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, p. 68–75 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Date of document:
13/09/2016; Dátum hlasovania
Date of vote:
13/09/2016
Date of debate:
12/09/2016
Author:
Európsky parlament, Výbor pre rozpočty, Výbor pre rozvoj
Form:
Rezolúcia z vlastnej iniciatívy
Parliamentary term:
ôsma volebné obdobie
Internal reference:
2015/2341(INI)
Session:
2016-2017
Treaty:
Zmluva o fungovaní Európskej únie , Zmluva o Európskej únii
Legal basis:
Link
Link
Link
Select all documents mentioning this document
Instruments cited:
Link

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/68

P8_TA(2016)0337

Trustový fond EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (2015/2341(INI))

(2018/C 204/08)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na článok 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

—

so zreteľom na núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (ďalej len „trustový fond EÚ pre Afriku“), ktorý bol vytvorený na samite o migrácii vo Vallette 11. a 12. novembra 2015,

—

so zreteľom na spoločný akčný plán prijatý na samite vo Vallette,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1), na jej nasledujúce revízie a na jej prílohu IC (viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2020), ktorá zodpovedá 11. Európskemu rozvojovému fondu,

—

so zreteľom na viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2020 a na jeho kapitolu 4 (Globálna Európa), ktorým sa vytvára rozpočet EÚ,

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015, v rámci ktorých sa schválil príslušný akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu z roku 1995 a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) z roku 1994 a výsledky ich hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0221/2016),

A.

keďže hlavným cieľom trustového fondu EÚ pre Afriku, ktorý podpísal predseda Európskej komisie spolu s 25 členskými štátmi EÚ, ako aj s Nórskom a Švajčiarskom, a ktorý vytvorili na samite o migrácii vo Vallette 12. novembra 2015 partneri z Európy a z Afriky, je pomáhať pri podpore stability v regiónoch a prispievať k lepšiemu riadeniu migrácie; keďže cieľom trustového fondu EÚ je konkrétnejšie sa zameriavať na základné príčiny destabilizácie, núteného vysídľovania a neregulárnej migrácie prostredníctvom podporovania odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

B.

keďže Európsky konsenzus o rozvoji zostáva doktrinálnym rámcom rozvojovej politiky EÚ a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci potvrdzuje základné zásady humanitárnej pomoci; keďže mier má podľa nového programu udržateľného rozvoja do roku 2030 rozhodujúci význam pre rozvoj a keďže sa zaviedol cieľ udržateľného rozvoja 16, ktorý sa týka mieru a spravodlivosti; keďže Európska únia a jej partneri v oblasti humanitárnej pomoci musia dokázať zabezpečovať pomoc a ochranu na základe potrieb a dodržiavania zásad neutrality, nestrannosti, ľudskosti a nezávislosti humanitárnej činnosti zakotvených v medzinárodnom práve, a to najmä v medzinárodnom humanitárnom práve;

C.

keďže Afrika stále prežíva veľmi vysokú mieru rastu populácie a pomalý pokles pôrodnosti, čo v blízkej budúcnosti povedie k prudkému rastu populácie mladých ľudí v produktívnom veku a k potenciálnemu veľkému prínosu zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska; keďže v záujme posilnenie stability, udržateľného hospodárskeho rastu, sociálnej súdržnosti a rozvoja v regióne je veľmi dôležité, aby mladí ľudia dostali vzdelanie a zručnosti, ktoré potrebujú na uvedomenie si vlastného potenciálu, a aby sa pre nich vytvárali pracovné príležitosti;

D.

keďže trustový fond EÚ má byť nástrojom rozvoja, ktorý združuje zdroje od rôznych darcov, aby EÚ mohla rýchlo, pružne a kolektívne reagovať na rôzne rozmery núdzových situácií;

E.

keďže 1,5 miliardy ľudí žije v nestabilných a konfliktmi postihnutých oblastiach na celom svete a počet nestabilných štátov a území, kde vládne bezvládie, stále rastie, a preto mnoho ľudí žije v chudobe, bezpráví, prekvitajúcej korupcii a prostredí plnom násilia; keďže trustový fond EÚ bol vytvorený na to, aby poskytoval pomoc 23 krajinám v troch afrických regiónoch (Africký roh, Sahel a povodie Čadského jazera a Severná Afrika), v ktorých sa nachádzajú niektoré z najnestabilnejších afrických krajín, ktoré sú postihnuté migráciou ako krajiny pôvodu, tranzitné alebo cieľové krajiny, alebo ako všetky tri, a ktoré budú mať najväčší úžitok z tejto formy finančnej pomoci EÚ; keďže africkí susedia oprávnených krajín môžu takisto mať v jednotlivých prípadoch úžitok z projektov trustového fondu, ktorý má regionálny rozmer, pričom sa môžu na migračné toky a súvisiace cezhraničné problémy;

F.

keďže cieľom trustového fondu EÚ je boj proti základným príčinám nelegálnej migrácie a vysídľovania v krajinách pôvodu, tranzitu a cieľových krajinách pomocou piatich prioritných sektorov, ktorými sú: 1) rozvojový prínos migrácie; 2) legálna migrácia a mobilita; 3) ochrana a azyl; 4) predchádzanie neregulárnej migrácii a boj proti nej; a 5) návrat, readmisia a opätovné začleňovanie;

G.

keďže príspevok EÚ predstavuje sumu 1,8 miliardy EUR, pričom Komisia môže získať dodatočné prostriedky aj od členských štátov EÚ a iných darcov v rovnakej výške; keďže trustový fond EÚ slúži na doplnenie existujúcej pomoci EÚ príslušným regiónom až do výšky vyše 10 miliárd EUR do roku 2020 a jeho cieľom je podpora inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu;

H.

keďže v roku 2014 boli vytvorené dva trustové fondy EÚ, a to trustový fond Bekou zameraný na stabilizáciu a obnovu Stredoafrickej republiky, ktorý priniesol kladné výsledky, a fond Madad vytvorený v reakcii na sýrsku krízu;

I.

keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) na obdobie po roku 2014 vydanej 12. februára 2014 sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodného rozvojového programu;

J.

keďže trustové fondy sú súčasťou ad hoc reakcie, čo poukazuje na nedostatok zdrojov a obmedzenú flexibilitu charakterizujúcu finančný rámec EÚ, ale sú dôležité na zabezpečenie rýchlej a komplexnej reakcie na humanitárne krízy, a to aj dlhodobé krízy;

K.

keďže EÚ bude naďalej pokračovať v úsilí o účinnú realizáciu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a ďalších rezolúcií OSN o ženách, mieri a bezpečnosti;

Finančné prostriedky a rozpočtové aspekty

1.

 pripomína, že prideľovanie finančných prostriedkov charakterizujú tri hlavné fázy: prísľub, záväzok a vykonanie/platba; poukazuje však na to, že sa treba poučiť predchádzajúcich trustových fondov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie príspevky členských štátov predstavujú v apríli 2016 len malú časť príspevku Únie v celkovej výške 81,71 milióna EUR (alebo 4,5 % z plánovanej 1,8 miliardy EUR); trvá na tom, že prísľuby a záväzky sa musia zmeniť na skutky; pripomína Rade a Komisii, že účinná pomoc sa charakterizuje včasným a predvídateľným financovaním, a požaduje urýchlenie vyplatenia tohto financovania;

2.

 víta zámer, ktorým je rýchlejšie a pružnejšie vyplácanie finančných prostriedkov v núdzovej situácii a spojenie rozličných zdrojov financovania v záujme riešenia migračnej a utečeneckej krízy v jej mnohých rozmeroch; kritizuje skutočnosť, že Komisia odklonila rozpočtové prostriedky od cieľov a zásad základných aktov, aby ich prideľovala prostredníctvom trustových fondov EÚ, pretože sa tým nielen porušujú finančné pravidlá, ale aj ohrozuje úspech dlhodobých politík Únie; požaduje preto nové rozpočtové prostriedky, ktoré sa majú použiť všade tam, kde je to možné, a zabezpečenie úplnej transparentnosti, čo sa týka pôvodu a účelu využitia finančných prostriedkov;

3.

 podotýka, že v oblasti vonkajšej činnosti sa trustové fondy EÚ navrhujú predovšetkým tak, aby umožnili rýchlu reakciu na konkrétnu krízovú situáciu alebo situáciu po prekonaní krízy využitím príspevku členských štátov EÚ a iných darcov a zároveň zvýšili globálnu viditeľnosť európskeho úsilia; zdôrazňuje však, že členské štáty by nemali prehliadať svoj záväzok, čo sa týka dosiahnutia cieľa 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA); vyzýva preto členské štáty, aby rešpektovali svoje záväzky, čo sa týka cieľa ODA vo výške 0,7 %, ako aj ich príspevku k trustovému fondu EÚ pre Afriku;

4.

 zdôrazňuje kolísanie dobrovoľných príspevkov a naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje záväzky a rýchlo a účinne vyrovnali svoje príspevky s príspevkom Únie, aby tak trustové fondy EÚ mohli naplno využiť svoj potenciál a poskytovali nielen požadované minimum na získanie hlasovacích práv v strategickej rade;

5.

 odsudzuje skutočnosť, že trustové fondy vedú k obchádzaniu rozpočtového orgánu a oslabeniu jednotnosti rozpočtu; konštatuje, že vytvorenie tohto ad hoc nástroja je uznaním nedostatočnej kapacity viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020; poukazuje na to, že 85 % rozpočtu Únie tvoria príspevky členských štátov; domnieva sa, že vytvorenie trustového fondu EÚ znamená v skutočnosti zrevidovanie stropov súčasného VFR, a to zvýšením príspevkov členských štátov; zdôrazňuje preto, že vytváranie nástrojov financovania mimo rozpočtu EÚ musí byť naďalej výnimočné; odsudzuje skutočnosť, že Európsky parlament nie je zastúpený v strategickej rade napriek tomu, že veľká časť prostriedkov pochádza z rozpočtu Únie; požaduje, aby sa rozpočtový orgán podieľal na činnosti strategickej rady;

6.

 konštatuje, že pridelenie finančných prostriedkov EÚ na trustový fond EÚ pre Afriku v súčasnosti pochádza najmä z 11. ERF; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ bol zriadený preto, lebo rozpočet EÚ a VFR nemá zdroje ani flexibilitu potrebné na rýchle a komplexné riešenie rozličných rozmerov týchto kríz; požaduje, aby EÚ v rámci tohtoročnej revízie VFR na roky 2014 – 2020 a revízie nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v roku 2016 hľadala celostnejšie riešenie núdzového financovania v záujme zvýšenia účinnosti a reaktivity humanitárnej a rozvojovej pomoci dostupnej v rámci rozpočtu EÚ;

7.

 požaduje najmä primeranú revíziu stropu, aby sa do VFR mohol začleniť krízový mechanizmus v záujme obnovenia jednotnosti rozpočtu; domnieva sa, že revízia VFR by zabezpečila vyššiu rozpočtovú, demokratickú a právnu istotu; ďalej zdôrazňuje, že treba preskúmať finančné pravidlá v záujme zjednodušenia hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami EÚ a dosiahnutia väčšej synergie medzi rozpočtom Únie, ERF a dvojstrannou spoluprácou, aby sa zväčšil vplyv rozvojového financovania a vytýčila cestu zahrnutia ERF do rozpočtu pri zachovaní úrovne zdrojov, ako je plánované do roku 2021; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky na posilnenie účasti rozpočtového orgánu a na lepšie zladenie trustových fondov a iných mechanizmov s rozpočtovou normou, najmä tým, že sa objavia v rozpočte Únie;

8.

 konštatuje, že Európsky parlament preukázal svoju zodpovednosť ako zložka rozpočtového orgánu, keď súhlasil s naliehavým uvoľnením finančných prostriedkov; hlboko však ľutuje, že v dôsledku množenia sa núdzových nástrojov sa prestáva využívať metóda Spoločenstva; uisťuje, že chce zachovávať základné zásady rozpočtu Únie, najmä jednotnosť rozpočtu a spolurozhodovanie; domnieva sa, že skutočne naliehavo treba prehodnotiť schopnosť Únie reagovať na rozsiahle krízy, predovšetkým čo sa týka ich rozpočtového rozmeru; podmieňuje svoj súhlas s budúcimi návrhmi krízových nástrojov začlenením týchto aspektov do preskúmania VFR v polovici trvania, ktoré je naplánované pred koncom roka 2016;

9.

 podotýka, že ďalšie prostriedky sa čerpali z iných finančných nástrojov v rámci rozpočtu EÚ, ako je nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) vo výške 125 miliónov EUR, nástroj pre humanitárnu pomoc vo výške 50 miliónov EUR, a nástroj európskeho susedstva vo výške 200 miliónov EUR;

10.

 konštatuje, že z celkového príspevku EÚ vo výške 1,8 miliardy EUR je iba 1 miliarda EUR z rezervy ERF doplňujúcim zdrojom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie trustových fondov EÚ sa môže realizovať na úkor iných rozvojových cieľov; pripomína, že nástroj trustových fondov EÚ by mal dopĺňať už existujúce nástroje, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť, čo sa týka využívania finančných prostriedkov v rámci súčasných rozpočtových riadkov, ktoré prispievajú k trustovým fondom EÚ, a ich výšku;

11.

 zdôrazňuje, že prostriedky zo zdrojov ERF a ODA musia byť určené výlučne na účely ekonomického, humánneho a sociálneho rozvoja s osobitným zameraním na tie rozvojové úlohy, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o trustovom fonde, zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti; odsudzuje využívanie zdrojov ERF a ODA na riadenie migrácie a kontrolu všetkých iných opatrení bez rozvojových cieľov;

Financovanie najmenej rozvinutých krajín

12.

 zdôrazňuje, že použitie ERF na financovanie trustového fondu EÚ pre Afriku môže mať vplyv na africké krajiny prijímajúce pomoc, ktoré nie sú zahrnuté do trustového fondu, a to najmä na najmenej rozvinuté krajiny;

13.

 vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že napriek pokračujúcej snahe ODA pre najmenej rozvinuté krajiny v roku 2014 už aj tak nízke úrovne rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny už druhý rok po sebe klesli a že pomer pomoci pridelenej týmto krajinám je na najnižšej úrovni za desať rokov; vyzýva na základe toho Komisiu a členské štáty, aby sa ubezpečili, že pomoc sa nepresunie z najchudobnejších krajín na pokrytie nákladov súčasnej krízy;

Úloha občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, miestnych orgánov a medzinárodných organizácií

14.

 domnieva sa, že trustový fond EÚ pre Afriku by mal prispievať na rozvoj v krajinách tranzitu a pôvodu migrantov, na posilňovanie a zlepšovanie miestnych verejných služieb (sociálnych služieb, zdravotníckych služieb, vzdelávania, výživy, kultúry), politickej účasti a verejnej správy, najmä prostredníctvom miestnych projektov; domnieva sa, že fond by mal prispievať na rozvoj zamestnanosti v miestnych odvetviach a zároveň na ochranu ľudských práv a životného prostredia; je presvedčený v tejto súvislosti, že s miestnymi orgánmi sa musí konzultovať ako s rovnocennými partnermi, ak existujú plné záruky efektívnosti a dobrej verejnej správy v súlade so zásadami účinnosti pomoci, a že by mali byť hlavnými aktérmi zodpovednými za verejné služby poskytované na miestnej úrovni; domnieva sa, že občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie a spoločenstvá diaspóry mali mať doplnkovú a kľúčovú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a zlepšovaní miestnych služieb;

15.

 pripomína, že regionálne a miestne orgány, občianska spoločnosť a mimovládne organizácie sú prirodzenými partnermi v rámci účinnej rozvojovej politiky a že stály dialóg s vnútroštátnymi orgánmi a miestnymi spoločenstvami je veľmi dôležitý, aby sa mohli vymedziť spoločné stratégie a priority a umožnil prístup založený na dôkazoch pri čerpaní fondu, najmä v štátoch, ktoré neposkytujú dostatočné záruky dobrej verejnej správy a transparentnosti; požaduje dodržiavanie zásady subsidiarity a zodpovednosti aj v tejto oblasti činností; zdôrazňuje, že orgány miestnej správy, miestna občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie by sa mali aktívne zapájať do plánovacej, realizačnej a hodnotiacej fázy trustového fondu EÚ; vyzýva Komisiu, aby objasnila a formalizovala konzultačné postupy s týmito zainteresovanými subjektmi, aby sa zabezpečila ich efektívna účasť na diskusiách v operačných výboroch;

16.

 zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia lepšej vyváženosti financovania pre vlády prijímajúcich krajín, a najmä spoľahlivé subjekty občianskej spoločnosti, ktoré lepšie poznajú spoločenské nedostatky vyžadujúce podporu;

17.

 pripomína, že uplatňovanie prístupu zameraného na ľudí a komunity má význam z hľadiska odolnosti, a je pevne presvedčený, že trustový fond EÚ by sa mal zameriavať nie len na hospodársky rozvoj, ale aj na najjednoduchšie miestne projekty zamerané najmä na zlepšenie kvality, spravodlivosti a všeobecnej dostupnosti základných služieb, ako aj na školenia v oblasti rozvoja miestnych právomocí, ako aj na reagovanie na potreby zraniteľných komunít vrátane menšín;

Transparentnosť a jasnosť na lepšie dosahovanie cieľov

18.

 uvedomuje si zložitosť a mnohorozmernú povahu súčasnej utečeneckej krízy; upozorňuje však na vážne riziko zneužívania rozvojovej pomoci EÚ, najmä v krajinách postihnutých konfliktmi, kde sú otázky bezpečnosti, migrácie a rozvoja úzko prepojené; zdôrazňuje, že projekty, na ktoré sa vzťahuje trustový fond EÚ, ktorý bol vytvorený využívaním zdrojov väčšinou venovaných v podstate na účely rozvoja, musia mať rozvojové ciele; zdôrazňuje, že projekty zamerané na posilňovanie bezpečnostných kapacít v jednotlivých krajinách, sa musia navrhovať tak, aby sa ich konečné výsledky zameriavali na zmierňovanie chudoby, ako aj na stabilitu prijímajúcich krajín;

19.

 pripomína Komisii a orgánom, ktoré sú priamo poverené riadením trustového fondu, že prostriedky pochádzajúce z ERF alebo z iného financovania rozvoja sa musia používať výlučne na opatrenia priamo určené na rozvojovú pomoc; žiada Komisiu, aby poskytla urýchlené ubezpečenie, čo sa týka tohto používania, a aby zabezpečila vypracúvanie pravidelných a komplexných správ o využívaní týchto fondov;

20.

 zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemožno použiť na priame financovanie vojenských ani obranných operácií (článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ), ale z rozvojových cieľov sa výslovne nevylučujú mierové operácie; ďalej pripomína, že články 209 a 212 ZFEÚ výslovne nevylučujú financovanie budovania kapacít v odvetví bezpečnosti;

21.

 vyzýva Komisiu, strategickú radu a operačné výboru, aby sa zameriavali v prvom rade na budovanie kapacít, stabilitu a mier, obranyschopnosť, prosperitu a posilňovanie postavenia miestneho obyvateľstva, presadzovanie, ochranu a dodržiavanie ľudských práv a vytváranie pracovných príležitostí a odbornú prípravu, najmä pre ženy a mladých ľudí;

22.

 zdôrazňuje, že konečným účelom rozvojovej politiky EÚ, ako je zakotvený v článku 208 ZFEÚ, musí byť zmenšovanie a odstránenie chudoby; odsudzuje v tomto ohľade skutočnosť, že zatiaľ čo príspevok EÚ do trustového fondu EÚ sa bude realizovať predovšetkým využitím zdrojov ODA, tento mechanizmus financovania nebude zameraný výhradne na ciele orientované na rozvoj; zdôrazňuje, že v rámci trustového fondu EÚ treba jasne, transparentne a zreteľne rozlišovať medzi balíkmi financovania rozvojových činností na jednej strane a činnosťami súvisiacimi s riadením migrácie a hraničnými kontrolami a všetkými ďalšími činnosťami na druhej strane; zdôrazňuje, že rozdrobovanie ODA, aby sa na boj proti extrémnej chudobe používalo menej prostriedkov, by narušilo výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti medzinárodného rozvoja, a ohrozilo nedávno prijaté ciele udržateľného rozvoja;

Súdržnosť a záväzok politík EÚ v oblasti dodržiavania ľudských práv

23.

 požaduje, aby EÚ prejavila väčšiu súdržnosť v konaní v oblasti medzinárodnej spolupráce v záujme rozvoja, a to z dvoch hľadísk: EÚ a členské štáty by mali na jednej strane konať v súlade so svojimi záväzkami a na druhej strane vykazovať celkovú súdržnosť vo vonkajších politikách a nástrojoch pre africký región, najmä vzhľadom na ducha spoločného riadenia na základe Dohody z Cotonou medzi štátmi AKT a EÚ; s ohľadom na uvedené sa domnieva, že trustový fond EÚ by mal odrážať zásadu súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja a mal by zabrániť všetkým rozporom medzi rozvojovými cieľmi a politikami v oblasti bezpečnosti, humanitárnej pomoci a migrácie; dúfa, že balík lepšej tvorby právnych predpisov prispeje k podpore súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja s prihliadnutím na rozvoj a ľudské práva vo všetkých hodnoteniach vplyvu;

24.

 pripomína, že pravidlá a kritériá, ktorými sa riadi rozvojová pomoc pre projekty financované z trustového fondu EÚ, sa musia nastaviť v súlade so spoločnými hodnotami a spoločnými záujmami, najmä čo sa týka dodržiavania a presadzovania ľudských práv; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že politika EÚ týkajúca sa spolupráce v oblasti bezpečnosti, riadenia migrácie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu by mala zahrnovať osobitné ustanovenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, s osobitným dôrazom na práva žien, práva osôb LGBTI, sexuálne a reproduktívne zdravie a práva, práva detí a práva menšín a ďalších osobitne zraniteľných skupín; poukazuje na to, že EÚ musí vyvíjať snahy na boj proti diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery, pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie;

25.

 poukazuje na to, že trustové fondy musia prispievať k plneniu dlhodobých cieľov, ktorými je zabezpečenie mieru a posilňovanie verejnej správy v krajinách prijímajúcich pomoc; zdôrazňuje, že starostlivo a systematicky treba vyhodnocovať vplyv opatrení financovaných v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku, ktoré sú určení na poskytovanie humanitárnej pomoci; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ by nemali oslabiť dlhodobú rozvojovú spoluprácu EÚ; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť a zachovávať zodpovednosť a komplementárnosť dlhodobých a krátkodobých projektov a treba zladiť s existujúcimi regionálnymi a vnútroštátnymi stratégiami EÚ pre Sahel, Guinejský záliv, Africký roh a severnú Afriku; zdôrazňuje, že treba vypracovať komplexnú diagnostiku krajín a sektorov z hľadiska správneho prideľovania finančných prostriedkov, ako aj čo sa týka rozvíjania úzkych partnerstiev so širokou škálou subjektov občianskej spoločnosti; víta výskumnú zložku integrovanú v trustovom fonde EÚ ako potenciálnu príležitosť na vytváranie rozvojových príležitostí a súčinnosti medzi EÚ a príslušnými krajinami;

Ciele a ďalšie opatrenia

26.

 vyzýva Komisiu, aby systematicky monitorovala, ako sa prostriedky trustového fondu EÚ využívajú a ako sa prideľujú, a aby posilnila kontrolné právomoci Európskeho parlamentu nad trustovým fondom EÚ; vyzýva predovšetkým Radu a Komisiu, aby pravidelne komunikovali o konkrétnych opatreniach, ktoré prijali EÚ aj africké štáty pri používaní týchto prostriedkov, a o dosiahnutých výsledkoch;

27.

 vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou koordináciou medzi všetkými subjektmi zapojenými do riadenia trustového fondu EÚ (a najmä medzi Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO) a jeho oddelením pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO)) a na chýbajúce jasné usmernenia v otázke získavania finančných prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že kritériá financovania a finančné prostriedky dostupné pre občiansku spoločnosť v rámci trustového fondu EÚ nie sú ani jasné, ani transparentné; pripomína potrebu lepšej komunikácie medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom pri plánovaní a realizácii opatrení trustového fondu EÚ vo všeobecnosti, v záujme ďalšieho plánovania potenciálnych dodatočných trustových fondov; pripomína, že Komisia musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jej činnosti boli dôsledné a koordinované s programami regionálneho rozvoja (PRR), aby sa zabránilo zdvojovaniu úsilia a zabezpečilo, že sa hlavná pozornosť bude venovať rozvoju a nie kontrole hraníc a bezpečnosti na úkor migrantov; vyzýva Komisiu, z rovnakého dôvodu, ako aj v záujme maximalizovanie vplyvu a účinnosti globálnej pomoci, aby udržiavala intenzívny dialóg s OSN v súvislosti s trustovým fondom EÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o systematickejšie hodnotenie vplyvu politík a financovania vrátane trustového fondu EÚ, najmä vzhľadom na ich vplyv na udržateľný rozvoj, ľudské práva a rodovú rovnosť, a aby zapracovala výsledky týchto hodnotení do politík a programovania;

28.

 zdôrazňuje doterajší nedostatočný podiel Európskeho parlamentu na vytvorení trustového fondu EÚ, a trvá na tom, že prostredníctvom pravidelného predkladania podrobných správ Komisiou treba zabezpečiť kontrolnú právomoc Európskeho parlamentu v otázke čerpania fondu;

29.

 je presvedčený, že vzhľadom na výnimočnú pružnosť a rýchlosť, ktoré sú trustovému fondu vlastné, by sa správy mali správy podávať Európskemu parlamentu pravidelne, a to najmenej raz za šesť mesiacov; zdôrazňuje potrebu transparentného monitorovania výkonnosti, hodnotenia a zodpovednosti;

30.

 je presvedčený, že transparentnosť, komunikácia a viditeľnosť vo vzťahu k projektom vyvinutým v rámci trustového fondu EÚ sú mimoriadne dôležité vzhľadom na šírenie výsledkov a zapájanie a zvyšovania citlivosti európskych súkromných subjektov, miestnych a regionálnych orgánov, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, aby sa vytvorili podmienky na širšie zapojenie a uľahčenie účasti členských štátov;

31.

 zdôrazňuje, že treba dôkladne monitorovať realizáciu ustanovení o vytvorení kritických miest, opätovnom šírení, nahradení v krajinách pôvodu a finančných záväzkoch členských štátov, pričom treba osobitnú pozornosť venovať ľudským právam;

32.

 pripomína, že migračné politiky EÚ by sa mali v prvom rade zameriavať na riešenie hlavných príčin migrácie, zdôrazňuje, že migračné politiky EÚ by mali pomáhať pri vytváraní mieru a stability a podporovať hospodársky rozvoj v súlade s cieľmi 3, 4, 5, cieľom 7 cieľa 10, a cieľom udržateľného rozvoja 16 programu udržateľného rozvoja do roku 2030 užšou spoluprácou s tretími krajinami v záujme zlepšenia spolupráce v oblasti stimulov na návrat a opätovné začlenenie v krajinách pôvodu migrantov vrátane vysokokvalifikovaných migrantov, dobrovoľného návratu a readmisie, spôsobom, ktorým sa rozšíria ich príležitosti;

33.

 zdôrazňuje, že nestabilita a fyzická neistota sú prvoradými príčinami núteného vysídľovania, a preto podporuje prístup citlivý ku konfliktom pri čerpaní fondu, ktorý by uprednostňoval predchádzanie konfliktom, budovanie štátu, dobrú verejnú správu a presadzovanie zásad právneho štátu; je presvedčený, že trustový fond EÚ je veľkou príležitosťou, pomocou ktorej EÚ môže posilniť spoluprácu a politický dialóg s africkými partnermi, najmä v súvislosti s účinným uplatňovaním dohôd o návrate a readmisii, a budovať na spoločných stratégiách v oblasti riadenia migračných tokov; poukazuje na potrebu toho, aby EÚ a jej africkí partneri niesli spoločnú zodpovednosť v súlade so závermi samitu vo Vallette v novembri 2015; domnieva sa však, že rozvojová pomoc by sa nemala používať na zastavenie toku migrantov a žiadateľov o azyl a že projekty, na ktoré sa vzťahuje trustový fond EÚ, by nemali slúžiť ako zámienka na zabránenie odchodu alebo uzatváranie hraníc medzi jednotlivými krajinami, pričom by sa nebral ohľad na faktory, ktoré vyháňajú ľudí z ich domovov; vyjadruje vážne znepokojenie z toho, ako môže trustový fond EÚ ovplyvňovať dodržiavanie ľudských práv, keď obmedzovanie migračných tokov zahrnuje spoluprácu s krajinami, ktoré sa dopúšťajú systematického alebo závažného porušovania základných práv; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby fond slúžil svojmu účelu a priamo pomáhal tým, ktorí pomoc potrebujú, a aby nefinancoval vlády zodpovedné za porušovanie ľudských práv; požaduje, aby sa dodržiavanie ľudských práv migrantov zlepšilo v projektoch financovaných zo strany EÚ;

34.

 zdôrazňuje, že treba pochopiť príčiny a dôsledky medzinárodnej migrácie z rodového hľadiska vrátane príslušného procesu rozhodovania a mechanizmov vedúcich k migrácii; pripomína, že ženy a dievčatá v postavení utečeniek a migrantiek sú osobitne zraniteľné, keď sa ocitajú v situáciách, v ktorých nemožno zaistiť ich bezpečnosť a keď môžu byť vystavené sexuálnemu násiliu alebo vykorisťovaniu; zdôrazňuje, že trustový fond EÚ musí prispievať k ochrane, podpore alebo pomoci zraniteľným migrantom, utečencom a obetiam obchodovania s ľuďmi, a že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám a deťom;

35.

 konštatuje, že trustový fond EÚ pre Afriku bol vytvorený v nadväznosti na samit afrických a európskych hláv štátov alebo predsedov vlád vo Vallette, ktorý sa zaoberal problematikou migrácie; vyzýva Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu prehľad konkrétnych opatrení v nadväznosti na tento samit, najmä čo sa týka rozvoja, boja proti prevádzačom a podpisu dohôd o návrate, readmisii a opätovnom začleňovaní; vyzýva Radu, aby Komisii poskytla mandáty nevyhnutné na uzavretie týchto dohôd s krajinami, ktorých sa trustový fond EÚ týka;

o

o o

36.

 poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a predsedovi Panafrického parlamentu.

(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

Top