9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/15

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking + 20,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na článok 3 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, v ktorom sa pojem „rod“ vymedzuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: charta žien (COM(2010)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

—

so zreteľom na výskumnú správu Komisie s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015,

—

so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Presadzovanie žien v rámci politického rozhodovania – ďalší postup, uverejnenú v roku 2015,

—

so zreteľom na závery a odporúčania správy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko: všeobecný prehľad osvedčených postupov, zverejnenej v roku 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (1), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (3) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (4),

—

zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015 (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (COM(1996)0067), v ktorom sa Komisia zaviazala „podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach a politikách na všetkých úrovniach“, čím sa v skutočnosti zaviedla zásada rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 ako prínos k dosiahnutiu cieľov Pekinskej akčnej platformy, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách Európskeho parlamentu, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre rodovú rovnosť, ktorú v roku 2015 uverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na oznámenie s názvom Usmernenia k rozvoju politík zameraných na rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (Guidance on the development of gender equality and the empowerment of women policies), ktorú v máji 2014 uverejnil orgán OSN Ženy,

—

so zreteľom na dokument s názvom Pokrok v oblasti rodovej rovnosti v EÚ: míňame cieľ? (Advances in EU Gender Equality: Missing the mark?), ktorý v roku 2014 uverejnila sieť European Policy Institutes Network,

—

so zreteľom na výročnú správu o ľudských zdrojov za rok 2014, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre personál,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0034/2016),

A.

keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stanovuje ako horizontálna zásada a v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje rodová rovnosť ako hodnota Únie;

B.

keďže Charta základných práv obsahuje osobitné ustanovenia o horizontálnej zásade rodovej rovnosti a v článku 6 ZEÚ sa uznáva, že charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy;

C.

keďže dosiahnutie rodovej rovnosti má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudských práv, fungovania demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu a hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia a udržateľnosti;

D.

keďže napredovanie EÚ v oblasti rodovej rovnosti stagnuje a pri súčasnom tempe ešte nejaký čas potrvá, kým sa rodová rovnosť dosiahne;

E.

keďže Komisia sa v rámci strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 podujala pokračovať v činnostiach uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom hodnotiacich a monitorovacích činností; keďže Komisia znížila svoj strategický záväzok v oblasti rodovej rovnosti na obdobie po roku 2015 na úroveň pracovného dokumentu útvarov Komisie;

F.

keďže piatym cieľom udržateľného rozvoja je dosiahnuť do roku 2030 rodovú rovnosť;

G.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená začlenenie rodového hľadiska do všetkých aspektov politík EÚ – prípravy, návrhu, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík, právnych opatrení a programov financovania – s cieľom dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi (12);

H.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti musí zahŕňať práva, perspektívy a blaho osôb LGBTIQ, ako aj osôb všetkých rodových identít;

I.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť proaktívnym a reaktívnym nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti;

J.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je ako také politickým cieľom, ale kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie rodovej rovnosti, a to vždy v spojení s ďalšími špecifickými opatreniami a politikami zameranými na presadzovanie rodovej rovnosti;

K.

keďže jednou z právomocí gestorského výboru je prispievať k vykonávaniu a ďalšiemu rozvoju uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky;

L.

keďže väčšina parlamentných výborov vo všeobecnosti považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za dôležité (napríklad vo svojej legislatívnej činnosti, v pracovných vzťahoch s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a tiež pri vypracúvaní akčných plánov v oblasti rovnosti), pričom niektoré výbory preukazujú len malý, respektíve žiadny záujem o túto otázku;

M.

keďže od predchádzajúceho volebného obdobia gestorský výbor zaviedol predkladanie cielených príspevkov k správam iných výborov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; keďže podľa štúdie uverejnenej v roku 2014 (13) bolo 85 % pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré boli predložené od júla 2011 do februára 2013, začlenených do záverečných správ, ktoré prijali výbory zodpovedné za príslušnú oblasť; keďže na účely aktuálneho posúdenia situácie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente sú potrebné ďalšie údaje od februára 2013;

N.

keďže v nadväznosti na uznesenie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti z roku 2003 každý parlamentný výbor vymenúva jedného zo svojich členov ako osobu zodpovednú za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a tak vytvára „sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“; keďže v ďalších uzneseniach na túto tému sa požadoval trvalý rozvoj tejto siete a vytvorenie podobnej siete v rámci medziparlamentných delegácií; keďže táto sieť sa opiera o sieť fungujúcu na úrovni zamestnancov v sekretariátoch výborov;

O.

keďže členovia siete vyplnili dotazník, ktorého cieľom bolo posúdiť aktuálny stav uplatňovania rodového hľadiska v príslušných politických oblastiach;

P.

keďže k VFR (viacročný finančný rámec) je pripojené spoločné vyhlásenie troch inštitúcií, v ktorom je dohodnuté, že „do ročných rozpočtových postupov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 sa podľa potreby začlenia rodové prvky, pričom sa zohľadnia spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti (a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti)“; keďže napriek tomu treba posilniť samotný záväzok týkajúci sa pokračovania v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, pretože platné politiky boli uplatňované len v obmedzenej miere a problém nedostatočných rozpočtových prostriedkov sa týka najmä rodových otázok;

Q.

keďže ani jedna z inštitúcií EÚ neuplatňuje dôsledne rodové rozpočtovanie;

R.

keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) bol zriadený s cieľom posilňovať presadzovanie rodovej rovnosti vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách Únie a v nadväzujúcich národných politikách a podieľať sa na ňom; keďže EIGE vytvoril platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, slovník rodovej rovnosti a pojmový slovník, ktoré majú tvorcom rozhodnutí, zamestnancom EÚ a vládnym orgánom pomáhať pri začleňovaní rodového hľadiska do svojich činnosti;

S.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zahŕňa tak začleňovanie rodového hľadiska do obsahu jednotlivých politík, ako aj riešenie otázky zastúpenia žien a mužov a osôb všetkých rodových identít v daných politických oblastiach; keďže oba rozmery treba zohľadňovať vo všetkých etapách procesu tvorby politiky;

T.

keďže všetky vnútorné a vonkajšie politiky EÚ by mali byť koncipované s cieľom rovnocenne podporovať chlapcov a dievčatá, mužov a ženy, ako aj ostatné rodové identity;

U.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je v hodnotení Európskej komisie týkajúcom sa stratégie rodovej rovnosti na roky 2010 – 2015 uvedené ako jeden z hlavných nedostatkov;

V.

keďže parlament, ktorý citlivo pristupuje k rodovej otázke, zohráva kľúčovú úlohu pri náprave rodových rozdielov, presadzovaní rovnoprávnej účasti žien a mužov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti a rozširovaní politického rámca rodovej rovnosti;

W.

keďže odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov EP, zamestnancov Európskeho parlamentu, a najmä pre zamestnancov na riadiacich miestach, má kľúčový význam pre presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých oblastiach a fázach politiky;

X.

keďže na zabezpečenie skutočného pokroku pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci parlamentných činností sa neprideľujú dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje;

Y.

keďže pre analýzu pokroku dosiahnutého v otázke rodovej rovnosti je nevyhnutný systematický a pravidelný zber rodovo rozlíšených údajov a štatistík v rámci posudzovania vplyvu politík, ako aj v procese ich tvorby; keďže sa v Európskom parlamente musí vykonávať viac kvalitatívneho výskumu, aby sa zistilo, aký význam majú nástroje uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a aký je ich vplyv na výsledky politík, uznesenia a legislatívne texty;

Z.

keďže zastúpenie žien na kľúčových rozhodovacích miestach na politickej a administratívnej úrovni, a to aj v rámci politických skupín v Európskom parlamente, je stále nízke; keďže ženy majú tendenciu predsedať výborom, ktoré v menšej miere súvisia s prideľovaním rozpočtových prostriedkov a rozhodovaním v hospodárskej oblasti; keďže s cieľom zvýšiť kvalitu prijímaných rozhodnutí musí Parlament zabezpečiť, aby boli miesta s rozhodovacími právomocami rovnomerne obsadzované mužmi i ženami; keďže muži musia byť zaangažovaní do presadzovania rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach a je potrebné nabádať poslancov EP, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti začlenili do svojej práce;

AA.

keďže Európsky parlament má zavedenú organizačnú štruktúru na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci svojich činností a keďže táto štruktúra musí byť lepšie koordinovaná, posilnená a rozšírená a musí byť podporená novou politickou a administratívnou vôľou, aby sa zvýšila miera uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

AB.

keďže na to, aby bolo možné rodové hľadisko začleniť do všetkých fáz politického cyklu, je potrebná väčšia medziinštitucionálna spolupráca v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čo by Európskemu parlamentu uľahčilo vlastnú prácu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

AC.

keďže príspevok externých zainteresovaných strán, napríklad organizácií občianskej spoločnosti, skupín na podporu práv žien a rodovej rovnosti, medzinárodných inštitúcií, akademickej obce a národných parlamentov, má význam, pokiaľ ide o zlepšovanie procesov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a sprostredkovanie vzájomných výmen na podporu osvedčených postupov;

AD.

keďže v uznesení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré Európsky parlament prijal v roku 2007, sa požaduje, aby sa každé dva roky vykonalo posúdenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu;

1.

zastáva názor, že v záujme začlenenia rodového hľadiska do politického procesu treba zvážiť dve stránky: obsah politiky a rodové zastúpenie v administratíve a rozhodovacích procesoch; konštatuje zároveň, že pre neustále zvyšovanie rodovej rovnosti sú mimoriadne dôležité presné údaje o vplyve politiky;

2.

konštatuje, že v rámci organizačnej štruktúry Európskeho parlamentu sú rozvojom a uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti na úrovni politík aj pracovného života poverené rôzne orgány:

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosti týchto rôznych orgánov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie sú koordinované a integrované ani v rámci Európskeho parlamentu, ani s inými inštitúciami (neexistuje žiadny medziinštitucionálny mechanizmus spolupráce pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti); zaväzuje sa nastoliť účinnú spoluprácu medzi všetkými aktérmi v tomto inštitucionálnom rámci na základe konkrétneho mechanizmu, napr. monitorovania alebo informácií o vykonávaní;

4.

pripomína svoj záväzok pravidelne prijímať a plniť politický plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente s celkovým cieľom presadzovať rodovú rovnosť účinným začleňovaním rodového hľadiska do politík a činností vrátane rozhodovacích štruktúr a administratívy;

5.

žiada, aby sa sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti neustále rozvíjala a nezastupovala iba výbory, ale aj medziparlamentné delegácie, a aby sa v plnej miere zapájala do pravidelného monitorovania aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v jednotlivých politických oblastiach; berie na vedomie potrebu väčšieho a aktívnejšieho zapojenia poslancov EP do siete a žiada, aby v záujme zvýšenia účasti boli do siete zapojení náhradníci poslancov EP, ako je to bežné vo výboroch a v delegáciách;

6.

zdôrazňuje, že podľa uvedenej štúdie na túto tému z roku 2014 je najúčinnejším nástrojom na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politického procesu využívanie postupov, ktoré zahŕňajú spoluprácu s ďalšími výbormi; poukazuje na to, že je potrebné, aby ostatné výbory podporovali úsilie o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a realizovali ho v rámci svojich činností;

7.

vyzýva zodpovedné útvary, aby naďalej pracovali na osobitných opatreniach na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života; s poľutovaním konštatuje, že spomedzi úradníkov EP sú ženy naďalej najviac zastúpené vo funkčnej skupine asistentov (AST); požaduje, aby sa na základe rodovo rozlíšených údajov každoročne analyzoval stav rodovej rovnosti v Európskom parlamente na všetkých úrovniach zamestnancov a politických orgánov vrátane asistentov poslancov a aby sa správa o tomto stave zverejnila;

8.

žiada, aby sa vyriešili štrukturálne prekážky a aby sa vytvorilo prostredie, ktoré umožní ženám pôsobiť na rozhodovacích miestach na všetkých úrovniach, ako sú napríklad opatrenia zamerané na zosúladenie pracovného a súkromného života a pozitívne akčné opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zvýši počet osôb menej zastúpeného pohlavia na miestach, na ktorých prevládajú buď ženy alebo muži; žiada politické strany, aby priznali svoju zodpovednosť za podporu žien, keďže právomoc vykonávať nábor, vyberať a nominovať kandidátov je v rukách týchto strán;

9.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele vyváženého rodového zastúpenia na úrovni vyššieho a stredného manažmentu, ktoré prijalo Predsedníctvo v roku 2006 (správa Kaufmann), sa do termínu stanoveného na rok 2009 nepodarilo dosiahnuť a nie sú splnené ani v súčasnosti; konštatuje, že tieto ciele na ďalšie roky následne potvrdila skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť; naliehavo vyzýva na prijatie účinných, nápravných a ďalekosiahlych opatrení, aby bolo možné tieto ciele v oblasti rodovej rovnosti splniť v čo najkratšom čase;

10.

konštatuje, že skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť je zodpovedná za prijatie akčného plánu presadzovania rovnosti a rozmanitosti v rámci Európskeho parlamentu a za jeho plnenie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni, aby s podporou príslušných útvarov predložila komplexný plán rodovej rovnosti, v ktorom uvedie, ako do roku 2020 dosiahnuť 40-percentné zastúpenie žien na stredných a vyšších manažérskych pozíciách; vyzýva GR pre personál a politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhovať jednu ženu a jedného muža na miesta vedúcich oddelení v prípade, ak sa tieto miesta uvoľnia;

11.

odporúča, aby stály spravodajca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti po vytvorení tejto funkcie spolupracoval so skupinou na vysokej úrovni na zabezpečení splnenia cieľov rodovej rovnosti pre sekretariát Európskeho parlamentu a jeho zamestnancov;

12.

vyzýva politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhnúť jednu ženu a jedného muža na pozíciu predsedu vo výboroch a v skupinách;

13.

poznamenáva, že v rozsahu, v akom to umožňujú okolnosti, je žiaduce dosiahnuť rovnomerné rodové zastúpenie v každom výbore; vyzýva politické skupiny, aby zvážili koordinovaným spôsobom nominovať do každého výboru poslancov EP z nedostatočne zastúpeného pohlavia; vyzýva politické skupiny, aby nominovali rovnaký počet poslancov a poslankýň EP za členov a náhradníkov výboru FEMM s cieľom podporiť zapojenie mužov do politiky rodovej rovnosti;

14.

zdôrazňuje, že postup využívania pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa ukázal byť účinnejší ako stanoviská, keďže tieto pozmeňujúce návrhy sú stručnejšie, dajú sa rýchlejšie predložiť a týkajú sa kľúčových, konkrétnych a vymedzených otázok; opätovne vyzýva príslušný výbor, aby postup pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti začlenil do rokovacieho poriadku, a to so zreteľom na osobitnú úlohu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálnej zásady; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi výbormi a na účinnú koordináciu medzi sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a príslušným výborom na politickej, ako aj administratívnej úrovni, s cieľom dať správam zásadný rodový rozmer; vyzdvihuje významnú úlohu členov siete v každom výbore pri sprostredkovaní účinného príspevku príslušného výboru prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanovísk a žiada účinnú koordináciu medzi zodpovednými členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a členmi siete v rámci postupu pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; opätovne zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie medzi príslušným výborom a výbormi zodpovednými za pozmeňujúce návrhy týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanoviská s cieľom zabezpečiť optimálny harmonogram a plánovanie, a tým účinný príspevok do správy výboru zodpovedného za príslušnú oblasť;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek medziinštitucionálnemu vyhláseniu o zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, priloženému k VFR, sa doteraz neprijali žiadne opatrenia týkajúce sa rodového rozpočtovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dôkladne monitorovať, ako sa vykonávajú zásady spoločného vyhlásenia, pokiaľ ide o ročné rozpočtové postupy, a žiada, aby gestorský výbor dostal pri revízii VFR oficiálnu úlohu;

16.

zdôrazňuje, že rozpočtovanie zohľadňujúce rodové hľadisko vo forme plánovania, programovania a rozpočtovania, ktoré prispieva k posilňovaniu rodovej rovnosti a k napĺňaniu práv žien, je jedným z nástrojov, ktorý využívajú tvorcovia politík pri riešení otázky rodových rozdielov; s poľutovaním konštatuje, že pri vykonávaní rodového rozpočtovania sa ukázalo, že rodové hľadisko sa ani zďaleka neuplatňuje vo všetkých politikách, na všetkých úrovniach a v každej etape procesu tvorby politiky; konštatuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité budovať vnútorné kapacity v oblasti rodového rozpočtovania s cieľom posilniť kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu v týchto otázkach; konštatuje, že dôsledky rozhodnutí o výdajoch a príjmoch mali výrazne odlišný vplyv na ženy a mužov a zdôrazňuje, že poslanci v príslušných výboroch by mali brať do úvahy tieto odlišné účinky pri zostavovaní rozpočtu; zdôrazňuje, že rodové rozpočtovanie podporuje zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o záväzok Európskeho parlamentu v oblasti rodovej rovnosti;

17.

berie na vedomie, že Komisia sa podujala pokračovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti začleňovaním aspektov rodovej rovnosti do posúdení vplyvu a hodnotení v súlade so zásadami lepšej tvorby práva a zvažuje vydanie správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Komisii v roku 2017;

18.

opätovne potvrdzuje, že na vypracovanie posúdení vplyvu na rodovú rovnosť a rodových analýz sú potrebné dostatočné zdroje aj na úrovni Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby v prípade nového legislatívneho alebo politického návrhu uskutočňovala systematické posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť, a to na základe dôkladnejšieho posúdenia ich vplyvu na základné práva a s cieľom dosiahnuť, aby EÚ bola dokonalým príkladom v oblasti presadzovania práv žien; zdôrazňuje, že takéto analýzy a metodiky zberu údajov musia byť citlivé ku skúsenostiam LGBTIQ osôb; zdôrazňuje, že výbory sú nabádané k tomu, aby využívali interné odborné znalosti a externé odborné znalosti ostatných inštitúcií a orgánov z verejného a súkromného sektora, ktoré aktívne presadzujú uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

19.

vyzýva inštitút EIGE, aby každému výboru pravidelne predkladal informácie s cieľom poukázať na rodové hľadisko v každom odvetví tvorby politiky a sprístupnil údaje a nástroje, ktoré vypracoval, napr. platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako súčasť širších snáh o budovanie kapacít určených aj zamestnancom a asistentom poslancov; vyzýva výskumnú službu, aby pravidelne vykonávala podrobný kvalitatívny a kvantitatívny výskum týkajúci sa pokroku v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente a fungovania organizačnej štruktúry, ktorá je na to určená;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitútu EIGE chýbajú v súčasnosti dostatočné zdroje na vykonávanie všetkých činností, ktorými je poverený, a preto zdôrazňuje, že je potrebné rozpočet EIGE upraviť, aby bol v súlade so širokým mandátom inštitútu;

21.

konštatuje, že v odpovediach na dotazníky o stave uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch boli ako nástroje účinné pri začleňovaní rodového hľadiska do činnosti výborov označené aj tieto konkrétne nástroje:

dôrazne odporúča ďalší vývoj týchto nástrojov a ich používanie v práci Európskeho parlamentu;

22.

pripomína, že v súvislosti s hodnoteniami a programami v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je potrebné uplatniť aj účinné následné opatrenia s cieľom zamerať sa na účinnosť každej akcie a prípadné problémy; zdôrazňuje, že je dôležité v prípade potreby vykonať nápravné opatrenia a rozvíjať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v prípade, že po vykonaní nápravných opatrení nedôjde k dostatočnému pokroku;

23.

odporúča, aby Riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre komunikáciu obohatilo svoje správy o tvorbe politík v Európskom parlamente o výraznejšie rodové hľadisko;

24.

vyjadruje svoju plnú podporu rozvoju cielených a pravidelných školení v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, na ktoré budú vyčlenené primerané zdroje a ktoré budú prispôsobené osobitným potrebám Európskeho parlamentu, určené všetkým zamestnancom Európskeho parlamentu, ktorí pracujú v politických oblastiach, pričom rozsiahlejšia odborná príprava by sa mala organizovať pre stredný a vrcholový manažment, najmä pre vedúcich oddelení; žiada poskytovanie odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov, parlamentných asistentov a zamestnancov politických skupín; požaduje, aby sa pre ženy organizovali školenia a aby sa im poskytla možnosť získať skúsenosti na vedúcich postaveniach; odporúča, aby boli do odbornej prípravy zahrnuté informácie o viacnásobných a prierezových formách diskriminácie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby si všetky útvary uvedomovali svoju zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vrátane tých, ktoré majú na starosti ľudské zdroje, bezpečnosť a zariadenia; navrhuje zaviesť osobitné usmernenia v oblasti ľudských zdrojov, ktorými sa bude účinne uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, s cieľom zlepšiť podmienky na pracovisku pre všetkých zamestnancov vrátane osôb LGBTIQ;

25.

opakuje svoju žiadosť o splnenie záväzku predkladať dvakrát ročne správu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskemu parlamentu; je si vedomý úlohy, ktorú zohráva sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri posudzovaní aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v každej politickej oblasti, a odporúča, aby sa dotazník, ktorý je základom uvedenej správy, využíval ako každoročná monitorovacia metóda;

26.

poznamenáva, že členovia siete vo svojich odpovediach zvyčajne uviedli, že v ich konkrétnej politickej oblasti sa osobitné rodové potreby zohľadnili v rôznych činnostiach, ako sú správy, pozmeňujúce návrhy týkajúce sa rodovej rovnosti, štúdie, vypočutia, služobné cesty a výmeny názorov;

27.

víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti vyvinuli niektoré parlamentné výbory; s poľutovaním konštatuje, že veľká väčšina výborov pre svoju prácu neprijala akčný plán pre rodovú rovnosť, ani o ňom nediskutovala; zdôrazňuje, že je dôležité, aby pri výmene osvedčených postupov príslušné orgány spolupracovali so všetkými výbormi a delegáciami, a to aj prostredníctvom siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a aby sa stanovil jasný postup na prijímanie akčného plánu v rodovej oblasti v každom výbore a každej delegácii, ktorý sa začlení do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; odporúča, aby každý výbor usporiadal vo svojej oblasti politiky raz za dva roky vypočutie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, a to v čase vypracovania správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

28.

podčiarkuje potrebu dôkladne posúdiť fungovanie siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a určiť spôsoby, ako zabezpečiť výraznejšie zapojenie a väčšiu informovanosť členov siete; odporúča, aby sa členovia a náhradníci siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti angažovali v prospech rodovej rovnosti, ale poukazuje na to, že nemusia byť nevyhnutne členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, čím sa do oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zaangažuje väčšia skupina poslancov; odporúča pravidelný kontakt a výmeny medzi gestorským výborom a sieťou;

29.

odporúča, aby sieti pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spolupredsedal gestorský výbor spolu s ďalším členom siete, ktorý bude vymenovaný na základe rotácie spomedzi rôznych výborov, aby sa tak vyslal signál, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa týka všetkých výborov;

30.

zastáva názor, že treba zriadiť vnútorný monitorovací orgán, ktorý bude sledovať a následne hodnotiť uplatňovanie nástrojov a opatrení; žiada, aby sa vypracoval osobitný popis práce pre zamestnancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch; vyzýva príslušné orgány, aby dvakrát za rok posúdili pokrok dosiahnutý v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách;

31.

je presvedčený, že pevnejšie medziinštitucionálne vzťahy zlepšia rodovú rovnováhu v rámci tvorby politiky EÚ; konštatuje, že v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa zatiaľ nenadviazala žiadna štruktúrovaná spolupráca s ďalšími inštitucionálnymi partnermi, napr. s Komisiou, Radou a inštitútom EIGE; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodný rámec na začatie medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a tiež na zahrnutie ďalších zainteresovaných strán do tejto oblasti;

32.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky verejnej konzultácie a pozície Európskeho parlamentu a Rady tým, že okamžite prijme oznámenie o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015, ktoré sa bude zaoberať otázkami rodovej rovnosti v súlade s medzinárodnou agendou;

33.

odporúča, aby európsky ombudsman každoročne poskytoval parlamentnej skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť údaje o sťažnostiach na nesprávne administratívne postupy týkajúce sa rodovej rovnosti v Európskom parlamente, a to s náležitým ohľadom na rozhodnutie Európskeho parlamentu o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana;

34.

je presvedčený, že výmenou najlepších postupov s ďalšími organizáciami sa posilní budovanie kapacít Európskeho parlamentu a jeho účinnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa na všetkých úrovniach organizovali výmeny najlepších postupov s inými inštitúciami a organizáciami, napr. s OSN Ženy, Radou Európy, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, ktoré sa podieľajú na presadzovaní rodovej rovnosti, ako sú orgány pre rodovú rovnosť, sociálni partneri a MVO; nabáda na účasť na osobitných programoch zameraných na budovanie kapacít, ktoré realizujú iné medzinárodné organizácie, a na získavanie ich podpory pre organizovanie programov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám;

35.

žiada GR pre personál, aby si vymieňalo osvedčené postupy a technickú pomoc v oblasti rodovej rovnosti a rozmanitosti, napríklad s Kongresom USA a vnútroštátnymi orgánmi pre rodovú rovnosť, a to v súvislosti s poskytovaním podpory nedostatočne zastúpeným rasovým komunitám a komunitám etnických menšín v krátkodobých výberových konaniach a výberových konaniach EPSO; žiada o zameranie sa stážistov a vypracovanie iniciatív a programov určených na podporu stáží pre mladých ľudí, najmä ženy z nedostatočne zastúpených rasových skupín a etnických menšín;

36.

zdôrazňuje potrebu otvoreného a nepretržitého dialógu s národnými parlamentmi s cieľom zaviesť pravidelné výmeny názorov, vymieňať si informácie o nových postupoch a podávať správy o hodnoteniach vplyvu politík v záujme presadzovania spoločného prístupu a ďalšieho rozvíjania najlepších postupov pri presadzovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; odporúča organizovanie pravidelných medziparlamentných schôdzí na tému uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.