31.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 288/62

Spravodajca:

Christian MOOS

Pomocný spravodajca:

Jan PIE

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje vytvorenie európskej obrannej únie, ako aj akčný plán v oblasti európskej obrany, vrátane vytvorenia spoločného európskeho fondu pre obranu.

1.2.

EHSV požaduje výrazný kvalitatívny pokrok v oblasti európskej obrannej spolupráce, keďže obranný priemysel a trh sú príliš roztrieštené, čo spôsobuje neefektívne prideľovanie zdrojov, prekrývanie právomocí, nedostatok interoperability a technologické rozdiely.

1.3.

EHSV podporuje cieľ strategickej nezávislosti v určených oblastiach kritických priemyselných kapacít a technológií. NATO zostáva základom európskej kolektívnej obrany.

1.4.

EÚ by mala pokračovať hlavne v preventívnej a multilaterálnej diplomacii. Vojenské spôsobilosti sú však dôležitým prvkom vykonávania globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou rozvoja spoločných obranných spôsobilostí je posilnenie európskeho obranného priemyslu a technologickej základne vrátane vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.

1.6.

EHSV je dôrazným zástancom toho, aby sa osobitná pozornosť venovala MSP, a to aj v oblasti výskumu a vývoja na obranné účely.

1.7.

Fondy EÚ môžu podporiť technické inovácie tam, kde je ťažké, ak nie nemožné, jasne rozlišovať medzi vojenským a nevojenským účelom.

1.8.

EHSV však odmieta, aby sa na obranné účely v užšom zmysle tohto pojmu uvoľnili existujúce fondy, ktoré slúžia ekonomickým alebo sociálnym cieľom. Ciele nariadenia o EFSI, fondy EŠIF a program COSME, ako aj investície EIB slúžia na nevojenské účely.

1.9.

EHSV odmieta osobitné zohľadnenie rozpočtových prostriedkov členských štátov vyčlenených na obranu v rámci Paktu stability a rastu. Ten sa musí posudzovať v kontexte prehlbovania HMÚ a nielen v jednom odvetví. Výdavky na obranu by nemali narušiť stabilitu verejných financií.

1.10.

EHSV podporuje vytvorenie obranného fondu s osobitne vyčlenenými prostriedkami na výskum a na spôsobilosti. Rozpočet EÚ sa však musí zvýšiť, keďže výskum na obranu nesmie byť financovaný na úkor výskumu v iných odvetviach. EHSV je za financovanie spôsobilostí výlučne prostredníctvom príspevkov členských štátov. Obstarávanie výrobkov obranného priemyslu členskými štátmi nemôže byť financované z rozpočtu EÚ.

1.11.

EHSV víta vytvorenie koordinačného výboru. Konečné rozhodnutia v tomto výbore musia byť vyhradené civilným politickým predstaviteľom.

1.12.

EHSV podporuje výzvu Komisie na plné uplatňovanie obidvoch smerníc (1) o verejnom obstarávaní a o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ. Je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie najmä s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie smernice o transferoch.

1.13.

EHSV podporuje vypracovanie spoločných noriem pre zbrane a položky s dvojakým využitím bez toho, aby sa zdvojovali existujúce normy, predovšetkým normy NATO.

1.14.

Vývoz zbraní by sa mal obmedziť na strategických partnerov a spojencov a mal by podliehať dôkladnej demokratickej kontrole.

2.1.

Európa čelí sérii konfliktov vo svojom susedstve, ako je napríklad občianska vojna v Sýrii, ktorých priamymi dôsledkami sú napríklad celosvetové presuny obyvateľstva v rokoch 2015/2016. Anexiou Krymu Ruskom a jeho angažovaním v ozbrojenom konflikte na východnej Ukrajine bola narušená územná integrita nezávislého štátu a tým porušené medzinárodné právo. Severná Afrika a Blízky východ zostávajú nestabilnými regiónmi, v ktorých hrozí riziko zlyhania štátu. Zároveň sa zdá, že Európa a Blízky východ už nie sú kľúčovou súčasťou bezpečnostnej politiky USA. Európa čelí rastúcemu riziku, že sa ocitne na periférii svetového diania a transatlantickými partnermi bude vnímaná ako záťaž.

2.2.

Vzhľadom na túto geostrategickú situáciu a vývoj v oblasti bezpečnosti musí Európa zväčšiť svoje bezpečnostné a obranné kapacity. O spoločných strategických cieľoch Únie je nevyhnutné mať jasnú predstavu, ktorá stále chýba a je naliehavo potrebná. To je predpokladom stanovenia nevyhnutných spoločných a národných spôsobilostí, ktoré musia byť podporené udržateľnou európskou obrannou, technologickou a priemyselnou základňou.

2.3.

EHSV poukazuje na požiadavky (2) uvedené v stanoviskách CCMI/116 (2013) a CCMI/100 (2012). Globálna stratégia EÚ (3) a plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany (4) tiež poskytujú v tejto súvislosti dôležité prístupy. EHSV sa domnieva, že je naliehavé, aby sa tieto prístupy zaviedli dôsledne v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia EÚ a NATO z júla 2016, ako aj zásady OSN týkajúcej sa kolektívnej bezpečnosti.

2.4.

EHSV sa domnieva, že optimalizácia európskych civilných prevenčných a vojenských obranných spôsobilostí je naliehavo potrebná na to, aby sa zaručila sloboda a mier v Európe, prenášala do susedstva Európy stabilita, ktorá bude odrážať hodnoty EÚ, ako sú základné ľudské práva, a aby bolo možné úspešne podporovať celosvetové opatrenia OSN na udržiavanie mieru.

2.5.

EHSV preto vyzýva na zvýšenie kvality európskej obrannej spolupráce. Podporuje vytvorenie jednotnej Európskej obrannej únie a EÚ v rámci osobitného mechanizmu „stálej štruktúrovanej spolupráce“ (SŠS) podľa článku 42 ods. 6 a článku 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ako dôležitý krok víta európsky obranný plán so zriadením spoločného európskeho fondu pre obranu.

2.6.

EHSV súhlasí s Komisiou, ktorá sa kriticky stavia k nadmernej fragmentácii trhu, ktorá vedie k neefektívnemu prideľovaniu zdrojov, prekrývaniu právomocí, nedostatku interoperability a technologickým medzerám.

2.7.

Väčšina verejných rozpočtov v členských štátoch EÚ je pod konsolidačným tlakom, takže neefektívne využívanie verejných prostriedkov je veľmi ťažko odôvodniteľné. EHSV preto vyzýva na dôsledné uplatňovanie prístupov založených na spolupráci. EHSV sa však domnieva, že intenzívnejšia spolupráca v rámci prioritných oblastí uvedených Komisiou je len prvým krokom.

2.8.

EHSV podporuje cieľ strategickej nezávislosti v určených oblastiach kritických priemyselných kapacít. NATO je aj naďalej základom kolektívnej obrany a bezpečnosti Európy, ako je to potvrdené aj v spoločnom vyhlásení EÚ a NATO. V tejto súvislosti je dôležité, aby všetci členovia NATO splnili požiadavky, ktoré sú nich kladené.

2.9.

EHSV poukazuje na to, že nie všetky prvky akčného plánu sú nové, ale víta zriadenie fondu pre obranu. To však v rozhodujúcej miere závisí od politickej vôle, vyčleniť dodatočné prostriedky z rozpočtov členských štátov. EHSV má však pochybnosti o ochote niektorých členských štátov konať. Okrem toho musí Komisia zintenzívniť svoje úsilie o predloženie plánu jednotného režimu bezpečnosti dodávok v rámci EÚ a zabezpečenie náležitého uplatňovania oboch smerníc o obrane.

2.10.

Bratislavský plán (5) síce ukazuje správny smer, je však len opakovaním dobre známych starých plánov obrany. Plánu chýba najmä strategický súlad, je príliš zameraný na súčasné výzvy, ktoré prináša migračná kríza, a na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Rozsiahle presuny utečencov síce súvisia s bezpečnostno-politickými výzvami, ale keď už raz vzniknú, vojenskými prostriedkami ich riešiť nemožno.

2.11.

Nevyhnutným predpokladom rozvoja spoločných spôsobilostí je vytvorenie alebo prehĺbenie vnútorného trhu obrany. EHSV sa domnieva, že priemyselnú základňu Európy bude možné posilniť len vtedy, ak sa bude zároveň riešiť aj problém zručností. Obranný priemysel sa neustále usiluje o zachovanie technologického náskoku a preto sa nezaobíde bez vysoko kvalifikovaných pracovníkov. V iniciatíve Európskej komisie pre oblasť zručností, o ktorej hovorí akčný plán, sa tento problém rieši a preto je táto iniciatíva všade vítaná.

2.12.

Viac investícií a spolupráce v tomto priemyselnom odvetví prispieva tiež k zachovaniu existujúcich pracovných miest a vytváraniu nových pracovných miest. Boj proti nezamestnanosti v Európe však nemôže byť hybnou silou rozhodnutí o investíciách v oblasti obrany. Nezamestnanosť treba znížiť inak, nie cez zbrojenie. Posilnenie európskych obranných spôsobilostí by sa malo zakladať výlučne na strategických úvahách, ako aj na fundovanom posúdení toho, čo je potrebné na ochranu Európy a zabezpečenie jej schopnosti vytvárať vojenské zoskupenia. To by však nemalo narušiť stabilitu verejných financií. EÚ by mala pokračovať hlavne v preventívnej a multilaterálnej diplomacii. Vojenské spôsobilosti sú však nevyhnutné na vykonávanie bezpečnostných a obranných priorít v rámci globálnej stratégie EÚ.

2.13.

EHSV súhlasí s názorom, že výskum v oblasti obrany môže priniesť pozitívne výsledky aj pre vývoj civilných technológií, ako aj naopak.

2.14.

Je stále ťažšie rozlišovať medzi vojenským a nevojenským účelom, pokiaľ ide o kybernetické útoky, ako aj vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, ktoré sú stále previazanejšie.

2.15.

EHSV zdôrazňuje, že napríklad výskum technológií kybernetickej bezpečnosti môže mať civilný i obranný účel, a takých príkladov by sa našlo viac. Preto ani netreba hovoriť, že takýto vývoj a inovácie sa môžu a musia financovať aj z jestvujúcich európskych programov, akým je Horizont 2020. Obranný výskum v užšom zmysle tohto pojmu, ktorý sa má ako taký realizovať, sa však musí posudzovať oddelene.

2.16.

EHSV podporuje vytvorenie silného konkurencieschopného európskeho obranného priemyslu a spoločného trhu v oblasti obrany v Európe. Tento cieľ by sa nemal obmedzovať len na krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami. Pri realizácii obranného výskumu a obranných projektov by sa mali využívať existujúce schopnosti primeraného počtu zainteresovaných členských štátov s cieľom podporiť oddanosť spoločnej veci.

2.17.

EHSV odmieta, aby sa na obranné účely uvoľnili existujúce fondy, ktoré slúžia ekonomickým alebo sociálnym cieľom, a aby sa výdavky na obranu riešili v rámci Paktu stability a rastu. EHSV podporuje vytvorenie európskeho fondu pre obranu, ktorý bude obmedzený na výskum v oblasti obrany, ako aj na rozvoj a získavanie vojenských spôsobilostí. Zároveň by sa tento fond mal jasne oddeliť od Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a teda neobsahovať výnimky, ako sú tzv. „jednorazové opatrenia“ v zmysle Paktu stability a rastu.

2.18.

EHSV vyzýva v záujme všetkých aspektov budúcej obrany na plné zapojenie Európskeho parlamentu, ako aj na nepretržitý dialóg medzi zástupcami politických strán, vojenských kruhov a občianskej spoločnosti. EHSV ako poradný orgán EÚ zastupujúci všetky hlavné organizácie európskej občianskej spoločnosti by mal v oblasti obrannej politiky pôsobiť ako kľúčový partner.

3.1.1.

EHSV podporuje vytvorenie obranného fondu s osobitne vyčlenenými prostriedkami na výskum a na spôsobilosti, pričom toto vyčlenenie by malo byť zabezpečené od roku 2020.

3.1.2.

EHSV je za samostatné oddelené zdroje pre tieto dve oblasti financovania. Výskum na obranu však nesmie byť financovaný na úkor výskumu v iných odvetviach. EHSV je za financovanie spôsobilostí výlučne prostredníctvom príspevkov členských štátov. Pokiaľ Únia nemá k dispozícii žiadne vlastné variabilné príjmy, sú za obstarávanie vojenských spôsobilostí ozbrojených síl zodpovedné členské štáty. Práve preto by sa rozpočet EÚ nemal využívať na obstarávanie prostredníctvom vyčlenených prostriedkov plánovaného fondu pre obranu.

3.1.3.

EHSV víta zriadenie plánovaného koordinačného výboru. Na rozhodovaní tohto výboru by sa však mali podieľať len politickí predstavitelia. Zástupcovia armády, priemyslu a občianskej spoločnosti sa na ňom budú môcť zúčastniť v poradnej funkcii. V tomto výbore musí mať svoje miesto a hlas aj Európsky parlament.

3.1.4.

Pri spolufinancovaní projektov by mala byť úloha Komisie obmedzená na financovanie výskumu, ale aj tu musí existovať konkrétny a jasne definovaný program výskumu v oblasti obrany EÚ po roku 2020 (6). EHSV podporuje myšlienku preniesť vykonávanie programu na Európsku obrannú agentúru (EDA).

3.1.5.

EHSV podporuje obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím na spoluprácu pri obstarávaní s cieľom znížiť príslušné vysoké investičné riziko zúčastnených podnikov.

3.1.6.

Možné synergie medzi civilným výskumom a výskumom v oblasti obrany by sa mali využiť, ale podpora civilného výskumu z prostriedkov EÚ (Horizont 2020) by nemala byť zameriavaná na vojenské účely na úkor iných oblastí.

3.1.7.

EHSV podporuje zoskupovanie národných fondov na získavanie nových obranných spôsobilostí. Zdá sa, že možno pochybovať o tom, či päť miliárd EUR ročne bude postačovať ako spoločná referenčná hodnota na financovanie spôsobilostí. EHSV považuje za vhodné prípravné štúdie na preverenie tejto referenčnej sumy v súlade s akčným plánom. EHSV sa nazdáva, že ročná výška spoločného financovania musí byť nastavená tak, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia synergií, odľahčenia rozpočtu a efektívneho získania a zabezpečenia obranných spôsobilostí.

3.1.8.

EHSV podporuje takú podobu financovania spôsobilostí, akú navrhla Komisia, teda zastrešujúcu štruktúru pre rámec prípadne pravidlá spoločného financovania a druhú úroveň konkrétnych projektov spolupráce členských štátov. Je logické, že pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jednotlivých projektov, musia byť jasne vymedzené a finančne navzájom nezávislé.

3.1.9.

Výbor podporuje vytvorenie stálej kapitálovej štruktúry pre oblasť spôsobilostí. Ručenie musia niesť členské štáty ako zainteresované subjekty. EHSV odmieta osobitné zohľadnenie rozpočtových prostriedkov členských štátov vyčlenených na tento účel v rámci Paktu stability a rastu.

3.1.10.

EHSV pripomína, že podľa článku 41 Zmluvy o EÚ nesmie byť rozpočet EÚ použitý na financovanie vojenských operácií. Upustenie od tejto zásady by bolo v rozpore s osobitnou povahou bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov (článok 42 ods. 1 ZEÚ).

3.2.1.

EHSV je dôrazným zástancom toho, aby sa osobitná pozornosť venovala MSP, a to aj v oblasti výskumu a vývoja na obranné účely. EŠIF, EFSI a program COSME by sa nemali uprednostňovať pre projekty v oblasti obrany. Ciele nariadenia o EFSI, fondy EŠIF a program COSME, ako aj investície EIB však slúžia na nevojenské účely. Okrem toho by použitím týchto prostriedkov na vojenské účely mohlo vzniknúť riziko ďalšej duplicity a ešte výraznejšieho rozdrobenia trhu s obrannými zariadeniami.

3.2.2.

Keďže EÚ potrebuje zdravú a udržateľnú priemyselnú a technologickú základňu v oblasti obrany, spočíva výzva v tom, ako nájsť správnu rovnováhu medzi ochotou EÚ financovať túto základňu a želaním vyhnúť sa závislosti na vývoze. Vývoz zbraní by sa mal zamerať na strategických partnerov a spojencov a nemal by sa riadiť inými hospodárskymi dôvodmi, ktoré môžu prispieť k roznecovaniu konfliktov v iných častiach sveta. V súčasnosti existujú tiež vážne pochybnosti, pokiaľ ide o niektorých spojencov. Preto je pri vývoze zbraní potrebná dôkladná demokratická kontrola.

3.2.3.

Výbor je za podporu regionálnych zoskupení excelentnosti. Mala by sa realizovať cez prostriedky vyčlenené na výskum alebo cez osobitný program pomoci EÚ, ktorý sa má zriadiť.

3.3.1.

EHSV požaduje vhodne koncipovanú európsku priemyselnú politiku pre odvetvie obrany, pre ktoré sú príznačné osobitné charakteristiky štátnych požiadaviek a verejného financovania. Podporuje preto výzvu Komisie na plné uplatňovanie obidvoch smerníc (7) o verejnom obstarávaní a o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ.

3.3.2.

Podľa článku 346 ZFEÚ môžu členské štáty z ustanovení vyňať zmluvy týkajúce sa obrany a bezpečnosti, ak je to potrebné na ochranu ich základných bezpečnostných záujmov. Týmito dvoma smernicami, 2009/81/ES a 2009/43/ES, je teraz možné tieto výnimky obmedziť na absolútne minimum. EHSV súhlasí s kritikou, že sa značná časť obstarávania v oblasti obrany stále realizuje bez uplatňovania pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní, a domnieva sa, že tu existuje potenciál na dosiahnutie úspor, ktoré by sa mohli efektívnejšie investovať v rámci obranného fondu.

3.3.3.

Podporuje zjednodušený postup autorizácie prostredníctvom všeobecnej licencie na transfery vojenského tovaru v rámci jednotného trhu. EHSV preto víta ohlásené výkladové usmernenia a odporúčania. Je však potrebné ešte vyvinúť oveľa väčšie úsilie najmä s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu.

3.3.4.

EHSV rovnako víta výskum v oblasti bezpečnosti dodávok surovín v rámci stratégie EÚ v oblasti surovín, ako aj možnosti nahradenia kritických surovín. EHSV zároveň vyjadruje poľutovanie, že Európska komisia nedostála svojmu povereniu z decembra 2013 vypracovať plán pre komplexný režim bezpečnosti dodávok v celej EÚ, ktorý by mohol byť tiež podnetom pre politicky ambiciózne vykonávania smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu.

3.3.5.

EHSV zastáva názor, že fungujúci vnútorný trh výrobkov obranného priemyslu musí byť jedným z kľúčových cieľov akčného plánu. Obranná únia nie je mysliteľná bez cezhraničného prístupu na trh a otvorených dodávateľských reťazcov. Obzvlášť malé a stredné podniky, ktoré v tomto odvetví vytvárajú významné inovácie, musia mať prístup k verejnému obstarávaniu.

3.3.6.

EHSV podporuje vypracovanie spoločných noriem a nastolenie úplnej interoperability tak pre zbrane, ako aj položky s dvojakým využitím (hybridné normy) bez toho, aby sa zdvojovali existujúce normy, predovšetkým normy NATO. Zodpovedajúci plán už bol naplánovaný na rok 2014 (8).

3.3.7.

EHSV podporuje rozvoj spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre EÚ a národné orgány, ako aj investície v oblasti európskeho kozmického priemyslu.

3.3.8.

EHSV si uvedomuje, že vzťah medzi civilným a vojenským využívaním systému Copernicus nie je vyjasnený, ale aj to, že armáda ako spolutvorca a užívateľ je dôležitým partnerom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Tu by sa mohli vytvoriť užitočné synergie. Využívanie programu Copernicus však musia hodnotiť spoločne politické, vedecké a vojenské orgány. Zámer využívať ho na vojenské účely však nesmie byť na úkor vesmírnej politiky EÚ, ani negatívne ovplyvniť civilné využívanie tohto systému.

3.3.9.

EHSV dôrazne podporuje presadzovanie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany a civilno-vojenskú spoluprácu na základe stratégie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti (9).

3.3.10.

EHSV podporuje spoločné prístupy k podpore námornej bezpečnosti v civilnej a vojenskej oblasti, ako aj optimalizáciu interoperatívnych spôsobilostí námorného dozoru.