30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 209/9

Spravodajca:

Stefano MALLIA

1.1.

EÚ musí vynaložiť väčšie úsilie, aby sa uznala jedinečnosť výziev, ktorým čelia ostrovy. Takéto výzvy sa nemôžu riešiť len prostredníctvom politiky súdržnosti.

1.2.

Ostrovy sú postihnuté množstvom štrukturálnych znevýhodnení, ktorých následkom sú často zložité podmienky pre vykonávanie podnikania. ESHV je pevne presvedčený, že kľúčové oblasti politiky, ako napríklad jednotný trh, politika v oblasti hospodárskej súťaže, politika v oblasti dopravy, politika v oblasti rozvoja vidieka a rybárska politika ako aj iniciatívy a programy EÚ na podporu politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu sa budú musieť v súvislosti s hospodárstvami ostrovov uplatňovať flexibilnejšie.

1.3.

EHSV sa domnieva, že kritériá, ktoré používa Eurostat na vymedzenie ostrovného regiónu, by sa mali znovu posúdiť a mali by sa používať vhodnejšie kritériá (pozri body 2.4 – 2.6).

1.4.

Ľuďom so zdravotným postihnutím a všeobecnejšie všetkým ľuďom so znevýhodnením sa musí venovať osobitná pozornosť, pretože na následky problémov, ktorým čelia ostrovy, doplácajú viac ako ostatní.

1.5.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnuté, aby sa v rámci celého úsilia o pomoc ostrovom uprednostnilo poskytovanie prístupu k verejným službám, podporovanie udržateľného rastu a posilňovanie úplnej zamestnanosti, konkurencieschopnosti a súdržnosti na európskych ostrovoch.

1.6.

Ostrovy a ostrovné regióny často poskytujú jedinečné príležitosti na využitie riešení v oblasti čistej energie. EHSV podporuje v tomto smere akékoľvek úsilie Európskej komisie a konkrétnejšie podporuje prechod ostrovov na riešenia v oblasti 100 % čistej energie.

1.7.

EHSV podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby začala hĺbkovú štúdiu týkajúcu sa mimoriadnych nákladov, ktoré vznikli európskym ostrovom.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu a Radu, aby považovali všetky ostrovné regióny alebo ostrovné členské štáty za oprávnených prijímateľov financovania týkajúceho sa infraštruktúry v rámci politiky súdržnosti po roku 2020. Vzhľadom na túto skutočnosť všetky fondy plánovacieho obdobia 2014 – 2020 zamerané na zmiernenie špecifických obmedzení, ktorým čelia ostrovy, musia byť predmetom ex post posúdenia svojej účinnosti.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vymedzila vhodnejší legislatívny rámec, pokiaľ ide o uplatňovanie štátnej pomoci v ostrovných regiónoch a na ostrovoch pozostávajúcich iba z ostrovných členských štátov.

1.10.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila koordináciu prostredníctvom medziútvarovej skupiny pre územný a mestský rozvoj a využila nástroj hodnotenia územného vplyvu na preskúmanie všetkých kľúčových právnych predpisov s cieľom zistiť, kde by sa mohli zaradiť doložky o ostrovnom charaktere.

2.1.

Európske ostrovy sú domovom pre viac ako 21 miliónov ľudí. Predstavuje to približne 4 % celkového obyvateľstva EÚ-28. Obyvatelia všetkých ostrovov EÚ spolu (okrem ostrovov, ktoré sú krajinami – Veľká Británia, Írsko, Cyprus a Malta) by vytvorili 11. najľudnatejšiu krajinu Európy (1). Je naliehavo potrebné, aby sa prijal integrovaný politický rámec na riešenie problémov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorým čelia európske ostrovy.

2.2.

EÚ musí uznať jedinečnosť výziev, ktorým čelia ostrovy. V tejto súvislosti je potrebné vyvinúť úsilie na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, aby sa tak naplno využil potenciál ostrovov v EÚ.

2.3.

Cieľom tohto stanoviska je znovu vyvolať diskusiu na úrovni EÚ o hodnote ostrovného charakteru v európskych politikách, konkrétne so zameraním sa na politiku súdržnosti po roku 2020 a zároveň posilniť prístup zdola nahor na základe konkrétnejšej účasti občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na rozhodovacom procese s cieľom stanoviť politiky a programy financované podľa skutočných potrieb ľudí. Partnerstvo a viacúrovňové riadenie stanovené v NSU (2) sa musia ďalej posilniť v období po roku 2020.

2.3.1.

Cieľom tohto stanoviska je takisto poskytnúť vhodný súbor politických odporúčaní s cieľom predstaviť koncepciu „inkluzívnych ostrovov“, pričom by sa zaviedli do praxe zásady „účinnosti“ a „spravodlivosti“ ako piliere na posilnenie konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti všetkých ostrovov v Európe:

2.4.

Podľa vymedzenia Eurostatu (3), sa za ostrov považuje každé územie, ktoré spĺňa týchto päť kritérií: 1. musí mať rozlohu aspoň jeden kilometer štvorcový; 2. musí byť vzdialený aspoň jeden kilometer od pevniny; 3. musí mať trvalé osídlenie aspoň 50 osôb; 4. nesmie mať pevné spojenie s pevninou; 5. nesmie sa na ňom nachádzať niektoré z hlavných miest štátov EÚ.

2.5.

Európske ostrovy môžu byť takisto roztriedené podľa geografických aspektov, klasifikácie NUTS (nomenklatúra územných jednotiek na štatistické účely) a s ohľadom na ich veľkosť.

2.6.

Sú tri rozmery, ktorými sa vymedzuje ostrovný charakter: 1. malá rozloha; 2. odľahlosť a 3. zraniteľnosť (4).

2.7.

Prístup EÚ k ostrovom nadobudol väčší význam, keď sa dva malé ostrovné štáty, Cyprus a Malta, stali členmi EÚ.

2.7.1.

Počas roka 2008 sa v „Zelenej knihe o územnej súdržnosti“ (5) navrhlo vymedzenie územnej súdržnosti ako „prostriedku na to, aby sa z územnej rozmanitosti stala prednosť, ktorá prispeje k udržateľnému rozvoju celej EÚ.“ Z tohto hľadiska sa ostrovný charakter môže považovať za prednosť a zdroj možného rozvoja.

2.8.

„Politika súdržnosti EÚ na roky 2014 – 2020“ poskytuje základ na zosúladenie programov EÚ s potrebami znevýhodnených území, ako sú napríklad ostrovy, najmä pokiaľ ide o kľúčové územné výzvy určené v „spoločnom strategickom rámci“. Nové nástroje na podporu integrovaných stratégií územného rozvoja, ktoré boli zavedené na obdobie rokov 2014 – 2020, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, je potrebné ďalej analyzovať z hľadiska ostrovov v rámci prípravy politiky súdržnosti po roku 2020.

2.9.

S ohľadom na stanovisko EHSV na tému „Špecifické problémy ostrovov“ a „Inteligentné ostrovy“ (6) a v nadväznosti na preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania (7) je jasné, že pokiaľ ide o ostrovy, fondy politiky súdržnosti nepriniesli očakávané výsledky. Je zjavné, že je potrebné prehodnotiť túto situáciu.

2.10.

V januári 2016 prostredníctvom uznesenia „Osobitná situácia ostrovov“ (8) poskytol Európsky parlament základ na preskúmanie existujúcich politík EÚ.

3.1.

Podľa záverov štúdie ESPON Euroislands (9) je pred analýzou problémov, ktoré ovplyvňujú európske ostrovy, užitočný stručný opis „silných a slabých stránok“ a „príležitostí a hrozieb“ s cieľom lepšie uviesť do kontextu výzvy, ktorým budú čeliť ostrovy počas nasledujúcich rokov.

3.1.1.

Pokiaľ ide o „silné stránky“, kvalita života, vysoká hustota prírodného a kultúrneho kapitálu a silná kultúrna identita, predstavujú hmatateľné páky, ktoré by sa mali využívať na vytvorenie nového bohatstva a zamestnateľnosti na ostrovoch.

3.1.2.

Pokiaľ ide o „slabiny“, ostrovný charakter priamo a trvalo ovplyvňuje niektoré najdôležitejšie parametre príťažlivosti ostrovov, ako sú prístupnosť, služby verejného záujmu, súkromné služby a siete, úspory z rozsahu a organizácia trhov.

3.1.3.

K „príležitostiam“ môže patriť dopyt po kvalite života, kvalitné a bezpečné potravinové výrobky, cestovný ruch zameraný na osobitné záujmy a rezidenčné služby. Tieto faktory by sa mali využiť a transformovať na silné stránky s cieľom čeliť hlavným nepriaznivým podmienkam ostrovného charakteru, ktoré súvisia s malou rozlohou, odľahlosťou a zraniteľnosťou.

3.1.4.

„Hrozby“ môžu byť identifikované v súvislosti so zmenou klímy, globalizáciou, hospodárskymi krízami, zvyšovaním cien energie, nedostatkom vody, degradáciou pôdy a vyhynutím populácie rýb.

3.2.

Aj keď problémy, ktorým čelia európske ostrovy, majú vplyvy, ktoré sa veľmi menia podľa osobitných faktorov (10), je ich možné rozdeliť do troch hlavných skupín: 1. hospodárstvo ostrovov; 2. sociálna spravodlivosť a 3. ochrana životného prostredia.

3.3.

Hospodárstvo ostrovov – Ostrovy majú priemerné HDP na obyvateľa nižšie ako priemer EÚ-28 (11). Proces hospodárskej konvergencie je všeobecne pomalší ako v prípade ostatných regiónov EÚ. Na mnohých ostrovoch je úroveň HDP a zamestnanosti udržiavaná cestovným ruchom a rozsiahlym verejným sektorom, čo signalizuje nízku konkurencieschopnosť hospodárstva.

3.3.1.

Vysoké náklady na dopravu a chýbajúce spojenia s ostatnými územiami predstavujú veľký problém pre ostrovné územia. Takýto problém je potrebné uznať a má sa k nemu pristupovať flexibilne, aby sa hospodárstvam ostrovov umožnilo prežiť a prosperovať. Hoci právny rámec nariadenia (EHS) č. 3577/92 umožňuje členským štátom EÚ organizovať verejné služby s cieľom zabezpečiť pravidelné spojenia s ostrovnými územiami, je potrebné preskúmať doterajší skutočný vplyv tohto opatrenia.

3.3.2.

Ďalšia stránka, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje konkurencieschopnosť hospodárstiev ostrovov je spojená s „monokultúrou hospodárstiev“, kde sa určité hospodárstva s ostrovným charakterom zameriavajú len na jednu alebo na niekoľko hospodárskych oblastí (napr. cestovný ruch) alebo majú obmedzenú hospodársku činnosť z dôvodu svojej malej rozlohy.

3.3.3.

EHSV podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii začať hĺbkovú štúdiu/analýzu týkajúcu sa mimoriadnych nákladov, ktoré vznikli európskym ostrovom, pokiaľ ide o systém dopravy pre ľudí a tovar, zásobovanie energiou a prístup k trhom, najmä v prípade MSP.

3.4.

Sociálna spravodlivosť – Počas uplynulého desaťročia sa sociálna spravodlivosť na európskych ostrovoch výrazne zmenila pod vplyvom niekoľkých interných a externých faktorov: doprava, hospodárske zmeny, zmeny v životnom štýle, kultúre a ambíciách. Hospodárska kríza nepriaznivo ovplyvnila faktory týkajúce sa sociálnej spravodlivosti.

3.4.1.

Demografický pokles ovplyvnil najmenej rozvinuté ostrovy, ktoré majú sklon viac doplácať na starnutie obyvateľstva.

3.4.2.

V určitých ostrovných systémoch (napr. stredomorské ostrovy) migrácia utečencov ovplyvnila normy sociálnej spravodlivosti. Na ostrovné územia prišli nedávno veľké počty migrantov, ktoré niekedy dokonca prevyšovali počet miestneho obyvateľstva, ktoré zasa nebolo v stave poskytnúť im potrebnú podporu a pomoc. EHSV vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala synergie medzi Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a nabáda členské štáty a regióny, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy na podporu účinných integračných politík v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a nediskriminácie.

3.4.3.

Iniciatívy a programy EÚ na podporu politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ako napr. Erasmus +, by mali zohľadňovať izolovanosť ostrovov, ako aj skutočnosť, že tam občas chýbajú odborné skúsenosti a znalosti na zabezpečenie správneho financovania a fungovania medzinárodných výmen a interakcií.

3.4.4.

Ľudia so zdravotným postihnutím a všeobecnejšie všetky znevýhodnené osoby doplácajú na následky uvedených problémov viac ako ostatní. Pozitívny príklad politiky súdržnosti, kde sa od konečných príjemcov vyžaduje, aby projekty financované z EŠIF boli prístupné znevýhodneným osobám, by mal byť vzorom pre všetky politiky EÚ.

3.5.

Ochrana životného prostredia – Európske ostrovy sa často nachádzajú v regiónoch, ktoré sa vďaka ich biodiverzite považujú za jedinečné miesta.

3.5.1.

Jedným z dôvodov je vysoká fragmentácia biotopov. Mnohé ostrovy sú považované za mimoriadne bohaté z hľadiska suchozemskej a morskej biodiverzity. Všeobecne sa to premieta do skutočnosti, že na väčšine ostrovov sú chránené územia.

3.5.2.

Európske ostrovy majú jedinečné prírodné črty, ale ich ekosystémy sú takisto krehké a veľmi zraniteľné voči ľudskému a inému vonkajšiemu tlaku. Takisto môžu pre ne byť charakteristické: obmedzená rozloha ornej pôdy, sucho, zvyšujúce sa úrovne mora a pôdna erózia.

3.5.3.

Všetky ostrovy čelia viac alebo menej vážnym problémom v súvislosti so znečistením morí, osobitne nebezpečenstvu znečistenia spôsobeného plastmi, ktoré je v našich oceánoch endemické (spôsobené najmä činnosťami mimo ostrovov), s rozširovaním púští a degradáciou krajiny, nedostatkom pitnej vody, so závislosťou od fosílneho paliva, s odpadom a nakladaním s odpadovými vodami.

4.1.

Riešením týchto problémov môže byť harmonizácia a zlepšenie rovnováhy medzi hospodárskou, ekologickou a sociálnou udržateľnosťou, použitím „celostného prístupu“ zameraného na zavedenie koncepcií „Kvalitných ostrovov“, „Zelených ostrovov“ a „Ostrovov s rovnakými príležitosťami“.

4.2.

EHSV považuje za nevyhnuté podporiť udržateľný rast (v hospodárskej, environmentálnej a sociálnej oblasti) a posilniť plnú zamestnanosť, inováciu, konkurencieschopnosť a súdržnosť európskych ostrovov, posilnením a diverzifikáciou špecifických hospodárskych aktivít zameraných na vzájomnú solidaritu medzi ostrovmi navzájom a medzi ostrovmi a pevninou.

4.2.1.

Napriek dôsledkom vyplývajúcim z veľkosti a ostrovného charakteru, výrobky ostrovov vyrábané z miestnych zdrojov s využitím miestneho know-how môžu byť konkurencieschopné. Nové vedomosti, inovácia a kvalifikované ľudské zdroje sú predpokladom na úspech takejto stratégie, ktorá musí byť „zameraná na špecifickú skupinu zákazníkov“.

4.3.

ESHV je pevne presvedčený, že kľúčové oblasti politiky, ako napríklad jednotný trh, politika v oblasti hospodárskej súťaže, politika v oblasti dopravy, politika v oblasti rozvoja vidieka a rybárska politika sa budú musieť v súvislosti s hospodárstvami ostrovov uplatňovať flexibilnejšie. Pri dosahovaní požadovaných cieľov sa nedá spoliehať len na politiku súdržnosti.

4.3.1.

Priorita, ktorú treba zohľadniť s cieľom podporiť „kvalitné ostrovy“, pričom sa berú do úvahy uvedené oblasti politiky, sa týka využívania „otvorenej a sociálnej inovácie“ smerom k vytvoreniu nových pracovných príležitostí a podnikov, čiže k vytvoreniu ostrovov, ktoré sú atraktívnejšie pre obyvateľov.

4.4.

Je nevyhnutné v členských štátoch využitím EŠIF posilniť záväzok voči udržateľnému riadeniu a ochrane životného prostredia, ako aj na zhodnocovanie územného kapitálu ostrovov. Je takisto dôležité, aby sa zaviedli stratégie zamerané na zníženie využívania zdrojov, ako sú voda, pôda, energia, a na recykláciu odpadov vytvorených podnikmi, ako aj miestnym obyvateľstvom.

4.5.

EHSV zastáva názor, že prioritou európskych ostrovov je „obehové hospodárstvo“. Vytvorenie modelu obehového hospodárstva pomôže európskym ostrovom chrániť hospodárstva s ostrovným charakterom pred vystaveniu rizikám dodávok zdrojov a nestálym cenám komodít.

4.6.

Ostrovy a ostrovné regióny často poskytujú jedinečné príležitosti na využitie riešení v oblasti čistej energie. Európska komisia uznáva túto skutočnosť a prisľúbila podporu v súvislosti s rozvojom a zavedením najlepších dostupných technológií na ostrovoch a v ostrovných regiónoch EÚ vrátane výmeny najlepších postupov v oblasti financovania a právnych a regulačných režimov (12). ESHV vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ostrovnými orgánmi verejnej správy začala vynakladať úsilie a ponúka svoju plnú podporu pri zavádzaní komplexného právneho rámca na podporu európskych ostrovov pri prechode na riešenia v oblasti 100 % čistej energie.

4.7.

EHSV presadzuje podporu územného rozvoja založeného na rovnakom prístupe všetkých ostrovných občanov k službám všeobecného záujmu, spolupráci medzi systémami na pevnine a ostrovného charakteru, lepšej dostupnosti služieb, udržateľnej mobilite a modernizácii jednotlivých druhov dopravy a komunikačnej infraštruktúry.

4.8.

Je nevyhnutné podporiť rekvalifikáciu a procesy celoživotného vzdelávania, v rámci ktorých sa čo najlepšie využijú miestne dostupné ľudské zdroje, zabezpečia rovnaké podmienky a príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím a podporí aktívne starnutie ako strategický miestny zdroj. Je tiež dôležité podporovať mladých ľudí žijúcich na ostrovoch, aby sa viac zapájali do programov EÚ zameraných na podporu mobility na účely odbornej prípravy a kvalifikačných kurzov, ako napríklad „Erasmus +“.

4.9.

Výzvy, ktorým budú musieť ostrovy EÚ čeliť v najbližších rokoch, si vyžadujú okrem rozhodnej politickej podpory väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do procesu, ktorý vedie k novej stratégii pre ostrovy, ako aj podnikateľský systém posilnený opatreniami na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

4.9.1.

Preto je potrebné, aby verejné a súkromné hospodárske subjekty, sociálni partneri a jednotlivé zložky organizovanej občianskej spoločnosti mali odborné znalosti o politikách EÚ, programoch a možnostiach financovania prostredníctvom odbornej prípravy ad hoc a organizačnej a technickej podpory.

4.10.

EHSV zdôrazňuje, že digitálne spôsobilosti sú nevyhnutným prostriedkom na vyváženie znevýhodnenia v oblasti prepojiteľnosti európskych ostrovov. Vyžaduje sa viac investícií do informačnej a komunikačnej infraštruktúry a technológií s cieľom zabezpečiť dostatočnú dostupnosť verejných služieb, aby sa vyhovelo potrebám všetkých ľudí žijúcich na ostrovných územiach.

5.1.

EHSV zastáva názor, že by sa mala prehodnotiť primeranosť kritérií, ktoré Eurostat používa na vymedzenie ostrov.

5.2.

EHSV víta skutočnosť, že sa v spoločnom strategickom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020 (13) požaduje, aby členské štáty zohľadňovali geografické alebo demografické črty a prijali kroky na riešenie osobitných územných výziev každého regiónu, aby sa uvoľnil jeho osobitný potenciál rozvoja, a tým sa mu tiež napomohlo dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast čo najúčinnejším spôsobom. V tomto smere je potrebné väčšie úsilie na dosiahnutie hmatateľnejších výsledkov.

5.3.

Hlavnou výzvou pri podpore konkurencieschopnosti a súdržnosti európskych ostrovov je zvýšiť ich príťažlivosť. Podľa záverov „Štúdie o európskych ostrovoch“ (14) treba v rámci plánovania rozvojových procesov smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu európskych ostrovov zohľadniť dva faktory: príťažlivosť pre bývanie a príťažlivosť pre podnikateľskú činnosť.

5.4.

EHSV vzhľadom na uznesenie Európskeho parlamentu o „osobitnej situácii ostrovov“ a uznesení Konferencie okrajových prímorských regiónov určuje cestu, ako zvýšiť príťažlivosť, nasledujúcim spôsobom:

5.5.

EHSV podporuje VR v jeho výzve na intenzívnejšiu a cielenejšiu podporu v rámci politiky súdržnosti a iných politík EÚ s cieľom revitalizovať prístavné mestá a oblasti, vrátane ostrovov, s využitím možností, ktoré ponúka územná agenda, mestská agenda, Lipská charta a Amsterdamský pakt (15).

5.6.

Väčšina financií z politiky súdržnosti sa sústreďuje do menej rozvinutých regiónov. Klasifikácia regiónov v politike súdržnosti je vo veľkej miere založená na miestnom HDP, ktoré nie je najdokonalejším ukazovateľom z niekoľkých dôvodov.

5.6.1.

Vzhľadom na závery EHSV v rámci „preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania“ by sa mali preskúmať dodatočné ukazovatele na doplnenie HDP v rámci metodiky prideľovania štrukturálnych fondov. Výsledkom tohto scenára by malo byť zvýšenie financií pre ostrovné územia. EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie ukazovatele nad rámec HDP, na základe ktorých by sa zohľadnila hospodárska, sociálna a ekologická zraniteľnosť ostrovov.

5.6.2.

Ak by sa uplatnil „prístup nad rámec HDP“, európske ostrovy by sa mohli klasifikovať ako „menej rozvinuté územia“. V tomto prípade by všetky európske ostrovy by mohli využívať kohézne fondy na realizáciu a vykonávanie strategických infraštruktúr a výška pomoci podnikom zameraná na konkurencieschopnosť a súdržnosť v týchto oblastiach by mohla byť takisto zvýšená a prispôsobená podľa stupňa ich príťažlivosti.

5.6.3.

Komisia by mala preskúmať prínos programu inovatívnych opatrení pre ostrovy a zamerať sa na vytypovanie a testovanie novátorských prístupov v záujme udržateľného rozvoja ostrovov v období po roku 2020.

5.6.4.

Vzhľadom na geomorfologické a hospodárske charakteristiky niektorých európskych ostrovov (pobrežné oblasti, vnútrozemie a horské oblasti) sa dá uplatniť inovatívny prístup zameraný na posilnenie komplementárnosti medzi EŠIF a synergie medzi stratégiami na podporu „modrého rastu“ a „rozvoja vidieka“.