16.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 226/1

1.1

Prechod k hospodárstvu s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka neprebieha dostatočne rýchlo. Tento proces sa musí urýchliť, ak chce EÚ nákladovo účinne a spoločensky prijateľným spôsobom dosiahnuť ciele stanovené na rok 2050, na ktorých sa dohodli členské štáty a ktoré EHSV podporil vo viacerých svojich stanoviskách. Dá sa to dosiahnuť kombináciou jasného, efektívneho, silného a účinného regulačného rámca s predvídateľnými trhovými nástrojmi. Ciele týkajúce sa znižovania emisií uhlíka, na ktorých sa dohodli členské štáty, majú spomaliť vyčerpávanie zdrojov a globálne otepľovanie, a tak zabrániť environmentálnej kríze v budúcnosti. Súčasťou strednodobého cieľa v tomto smere bude musieť byť podstatné rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov a významné postupné obmedzovanie využívania uhlia, pokiaľ sa zachytávanie uhlíka neukáže ako životaschopné a spoločensky prijateľné.

1.2

V dôsledku prebiehajúcej finančnej a hospodárskej krízy sa ceny energie stali stredobodom pozornosti, vzhľadom na dosah vysokých cien energie na náklady domácností v kontexte úsporných opatrení a na konkurencieschopnosť priemyslu. Energia sa považuje skôr za prekážku oživenia ako za súčasť riešenia. Tieto reálne obavy treba brať vážne, je však veľmi dôležité, aby najmä odvetvie energetiky mohlo pracovať na programe dlhodobého prechodu, ktorý by zaväzoval k jasne vytýčenému smerovaniu a stabilite jednotlivých politík a súvisiacich podporných mechanizmov. Význam trhových nástrojov spočíva v tom, že musia urýchľovať prechod k hospodársku s účinným využívaním zdrojov a nízkymi emisiami CO2, a zároveň podporovať oživenie hospodárstva.

1.3

Cieľom environmentálnej fiškálnej reformy je využiť trhové mechanizmy na odstraňovanie negatívnych externalít spojených s využívaním prírodných zdrojov, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom spočívajúcom v znížení daňového zaťaženia práce. Táto reforma zároveň zahŕňa systematickejšie uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“, a to pomocou postupného ukončovania dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a posunom od zdaňovania práce k zdaňovaniu využívania zdrojov. Vďaka tomu dokáže skorigovať zlyhania trhu, zvýšiť ekonomickú účinnosť, pomáhať rozvíjať nové priemyselné odvetvia, ktoré poskytnú udržateľné a miestne pracovné príležitosti, vytvoriť jednoznačné a predvídateľné prostredie pre ekologicky inovatívne investície a zvýšením dodatočných príjmov prispieva k obnove rozpočtovej stability po recesii.

1.4

Ceny energií vzrástli vo všetkých odvetviach. V mnohých členských štátoch to vyvoláva silný odpor domácností i priemyslu. Je potrebné podrobne preskúmať čo spôsobilo tieto vysoké ceny (výroba, distribúcia, dane) a zistiť, v ktorých oblastiach spôsobilo využívanie obnoviteľných zdrojov nárast cien energie a v ktorých prispelo k stabilným alebo nižším cenám. Výbor vyzýva členské štáty, aby citlivo pokračovali v environmentálnej fiškálnej reforme, a to predovšetkým v čase krízy, v očakávaní zásadnejšej reformy svojich fiškálnych systémov v dohľadnom čase. Základným prvkom tejto reformy musí byť zaistenie správnych cien emisií uhlíka v EÚ, a teda aj na dohodnutej celosvetovej úrovni. Výbor vyzýva Komisiu, aby z environmentálnej fiškálnej reformy urobila neodlučiteľnú a stálu súčasť európskeho semestra s osobitným dôrazom na podporu energetickej účinnosti.

1.5

Trhové nástroje sa v súčasnosti v EÚ nevyužívajú jednotným a uceleným spôsobom. Členské štáty EÚ nevyužívajú v plnej miere možnosti, ktoré prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka ponúka na inováciu a modernizáciu európskeho priemyslu a podporu zamestnanosti. Automobilový priemysel je dobrým príkladom toho, ako úspešne obmedziť využívanie uhľovodíkových palív prostredníctvom správnej kombinácie regulačných a trhových nástrojov. Trhové nástroje musíme posilniť a rozvíjať spôsobom, ktorý vysiela trhom jasný signál. Výbor vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a uplatňovali zásady osvedčených postupov, ktoré boli prijaté v nedávnom oznámení Komisie o vnútorných trhoch s energiou a v súvisiacich usmerneniach (1). Dovŕšenie jednotného trhu v energetike by nepochybne odstránilo značné cenové rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Dokončenie medzištátnych energetických sietí by navyše znížilo náklady na prechod k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie sprístupnením záložných elektrární širšiemu okruhu odberateľov.

1.6

Výbor konštatuje, že popri politike v oblasti energie sa trhové nástroje môžu uplatniť aj v iných stratégiách zameraných na zvyšovanie účinnosti využívania prírodných zdrojov a znižovanie emisií CO2, ako je recyklácia, udržateľnejšie nakladanie s odpadom a udržateľnejšie poľnohospodárstvo.

1.7

Reforma environmentálnej dane podporuje presunutie daňového zaťaženia z práce na využívanie zdrojov, a tak uľahčuje zachovanie jestvujúcich a vytvorenie nových pracovných miest v mnohých odvetviach hospodárstva. V rámci špecifického odvetvia, akým je energetika, by sa tiež mohla zaviesť daň za emisie CO2 škodlivé pre životné prostredie, ktoré produkujú fosílne palivá, pričom výnosy z nej by sa mohli využiť na podporu zavedenia čistejších nových technológií, akými sú energie z obnoviteľných zdrojov, a energetickej účinnosti s cieľom dosiahnuť oveľa udržateľnejšiu kombináciu energetických zdrojov a zároveň udržať priemerné ceny energie alebo výšku faktúr za energiu na prijateľnejšej úrovni. Môže to prispieť k rozpočtovej konsolidácii s menšími negatívnym dôsledkami na hospodársky rast a zamestnanosť ako iné priame alebo nepriame dane. Európska komisia by pri podpore reformy environmentálnej dane mala zohrávať úlohu koordinátora a hybnej sily.

1.8

Výbor považuje za neprijateľné, že neospravedlniteľné aktivity škodlivé pre životné prostredie sa v EÚ naďalej dotujú, a to priamo z verejných rozpočtov i nepriamo ako „externé náklady“, ktoré nie sú internalizované v cenách výrobkov vzhľadom na nedostatočné uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“. Takéto dotácie narúšajú signály trhu a bránia prechodu na hospodárstvo s účinným využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka. EÚ sa už roky zaväzuje k postupnému ukončeniu dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a k internalizácii externých nákladov. Keďže si EÚ stanovila za cieľ ukončiť takéto dotácie do roku 2020, výbor je znepokojený nedostatkom chýbajúcich opatrení. Výbor vyzýva členské štáty, aby vypracovali súpisy a akčné plány na zrušenie dotácií s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie v súlade so stanoveným cieľom. Komisia by mala zohrávať úlohu koordinátora a hybnej sily v tejto oblasti, a to okrem iného tým, že ju zahrnie do európskeho semestra.

1.9

Slnečná a veterná energia má podstatne menší vplyv na životné prostredie, ako energia z fosílnych palív. Najlepšie formy ekologickej výroby energie zohľadňujú sociálne i environmentálne záujmy a potreby budúcich generácií, zachovávajú domácu výrobu a znižujú závislosť od dovozu energie, pričom vytvárajú nové pracovné miesta. Ekologická energia však nemôže na trhu súťažiť za rovnakých podmienok, pretože energia pochádzajúca z fosílnych palív a jadrová energia sú dotované v oveľa väčšom rozsahu ako energia z obnoviteľných zdrojov. Ekologická energia potrebuje spravodlivú príležitosť na rozvoj. V oblasti výroby energie je preto najpodstatnejšie zaistiť rovnaké podmienky pre všetkých.

1.10

Hoci sa hlavný cieľ prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka všeobecne prijíma, rýchlosť prechodu a zvolené metódy sú ešte stále predmetom búrlivej diskusie. Panuje obava, že sa nepodarí odhadnúť dosah recesie a dlhovej krízy na únosnosť európskeho hospodárstva. Jestvuje tiež pochybnosť, či urýchlenie prechodných opatrení z krátkodobého hľadiska nepoškodí konkurencieschopnosť. Napokon pretrváva nezhoda o hospodárskych prínosoch prechodných opatrení, ako aj pocit, že ich negatívne dôsledky sa prehliadajú. Výbor v predkladanom stanovisku berie uvedené obavy na vedomie a uznáva, že budú predmetom ďalších diskusií. Vyzýva však EÚ a jej členské štáty, aby si uvedomili naliehavosť úspešného zabezpečenia nízkouhlíkovej budúcnosti.

2.1

Členské štáty EÚ nepostupovali dostatočne rázne pri prispôsobovaní svojho hospodárstva klimatickým zmenám. V EÚ prebieha komplexná a podrobná diskusia o tom, či je nevyhnutné prispôsobiť spoločnosť udržateľnému rozvoju a klimatickým zmenám. Jej výsledkom bola dohoda o opatreniach na dosiahnutie udržateľného rozvoja, vrátane ekologizácie hospodárstva. Tento politický smer je potvrdený vo viacerých dokumentoch: v stratégii udržateľného rozvoja z roku 2001, ktorá bola revidovaná v roku 2006, v siedmom environmentálnom akčnom programe, hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Európa efektívne využívajúca zdroje“, pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050. Výbor podporil tento cieľ vo viacerých stanoviskách.

2.2

Všetky členské štáty čelili v posledných piatich rokoch vo väčšej či menšej miere problémom vyplývajúcim z bankovej krízy a krízy štátneho dlhu, ktoré ešte znásobil veľmi vážny hospodársky pokles. V súvislosti s úspornými opatreniami a vzhľadom na svetovú konkurenciu s nižšími cenami vyvolal vývoj cien energie pre domácnosti i priemysel pochybnosti o spôsobe, akým sa implementuje politika EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky vzhľadom na jej potenciálne negatívne vedľajšie účinky. Situácia je kritická a je potrebné ju riešiť. Trhové nástroje treba využívať takým spôsobom, aby zaistili ekologizáciu hospodárstva, a zároveň podporili hospodárske oživenie.

2.3

Hoci túto diskusiu do určitej miery vyvolali klimatické zmeny, týka sa aj hospodárstva a pokroku spoločnosti. Európa môže získať veľmi veľa, ak povedie prechod k inkluzívnemu ekologickému hospodárstvu. Zistenia nedávnej štúdie Komisie potvrdili, že európsky priemysel si doposiaľ udržal svoje postavenie na svetovom trhu vďaka pomerne nízkej úrovni náročnosti na energiu a rozšírenosti využívania obnoviteľných zdrojov energie (2). Výbor už poukázal na možnosti, ktoré nízkouhlíkové hospodárstvo prináša novým udržateľným formám podnikania a priemyselným zmenám (3). Úspešná a rýchla transformácia je nielen výzvou, tento ekologický model hospodárstva je aj najlepšou možnosťou EÚ ako si zachovať postavenie svetovej hospodárskej veľmoci. Zároveň však jestvuje obava, že krátkodobé stanovovanie cien energie je jedným z faktorov, ktoré vedú k deindustrializácii a tento problém treba riešiť. Nízke ceny plynu v USA a Rusku majú dosah najmä na energeticky veľmi náročné odvetvia priemyslu. Pre veľkú väčšinu priemyselných odvetví sú však náklady na energiu menej dôležitým faktorom konkurencieschopnosti ako celková produktivita a cena práce. Komisia považuje prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu účinne využívajúcemu zdroje za ústredný prvok svojej hlavnej iniciatívy podporujúcej silnejší priemysel v Európe (4), avšak nedávno upozornila na skutočnosť, že tento prechod sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý zohľadňuje prevládajúce hospodárske a politické okolnosti (5).

2.4

Je isté, že prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu by posilnil energetickú bezpečnosť Európy. Európa v súčasnosti dováža zemný plyn a ropu v hodnote viac ako 500 miliárd EUR, sčasti z politicky nestabilných regiónov. Nahradenie dovozu palív energiou zo zdrojov s nízkymi emisiami CO2 vyrobenou v EÚ by zvýšilo odolnosť európskeho hospodárstva a pomohlo udržať hodnotové reťazce v Európe. Ak sa tento prechod uskutoční včas, za inteligentného riadenia zmien a správnej rovnováhy medzi hospodárskymi, ekologickými a sociálnymi záujmami, mohol by zohrať kľúčovú úlohu v prekonávaní krízy.

2.5

Tento prechod sa však nemôže uskutočniť na úkor konkurencieschopnosti Európy. Základnou požiadavkou je vyššia úroveň hospodárskej aktivity zahŕňajúca viac podnikov vo viacerých odvetviach zamestnávajúcich viac ľudí. V tejto súvislosti nemôže ignorovať dosah lacnej energie, pochádzajúcej najmä z bridlicového plynu, ktorá umožnila opätovný rozkvet spracovateľského priemyslu v USA. Hospodárstvo EÚ nutne potrebuje porovnateľnú priemyselnú obnovu, ktorá by ľuďom znovu poskytla prácu a zvýšila príjmy z daní. Opätovný rozkvet si bude do určitej miery vyžadovať väčšiu istotu a lepšiu reakčnú schopnosť politiky EÚ v oblasti energetiky, zároveň sa však musí pokračovať v uskutočňovaní vytýčeného programu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.6

Cieľom EÚ je znížiť emisie CO2 do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia odhaduje, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa do prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo malo investovať každý rok o 1,5 % európskeho HDP viac. Náklady v prípade nekonania Komisia odhaduje na 50 miliárd EUR ročne. Avšak pre desiatky miliónov obyvateľov EÚ, ktorí sú nezamestnaní a musia sa vyrovnať so nižšou životnou úrovňou, sú ich súčasné problémy oveľa hmatateľnejšie ako tieto „budúce náklady“. Ak sa nám nepodarí odstrániť tento rozpor, dosiahnutie stanoveného cieľa si môže vyžiadať oveľa viac času a peňazí.

2.7

Ciele a právne predpisy sú v prvom rade slová, politika je však založená na skutkoch. Na dosiahnutie cieľov zatiaľ nebolo podniknutých dosť krokov. Má to mnoho príčin: finančná kríza, nekonanie zo strany členských štátov a ich návrat k pôvodnej politike, ako aj opozícia plynárenského a ropného odvetvia. Navyše panuje skutočná neistota a dochádza k zmenám spôsobeným nepredvídaným dosahom nového vývoja situácie alebo udalostí, ako napríklad prudký vzostup amerického bridlicového plynu a Fukušima. Výsledné nárazové politické opatrenia neposkytujú nevyhnutný stabilný a predvídateľný rámec. Ak má proces prechodu pokračovať bez zdržaní, musíme nájsť rovnováhu medzi pružnosťou politiky a nevyhnutným záväzkom k dlhodobým investíciám a škále s nimi súvisiacich trhových nástrojov. Vyžaduje si to intenzívny dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami energetického reťazca – európskymi inštitúciami, členskými štátmi, priemyslom a všeobecnou verejnosťou.

2.8

Podobne ako všetky trhy aj trh s energiou reaguje na cenové signály v rámci platného regulačného rámca. Ak trh s energiou neponúka kombináciu zdrojov energie, z ktorej vychádza plán prechodu, znamená to, že cenové signály nie sú správne. Signály možno zmeniť, treba však zabezpečiť, aby zainteresované subjekty z hospodárskej i sociálnej sféry neboli vážne znevýhodnené.

2.9

Pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo sa musí zohľadniť sociálny dosah, predovšetkým na zamestnanosť. Komisia uviedla, že rast zamestnanosti v oblasti ekologického hospodárstva mal počas celej recesie pozitívnu tendenciu a podľa prognóz by si mal zachovať silnú pozíciu. Sektor aplikácií energetickej účinnosti a sektor využívania obnoviteľných zdrojov energie by mohli do roku 2020 samy o sebe vytvoriť 5 miliónov pracovných miest (6).

Predpokladom spravodlivého prechodu je aktívna politika zamestnanosti, ktorá zabezpečí dôstojné pracovné príležitosti. Kľúčom k tomu je hospodárska obnova so súvisiacimi požiadavkami z hľadiska politiky, infraštruktúry a trhov v oblasti energetiky. Je nutné dôkladne posúdiť dosah na domácnosti s nízkymi príjmami a na ceny energií. Na trhu s energiou sa navyše skutočné náklady rôznych zdrojov energie často neodrážajú správne na cene energie. Na rozdiel od nákladov na obnoviteľné zdroje energie sa mnohé náklady na konvenčnú energiu neuvádzajú v cenách energie a neplatia faktúrou osobitne. Namiesto toho sú zahrnuté v štátnom rozpočte v podobe dotácií a skryté ako externé náklady škodlivých účinkov na zdravie a životné prostredie.

2.10

Zložitá problematika cien energie a jej dosah na domácnosti a priemysel ako spotrebiteľov boli predmetom oznámenia Komisie o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe (7). Jedným zo záverov bolo, že opatrenia financované prostredníctvom odvodovej a daňovej zložky cien v oblasti energetickej politiky, ktorá v posledných rokoch zaznamenala najväčšie zvýšenie, sa musí uplatňovať nákladovo čo najefektívnejšie.

3.1.1

Mnohé právne predpisy EÚ boli koncipované s cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2. Regulačný rámec sám o sebe nestačí, na podporu prechodu sú potrebné finančné a ekonomické stimuly fungujúce na zásade „cukru a biča“. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú trhové nástroje, ako sú environmentálne dane, obchodovanie s emisnými kvótami a reforma dotácií (8).

3.1.2

Tieto nástroje môžu naprávať zlyhania trhu, keďže vylepšujú systém cenových signálov prostredníctvom internalizácie externých nákladov a ponúkajú podnikom väčšiu flexibilitu a podporu, aby im umožnili dosiahnuť ciele a podnietili účinnosť a inovácie.

3.1.3

EÚ a členské štáty vytvorili určité nástroje, ako reformu environmentálnej dane, ukončenie škodlivých dotácií, obchodovanie s emisnými kvótami, podporu obnoviteľných zdrojov energie a obstarávanie zohľadňujúce environmentálne hľadisko (tzv. zelené obstarávanie). Dostupné nástroje by v zásade mohli stačiť. Problémom je však implementácia do právnych predpisov, riadne uplatňovanie, kontrola a presadzovanie, na čo je potrebné zaistiť podporu občanov. Ak tento reťazec nie je dostatočne rozvinutý, skutočne hrozí, že nástroje nebudú správne fungovať, čo povedie k subštandardným výsledkom a nadmerným nákladom pre domácnosti a priemysel. Meradlom tohto rozporu sú enormné rozdiely v cenách nákladov na energiu medzi jednotlivými členskými štátmi.

3.1.4

Ak chce EÚ dosiahnuť svoje ciele v oblasti znižovania emisií CO2, musí urýchliť tento proces a získať si podporu verejnosti. Musíme zvýšiť úspory energie a nahradiť dodávku energie získavanej z fosílnych palív energiou z obnoviteľných zdrojov. Oba faktory majú zásadný vplyv na prechod k ekologickému hospodárstvu. Pri prechode z uhlíkových zdrojov energie na obnoviteľné zdroje je nevyhnutné zabezpečiť alternatívne palivá a prechodné fázy, napríklad prostredníctvom plynu a jadrovej energie. Spôsob, akým členské štáty využívajú dostupné nástroje, nestimuluje trh dostatočne k lepším výkonom. Dôležité nástroje, ako environmentálne dane, sa nevyužívajú vo vhodnom rozsahu.

Do značnej miery je to preto, že kombinácia dostupných energetických zdrojov je v jednotlivých členských štátoch značne odlišná v závislosti od ich geografických podmienok, klímy, prírodných zdrojov a dejín. Takisto budú odlišné aj akčné plány členských štátov na zníženie emisií CO2 a využívanie trhových nástrojov, hoci ich cieľ bude totožný.

3.1.5

Podľa názoru výboru musí byť energia z obnoviteľných zdrojov súčasťou tejto kombinácie a prioritizovaná spôsobom, ktorý zaisťuje, že politika v oblasti energetiky podporuje hospodársky rozvoj i prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2. Hoci sa podmienky v jednotlivých členských štátoch odlišujú, EHSV by bol napriek tomu veľmi rád, keby sa transeurópske energetické siete dokončili čo najskôr. Tieto spojenia môžu pridať cenný zdroj ku každej národnej stratégii.

3.1.6

Environmentálna politika by mala byť úzko prepojená s iným oblasťami politiky. Decentralizovaná výroba elektrickej energie vo vidieckych oblastiach môže vytvoriť mnoho ďalších pracovných miest. Kvalita života vo vidieckych oblastiach sa môže významne zlepšiť prepojením environmentálnej politiky s regionálnou politikou, ako aj ich príslušných fondov.

3.2.1

Cieľom takýchto daní je stanoviť cenu hospodárskych aktivít znečisťujúcich životné prostredie, ktorá by v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ vyjadrovala skutočné náklady na výrobu a spotrebu nezachytené v trhových cenách. Takto je to napríklad v Poľsku, kde podniky znečisťujúce životné prostredie musia odvádzať určitý poplatok do národného fondu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva a z tohto fondu sa potom vyplácajú stimuly pre programy v oblasti udržateľnosti. Právo ukladať priame a nepriame dane patrí v EÚ do pôsobnosti členských štátov. Iba malý počet členských štátov vyberá špecifické environmentálne dane, pričom jestvuje niekoľko dobrých príkladov (Fínsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Slovinsko a Estónsko). Rozsah daňových presunov je v jednotlivých členských štátoch rôzny. Celková suma presunutých prostriedkov sa odhaduje na viac ako 25 miliárd EUR ročne (9).

3.2.2

Napriek úspechu environmentálnych daní v niektorých členských štátoch sa pri reforme environmentálnej dane nevyužil v plnej miere potenciál priniesť rozsiahlu zmenu fiškálnej politiky. Treba zdôrazniť, že reforma environmentálnej dane ponúka obrovské príležitosti, najmä ako súčasť opatrení na oživenie zamestnanosti. Ak sa motto členky Európskej komisie Connie Hedegaard „Zdaň čo spaľuješ, nie čo zarábaš“ uvedie do praxe a daňové zaťaženie sa presunie z práce na využívanie zdrojov, klesnú náklady zamestnávateľov na prácu a uľahčí sa vytváranie nových pracovných miest, a to nielen v drobných ekologických sektoroch, ale v mnohých odvetviach hospodárstva. Reforma environmentálnej dane by mala byť základným pilierom nevyhnutnej všeobecnej reštrukturalizácie štátnych financií zameranej na rozpočtovú konsolidáciu. Takáto reforma však samozrejme nesmie spôsobiť zvýšenie daňovej záťaže, musí byť nákladovo efektívna a ekologicky účinná. Je potrebné predísť zvýšeniu nákladov na energiu, ktoré by presahovalo možnosti úspor vďaka účinnosti.

3.2.3

Reforma environmentálnej dane môže tiež prispieť k prekonaniu rozpočtových deficitov. Environmentálne dane môžu prispieť ku konsolidácii rozpočtu, pričom majú menší negatívny dosah na hospodársky rast a zamestnanosť v porovnaní s inými priamymi alebo nepriamymi daňami, ako je daň z príjmu alebo DPH (10). Komisia by mala v ročnom prieskume rastu a v európskom semestri dôkladnejšie zvážiť prínosy reformy environmentálnej dane.

3.3.1

Cieľom EÚ je ukončiť do roku 2020 dotácie s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie (11). Komisia to už prisľúbila v roku 2006 a 2009. Aj účastníci samitu G-20 v roku 2009 sa dohodli „postupne ukončiť poskytovanie neefektívnych dotácií na fosílne palivá, ktoré podporujú ich neúspornú spotrebu“. Tento záväzok bol tiež zapracovaný do rámca Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce a záverov konferencie Rio+20. Napriek všetkým prísľubom sa však neurobilo dosť.

3.3.2

OECD vypracovala na celosvetovej úrovni správu o dotáciách s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie vo svojich členských krajinách: priama podpora z rozpočtu spolu s daňovými úľavami na fosílne palivá predstavuje celkovú sumu 55 až 90 miliárd USD ročne (12). Medzinárodná agentúra pre energiu vypočítala, že dotácie na fosílne palivá na celom svete dosahujú sumu 523 miliárd USD a označila ich za „verejného nepriateľa číslo jeden“ (13). Svetová banka odhaduje výšku ročných dotácií na fosílne palivá na 775 miliárd USD. Ak sa politické opatrenia nezmenia, dotácie na fosílne palivá dosiahnu v nasledujúcich rokoch astronomickú výšku a spôsobia mnoho ďalších problémov. Postupné ukončenie dotácií do roku 2020 značne zníži dopyt po energii a obmedzí emisie CO2 o 1,7 gigaton, zatiaľ čo štátom zabezpečí ďalšie rozpočtové príjmy.

3.3.3

Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne komplexné údaje o dotáciách na fosílne palivá v EÚ. Údaje z rôznych zdrojov sa líšia. Vo všeobecnosti však možno povedať, že sú silne dotované. Na úrovni EÚ sú fosílne palivá dotované sumou do 68,8 miliardy EUR ročne, vrátane 26 miliárd EUR priamych dotácií a do 42,8 miliardy EUR, ktoré členské štáty a občania musia zaplatiť v rámci kompenzácie negatívnych dosahov na spoločnosť a zdravie (14). Dotácie s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie neboli ustanovené s cieľom škodiť životnému prostrediu a mali iné, pozitívne ciele, ako poskytovať lacnú energiu z miestnych zdrojov alebo vytvárať pracovné miesta. EHSV naliehavo žiada členské štáty, aby zvážili, či chcú aj naďalej podporovať tieto ciele a ak áno, ako k tomu pristupovať bez škodlivého vplyvu na životné prostredie. Východiskovým bodom by bolo vypracovanie zoznamu EÚ, ktorý by poskytoval prehľad o týchto dotáciách.

3.3.4

Popri týchto priamych dotáciách z verejných rozpočtov a externých zdravotných nákladoch je potrebné zohľadniť nepriaznivé účinky spaľovania fosílnych palív na životné prostredie, ako aj ďalšie náklady, ako sú náklady na nápravu škôd na životnom prostredí a nápravu škôd po silných búrkach a záplavách spôsobených globálnym otepľovaním. Tieto externé náklady sú dôsledkom nedostatočnej implementácie zásady „znečisťovateľ platí“. Podľa odhadov nemeckého Spolkového úradu životného prostredia predstavujú externé environmentálne náklady emisií uhlíka 80 EUR na tonu emisií CO2  (15) s ďalšou záťažou vo výške 290 miliárd EUR, keďže spaľovanie palív je zodpovedné za 3,652 miliardy ton emisií CO2  (16). Jadrové elektrárne sú v EÚ dotované sumou 35 miliárd EUR, v čom nie sú zahrnuté náklady na pokrytie rizika havárií a zneškodňovanie odpadu. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov je ročne priamo dotovaná sumou 30 miliárd EUR.

3.3.5

Technológia v oblasti obnoviteľných zdrojov sa napriek týmto rozdielom rýchlo rozvíja. Cena energie z obnoviteľných zdrojov v uplynulých rokoch prudko klesala (cena solárnych panelov klesla o 85 %) a v tomto sektore vzniklo mnoho pracovných miest, zatiaľ čo cena energie z fosílnych zdrojov ostáva naďalej rovnako vysoká. Záujmové skupiny v odvetví energetiky vyzvali v októbri 2013 na ukončenie dotácií obnoviteľných zdrojov energie a na zvýšenie dotácií a jadrovú energetiku. Ak by k tomu došlo, vzhľadom na úplnú absenciu rovnakých podmienok na trhu energia z obnoviteľných zdrojov nedokáže konkurovať ostatným systémom dodávky energie.

3.3.6

Nie všetky dotácie sú škodlivé. V situácii, kedy je potrebné rozvíjať nové technológie, aby sa podporilo budúce udržateľnejšie hospodárstvo, môže byť prospešné poskytovať dotácie na podporu počiatočného výskumu, vývoja a infraštruktúry dovtedy, kým nové technológie nebudú schopné etablovať sa na trhu. Podobná podpora bola rozhodujúca v počiatočnej fáze rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a bude potrebné v nej pokračovať, pokým sa obnoviteľné zdroje v plnej miere neetablujú ako konkurencieschopné zdroje energie budúcnosti.

3.3.7

Podľa Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje mali členské štáty do roku 2012 určiť pomocou zaužívaných postupov najvýznamnejšie dotácie s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, pripraviť plány a harmonogramy postupného ukončovania týchto dotácií a podať o tom správu v rámci svojich národných programov reforiem. Tieto kroky sa však neuskutočňovali v dostatočnej miere. GR ENV vo svojej štúdii z roku 2012 poskytuje prehľad grantov a iných druhov dotácií v EÚ (17), ktoré sú v skutočnosti dotáciami s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie a navrhuje plán na preskúmanie takýchto grantov. Komisia by mala zohľadniť tento nástroj v prebiehajúcom európskom semestri.

3.4.1

Systém obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) je hlavným ekonomickým nástrojom Európy založeným na zásade obmedzovania a obchodovania a zameraným na znižovanie emisií skleníkových plynov. Zámerom tohto systému je dať podnikom silnú motiváciu na investície do predchádzania vzniku skleníkových plynov, a zároveň im poskytnúť flexibilitu, aby tento cieľ dosiahli najúčinnejším spôsobom.

3.4.2

EU ETS v súčasnosti čelí nerovnováhe medzi dodávkou a dopytom, ktorej dôsledkom je, že cenový stimul nepostačuje na podporu investícií do technológií s nízkymi emisiami uhlíka. Nadponuka emisných kvót je z veľkej časti dôsledkom závažnej hospodárskej krízy a rozsiahleho využívania medzinárodných kreditov. Naliehavo je potrebná štrukturálna reforma, aby sa systém obchodovania s emisnými kvótami stal silnou motiváciou na investície do nízkouhlíkových technológií. Prebytok kvót je potrebné stiahnuť z trhu a zvyšné práva sa musia previazať s budúcimi cieľmi znižovania emisií CO2, ktoré budú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa EÚ spočívajúceho v dosiahnutí hospodárstva s nízkymi emisiami uhlíka do roku 2050. Pri takejto reforme by sa malo tiež zohľadniť, či bude pre priemysel technologicky uskutočniteľná a hospodársky životaschopná, a starostlivo posúdiť možnosť neželaných dôsledkov v budúcnosti.

3.5.1

Je nutné urobiť ďalšie kroky v riešení otázky presunu emisií oxidu uhličitého, ako sú kompenzačné opatrenia medzi štátmi, pokiaľ ide o uhlík. Ide o mechanizmus zameraný na znižovanie emisií CO2, ktorý zároveň zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetkých- Prostredníctvom tohto mechanizmu sa cena dovážaného tovaru na hraniciach zvýši na základe výpočtu množstva emisií daného tovaru. Z modelov v nedávno publikovanej štúdii (18) vyplýva, že kompenzačné opatrenia medzi štátmi, pokiaľ ide o uhlík, môžu významne obmedziť presun emisií oxidu uhličitého v relevantných odvetviach.

3.5.2

Niektorí významní obchodní partneri Európy však kompenzačné opatrenia v podobe, v akej sa o nich rokuje, neprijali s nadšením. Túto problematiku treba prerokovať v rámci WTO. Zmluva umožňuje zohľadniť takéto „neobchodné“ otázky. Nesmie sa však podceniť zložitosť takýchto rokovaní bez globálnej dohody o stanovovaní cien CO2. Lepšia koncepcia kompenzačných opatrení medzi štátmi, pokiaľ ide o uhlík, by mohla odstrániť tieto výhrady. Pointou je, že kompenzačné opatrenia medzi štátmi, pokiaľ ide o uhlík, nie sú antidumpingovým nástrojom, ale príspevkom k celosvetovej politike udržateľnej klímy za predpokladu, že ich koncepcia bude dobre vypracovaná.

3.6.1

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov je jedným zo základných prvkov prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, pričom trhové nástroje môžu v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu. Zavedenie týchto nástrojov je záležitosťou členských štátov. Viacero z nich už využíva rôzne nástroje na dotáciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako napr. podporu investícií a prevádzkovú podporu vrátane systému stanovovania výkupných cien. Zo skúseností z viacerých členských štátov vyplýva, že tento systém viedol k najväčšiemu nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to v mnohých prípadoch poskytnutím garantovaných a štedrých mier návratností investícií.

3.6.2

Je však dôležité, aby výkupné ceny stimulujúce zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov neboli financované len prostredníctvom všeobecného zvyšovania cien energie, pretože by hrozilo, že to vyvolá odpor verejnosti voči výkupným cenám a energii z obnoviteľných zdrojov ako takej. Na mnohých miestach k tomu však žiaľ došlo a odpor je skutočne citeľný. Je naliehavo potrebné prijať nápravné opatrenia na opätovné získanie podpory občanov v prospech ekologickej revolúcie.

3.6.3

Skutočnosť, že členské štáty majú rôzne podporné mechanizmy, prispieva k rozdrobenosti európskeho trhu s energiou. Výbor je zástancom využívania trhových mechanizmov, ktoré uľahčujú začlenenie národných systémov do európskeho trhu s energiou. Využívanie mechanizmov spolupráce, ako sú definované v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009, je nevyhnutným predpokladom účinnejšieho využívanie synergií v EÚ prostredníctvom trhu s elektrickou energiou (19).

3.7.1

Automobilový sektor je vo všeobecnosti dobrým príkladom úspešného uplatnenia trhových nástrojov. Cieľom prechodu je obmedziť a napokon ukončiť využívanie uhľovodíkových palív v tomto odvetví. Stratégia je zložená zo štyroch prvkov: regulácie, technológie, infraštruktúry a trhových nástrojov. Regulácia sa využíva na zvýšenie palivovej účinnosti a obmedzenie emisií nových vozidiel s vnútorným spaľovaním. Technológia umožňuje splniť požiadavky predpisov týkajúcich sa uhľovodíkových palív, ako aj rozvoj elektrických vozidiel. S čoraz širším využívaním elektrických vozidiel bude infraštruktúra zahŕňajúca nabíjacie stanice s elektromermi, miesta na výmenu batérií atď. musieť kopírovať a napokon aj nahradiť jestvujúcu infraštruktúru na zásobovanie uhľovodíkovými palivami. Zatiaľ čo sa regulácia, technológia a infraštruktúra postupne rozvíjajú, trhové nástroje môžu pri tomto prechode zohrávať rozhodujúcu úlohu.

3.7.2

Doposiaľ najviditeľnejším spôsobom uplatnenia trhových nástrojov bola eskalácia daní z uhľovodíkových palív. Jej výsledkom bol prechod majiteľov vozidiel s vnútorným spaľovaním na menšie vozidlá s vyššou palivovou účinnosťou, verejnú dopravu a bicykle. Zdaňovanie vozidiel s vnútorným spaľovaním bolo tiež upravené tak, aby podnecovalo k nákupu a využívaniu vozidiel s vyššou palivovou účinnosťou, a to či už sadzbou dane z nákupnej ceny alebo ročnými cestnými daňami. Rovnaký systém diferencovaných daňových sadzieb sa uplatňuje aj na podporu elektrických vozidiel, avšak ich širokému prijatiu na trhu ešte stáli bráni mnoho prekážok.

3.8.1

Verejné obstarávanie, ktoré predstavuje 16 % HDP EÚ, je významným hráčom na trhu. Ekologické verejné obstarávanie je preto významným nástrojom podpory ekologických výrobkov a služieb. Komisia v uplynulých rokoch pracovala na komplexnom systéme usmernení a podpory a predložila akčný plán pre udržateľnú spotrebu a výrobu a oznámenie týkajúce sa ekologického verejného obstarávania. Na základe posúdenia výsledkov členských štátov Komisia stanovila orientačný cieľ, že do roku 2010 by 50 % všetkých výdavkov malo byť ekologických. Tento cieľ nie je ani zďaleka dosiahnutý a mal by dostať významnejšie miesto v akčných plánoch členských štátov.

3.9.1

Prechod na udržateľnejšiu podobu výroby a spotreby v energetike a iných odvetviach si vyžaduje zásadnú reštrukturalizáciu hospodárstva. Vlády a vládne politiky to samy nedokážu. Vyžaduje si to zapojenie celej spoločnosti do tejto problematiky a rozsiahly dialóg vedený v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom dosiahnuť konsenzus a záväzok vykonať tieto zmeny. Podľa plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo majú súkromný a verejný sektor v nasledujúcich štyroch desaťročiach investovať ďalších 270 miliárd EUR ročne. Tretina týchto investícií sa môže financovať z verejných peňazí, zvyšok musí poskytnúť súkromný sektor. Ide o dlhodobé investície, ktoré Komisia vníma ako hlavnú úlohu na ceste EÚ späť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu, a to napríklad prostredníctvom dlhodobých európskych investičných fondov (EDIF) a Nástroja na prepojenie Európy.

3.9.2

OECD v jednom z pracovných dokumentov o životnom prostredí z roku 2012 odporučila, aby vlády v záujme podpory investícií do nízkouhlíkovej infraštruktúry zvyšujúcej odolnosť voči klimatickým zmenám a do ekologického rozvoja rozvíjali komplexné plány strategickej infraštruktúry, ktoré by boli úzko prepojené s cieľmi príslušných krajín v oblasti klimatických zmien. Komisia by tiež mala hľadať príležitosti na vytvorenie takéhoto investičného prostredia pre EDIF vo vzťahu k udržateľnej budúcnosti. Z tohto hľadiska by investičné priority Nástroja na prepojenie Európy a EDIF mali byť v súlade s cieľmi plánov EÚ na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a postup v energetike do roku 2050, stratégie EÚ na prispôsobenie sa klimatickým zmenám a balíka opatrení v oblastí klímy a energetiky do roku 2030, o ktorom prebiehajú rokovania.

3.9.3

Takéto zdroje by mohli uľahčiť tento druh investícií. Keďže dlhodobá splatnosť aktív, ktoré je treba financovať, je spojená so zodpovednosťou inštitucionálnych investorov, tieto prostriedky by mohli prispieť k pritiahnutiu zdrojov z kapitálového trhu. Podmienkou však samozrejme je, že tieto investície sú príťažlivé, pretože riziko, a to najmä regulačné riziko, je obmedzené, pretože jestvuje predpoklad dostatočnej návratnosti a projekty, do ktorých sa investuje, sú z technického i finančného hľadiska zdravé.

3.9.4

Inovatívne fondy a finančné nástroje na pritiahnutie zdrojov z kapitálového trhu sú vítané. Bankový sektor však bude naďalej financovať veľkú časť európskeho hospodárstva prostredníctvom tradičných úverových nástrojov. Začlenenie ekologického aspektu do bankových štandardov je preto základným predpokladom presunu súkromného financovania z tradičných na nízkouhlíkové investície zvyšujúce odolnosť voči klimatickým zmenám. Inovatívne finančné nástroje musia v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti klimatických zmien a energetiky stimulovať súkromné financovanie investícií, ku ktorým by inak nedošlo.