DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Odôvodnenie a ciele návrhu

Tento návrh má nahradiť rozhodnutie Rady o ustanovení mechanizmu v oblasti civilnej ochrany[1], ktoré uľahčuje posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi a Úniou v oblasti civilnej ochrany, a finančný nástroj civilnej ochrany[2], ktorý poskytuje financovanie pre akcie v rámci mechanizmu s cieľom zabezpečiť ochranu pred prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Po komplexnom vyhodnotení právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany za obdobie 2007 – 2009[3] a so zreteľom na skúsenosti získané z predchádzajúcich závažných mimoriadnych udalostí tento návrh zlučuje dve rozhodnutia Rady do jediného právneho aktu. Finančné ustanovenia by sa mali posudzovať v kontexte návrhov na finančný výhľad na roky 2014 – 2020, ako sú uvedené v oznámení Komisie z 29. júna 2011 Rozpočet stratégie Európa 2020[4].

Na základe nového článku zmluvy 196 ZFEÚ o politike civilnej ochrany je cieľom mechanizmu podporovať, koordinovať a dopĺňať akcie členských štátov v oblasti civilnej ochrany zlepšovaním účinnosti systémov prevencie, prípravy a reakcie na všetky druhy prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v rámci Únie aj mimo nej. Osobitné ciele sú zamerané na a) dosiahnutie vysokej úrovne ochrany proti katastrofám zabránením alebo znížením ich účinkov a podporovaním kultúry prevencie, b) zvýšenie stavu pripravenosti Únie reagovať na katastrofy, c) uľahčenie rýchlych a účinných zásahov v rámci reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof.

Návrh vychádza z oznámenia Komisie z roku 2010 Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci[5] a z oznámenia Komisie z roku 2009 Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou[6].

Tento návrh prispeje k cieľom Európy 2020 a k zvýšeniu bezpečnosti občanov EÚ a budovaniu odolnosti voči prírodným a katastrofám spôsobených ľudskou činnosťou ako dôležitej súčasti Štokholmského programu[7] a Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ[8]. Okrem toho, politika civilnej ochrany EÚ zníži podporou a presadzovaním opatrení na zabránenie katastrof náklady hospodárstva EÚ spôsobené katastrofami a tým aj prekážky rastu. Vyššia úroveň ochrany občanov, hmotných aktív a životného prostredia bude celkovo minimalizovať nepriaznivý sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv katastrof, ktoré pravdepodobne zasiahnu najcitlivejšie regióny a ľudí, a tým prispeje k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu.

Návrh takisto výrazne prispieva k zjednodušeniu. Nové rozhodnutie spája do jediného textu ustanovenia týkajúce sa fungovania mechanizmu a ustanovenia týkajúce sa financovania jeho činností, ktoré boli v minulosti v samostatných rozhodnutiach. V návrhu sa zjednodušujú aj existujúce postupy združovania a spolufinancovania dopravy pomoci (napr. vyhýbaním sa systematickému uhrádzaniu výdavkov vo výške 50 %, ako je tomu podľa súčasných pravidiel, a určením vedúceho štátu v dopravných operáciách, na ktorých sa zúčastňuje niekoľko členských štátov), čím výrazne znižuje administratívne zaťaženie Komisie a členských štátov. Stanovujú sa v ňom aj zjednodušené pravidlá aktivácie mechanizmu v núdzových situáciách v tretích krajinách.

Posilnený mechanizmus prispeje k vykonávaniu doložky o solidarite, o čom v roku 2012 predloží návrh Európska komisia a vysoký predstaviteľ.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Spoluprácu v oblasti civilnej ochrany upravujú na úrovni EÚ dva právne nástroje: 1) rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie)[9] a 2) rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany[10], obidva zrušené týmto rozhodnutím.

Vzájomný súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Osobitná pozornosť sa venovala zabezpečeniu úzkej spolupráce medzi civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, ako aj súdržnosti s akciami vykonávanými v rámci iných politík a nástrojov EÚ, najmä v oblastiach spravodlivosti, slobody a politiky bezpečnosti vrátane konzulárnej podpory a ochrany kritickej infraštruktúry, životného prostredia, najmä riadenia záplav a kontroly nebezpečenstiev veľkých havárií, prispôsobenia sa zmenám klímy zdravia, znečisťovania morí, vonkajších vzťahov a rozvoja.

Súdržnosť o statnými finančnými nástrojmi EÚ sa zabezpečuje prostredníctvom viacerých ustanovení, v ktorých sa zreteľne vymedzuje rozsah pôsobnosti nástroja a vylučuje sa dvojité financovanie.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Vypracovala sa správa o posúdení vplyvu s cieľom preskúmať možnosti politiky a ich vplyvy vrátane všetkých relevantných aspektov hodnotenia ex ante.[11] Na proces posudzovania vplyvu dohliadala riadiaca skupina pre posudzovanie vplyvu, ktorá zahŕňala 21 útvarov Komisie, a proces podporil výsledok externej štúdie.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Okrem radu podujatí so zainteresovanými stranami uskutočnenými pred oznámením Komisie o reakcii na katastrofy z roku 2010[12] sa uskutočnili tri adresné konzultácie so zainteresovanými stranami[13].

Ďalšie zainteresované strany sú subjekty pôsobiace v oblasti riadenia pri stave núdze, spoločenstvo humanitárnej pomoci, orgány OSN, subjekty pôsobiace v oblasti výskumu, vnútornej bezpečnosti, životného prostredia, zahraničnej politiky a v ďalších súvisiacich oblastiach politiky.

Všetky pripomienky zainteresovaných strán sa v plnej miere zohľadnili a zapracovali do správy o posúdení vplyvu.

Posúdenie vplyvu

Hlavné zistené problémy sú 1) reaktívne a ad hoc mechanizmy spolupráce EÚ v oblasti civilnej ochrany obmedzujú účinnosť, výkonnosť a súdržnosť európskej reakcie na katastrofy, 2) nedostupnosť kritických kapacít reakcie (výpadky kapacity), 3) obmedzené dopravné riešenia a ťažkopádne postupy sú prekážkou optimálnej reakcie, 4) obmedzená pripravenosť pri výcviku a cvičeniach a 5) chýbajúca integrácia politík prevencie.

V posúdení vplyvu sa posudzovalo niekoľko možností politiky

Dostupnosť pomoci: 1) dobrovoľný fond bez finančného príspevku EÚ, 2) dobrovoľný fond s obmedzeným spolufinancovaním EÚ, a 3) dobrovoľný fond s vyššou mierou spolufinancovania EÚ, ako aj širším rozsahom možností (od prerušenia až po silu civilnej ochrany EÚ);

Riešenie výpadkov kapacity: 1) žiadna akcia EÚ, 2) podpora členským štátom pri budovaní chýbajúcej kapacity, 3) vyplnenie výpadkov kapacitami na úrovni EÚ;

Riešenie obmedzených logistických a finančných zdrojov na dopravu: 1) prerušenie režimu, 2) žiadna zmena politiky, 3) zvýšenie maximálneho podielu spolufinancovania pre najnaliehavejšie prioritné potreby a 4) zvýšenie maximálneho podielu spolufinancovania vo všetkých oblastiach;

Zjednodušenie dopravných predpisov: 1) žiadna zmena politiky, 2) zjednodušenie existujúcich dopravných predpisov;

Pripravenosť: 1) žiadne nové právne predpisy EÚ a žiadne zvýšenie financovania zo strany EÚ, 2) všeobecný rámec politiky pripravenosti EÚ bez záväzných predpisov a dodatočné financovanie zo strany EÚ, 3) finančné prostriedky EÚ pre vnútroštátnu odbornú prípravu podmienené školiacimi strediskami spĺňajúcimi určité minimálne požiadavky;

Prevencia: 1) žiadne nové právne predpisy EÚ a žiadne zvýšenie financovania zo strany EÚ, 2) všeobecný rámec EÚ politiky prevencie bez záväzných predpisov a dodatočné financovanie zo strany EÚ, 3) k určitému dátumu ukončenie vnútroštátnych plánov riadenia rizík katastrof;

Posúdenie vplyvu sa predkladá spolu s týmto návrhom.

3. PRÁVNY ZÁKLAD NÁVRHU

Zhrnutie navrhovanej akcie

Štruktúra textu vychádza zo štyroch hlavných blokov politiky civilnej ochrany: prevencia, pripravenosť, reakcia a vonkajší rozmer plus kapitola o finančných ustanoveniach.

a)           Ciele, predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Jednou zo zmien je zosúladenie predmetu úpravy mechanizmu s novým článkom zmluvy 196, ktorý obhajuje integrovaný prístup k riadeniu v prípade katastrof. Všeobecný cieľ je uvedený v článku 1 a podrobnejšie rozobraný v konkrétnych cieľoch a podporený ukazovateľmi merania pokroku (článok 3).

Rozsah pôsobnosti (článok 2) pre akcie na pomoc pri reakcii na katastrofy sa uplatňuje v rámci Únie aj mimo nej. Opatrenia prevencie a pripravenosti sa týkajú Únie a určitých tretích krajín uvedených v článku 28.

b)           Prevencia

Návrh obsahuje novú kapitolu o prevencii s cieľom zvýšiť význam rámca politiky prevencie EÚ a účinne ho prepojiť s pripravenosťou a akciami reakcie.

V článku 5 sa ustanovujú úlohy Komisie, ktoré vychádzajú z oznámenia o prevencii z roku 2009 a záverov Rady.

V nadväznosti na prebiehajúce práce v oblasti hodnotenia rizík a s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu v rámci mechanizmu sú členské štáty povinné oznámiť svoje plány riadenia rizík do konca roka 2016 (článok 6). Sú to dôležité plánovacie nástroje a prispievajú k politike súdržnosti riadenia rizík, ako sa uvádza v Stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ[14].

c)           Pripravenosť

Hlavný dôraz sa kladie na pripravenosť akcií na zlepšenie plánovania reakcie s cieľom posilniť kapacitu reakcie EÚ a celkovú úroveň pripravenosti na katastrofy veľkého rozsahu. Ustanovenia vychádzajú z návrhov z oznámenia o reakcii na katastrofy z roku 2010 a záverov Rady o európskej odbornej príprave v oblasti zvládania katastrof[15]. Medzi hlavné zmeny patrí:

· zriadenie a prevádzka centra pre núdzové reakcie (ERC). Centrum pre núdzové reakcie bude pokračovaním existujúceho monitorovacieho a informačného centra (MIC), ktoré by sa malo posilniť s cieľom zabezpečiť prevádzkovú kapacitu 24 hodín denne 7 dní v týždni [článok 7 písm. a)],

· vytvorenie koherentného rámca plánovania pre operácie reakcie pripravením referenčných scenárov, mapovaním existujúcich kapacít a vypracovaním plánov pre nepredvídané udalosti na ich nasadenie. Usiluje sa aj o dosiahnutie súčinnosti medzi materiálnou pomocou a humanitárnou pomocou (článok 10),

· vytvorenie európskej kapacity na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne určených kapacít, ktoré členské štáty dajú k dispozícii pre operácie reakcie EÚ. Takisto je zdôraznená potreba zvýšenej viditeľnosti prostriedkov (článok 11),

· určenie výpadkov v kapacitách reakcie a ich vyplnenie podporou vývoja doplňujúcich kapacít financových z prostriedkov EÚ tam, kde sa to považuje za efektívnejšie než jednotlivé investície členských štátov. Na tento účel sa predpokladá osobitný monitorovací postup a Komisia je povinná každé dva roky podávať správy o dosiahnutom pokroku Rade a Európskemu parlamentu (článok 12),

· rozšírenie pôsobnosti existujúcich akcií pripravenosti EÚ v oblasti odbornej prípravy vrátane vytvorenia školiacej siete a diverzifikácie programu odbornej prípravy. Komisia môže tiež poskytnúť usmernenie v otázkach odbornej prípravy na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany (článok 13),

· vysielanie tímov expertov, aby poskytovali poradenstvo o opatreniach prevencie a pripravenosti na žiadosť postihnutého štátu alebo OSN a jej agentúr (článok 13 ods. 2),

· poskytnutie možnosti pomôcť členským štátom pri predbežnom rozmiestnení kapacít núdzovej reakcie v logistických centrách vo vnútri EÚ [článok 7 písm. f)].

d)           Reakcia

Cieľom navrhovaných zmien je zabezpečiť účinnejšiu a rýchlejšiu reakciu prostredníctvom:

· dočasného predbežného rozmiestnenia kapacít v situáciách zvýšeného rizika (článok 15 ods. 2),

· návrhu plánu núdzovej reakcie a žiadosti o rozmiestnenie kapacít [článok 15 ods. 3 písm. c)],

· vyžadovania, aby členské štáty zabezpečili podporu hostiteľskej krajiny pre prichádzajúcu pomoc, ako sa požaduje v záveroch Rady o podpore hostiteľskej krajiny[16] (článok 15 ods. 6).

e)           Vonkajší rozmer operácií civilnej ochrany

Pri operáciách mimo územia Únie návrh podporuje konzistentnosť činnosti vykonávanej na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom:

· poskytovania pomoci prostredníctvom mechanizmu na žiadosť Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, alebo relevantnej medzinárodnej organizácie (článok 16 ods. 1),

· informovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo strany Komisie s cieľom zabezpečiť konzistenciu medzi operáciou civilnej ochrany a celkovými vzťahmi EÚ s postihnutou krajinou (článok 16 ods. 3),

· objasnenia prípadov, kedy je možné poskytovať pomoc konzulárnej podpory so zohľadnením pripravovaného návrhu smernice Rady o opatreniach koordinácie a spolupráce týkajúcich sa konzulárnej ochrany občanov EÚ bez zastúpenia (článok 16 ods. 7).

f)            Ustanovenia o finančnej podpore

Finančné ustanovenia sú začlenené do novej kapitoly. Oprávnené akcie (články 20 – 23) sú usporiadané do všeobecných akcií, akcií prevencie a pripravenosti a do akcií reakcie a dopravy a zahŕňajú podporu pre navrhované nové akcie. Ustanovenia týkajúce sa podpory pre dopravu v rámci súčasného nástroja sú zmenené a doplnené, zjednodušené a zavádzajú zrevidované podmienky financovania, ktoré zvyšujú mieru spolufinancovania na 85 % celkových oprávnených nákladov a v určitých prípadoch, keď sú splnené určité kritériá, až na 100 %.

Nové ustanovenia umožňujú jednému členskému štátu prevziať vedenie v žiadosti o finančnú podporu EÚ pre operácie, na ktorých sa podieľa niekoľko členských štátov, a ktoré umožňujú postihnutému členskému štátu žiadajúcemu o pomoc požiadať aj o spolufinancovanie nákladov na dopravu.

Zmeny sa týkajú aj druhov finančného zásahu s cieľom umožniť úhradu nákladov a zriadiť zverenecké fondy. V prípade grantov a verejného obstarávania nebude potrebné zahrnúť do ročného pracovného programu Komisie operácie týkajúce sa reakcie na núdzové situácie (článok 25). Finančné ustanovenia tohto rozhodnutia by sa mali uplatňovať od 1. januára 2014, pretože sa týkajú finančného rámca na obdobie 2014 – 2020.

g)           Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

h)           Zásada subsidiarity

Ciele návrhu nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne.

Mechanizmus bol zriadený preto, lebo veľké katastrofy môžu presiahnuť kapacity reakcie akéhokoľvek členského štátu, ktorý už nemôže situáciu zvládnuť vlastnými silami. Akcia EÚ v tejto oblasti zahŕňa riadenie situácií so silnou nad-/viacnárodnou zložkou, ktorá nevyhnutne vyžaduje celkovú koordináciu a zosúladené postupy prekračujúce vnútroštátnu úroveň. Spoločná práca na prevencii a riadení rizík môže postupovať rýchlejšie vďaka výmene skúseností a posilnenej súdržnosti na úrovni EÚ.

So zreteľom na prínosy v podobe zníženia strát na ľudských životoch, environmentálnych, ekonomických a materiálnych škôd, predstavuje návrh zrejmú pridanú hodnotu EÚ. Umožňuje členským štátom, aby účinnejšie prispievali k pomoci EÚ v rámci mechanizmu a ťažili z lepšej koordinácie a spolupráce. Návrh by mal zvýšiť úroveň pripravenosti na veľké katastrofy a vytvoriť súdržnejšiu politiku riadenia rizík katastrof. Súdržná a účinná reakcia by sa mala zabezpečiť prostredníctvom kapacity na rýchlu reakciu pripravenej pomôcť všade, kde je to potrebné.

Návrh sa okrem toho zameriava na úspory z rozsahu, ako je nákladovo efektívna logistika a doprava, ucelená a účinná reakcia prostredníctvom dobrovoľného fondu kapacít a lepšie využívanie nedostatkových zdrojov spoločným využívaním kapacít financovaných EÚ.

i)            Zásada proporcionality

Návrh neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov. Zameriava sa na nedostatky, ktoré boli zistené pri zásahoch v minulosti, a vychádza z mandátu udeleného Radou a Európskym parlamentom.

Administratívna záťaž Únie a členských štátov je obmedzená a nezachádza za rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov tejto revízie. Certifikačný a registračný postup pre kapacity je jednoduchý a bude vykonávaný prostredníctvom Spoločného pohotovostného komunikačného a informačného systému (CECIS)[17]. Členské štáty sú povinné informovať Komisiu len o ukončení plánov riadenia rizík s cieľom zaručiť vzájomný súlad s prácou v prípravnom plánovaní a vypracúvaní scenárov.

Na predkladanie žiadostí o financovanie sa nevyžaduje žiadny osobitný formát okrem toho, ktorý je uvedený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu toho, aby postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade závažných katastrof, počítali s potrebnou pružnosťou a umožňovali prijatie naliehavého opatrenia.

j)            Výber nástrojov

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Oznámenie Komisie Rozpočet stratégie Európa 2020[18] predpokladá rozpočtové záväzky na politiku civilnej ochrany EÚ vo výške 513 mil. EUR v bežných cenách takto: 276 mil. EUR na operácie v rámci Únie a 237 mil. EUR na operácie mimo Únie.

2011/0461 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 196,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Vzhľadom na výrazný nárast počtu a závažnosti prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v posledných rokoch a v situácii, v ktorej budúce katastrofy pravdepodobne budú extrémnejšie, zložitejšie a s ďalekosiahlejšími a dlhšie trvajúcimi dôsledkami vyplývajúcimi najmä zo zmeny klímy a potenciálnej interakcie medzi viacerými prírodnými a technologickými rizikami je stále dôležitejší integrovaný prístup k zvládaniu katastrof. Únia by mala podporovať, koordinovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti civilnej ochrany s cieľom zlepšiť účinnosť systémov predchádzania prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.

(2) Mechanizmus v oblasti civilnej ochrany bol zriadený rozhodnutím Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany[19], ktoré bolo prepracované rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany[20]. Financovanie tohto mechanizmu bolo zabezpečené rozhodnutím Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany[21], ktorý stanovil poskytovanie finančnej pomoci ako príspevku na zlepšenie účinnosti reakcie na veľké núdzové situácie a na zlepšenie preventívnych opatrení a opatrení pripravenosti na všetky druhy núdzových situácií, ako aj na pokračovanie opatrení, ktoré boli predtým prijaté podľa rozhodnutia Rady 1999/847/ES z 9. decembra 1999, ktorým sa ustanovuje Akčný program Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany[22]. Účinnosť finančného nástroja sa skončí 31. decembra 2013.

(3) Ochrana, ktorá sa má zabezpečiť v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, by mala predovšetkým zahŕňať ochranu osôb, ale aj životného prostredia a majetku, vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou vrátane teroristických činov a technologických, radiačných a environmentálnych havárií, znečistenia morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí v rámci Únie alebo mimo nej. Pri všetkých týchto katastrofách môže byť potrebné, aby civilná ochrana a iná pomoc v núdzi doplnili spôsobilosti reakcie postihnutej krajiny.

(4) Mechanizmus v oblasti civilnej ochrany predstavuje viditeľné vyjadrenie európskej solidarity zabezpečením praktického a včasného príspevku k prevencii a pripravenosti na katastrofy a reakcii na veľké katastrofy a ich bezprostrednú blízkosť. Týmto rozhodnutím by preto nemali byť dotknuté recipročné práva a povinností členských štátov vyplývajúce z dvojstranných alebo viacstranných zmlúv, ktoré súvisia so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ani povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území.

(5) Mechanizmus by mal náležite zohľadňovať príslušné právne predpisy a medzinárodné záväzky Únie a využívať súčinnosti s príslušnými iniciatívami Únie, ako sú napríklad európsky program monitorovania Zeme (GMES), Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE).

(6) Mechanizmus má obsahovať všeobecný rámec politiky pre akcie Únie na prevenciu rizík katastrof s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a odolnosti proti katastrofám zabránením alebo obmedzením ich účinkov a rozvíjaním kultúry prevencie. Plány riadenia rizík majú zásadný význam pre zabezpečenie integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof, prepojenie predchádzania rizikám s akciami pripravenosti a reakcie. Preto by mechanizmus mal obsahovať všeobecný rámec pre ich oznamovanie a vykonávanie.

(7) Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie akcie, ako sa uvádza v záveroch Rady z 30. novembra 2009 a v uznesení Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie o Prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof.[23]

(8) Prehľad rizík uskutočnený na úrovni EÚ, ktorý vychádza z vnútroštátneho úsilia v oblasti hodnotenia rizík, umožní pridanie hodnoty vo forme zdokonaleného scenára a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí vzhľadom na optimálnu koordináciu európskej akcií v oblasti reakcie, pripravenosti a prevencie.

(9) Prispievaním k ďalšiemu rozvíjaniu systémov odhaľovania a včasného varovania by Únia mala členským štátom pomáhať minimalizovať prípravný čas potrebný na reakciu na katastrofy a výstrahu občanov Únie. Tieto systémy majú zohľadňovať existujúce a budúce informačné zdroje a systémy a stavať na nich.

(10) Mechanizmus by mal zahŕňať všeobecný rámec politiky zameraný na neustále zlepšovanie úrovne pripravenosti systémov civilnej ochrany, ich pracovníkov a občanov v rámci Únie. Zahŕňa programy odbornej prípravy a sieť odbornej prípravy na úrovni Únie a členských štátov so zameraním na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne, ako sa uvádza v záveroch Rady zo 14. novembra 2008 o európskych mechanizmoch odbornej prípravy v oblasti zvládania katastrof.

(11) Iné prípravné opatrenia zahŕňajú zhromažďovanie informácií súvisiacich s potrebnými zdravotníckymi zdrojmi a podnecovanie využívania nových technológií. V súlade s článkom 346 zmluvy by žiadny členský štát nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje, podľa jeho názoru, základným záujmom jeho bezpečnosti.

(12) S cieľom prispieť k budovaniu spôsobilosti rýchlej reakcie v oblasti civilnej ochrany sa na úrovni Únie podporuje vytváranie modulov pomocných zásahov civilnej ochrany pozostávajúcich zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré usilujú o úplnú interoperabilitu. Moduly by sa mali organizovať na úrovni členských štátov a podliehať ich riadeniu a vedeniu.

(13) Mechanizmus by mal umožniť mobilizáciu pomocných zásahov a uľahčiť ich koordináciu. Posilnená spolupráca by mala vychádzať zo štruktúry Únie, ktorá pozostáva z centra pre núdzové reakcie, európskej kapacity na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít od členských štátov, vyškolených odborníkov, spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne udalosti spravovaného Komisiou a kontaktných bodov v členských štátoch. Mal by poskytovať rámec na zhromažďovanie overených informácií o mimoriadnych udalostiach s cieľom ich šírenia členským štátom a spoločného využívania skúseností získaných pri zásahoch.

(14) Na zlepšenie plánovania operácií reakcie na katastrofy a zabezpečenie dostupnosti kľúčových kapacít je potrebné vypracovať referenčné scenáre pre hlavné typy katastrof, zmapovať existujúce kľúčové kapacity dostupné v členských štátoch, vypracovať plány pre nepredvídané udalosti na nasadenie kapacít a rozvíjať európsku kapacitu na núdzové reakcie v podobe dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít z členských štátov. Vypracúvanie plánov pre nepredvídané udalosti by mohlo byť využité aj na určenie, či existujú výpadky v kapacitách núdzovej reakcie dostupných v členských štátoch, ktoré by mohli byť vyplnené kapacitami vybudovanými s podporou Únie, ktoré by boli spoločne využívané v celej Únii.

(15) V súvislosti so zásahmi pomoci reakcie na katastrofy mimo Únie má mechanizmus napomáhať a podporovať akcie uskutočňované členskými štátmi a Úniou ako celkom, aby podporoval konzistentnosť činnosti vykonávanej na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany. V prípade účasti Organizácie Spojených národov zohráva táto organizácia celkovú koordinačnú úlohu pri záchranných operáciách v tretích krajinách. Pomoc poskytovaná v rámci mechanizmu má byť koordinovaná s OSN a ďalšími relevantnými medzinárodnými subjektmi, aby sa maximalizovalo využívanie dostupných zdrojov a zabránilo zbytočnej duplicite úsilia. Posilnená koordinácia pomoci v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu je predpokladom podpory celkového koordinačného úsilia a zabezpečenia komplexného príspevku Únie k celkovému úsiliu. Pri závažných katastrofách, kde sa pomoc poskytuje v rámci mechanizmu, ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[24], Komisia zabezpečuje účinnosť, súdržnosť a doplnkovosť celkovej reakcie Únie, a to pri rešpektovaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci[25].

(16) Treba zlepšiť dostupnosť primeraných dopravných prostriedkov s cieľom podporiť rozvoj schopnosti rýchlej reakcie na úrovni Únie. Únia by mala podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov uľahčovaním zdieľania dopravných prostriedkov členských štátov a v prípade potreby prispievať na financovanie dodatočných dopravných prostriedkov, a to na základe určitých kritérií.

(17) Pomocné zásahy by mali podliehať úplnej koordinácii in situ s cieľom maximalizovať účinnosť a zabezpečiť prístup k postihnutému obyvateľstvu. Komisia by mala poskytovať primeranú logistickú podporu pre vyslané tímy expertov.

(18) Mechanizmus by sa mal používať aj na podporu konzulárnej pomoci občanom Únie pri závažných mimoriadnych udalostiach v tretích krajinách, ak o to požiadajú konzulárne orgány členského štátu pre svojich občanov, alebo vedúci štát, alebo členský štát, ktorý koordinuje pomoc pre všetkých občanov Únie. Pojem vedúceho štátu by sa mal chápať v súlade s usmernením Európskej únie na vykonávanie koncepcie vedúceho štátu v konzulárnych otázkach[26].

(19) V prípadoch, keď sa zvažuje použitie vojenských kapacít na podporu operácií civilnej ochrany, by sa spolupráca s vojenskými silami mala riadiť podmienkami, postupmi a kritériami ustanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi týkajúcimi sa sprístupnenia vojenských kapacít relevantných pre ochranu civilného obyvateľstva.

(20) Mala by sa umožniť účasť krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín.

(21) V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, najmä v súlade s postupom preskúmania[27].

(22) Cieľ tohto rozhodnutia nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej akcie a so zohľadnením úžitku, ktorý mechanizmus prinesie v súvislosti so znižovaním strát na ľudských životoch a znižovaním škôd, dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Ak na zvládnutie závažnej mimoriadnej udalosti nestačia spôsobilosti reakcie postihnutého členského štátu, má byť tento štát schopný obrátiť sa na mechanizmus o doplnenie vlastných zdrojov v oblasti civilnej ochrany a iných zdrojov núdzovej reakcie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23) Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté akcie zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability[28] [po prijatí aktualizovať na obdobie 2014 – 2020], opatrenia v oblasti verejného zdravia prijaté podľa právnych predpisov Únie týkajúcich sa akčných programov Únie v oblasti zdravia, ani opatrenia týkajúce sa bezpečnosti spotrebiteľa prijaté podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013)[29] [po prijatí aktualizovať na obdobie 2014 – 2020].

(24) Z dôvodov súdržnosti by sa toto rozhodnutie nemalo vzťahovať na akcie spadajúce do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Rady 2007/124/ES, Euratom z 12. februára 2007, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) [po prijatí aktualizovať na obdobie 2014 – 2020], ako súčasť všeobecného programu bezpečnosti a ochrany slobôd, osobitného programu Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných rizík[30], alebo týkajúce sa udržiavania práva a poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci[31].

(25) Ustanoveniami tohto rozhodnutia by nemalo byť dotknuté prijímanie právne záväzných aktov podľa Zmluvy o Euratome, v ktorých sa ustanovujú osobitné núdzové opatrenia pre prípad jadrových alebo radiačných havárií.

(26) Pokiaľ ide o katastrofy spôsobené teroristickými útokmi, jadrovými alebo radiačnými haváriami, mechanizmus by mal pokrývať iba akcie pripravenosti a reakcie v rámci kompetencie civilnej ochrany.

(27) Toto rozhodnutie sa vzťahuje na akcie v oblasti prevencie znečisťovania morí a pripravenosti a reakcie na toto znečisťovanie, a to s výnimkou akcií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra [aktualizovať po prijatí nového aktu].

(28) Aby Komisia zabezpečila vykonávanie tohto rozhodnutia, Komisia môže financovať také činnosti súvisiace s pripravenosťou, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením, ktoré sú potrebné na riadenie programu a dosiahnutie jeho cieľov.

(29) Úhrada výdavkov a prideľovanie zákaziek verejného obstarávania a grantov podľa finančného nástroja civilnej ochrany by sa mala vykonávať v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[32] (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Z dôvodu osobitného charakteru akcie v oblasti civilnej ochrany je vhodné ustanoviť, že granty možno udeliť aj subjektom spravujúcim sa súkromným právom. Ďalej je dôležité to, aby sa plnili pravidlá tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ktoré sú v ňom stanovené.

(30) Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v priebehu celého cyklu výdavkov aj prostredníctvom prevencie, zisťovania a prešetrovania nezrovnalostí, vymáhaním stratených, omylom vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a vo vhodných prípadoch sankciami. Na zabránenie nezrovnalostí a podvodov by sa mali prijať vhodné opatrenia a potrebné kroky na vymáhanie stratených, omylom vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[33], nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[34] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[35].

(31) V tomto rozhodnutí je na roky 2012 – 2020 stanovená finančná referenčná suma predstavujúca základnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z XX. YY. 2012 o spolupráci v záležitostiach rozpočtu a o riadnom finančnom hospodárení rozpočtového orgánu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Táto suma by sa sčasti mala financovať z okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a sčasti z okruhu 4 (Globálna Európa) finančného rámca na roky 2014 – 2020.

(32) Finančné ustanovenia tohto rozhodnutia by sa mali uplatňovať od 1. januára 2014, pretože sa týkajú viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

Cieľ, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Všeobecný cieľ a predmet úpravy

1. Cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus“) je podporovať, koordinovať a dopĺňať akcie členských štátov v oblasti civilnej ochrany pri zlepšovaní účinnosti systémov prevencie, prípravy a reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

2. Ochrana, ktorú má mechanizmus zabezpečovať, sa vzťahuje prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou, vrátane teroristických útokov a technologických, radiačných alebo environmentálnych havárií, znečisťovania morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí v rámci Únie alebo mimo jej územia.

3. Zásah Únie zlepšuje kapacity členských štátov v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie v prípade výskytu závažných katastrof, pričom minimalizuje ľudské a materiálne straty. Cieľ tohto rozhodnutia nemožno dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej akcie ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

4. V tomto rozhodnutí sa ustanovujú všeobecné pravidlá a pravidlá poskytovania finančnej pomoci v rámci mechanizmu.

5. Mechanizmom nie je dotknutá povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území pred katastrofami a vybaviť svoje systémy riadenia mimoriadnych udalostí dostatočnými spôsobilosťami, aby boli schopné primerane zvládnuť katastrofy takého rozsahu a povahy, ktoré možno dôvodne predpokladať a na ktoré sa možno pripraviť.

6. Mechanizmom nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z platných relevantných právnych predpisov Európskej únie alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, alebo z platných medzinárodných dohôd.

7. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na akcie vykonávané podľa [nariadenia (ES) č. 1717/2006; nariadenia (ES) č. 1257/96; nariadenia (ES) č. 1406/2002 [a právnych predpisov Únie týkajúcich sa akčných programov v oblasti zdravia, vnútorných záležitostí a spravodlivosti].

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Toto rozhodnutie sa vzťahuje na preventívne opatrenia a opatrenia pripravenosti v prípade všetkých druhov katastrof vo vnútri Únie a v krajinách uvedených v článku 28.

2. Toto rozhodnutie sa vzťahuje na akcie s cieľom pomôcť pri reakcii na bezprostredné nepriaznivé následky veľkej katastrofy bez ohľadu na jej povahu, vo vnútri alebo mimo Únie, v prípade žiadosti o pomoc v súlade s týmto rozhodnutím.

3. V tomto rozhodnutí sa zohľadňujú osobitné potreby izolovaných, okrajových a ostatných regiónov alebo ostrovov Únie v prípade katastrofy.

Článok 3

Osobitné ciele

1. Mechanizmus podporuje, koordinuje alebo dopĺňa posilnenú spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi v záujme plnenia týchto osobitných cieľov:

(a) dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami, a to zabránením alebo obmedzením ich účinkov a podporovaním kultúry prevencie;

(b) zvýšiť stav pripravenosti Únie na reakciu na katastrofy;

(c) uľahčiť rýchle a efektívne zásahy reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof alebo ak sa tieto katastrofy blížia.

2. Pokrok v dosahovaní osobitných cieľov stanovených v odseku 1 sa posudzuje prostredníctvom ukazovateľov, ktoré sa okrem iného týkajú:

(a) pokroku dosiahnutého pri vykonávaní rámca prevencie pred katastrofou, meraného počtom členských štátov s plánmi riadenia pre prípad katastrofy stanovenými v článku 4;

(b) pokroku dosiahnutého pri zvyšovaní úrovne pripravenosti na katastrofy, meraného počtom dostupných kapacít pripravenosti na zásah v núdzovej situácii v rámci mechanizmu a mierou ich interoperability;

(c) pokroku dosiahnutého pri zlepšovaní reakcie na katastrofy, meraného rýchlosťou a mierou koordinácie zásahov v rámci mechanizmu a primeranosťou pomoci poskytovanej vzhľadom na potreby na mieste.

Tieto ukazovatele sa používajú na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti podľa potreby.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1. „katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok;

2. „závažná katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok a ktorá môže viesť k žiadosti o pomoc na základe mechanizmu;

3. „reakcia“ je akákoľvek akcia vykonaná na základe mechanizmu počas závažnej katastrofy alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné nepriaznivé dôsledky;

4. „pripravenosť“ je stav pohotovosti a spôsobilosť ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré umožňujú zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na mimoriadnu udalosť a ktoré sú výsledkom vopred uskutočnenej akcie;

5. „prevencia“ je akákoľvek akcia zameraná na zníženie rizika alebo zabránenie ujmy, ktorá by mohla vzniknúť ľuďom, na životnom prostredí alebo majetku v dôsledku katastrof;

6. „včasné varovanie“ je včasné a účinné poskytnutie informácií, ktoré umožňuje prijať akcie na vyhnutie sa rizikám alebo na ich zníženie a zabezpečiť pripravenosť na účinnú reakciu;

7. „modul“ je sebestačné, autonómne a vopred vzhľadom na úlohy a potreby vymedzené usporiadanie spôsobilostí členských štátov alebo mobilný operačný tím členských štátov, ktoré predstavujú kombináciu ľudských a materiálnych prostriedkov a ktoré možno charakterizovať na základe ich kapacity zasiahnuť alebo na základe úlohy (úloh), ktorú sú schopné vykonať;

8. „hodnotenie rizík“ sú celkové prierezové procesy určenia rizík, analýzy rizík a hodnotenia rizík vykonávané na účely posudzovania na vnútroštátnej úrovni.

9. „plány riadenia rizík“ sú plánovacie nástroje pripravené členskými štátmi na predvídanie rizík, odhadovanie ich vplyvov a vypracovanie, výber a realizáciu opatrení na zníženie, prispôsobenie a zmiernenie rizík a ich vplyvov nákladovo efektívnym spôsobom, ako aj na určenie rámca na integráciu rôznych odvetví či nástrojov riadenia rizík konkrétneho ohrozenia do spoločného celkového plánu;

10. „podpora hostiteľskej krajiny“ je akákoľvek akcia vykonaná v etape pripravenosti a reakcie krajiny, ktorá dostáva pomoc, ako aj tranzitných krajín, zameraná na odstránenie predvídateľných prekážok poskytovaniu a využívaniu medzinárodnej pomoci;

11. „kapacita reakcie“ je pomoc, ktorá môže byť poskytnutá prostredníctvom mechanizmu na požiadanie, vrátane modulov, vybavenia, záchranných zásob, odborných znalostí a služieb.

KAPITOLA II

Prevencia

Článok 5

Akcie prevencie

Na splnenie cieľov a akcií v oblasti prevencie Komisia:

(a) podniká kroky na zlepšenie poznatkovej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie skúseností, osvedčených postupov a informácií;

(b) podporuje a presadzuje hodnotenie a mapovanie rizík členských štátov;

(c) vytvára a pravidelne aktualizuje prehľad prírodných rizík a rizík spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým Únia možno bude čeliť, a to so zohľadnením budúceho vplyvu zmeny klímy;

(d) presadzuje a podporuje vypracovanie a vykonávanie plánov riadenia rizík členských štátov, vrátane usmernení o ich obsahu a poskytuje v prípade potreby primerané stimuly;

(e) zvyšuje informovanosť o význame prevencie rizík a podporuje členské štáty pri informovaní verejnosti, jej vzdelávaní a zvyšovaní informovanosti;

(f) podporuje členské štáty a tretie krajiny uvedené v článku 28 pri prevencii závažných katastrof;

(g) vykonáva ďalšie preventívne úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a).

Článok 6

Plány riadenia rizík

1. V záujme zabezpečenia účinnej spolupráce v rámci tohto mechanizmu členské štáty oznámia Komisii svoje plány riadenia rizík.

2. Plány riadenia rizík zohľadnia vnútroštátne hodnotenia rizík a iné relevantné hodnotenia rizík a sú vo vzájomnom súlade s inými relevantnými plánmi platnými v tomto členskom štáte.

3. Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do konca roka 2016 boli ich plány riadenia rizík pripravené a oznámené Komisii v ich najnovšej podobe.

KAPITOLA III

Pripravenosť

Článok 7

Všeobecné akcie Komisie v oblasti pripravenosti

Komisia vykonáva tieto akcie zamerané na pripravenosť:

(a) zriadenie a riadenie centra pre núdzové reakcie, ktoré zabezpečuje operačnú kapacitu 24 hodín denne a 7 dní v týždni a slúži členským štátom a Komisii na účely mechanizmu;

(b) spravovanie Spoločného pohotovostného komunikačného a informačného systému (CECIS) s cieľom umožniť komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi centrom pre núdzové reakcie a kontaktnými bodmi členských štátov;

(c) prispievanie k rozvoju systémov odhaľovania a včasného varovania a výstrahy pre prípady katastrof s cieľom umožniť rýchlu reakciu a podporovať ich vzájomné prepojenie a ich napojenie na centrum pre núdzové reakcie a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce informačné, monitorovacie a detekčné zdroje a systémy a stavajú na nich;

(d) vytvorenie a udržiavanie spôsobilosti mobilizácie a čo najrýchlejšieho vyslania tímov expertov zodpovedných za:

– posúdenie potrieb v štáte žiadajúcom o pomoc,

– v prípade potreby napomáhanie koordinácie operácií pomoci pri mimoriadnych situáciách na mieste a v prípade potreby a vhodnosti udržiavanie spojenia s príslušnými orgánmi štátu žiadajúceho o pomoc,

– podporu žiadajúceho štátu s odbornými znalosťami v oblasti prevencie, pripravenosti a akcií reakcie;

(e) vytvorenie a udržiavanie spôsobilosti poskytovať logistickú podporu a pomoc odborným tímom, modulom a iným kapacitám reakcie nasadeným v rámci mechanizmu, ale aj ďalším subjektom v teréne;

(f) pomáhanie členským štátom pri predbežnom rozmiestňovaní prostriedkov núdzovej reakcie v logistických centrách v rámci Únie;

(g) uskutočňovanie akejkoľvek inej podpornej a doplňujúcej akcie potrebnej v rámci mechanizmu na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. b).

Článok 8

Moduly

1. Členské štáty pracujú na rozvoji modulov, najmä s cieľom splniť v rámci mechanizmu prioritné potreby súvisiace so zásahmi alebo podporou.

2. Moduly pozostávajú zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov.

Moduly sú schopné vykonávať vopred vymedzené úlohy v oblastiach reakcie v súlade s uznanými medzinárodnými usmerneniami, a teda je možné ich vyslať vo veľmi krátkom čase od žiadosti o pomoc, pričom sú schopné pracovať sebestačne a autonómne v danom čase.

Moduly sú interoperabilné s inými modulmi. Absolvujú odbornú prípravu a cvičenia, ktoré im umožnia splniť požiadavku interoperability a spadajú pod právomoc osoby, ktorá je zodpovedná za ich prevádzku.

Moduly sú schopné poskytovať pomoc ostatným orgánom Únie a/alebo medzinárodným inštitúciám, najmä Organizácii Spojených národov.

3. Komisia prijme opatrenia na zlepšenie interoperability modulov so zohľadnením osvedčených postupov na medzinárodnej úrovni a úrovni členských štátov.

Článok 9

Všeobecné akcie členských štátov v oblasti pripravenosti

1. Členské štáty vopred určia zásahové moduly alebo iné kapacity v rámci svojich príslušných útvarov, a najmä útvarov ich civilnej ochrany alebo iných útvarov pre mimoriadne situácie, ktoré by mohli byť k dispozícii pre zásah alebo by sa mohli urýchlene zriadiť alebo vyslať, a to spravidla do 12 hodín od žiadosti o pomoc. Zohľadnia, že zloženie modulov alebo iných kapacít môže závisieť od typu závažnej katastrofy a od konkrétnych potrieb z nej vyplývajúcich.

2. Členské štáty vopred určia odborníkov, ktorí môžu byť vyslaní ako súčasť odborných tímov, ako sa uvádza v článku 7 písm. d).

3. Členské štáty zvážia možnosť poskytnúť v prípade potreby iné druhy zásahovej podpory, ktorú môžu dať k dispozícií príslušné útvary, napr. špecializovaný personál a vybavenie na riešenie konkrétnej katastrofy, vrátane využitia zdrojov, ktoré môžu poskytnúť mimovládne organizácie a iné relevantné subjekty, na účely článku 16 ods. 7.

4. Členské štáty môžu v súlade s primeranými bezpečnostnými opatreniami poskytovať informácie o relevantných vojenských kapacitách, ktoré by sa mohli použiť ako posledná možnosť v rámci pomoci prostredníctvom mechanizmu, ako napríklad doprava a logistická alebo zdravotnícka podpora.

5. Členské štáty poskytnú relevantné informácie o odborníkoch, moduloch a inej zásahovej podpore podľa odsekov 1 až 4 tohto článku Komisii a podľa potreby budú tieto informácie pohotovo aktualizovať.

6. Členské štáty určia kontaktné body a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

7. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie podpory hostiteľskej krajiny pre pomoc prichádzajúcu z iných členských štátov.

8. Členské štáty s podporou Komisie, ak o ňu požiadajú, prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie včasnej dopravy pomoci, ktorú ponúkajú.

Článok 10

Plánovanie operácií

1. Komisia a členské štáty spolupracujú na zlepšení plánovania operácií reakcie v rámci mechanizmu. Na tento účel:

a)      Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje referenčné scenáre pre katastrofy v rámci Európskej únie aj mimo nej, a to so zohľadnením plánov riadenia rizík uvedených v článku 6;

b)      členské štáty určia a zmapujú existujúce kľúčové kapacity, ktoré by mohli byť k dispozícii pre reakciu na tieto scenáre v rámci mechanizmu, a informujú o nich Komisiu;

c)      Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje plány pre nepredvídané udalosti pre nasadenie týchto kapacít, vrátane dopravy, a preskúma ich na základe skúseností z mimoriadnych udalostí a cvičení.

2. Komisia a členské štáty určia a zabezpečia synergiu medzi materiálnou pomocou a humanitárnou pomocou poskytnutou z finančných prostriedkov Európskej únie a členských štátov pri plánovaní operácií reakcie mimo Európskej únie.

Článok 11

Európska kapacita na núdzové reakcie

1. Týmto sa zriaďuje európska kapacita na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít reakcie členských štátov.

2. Na základe referenčných scenárov Komisia v spolupráci s členskými štátmi vymedzí typy a počet kapacít potrebných pre európsku kapacitu na núdzové reakcie (ďalej len „ciele kapacity“).

3. Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít, ktoré majú byť viazané pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie ich kvality.

4. Komisia vytvorí a riadi proces certifikácie a registrácie kapacít, ktoré členské štáty sprístupnia európskej kapacite na núdzové reakcie.

5. Členské štáty na základe dobrovoľnosti určia a zaregistrujú kapacity, ktoré viažu pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Registráciu viacnárodných modulov poskytnutých dvomi alebo viacerými členskými štátmi vykonajú spoločne všetky príslušné členské štáty.

6. Kapacity registrované v európskej kapacite na núdzové reakcie sú k dispozícii pre operácie reakcie na mimoriadne udalosti v rámci tohto mechanizmu, a to na žiadosť Komisie prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Členské štáty informujú čo najskôr Komisiu o všetkých závažných dôvodoch, ktoré im bránia sprístupniť kapacity v konkrétnej mimoriadnej udalosti.

7. V prípade nasadenia zostávajú kapacity pod velením a riadením členských štátov. Koordináciu medzi jednotlivými kapacitami zabezpečuje Komisia prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Kapacity zostávajú k dispozícii na vnútroštátne účely členských štátov, keď nie sú nasadené do operácií v rámci mechanizmu.

8. Členské štáty a Komisia zabezpečia primerané zviditeľnenie zásahov európskej kapacity na núdzové reakcie.

Článok 12

Riešenie výpadkov kapacity

1. Komisia monitoruje pokrok dosahovaný v rámci plnenia cieľov v oblasti kapacity a v spolupráci s členskými štátmi identifikuje výpadky v európskej kapacite na núdzové reakcie.

2. Komisia podporuje členské štáty pri riešení výpadkov kapacity a pri ich vypĺňaní najprimeranejším a nákladovo najviac efektívnym spôsobom vrátane:

a)      podpory členských štátov, ktoré majú záujem o rozvoj kapacít reakcie, ktoré nie sú od európskej kapacity na núdzové reakcie k dispozícii alebo nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve, alebo

b)      rozvoja kapacít reakcie na úrovni Únie, kde to je efektívnejšie z hľadiska nákladov, ktoré môžu slúžiť ako spoločný nárazník pre spoločné riziká.

3. Akékoľvek kapacity vytvorené v súlade s týmto článkom kontrolujú a riadia zainteresované členské štáty. Komisia vypracuje vzory dohôd medzi Komisiou a zapojenými členskými štátmi. Členské štáty spravujúce kapacity zodpovedajú za ich registráciu v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

4. Tieto kapacity sú súčasťou európskej kapacity na núdzové reakcie. K dispozícii sú pre operácie na núdzové reakcie v rámci mechanizmu, a to na žiadosť Komisie prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Keď sa tieto kapacity nevyužívajú v rámci mechanizmu, sú k dispozícii na vnútroštátne účely členských štátov, ktoré ich spravujú.

5. Členské štáty a Komisia zabezpečia primerané zviditeľnenie kapacít vybudovaných v súlade s týmto článkom.

6. Komisia každé dva roky informuje Európsky parlament a Radu o pokroku dosiahnutom pri dosahovaní cieľov v oblasti kapacity a o zostávajúcich výpadkoch v rámci európskej kapacity na núdzové reakcie.

7. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov vymedziť tieto modality rozvoja, riadenia, údržby a sprístupňovania týchto kapacít všetkým členským štátom prostredníctvom mechanizmu:

a)      spôsoby podpory členských štátov pri rozvoji kapacít reakcie, ktoré od európskej kapacity na núdzové reakcie nie sú inak k dispozícii alebo nie sú k dispozícii v dostatočnom množstve;

b)      spôsoby rozvoja kapacít na úrovni Únie, aby slúžili ako spoločný nárazník proti spoločným rizikám;

c)      spôsoby riadenia a údržby kapacít uvedených v písmenách a) a b);

d)      spôsoby sprístupnenia kapacít uvedených v písmenách a) a b) všetkým členským štátom prostredníctvom mechanizmu.

8. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 31 ods. 2.

Článok 13

Odborná príprava, získané skúsenosti a rozširovanie skúseností

1. Komisia plní tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, získaných skúseností a rozširovania skúseností:

a)      vytvorenie programu a siete odbornej prípravy pre pracovníkov civilnej ochrany a ďalších pracovníkov riadenia mimoriadnych udalostí so zameraním na predchádzanie katastrof, pripravenosť a reakciu na ne, a to s cieľom posilniť koordináciu, zlučiteľnosť a doplnkovosť medzi modulmi a ostatnými kapacitami uvedenými v článkoch 8, 9 a 11, a zvyšovanie odbornej spôsobilosti odborníkov uvedených v článku 7 písm. d). Program bude zahŕňať spoločné kurzy, cvičenia a systém výmeny odborníkov, v rámci ktorého možno vyslať jednotlivcov do iných členských štátov;

b)      rozvíjanie usmerňovania odborného vzdelávania v oblasti civilnej ochrany Únie a medzinárodnej civilnej ochrany vrátane odborného vzdelávania v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie;

c)      organizovanie a podpora workshopov, seminárov a pilotných projektov o hlavných aspektov prevencie, pripravenosti a reakcie;

d)      vytvorenie programu zo skúseností získaných zo zásahov, cvičení a programov odborného vzdelávania realizovaných v rámci mechanizmu vrátane príslušných aspektov prevencie, pripravenosti a reakcie, rozširovanie týchto skúseností a vo vhodných prípadoch ich vykonávanie;

e)      stimulovanie a povzbudzovanie zavádzania a využívania nových technológií na účely tohto mechanizmu.

2. Na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr môže Komisia podporiť poskytovanie poradenstva o opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti prostredníctvom nasadenia tímu odborníkov na mieste.

KAPITOLA IV

Reakcia

Článok 14

Oznamovanie závažných katastrof v rámci Únie

1. V prípade, že sa v rámci Únie vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná katastrofa, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky, členský štát, v ktorom sa táto katastrofa vyskytla alebo sa pravdepodobne vyskytne, to bezodkladne oznámi Komisii a tým členským štátom, ktoré môžu byť touto katastrofou prípadne postihnuté.

Prvý pododsek sa neuplatňuje v prípade, že povinnosť oznámenia už bola splnená podľa príslušných právnych predpisov Európskej únie alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, alebo platných medzinárodných dohôd.

2. V prípade, že sa v rámci Únie vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná katastrofa, ktorá môže viesť k žiadosti o pomoc od jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, členský štát, v ktorom sa mimoriadna udalosť udiala alebo sa pravdepodobne udeje, to bezodkladne oznámi Komisii, ak sa dá očakávať žiadosť o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie, aby Komisia mohla zodpovedajúcim spôsobom informovať ostatné členské štáty a aktivovať svoje príslušné útvary.

3. Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa primerane vykonajú prostredníctvom CECIS.

Článok 15

Reakcia na závažné katastrofy v rámci Únie

1. Keď sa v rámci Únie vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná katastrofa, členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Žiadosť je čo najkonkrétnejšia.

2. V situáciách zvýšeného rizika môže členský štát takisto požiadať o pomoc vo forme dočasného predbežného rozmiestnenia kapacít reakcie.

3. Po prijatí žiadosti o pomoc Komisia podľa potreby a bezodkladne:

a)      postúpi žiadosť kontaktným bodom ostatných členských štátov;

b)      zhromaždí overené informácie o katastrofe a rozšíri ich členským štátom;

c)      navrhne plán reakcie na základe potrieb v teréne a predbežne vypracovaných plánov pre nepredvídané udalosti a vyzve členské štáty na nasadenie konkrétnych kapacít z európskej kapacity na núdzové reakcie v súlade s plánom;

d)      uľahčí mobilizáciu tímov, odborníkov, modulov a inej zásahovej podpory, než je z európskej kapacity na núdzové reakcie;

e)      vykoná ďalšie úlohy potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c).

4. Akýkoľvek členský štát, ktorému je určená žiadosť o pomoc, bezodkladne rozhodne, či je schopný poskytnúť požadovanú pomoc, a informuje o tom žiadajúci členský štát prostredníctvom CECIS, pričom uvedie rozsah a podmienky pomoci, ktorú by mohol poskytnúť. Centrum pre núdzové reakcie priebežne informuje členské štáty.

5. Žiadajúci členský štát je zodpovedný za riadenie pomocných zásahov. Orgány žiadajúceho členského štátu ustanovia usmernenia a v prípade potreby vymedzia úlohy zverené zásahovým modulom alebo iným kapacitám. Podrobnosti o realizácii týchto úloh sú v právomoci poverenej osoby, ktorú vymenuje členský štát poskytujúci pomoc. Žiadajúci členský štát môže tiež požiadať o nasadenie tímu odborníkov v záujme podpory ním uskutočňovaného posudzovania, uľahčenia koordinácie na mieste (medzi tímami členských štátov), poskytnutia technického poradenstva alebo na pomoc s vykonávaním iných úloh podľa potreby.

6. Žiadajúci členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie podpory hostiteľskej krajiny pre prichádzajúcu pomoc.

Článok 16

Podpora konzistentnosti v reakcii na závažné katastrofy mimo EÚ

1. V prípade závažnej katastrofy mimo EÚ alebo jej bezprostrednej hrozby postihnutá krajina, Organizácia Spojených národov a jej agentúry alebo príslušné medzinárodné organizácie môžu požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie.

2. Komisia podporuje konzistentnosť pri poskytovaní pomoci prostredníctvom týchto akcií:

a)      udržiavanie nepretržitého dialógu s kontaktnými bodmi členských štátov, aby bol zabezpečený účinný a súdržný príspevok európskej kapacity na núdzové reakcie prostredníctvom mechanizmu k celkovému úsiliu, a to najmä prostredníctvom:

– bezodkladného informovania členských štátov o úplných žiadostiach o pomoc,

– podpory spoločného posúdenia situácie a potrieb, poskytovania odborného poradenstva, resp. uľahčenia koordinácie pomoci poskytovanej prostredníctvom prítomnosti tímu odborníkov na mieste,

– spoločného využívania relevantných posúdení a analýz so všetkými relevantnými subjektmi,

– poskytovania prehľadu pomoci, ktorú ponúkajú členské štáty a iné subjekty,

– poradenstva o druhu pomoci, ktorá je potrebná, aby sa zabezpečil súlad poskytovanej pomoci s posúdením potrieb,

– pomoci pri prekonávaní akýchkoľvek praktických ťažkostí pri dodávke pomoci, napríklad v oblasti prepravy a v colnej oblasti;

b)      okamžité navrhnutie plánu reakcie na základe potrieb na mieste a predbežne vypracovaných plánov pre nepredvídané udalosti, a vyzvanie členských štátov na nasadenie osobitných kapacít z európskej kapacity na núdzové reakcie v súlade s plánom;

c)      udržiavanie styku s postihnutou treťou krajinou v súvislosti s technickými detailmi, ako napríklad presná potreba pomoci, prijatie ponúk a praktické mechanizmy na prijímanie a rozdeľovanie pomoci na mieste;

d)      udržiavanie styku alebo spolupráca s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) a inými príslušnými subjektmi, ktorí prispievajú k celkovému úsiliu, aby sa dosiahla čo najvyššia synergia, nachádzali možné oblasti dopĺňania a zabránilo sa duplicite a výpadkom;

e)      udržiavanie styku so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape zásahu pomoci v rámci mechanizmu, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

3. Bez toho, aby bola dotknutá úloha Komisie vymedzená v odseku 2, a pri rešpektovaní nevyhnutností pre bezprostrednú prevádzkovú reakciu prostredníctvom mechanizmu, Komisia po aktivácii informuje Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi operáciou civilnej ochrany a celkovými vzťahmi Únie s postihnutou krajinou.

4. Na mieste sa v príslušných prípadoch zabezpečí styk s delegáciou Únie s cieľom uľahčiť jej kontakty s vládou postihnutej krajiny. V prípade potreby poskytuje delegácia logistickú podporu tímom odborníkov na oblasť civilnej ochrany uvedeným v odseku 2 písm. a) druhej zarážke.

5. Akýkoľvek členský štát, ktorému je žiadosť o pomoc určená, bezodkladne rozhodne, či je schopný poskytnúť požadovanú pomoc, a informuje o tom centrum pre núdzové reakcie prostredníctvom CECIS, pričom uvedie rozsah a podmienky pomoci, ktorú by mohol poskytnúť. Centrum pre núdzové reakcie priebežne informuje členské štáty.

6. Zásahy podľa tohto článku sa môžu vykonať ako autonómny pomocný zásah, alebo ako príspevok k zásahu vedeného medzinárodnou organizáciou. Koordinácia EÚ je úplne integrovaná s celkovou koordináciou zabezpečovanou Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA), v prípade jej účasti, a rešpektuje jej vedúcu úlohu.

7. Mechanizmus môže takisto podporovať konzulárnu pomoc občanom Únie pri rozsiahlych katastrofách v tretích krajinách, ak o to požiada či požiadajú:

a)      konzulárne úrady členského štátu pre svojich občanov;

b)      vedúci štát alebo členský štát koordinujúci pomoc pre všetkých občanov Únie.

O túto podporu možno požiadať najmä v prípade potreby pre nezastúpených občanov Únie v zmysle smernice Rady 2012/X/EÚ[36].

8. V prípade potreby môže Komisia v závislosti od prípadu vykonávať ďalšie úlohy s cieľom zabezpečiť súdržnosť poskytovania pomoci.

9. Koordinácia prostredníctvom mechanizmu nemá vplyv na dvojstranné styky medzi členskými štátmi a postihnutou krajinou ani na spoluprácu medzi členskými štátmi a Organizáciou Spojených národov. Takéto dvojstranné styky môžu byť tiež využité ako príspevok ku koordinácii prostredníctvom mechanizmu.

10. Úloha Komisie uvedená v tomto článku nemá vplyv na právomoci a zodpovednosť členských štátov za ich tímy, moduly a inú podporu vrátane vojenských kapacít. Najmä podpora súdržnosti ponúkaná Komisiou nemá znamenať vydávanie príkazov tímom, modulom a inej podpore členských štátov, ktoré sa nasadzujú na dobrovoľnom základe podľa koordinácie na úrovni veliteľstva a na mieste katastrofy.

11. Je nutné vyvíjať úsilie o synergie s ostatnými nástrojmi Európskej únie, najmä s akciami financovanými podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.

12. Členské štáty poskytujúce pomoc v núdzi, ako sa uvádza v odseku 1, priebežne plne informujú centrum pre núdzové reakcie o svojich činnostiach.

13. Tímy a moduly členských štátov na mieste, ktoré sa zúčastňujú na zásahu prostredníctvom mechanizmu udržiavajú úzke styky s centrom pre núdzové reakcie a tímami odborníkov na mieste uvedenými v odseku 2 písm. a) druhej zarážke.

Článok 17

Podpora na mieste

1. Komisia môže vybrať, vymenovať a vyslať tím odborníkov zložený z odborníkov poskytnutých členskými štátmi, Komisiou a ďalšími útvarmi a agentúrami Únie, UNOCHA alebo inými medzinárodnými organizáciami, a to v závislosti od špecifickosti misie v prípade závažnej katastrofy v rámci Únie v súlade s článkom 15 ods. 5 alebo na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie a pripravenosti, ako je vymedzené v článku 13 ods. 2.

2. Odsek 1 sa uplatní aj v prípade, keď Komisia podporuje spoločné posúdenie situácie a potrieb a/alebo uľahčenie koordinácie na mieste pomoci prostredníctvom vyslania tímu odborníkov na miesto, ako sa uvádza v článku 16 ods. 2 písm. a) druhej zarážke.

3. Uplatňuje sa tento postup výberu a menovania odborníkov:

a)      členské štáty nominujú odborníkov na základe ich zodpovednosti, ktorí môžu byť nasadení do expertných tímov;

b)      Komisia vyberie odborníkov a vedúceho pre tieto tímy na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy v oblasti mechanizmu, predchádzajúcich skúseností s misiami v rámci mechanizmu a ďalšej práce v oblasti medzinárodného záchranného úsilia. Výber sa zakladá aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok disponuje zručnosťami, ktoré sú potrebné v konkrétnych situáciách.

4. V prípade, že sú tímy odborníkov vyslané, uľahčujú koordináciu medzi zásahovými tímami členských štátov a udržiavajú styky s príslušnými orgánmi žiadajúceho štátu. Centrum pre núdzové reakcie udržiava úzke styky so tímami odborníkov a poskytuje im usmernenie a logistickú a inú podporu.

5. V prípade potreby môže Komisia nasadiť spôsobilosť logistickej podpory a pomoci na podporu tímov odborníkov, modulov členských štátov a ďalších kapacít reakcie nasadených v rámci mechanizmu.

Článok 18

Doprava

1. Komisia môže podporovať členské štáty pri získavaní prístupu k vybaveniam a dopravným prostriedkom prostredníctvom:

a)      poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a dopravných prostriedkoch, ktoré môžu členské štáty sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takéhoto vybavenia alebo dopravných prostriedkov;

b)      pomoci členským štátom pri určení dopravných prostriedkov, ktoré môžu byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovania prístupu členských štátov k nim;

c)      pomoci členským štátom pri identifikácii vybavenia, ktoré môže byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu.

2. Komisia môže dopĺňať dopravu zabezpečovanú členskými štátmi prostredníctvom poskytnutia ďalších dopravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na veľké katastrofy.

KAPITOLA V

Finančné ustanovenia

Článok 19

Rozpočtové zdroje

1. Finančná referenčná suma na vykonávanie tohto rozhodnutia na obdobie 2014 až 2020 je 513 000 000 EUR v bežných cenách.

276 000 000 EUR v bežných cenách bude pochádzať z okruhu 3 finančného rámca (Bezpečnosť a občianstvo) a 237 000 000 EUR v bežných cenách z okruhu 4 (Globálna Európa.

2. Rozpočtové prostriedky pochádzajúce z úhrad príjemcov na akcie v rámci reakcie na núdzové situácie predstavujú pripísaný príjem v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3. Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 môžu kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie programu a dosiahnutie jeho cieľov.

Takéto náklady sa môžu vzťahovať najmä na štúdie, zasadnutia odborníkov, informačné a komunikačné akcie vrátane spoločného informovania o politických prioritách Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto rozhodnutia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií (vrátane ich prepojenia s existujúcimi alebo budúcimi systémami určenými na podporu výmeny údajov medzi sektormi a súvisiace vybavenie) spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii pri vykonávaní tohto rozhodnutia.

Článok 20

Všeobecné oprávnené akcie

Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto všeobecné akcie:

(a) štúdie, prieskumy, modelovanie a zostavovanie scenárov na uľahčenie výmeny poznatkov, najlepších postupov a informácií, a to v záujme zlepšenia prevencie, pripravenosti a účinnej reakcie;

(b) odborná príprava, semináre, výmena pracovníkov a odborníkov, vytváranie sietí, demonštračné projekty a prenos technológií, a to v záujme zlepšenia prevencie, pripravenosti a účinnej reakcie;

(c) akcie týkajúce sa monitorovania, posudzovania a hodnotenia;

(d) informovanie verejnosti, vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti a súvisiace akcie šírenia informácií, a to v záujme minimalizácie účinkov katastrof na občanov Únie a s cieľom pomôcť občanom Únie účinnejšie sa chrániť;

(e) zriadenie programu skúsenosti získaných zo zásahov a cvičení v kontexte mechanizmu, ako aj v oblastiach súvisiacich s prevenciou a pripravenosťou;

(f) komunikačné akcie a opatrenia na podporu zviditeľnenia práce európskej civilnej ochrany v oblastiach prevencie, pripravenosti a reakcie.

Článok 21

Oprávnené akcie v oblasti prevencie a pripravenosti

Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto akcie v oblasti prevencie a pripravenosti:

(a) vypracovanie plánov riadenia rizík a prehľadu rizík v celej Únii;

(b) zachovanie funkcií poskytovaných centrom pre núdzové reakcie v súlade s článkom 7 písm. a) s cieľom uľahčiť rýchlu reakciu v prípade závažnej katastrofy;

(c) rozvoj a udržiavanie urgentnej kapacity prostredníctvom siete školených odborníkov členských štátov, ktorí môžu byť urýchlene k dispozícii, aby pomohli s úlohami centra pre núdzové reakcie v oblasti monitorovania, informovania a koordinácie;

(d) zriadenie a udržiavanie CECIS a nástrojov umožňujúcich komunikáciu a výmenu informácií medzi centrom pre núdzové reakcie a kontaktnými bodmi členských štátov a ostatnými účastníkmi v kontexte mechanizmu;

(e) prispievanie k rozvoju systémov zisťovania, včasného varovania a pohotovosti pri katastrofách s cieľom umožniť rýchlo reagovať a podporiť ich vzájomné prepojenia a ich prepojenie s centrom pre núdzové reakcie a CECIS. Tieto systémy zohľadnia existujúce a budúce zdroje a systémy informácií, monitorovania alebo zisťovania a vychádzajú z nich;

(f) plánovanie operácií reakcie v rámci mechanizmu, ako aj prostredníctvom vypracúvania scenárov, mapovania kapacít a plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí;

(g) vytvorenie a udržiavanie európskej kapacity na núdzové reakcie uvedenej v článku 11;

Finančný príspevok Únie na akcie podľa tohto bodu má formu jednotkových nákladov určených podľa druhu kapacity a nepresiahne 25 % celkových oprávnených nákladov;

(h) zisťovanie a riešenie výpadkov európskej kapacity na núdzové reakcie v súlade s článkom 12;

Akcie vykonávané v súlade s týmto bodom vychádzajú zo starostlivej analýzy potrieb a pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku podľa druhu kapacít so zreteľom na pravdepodobnosť a vplyv príslušných rizík. Finančný príspevok Únie na akcie podľa tohto bodu nepresiahne 85 % celkových oprávnených nákladov;

(i) zabezpečenie dostupnosti potrebných logistických kapacít na poskytovanie technickej pomoci a podpory pre európsku kapacitu na núdzové reakcie, tímy odborníkov a ostatné moduly a kapacity reakcie vyslané v rámci mechanizmu, ako aj pre ostatných aktérov na mieste;

(j) pomoc členským štátom pri premiestňovaní prostriedkov pomoci v núdzových situáciách v logistických centrách v rámci Únie.

Článok 22

Oprávnené akcie v rámci reakcie

Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto akcie v rámci reakcie:

(a) vysielanie tímov odborníkov spolu s potrebným vybavením v súlade s článkom 17;

(b) nasadenie kapacít uvedených v článku 21 písm. g), h) a i) na žiadosť Komisie a prostredníctvom centra pre núdzové reakcie v prípade závažných katastrof;

(c) podporovanie členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniu, dopravným prostriedkom a príslušnej logistike, ako sa uvádza v článku 23;

(d) akákoľvek podporná a doplnková akcia potrebná v rámci mechanizmu na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c).

Článok 23

Oprávnené akcie spojené s vybavením, dopravnými prostriedkami a príslušnou logistikou

1. Na finančnú pomoc sú oprávnené tieto akcie s cieľom umožniť prístup k vybaveniu, dopravným prostriedkom a príslušnej logistike v rámci mechanizmu:

(a) poskytovanie a zdieľanie informácií o vybavení a dopravných prostriedkoch, ktoré môžu sprístupniť členské štáty s cieľom uľahčiť združovanie takéhoto vybavenia alebo dopravných prostriedkov;

(b) pomoc členským štátom pri určovaní dopravných prostriedkov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k nim;

(c) pomoc členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu;

(d) financovanie dopravných prostriedkov a príslušnej logistiky potrebnej na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade závažných katastrof. Takéto akcie sú oprávnené na finančnú podporu len v prípade, ak spĺňajú tieto kritériá:

· žiadosť o pomoc bola podaná v rámci mechanizmu v súlade s článkami 15 a 16,

· na zabezpečenie účinnosti reakcie na núdzovú situáciu v rámci mechanizmu sú potrebné dodatočné dopravné prostriedky,

· pomoc zodpovedá potrebám, ktoré zistilo centrum pre núdzové reakcie, a poskytuje sa v súlade s odporúčaniami vydanými centrom pre núdzové reakcie, pokiaľ ide o technické špecifikácie, kvalitu, načasovanie a formy poskytovania,

· pomoc schválila v rámci mechanizmu žiadajúca krajina, Organizácia Spojených národov alebo jej agentúry, alebo príslušná medzinárodná organizácia,

· pri katastrofách v tretích krajinách dopĺňa táto pomoc celkovú humanitárnu reakciu Únie, ak je tam prítomná.

2. Výška finančnej podpory Únie pre dopravné prostriedky a príslušnú logistiku nepresiahne 85 % celkových oprávnených nákladov. Finančná podpora Únie na dopravné prostriedky a príslušnú logistiku môže pokrývať najviac 100 % celkových oprávnených nákladov v prípade splnenia jedného z týchto kritérií:

(a) náklady sa vzťahujú na logistické operácie v dopravných centrách (vrátane okrem iného nakladania alebo vykladania nákladu a prenájmu skladových priestorov);

(b) náklady sa vzťahujú na miestnu dopravu a sú nevyhnutné na uľahčenie združovania kapacít alebo koordinované poskytovanie pomoci;

(c) náklady sa vzťahujú na prepravu prostriedkov uvedených v článku 21 písm. g), h) a i).

3. V prípade dopravných a súvisiacich logistických operácií zahŕňajúcich niekoľko členských štátov môže vedenie pri žiadosti o finančnú podporu Únie na celú operáciu prevziať jeden členský štát.

4. Ak členský štát požiada o pomoc prostredníctvom mechanizmu, môže požiadať o finančnú podporu Únie aj na prepravu kapacít nachádzajúcich sa mimo jeho územia.

5. Ak členské štáty požiadajú Komisiu o uzavretie zmlúv o poskytovaní dopravných a logistických služieb, Komisia môže žiadať úhradu časti nákladov podľa sadzieb financovania uvedených v predchádzajúcich odsekoch.

Článok 24

Príjemcovia

Podľa tohto rozhodnutia možno granty udeliť právnickým osobám, a to bez ohľadu na to, či sa spravujú súkromným, alebo verejným právom.

Článok 25

Druhy finančného zásahu a vykonávacie postupy

1. Finančnú pomoc Únie uskutočňuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2. Finančná pomoc podľa tohto rozhodnutia môže mať akúkoľvek z foriem uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä formu grantov, úhrady výdavkov, verejného obstarávania alebo príspevkov do zvereneckých fondov.

3. Na vykonávanie tohto rozhodnutia Komisia prijme ročné pracovné programy v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2, a to s výnimkou akcií v rámci reakcie na núdzové situácie uvedených v kapitole IV, ktoré nemožno vopred predpokladať. V programoch sa stanovia ciele, ktoré sa budú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a ich celková suma. Budú obsahovať aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, sumu pridelenú na každú akciu a orientačný časový plán vykonávania. Pri grantoch sa uvedú priority, základné kritériá hodnotenia a maximálna miera spolufinancovania.

Článok 26

Komplementárnosť a konzistentnosť akcie Únie

1. Akcie prijímajúce finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia nemôžu prijímať pomoc z ostatných finančných nástrojov Únie.

Komisia zabezpečí, aby žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia a príjemcovia takejto pomoci poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach o prijatie takejto pomoci.

2. Je nutné vyvíjať úsilie o synergiu a komplementárnosť s ostatnými nástrojmi Únie. V prípade reakcie v tretích krajinách zabezpečí Komisia komplementárnosť a súdržnosť akcií financovaných podľa tohto rozhodnutia a akcií financovaných podľa nariadenia (ES) č. 1257/96.

3. Keď pomoc podľa mechanizmu prispieva k širšej humanitárnej reakcii Únie, akcie poberajúce finančnú pomoc podľa tohto rozhodnutia sú v súlade s humanitárnymi zásadami uvedenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

Článok 27

Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto rozhodnutia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto rozhodnutia.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto rozhodnutia, musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste.

KAPITOLA VI

Všeobecné ustanovenia

Článok 28

Účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií

1.         Účasť na mechanizme je otvorená pre

(a) krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak to umožňujú dohody a postupy;

(b) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových zmluvách a rozhodnutiach rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách.

2.         Finančnú pomoc uvedenú v článku 20 a článku 21 písm. a) až f) možno udeliť aj krajinám prichádzajúcim patriacim do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky, ako aj potenciálnym kandidátskym krajinám, ktoré nie sú účastníkmi mechanizmu.

3.         Medzinárodné alebo regionálne organizácie môžu spolupracovať na činnostiach v rámci mechanizmu, ak to umožňujú bilaterálne alebo multilaterálne dohody medzi týmito organizáciami a Úniou.

Článok 29

Príslušné orgány

Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia členské štáty určia príslušné orgány a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu.

Článok 30

Vykonávacie akty

1. Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa:

(a) fungovania centra pre núdzové reakcie podľa článku 7 písm. a)

(b) fungovania CECIS podľa článku 7 písm. b),

(c) modalít v súvislosti s tímami odborníkov, ako sa uvádza v článku 17, vrátane podmienok pre výber odborníkov,

(d) podmienok určovania modulov podľa článku 8,

(e) podmienok pre zdroje, ktoré sú k dispozícii pre pomocné zásahy podľa článku 9,

(f) fungovania kapacity na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu, ako sa uvádza v článku 11,

(g) modalít v súvislosti so zisťovaním a riešením výpadkov v európskej kapacite na núdzové reakcie, ako sa uvádza v článku 12,

(h) modalít v súvislosti s programom odbornej prípravy, ako sa uvádza v článku 13,

(i) modalít uplatňovaných v prípade zásahov vo vnútri Únie, ako sa uvádza v článku 15, ako aj v prípade zásahov mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16,

(j) modalít v súvislosti s dopravou, ako sa uvádza v článkoch 18 a 23.

2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31 ods. 2.

Článok 31

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 32

Hodnotenie

1. Akcie poberajúce finančnú pomoc sa pravidelne monitorujú s cieľom sledovať ich vykonávanie.

2. Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto rozhodnutia a predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) najneskôr 30. júna 2017 správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto rozhodnutia,

(b) najneskôr do 31. decembra 2018 oznámenie o pokračovaní vykonávania tohto rozhodnutia,

(c) najneskôr do 31. decembra 2021správu o hodnotení ex post.

K záverom sú prípadne priložené návrhy na zmeny a doplnenia tohto rozhodnutia.

KAPITOLA VII

Záverečné ustanovenia

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1. Akcie, ktoré sa začali pred 1. januárom 2014 na základe rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom[37], sa v príslušných prípadoch naďalej spravujú v súlade s uvedeným rozhodnutím.

2. Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami vykonávanými v kontexte predchádzajúceho finančného nástroja civilnej ochrany a akciami vykonávanými podľa nových ustanovení stanovených v tomto rozhodnutí.

Článok 34

Zrušenie

Rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom a 2007/779/ES, Euratom sa zrušujú. Články 1 až 14 rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom sa naďalej uplatňujú do 31. decembra 2013 vrátane, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 33 ods. 1.

Odkazy na zrušené rozhodnutia sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 19 až 27 (finančné ustanovenia) sa však uplatňujú od 1. januára 2014.

Článok 36

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA 1

Tabuľka zhody

|| Rozhodnutie Rady 2007/162 ES, Euratom || Rozhodnutie Rady 2007/779 ES, Euratom || Toto rozhodnutie

|| Článok 1 ods. 1 || || _

|| Článok 1 ods. 2 || || Článok 1 ods. 4

|| Článok 1 ods. 3 || || _

|| Článok 1 ods. 4 || || Článok 2 ods. 3

|| || Článok 1 ods. 1 || _

|| || Článok 1 ods. 2 prvý pododsek || Článok 1 ods. 2

|| || Článok 1 ods. 2 druhý pododsek || Článok 1 ods. 6

|| Článok 2 ods. 1 || || Článok 2 ods. 1

|| Článok 2 ods. 2 || || Článok 2 ods. 2

|| Článok 2 ods. 3 || || Článok 1 ods. 7

|| || Článok 2 ods. 1 || _

|| || Článok 2 ods. 2 || Článok 13 ods. 1 písm. a)

|| || Článok 2 ods. 3 || Článok 13 ods. 1 písm. c)

|| || Článok 2 ods. 4 || Článok 7 písm. d)

|| || Článok 2 ods. 5 || Článok 7 písm. a)

|| || Článok 2 ods. 6 || Článok 7 písm. b)

|| || Článok 2 ods. 7 || Článok 7 písm. c)

|| || Článok 2 ods. 8 || Článok 18 ods. 1

|| || Článok 2 ods. 9 || Článok 18 ods. 2

|| || Článok 2 ods. 10 || Článok 16 ods. 7

|| || Článok 2 ods. 11 || _

|| Článok 3 || Článok 3 || Článok 4

|| Článok 4 ods. 1 || || Článok 20

|| Článok 4 ods. 2 písm. a) || || Článok 22 písm. a)

|| Článok 4 ods. 2 písm. b) || || Článok 22 písm. c) a Článok 23 ods. 1 písm. a), b a c)

|| Článok 4 ods. 2 písm. c) || || Článok 23 ods. 1 písm. d)

|| Článok 4 ods. 3 || || Článok 23 ods. 2

|| Článok 4 ods. 4 || || Článok 30 ods. 1 písm. j)

|| || Článok 4 ods. 1 || Článok 9 ods. 1

|| || Článok 4 ods. 2 || Článok 9 ods. 2

|| || Článok 4 ods. 3 || Článok 8 ods. 1 a 2

|| || Článok 4 ods. 4 || Článok 9 ods. 3

|| || Článok 4 ods. 5 || Článok 9 ods. 4

|| || Článok 4 ods. 6 || Článok 9 ods. 5

|| || Článok 4 ods. 7 || Článok 9 ods. 8

|| || Článok 4 ods. 8 || Článok 9 ods. 6

|| Článok 5 || || Článok 24

|| || Článok 5 ods. 1 || Článok 7 písm. a)

|| || Článok 5 ods. 2 || Článok 7 písm. b)

|| || Článok 5 ods. 3 || Článok 7 písm. c)

|| || Článok 5 ods. 4 || Článok 7 písm. d)

|| || Článok 5 ods. 5 || Článok 13 ods. 1 písm. a)

|| || Článok 5 ods. 6 || _

|| || Článok 5 ods. 7 || Článok 13 ods. 1 písm. d)

|| || Článok 5 ods. 8 || Článok 13 ods. 1 písm. e)

|| || Článok 5 ods. 9 || Článok 18

|| || Článok 5 ods. 10 || Článok 7 písm. e)

|| || Článok 5 ods. 11 || Článok 7 písm. g)

|| Článok 6 ods. 1 || || Článok 25 ods. 1

|| Článok 6 ods. 2 || || Článok 25 ods. 2

|| Článok 6 ods. 3 || || Článok 25 ods. 3 druhá a tretia veta

|| Článok 6 ods. 4 || || Článok 25 ods. 3 druhá a tretia veta

|| Článok 6 ods. 5 || || Článok 25 ods. 3 prvá veta

|| Článok 6 ods. 6 || || _

|| || Článok 6 || Článok 14

|| Článok 7 || || Článok 28 ods. 1

|| || Článok 7 ods. 1 || Článok 15 ods. 1

|| || Článok 7 ods. 2 || Článok 15 ods. 3

|| || Článok 7 ods. 2 písm. a) || Článok 15 ods. 3 písm. a)

|| || Článok 7 ods. 2 písm. c) || Článok 15 ods. 3 písm. b)

|| || Článok 7 ods. 2 písm. b) || Článok 15 ods. 3 písm. d)

|| || Článok 7 ods. 3 prvá a tretia veta || Článok 15 ods. 4 a článok 16 ods. 5

|| || Článok 7 ods. 4 || Článok 15 ods. 5

|| || Článok 7 ods. 5 || _

|| || Článok 7 ods. 6 || Článok 17 ods. 4 štvrtá veta

|| Článok 8 || || Článok 26

|| || Článok 8 ods. 1 prvý pododsek || Článok 16 ods. 1

|| || Článok 8 ods. 1 druhý pododsek || Článok 16 ods. 6 prvá veta

|| || Článok 8 ods. 1 tretí pododsek || _

|| || Článok 8 ods. 1 štvrtý pododsek || _

|| || Článok 8 ods. 2 || Článok 16 ods. 3

|| || Článok 8 ods. 3 || _

|| || Článok 8 ods. 4 písm. a) || Článok 16 ods. 2 písm. a)

|| || Článok 8 ods. 4 písm. b) || Článok 16 ods. 2 písm. c)

|| || Článok 8 ods. 4 písm. c) || Článok 16 ods. 2 písm. d)

|| || Článok 8 ods. 4 písm. d) || Článok 16 ods. 2 písm. e)

|| || Článok 8 ods. 5 || Článok 16 ods. 8

|| || Článok 8 ods. 6 prvý pododsek || Článok 17 ods. 1 a 3 písm. b)

|| || Článok 8 ods. 6 druhý pododsek || Článok 17 ods. 4 druhá veta

|| || Článok 8 ods. 7 prvý pododsek || _

|| || Článok 8 ods. 7 druhý pododsek || Článok 16 ods. 6 druhá veta

|| || Článok 8 ods. 7 tretí pododsek || Článok 16 ods. 9

|| || Článok 8 ods. 7 štvrtý pododsek || Článok 16 ods. 11

|| || Článok 8 ods. 7 piaty pododsek || _

|| || Článok 8 ods. 8 || Článok 16 ods. 10

|| || Článok 8 ods. 9 písm. a) || Článok 16 ods. 12

|| || Článok 8 ods. 9 písm. b) || Článok 16 ods. 13

|| Článok 9 || || Článok 16 ods. 6

|| || Článok 9 || Článok 18

|| Článok 10 || || Článok 19 ods. 3

|| || Článok 10 || Článok 28

|| Článok 11 || || _

|| || Článok 11 || Článok 29

|| Článok 12 ods. 1 || || Článok 27 ods. 1

Článok 12 ods. 2 || || _

Článok 12 ods. 3 || || _

Článok 12 ods. 4 || || _

Článok 12 ods. 5 || || _

|| Článok 12 ods. 1 || Článok 30 ods. 1 písm. e)

|| || Článok 12 ods. 2 || Článok 30 ods. 1 písm. a)

|| || Článok 12 ods. 3 || Článok 30 ods. 1 písm. b)

|| || Článok 12 ods. 4 || Článok 30 ods. 1 písm. c)

|| || Článok 12 ods. 5 || Článok 30 ods. 1 písm. h)

|| || Článok 12 ods. 6 || Článok 30 ods. 1 písm. d)

|| || Článok 12 ods. 7 || _

|| || Článok 12 ods. 8 || _

|| || Článok 12 ods. 9 || Článok 30 ods. 1 písm. i)

|| Článok 13 || Článok 13 || Článok 31

|| Článok 14 || || Článok 19

|| Článok 15 || Článok 14 || Článok 32

|| || Článok 15 || Článok 34

|| Článok 16 || || Článok 35 ods. 2

|| Článok 17 || Článok 16 || Článok 36

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob riadenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Zlučiteľnosť s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[38]

Príslušná oblasť politiky a súvisiace činnosti:

23 03 – Finančný nástroj civilnej ochrany

1.3. Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie.

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[39].

ü Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie.

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu.

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Týmto rozhodnutím sa ustanovuje mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany na podporu, koordináciu a doplnenie akcií členských štátov v oblasti civilnej ochrany pri zlepšovaní účinnosti systémov prevencie, prípravy a reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 1

DOSIAHNUŤ VYSOKÚ ÚROVEŇ OCHRANY PRED KATASTROFAMI ZABRÁNENÍM ICH ÚČINKOM ALEBO ICH ZMIERNENÍM A PODPOROVANÍM KULTÚRY PREVENCIE;

Konkrétny cieľ č. 2

ZLEPŠIŤ STAV PRIPRAVENOSTI ÚNIE S CIEĽOM REAGOVAŤ NA KATASTROFY;

Konkrétny cieľ č. 3

UĽAHČIŤ RÝCHLE A ÚČINNÉ ZÁSAHY REAKCIE NA NÚDZOVÉ SITUÁCIE V PRÍPADE ZÁVAŽNÝCH KATASTROF ALEBO ICH BEZPROSTREDNEJ HROZBY.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

23 03 Finančný nástroj civilnej ochrany

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte účinky, ktoré by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Návrh:           

– umožní Únii podporovať, koordinovať a dopĺňať akcie členských štátov v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Únie (mechanizmus) v priebehu viacročného finančného rámca rokov 2014 – 2020, najmä vrátane:

a) opatrení na zabránenie účinkom katastrofy a na ich zmiernenie;

b) akcií určených na zlepšenie stavu pripravenosti Únie reagovať na katastrofy vrátane akcií na zvýšenie povedomia občanov EÚ;

c) akcií v oblasti zásahov pomoci pri katastrofách v rámci mechanizmu.

Tento návrh umožní pokračovanie činností v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy, ktorých sa týka rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom a ktoré sú financované prostredníctvom finančného nástroja civilnej ochrany (2007/162/ES, Euratom). Zahŕňa vytvorenie európskej kapacity na núdzové reakcie na základe viazaných prostriedkov členských štátov, rozvoj Európskeho centra pre núdzové reakcie, posilnenie a zjednodušenie dopravných opatrení a podporu pre členské štáty pri vypracúvaní vnútroštátnych plánov riadenia rizika.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Konkrétny cieľ: dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami zabránením ich účinkom alebo ich zmiernením a podporovaním kultúry prevencie

1. počet členských štátov, ktoré majú vypracované vnútroštátne posúdenia rizík a plány riadenia rizík;

2. počet a typ štúdií a projektov na zlepšovanie vedomostnej základne;

3. zavádzanie nových technológií.

Konkrétny cieľ: zlepšiť stav pripravenosti Únie reagovať na katastrofy

1. počet odborníkov kvalifikovaných na požadovanej úrovni;

2. počet školení a cvičení a druhy kurzov zahrnutých do programu odborného vzdelávania;

3. počet výmen v rámci siete odborného vzdelávania EÚ;

4. počet a druh prostriedkov viazaných pre dobrovoľné združenie (kapacita na núdzové reakcie);

5. počet členských štátov, ktoré zaviazali prostriedky pre dobrovoľné združenie;

6. sumy spolufinancovania prostriedkov v dobrovoľnom združení, ktoré poskytla EÚ;

7. počet a druh zistených kritických výpadkov kapacity;

8. počet a druh vyriešených výpadkov s podielom a bez podielu EÚ na financovaní;

9. scenáre reakcie na núdzové situácie v rámci EÚ a mimo EÚ, ktoré vypracovala Komisia s podporou členských štátov a ktoré sa vzťahujú na úplný zoznam potenciálnych závažných katastrof;

10. komplexný inventár prostriedkov dostupných v členských štátoch a analýza výpadkov, ktoré vypracovala Komisia s podporou členských štátov.

Konkrétny cieľ: uľahčiť rýchle a účinné zásahy reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof alebo v prípade bezprostredného ohrozenia

1. rýchlosť operácií: čas, ktorý uplynie od žiadosti o pomoc po nasadenie pomoci na mieste a plné sprevádzkovanie posudzovacích/koordinačných tímov;

2. pomer medzi nasadenými prostriedkami zo združenia a dodatočnými ad hoc ponukami od členských štátov;

3. miera splnenia naliehavých prioritných potrieb;

4. počet a rozmer dopravných grantov a služieb;

5. čas potrebný na spracovanie jednotlivých žiadostí o granty/služby a celkový čas strávený spracovaním finančných operácií;

6. suma, ktorou sa EÚ podieľa na financovaní dopravných operácií (vrátane priemernej sadzby na operáciu);

7. pomer podielu EÚ na financovaní dopravy oproti celej výške dopravných nákladov;

8. počet grantov/služieb a celková suma podielu EÚ na financovaní dopravy pridelená postihnutým členským štátom.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Politika civilnej ochrany EÚ vychádza z rozhodnutia Rady 2007/779/ES, Euratom s neobmedzeným trvaním a z rozhodnutia Rady 2007/162/ES, Euratom. Rozhodnutie 2007/162 počíta s financovaním akcií v rámci mechanizmu a jeho platnosť uplynie na konci roka 2013.

Z dôvodu zjednodušenia boli dva uvedené legislatívne návrhy zlúčené do jediného legislatívneho návrhu, ktorého cieľom je zlepšenie a ďalšie posilnenie mechanizmu civilnej ochrany Únie v období viacročného finančného rámca rokov 2014 – 2020.

Tento návrh vychádza z dvoch existujúcich právnych predpisov upravujúcich oblasť civilnej ochrany, ako aj z oznámenia z roku 2010 Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci a zohľadňuje nedostatky zistené v komplexnom hodnotení právnych predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany na obdobie 2007 – 2009.

Cieľom tohto návrhu je podporiť akcie na účel riešenia výpadkov zistených v hodnotení. Hlavnými akciami sú:

1) rozvoj centra pre núdzové reakcie (ERC), ktoré zabezpečuje operačnú kapacitu 24 hodín denne 7 dní v týždni a slúži členským štátom a Komisii na účely mechanizmu;

2) posun od reaktívnej a ad hoc koordinácie k vopred naplánovanému, vopred usporiadanému a predvídateľnému systému civilnej ochrany EÚ;

3) zisťovanie a riešenie kritických výpadkov kapacity reakcie;

4) zlepšovanie finančnej a logistickej dopravnej podpory a dosiahnutie efektívnejších dopravných operácií z hľadiska nákladov a 5) vypracovanie vnútroštátnych plánov riadenia rizika a prehľadu rizík celej EÚ.

1.5.2. Prínos zapojenia EÚ

Prínos zapojenia EÚ prichádza vo forme:

– znižovania strát na ľudských životoch, životnom prostredí, hospodárskych a materiálnych škôd,

– lepšej koordinácie činností v oblasti civilnej ochrany, pretože všetky ponuky pomoci sa pred prijatím orgánmi postihnutého štátu overujú v MIC,

– efektívnosti nákladov, pretože pomoc, ktorú prijíma postihnutý štát, môže byť združená s pomocou ostatných krajín prostredníctvom dopravného postupu,

– zlepšenej účinnosti prostredníctvom zvýšenej úrovne pripravenosti a súdržnejšej politiky riadenia rizík katastrof,

– súdržnej a účinnej reakcie prostredníctvom vytvorenia kapacity rýchlej reakcie pripravenej pomôcť všade v EÚ a v tretích krajinách, kde je to potrebné,

– lepšej viditeľnosti reakcie EÚ na katastrofy,

– lepšieho využitia vzácnych prostriedkov zdieľaním prostriedkov financovaných EÚ.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Tieto návrhy vychádzajú:

– zo skúseností získaných v núdzových situáciách, ktoré riešil mechanizmus od svojho vytvorenia v roku 2001,

– zo skúseností získaných z projektov financovaných v rámci výziev na predkladanie návrhov od roku 2007 v oblasti pripravenosti a prevencie,

– zo skúseností získaných z pilotného projektu financovaného v rámci výzvy na predkladanie návrhov v roku 2008 s názvom Výzva na predkladanie návrhov na pilotný projekt s cieľom zvýšiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti boja proti lesným požiarom,

– zo skúseností získaných zo 17 projektov a 3 zákaziek financovaných v rámci prípravnej akcie spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ,

– z uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2007 o prírodných katastrofách toho leta,

– z oznámenia o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy [KOM(2008) 130],

– z vyhlásenia Európskeho parlamentu z 11. marca 2008 o včasnom varovaní občanov v prípade mimoriadnych situácií veľkých rozmerov,

– z uznesenia Európskeho parlamentu z 19. júna 2008 o zvýšení kapacity Únie v oblasti reakcie na katastrofy,

– z oznámenia Prístup spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof KOM(2009) 82,

– z oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci [KOM(2010) 600 v konečnom znení z 26. októbra 2010], ako aj z oznámenia o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy KOM(2008) 130 v konečnom znení,

– z hodnotenia uplatňovania mechanizmu civilnej ochrany a finančného nástroja civilnej ochrany v rokoch 2007 – 2009 [správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade SEK(2011) 1311 v konečnom znení] týkajúceho sa aj prípravnej akcie kapacity rýchlej reakcie EÚ, ktoré bolo prijaté v novembri 2011 [KOM(2011) 696].           

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Konzistencia s:

– nariadením Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci,       

– nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra,

– nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie,

– nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

ü Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Finančné ustanovenia s obmedzeným trvaním:

– ü Rozpočtové prostriedky pokrývajú obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020

– ü  Finančný vplyv trvá od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020 (platby sa uskutočňujú do 31. 12. 2022)

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[40]

Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s vykonávaním rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  orgány zriadené spoločenstvami[41]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

X Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami orgány OSN

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Neuvádza sa.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Akcie a opatrenia poberajúce finančnú pomoc podľa týchto rozhodnutí sa pravidelne monitorujú.

Komisia vypracuje a predloží Európskemu parlamentu a Rade:

– správu o priebežnom hodnotení najneskôr 30. júna 2017,

– oznámenie o pokračujúcom vykonávaní tohto rozhodnutia najneskôr 31. decembra 2018,

– správu o hodnotení po ukončení najneskôr do 31. decembra 2021.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

V prípade neposkytnutia ďalších pracovných miest môže nedostatočné personálne obsadenie viesť k riziku neschopnosti

– reagovať na všetky výzvy vyplývajúce zo zvýšenia počtu operácií v oblasti civilnej ochrany, najmä z hľadiska novej širšej úlohy centra pre núdzové reakcie a politických požiadaviek,

– vyvíjať/pridávať činnosti,

– využívať/vyvíjať nové technologické systémy zabezpečujúce neprerušenú dostupnosť,

– primerane reagovať na bezprostredne hroziace núdzové situácie v oblasti civilnej ochrany.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Informácie o vytvorení systému vnútornej kontroly Pri návrhoch právnych predpisov sa predpokladá použitie existujúceho systému vnútornej kontroly, ktorý zaručuje, že finančné prostriedky dostupné v rámci nového nástroja sa využijú náležite a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súčasný systém je zostavený takto: 1. systém vnútornej kontroly v rámci GR ECHO (3 osoby), zameraný na dodržiavanie platných administratívnych predpisov a právnych predpisov v účinnosti v oblasti civilnej ochrany. Na tento účel sa používajú normy vnútornej kontroly; 2. audity grantov a zákaziek pridelených v rámci nástroja audítormi GR ECHO (6 audítorov); 3. hodnotenie činností externými partnermi. Audit akcií môžu vykonávať aj externé subjekty. 1. OLAF (prípady podvodov); 2. Dvor audítorov. Súčasný systém sa plánuje zachovať. V súvislosti so zvýšeným financovaním z nástroja možno predpokladať zvýšené zameranie na civilnú ochranu s cieľom riadne kontrolovať výdavky z nástroja. Odhad nákladov a prínosov Pri vnútorných auditoch sa odhadované náklady týkali sumy na návrh právnych predpisov. Odhadujú sa na 19 000 EUR (127 000 EUR * 3 * 0,05), ak je civilnej ochrane venovaných 5% dostupného pracovného času. GR ECHO má momentálne 6 externých audítorov. Za predpokladu, že venujú 5 % svojho pracovného času transakciám, ktoré spolufinancuje/financuje nový finančný nástroj civilnej ochrany, znamenalo by to náklady na externý audit vo výške približne 38 000 EUR. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že prínosy kontroly by mali prevážiť náklady a zabezpečiť lepší súlad so zavedenými pravidlami. Výsledkom auditov vykonávaných v minulosti bolo zníženie celkového príspevku EÚ odpočítaním nákladov, ktoré nie sú oprávnené na spolufinancovanie. Posúdenie očakávanej úrovne rizika nesúladu Ako ukázali predchádzajúce audity projektu spolufinancovaného zo súčasného nástroja, existuje riziko nevhodného využitia finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu je rozumné navrhnúť pre budúce akcie existujúci systém. So zreteľom na vyššiu sumu dostupných finančných prostriedkov možno predpokladať zvýšený počet externých audítorov. Odhadovaná úroveň súladu by mala dosiahnuť 98 % (úroveň chybovosti menej ako 2 %).

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami.

ECHO ďalej rozpracuje svoju stratégiu boja proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie zameranou na boj proti podvodom (CAFS) prijatou 24. júna 2011 s cieľom zabezpečiť okrem iného, aby:

vnútorné kontroly GR ECHO súvisiace s bojom proti podvodom boli v úplnom súlade s CAFS;

bol prístup GR ECHO k riadeniu rizika podvodov prispôsobený zisťovaniu rizikových oblastí podvodov a primeraných reakcií;

systémy používané na úhradu finančných prostriedkov EÚ v tretích krajinách umožňovali vybrať príslušné údaje s cieľom poskytnúť tieto údaje riadeniu rizika podvodu (napr. dvojité financovanie).

sa v prípade potreby vytvorila sieť skupín a primerané IT nástroje určené na analýzu prípadov podvodu.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo a názov || DRP/NRP[42] || krajín EZVO[43] || kandidátskych krajín[44] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 23 03 01 Civilná ochrana v rámci Únie || DRP || ÁNO || ÁNO* || ÁNO* || NIE

3 || 23 01 04 02 Civilná ochrana – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

4 || 23 03 06 Zásahy civilnej ochrany v tretích krajinách || DRP || ÁNO || ÁNO* || ÁNO* || NIE

*

Účasť v nástroji je otvorená pre kandidátske krajiny, krajiny EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko).

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| || || || || ||

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || Okruh 3 Bezpečnosť a občianstvo

GR: ECHO – Humanitárna pomoc a civilná ochrana || || || 2014[45] || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 a nasledujúce roky || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

23 03 01 Civilná ochrana v rámci Únie || Záväzky || 36,4 || 37,4 || 38,4 || 38,4 || 39,4 || 40,4 || 41,4 || Neuv. || 271,8

Platby || 30 || 34 || 34 || 34 || 35 || 35 || 35 || 34.8 || 271,8

Rozpočtové prostriedky administratívnej povahy financované z finančného krytia pre osobitné programy[46] || || || || || || || || ||

23 01 04 02 Civilná ochrana – Výdavky na administratívne riadenie || || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || Neuv. || 4,2

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 37 || 38 || 39 || 39 || 40 || 41 || 42 || Neuv. || 276

Platby || 30,6 || 34,6 || 34,6 || 34,6 || 35,6 || 35,6 || 35,6 || 34,8 || 276

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || Okruh 4 Globálna Európa

GR: ECHO – Humanitárna pomoc a civilná ochrana || || || 2014[47] || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 a nasledujúce roky || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

23 03 06 Zásahy civilnej ochrany v tretích krajinách || Záväzky || 32 || 33 || 33 || 34 || 34 || 35 || 36 || Neuv. || 237

Platby || 25 || 30 || 30 || 31 || 31 || 32 || 33 || 25 || 237

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 32 || 33 || 33 || 34 || 34 || 35 || 36 || || 237

Platby || 25 || 30 || 30 || 31 || 31 || 32 || 33 || 25 || 237

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || 69 || 71 || 72 || 73 || 74 || 76 || 78 || Neuv. || 513

Platby || 55 || 64 || 64 || 65 || 66 || 67 || 68 || 64 || 513

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 69 || 71 || 72 || 73 || 74 || 76 || 78 || Neuv. || 513

Platby || 55 || 64 || 64 || 65 || 66 || 67 || 68 || 64 || 513

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: ECHO – Humanitárna pomoc a civilná ochrana ||

Ÿ Ľudské zdroje || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 48,314

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 4,2

GR ECHO – Humanitárna pomoc a civilná ochrana SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 52,514

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 7,502 || 52,514

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 a nasledujúce roky || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 76,502 || 78,502 || 79,502 || 80,502 || 81,502 || 83,502 || 85,502 || Neuv. || 565,514

Platby || 62,502 || 71,502 || 71,502 || 72,502 || 73,502 || 74,502 || 75,502 || 64,000 || 565,514

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[48] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1 – Prevencia[49]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

Počet financovaných projektov prevencie || Dohody o grantoch || 0.3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 10 || 3 || 70 || 21

Štúdie || Počet zákaziek || 0.1 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 5 || 0.5 || 35 || 3,5

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 15 || 3.5 || 105 || 24,5

|| || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 – Pripravenosť || || || || || || || || || || || || || || || ||

Počet financovaných projektov pripravenosti (vrátane školení a cvičení) || Dohody o grantoch a zákazky || 0.5 || 50 || 25 || 54 || 27 || 56 || 28 || 58 || 29 || 60 || 30 || 64 || 32 || 62 || 31 || 404 || 202

Systémy včasného varovania || Počet admin. opatrení || 0.4 || 5 || 2 || 5 || 2 || 5 || 2 || 5 || 2 || 5 || 2 || 5 || 2 || 5 || 2 || 35 || 14

Kapacita na núdzové reakcie || Počet dohôd o grantoch a zákaziek || 1 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 16 || 19 || 19 || 115 || 115

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || 71 || 43 || 75 || 45 || 77 || 46 || 79 || 47 || 81 || 48 || 85 || 50 || 86 || 52 || 554 || 331

|| || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3 – Reakcia[50]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

Nasadenie expertov || Počet zákaziek || 0,005 || 200[51] || 1 || 200 || 1 || 200 || 1 || 200 || 1 || 200 || 1 || 200 || 1 || 200 || 1 || 1400 || 7

 Počet dopravných operácií v rámci EÚ || Dohoda o grante/ zmluva o poskytovaní služieb || 0,250 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 2 || 0,5 || 14 || 3,5

 Počet dopravných operácií mimo EÚ || Dohoda o grante/ zmluva o poskytovaní služieb || 0,3 || 70[52] || 21 || 70 || 21 || 70 || 21 || 70 || 21 || 70 || 21 || 70 || 21 || 70 || 21 || 490 || 147

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 272 || 22,5 || 1904 || 157,5

NÁKLADY SPOLU || 358 || 69 || 362 || 71 || 364 || 72 || 366 || 73 || 368 || 74 || 372 || 76 || 373 || 78 || 2563 || 513

||

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 [53] || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 6,902 || 48,314

Ostatné administratívne výdavky || 0,550 || 0,550 || 0,550 || 0,550 || 0,550 || 0,550 || 0,550 || 3.85

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 7,452 || 7,452 || 7,452 || 7,452 || 7,452 || 7,452 || 7,452 || 52,164

Mimo OKRUHU 5[54] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné výdavky administratívnej povahy || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 0,6 || 4,2

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 8,052 || 8,052 || 8,052 || 8,052 || 8,052 || 8,052 || 8,052 || 56,364

3.2.3.2. Odhadované potreby ľudských zdrojov 3.2.3.3. ¨      Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

23 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 35 || 35 || 35 || 35 || 35 || 35 || 35

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[55]

23 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE z celkového finančného krytia) || 36 || 36 || 36 || 36 || 36 || 36 || 36

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy [56] || – sídlo[57] || || || || || || ||

– delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Ďalšie rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 71 || 71 || 71 || 71 || 71 || 71 || 71

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí sú už pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Spravovanie dohôd o grantoch a zákaziek; vykonávanie a sledovanie politickej práce; administratívna podpora

Externí zamestnanci || Zabezpečenie chodu centra pre núdzové reakcie 24 hodín denne 7 dní v týždni; potrebná práca v teréne; administratívna podpora

3.2.4. Zlučiteľnosť s platným viacročným finančným rámcom

– ü  Návrh/iniciatíva je porovnateľná so súčasným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

Nový viacročný finančný rámec rokov 2014 – 2020 podľa oznámenia Rozpočet stratégie Európa 2020 (KOM(2011) 500 v konečnom znení

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného finančného rámca[58].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy a rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Príspevky krajín EZVO na rozpočtový riadok 230301 + 230306[59] || 0,650 || 0,650 || 0,650 || 0,650 || 0,650 || 0,650 || 0,650 || 4,550

Príspevky tretích krajín za účasť v mechanizme civilnej ochrany[60] || 0,126 || 0,126 || 0,126 || 0,126 || 0,126 || 0,126 || 0,126 || 0,882

Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,776 || 0,776 || 0,776 || 0,776 || 0,776 || 0,776 || 0,776 || 5,432

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– ü  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[61]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte toľko rokov, koľko je potrebné na zobrazenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok ................ || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

[2]               Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9.

[3]               KOM(2011) 696 v konečnom znení.

[4]               KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[5]               KOM(2010) 600 v konečnom znení.

[6]               KOM(2009) 82 v konečnom znení.

[7]               C 115/1, 4.5.2010.

[8]               KOM(2010) 673 v konečnom znení.

[9]               Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

[10]             Ú. v. EÚ L 71/9, 10.3.2007, s. 9.

[11]             Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[12]             KOM(2010) 600 v konečnom znení.

[13]             Všeobecné zasadnutia zúčastnených strán sa konali 6. apríla a 17. júna 2011 so 600 pozvanými zúčastnenými stranami s približne po 120 účastníkov. Zasadnutie generálnych riaditeľov CO sa konalo v Budapešti v dňoch 23. až 25. mája 2011.

[14]             KOM(2010) 673 v konečnom znení.

[15]             15520/08.

[16]             15874/10.

[17]             CECIS uľahčuje komunikáciu medzi MIC a vnútroštátnymi orgánmi, čím urýchľuje a zefektívňuje reakciu.

[18]             KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[19]             Ú. v. ES L 297, 15.11.2001, s. 7.

[20]             Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2007, s. 9.

[21]             Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9.

[22]             Ú. v. ES L 327, 21.12.1999, s. 53.

[23]             KOM(2009) 82 v konečnom znení.

[24]             Ú. v. ES L 163, 2.7.1996 s. 1.

[25]             Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

[26]             Ú. v. EÚ C 317, 12.12.2008, s. 6.

[27]             Ú. v. ES L 55, 16.2.2003, s. 13.

[28]             Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.

[29]             Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 39.

[30]             Ú. v. EÚ L 58, 24.2.2007, s. 1.

[31]             Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

[32]             Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[33]             Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[34]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[35]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[36]             Ú. v. EÚ L

[37]             Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9 – 17.

[38]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[39]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[40]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[41]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[42]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[43]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[44]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[45]             Rok N je rokom, v ktorom sa začína vykonávať návrh/iniciatíva.

[46]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[47]             Rok N je rokom, v ktorom sa začína vykonávať návrh/iniciatíva.

[48]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[49]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2 „Konkrétne ciele...“.

[50]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2 „Konkrétne ciele...“.

[51]             Na základe odhadovaného počtu 20 katastrof ročne a odhadovaného priemeru 10 expertov na katastrofu.

[52]             Na základe odhadovaného počtu 7 letov na katastrofu mimo EÚ a odhadovaného priemeru 10 katastrof ročne.

[53]             Rok N je rokom, v ktorom sa začína vykonávať návrh/iniciatíva.

[54]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[55]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[56]             V rámci stropu pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových prostriedkov (bývalé riadky „BA“).

[57]             V podstate pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

[58]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[59]             Na základe poplatkov zaplatených v roku 2011.

[60]             Na základe poplatkov zaplatených v roku 2011 (v súčasnosti len Chorvátsko).

[61]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % nákladov na výber.