DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

· Dôvody a ciele návrhu

Európska normalizácia je výsledkom dobrovoľnej spolupráce medzi priemyslom, orgánmi verejnej moci a ostatnými zainteresovanými stranami, ktoré spolupracujú v rámci systému založeného na otvorenosti, transparentnosti a dohode. Pokiaľ ide o európsky priemysel, normy sú zhrnutím osvedčených postupov v konkrétnej oblasti, pretože zahŕňajú kolektívne odborné znalosti zúčastnených aktérov.

V budúcnosti bude európska normalizácia zohrávať rozhodujúcu úlohu v rôznych oblastiach, ktorých spektrum bude širšie ako v súčasnosti a bude zahŕňať oblasti od podpory európskej konkurencieschopnosti, ochrany spotrebiteľa cez zlepšenie prístupnosti pre zdravotne postihnutých a starších občanov až po riešenie zmeny klímy. Rýchla reakcia na vyvíjajúce sa potreby vo všetkých oblastiach si bude vyžadovať komplexný, inkluzívny, účinný a technicky moderný systém európskej normalizácie. Tento systém bude stavať na silných stránkach existujúceho systému, ale bude musieť byť aj pružný a schopný reagovať v prípade riešenia budúcich náročných úloh, len čo sa vyskytnú.

Vo svojom oznámení EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu [KOM(2010) 2020] Komisia zdôraznila potrebu zlepšenia metódy stanovovania noriem a používania noriem v Európe v záujme vytvorenia európskych a medzinárodných noriem pre dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a dosiahnutia dôležitých politických cieľov v takých oblastiach, ako je elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a elektronická prístupnosť.

Dňa 21. októbra 2010 Európsky parlament schválil správu o budúcnosti európskej normalizácie [A7-0276/2010], v ktorej sa uvádza, že preskúmanie európskej normalizácie by malo umožniť zachovanie mnohých jej úspešných prvkov, nápravu jej nedostatkov a dosiahnutie správnej rovnováhy medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom. Okrem toho, správa uznáva, že interoperabilita je kľúčom k inovácii a konkurencieschopnosti, najmä v odvetví informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“).

Vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 „Akt o jednotnom trhu: dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery“ Komisia zahrnula rozšírenie európskeho normalizačného systému na služby medzi svojich dvanásť hlavných prioritných činností, ktoré majú inštitúcie prijať pred koncom roka 2012.

· Všeobecný kontext

Normy a normalizácia sú veľmi účinnými nástrojmi politiky pre EÚ. Hoci normy a normalizácia predstavujú oveľa širšie výhody pre európske hospodárstvo, používajú sa ako nástroje politiky na zabezpečenie, okrem iného, fungovania jednotného trhu s výrobkami, interoperability sietí a systémov, najmä v oblasti IKT, vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a životného prostredia a rozsiahlejšej inovácie a sociálneho začlenenia.

Normy sú nevyhnutné v digitálnej spoločnosti na zabezpečenie interoperability sietí a systémov, hlavne v oblasti IKT. V spoločnosti založenej na digitalizácii sa riešenia IKT využívajú v každom odvetví hospodárstva a aj v našom každodennom živote. Riešenia, aplikácie a služby v oblasti IKT musia byť schopné navzájom komunikovať a mali by byť interoperabilné. Interoperabilita si vyžaduje normy.

Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu vo fungovaní vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami. Európske normy nahrádzajú vnútroštátne a často konfliktné normy, ktoré môžu vytvárať technické prekážky pre vnútroštátny trh.

Na účely tohto nariadenia existujú 2 druhy noriem: európske normy vypracované na žiadosť Komisie na základe takzvaného „mandátu“, v rámci ktorého sú európske normalizačné orgány požiadané, aby vypracovali normy, a ostatné európske normy vypracované na základe iniciatívy ďalších účastníkov (podnikov, vnútroštátnych normalizačných orgánov, zainteresovaných strán atď.).

Tento návrh sa zameriava na tri hlavné problémy:

1. V rýchlo sa meniacom svete a spoločnosti, najmä v sektoroch, ktoré charakterizuje veľmi krátky životný cyklus a vývojové cykly výrobkov, musia normy držať krok s veľmi rýchlym technickým rozvojom. Niektoré zainteresované strany tvrdia, že celý proces tvorby európskych noriem vypracovaných na žiadosť Komisie je príliš pomalý. Hlavný negatívny dôsledok pomalého procesu stanovovania noriem spočíva v tom, že konfliktné vnútroštátne normy pretrvávajú aj naďalej, čo môže viesť k vzniku technických prekážok v dodávateľskom reťazci alebo prekážok obchodu, ak sa vnútroštátna norma používa ako ochranársky nástroj. Ďalším dôsledkom je to, že ak chýbajú harmonizované normy, podniky nemôžu používať príslušnú normu, aby udelili predpoklad zhody a musia preukázať splnenie základných požiadaviek v súlade s modulom posudzovania zhody stanoveným v uplatniteľných právnych predpisoch EÚ. V obidvoch prípadoch sa podnikom zabráni, aby ušetrili náklady vynaložené v dôsledku roztrieštenosti vnútorného trhu alebo postupov posudzovania zhody. Konfliktné vnútroštátne normy alebo chýbajúce harmonizované normy vedú k vyšším nákladom na transakcie a vyšším jednotkovým nákladom spôsobeným potrebou vyrábať rozdielne série. Priemysel reaguje na túto situáciu vytvorením neformálnych normalizačných kanálov na účely rýchleho vypracovania technických špecifikácií s cieľom zabezpečiť interoperabilitu, ktorá nadobúda medzinárodný dosah.

2. Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) čelia radu problémov v súvislosti s normami a normalizáciou. Podľa mnohých zainteresovaných strán je jedným z najdôležitejších problémov to, že MSP sú vo všeobecnosti nedostatočne zastúpené v normalizačných činnostiach, najmä na európskej úrovni. Okrem toho, normy sa často týkajú bezpečnosti a blahobytu občanov, efektívnosti sietí, životného prostredia a iných oblastí verejnej politiky. Napriek tomu, že normy hrajú dôležitú úlohu v spoločnosti, názor príslušných spoločenských zainteresovaných strán nie je dostatočne integrovaný do procesu normalizácie v EÚ. S cieľom riešiť problémy nedostatočného zastúpenia MSP a spoločenských zainteresovaných strán v normalizačných činnostiach, organizáciám zastupujúcim MSP a spoločenským zainteresovaným stranám sa vyplácajú finančné príspevky. Kritériá oprávnenosti na poskytovanie týchto grantov, podmienky ich využívania a druhy finančných príspevkov, ktoré sú k dispozícii, sú veľmi odlišné. Niektoré organizácie dostávajú granty na akcie, zatiaľ čo iné dostávajú aj prevádzkové granty. Najhorším dôsledkom problému nedostatočnej účasti MSP a spoločenských zainteresovaných strán je ich chýbajúci vplyv na daný proces.

3. Mnohé normy v oblasti IKT, ktoré zabezpečujú interoperabilitu, nevypracovali európske normalizačné orgány, ale iné organizácie, ktoré sa zaoberajú vypracovávaním noriem (ďalej len „celosvetové fóra a konzorciá“). Konkrétnym príkladom sú normy týkajúce sa internetu a celosvetovej siete (World Wide Web). Hlavne v dôsledku toho, že chýbajú vysoko špecializované odborné poznatky, tradičné orgány stanovujúce normy nepokrývajú oblasť IKT, a tak sa v súčasnosti hlavná časť globálnej činnosti v oblasti IKT vykonáva mimo formálneho európskeho alebo medzinárodného systému normalizácie. V súčasnosti je odvolávanie sa na „normy fór a konzorcií“ vo verejnom obstarávaní, ktoré podlieha smernici 2004/18/ES, možné len za výnimočných okolností. Keďže tieto normy nepatria do žiadnej z kategórií noriem, na ktoré sa orgány verejnej moci môžu odvolávať vo svojich výzvach na predloženie ponúk, prezieravé orgány verejnej moci upustia od odvolávania sa na ne. Dôsledkom je to, že IKT, ktoré sú predmetom obstarávania, nemusia byť interoperabilné s IKT, ktoré obstarali iné orgány. Tento problém často bráni orgánom verejnej moci v definovaní svojich stratégií a architektúr IKT vrátane cezhraničnej interoperability medzi organizáciami.

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Tento návrh nahrádza časť smernice 98/34/ES a zrušuje rozhodnutia č. 1673/2006/ES a 87/95/EHS.

· Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Touto iniciatívou sa vykonávajú hlavné stratégie Európa 2020, Inovácia v Únii [KOM(2010) 546], Priemyselná politika [KOM(2010) 614], Digitálna agenda pre Európu [KOM(2010) 245] a Európa efektívne využívajúca zdroje [KOM(2011) 21], . Vykonáva sa tiež Akt o jednotnom trhu [KOM(2011) 206], ako aj Stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 [KOM(2010) 636]. Je súčasťou Strategickej iniciatívy CWP 2011.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Metódy konzultácie, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Dve všeobecné verejné konzultácie sa uskutočnili v rokoch 2009 a 2010, zatiaľ čo konkrétnejšie konzultácie vnútroštátnych orgánov, európskych normalizačných orgánov, vnútroštátnych normalizačných orgánov, organizácií zainteresovaných strán a fór a konzorcií sa konali v roku 2010. V roku 2009 bola prijatá biela kniha „Modernizácia normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred“.

Toto nariadenie okrem toho vychádza z práce nezávislej skupiny odborníkov, Odbornej skupiny pre preskúmanie európskeho systému normalizácie (EXPRESS), ktorá bola zostavená z 30 odborníkov z európskych, vnútroštátnych a medzinárodných normalizačných orgánov, priemyslu, MSP, mimovládnych organizácií, odborov, akademickej obce, fór a konzorcií a orgánov verejnej moci z členských štátov EÚ. Odborná skupina EXPRESS predložila svoju správu Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovačnú Európu: vízia na rok 2020 Európskej komisii vo februári 2010.

Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia

Odpovede na konzultácie, biela kniha „Modernizácia normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred“, správa skupiny EXPRESS Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovačnú Európu: vízia na rok 2020 a správa Európskeho parlamentu predstavujú základ možností politiky, ktoré sa nakoniec vybrali.

V období od 23. 3. 2010 do 21. 5. 2010 sa na internete viedli otvorené konzultácie. Komisia dostala 483 odpovedí. Výsledky sú dostupné na webovej adrese http://ec.europa.eu/enterprise/policies/european-standards/public-consultation/index_en.htm.

· Získavanie a využívanie expertízy

Externá expertíza nebola potrebná.0

· Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu a jeho zhrnutie poskytujú prehľad rôznych možností.

Kritériá účinnosti, efektívnosti a súladu spĺňa len kombinácia možností politiky 1.A (lehoty na vypracovanie európskych noriem) 1.C (transparentné a zjednodušené postupy pre vypracovanie harmonizovaných noriem a ostatných európskych noriem vyžadovaných Komisiou) a možností politiky 2.C (posilnenie postavenia organizácií zastupujúcich MSP a spoločenské zainteresované strany v rámci európskych normalizačných orgánov poskytnutím možnosti prevádzkového grantu) a 3.B (odvolávanie sa na „normy fór a konzorcií“ vo verejnom obstarávaní). Z uvedeného dôvodu tieto 4 možnosti predstavujú základ tohto návrhu.

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu uvedené v pracovnom programe, pričom správa o ňom je k dispozícii na http://ec.europa.eu/enterprise/policies/european-standards/index_en.htm.

3. Právne prvky návrhu

· Zhrnutie navrhovaného opatrenia

1. Spolupráca medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi sa stane transparentnejšou.

2. Používanie noriem, ktoré vypracovali iné organizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií bude možné vo verejnom obstarávaní za predpokladu, že tieto normy sú v súlade so súborom kritérií založených na zásadách Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre medzinárodné normalizačné postupy v oblastiach, v ktorých neexistujú žiadne európske normy alebo v ktorých sa európske normy nepresadili na trhu prípadne tam, kde sa tieto normy stali zastaranými.

3. Zlepší sa plánovanie: Komisia vypracuje ročný pracovný program, v ktorom sa určia priority pre európsku normalizáciu a potrebné mandáty.

4. MSP a spoločenské zainteresované strany by mali byť lepšie zastúpené v európskej normalizácii a a zabezpečí sa finančná podpora určená pre organizácie zastupujúce MSP a spoločenské zainteresované strany.

5. Zníženie administratívneho zaťaženia Komisie a európskych normalizačných orgánov napríklad prostredníctvom možnosti výrazného zjednodušenia jednorazových platieb, presne oddelených od akéhokoľvek overovania skutočných nákladov vynaložených na implementáciu. Tento návrh predstavuje ďalší posun k systému založenému na výkonnosti, ktorý vychádza z definície dohodnutých ukazovateľov a cieľov (výkony a výsledky). Rýchlosť a efektívnosť procesu stanovovania noriem by mohla predstavovať taký cieľ.

6. Hoci sa európske normy už všeobecne používajú na účely dopravy a logistiky, poštových služieb a elektrokomunikačných sietí a služieb, dobrovoľné európske normy hrajú menej výraznú úlohu pri podpore dokončenia jednotného trhu pre služby. Tento návrh preto zahŕňa do rozsahu svojej pôsobnosti normy o službách, aby sa Komisii umožnilo vydať mandáty vyžadujúce vypracovanie európskych noriem o službách a financovať časť nákladov spojených s týmto vypracovaním.

· Právny základ

Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

· Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje len vtedy, ak návrh nepatrí do výlučnej právomoci EÚ.

Ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z tohto (týchto) dôvodu(-ov).

Európska normalizácia podporuje európske právne predpisy prostredníctvom zavedenia jednotného trhu a prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Harmonizácia noriem o výrobkoch na európskej úrovni umožňuje prekonávať technické prekážky obchodu, ktorých príčinou by mohli byť konfliktné vnútroštátne normy. Z toho dôvodu problémy týkajúce sa normalizácie na európskej úrovni vyžadujú riešenie na európskej úrovni.

Opatreniami EÚ možno lepšie dosiahnuť ciele návrhu z tohto (týchto) dôvodu(-ov).

Cieľ zabezpečenia fungovania vnútorného trhu prostredníctvom obmedzenia prekážok obchodu vnútri EÚ, ktoré vyplývajú z rozdielnych vnútroštátnych noriem o výrobkoch, by nebolo možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov. Vzhľadom na rozsah a účinky tohto problému sa v súlade so zásadou subsidiarity preto považovalo za vhodné dosiahnuť tento cieľ na úrovni EÚ.

Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu vo fungovaní vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami. Európske normy nahrádzajú národné a často rozporné normy, ktoré môžu vytvárať technické prekážky na vstup na vnútroštátny trh. Harmonizované normy zabezpečujú, aby výrobky spĺňali základné požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ. Súlad s európskou „harmonizovanou“ normou zaručuje požadovanú úroveň bezpečnosti výrobkov. Používanie harmonizovaných noriem je však ešte vždy dobrovoľné a výrobca môže používať akékoľvek iné technické riešenie, ktoré preukazuje, že tento výrobok spĺňa základné požiadavky.

Ako sa podrobne uvádza v posúdení vplyvu, v priebehu procesu posúdenia vplyvu sa mnohé nelegislatívne možnosti vylúčili z dôvodov spojených so subsidiaritou.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto (týchto) dôvodu(-ov).

Návrh sa týka len fungovania normalizácie na európskej úrovni a spolupráce medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi s cieľom predchádzať konfliktným vnútroštátnym normám.

Tento návrh nemá za následok žiadne nové administratívne zaťaženie pre hospodárske subjekty, vnútroštátne vlády, orgány regionálnej a miestnej samosprávy a občanov.

· Výber nástrojov

Navrhované nástroje: nariadenie.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto (týchto) dôvodu(-ov).

Odporúčané možnosti, ako aj zjednodušujúce prvky nevyžadujú zmenu a doplnenie právnych predpisov členských štátov. Tento nástroj sa týka len európskych normalizačných orgánov, spolupráce medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi, zapojenia organizácií zastupujúcich MSP a spoločenské zainteresované strany do európskej normalizácie a Komisie. Z toho dôvodu by v tomto prípade smernica nebola vhodným nástrojom.

Právny nástroj by musel mať všeobecné uplatnenie, najmä pokiaľ ide o časť týkajúcu sa používania noriem fór a konzorcií v obstarávaní, ktoré by museli byť priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Legislatívny nástroj by mal okrem toho obsahovať niekoľko povinností, ktoré by boli priamo uplatniteľné na európske normalizačné orgány, vnútroštátne normalizačné orgány, organizácie zastupujúce MSP a spoločenské zainteresované strany v európskej normalizácii a na Komisiu. Preto je najvhodnejším právnym nástrojom nariadenie. Alternatívne možnosti by neboli dostatočné na dosiahnutie navrhovaných cieľov.

4. Vplyv na rozpočet

Vplyv na rozpočet sa uvádza vo finančnom výkaze.

5. Doplňujúce informácie

· Zjednodušenie

Prostredníctvom návrhu sa dosiahne zjednodušenie právnych predpisov.

Normalizácia sa rozšíri na služby. Finančné hospodárenie sa zjednoduší. Ďalšie podrobnosti sú uvedené ďalej v texte.

Návrh je zahrnutý do priebežného programu Komisie pre aktualizáciu a zjednodušenie acquis EÚ a do jej pracovného a legislatívneho programu pod označením 2010/ENTR/0021.

· Zrušenie existujúcich právnych predpisov

Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu súčasných právnych predpisov.

· Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh zahŕňa doložku o preskúmaní.

· Európsky hospodársky priestor

Navrhnutý akt sa týka záležitosti EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

· Podrobné vysvetlenie návrhu

Tento návrh sa zameriava na revíziu a zlúčenie:

1. rozhodnutia Rady 87/95/EHS o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií prostredníctvom zrušenia takmer všetkých jeho (zastaraných) ustanovení a zavedenia nového systému, ktorý umožňuje používanie noriem IKT, ktoré vypracovali iné orgány, ako sú európske normalizačné orgány, v oblasti verejného obstarávania.

2. smernice 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách služieb informačnej spoločnosti (prostredníctvom ktorej sa všetky články týkajúce sa notifikácie návrhov technických predpisov dostanú mimo rozsahu pôsobnosti návrhu a zostanú nezmenené) prostredníctvom týchto opatrení: európska spolupráca v oblasti normalizácie sa rozšíri na služby, spolupráca medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi bude transparentnejšia, MSP a spoločenské zainteresované strany budú lepšie zastúpené v európskej normalizácii, pričom sa zabezpečí finančná podpora, určená organizáciám zastupujúcim MSP a spoločenským zainteresovaným stranám.

3. rozhodnutia č. 1673/2006/ES o financovaní európskej normalizácie. Hlavné zásady tohto rozhodnutia zostanú nezmenené, ale v súlade s navrhovaným novým nariadením o rozpočtových pravidlách sa zavedú tieto nové prvky: zníženie administratívneho zaťaženia prevádzkových útvarov a európskych normalizačných orgánov napríklad prostredníctvom možnosti výrazného zjednodušenia jednorazových platieb, presne oddelených od akéhokoľvek overovania skutočných nákladov vynaložených na implementáciu. Tento návrh predstavuje ďalší posun k systému založenému na výkonnosti, ktorý vychádza z definície dohodnutých ukazovateľov a cieľov (výkony a výsledky). Rýchlosť a efektívnosť procesu stanovovania noriem by mohla predstavovať taký cieľ.

2011/0150 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/105/ES a 2009/23/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Hlavným cieľom normalizácie je definícia dobrovoľných technických špecifikácií alebo špecifikácií kvality, ktorými sa môžu riadiť súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy alebo služby. Normalizácia sa môže týkať rôznych otázok, ako napríklad normalizácie rôznych stupňov alebo veľkostí konkrétneho produktu alebo technických špecifikácii na trhoch výrobkov alebo služieb, kde je nevyhnutná kompatibilita a interoperabilita s inými produktmi alebo systémami.

(2) Európska normalizácia tiež pomáha podnecovať konkurencieschopnosť podnikov najmä tým, že uľahčuje voľný pohyb tovarov a služieb, interoperabilitu sietí, komunikačných prostriedkov, technický rozvoj a inováciu. Normy prinášajú značné kladné hospodárske účinky napríklad prostredníctvom presadzovania hospodárskej prepojenosti na vnútornom trhu a podporovania vývoja nových a zdokonalených výrobkov alebo trhov a lepších dodacích podmienok. Normy tak obvykle zintenzívňujú hospodársku súťaž, znižujú vlastné výrobné náklady a mimovýrobné náklady a prinášajú úspory ako celok. Normy môžu udržiavať a zvyšovať kvalitu, poskytovať informácie a zabepečovať interoperabilitu a zlučiteľnosť, čím sa zyvšuje hodnota pre spotrebiteľov.

(3) Európske normy by aj naďalej mali prijímať európske normalizačné orgány, a to Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI).

(4) Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu v rámci vnútorného trhu, hlavne prostredníctvom predpokladu zhody výrobkov, ktoré majú byť sprístupnené na trhu, so základnými požiadavkami týchto výrobkov stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(5) Európsku štandardizáciu upravuje osobitný právny rámec, ktorý pozostáva z troch rôznych právnych aktov, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách služieb informačnej spoločnosti[2], rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie[3] a rozhodnutia Rady 87/95 EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií[4]. Súčasný regulačný rámec však už zaostáva za vývojom európskej normalizácie, ku ktorému došlo v priebehu posledných desaťročí. Z toho dôvodu by sa mal regulačný rámec zjednodušiť a upraviť s cieľom pokryť nové stránky normalizácie, ktoré by odzrkadľovali najnovšie vývojové trendy a budúce výzvy v európskej normalizácii. Týka sa to najmä intenzívnejšieho rozvoja noriem o službách a vývoja iných normalizačných produktov, ako sú formálne normy.

(6) V snahe zabezpečiť účinnosť noriem a normalizácie ako politických nástrojov pre Úniu je nevyhnutné mať efektívny a účinný systém normalizácie, ktorý poskytuje pružnú a transparentnú platformu na dosiahnutie dohody medzi všetkými účastníkmi a ktorý je finančne životaschopný.

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[5] stanovuje všeobecné ustanovenia uľahčujúce vykonávanie slobody usadiť sa pre poskytovateľov služieb a voľný pohyb služieb, pričom si zachováva vysokú kvalitu služieb. Zaväzuje členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou podporili vývoj dobrovoľných európskych noriem s cieľom uľahčiť zlučiteľnosť služieb poskytovaných poskytovateľmi v rôznych členských štátoch, informácií pre príjemcu a kvalitu poskytovaných služieb. Smernica 98/34/ES sa však uplatňuje iba na normy pre výrobky, zatiaľ čo normy pre služby v nej výslovne nie sú zahrnuté. Vymedzenie medzi službami a tovarom sa však v realite vnútorného trhu stáva čoraz menej relevantným. V praxi nie je vždy možné jasne rozlíšiť normy o výrobkoch od noriem o službách. Mnohé normy o výrobkoch obsahujú prvok služieb, zatiaľ čo normy o službách sa často čiastočne týkajú aj výrobkov. Preto je potrebné prispôsobiť právny rámec týmto novým okolnostiam prostredníctvom rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti na normy o službách.

(8) Vypracúvanie dobrovoľných noriem v oblasti služieb by malo vychádzať z potrieb trhu, pričom sú rozhodujúce potreby hospodárskych subjektov a zainteresovaných strán, ktorých sa norma priamo alebo nepriamo dotýka a normy by mali zohľadňovať verejný záujem, musia byť založené na konsenze. Normy by sa mali zameriavať hlavne na služby spojené s výrobkami a postupmi.

(9) Európske normalizačné orgány podliehajú zákonu o hospodárskej súťaži, pokiaľ sa môžu považovať za podniky alebo za združenie podnikov v zmysle článkov 101 a 102 zmluvy.

(10) V rámci Únie sa vnútroštátne normy prijímajú na úrovni vnútroštátnych normalizačných orgánov, čo by mohlo mať za následok konfliktné normy a technické prekážky na vnútornom trhu. Z toho dôvodu je potrebné v záujme vnútorného trhu a pre účinnosť normalizácie v rámci Únie potvrdiť existujúcu pravidelnú výmenu informácií o súčasnej a budúcej činnosti v oblasti normalizácie medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými orgánmi a Komisiou. Táto výmena informácií by sa mala zosúladiť s prílohou 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu schválenej rozhodnutím Rady č. 80/271/EHS z 10. decembra 1979 o uzavretí mnohostranných dohôd vyplývajúcich z obchodných rokovaní v období rokov 1973 až 1979[6].

(11) Pravidelná výmena informácií medzi vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými orgánmi a Komisiou by nemala brániť normalizačným orgánom v dodržiavaní súladu s ostatnými povinnosťami a záväzkami, a najmä s prílohou 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu.

(12) Normy môžu byť prínosom pre európsku politiku a pomáhať jej pri riešení najdôležitejších spločenských problémov, ako je napríklad zmena klímy, tudržateľné využívanie zdrojov, starnutie populácie a inovácia vo všeobecnosti. Prostredníctvom podnietením vypracúvania európskych alebo medzinárodných noriem pre tovary a technológie na týchto rastúcich trhoch by Európa mohla vytvoriť konkurenčnú výhodu pre svoje podniky a uľahčiť obchod.

(13) Normy sú dôležitými nástrojmi pre podniky a zvlášť pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ktoré však nie sú dostatočne zapojené do systému normalizácie, takže existuje riziko, že v normách sa nezohľadnia potreby a záujmy MSP. V dôsledku toho je nevyhnutné zlepšiť ich zastúpenie a účasť v procese normalizácie, a najmä v technických výboroch.

(14) Európske normy majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť MSP, ktoré však nie sú v procese normalizácie dostatočne zastúpené, najmä na Európskej úrovni. Toto nariadenie by preto malo zabezpečiť vhodné zastúpenie MSP v procese európskej normalizácie subjektom, ktorý disponuje príslušnými kvalifikáciami.

(15) Normy môžu mať široký vplyv na spoločnosť, najmä na bezpečnosť a blaho občanov, efektívnosť sietí, životné prostredie, prístupnosť a iné oblasti verejnej politiky. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa posilnila úloha a vklad spoločenských zainteresovaných strán na vypracovaní noriem, a to prostredníctvom podpory organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov, životného prostredia a spoločenských zainteresovaných strán.

(16) Normy by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať environmetálne vplyvy počas životného cyklu výrobkov a služieb. Spoločné výskumné centrum Komisie vyvinulo dôležité a verejne dostupné nástroje na posudzovanie takýchto vplyvov počas životného cyklu.

(17) Životaschopnosť spolupráce medzi Komisiou a systémom európskej normalizácie závisí od dôkladného plánovania budúcich požiadaviek na vývoj noriem. Toto plánovanie by sa mohlo zlepšiť, a to najmä prostredníctvom vstupu zúčastnených strán. Keďže v smernici 98/34/ES sa už ustanovuje možnosť požiadať európske normalizačné orgány, aby vypracovali európske normy, je vhodné zaviesť lepšie a transparentnejšie plánovanie do ročného pracovného programu, ktorý by mohol obsahovať prehľad všetkých požiadaviek na normy, ktoré má Komisia v úmysle predložiť európskym normalizačným orgánom.

(18) V niekoľkých smerniciach, ktorými sa harmonizujú podmienky pre predaj výrobkov, sa ustanovuje, že Komisia môže zo strany európskych normalizačných orgánov vyžadovať prijatie harmonizovaných európskych noriem, na základe ktorých sa predpokladá zhoda s uplatniteľnými základnými požiadavkami. Mnohé z týchto legislatívnych aktov však obsahujú široké spektrum ustanovení týkajúcich sa námietok voči týmto normám, ak sa tieto normy nevzťahujú na všetky uplatniteľné požiadavky, alebo sa na ne nevzťahujú v plnej miere. Protichodné ustanovenia, ktoré vedú k neistote pre hospodárske subjekty a európske normalizačné orgány, sú obsiahnuté najmä v smernici Rady 89/686/EHS z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov[7], smernici Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení, týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné použitie[8], smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES z 23. marca 1994 o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére[9], smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel[10], smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/16/ES z 29. júna 1995 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa výťahov[11], smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení[12], smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES z 31. marca 2004 o meradlách[13], smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh [14], smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/105/ES zo 16. septembra 2009 týkajúcej sa jednoduchých tlakových nádob[15] a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES z 23. apríla 2009 o váhach s neautomatickou činnosťou[16]. Preto je potrebné zahrnúť do tohto nariadenia jednotný postup stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS[17] a vypustiť príslušné ustanovenia v týchto smerniciach.

(19) Verejné orgány by mali čo najlepším spôsobom využívať celú škálu relevantných noriem pri obstarávaní hardvéru, softvéru a služieb informačných technológií, a to napríklad tak, že budú vyberať normy, ktoré môžu uplatňovať všetci zainteresovaní dodávatelia, čím sa umožní väčšia hospodárska súťaž a zníži riziko odkázanosti na obmedzený okruh dodávateľov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb[18] a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby[19] sa stanovuje, že technické špecifikácie vo verejnom obstarávaní by mali byť formulované odkazom na vnútroštátne normy, ktoré transponujú európske normy, na európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými orgánmi alebo, ak takéto neexistujú, tak na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, výpočtu a vykonania prác a používania výrobkov, alebo ich ekvivalent. Normy v oblasti informačných a komunikačných technológií však často vyvíjajú iné organizácie, ktoré vypracovávajú normy, a tieto normy nepatria do žiadnej z kategórií noriem a osvedčení stanovených v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES. Z toho dôvodu je potrebné stanoviť možnosť, aby sa technické špecifikácie v prípade verejného obstarávania mohli odvolávať na normy v oblasti informačných a komunikačných technológií, s cieľom zareagovať na rýchly vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií, uľahčiť poskytovanie cezhraničných služieb, podporiť hospodársku súťaž, interoperabilitu a inováciu.

(20) Niektoré normy v oblasti informačných a komunikačných technológií nie sú vypracované v súlade s kritériami stanovenými v prílohe 3 Dohody o technických prekážkach obchodu. Preto by sa v tomto nariadení mal stanoviť postup pre výber noriem v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktoré by sa mohli používať vo verejnom obstarávaní, zahŕňajúci rozsiahle konzultácie širokého spektra zúčastnených strán, vrátane európskych normalizačných orgánov, podnikov a orgánov verejnej moci. V tomto nariadení by sa tiež mali stanoviť požiadavky na také normy a nimi spojené normalizačné postupy vo forme zoznamu vlastností. Tieto vlastnosti by zabezpečili, aby sa dodržiavali ciele verejnej politiky a sociálne potreby a mali by byť založené na kritériách vypracovaných v rámci Svetovej obchodnej organizácie pre medzinárodne normalizačné orgány.

(21) S cieľom podporovať inováciu a hospodársku súťaž medzi normalizovanými riešeniami, uznanie určitej technickej špecifikácie by nemalo diskvalifikovať konkurenčnú technickú špecifikáciu, čo sa týka uznania v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Každé uznanie by malo byť podmienené splnením atribútov a a dosiahnutím minimálnej úrovne prijatia technickej špecifikácie na trhu. Prijatie na trhu by nemalo by sa nemalo vykladať ako široká implementácia na trhu.

(22) Vybrané normy v oblasti informačných a komunikačných technológií by mohli prispieť k vykonávaniu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)[20], ktoré na obdobie rokov 2010 až 2015 ustanovuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy a pre inštitúcie a orgány Únie, pričom poskytuje spoločne využívané riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

(23) V oblasti informačných a komunikačných technológií môžu vzniknúť situácie, keď je vhodné podporiť použitie alebo vyžadovať súlad so špecifickými normami na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť interoperabilitu na jednotnom trhu a zvýšiť slobodu voľby pre používateľov.Za iných okolností sa môže stať, že špecifické európske normy už viac nespĺňajú potreby spotrebiteľov alebo bránia technickému pokroku. Z týchto dôvodov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby[21] umožňuje Komisii, aby v prípade potreby požiadala európske normalizačné orgány o vypracovanie noriem, zostavenie zoznamu a/alebo špecifikácií uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie s cieľom podporiť ich používanie alebo ich implementáciu stanoviť ako povinnú alebo odstrániť normy a/alebo špecifikácie z tohto zoznamu.

(24) Toto nariadenie by nemalo brániť európskym normalizačným orgánom, aby pokračovali vo vyvíjaní noriem v oblasti informačných a komunikačných technológií a v posilňovaní spolupráce s inými orgánmi, ktoré vyvíjajú normy, zvlášť v oblasti informačných a komunikačných technológií, s cieľom zabezpečiť súdržnosť a predchádzať roztrieštenosti a duplicite počas zavádzania noriem a špecifikácií.

(25) V rozhodnutí č. 1673/2006/ES sa stanovujú pravidlá týkajúce sa príspevku Únie k financovaniu európskej normalizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa európske normy a iné európske normalizačné produkty vyvíjali a revidovali na podporu cieľov, právnych predpisov a politiky Únie. Na účely administratívneho a rozpočtového zjednodušenia je vhodné začleniť ustanovenia daného rozhodnutia do tohto nariadenia v súlade s navrhovaným novým nariadením o rozpočtových pravidlách.

(26) Vzhľadom na mimoriadne veľký vplyv európskej normalizácie na podporu politík a legislatívy Spoločenstva a rozličné typy normalizačných činností je potrebné stanoviť rôzne spôsoby financovania. Ide hlavne o granty bez výzvy na predloženie návrhov pre európske vnútroštátne normalizačné orgány v súlade s ustanoveniami článku 110 ods. 1 druhý pododsek nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[22] a článku 168 ods. 1 písm. d) nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002 ustanovujúceho spôsoby vykonávania nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[23]. Rovnaké ustanovenia by sa mali vzťahovať na tie orgány, ktoré, hoci nie sú uznané za európske normalizačné orgány, boli poverené v základnom akte a ich úlohou je vykonávanie prípravných prác na podporu európskej normalizácie v spolupráci s európskymi normalizačnými orgánmi.

(27) Keďže európske normalizačné orgány poskytujú priebežnú podporu činnostiam Únie, mali by mať k dispozícii účinné a výkonné ústredné sekretariáty. Komisia by preto mala mať možnosť poskytnúť týmto organizáciám sledujúcim cieľ všeobecného európskeho záujmu granty, ktoré v prípade prevádzkových grantov neuplatňujú princíp každoročného zníženia uvedený v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(28) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)[24], rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013)[25] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o financovaní nástroja pre životné prostredie (LIFE+)[26] už stanovujú možnosť finančnej podpory európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne záujmy v normalizácii, zatiaľ čo osobitné granty sa poskytujú európskym organizáciám zastupujúcim sociálne záujmy v normalizácii. Financovanie podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES, rozhodnutia č. 1926/2006/ES a nariadenia (ES) č. 614/2007 sa skončí 31. decembra 2013. Pre rozvoj európskej normalizácie je nevyhnutné pokračovať v podporovaní a podnecovaní aktívnej účasti európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy. Takéto organizácie sledujú všeobecný európsky záujem a prostredníctvom špecifického mandátu, ktorí im udelili vnútroštátne neziskové organizácie, tvoria európsku sieť zastupujúcu neziskové orgány činné v členských štátoch a podporujúcu zásady a politiky, ktoré sú v súlade s cieľmi zmlúv. Z dôvodu kontextu, v ktorom fungujú, a svojich štatutárnych cieľov zohrávajú európske organizácie zastupujúce MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy v rámci európskej normalizácie zohrávajú permanentnú rolu, čo má zásadný význam pre aktivity a politiky Únie. Z toho dôvodu by Komisia mala mať možnosť pokračovať v poskytovaní grantov týmto organizáciám bez toho, aby sa v prípade prevádzkových grantov uplatňovala zásada ročného zníženia uvedená v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(29) Financovanie normalizačných činností by malo byť schopné pokrývať aj prípravné alebo doplnkové činnosti v súvislosti s tvorbou noriem alebo ďalších normalizačných produktov. Ide najmä o práce, ktoré zahŕňajú výskum, vypracovanie prípravných dokumentov pre legislatívu, medzilaboratórne skúšky a validáciu alebo hodnotenie noriem. Podpora normalizácie na európskej i medzinárodnej úrovni by tiež mala ďalej pokračovať prostredníctvom programov týkajúcich sa technickej pomoci pre tretie krajiny a spolupráce s nimi. S cieľom zlepšiť prístup na trh a posilniť konkurencieschopnosť podnikov v Únii by mala existovať možnosť poskytovania grantov iným organizáciám na základe výzvy na predloženie návrhov alebo, ak to bude potrebné, prostredníctvom verejného obstarávania.

(30) Cieľom financovania zo strany Únie by mala byť tvorba noriem alebo ďalších normalizačných produktov a uľahčenie ich používania v podnikoch prostredníctvom ich prekladov do rôznych úradných jazykov Únie, posilnenie súdržnosti európskeho systému normalizácie a zabezpečenie spravodlivého a transparentného prístupu k európskym normám pre všetkých účastníkov trhu v celej Únii. Je to osobitne dôležité v prípadoch, keď používanie noriem umožňuje súlad s právnymi predpismi Únie.

(31) Na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia by mala existovať možnosť využívania potrebných odborných posudkov, najmä v oblasti auditu a finančného riadenia, ako aj vhodné prostriedky administratívnej podpory na uľahčenie tohto vykonávania a možnosť pravidelného hodnotenia relevantnosti činností tvoriacich predmet financovania zo strany Únie, aby sa zabezpečila jeho užitočnosť a vplyv.

(32) S cieľom zabrániť podvodom a nezrovnalostiam a znovu nadobudnúť nesprávne vyplatené finančné prostriedky, by sa mali prijať vhodné opatrenia v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[27], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[28] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[29].

(33) S cieľom aktualizovať zoznamy európskych normalizačných orgánov, prispôsobiť kritériá pre uznávanie noriem v oblasti informačných a komunikačných technológií technickému vývoju a prispôsobiť kritériá pre organizácie zastupujúce MSP a spoločenské zainteresované strany ďalšiemu vývoju, pokiaľ ide o ich neziskovú povahu a zastúpenie, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy by mala byť delegovaná na Komisiu, pokiiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(34) Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(35) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[30].

(36) Konzultačný postup by sa mal použiť na vykonávanie rozhodnutí, pokiaľ ide o námietky k harmonizovaným normám, ktoré Komisia považuje za oprávnené a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu ešte neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že príslušná norma ešte neviedla k predpokladu o zhode so základnými požiadavkami stanovenými v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisov Únie.

(37) Postup preskúmania by sa mal použiť na vykonávanie rozhodnutí, pokiaľ ide námietky k harmonizovaným normám, ktoré Komisia považuje za oprávnené a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že takéto rozhodnutie by mohlo mať dôsledky na predpoklad o zhode s uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(38) Keďže normalizáciu na európskej úrovni nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a vplyvu ju možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(39) Smernice 98/34/ES, 89/686/EHS, 93/15/EHS, 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/105/ES a 2009/23/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(40) Rozhodnutie č. 1673/2006/ES a rozhodnutie 87/95/EHS by sa preto mali zrušiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá so zreteľom na spoluprácu medzi európskymi normalizačnými orgánmi, vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi a Komisiou, tvorbu európskych noriem a európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby na podporu právnych predpisov a politík Únie, uznávanie technických špecifikácií v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a financovanie európskej normalizácie.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „norma“ je technická špecifikácia na opakované alebo nepretržité používanie, súlad s ňou nie je povinný a je jednou z týchto technických špecifikácií:

(a) „medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodným normalizačným orgánom;

(b) „európska norma“ je norma prijatá jednou z európskych normalizačných orgánov;

(c) „harmonizovaná norma“ je európska norma, ktorá bola prijatá na základe požiadavky Komisie na uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie;

(d) „vnútroštátna norma“ je norma prijatá vnútroštátnym normalizačným orgánom;

(e) „norma IKT“ je norma v oblasti informačných a komunikačných technológií.

(2) „európsky normalizačný produkt“ je akákoľvek iná technická špecifikácia okrem európskej normy, ktorú prijal európsky normalizačný orgán na opakované alebo nepretržité používanie a súlad s ňou nie je povinný;

(3) „návrh normy“ je dokument obsahujúci text technických špecifikácií vzťahujúcich sa na daný predmet, o ktorého prijatí sa uvažuje v súlade s postupom predpísaným pre prijímanie príslušných noriem, je v tvare, v akom sa nachádza po vykonaní prípravných prác a v akom je daný na verejné pripomienkovania alebo hlasovanie;

(4) „technická špecifikácia“ je špecifikácia obsiahnutá v dokumente upravujúcom:

(a) charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, interoperabilita, bezpečnosť alebo rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody;

(b) výrobné metódy a postupy používané v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v článku 38 ods. 1 zmluvy, výrobkami určenými na spotrebu pre ľudí a zvieratá a liekmi, ako aj na výrobné metódy a postupy vzťahujúce sa na iné výrobky v prípadoch, keď majú vplyv na charakteristiky týchto výrobkov;

(c) charakteristiky, ktoré sa od služby vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, interoperabilita, bezpečnosť alebo rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na poskytovateľa, pokiaľ ide o informácie, ktoré má sprístupniť príjemcovi, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 až ods. 3 smernice 2006/123/ES;

(d) metódy a kritériá pre posudzovanie funkčnosti stavebných výrobkov definované v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS[31], v súvislosti s ich základnými charakteristikami.

(5) „výrobok“ je každý priemyselne vyrobený výrobok a každý poľnohospodársky výrobok vrátane rybích výrobkov;

(6) „služba“ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá je obyčajne poskytovaná za odplatu, ako sa uvádza v článku 57 zmluvy;

(7) „európsky normalizačný orgán“ je orgán uvedený v prílohe I;

(8) „medzinárodný normalizačný orgán“ je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC   ) a Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU).

Kapitola II Transparentnosť a účasť zainteresovaných strán

Článok 3  Transparentnosť pracovných programov normalizačných orgánov

1. Najmenej raz za rok každá európska a každý vnútroštátny normalizačný orgán vypracuje svoj pracovný program. Tento pracovný program obsahuje informácie o normách a európskych normalizačných produktoch, ktoré má v úmysle pripraviť alebo zmeniť a doplniť, ktoré pripravuje alebo mení a dopĺňa a ktoré prijala v predchádzajúcom období, s výnimkou prípadov, pri ktorých by išlo o totožný alebo ekvivalentný prenos medzinárodných alebo európskych noriem.

2. V pracovnom programe sa v prípade každej normy a európskeho normalizačného produktu uvedie:

a)      predmet;

b)      dosiahnutý stupeň vypracovania noriem a európskych normalizačných produktov;

c)      odkazy na všetky medzinárodné normy, ktoré sa použili ako základ.

3. Každý európsky a vnútroštátny normalizačný orgán sprístupní svoj pracovný program na svojej internetovej stránke alebo na akejkoľvek inej verejne dostupnej internetovej stránke a oznam o existencii pracovného programu uverejní vo vnútroštátnej alebo, ak to bude potrebné, v európskej publikácii o normalizačných činnostiach.

4. Najneskôr v čase uverejnenia pracovného programu každý európsky a vnútroštátny normalizačný orgán informuje o jeho existencii ostatné európske a vnútroštátne normalizačné orgány a Komisiu.

5. Vnútroštátne normalizačné orgány nemôžu vzniesť námietku voči zaradeniu predmetu normalizácie do pracovného programu európskeho normalizačného orgánu.

Článok 4  Transparentnosť noriem

1. Každý európsky a vnútroštátny normalizačný orgán zasiela všetky návrhy vnútroštátnych noriem, európskych noriem a európskych normalizačných produktov ostatným európskym a vnútroštátnym normalizačným orgánom a Komisii na základe ich žiadosti.

2. Každý európsky a vnútroštátny normalizačný orgán neodkladne odpovie na všetky pripomienky prijaté od ktoréhokoľvek iného európskeho a vnútroštátneho normalizačného orgánu a od Komisie v súvislosti s takým návrhom a náležite ich zohľadní.

3. Vnútroštátne normalizačné orgány zabezpečia:

a)      uverejnenie návrhov noriem takým spôsobom, aby mali strany so sídlom v iných členských štátoch možnosť predložiť pripomienky;

b)      umožnia ostatným vnútroštátnym normalizačným orgánom, aby sa aktívne alebo pasívne zúčastnili na plánovaných činnostiach prostredníctvom vyslania pozorovateľa.

Článok 5  Účasť zainteresovaných strán na európskej normalizácii

1. Európske normalizačné orgány zabezpečia vhodné zastúpenie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), spotrebiteľských organizácií a zainteresovaných strán z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti, najmä prostredníctvom organizácií uvedených v prílohe III, na úrovni rozvoja politiky a najmenej na týchto stupňoch vypracovania európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov:

(a) návrh a prijatie nových bodov pracovného programu;

(b) technická diskusia o návrhoch;

(c) predloženie pripomienok k návrhom;

(d) revízia existujúcich európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov;

(e) šírenie prijatých európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov a rozvoj informovanosti o nich.

2. Európske normalizačné orgány zabezpečia vhodné zastúpenie podnikov, výskumných stredísk, univerzít a ostatných právnych subjektov na technickej úrovni v normalizačných činnostiach týkajúcich sa novovznikajúcej oblasti s významnými dôsledkami v oblasti politiky alebo technickej inovácie, ak sa príslušné právne subjekty zúčastnili na projekte, ktorý súvisí s touto oblasťou a ktorý je financovaný z prostriedkov Únie v súlade s viacročným rámcovým programom pre činnosti v oblasti výskumu a technického rozvoja.

Kapitola III Európske normy a európske normalizačné produkty na podporu právnych predpisov a politík Únie

Článok 6 Pracovný program Komisie v oblasti európskej normalizácie

1. Komisia prijme ročný pracovný program európskej normalizácie, v ktorom uvedie európske normy a európske normalizačné produkty, ktoré má v úmysle vyžadovať od európskych normalizačných orgánov v súlade s článkom 7.

2. V pracovnom programe európskej normalizácie uvedenom v odseku 1 sa stanovia konkrétne ciele a politiky, pokiaľ ide o európske normy a ostatné európske normalizačné produkty, ktoré má Komisia v úmysle vyžadovať od európskych normalizačných orgánov. V súrnom prípade môže Komisia uviesť požiadavky bez predchádzajuceho uvedenia.

Článok 7  Žiadosti týkajúce sa normalizáce predložené európskym normalizačným orgánom

1. Komisia môže požiadať jeden alebo viaceré európske normalizačné orgány o vypracovanie návrhu normy alebo európskeho normalizačného produktu do stanovenej uzávierky. Návrhy sa riadia trhom, zohľadňujú verejný záujem a zakladajú sa na dohode.

2. Príslušný európsky normalizačný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti uvedie, či akceptuje žiadosť uvedenú v odseku 1.

3. Komisia informuje príslušný európsky normalizačný orgán do troch mesiacov od doručenia akceptácie uvedenej v odseku 2 o udelenie grantu na navrhnutie európskej normy alebo európskeho normalizačného produktu.

4. Európske normalizačné orgány informujú Komisiu o činnostiach, ktoré vykonali na účely vypracovania dokumentov uvedených v odseku 1.

Článok 8 Námietky voči harmonizovaným normám

1.           Ak sa členský štát domnieva, že harmonizovaná norma nespĺňa úplne požiadavky, na ktoré sa má vzťahovať a ktoré sú stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie, informuje o tom Komisiu.

2.           Ak sa Komisia domnieva, že námietky uvedené v odseku 1 sú oprávnené, rozhodne o tom:

(a) či v Úradnom vestníku Európskej únie neuverejní alebo uverejní s obmedzením odkazy na príslušnú harmonizovanú normu;

(b) či v Úradnom vestníku Európskej únie zachová s obmedzením alebo z neho stiahne odkazy na príslušnú harmonizovanú normu.

3.           Komisia informuje príslušný európsky normalizačný orgán o rozhodnutí uvedenom v odseku 2 a v prípade potreby požiada o revíziu príslušných harmonizovaných noriem.

4.           Rozhodnutie uvedené v odseku 2 písm. a) tohto článku sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

5.           Rozhodnutie uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 3.

Kapitola IV Normy v oblasti IKT

Článok 9  Uznávanie technických špecifikácií v oblasti IKT

Na základe návrhu verejného orgánu uvedeného v smernici 2004/18/ES alebo z vlastnej iniciatívy môže Komisia rozhodnúť o tom, že ako normy IKT uzná technické špecifikácie, ktoré nie sú vnútroštátne ani európske alebo medzinárodné a spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe II.

Článok 10 Používanie noriem IKT v oblasti verejného obstarávania

Normy IKT uvedené v článku 9 predstavujú spoločné technické špecifikácie uvedené v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES a v nariadení (ES) č. 2342/2002.

Kapitola V Financovanie európskej normalizácie

Článok 11 Financovanie normalizačných orgánov zo strany Únie

1.           Financovanie zo strany Únie sa môže poskytovať európskym normalizačným orgánom na tieto normalizačné činnosti:

(a) vývoj a revíziu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sú potrebné a vhodné na podporu politík a právnych predpisov Únie;

(b) overenie kvality a súladu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov s príslušnými politikami a právnymi predpismi Únie;

(c) vykonávanie prípravných alebo doplnkových prác v súvislosti s európskou normalizáciou vrátane štúdií, činností spolupráce, seminárov, hodnotení, porovnávacích analýz, výskumných prác, laboratórnych prác, medzilaboratórnych skúšok, činností týkajúcich sa posudzovania zhody a opatrení, ktorými sa zabezpečí skrátenie lehôt na vývoj a revíziu európskych noriem a európskych normalizačných produktov;

(d) činnosti ústredných sekretariátov európskych normalizačných orgánov vrátane rozvoja politiky, koordinácie normalizačných činností, vykonávania technických prác a informovania zainteresovaných strán;

(e) v prípade potreby preklady európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sa používajú na podporu politík a právnych predpisov Únie, do úradných jazykov Únie iných, ako sú pracovné jazyky európskych normalizačných orgánov alebo, v riadne odôvodnených prípadoch, do iných jazykov, ako sú úradné jazyky Únie;

(f) vypracovanie informácií na vysvetlenie, výklad a zjednodušenie európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov vrátane vypracovania používateľských príručiek, osvedčených postupov a opatrení na zvyšovanie informovanosti;

(g) činnosti na realizáciu programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a podporu a valorizáciu európskeho systému normalizácie, európskych noriem a európskych normalizačných produktov u zainteresovaných strán v Únii a na medzinárodnej úrovni.

2.           Financovanie zo strany Únie môže byť tiež udelené:

(a) vnútroštátnym normalizačným orgánom na normalizačné činnosti uvedené v odseku 1, ktoré vykonávajú spoločne s európskymi normalizačnými orgánmi;

(b) ostatným orgánom, ktoré boli poverené vykonávaním práce uvedenej v ods. 1 písm. a), c) a g), v spolupráci s európskymi normalizačnými orgánmi.

Článok 12  Financovanie ďalších európskych organizácií zo strany Únie

Financovanie zo strany Únie sa môže poskytovať organizáciám uvedeným v prílohe III na tieto činnosti:

(a) fungovanie týchto organizácií a ich činnosti súvisiace s európskou a medzinárodnou normalizáciou vrátane vykonávania technických prác a poskytovania informácií členom a ostatným zainteresovaným stranám;

(b) právne a technické odborné posudky v súvislosti s posudzovaním potreby európskych noriem a európskych normalizačných produktov a posudzovaním ich vypracovania;

(c) účasť na technických prácach v súvislosti s vypracovaním európskych noriem a európskych normalizačných produktov, ktoré sú potrebné a vhodné na podporu politík a právnych predpisov Únie;

(d) overenie kvality a súladu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov s príslušnými politikami a právnymi predpismi Únie;

(e) podpora európskych noriem a európskych normalizačných produktov a informácie o normách a o používaní noriem medzi zainteresovanými stranami a MSP.

Článok 13  Finančné ustanovenia

1. Financovanie zo strany Únie sa poskytuje vo forme:

(a) grantov bez výzvy na predloženie návrhov alebo zmlúv po verejnom obstarávaní:

i)        európskym a vnútroštátnym normalizačným orgánom na vykonávanie činností uvedených v článku 11 ods. 1;

ii)       subjektom určeným v základnom akte v súlade s článkom 49 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 na vykonávanie prác uvedených v článku 11 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia v spolupráci s európskymi normalizačnými orgánmi;

(b) grantov po výzve na predloženie návrhov alebo zmlúv po verejnom obstarávaní iným orgánom uvedeným v článku 11 ods. 2 písm. b), aby v spolupráci s európskymi normalizačnými orgánmi vykonávali:

(i)      tvorbu a revíziu európskych noriem a európskych normalizačných produktov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a);

(ii)      prípravné alebo doplnkové práce uvedené v článku 11 ods. 1 písm. c);

(iii)     činnosti uvedené v článku 11 ods. 1 písm g).

(c) grantov po výzve na predloženie návrhov organizáciám uvedeným v prílohe III na vykonávanie činností uvedených v článku 12.

2. Činnosti orgánov uvedených v odseku 1 môžu byť financované prostredníctvom:

(a) grantov na akcie;

(b) prevádzkových grantov určených pre európske normalizačné orgány a organizácie uvedené v prílohe III, v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002 . V prípade obnovenia sa prevádzkové granty automaticky neznižujú.

3. Komisia rozhodne o spôsoboch financovania uvedených v odsekoch 1 a 2, ako aj o výške grantov a v prípade potreby aj o maximálnych percentuálnych sadzbách financovania podľa typu činnosti.

4. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov, granty udelené pre normalizačné činnosti uvedené v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) musia byť vo forme jednorazových platieb, ktoré sú splatné po splnené týchto požiadaviek:

(a) európske normy alebo európske normalizačné produkty, o ktoré požiadala Komisia v súlade s článkom 7, sa prijímajú alebo revidujú v lehote, ktorá nepresahuje lehotu stanovenú v žiadosti uvedenej v článku 7;

(b) MSP, spotrebiteľské organizácie a zainteresované strany z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti sú náležite zastúpené v európskej normalizačnej práci, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

5. Spoločné ciele spolupráce a administratívne a finančné podmienky týkajúce sa grantov udelených európskym normalizačným orgánom a organizáciám uvedeným v prílohe III sú definované v partnerských rámcových dohodách, ktoré sa uzavreli medzi Komisiou a týmito orgánmi a organizáciami v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002 a nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002. Komisia bude informovať Európsky parlament a Radu o uzatvorení týchto dohôd.

Článok 14  Riadenie

Prostriedky, ktoré stanovil rozpočtový orgán na financovanie normalizačných činností, môžu pokrývať aj administratívne výdavky súvisiace s prípravnými činnosťami, monitoringom, kontrolou, auditom a hodnotením, ktoré sú priamo potrebné na účely vykonávania článkov 11, 12 a 13, vrátane štúdií, stretnutí, informačných a vydavateľských činností, výdavkov spojených s počítačovými sieťami na výmenu informácií, ako aj všetkých ostatných výdavkov súvisiacich s administratívnou a technickou pomocou, ktorú Komisia využíva na normalizačné činnosti.

Článok 15  Ochrana finančných záujmov Únie

1. Komisia zabezpečí, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto nariadenia ochraňovali finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti formou účinných kontrol a vymáhania neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením (ES) č. 1073/1999.

2. Pokiaľ ide o činnosti financované v rámci tohto nariadenia, pod pojmom nezrovnalosť uvedeným v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 sa rozumie každé porušenie ustanovenia práva Únie alebo každé porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by malo negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Únie alebo rozpočty ňou riadené.

3. Vo všetkých dohodách a zmluvách vyplývajúcich z tohto nariadenia sa stanovuje monitorovanie a finančná kontrola zo strany Komisie alebo ktoréhokoľvek jej splnomocneného zástupcu a audity Dvora audítorov, ktoré možno podľa potreby vykonať na mieste.

Kapitola VI Delegované akty, výbor a podávanie správ

Článok 16  Delegované akty

Komisia bude splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 17, ktoré sa týkajú zmien a doplnení príloh, s cieľom:

(a) aktualizovať zoznam európskych normalizačných orgánov stanovený v prílohe I;

(b) prispôsobovať kritériá uznávania noriem v oblasti IKT stanovené v prílohe II v technickému rozvoju;

(c) prispôsobovať kritériá pre organizácie zastupujúce MSP a spoločensky zainteresované strany stanovené v prílohe III ďalšiemu rozvoju, pokiaľ ide o ich neziskový charakter a zastúpenie.

Článok 17 Vykonávanie delegovanej právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedenej v článku 16 sa udeľuje Komisii na neurčité obdobie od 1. januára 2013.

3. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v článku 16 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutie o odvolaní ukončí delegovanie právomoci uvedenej v tomto rozhodnutí. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskorší deň uvedený v tomto rozhodnutí. Nemá vplyv na platnosť už účinných delegovaných aktov.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť len vtedy, ak do dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota o dva mesiace predĺži.

Článok 18 Komitologický postup

1. Komisii bude pomáhať výbor. Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4. Ak sa má stanovisko výboru získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď o tom v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 19 Správy

1. Európske normalizačné orgány zasielajú Komisii výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa obsahuje podrobné informácie o týchto skutočnostiach:

(a) uplatňovanie článkov 4, 5, 6, 11 a 13;

(b) zastúpenie MSP, organizácií spotrebiteľov a zainteresovaných strán z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti vo vnútroštátnych normalizačných orgánoch.

2. Organizácie uvedené v prílohe III, ktorým boli pridelené finančné prostriedky v súlade s týmto nariadením, zasielajú výročnú správu o svojich činnostiach Komisii. Táto správa obsahuje najmä podrobné informácie o členstve v týchto organizáciách a činnostiach uvedených v článku 12.

3. Do 31. decembra 2015 a potom každých päť rokov Komisia predkladá správu o vykonávaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa obsahuje hodnotenie relevantnosti normalizačných činností, na ktoré boli pridelené finančné prostriedky Únie, v súvislosti s požiadavkami politík a právnych predpisov Únie.

Kapitola VII Záverečné ustanovenia

Článok 20 Zmeny a doplnenia

1. Tieto ustanovenia sa vypúšťajú:

(a) článok 6 ods. 1 smernice 89/686/EHS;

(b) článok 5 smernice 93/15/EHS;

(c) článok 6 ods. 1 smernice 94/9/ES;

(d) článok 6 ods. 1 smernice 94/25/ES;

(e) článok 6 ods. 1 smernice 95/16/ES;

(f) článok 6 smernice 97/23/ES;

(g) článok 14 smernice 2004/22/ES;

(h) článok 8 ods. 4 smernice 2007/23/ES;

(i) článok 6 smernice 2009/105/ES;

(j) článok 7 smernice 2009/23/ES.

2. Smernica 98/34/ES sa mení a dopĺňa takto:

(a) odseky 6 až 10 článku 1 a články 2, 3 a 4 sa vypúšťajú;

(b) v článku 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s predstaviteľmi normalizačných organizácií uvedených v prílohách I a II“;

(c) v článku 6 ods. 3 sa prvá zarážka vypúšťa;

(d) v článku 6 ods. 4 sa písmená a), b) a e) vypúšťajú;

(e) v článku 11 sa druhá veta nahrádza touto vetou: „Komisia uverejňuje ročnú štatistiku prijatých oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.“.

(f) prílohy I a II sa vypúšťajú.

Článok 21 Vnútroštátne normalizačné orgány

Členské štáty informujú Komisiu o svojich normalizačných orgánoch.

Komisia uverejní zoznam vnútroštátnych normalizačných orgánov a všetky aktualizácie tohto zoznamu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22 Prechodné ustanovenia

V aktoch Únie, v ktorých sa stanovuje predpoklad zhody so základnými požiadavkami prostredníctvom uplatňovania harmonizovaných noriem prijatých v súlade so smernicou 98/34/ES, sa odkazy na smernicu 98/34/ES vykladajú ako odkazy na toto nariadenie, okrem odkazov na výbor stanovený článkom 5 smernice 98/34/ES.

Ak sa v inom akte Únie stanovuje postup pre vznesenie námietky voči harmonizovaným normám, článok 8 tohto nariadenia sa na tento akt neuplatňuje.

Článok 23 Zrušenie

Rozhodnutie č. 1673/2006/ES a rozhodnutie 87/95/EHS sa zrušujú.

Odkazy na zrušené rozhodnutia sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie.

Článok 24 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda                                                                       

PRÍLOHA I

EURÓPSKE NORMALIZAČNÉ ORGÁNY:

1.         CEN – Európsky výbor pre normalizáciu

2.         CENELEC – Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike

3.         ETSI – Európsky inštitút pre telekomunikačné normy

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA UZNÁVANIE TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ V OBLASTI IKT

1            Technické špecifikácie sú na trhu prijaté a ich vykonávanie nenarúša interoperabilitu s vykonávaním existujúcich európskych alebo medzinárodných noriem. Prijatie na trhu môže byť preukázané pomocou príkladov vykonávania v praxi spĺňajúceho kritériá od rôznych predajcov.

2.           Technické špecifikácie boli vypracované neziskovou organizáciou, ktorá je odborným združením, odvetvovým alebo obchodným združením, alebo akoukoľvek inou členskou organizáciou, ktorá v rámci oblasti svojich odborných poznatkov vypracováva normy v oblasti informačných a komunikačných technológií a ktorá nie je európskym, vnútroštátnym ani medzinárodným normalizačným orgánom, prostredníctvom postupov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)       otvorenosť:

technické špecifikácie boli vypracované na základe otvoreného rozhodovania prístupného všetkým zainteresovaným stranám na trhu alebo trhoch dotknutých normou.

b)      konsenzus:

proces normalizácie bol založený na spolupráci a dosiahnutí konsenzu a v rámci tohto procesu sa neuprednostňuje konkrétny zainteresovaný subjekt. Konsenzus znamená všeobecnú dohodu, ktorú charakterizuje neprítomnosť trvalej opozície na strane ktorejkoľvek významnej časti dotknutých záujmov, a proces, ktorý zahŕňa úsilie o zohľadnenie názorov všetkých zainteresovaných strán a zosúladenie akýchkoľvek protichodných argumentov. Konsenzus neznamená jednomyseľnosť.

c)       transparentnosť:

i)        všetky informácie týkajúce sa odborných diskusií a rozhodovania sa archivovali a označili;

ii)       informácie o (nových) normalizačných činnostiach sa oznámili prostredníctvom vhodných a dostupných prostriedkov;

iii)      v snahe dosiahnuť rovnováhu bola snaha o zapojenie všetkých kategórií zainteresovaných subjektov;

iv)      pripomienky zainteresovaných strán sa zobrali do úvahy a odpovedalo sa na ne.

3.           Technické špecifikácie vyjadrujú tieto požiadavky:

a)       starostlivosť: dlhodobo je zaručená neustála podpora a údržba zverejnených špecifikácií;

b)      dostupnosť: špecifikácie sú za primeraných podmienok (okrem iného za primeraný poplatok alebo bezplatne) verejne dostupné na uplatňovanie v praxi a využívanie;

c)       práva duševného vlastníctva dôležité z hľadiska uplatňovania špecifikácií sa vo forme licencií žiadateľom udeľujú za (spravodlivých) primeraných a nediskriminačných podmienok (ďalej len „(F)RAND“), čo zahŕňa aj možnosť, že vlastník práv duševného vlastníctva podľa vlastného uváženia udelí licenciu na využívanie dôležitého duševného vlastníctva bezplatne.

d)      relevantnosť:

i)        špecifikácie sú účinné a relevantné;

ii)       špecifikácie musia zodpovedať potrebám trhu a právnym požiadavkám;

e)       neutralita a stabilita:

i)        špecifikácie by mali byť podľa možnosti zamerané skôr na výkon ako na konštrukčné alebo opisné charakteristiky;

ii)       špecifikácie by nemali narúšať trh ani obmedzovať možnosti vykonávajúcich subjektov rozvíjať na nich založenú hospodársku súťaž a inovácie;

iii)      špecifikácie sú založené na najnovších poznatkoch v oblasti vedecko-technického vývoja.

f)       kvalita:

i)        špecifikácie musia byť dostatočne kvalitné a podrobné, aby umožňovali vývoj rôznych konkurenčných uplatnení interoperabilných produktov a služieb;

ii)       normalizované rozhrania môžu skrývať alebo kontrolovať výlučne normalizačné orgány, ktoré prijali technické špecifikácie.

PRÍLOHA III

EURÓPSKE ORGANIZÁCIE ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(a) Európske organizácie zastupujúce MSP v európskych normalizačných činnostiach:

i)        ktoré majú mimovládny a neziskový charakter;

ii)       ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní záujmov MSP v procese normalizácie na európskej úrovni;

iii)      ktoré boli poverené neziskovými organizáciami zastupujúcimi MSP v najmenej dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali záujmy MSP v procese normalizácie na európskej úrovni.

(b) Európske organizácie zastupujúce spotrebiteľov v európskych normalizačných činnostiach:

(i)      ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

(ii)      ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní záujmov spotrebiteľov v procese normalizácie na európskej úrovni;

(iii)     boli poverené vnútroštátnymi neziskovými spotrebiteľskými organizáciami v najmenej dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali záujmy spotrebiteľov v procese normalizácie na európskej úrovni.

(c) Európske organizácie zastupujúce environmentálne záujmy v európskych normalizačných činnostiach:

i)        ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

ii)       ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní environmentálnych záujmov v procese normalizácie na európskej úrovni;

iii)      ktoré boli poverené vnútroštátnymi neziskovými environmentálnymi organizáciami v najmenej dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali environmentálne záujmy v procese normalizácie na európskej úrovni.

(d) európske organizácie zastupujúce sociálne záujmy v európskych normalizačných činnostiach:

i)        ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

ii)       ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní sociálnych záujmov v procese normalizácie na európskej úrovni;

(iii)     ktoré boli poverené vnútroštátnymi neziskovými sociálnymi organizáciami v najmenej dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali sociálne záujmy v procese normalizácie na európskej úrovni.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           KONTEXT NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánované metódy riadenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU 1.1. Názov návrhu

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/105/ES a 2009/23/ES.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[32]

Hlava 2 – Podnikanie – Kapitola 02 03: Vnútorný trh pre tovar a sektorové politiky

1.3. Podstata návrhu

Návrh sa týka rozšírenia existujúcej akcie.

Malo by sa poznamenať, že sumy stanovené v tomto legislatívnom finančnom výkaze nemajú vplyv na pripravovaný návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013. Rozpočtové prostriedkov pridelené na túto akciu navrhne Komisia v rámci ročného rozpočtového postupu. Preto je tento finančný výkaz obmedzený na jeden rok (2013).

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu

1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/AB

Konkrétny cieľ č. 1

Priebežne skúmať existujúce acquis vnútorného trhu a v prípade potreby navrhovať nové legislatívne a nelegislatívne opatrenia.

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

V návrhu sa stanovuje všeobecný rámec pre európsku normalizáciu. Obsahuje niekoľko prvkov, ktoré nemajú vplyv na rozpočet (napríklad spolupráca medzi európskymi normalizačnými orgánmi, vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi a Komisiou), ako aj právny základ na financovanie časti normalizačných činností, ktoré vykonávajú európske normalizačné orgány CEN, CENELEC a ETSI a právny základ pre finančnú podporu určenú európskym organizáciám zastupujúcim MSP, spotrebiteľov a záujmy v oblasti životného prostredia a v sociálnej oblasti.

Financovanie časti systému európskej normalizácie prostredníctvom európskych normalizačných orgánov je nevyhnutné pre vnútorný trh a malo by sa v ňom pokračovať. Systém by sa mal napriek tomu stať účinnejším. Na druhej strane, prijímajú sa opatrenia na zvýšenie rýchlosti stanovovania noriem v prípade európskych noriem vypracovaných na žiadosť Komisie. Finančné nástroje sa budú používať na podnecovanie európskych normalizačných orgánov k tomu, aby aktívnejšie usilovali o dohodu, pokiaľ ide o sporné témy a aby revidovali niektoré interné postupy. Na druhej strane, tento návrh obsahuje posun k podstatne jednoduchšiemu, rýchlejšiemu a stabilnejšiemu opatreniu na zvýšenie účinnosti finančnej podpory poskytovanej EÚ. Výrazne jednoduchší a menej byrokratický súbor opatrení zmierni administratívne zaťaženie operačných útvarov a príjemcov. Útvary nemôžu kvôli tomuto administratívnemu zaťaženiu používať svoje zdroje na dosahovanie cieľov jednotlivých politík a nemôžu včas plniť svoje úlohy a európske normalizačné orgány sú vystavené nadmernej byrokracii. Týmto návrhom sa reformuje financovanie európskych normalizačných orgánov prostredníctvom zahrnutia možnosti jeho postupného posunu k systému založenému na výkonnosti, ktorý vychádza z definície dohodnutých ukazovateľov a cieľov (výkony a výsledky) a zo zjednodušenia jednorazových platieb, zreteľne oddelených od akéhokoľvek overovania skutočných nákladov vynaložených na implementáciu.

Európskym organizáciám zastupujúcim MSP, spotrebiteľov, environmentálne a sociálne záujmy by sa aj naďalej mala poskytovať finančná podpora. Doteraz boli financované prostredníctvom rôznych programov, z ktorých väčšina sa skončí 31. decembra 2013. Z toho dôvodu je vhodné racionalizovať tieto podporné programy a zoskupiť ich pod rovnaký právny základ. Kritériá oprávnenosti na poskytovanie týchto grantov, podmienky ich využívania a druhy finančných príspevkov sa zosúlaďujú a prispôsobujú osobitným potrebám prislušnej skupiny zainteresovaných strán, takže prevádzkové granty sa napríklad môžu poskytovať jednej európskej organizácii na oblasť ekonomického alebo spoločenského záujmu.

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie sa na európske normalizačné orgány neuplatňuje zásada postupného znižovania prevádzkových grantov, ktoré nie sú paušalnymi grantami v súlade s článkom 113 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto výnimka by sa mala pre budúcnosť zachovať. Základná filozofia prevádzkových grantov okrem toho spočíva v tom, že by mali poskytnúť dočasnú podporu organizácii s cieľom umožniť jej finančnú nezávislosť v dlhodobom horizonte. Toto znižovanie by však bolo v rozpore s politikou EÚ, podľa ktorej sa postavenie MSP a spoločenských zainteresovaných strán musí posilniť s cieľom zabezpečiť začlenenie európskeho systému normalizácie. Keďže je pravdepodobné, že v budúcnosti sa bude vypracovávať viac európskych noriem, pracovné zaťaženie organizácií zastupujúcich MSP a spoločenské zainteresované strany v európskom systéme normalizácie sa zvýši. Tieto organizácie majú trvalú úlohu, ktorá je nevyhnutná pre činnosti a politiky EÚ, vzhľadom na kontext, v ktorom pôsobia, ako aj vzhľadom na ich štatutárne ciele. Pre vývoj európskej normalizácie je podstatné pokračovať v podpore aktívnej účasti európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy. Takéto organizácie sledujú všeobecný európsky záujem a prostredníctvom špecifického mandátu, ktorý im udelili vnútroštátne neziskové organizácie alebo prostredníctvom ich výlučnej reprezentácie záujmov MSP a spoločenských zainteresovaných strán, tvoria európsku sieť zastupujúcu neziskové organizácie aktívne v členských štátoch a podporujúcu zásady a politiky, ktoré sú v súlade s cieľmi zmlúv. Z dôvodu súvislosti, v rámci ktorej fungujú, a svojich štatutárnych cieľov, európske organizácie zastupujúce MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy zohrávajú v oblasti európskej normalizácie permanentnú rolu, ktorá má pre činnosti a politiky Únie zásadný význam.Okrem toho, vývoj normy trvá 1 až 3 roky, čo si vyžaduje dlhodobý záväzok v rámci technického procesu. Permanentná a aktívna účasť v technickom výbore alebo pracovnej skupine si vyžaduje veľmi náročný časový záväzok počas dlhšieho obdobia. Preto je potrebné rozšíriť výnimku zo zásady znižovania na vybrané európske organizácie zastupujúce MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

(1) Počet európskych noriem prijatých európskymi normalizačnými orgánmi na základe žiadosti Komisie;

(2) Čas, ktorý uplynie medzi akceptáciou žiadosti o navrhnutie normy zo strany európskeho normalizačného orgánu a oficiálnym prijatím normy;

(3) Skutočná miera účasti európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy v procese európskej normalizácie;

(4) Skutočné zmeny v štruktúrach a mechanizmoch riadenia normalizácie a ich vplyv na počet prijatých noriem, rýchlosť stanovovania noriem a účasť európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov, environmentálne a sociálne záujmy v procese európskej normalizácie.

1.5. Dôvody návrhu 1.5.1. Požiadavky, ktoré treba splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Požiadavky, ktoré má návrh splniť, je možné zhrnúť takto:

(1) Európska normalizácia je dôležitým nástrojom na podporu európskej politiky a právnych predpisov. Má a bude mať významný vplyv pri podporovaní jednotného trhu tovarov a služieb a pri predchádzaní vzniku prekážok obchodu v EÚ. Z toho dôvodu by prijímanie európskych noriem európskymi normalizačnými orgánmi malo pokračovať a malo by byť spolufinancované EÚ. Právny základ by okrem toho nemal zahŕňať len normy o výrobkoch ale aj normy o službách.

(2) Normalizácia v rámci EÚ predstavuje významný prínos pre európske hospodárstvo. Používanie noriem je výkonným strategickým nástrojom pre podniky na zvyšovanie ich konkurencieschopnosti. Preto je dôležité, aby normy držali krok s čoraz rýchlejšími vývojovými cyklami výrobkov a aby sa zvýšila rýchlosť stanovovania európskych noriem.

(3) Normy budú ovplyvňovať čoraz väčší počet skupín v európskej spoločnosti vrátane podnikov všetkých druhov a mnohých jednotlivých občanov. Norma je výsledkom dohody, ku ktorej dospejú subjekty, ktoré sa zúčastňujú na jej vytvorení. Dostatočne široké spektrum účastníkov je nevyhnutné preto, aby normu akceptovali podniky aj spotrebitelia. Návrh by mal zabezpečiť, aby sa systém európskej normalizácie preto stal čo najinkluzívnejším a aby sa všetci partneri zapojili do systému založeného na základných hodnotách otvorenosti, transparentnosti a vedeckej spoľahlivosti a aby sa to uskutočnilo prostredníctvom procesu nepretržitého zdokonaľovania štruktúr a riadiacich mechanizov normalizácie.

(4) Musia byť k dispozícii normy na zabezpečenie interoperability medzi službami a aplikáciami v oblasti informačných a komunikačných technoôógií, aby Európa mohla plne využíívať IKT. Najdôležitejšie normy v oblasti IKT, ktoré vypracovali špecializované fóra a konzorciá, by mali hrať výraznejšiu úlohu v oblastiach, v ktorých európske normalizačné orgány nie sú aktívne, tam, kde sa európske normy nepresadili na trhu alebo kde sa tieto normy stali zastaralými. Následne by tieto normy mali byť uznané, aby ich orgány verejnej moci mohli využívať na účely verejného obstarávania.

1.5.2. Pridaná hodnota zapojenia EÚ

Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu vo fungovaní vnútorného trhu s priemyselnými výrobkami. Európske normy nahrádzajú národné a často konfliktné normy, ktoré môžu vytvárať technické prekážky pre vnútroštátny trh. Európske normy je možné rozdeliť do dvoch kategórií:

a) Európske normy vypracované na žiadosť Komisie na základe takzvaného „mandátu“, v rámci ktorého sú európske normalizačné orgány požiadané, aby vypracovali technické špecifikácie normatívneho charakteru, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v mandáte. Tieto normy možno ďalej rozdeliť do dvoch podkategórií:

– Európske harmonizované normy, ktoré zabezpečujú, aby výrobky spĺňali základné požiadavky stanovené v právnych predpisoch EÚ. Súlad s európskymi „harmonizovanými“ normami zaručuje požadovanú úroveň bezpečnosti výrobkov. Používanie harmonizovaných noriem je však ešte vždy dobrovoľné a výrobca môže použiť akékoľvek iné technické riešenie, ktorým preukáže, že výrobok vyhovuje základným požiadavkám. Percentuálny podiel európskych harmonizovaných noriem sa v posledných dvoch desaťročiach zvýšil z 3,55 % na 20 % v roku 2009.

– Ostatné európske normy na podporu európskych politík.

b) Zostávajúce európske normy sa prijímajú mimo rámca právnych predpisov EÚ z iniciatívy podnikov, vnútroštátnych normalizačných orgánov alebo iných zainteresovaných strán, prípadne na žiadosť Komisie.

Európske normy a zvlášť harmonizované normy sú základnými kameňmi fungovania vnútorného trhu s tovarom. Pri tom všetkom, vypracovávanie noriem je činnosť náročná na prácu a čas, ktorú vykonávajú vnútroštátni experti. Z toho dôvodu sa v rozhodnutí č. 1673/2006/ES stanovuje právny základ pre finančnú podporu určenú ústredným sekretariátom európskych normalizačných orgánov s cieľom zlepšiť kvalitu harmonizovaných noriem a podporovať európsku normalizáciu na medzinárodnej úrovni. Európska komisia a EZVO uzatvárajú rámcové dohody o partnerstve s každým európskym normalizačným orgánom, na základe ktorých možno Komisii adresovať návrhy na finacovanie. Rámcové dohody o partnerstve určujú administratívne a finančné pravidlá o financovaní normalizačných činností a stanovujú všeobecný kontext a podmienky, na základe ktorých je možné prideliť finančnú podporu. Tento návrh nahrádza rozhodnutie č. 1673/2006/ES.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V tomto návrhu sa berú do úvahy hodnotenia, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s rozhodnutím č. 1673/2006/ES a na ktoré sa vzťahuje posúdenie vplyvu.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými príslušnými nástrojmi

Tento návrh je v celom rozsahu zlučiteľný s inými príslušnými nástrojmi, to znamená so všetkými legislatívnymi aktami uvedenými v prílohe 4 sprievodného hodnotenia vplyvu.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

Návrh s neobmedzeným trvaním

1.7. Plánované spôsoby riadenia[33]

Centralizované priame riadenie Komisiou

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Spoločné ciele spolupráce a administratívne a finančné podmienky týkajúce sa grantov prideľovaných európskym normalizačným orgánom a ostatným orgánom uvedeným v návrhu budú definované v partnerských rámcových dohodách, ktoré uzatvorí Komisia a tieto orgány a organizácie, v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002. V týchto dohodách, ako aj v grantových dohodách sa stanovia pravidlá týkajúce sa kontroly a predkladania správ.

Návrh okrem toho zaväzuje európske normalizačné orgány a ostatné organizácie uvedené v návrhu, aby Komisii predkladali výročné správy o vykonávaní svojich záväzkov.

2.2. Systém riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Európske normalizačné orgány majú pevný finančný základ. Výzvy na predkladanie návrhov pre ostatné organizácie uvedené v návrhu budú obsahovať kritériá finančného výberu s cieľom predchádzať akýmkoľvek finančným rizikám. Preto by sa nemali zistiť žiadne finančné riziká.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

Plánované metódy kontroly sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002. Podrobnejšie budú špecifikované v rámcových dohodách o partnerstve a v grantových dohodách, ktoré uzavrie Komisia s európskymi normalizačnými orgánmi a ostatnými organizáciami uvedenými v návrhu. V návrhu sa tiež výslovne stanovuje, že akékoľvek dohody a zmluvy vyplývajúce z nariadenia musia umožňovať monitorovanie a finančnú kontrolu zo strany Komisie alebo ktoréhokoľvek jej splnomocneného zástupcu a audity Dvora audítorov, ktoré možno podľa potreby vykonať na mieste.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Tneto návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého Komisia musí zabezpečiť, aby sa ochraňovali finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti formou účinných kontrol a vymáhania neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

DRP/NRP ([34]) || z krajín EZVO[35] || z kandidátskych krajín[36] || z tretích krajín || v zmysle článku 18. ods. 1a písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť || Článok 02 03 04 — Normalizácia a aproximácia právnych predpisov || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky: článok 02 03 04 by sa mal rozdeliť na dva samostatné články:

– Článok 02 03 04 01 by mal nahradiť bývalý článok 02 03 04 a mal by obsahovať úvery, ktoré naň boli vyčlenené, pričom by mal zahŕňať finančnú podporu určenú na normalizačné činnosti orgánov CEN, CENELEC a ETSI.

– Článok 02 03 04 02 budú tvoriť nasledujúce úvery, ktoré boli predtým viazané a zaplatené na základe článkov 02.02.01, 17.02.02.00 a 07.03.07 v prospech činností týkajúcich sa normalizácie: 2,1 milióna EUR z rozpočtového riadku 02.02.01, 1,4 milióna EUR z rozpočtového riadku 17.02.02.00 a 0,2 milióna EUR z rozpočtového riadku 07.03.07 bude presunutých do nového rozpočtového riadku 02 03 04 02.

– Články 02.02.01, 17.02.02.00 a 07.03.07 budú vo finančnom plánovaní znížené o uvedené sumy zodpovedajúce činnostiam v oblasti normalizácie. Posledné uvedené články budú znížené o sumy zodpovedajúce činnostiam v oblasti normalizácie.

– Úvery na granty určené pre iné organizácie zastupujúce spoločenské zainteresované strany v sfére normalizácie sú zahrnuté do iných rozpočtových článkov (napr. 04.03.03.02).

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

DRP/NRP || z krajín EZVO || z kandidátskych krajín || z tretích krajín || v zmysle článku 18. ods. 1a písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť || Článok 02 03 04 01 — Podpora normalizačných činností vykonávaných orgánmi CEN, CENELEC a ETSI || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť || Článok 02 03 04 02 — Podpora organizácií zastupujúcich MSP a spoločenské zainteresované strany v normalizačných činnostiach || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky[37] 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Počet || 1a. Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

|| || || Rok N[38] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Roky N+4 až 6 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky Operational appropriations || || || || || || || ||

Článok 02 03 04 01 — Podpora normalizačných činností vykonávaných orgánmi CEN, CENELEC a ETSI || Záväzky || (1) || 23,5 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || (2) || 9 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Článok 02 03 04 02 — Podpora organizácií zastupujúcich MSP a spoločenské zainteresované strany v normalizačných činnostiach || Záväzky || (1a) || 3,7 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || (2a) || 3,7 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka osobitných programov[39] || || || || -- || -- || -- || -- || --

Článok 02 01 04 02 – || || (3) || 0,2 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Len na informačné účely: nasledujúce riadky budú znížené (tieto sumy nie sú zohľadnené v celkovom súčte): || || || || || || || || || ||

Článok 02.02.01(okruh 1a) || Záväzky || || -2,1 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || || -2,1 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Článok 17.02.02.00 (okruh 3 b) || Záväzky || || -1,4 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || || -1,4 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Článok 07.03.07 (okruh 2) || Záväzky || || -0,2 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || || -0,2 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1.a viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 27,4 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || =2+2a +3 || 12,9 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Roky N+4 až 6 || SPOLU

GR: ENTR, SANCO, MARKT, MOVE, ENV a INFSO ||

Ÿ Ľudské zdroje || 3,5 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,3 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

SPOLU || Rozpočtové prostriedky || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 3,8 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- ||

v mil EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2013 || 2014 || 2015 || 2016 || 2017-2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 3,8 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Platby || 3,8 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

Návrh si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Roky N+4 až 6 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[40] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1: Priebežne skúmať existujúce acquis v oblasti vnútorného trhu a v prípade potreby navrhovať nové legislatívne a nelegislatívne opatrenia. || || || || || || || || || || || || || || || ||

Ústredný sekretariát európskych normalizačných orgánovs || (A) || 3,35 || 3 || 10 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Preklad noriem || (B) || 0,55 || 2 || 1,1 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Normalizačná činnosť (vrátane IKT) || (C) || 0,4 || 25 || 11 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Presadzovanie európskych noriem || (D) || 0,1 || 1 || 0,1 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Audity, hodnotenia a osobitné projekty || (E) || 0,8 || 1 || 0,8 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Štúdie a technická pomoc || (D) (E) || 1,2 || 0 || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Podpora a rozvoj eurokódov || (D) (E) || 0,5 || 1 || 0,5 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Podpora organizácií zastupujúcich MSP || (A) až (E) || 2,0 || 1 || 2,0 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Podpora organizácií zastupujúcich spločenské zainteresované strany || (A) až (E) || 0,75 || 2 || 1,5 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

NÁKLADY SPOLU || 36 || 27 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

Návrh si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

V mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Roky N+4 až 6 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 3,5 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Ostatné administratívne výdavky || 0,3 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 3,8 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Mimo OKRUHU 5[41] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Ostatné administratívne výdavky || 0,2 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,2 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

SPOLU || 4 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

Návrh si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Roky N+4 až 6

 Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 2,9 || -- || -- || -- || -- || -- || --

XX 01 01 02 (delegácie) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

10 01 05 01 (priamy výskum) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

 Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE)[42] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 0,6 || -- || -- || -- || -- || -- || --

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE– priamy výskum) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || 0 || -- || -- || -- || -- || -- || --

SPOLU || 7 || -- || -- || -- || -- || -- || --

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo hlavu rozpočtu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Vykonávanie nariadenia (to znamená, riadenie normalizačných činností a ich financovania vrátane oblasti IKT a riadenie grantov určených organizáciám zastupujúcim MSP a spoločenské zainteresované strany)

Externí zamestnanci || Vyslaní národní experti budú prispievať ku kontrole normalizačných činností vrátane činností v oblasti IKT. Zmluvní zamestnanci budú vykonávať hlavne odborné úlohy.

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh je v súlade s platným viacročným finančným rámcom. Niektoré úvery by sa mohli presunúť z iných hláv rozpočtu do hlavy 2 (Podnikanie), ako sa uvádza v oddieli 3.1.

3.2.5. Príspevky tretích strán

V návrhu sa stanovuje spolufinancovanie, ktoré sa odhaduje takto:

pridelené rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| rok N || rok N+1 || rok N+2 || rok N+3 || roky N+4 až 6 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci orgán || EZVO || EZVO || EZVO || EZVO || EZVO || EZVO || EZVO || EZVO

Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,7 || -- || -- || -- || -- || -- || -- || --

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

[1]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[2]               Ú. v. ES L 24, 21.7.1998, s. 37.

[3]               Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 9.

[4]               U. v. ES L 36, 7.2.1987, s. 31.

[5]               Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006.

[6]               Ú. v. ES L 71, 17.3.1980, s. 1.

[7]               Ú. v. ES L 399, 30.12.1989, s.18.

[8]               Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, s. 20.

[9]               Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 1.

[10]             Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15.

[11]             Ú. v. ES L 213, 7.9.1995, s. 1.

[12]             Ú. v. ES L 181, 9.7.1997, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 135, 30.4.2004, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 1.

[15]             Ú. v. EÚ L 264, 8.10.2009, s. 12.

[16]             Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 6.

[17]             Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

[18]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

[19]             Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

[20]             Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

[21]             Ú.v. EÚ L 108, 24.4. 2002, s. 33.

[22]             Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[23]             Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

[25]             Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 39.

[26]             Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 1.

[27]             Ú.v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

[28]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[29]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[30]             Ú.v. EÚ L 55, 28.2. 2011, s. 13.

[31]             Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.

[32]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[33]             Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[34]             DRP = Diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = Nediferencované rozpočtové prostriedky

[35]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[36]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[37]             Sumy uvedené v tabuľkách v oddiele 3.2 by sa mali prispôsobiť inflácii a nakoniec by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

[38]             Rok N je rok, v ktorom sa pravdepodobne začne návrh vykonávať, konkrétne rok 2013.

[39]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[40]             Výstupy znamenajú dodané výrobky a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). (A)= administratívna podpora, (B)= prekladateľské služby, (C)= skutočná normalizačná činnosť, (D)= propagácia a publicita vrátane konferencií a (E)= ostatné služby intelektuálnej povahy

[41]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[42]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;