7.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 377/19

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

—

so zreteľom na správu Komisie o obchodných a investičných prekážkach (Trade and Investment Barriers), ktorá bola zverejnená 10. marca 2011,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o vzťahoch medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Japonskom z 18. júla 1991, ktoré bolo prijaté v Haagu,

—

so zreteľom na dohodu o vzájomnom uznávaní medzi EÚ a Japonskom, ktorá bola uzavretá v roku 2001 (9),

—

so zreteľom na dohodu medzi EÚ a Japonskom o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž, uzavretú v roku 2003 (10),

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach medzi Európskym spoločenstvom a Japonskom, ktorá bola uzavretá v roku 2008 (11),

—

so zreteľom na desaťročný akčný plán prijatý na 10. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutočnil 8. decembra 2001 v Bruseli,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 19. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 28. apríla 2010 v Tokiu,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 18. samite EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 4. mája 2009 v Prahe,

—

so zreteľom na správu spoločnosti Copenhagen Economics s názvom Assessment of barriers to trade and investment between the EU and Japan (Posúdenie obchodných a investičných prekážok medzi EÚ a Japonskom), ktorá bola zverejnená 30. novembra 2009,

—

so zreteľom na výsledky verejných konzultácií Komisie o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom zverejnené 21. februára 2011,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2011,

—

so zreteľom na plánovaný samit EÚ – Japonsko, ktorý by sa mal uskutočniť 25. mája 2011 v Bruseli,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), je najvhodnejším rámcom pre reguláciu a podporu otvoreného a spravodlivého obchodu,

B.

keďže je nevyhnutné rozumieť multilaterálnym, plurilaterálnym a bilaterálnym dohodám, ktoré sú súčasťou spoločného súboru nástrojov v oblasti medzinárodných záležitostí, a teda štandardnými znakmi komplementárnych politických a obchodných vzťahov,

C.

keďže EÚ by si mala zachovať odhodlanie dosiahnuť vyvážený výsledok rozvojového programu z Dauhy (DDA) ako svoj prednostný prístup, ktorý by viedol k podpore integrácie rozvojových krajín do medzinárodného systému obchodovania, pričom zároveň by mala pokročiť s bilaterálnymi a plurilaterálnymi obchodnými dohodami s ďalšími industrializovanými krajinami, v ktorých možno obojstranné výhody a hospodársky rast v skutočnosti zabezpečiť v kratšom časovom rámci,

D.

keďže v roku 2009 pripadala na EÚ a Japonsko spolu viac ako štvrtina celosvetového HDP a viac ako 20 % celosvetového obchodu,

E.

keďže Japonsko je významným investorom v hospodárstve EÚ a naopak, pričom spoločný objem ich priamych zahraničných investícií v roku 2009 predstavoval 200 miliárd EUR,

F.

keďže celkový objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Japonskom, tretím najväčším národným hospodárstvom na svete z hľadiska HDP, dosiahol v roku 2010 sumu vo výške 120 miliárd EUR; keďže Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je zase tretím najväčším obchodným partnerom Japonska,

G.

keďže Rada a Komisia poznamenali, že schopnosť Japonska odstrániť regulačné prekážky obchodu je predpokladom na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, a teda na podporu užšej hospodárskej integrácie medzi oboma strategickými obchodnými partnermi,

H.

keďže EÚ a Japonsko sú v záujme oživenia svojho priemyslu vystavené spoločným výzvam, ako je politický a hospodársky vzostup Číny, spomalenie hospodárstva v situácii po celosvetovej finančnej kríze, demografický pokles a naliehavá potreba získať prístup k surovinám a energetickým zdrojom, ako aj zabezpečenie stability ich cien,

I.

keďže otvorený a spravodlivý obchod je významným nástrojom na zabezpečenie väčšieho rastu a sociálneho blahobytu, a to na základe konkurenčných výhod každého príslušného hospodárstva a prípadných synergií vyplývajúcich z výraznejšej hospodárskej integrácie a nových impulzov pre znalostné hospodárstvo,

J.

keďže EÚ a Japonsko majú vo všeobecnosti nízke clá na tovar, pričom viac ako dve tretiny vývozu Únie do Japonska sú oslobodené od cla a viac ako jedna tretina vývozu Japonska do EÚ,

K.

keďže napriek týmto nízkym clám objem bilaterálneho obchodu medzi EÚ a Japonskom zaostáva za objemom obchodných výmen EÚ s jej ďalšími hlavnými obchodnými partnermi, väčšinou pre negatívne účinky japonských necolných prekážok obchodu na možnosti európskych podnikov vstúpiť na trh,

L.

keďže v štúdii z novembra 2009, ktorú vypracovala spoločnosť Copenhagen Economics, sa odhaduje, že obchodné náklady spojené s necolnými prekážkami sú vyššie ako súčasné úrovne ciel a že väčšina potenciálnych hospodárskych ziskov spočíva v odstránení týchto necolných prekážok; keďže podľa odhadov štúdie môže vývoz EÚ do Japonska vzrásť o 43 miliárd EUR a japonský vývoz do EÚ o 53 miliárd EUR, a to za predpokladu, že colné a necolné prekážky obchodu sa znížia na najnižšiu možnú mieru,

M.

keďže Komisia vo svojej správe z roku 2011 o obchodných a investičných bariérach označila za tri hlavné oblasti, ktorú sú pre EÚ predmetom záujmu, pokiaľ ide o japonské necolné prekážky obchodu, prekážky prístupu k verejnému obstarávaniu, nedostatočné uznávanie medzinárodných noriem s ohľadom na zdravotnícke prístroje a prednostné zaobchádzanie s najvýznamnejšími vnútroštátnymi spoločnosťami v oblasti finančných služieb (napríklad poštové služby),

N.

keďže ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva v Japonsku sú podľa hodnotení na vysokej úrovni; Japonsko a EÚ sa v otázkach práv duševného vlastníctva vyznačujú spoločnými cieľmi a prístupmi s výnimkou zemepisných označení, pričom obe strany sa zaviazali k plurilaterálnemu boju proti falšovaniu a pirátstvu ako signatári obchodnej dohody o boji proti falšovaniu,

O.

keďže odvetvie IKT je odvetvím s vysokou pridanou hodnotou a zdrojom rastu v EÚ i Japonsku, najmä so zreteľom na ďalší vývoj inteligentných produktov a služieb,

P.

keďže vo všetkých obchodných rokovaniach s Japonskom sa treba venovať otázkam investícií a obchodu so službami a zabezpečiť, aby otvorenie trhu neohrozilo európske ani japonské pravidlá na ochranu verejných služieb a kultúrnej rozmanitosti,

Q.

opätovne potvrdzuje svoju solidaritu s japonským ľudom po nedávnych prírodných katastrofách,

1.

domnieva sa, že multilaterálny systém obchodovania, ktorý predstavuje WTO, je stále zďaleka najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni; vyjadruje presvedčenie, že Európska únia a Japonsko by mali prispieť k úspešnému zavŕšeniu rokovaní o rozvojom programe z Dauhy;

2.

zdôrazňuje, že podporuje dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ale vyjadruje nespokojnosť s nepatrným pokrokom zaznamenaným v súvislosti so skupinou na vysokej úrovni počas niekoľkých uplynulých rokov; domnieva sa, že Japonsko musí pred začatím rokovaní prijať významné záväzky, pokiaľ ide o odstránenie necolných prekážok a bariér prístupu k japonskému verejnému obstarávaniu;

3.

zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu medzi EÚ a Japonskom by mala existovať súčasne s pravidlami o ochrane verejných služieb a kultúrnej rozmanitosti namiesto toho, aby takýmto pravidlám bránila, a mala by podporovať regulačnú konvergenciu a dodržiavanie multilaterálnych noriem v prípade, že už existujú;

4.

zdôrazňuje svoje odhodlanie posilniť obchodné vzťahy medzi EÚ a Japonskom tým, že sa zameria na odstránenie necolných prekážok obchodu a investícií vrátane početných obmedzujúcich pravidiel a regulačných opatrení pre spoločnosti EÚ pri ich vstupe na japonský trh;

5.

domnieva sa, že Komisia by mala pri obchodných rokovaniach s Japonskom venovať prioritnú pozornosť odstráneniu týchto bariér, ktoré sú pre európske MSP najväčšou prekážkou ich prístupu na trh;

6.

domnieva sa, že zníženie alebo odstránenie japonských ciel na produkty IKT vrátane ich častí a komponentov by viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest v EÚ; navyše vyzýva na intenzívnejšiu vzájomnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom v oblasti vývoja a výskumu a najmä presadzovania práv duševného vlastníctva s cieľom urýchliť výmenu informácií o patentoch medzi príslušnými patentovými úradmi;

7.

domnieva sa, že úroveň ambícií Komisie, pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, a najmä zlepšenie prístupu európskych podnikov na trh, by mala byť doplnená spoločne dohodnutými rozsiahlymi záväzkami týkajúcimi sa udržateľného rozvoja;

8.

zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom by nielen priniesla výhody z hľadiska zvýšenia bilaterálneho obchodu s tovarom a službami, ale takisto by posilnila spoluprácu v oblasti horizontálnych priorít EÚ, napríklad spoluprácu v inováciách, regulačnú spoluprácu, boj proti zneužívaniu trhu a v neposlednom rade i spoluprácu, pokiaľ ide o zvládanie rozsiahlych environmentálnych výziev;

9.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci všetkých obchodných rokovaní s Japonskom podporovala a propagovala iniciatívy zamerané na presadzovanie ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem;

10.

zastáva názor, že pre celkové zhodnotenie obchodných vzťahov medzi EÚ a Japonskom má mimoriadny význam komplexné posúdenie udržateľnosti a vplyvu; žiada Komisiu, aby v náležitom čase predložila takéto hodnotenie, v ktorom sa podrobne uvedú predovšetkým možné výhody a nevýhody posilnených obchodných vzťahov medzi EÚ a Japonskom vo všetkých dotknutých odvetviach, a najmä vo všetkých priemyselných a citlivejších odvetviach, ako sú automobilové odvetvie a odvetvia elektroniky, letectva a strojárstva;

11.

odporúča, aby sa do návrhu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom začlenili účinné bilaterálne bezpečnostné opatrenia s cieľom zamedziť prudkému nárastu vývozu, ktorý by spôsobil – alebo by hrozilo, že spôsobí – vážne poškodenie priemyslu EÚ a Japonska, najmä v citlivých oblastiach, ako je automobilový, elektronický, letecký a strojársky priemysel;

12.

vyjadruje presvedčenie, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom má potenciál priniesť výhody pre obe hospodárstva;

13.

zdôrazňuje, že Parlament bude požiadaný o udelenie súhlasu s prípadnou dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom;

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Japonska.